Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825205633
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3825205633.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v konaní o prípustnosti prevzatia
a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, t.č.
Psychiatrická nemocnica, E., zastúpená procesnou opatrovníčkou: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXX, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 6Pu/6/2025-13 zo dňa

14. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), uznesením č. k.
6Pu/6/2025-13 zo dňa 14. novembra 2025 rozhodol tak, že súd vyslovuje, že k prevzatiu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrické oddelenie NsP B., G. G. H. I., dňa

10.11.2025 došlo zo zákonných dôvodov.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou B., G. G. H. I. (ďalej
len „Nemocnica“) informovalo súdu e-mailom zo dňa 11.11.2025 o hospitalizovaní A. B. od 10.11.2025
na psychiatrickom lôžkovom oddelení. Súd uznesením zo dňa 12.11.2025 začal s poukazom na ust. §
253 ods. 1 a § 254 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ konanie
o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení u umiestnenej. V zmysle ust. §

256 CMP ustanovil umiestnenej opatrovníčkou jej matku F. B.. Z hlásenia zdravotníckeho zariadenia zo
dňa 10.11.2025 je zrejmé, že umiestnená trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie
a vzhľadom na ktorú poruchu ohrozuje seba/svoje okolie. Zdravotnícke zariadenie žiadalo preto súd
o posúdenie zákonnosti jej prevzatia do ústavnej starostlivosti.
1.2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom lekárky F. F. B., z ktorej zistil, že pacientka bola prijatá
v doprovode RZP. Pacientka si volala sanitku aj políciu, nakoľko počula ako ej mama prestala dýchať,

mala strach o svoju matku. Matka pacientky udala, že táto asi prestala užívať lieky, v noci nespí, behá
po dome, pobehuje po vonku. Údajne podľa matky je pacientka výbušná, dráždivá, matka nalieha,
aby sa pacientka liečila dlhodobejšie. Pacientka nesúhlasila s hospitalizáciou, na centrálnom príjme
odmietla spolupracovať, na oddelenie ju dostali za asistencie polície. V minulosti bola opakovane
liečená na psychiatrii. Je paranoidná, myslí si, že jej chce niekto ublížiť. Bojí sa sama o seba, bojí
sa o rodinu. O matke uvádza, že otec ju doma fyzicky napáda. Užíva lieky (Kventiax, Diazepam,

Haloperidol, Neurotop, Lagosa, Stilnox a Fluditec). Svojím konaním ohrozuje okolie. Predpokladá dĺžka
liečby je približne 6-8 týždňov. Umiestnená pri výsluchu uviedla, že nedala súhlas hospitalizáciou. Volala
policajtov, v noci sa zobudila, často sa v noci budí, nakoľko robila nočné, má roky problémy so spánkom.
Vsúčasnostisiprivyrábapopridôchodku.Naotázku,prečobolohospitalizovanáuviedla,želenpovedala
pravdu. Videla veci, nové zbalené, akoby sa jej niekto chcel zbaviť. Bála sa, že otec ublíži jej matke.
Chcela volať policajtov, čo sa jej nedarilo, šla k susedom a nakoniec zavolala políciu. Bála sa i matky,

pripadala jej ako psychopat, bála sa ísť za ňou. V nemocnici sa bojí, údajne má dobrú starostlivosť.
Dožadovala sa právnika, všetko si pamätá a nič nechce podpísať a ak aj niečo podpísala, všetko bolopod vplyvom liekov. Svoj pobyt na oddelení považuje za neadekvátny. Za svojho opatrovníka navrhla
ustanoviť matku, aj keď má choré srdiečko.
1.3 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 6 ods. 9 písm. b/, § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti“), § 253
ods. 1, § 262 ods. 1, § 260 ods. 2 CMP a zo zisteného skutkového stavu usúdil, že pre zlepšenie,
resp. stabilizáciu zdravotného stavu umiestnenej bolo nutné jej prevzatie a ponechanie v ústavnej
starostlivosti, pretože v opačnom prípade sa nedá vylúčiť, že by pri aktuálnom psychickom stave mohla

byť nebezpečná k sebe – ohrozovať svoj život a zdravie. Vzhľadom na uvedené zistenia, súd dospel
k záveru, že boli dané všetky predpoklady pre vydanie rozhodnutia, že k prevzatiu umiestnenej do
ústavnej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala umiestnená odvolanie, ktoré došlo okresnému súdu dňa
19.11.2025.

