Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221425
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125221425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX C. – A. E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Filip Balla s.r.o., so sídlom Hlavná 15/24, 040 01 Košice, IČO: 56 101 716, zast.: JUDr. Bc. Filip Balla,
PhD., advokát a konateľ proti žalovanému: A. G. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX C. – A.
E. F., v konaní o zrušenie BSM za trvania manželstva

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2025 žiadala, aby súd zrušil bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, strán sporu za trvania manželstva, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva
dňa 26.9.2020 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trstená, vo zväzku 6, ročník
2020, na strane 144, pod poradovým č. 42 s odôvodnením, že žalovaný nadobudol oprávnenie na
výkon podnikateľskej činnosti dňa 30.9.2024, kedy bol zapísaný do zoznamu znalcov v odbore úrazová
chirurgia. Súčasne uviedla, že ona nedisponuje oprávnením na podnikateľskú činnosť, preto disponuje
aktívnou legitimáciou na podanie tohto návrhu. Žiadala o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna
strana nemá právo na ich náhradu. Na preukázanie ňou tvrdených skutočností žalobkyňa predložila

listinné dôkazy.

2. Žalovaný so žalobným návrhom súhlasil v plnom rozsahu.

3. Podľa ust. § 177 ods. 2, písm. b) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

4. Obe sporové strany vyslovili súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a lustrovaním vo verejných registroch.

6. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 26.9.2020, ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trstená, vo zväzku 6, ročník 2020, na strane 144,
pod poradovým č. 42.

7. Podľa informatívneho výpisu z registra znalcov, vedeného ministerstvom spravodlivosti súd zistil, že
žalovaný je od 30.9.2024 zapísaný v zozname znalcov v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
úrazová chirurgia pod evid. číslom 916008.8. Podľa výpisu zo štatistického registra organizácií mal za to, že žalovaný je samostatne zárobkovo
činnou osobou od 30.9.2024 a vykonáva slobodné povolanie ako osoba podnikajúca na základe iného

ako živnostenského zákona pod IČOm – 56 502 567.

9. Lustráciou vo verejných registroch a zoznamoch súd zistil, že žalovaný nie je zapísaný v Obchodnom
registri SR ani v Živnostenskom registri SR. V konaní nebolo sporné, že nejde ani o samostatne
hospodáriaceho roľníka.

10. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), súd môže aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie
bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z
manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

13. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú- činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

14. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

15. Podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ak v § 19 ods. 5 nie je ustanovené inak, splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa
tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná

v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

17. Podľa § 2 ods. 9 cit. zákona, výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie.

18. Súd vec posúdil podľa uvedených zákonných ustanovení. Účelom ust. § 148a ods. 2 Občianskeho

zákonníka je vytvoriť podmienky pre ochranu jedného z manželov (toho, ktorý nezískal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je
vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovažeuvedenáochranajevždypotrebnávtedy,akjedenznich
na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej

sféry takto zasahovať. V ust. § 148a, ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka použitý pojem „získanie
oprávnenia na podnikateľskú činnosť“ treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním
rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi
dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a že na
podnikanieoprávnenýmanželtútomožnosťvčaserozhodovaniasúduajmá.Uplatnenieprávadomáhať

sa podľa § 148a, ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania
manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného
oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať.19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 26.9.2020
manželstvo, avšak nebolo preukázané, že žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

20. V zmysle ustanovenia § 2 Obchodného zákonníka, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí s
pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. To znamená,
že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle odseku 2, teda ten, kto je na to
oprávnený. V opačnom prípade nejde o podnikanie v zmysle odseku 1.

21. Osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných
predpisov,sadoobchodnéhoregistranezapisujúaichoprávneniepodnikaťsaopieraoosobitnýpredpis.
Ide o taký druh podnikania, ktoré v zmysle § 3 ŽZ nie je živnosťou, a preto sa naň živnostenský zákon
nevzťahuje. Patria sem napríklad advokáti, daňoví poradcovia a audítori, architekti, stavební inžinieri,
patentoví zástupcovia a iní, ktorí sú v pôsobnosti profesijných komôr. V konaní však nebolo preukázané,
že žalovaný patrí medzi takéto osoby.

22. Ustanovenie § 2 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z. z. – ktorý je zákonom lex specialis k Obchodnému
zákonníku, výslovne uvádza, že výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný má oprávnenie na podnikateľskú činnosť – že je osobou
zapísanou v obchodnom registri, že podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe

iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov ani že ako osoba zapísaná do
evidencie podľa osobitného predpisu vykonáva poľnohospodársku výrobu. Nič na tom nemení ani fakt,
že ho Štatistický úrad SR pre účely evidencie vedie v registri organizácií ako osobu podnikajúcu na
základe iného ako živnostenského zákona.

23. Register organizácií vedený Štatistickým úradom SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej
štatistike v znení neskorších predpisov je v rozsahu stanovenom týmto zákonom verejným zoznamom.
Do registra sa zapisujú právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia na základe údajov, ktoré
Štatistický úrad SR získal podľa zákona o štátnej štatistike a podľa ďalších osobitných zákonov. Register
organizácií sa využíva na štatistické účely a údaje v ňom evidované majú informatívny charakter. Nie

sú právne záväzné.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, keďže nie je splnený základný predpoklad
pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2
OZ, a to, že žalovaný (ako manžel žalobkyne) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Súd

dodáva, že žalobkyňa v konaní netvrdila ani nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z dôvodu, že ďalšie trvanie bezpodielového
spoluvlastníctva by odporovalo dobrým mravom (§ 148 ods. 2 OZ).

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a navyše tvrdenia

žalovaného sa zhodovali s tvrdeniami žalobkyne, so žalobou súhlasil a zároveň ide o blízke osoby, preto
súd v súlade s ust. § 257 C.s.p. z uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnej zo strán
konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.