Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202824
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625202824.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, C. XX/XXX, D. E.,
proti odporcovi: Obec D. E., C. XX/XXX, D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz
dočasne prideliť obecný nájomný byt, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila dňa 17.12.2025 súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby súd odporcovi – Obci D. E. zakázal dočasne prideliť obecný nájomný byt v bytovom dome
XXXX alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu k tomuto bytu, a to až do preverenia zákonnosti postupu obce
pri jeho pridelení. V návrhu uviedla, že navrhovateľka je občianskou obce D. E. a členkou Sociálnej,

bytovej a školskej komisie obce, ktorá vykonáva bytovú agendu. Podľa VZN obce D. E. č. X/XXXX platí,
že výber a poradie žiadateľov o obecné nájomné byty vykonáva bytová komisia a predkladá ich na
schválenie starostovi obce. Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 18.11.2025, v bode informácie
starostu starosta obce F. G. uviedol, že jeden obecný byt v bytovom dome XX H. je voľný. V následnej
diskusii k tejto informácii starosta obce uviedol, že vzhľadom na situáciu v komisii „ si prejdú žiadosti“ na
obecnom úrade, pričom na výrok podstarostu I. G., že o veci môže rozhodnúť starosta sám, reagoval

slovami „ môžem“. Sociálna, bytová a školská komisia nebola v tejto veci zvolaná, jej členovia neboli
upovedomení a nemali možnosť vykonať výber ani určiť poradie žiadateľov. Na zasadnutí Obecného
zastupiteľstva dňa 09.12.2025 starosta obce F. G. v bode Diskusia na verejnú otázku navrhovateľky
uviedol,žepredmetnýbytzatiaľpridelenýnebol,amábyťpridelenýk01.01.2026.Anipotomtozasadnutí
však sociálna, bytová a školská komisia nebola v tejto veci zvolaná, jej členovia neboli upovedomení
a nemali možnosť vykonať výber ani určiť poradie žiadateľov. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že

odporca pristúpi k prideleniu obecného nájomného bytu bez postupu ustanoveného vo VZP, bez výberu
aporadiažiadateľovbytovoukomisiou.Podľanavrhovateľkyhrozíbezprostrednérozhodnutieopridelení
obecného nájomného bytu, ktoré by bolo v rozpore s platným VZN obce a zásadami zákonnosti
a transparentnosti pri nakladaní s majetkom obce. Ak by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, vznikol
by stav, ktorý by bolo možné odstrániť len s výraznými právnymi a faktickými dôsledkami. Neodkladné
opatrenie je preto potrebné na dočasnú úpravu pomerov a zachovanie zákonného stavu do preskúmania

postupu obce.

2. K návrhu pripojila Všeobecne záväzné nariadenie obce D. E. č. X/XXXX o podmienkach prideľovania
obecných nájomných bytov a spôsobe nájmu v bytovom dome XXXX, upovedomenie o prijatí podnetu
Okresnou prokuratúrou B. zo dňa 27.11.2025 č. F. XXX/XX/XXXX-X, z ktorého vyplýva, že Okresná
prokuratúra B. prijala podnet navrhovateľky, ktorým žiada preskúmanie zákonnosti postupu obce D.

E. pri prideľovaní obecných nájomných bytov, ako aj preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzného
nariadenia obce D. E. č. X/XXXX.3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s

určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

6. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti
povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie
a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich

porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa
bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej
správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení
prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o prokuratúre, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú

písm. b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.

12. Podľa § 21 ods. 1) zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním

zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy,
2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami,
4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
orgánmi verejnej správy, b) preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy, c) vykonávaním previerok
zachovávania zákonnosti, d) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

13. Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva
dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na
správny súd podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného

predpisu. Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj a) oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu,
opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitného predpisu, b) oprávnenie generálneho prokurátora
podľa § 13 ods. 1 písm. a), ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený
v § 21 ods. 3 písm. f).

14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia naodstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné
iné orgány.

15. Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre, ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia
na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.