2.1 V odvolaní uviedla, že nie je nebezpečná a ani ohrozujúca osoba voči nej blízkym okolie. Miluje
svoj život, ľudí, zvieratá, nikdy nikomu neublížila a ak áno tak nevedomky na liekoch. Chce sa liečiť,
chce fungovať normálne a nechce, aby jej niekto narušoval jej psychický stav či týral, urážal, nadával.
Žiada o advokáta, ktorý ju bude obhajovať. Chce byť lepšou osobou, človekom, chce sa polepšiť. Všetko
napraviťakvykonalaniečozlé.Stoutodiagnózoufungujeuž15-16rokov.NaposledybolavprácivSABII

vo štvrtok a za tie tri dni sa stali pre ňu záhadné udalosti. Lieči sa – sami lekári nevedia určiť liečbu ale
teraz vie, že už je to na správnej ceste. Je ochotná vypovedať a liečiť sa ambulantne ako doteraz.

3. Nemocnica ani procesná opatrovníčka na odvolanie umiestnenej písomne nereagovali.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP, § 7, § 255 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsah bez viazanosti

rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania
iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:

5. V preskúmavanej veci okresný súd uznesením rozhodol, že k prevzatiu umiestnenej do ústavu
zdravotníckej starostlivosti dňa 10.11.2025 došlo zo zákonných dôvodov.

6. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia je súdne
preskúmanie, či k tomu došlo zo zákonných dôvodov (§ 6 ods. 9 písm. d/ zák. č. 576/2004 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti) alebo nie.

7. Z obsahu spisového materiálu zistil, že A. B. bola dňa 10.11.2025 prijatá na psychiatrické oddelenie
Nemocnice s poliklinikou B. G. G. H. I. pre dekompenzáciu schizofrénneho ochorenia, v domácom
prostredí poruchy správania, nespavosť, v myslení paranoidné perzekučné bludné obsahy, obávané

obsahy, tenzia, negativizmus. Pri prijatí do Nemocnice odmietla hospitalizáciu a liečbu. Nemocnica
dňa 11.11.2025 oznámila súdu prvej inštancie, že pacientka bola prevzatá do ústavnej psychiatrickej
starostlivosti bez jej súhlasu pričom vykonaným psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že trpí
duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie a vzhľadom na túto poruchu ohrozuje seba/
svoje okolie. Preto ponechanie v ústavnej starostlivosti je plne indikované. Okresný súd uznesením

č. k. 6Pu/6/2025-7 zo dňa 12.11.2025 začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia
a držania A. B., nar. XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení a to podľa § 254 ods. 2 CMP. Uznesením
okresného súdu č. k. 6Pu/6/2025-8 zo dňa 12.11.2025 ustanovil podľa § 256 CMP, § 71 ods. 1 CSP
menovanej za procesnú opatrovníčku F. B., ktorá s ustanovením súhlasila. Okresný súd umiestnenú
v súlade s ust. § 260 CMP vypočul dňa 13.11.2025, kedy vypočul aj ošetrujúcu lekárku F. F. B. v súlade

s § 261 CMP. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd postupoval v prejednávanom prípade
i z procesného hľadiska v súlade so závermi súdnej praxe (odvolací súd odkazuje napr. na rozhodnutie
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod R 67/2018) – keď výsluch umiestnenej bol
vykonaný bezprostredne sudcom. Taktiež výsluch ošetrujúcej lekárky vykonal priamo sudca a jehoobsah je dostatočne konkrétny z hľadiska určených východísk i podložený spôsobom zodpovedajúcim
momentálnemu zdravotnému stavu umiestnenej. Súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CMP
vydal napadnuté uznesenie do 5 dní (konkrétne dňa 14.11.2025 uznesenie jej doručil dňa 14.11.2025.

