Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205982
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122205982.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium

Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 138,04 eura a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 29Csp/99/2022-179 zo dňa 23.11.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 29Csp/99/2022-207
zo dňa 04.01.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV. a V. v spojení s opravným uznesením a v rozsahu zrušenia vracia vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s
opravným uznesením rozhodol nasledovne:
,,I. U r č u j e, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
05.02.2017 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 138,04 EUR s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 06.07.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 05.02.2017, v časti Vyhlásenie klienta, v znení:
„Klientberienavedomie,žeCFHakoprevádzkovateľnazákladedobrovoľnéhosúhlasudotknutejosoby:
b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo

skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, vrátane spoločnosti
Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové
účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po
splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie
na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným

oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 05.02.2017, v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania, bod 8. Následky nesplácania
spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 8.1, v znení: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s
úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej

pokuty sa rovná priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa
osobitného predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričomnesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády.“ je neprijateľnou
zmluvou podmienkou.
V. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa okrem iného
domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenej dňa 05.02.2017 (ďalej aj ako ,,Zmluva“). Uviedol, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne

postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle
nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej
podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto

žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neprimeranosti požadovanej zmluvnej pokuty z dlžnej splátky
za každú omeškanú splátku podľa bodu 8.1 Zmluvy. Vychádzal zo záveru, že napriek tomu, že výška
zmluvnej pokuty uvedenej v bode 8.1 Zmluvy je limitovaná ustanovením § 3a Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., z uvedeného zmluvného dojednania ani v spojení s dojednaním uvedeným v bode 8.3
Zmluvy nevyplýva, že by veriteľ popri uvedenej zmluvnej pokute nemohol súčasne požadovať aj úrok
z omeškania.

4. K záveru o neprimeranosti požadovanej zmluvnej pokuty dospel aj s poukazom na bod 8.4 Zmluvy. Z

uvedeného zmluvného dojednania totižto vyplýva, že dlžník, ktorý je v omeškaní so splátkami úveru, je
povinný okrem úroku z omeškania a zmluvnej pokuty povinný zaplatiť aj náklady spojené s vymáhaním
omeškaných splátok prostredníctvom tretej osoby vo výške skutočne vynaložených nákladov maximálne
do sumy 14 % z vymoženej pohľadávky spolu s DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania pre neprimeranosť

výšky zmluvnej pokuty s poukazom na ďalšie sankcie, ktoré je veriteľ oprávnený od spotrebiteľa
požadovať v prípade omeškania zo splácaním úveru.

5. O trovách konania v danej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok (ďalej ,,CSP“) a úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov IV. a V. podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý posúdil náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky prostredníctvom tretej osoby ako sankcie. Poukázal na to, že ustanovenie

§ 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. sa vzťahuje len na spotrebiteľské zmluvy, ktorých predmetom je
poskytnutie peňažných prostriedkov a ich následné splácanie spotrebiteľom, kým ustanovenie § 9a ods.
2 sa vzťahuje na akékoľvek pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, napríklad aj neuhradenú
faktúru a podobne. Nejedná sa teda o ustanovenie, ktoré by upravovalo sankciu za omeškanie
spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, ale ustanovenie, ktoré limituje náklady spojené s

vymáhaním pohľadávky, ktoré vzniknú tretej osobe. Nejedná sa o plnenie pre veriteľa, resp. majetkový
prospech veriteľa spojený s omeškaním dlžníka. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď označil zmluvnú podmienku výslovne odrážajúcu záväzné zákonné ustanovenie
za neprijateľnú. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby bol spotrebiteľovi popri zmluvnej pokute
alebo inej sankcii uložený aj úrok z omeškania. Jedinou podmienkou je, že v prípade ak tieto sankcie

dosiahnu výšku poskytnutých prostriedkov, tak následné sankcie nesmú prevýšiť úroky z omeškania
podľa tohto nariadenia vlády. Žalobkyni mohla byť v prípade omeškania s plnením splátky uložená
zmluvná pokuta vo výške najviac trojnásobku úrokov z omeškania (limit stanovený v čl. 8.1 Zmluvy
odzrkadľujúci ustanovenie §3a ods. 1 Nariadenia). Žalovaný v zmysle bodu 8.3 Zmluvy zúžil svoje
oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa

tak, že úrok z omeškania bude ukladaný až po tom, čo zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov. Žalovaný v prejednávanom prípade plne rešpektoval ustanovenia Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravuje podmienky ukladania sankcií v spotrebiteľských sporoch, preto
ustanovenie bodu 8.1 Zmluvy nemôže byť označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.7. Namietal, že žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby bol spotrebiteľovi popri zmluvnej pokute
alebo inej sankcii uložený aj úrok z omeškania. Aj v prípade, ak by boli zmluvná pokuta a úrok z

omeškania ukladané súčasne, predstavovala by súhrnná výška sankcií v prípade Zmluvy 20 % ročne
z omeškanej sumy (5 % sadzba úroku z omeškania a 15 % sadzba zmluvnej pokuty, ktorá nesmie
presiahnuť trojnásobok hodnoty úrokov z omeškania). V prejednávanom prípade s ohľadom na všetky
podmienky Zmluvy nebola napadnutá zmluvná podmienka reálne spôsobilá privodiť situáciu, ktorá by
čo len naznačovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. V Zmluve dojednané sankcie odzrkadľujúce ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
rozhodne nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

8. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti výroku IV. a na
to nadväzujúci výrok č. V. o trovách zmenil tak, že žalobu žalobkyne v napadnutej časti zamietne a

rozhodne o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania, resp. ho v napadnutej časti zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa zotrvala na celej právnej argumentácii a skutkových tvrdeniach
uvedených v prvoinštančnom konaní, pričom vyjadrenia uvedené žalovaným považuje za nesprávne.

Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter.
Zostranyžalovanéhonebolanijakýmspôsobomupozornenánazmluvnúpokutu,akoaninajejdôsledky.
Jej „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky
ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou,
predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Žalovaný si v zmluve sám

ustanovil,žemánároknazmluvnúpokutu,úrokyzomeškania,akoajnákladynavymáhaniepohľadávky,
čo zjavne prevyšuje iba sankcie stanovené podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta
predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,pretože
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. V konkrétnom prípade ide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé

omeškanie, t.j. aj 1 cent. Žalovaný, a pred ním jeho právny predchodca by v prípade platnosti tejto
žalobou napadnutej zmluvnej podmienky, bol od spotrebiteľa oprávnený požadovať v súhrne sankcie
za omeškanie vo výške presahujúcej limit stanovený nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., keďže popri
úroku z omeškania by bol oprávnený požadovať aj zmluvnú pokutu v rozsahu definovanom § 3a ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Na tomto závere nič nemení ani znenie bodu 8.3 Zmluvy oprávňujúce

žalovaného na uplatnenie si nároku na úroky z omeškania po tom, ako zmluvná pokuta podľa bodu 8.1
Zmluvy dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Totiž posudzovaná zmluva v žiadnom
svojom ustanovení nevylučuje právo žalovaného na úrok z omeškania, ktoré vzniká spolu so vznikom
peňažného dlhu už naplnením podmienok vyžadovaných § 517 Občianskeho zákonníka, bez existencie
akéhokoľvek zmluvného dojednania. S poukazom na uvedené argumenty žalobkyňa navrhla napadnutý

výrok IV. a nadväzujúci výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol rozsudkom č.k. 22CoCsp/10/2023-244,
22CoCsp/11/2023 zo dňa 25.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 22CoCsp/10/2023- 263,

22CoCsp/11/2023 zo dňa 21.09.2023 takto:
,,I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV. a V. v spojení s opravným uznesením.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.“

11. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že nespochybňuje, že zmluvná pokuta v prvom rade plní
prevenčnú funkciu tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú
povinnosť a ďalej plní reparačnú funkciu, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá
mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto
porušilpovinnosť.Uvedenévšakneznamená,ževýškazmluvnejpokutymôžebyťdohodnutáľubovoľne,

ale zvlášť v prípade spotrebiteľskej zmluvy (čo bezpochyby je aj prejednávaný prípad) musí zodpovedať
maximálnej výške stanovenej právnym predpisom, a to konkrétne ustanovením § 3a ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.12. Ďalej odvolací súd konštatoval, že v súdenom spore dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane
vysoká, pretože len jej výška dohodnutá v Zmluve predstavuje maximálnu výšku všetkých sankcií za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pričom nezohľadňuje ani len úroky z

omeškania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdieľa výklad citovaného ustanovenia § 3a
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka tak, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z

omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Primeranosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty je potrebné
skúmať objektívne, pričom v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá bez ohľadu
na výšku úrokov z omeškania. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom
stanovenú sankciu a potom nemôže ani požívať právnu ochranu z hľadiska právnych predpisov na
ochranuspotrebiteľa.Pozohľadneníuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveruzhodnémusosúdomprvej
inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom

je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

13. Pokiaľ žalovaný poukázal na bod 8.4 Zmluvy, a to náklady na vymoženie pohľadávky a v tejto
súvislosticitujeust.§9aods.2zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,odvolacísúdkonštatoval,
že z tohto ustanovenia vyplýva, že od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania

pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo
vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Napadnuté zmluvné
ustanovenie však stanovuje, že dodávateľ si môže zaúčtovať sumu vo výške 14 % z vymoženej istiny,
čo buď samo o sebe alebo už aj pri pripočítaní 20 % DPH (už nad rámec sumy zodpovedajúcej 14
% z vymoženej istiny) môže prevyšovať reálne náklady spojené s vymožením pohľadávky. Samotnú

výšku nákladov si určí samotný dodávateľ bez možnosti akokoľvek zo strany spotrebiteľa ich objektívne
posúdiť, najmä čo do ich reálnosti alebo hospodárnosti a účelnosti.