16.Podľa§2ods.1Správnehosúdnehoporiadku,vsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane

pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo
trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu.
Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné

bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

18. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie
má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by

sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa
nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,
ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či

sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

19. Zo samotného návrhu požadovaného neodkladného opatrenia ako aj opisu rozhodujúcich
skutočností, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplýva, že žiada prostredníctvom súdnej ochrany v civilnom sporovom konaní zakázať obci ako takej,
aby dočasne pridelila obecný nájomný byt, pričom poukázala na podnet, ktorý podala na prokuratúru na
preskúmanie zákonnosti postupu obce. Žiadala nariadiť neodkladné opatrenie do preverenia zákonnosti

postupu obce pri jeho pridelení. Navrhovateľka teda žiada od všeobecného súdu, aby dočasne obmedzil
obec pri rozhodovaní, ktoré súvisí s výkonom jej samosprávnej pôsobnosti podľa zákona o obecnom
zriadení a to v podstate do skončenia konania prokuratúry o podnete navrhovateľky na preskúmanie
postupu obce. Nejde teda o návrh, ktorý by žiadal súdnu ochranu v súkromnoprávnej sfére, ale návrh
sa týka rozhodovania vo veciach majetku obce a územnej samosprávy.

20. Súd preto považoval za potrebné predovšetkým ustáliť, či je všeobecný súd oprávnený konať a
rozhodovať v predmetnej veci o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa týka rozhodovacej
samosprávnej právomoci obce. Súdna právomoc je základnou podmienkou konania, a preto je
nevyhnutné najskôr preskúmať, či ide o vec, ktorá podľa zákona patrí do rozhodovacej pôsobnosti

súdu v civilnom procese (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. ). Súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy,
len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v
Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom

mimosporovom konaní.

21. Vo vzťahu k právomoci všeobecného súdu ohľadne rozhodovania o návrhoch na vydanie
neodkladných opatrení, ktoré zasahujú do oblasti správneho práva ( ktorého sa týka aj podaný návrh) užzaujal stanovisko kompetenčný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn. 18SKomp/4/2025 zo dňa 18.06.2025, v ktorom uviedol, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu
nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované

neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce
je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilný sporovým poriadkom, o ktorom
rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak Správny súdny poriadok neupravuje ani
neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasne ochrany účastníka. Inštitút
neodkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom, nejde totiž o

samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby
spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 CSP.
Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd
podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky podľa § 324 a § 325 ods.
1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek
práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo

výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (1SKomp/4/2022, 1SKomp/7/2022, por. tiež Uznesenie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021).

22. Obdobne Krajský súd Bratislava v uznesení č.k. 2Co/11/2024 zo dňa 11.03.2024, IČS:
XXXXXXXXXX uviedol, že každý prípad je potrebné riešiť individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti

danej veci, aj právomoc súdu je potrebné posudzovať v prvom rade s ohľadom na skutočnosti
uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale taktiež s ohľadom na ochranu toho
práva, ktoré je označené v návrhu. Odvolací súd pri posudzovaní právomoci súdu konať a rozhodovať
v tejto veci poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne na
rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Skomp/36/2022, ktorý mimo iného v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci
civilného súdu alebo správneho súdu alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha
samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť,
ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie

ako procesný inštitút je upravený v civilnom sporovom poriadku, o ktorom vždy rozhoduje okresný súd,
respektíve v súčasnosti mestský súd. Kompetenčný senát v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
taktiež skonštatoval, že náš správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne
široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§
182 až § 189 SSP) nie je podľa názoru kompetenčného senátu takýmto inštitútom z dôvodu, že nejde

o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby
spojené. Napriek tomu, že odvolací súd má za to, že o záveroch rozhodnutia kompetenčného senátu je
možné viesť odbornú polemiku, je treba tieto závery v rámci vyvíjajúcej sa judikatúry prijať a aplikovať.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že právomoc na konanie o tomto konkrétnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP s ohľadom na predmet sporu

(antidiskriminačná žaloba) nemá správny súd, ale civilný súd podľa Civilného sporového poriadku.