Z predmetných časových súvislostí je tak nepochybné, že v priebehu konania boli dodržané príslušné
(svojim charakterom prísne a striktné) zákonné lehoty.

8. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení má úzku
súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

V § 6 ods. 9 písm. d/ výslovne určuje kedy možno chorého bez jeho informovaného súhlasu prevziať do
ústavnej starostlivosti, t.j. ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej
poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

9. Z výkladu právnej úpravy je zrejmé, že zmyslom detenčného (zadržiavacieho) konania je výlučne
ochrana jedného zo základných ľudských práv, osobnej slobody. Každý človek je slobodný, a nie je

povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá. Z toho vyplýva, že aj v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie
záleží len na jeho slobodnom rozhodnutí, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym výkonom,
a len zákon ho môže zaviazať, že určité vyšetrenia podstúpiť musí. Túto zásadu potom vyjadruje §
4 ods. 4 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti podľa ktorého sa zdravotná starostlivosť
a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môžu zásadne vykonávať len so súhlasom.

Táto nedotknuteľnosť integrity osobnosti ako základný ústavný princíp, a z toho vyplývajúca zásada
slobodného rozhodovania v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie však nie je v žiadnej spoločnosti
absolútne neobmedzená. Preto aj ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti odkazuje na zákonnú úpravu (§ 6 ods. 9), podľa ktorej môže byť zdravotná starostlivosť
poskytnutá aj proti vôli občana (pacienta).

10. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že okresný súd ním vykonané
dokazovanie náležite po vecnej stránke vyhodnotil a jeho uznesenie, ktorým uzavrel, že k prevzatiu
umiestnenej do ústavnej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov hodnotí za správne. Z vyjadrenia
lekára vyplýva, že umiestnená bola v minulosti hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení.

U umiestnenej bola konštatovaná dekompenzácia (zhoršenie) schizofrénneho ochorenia a paranoidné
myslenie. Takže bolo preukázané, že psychický stav umiestnenej v dobe keď došlo k jeho hospitalizácii
si vyžadoval neodkladnú hospitalizáciu a nutnú odbornú intervenciu, ktorá by eliminovala možnosť, aby
ublížila sebe či okoliu.

11. Odvolanie umiestnenej odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Jej tvrdenie, že nie je nebezpečná
a ani ohrozujúca seba či okolie bolo vyvrátené vyjadrením ošetrujúcej lekárky. Okrem toho ona samotná
si uvedomuje svoj zdravotný stav a potvrdzuje jeho liečenie. Prejavila ochotu sa liečiť ako doteraz
ambulantne. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že na konanie o prípustnosti prevzatia
a držania v zdravotníckom zariadení nadväzuje ďalšie konanie, a to konanie o prípustnosti ďalšieho

držania v zdravotníckom zariadení (§ 265 CMP), v ktorom súd na základe znaleckého posudku, ktorý
bude vypravovaný za účelom posúdenia zdravotného stavu umiestnenej pre účely ďalšieho držania
v zdravotníckom zariadení, rozhodne, či ďalšie držanie v zdravotníckom zariadení je dôvodné. V tomto
konaní sa okresný súd preto aj vysporiada s návrhom umiestnenej, aby jej bol ustanovený advokát.

12. Na základe súhrnu uvádzaných skutkových a právnych súvislostí nebolo možné konštatovať
porušenie práv umiestnenej bez udelenia informovaného súhlasu a preto odvolací súd uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

13. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude

konanie končiť (§ 52 až § 58 CMP), keďže po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd pokračuje v konaní
o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).