14. Na záver odvolací súd uviedol, že rovnaká zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú už
rozsudkom Okresného súdu Skalica sp.zn. 9Csp/85/2020 zo dňa 12.07.2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26CoCsp/51/2021 zo dňa 02.03.2022, resp. rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp.zn. 8Csp/15/2022 zo dňa 24.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 16CoCsp/10/2022 zo dňa 28.11.2022.

15. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný z dôvodov podľa § 420

písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR ako dovolací
súd uznesením č.k. 1Cdo/143/2023 - zo dňa 29.01.2025 takto:
,,Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2023 sp. zn. 22CoCsp/10/2023, 22CoCsp/11/2023
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 21. septembra 2023 sp. zn.
22CoCsp/10/2023, 22CoCsp/11/2023 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie

konanie.“

16. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia dovolací súd konštatoval, že odvolací súd vo svojom rozsudku
stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery
takýmspôsobom,abyvýsledokrozhodovacejčinnostiboljasný,zrozumiteľnýadostatočneodôvodnený,

aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov, a tak, aby sa
s prijatými závermi bolo možné stotožniť.
Dovolací súd konštatoval, že zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských zmluvách výslovne zákonom
zakázaná. Z uvedených dôvodov je preto potrebné rozhodnutie súdu, ktorý vyhlásil zmluvnú pokutu v
spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku riadne odôvodniť. Samotná skutočnosť, že

zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná, nemá za následok, že ide o
neprijateľnúpodmienku.Vpredmetnejvecizobsahuodvolaniadovolacísúdzistil,žežalovanývodvolaní
poukazoval aj na bod 8.3. zmluvy, pričom uviedol, že žalovaný zúžil svoje oprávnenie vyplývajúce z §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa tak, že úrok z omeškania bude ukladaný až
po tom, čo zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov.

Preto dovolací súd poukázal na to, že v tomto kontexte je nepreskúmateľný aj záver, že výška
zmluvnej pokuty bola dohodnutá bez ohľadu na výšku úrokov z omeškania. Uvedenú odvolaciu námietku
žalovaného odvolací súd vôbec nevyhodnotil, či je alebo nie je relevantná vo vzťahu k prejednávanej
veci. Konštatoval, že rovnako odvolací súd sa bude zaoberať aj priloženým stanoviskom Národnej bankySlovenska a posúdi jeho relevanciu na prejednávaný prípad a vyjadrí sa v podstate aj k základnej
námietke žalovaného, že zmluvná podmienka, ktorá odráža zákonnú úpravu vyjadrenú v nariadení vlády
č. 87/1995 Z.z. nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú.

Dovolací súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 449 ods.
1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), viazaný právnym posúdením dovolacieho súdu (§ 455 CSP),
opätovne preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že je potrebné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v spojení s opravným
uznesením a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok IV.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky ohľadne zmluvnej pokuty, ako aj súvisiaci výrok V. o trovách konania. Keďže ostatné
výroky, ktorým bolo vyhovené žalobe, žalovaný odvolaním nenapadol, neboli preto v odvolacom konaní

predmetom preskúmavania a ako také nadobudli právoplatnosť.

20. Ako je zrejmé z obsahu spisu, dňa 05.02.2017 uzatvorili právny predchodca žalovaného obchodná
spoločnosť CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 511,73 eura na kúpu konkrétneho tovaru. Dohodnutá bola fixná ročná
úroková sadzba 21 % a 25 splátok po 25 eur mesačne. Posledná splátka mala byť zaplatená 20.03.2019
a celková čiastka na zaplatenie predstavovala 625 eur.

21. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože spomínaná zmluva
o spotrebiteľskom úvere je zmluvou štandardnou, formulárovou, kde právny predchodca žalovaného
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva
túto charakteristiku spĺňa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy)

22. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

24. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.25. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, také dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil

sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04 a II. ÚS 251/03). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje

rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť
dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne

aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý
sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá
prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

27. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
226/03).

28. Podľa odvolacieho súdu v súdenej veci došlo k naplneniu vyššie popísaného odvolacieho dôvodu.
Odvolací súd v tomto predovšetkým zdôrazňuje, že myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním
prijaté právne závery.

29.SúdprvejinštancieprizmluvnejpodmienkeuvedenejvZmluveospotrebiteľskomúverez05.02.2017
v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bod 8., následky nesplácania spotrebiteľského úveru
a zmluvná pokuta bod 8.1, dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej pokuty uvedenej v bode
8.1 . Nestotožnil sa pritom s argumentáciou žalovaného o jej súlade s právnou úpravou, konkrétne §

3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zároveň zo zmluvného dojednania bodu 8.4 Zmluvy podľa
súdu prvej inštancie vyplýva, že dlžník, ktorý je v omeškaní so splátkami úveru, je povinný okrem
úroku z omeškania a zmluvnej pokuty povinný zaplatiť aj náklady spojené s vymáhaním omeškaných
splátok prostredníctvom tretej osoby vo výške skutočne vynaložených nákladov maximálne do sumy
14 % z vymoženej pohľadávky spolu s DPH. Konštatoval preto neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty s

poukazom na ďalšie sankcie, ktoré je veriteľ oprávnený od spotrebiteľa požadovať v prípade omeškania
zo splácaním úveru.30. Bod 8 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.2.2017 (označený ako „následky nesplácania
spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta“) znie nasledovne:
bod 8.1 - zmluvná pokuta: „v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný

uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej
čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády“.

bod 8.3 - úrok z omeškania: „ak zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov
(istiny úveru) je klient povinný uhradiť spoločnosti v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok
úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa názoru dovolacieho súdu, zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských zmluvách výslovne

zákonom zakázaná, avšak je potrebné rozhodnutie súdu, ktorý vyhlásil zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej
zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku, riadne odôvodniť. Samotná skutočnosť, že zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná, nemá za následok, že ide o
neprijateľnú podmienku. Dovolací súd uviedol, že žalovaný v odvolaní poukazoval aj na bod 8.3.
zmluvy, pričom uviedol, že žalovaný zúžil svoje oprávnenie vyplývajúce z § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v prospech spotrebiteľa tak, že úrok z omeškania bude ukladaný až po tom, čo zmluvná
pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. V tomto kontexte dovolací súd považoval
za nepreskúmateľný záver, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá bez ohľadu na výšku úrokov z
omeškania.

32. Odvolací súd vzhľadom vyššie uvedené názory dovolacieho súdu uvádza, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí založil svoj záver o neprimeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k ust. §
3a nariadenia vlády č. 87/1995 aj na konštatovaní, že zo zmluvného dojednania 8.1. Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.02.2017 ani v spojení s dojednaním uvedeným v bode 8.3. tejto
zmluvy nevyplýva, že by veriteľ popri uvedenej zmluvnej pokute nemohol súčasne požadovať aj úrok

z omeškania. Súd prvej inštancie však vôbec nevysvetlil, prečo z ust. 8.1 Zmluvy ani v spojení s
ust. 8.3 tejto zmluvy (vo vzájomnej súvislosti), podľa znenia ktorého ak zmluvná pokuta dosiahne
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny úveru) je klient povinný uhradiť spoločnosti v
prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok úrok z omeškania, by mohol žalovaný požadovať
od žalobkyne popri zmluvnej pokute aj úrok z omeškania. Podľa žalovaného v zmysle bodu 8.3

Zmluvy bude úrok z omeškania ukladaný až po tom, čo zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, čím plne rešpektoval ustanovenia Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré
upravuje podmienky ukladania sankcií v spotrebiteľských sporoch. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie o posúdení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nespĺňa náležitosti požadované v
ust. § 220 CSP.

33. Poukazujúc na všetky uvádzané okolnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné pre nevyrovnanie sa s podstatnými námietkami uplatňovanými žalovaným
v tomto konaní, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok v napadnutom rozsahu, a
teda vo výroku IV. a v súvisiacom výroku V. o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.

34. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o požadovanom nároku zo strany
žalobkyne o určení ne / prijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 05.02.2017 v časti Ostatné zmluvné podmienky a dojednania bod 8.1 následky nesplácania

spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, v spojení s dojednaním v bode 8.3 zmluvy vo vyššie
uvedených intenciách. V súvislosti s neprimeranosťou zmluvnej pokuty súd prvej inštancie opätovne
zohľadní bod 8.4 zmluvy o povinnosti dlžníka zaplatiť okrem úroku z omeškania a zmluvnej pokuty aj
náklady spojené s vymáhaním omeškaných splátok prostredníctvom tretej osoby. Vyjadrí sa k základnej
námietke žalovaného, že zmluvná podmienka, ktorá odráža zákonnú úpravu vyjadrenú v nariadení vlády

č. 87/1995 Z.z., nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú. Bude sa zaoberať aj priloženým stanoviskom
Národnej banky Slovenska z 21.04.2023 (č.l. 274 spisu) a posúdi jeho relevanciu na prejednávaný
prípad. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalopodmienky uvedené v ust. § 220 CSP, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím súdom
preskúmateľné.

35. V ďalšom konaní o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) a
trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).