23. Taktiež sa súd zaoberal skutočnosťou, že nemá vo veci právomoc príslušná prokuratúra, ktorej
navrhovateľka podala podnet na preskúmanie postupu obce. Avšak v zmysle zákona o prokuratúre,
prokuratúra nie je oprávnená rozhodovať o neodkladnom opatrení a ustanovenie § 22 ods. 1, 2

zákona o prokuratúre upravuje nasledovné právne prostriedky, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
a to a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd
podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.
Do jej právomoci však nepatrí vopred – ešte pred samotným rozhodnutím právoplatne a vykonateľne

zakázať dočasne prideliť obecný nájomný byt v bytovom dome XXXX alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu
k tomuto bytu. Navrhovateľka v danom prípade podala samostatne podnet prokuratúre a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia súdu, pričom keďže v zmysle judikatúry najvyššej súdnej inštancie
nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované
neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia a rozhodujúce

je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilný sporovým poriadkom, súd dospel
k záveru, že má právomoc vo veci rozhodnúť.24. Ako už aj uviedol Najvyšší správny súd, danosť právomoci neznamená, že súd musí návrhu
vyhovieť.ZuzneseniaKompetenčnéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
18SKomp/4/2025 zo dňa 18.06.2025 jednoznačne vyplýva, že ani po splnení podmienok vyplývajúcich

z ustanovení §324 a §325 ods. 1 CSP, súd nemôže neodkladným opatrením brániť vo výkone právomoci
inému orgánu verejnej moci, či samospráve. Rešpektujúc uvedené, súd preskúmal návrh navrhovateľky
a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Navrhovateľkou požadovanú ochranu podľa názoru
súdu je možné dosiahnuť iba zákonnými inštitútmi v príslušnom správnom konaní, resp. v rámci
prieskumu podnetu príslušnou prokuratúrou a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia v civilnom

súdnom konaní, ktorým nemožno uložiť povinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by zasahovala do
jeho rozhodovacej činnosti, ktorá vyplýva z osobitného zákona. V danom prípade navrhovateľka dňa
27.11.2025 podala podnet na príslušnú prokuratúru, ktorým žiada o preskúmanie zákonnosti postupu
obce D. E. pri prideľovaní obecných nájomných bytov, pričom tento podnet prokuratúra riadne prijala
( viď č.l. 8 spisu). Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia
zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa zákona o prokuratúre alebo podľa

osobitných predpisov alebo opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny
prokurátor alebo prokurátor.

25. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
občianka obce a ako členka bytovej komisie obce, pričom súdu neosvedčila jej aktívnu vecnú

legitimáciu na jeho podanie. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v
občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu
vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia). Z návrhu nevyplýva, že by navrhovateľka bola
nositeľom tohto subjektívneho práva, nie je totiž nájomníčkou a ani uchádzačkou o nájom obecného

bytu a z jej návrhu nevyplýva, že by boli ohrozené priamo v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy obcou
jej subjektívne práva. Absencia vecnej legitimácie je dôvodom pre ktorý súd musí vždy návrh zamietnuť.
Hoci v prípade podnetu prokuratúre, tento môže podať ktorýkoľvek občan, v prípade podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tento môže podať iba osoba, ktorá je nositeľom subjektívneho
ohrozeného práva.

26. Ďalej je potrebné uviesť, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka odôvodnila
iba všeobecne a neurčito tým, že podľa nej hrozí bezprostredné rozhodnutie o pridelení obecného
nájomného bytu, ktoré by bolo v rozpore s platným VZN obce a zásadami zákonnosti a transparentnosti
pri nakladaní s majetkom obce. Udávala, že ak by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, vznikol by

stav, ktorý by bolo možné odstrániť len s výraznými právnymi a faktickými dôsledkami. Súd preto
uvádza, že navrhovateľka uviedla iba všeobecné tvrdenia, pričom žiadnym spôsobom neosvedčila
bezodkladnosť podaného návrhu. V danom prípade vo veci koná prokuratúra na základe jej podnetu,
ktorá sama má zo zákona účinné oprávnenia v rámci kontroly zákonnosti rozhodovania orgánov
územnej samosprávy a zákonnosti všeobecne záväzných nariadení obce. Napokon súd uvádza, že

navrhovateľka ani dostatočne nešpecifikovala ktorého konkrétneho bytu sa má neodkladné opatrenie
týkať a jej návrh nie je dostatočne určitý, aby mohol byť materiálne vykonateľný. Návrh v zmysle, aby
súd zakázal prideliť obecný byt v bytovom dome XXXX alebo k nemu uzatvoriť nájomnú zmluvu nie
je dostatočne určitý a aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné riadne
označiť konkrétny byt tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným bytom v predmetnom bytovom dome.

Pre odporcu by bolo však v danom prípade zrejme z neodkladného opatrenia jasné, vzhľadom na
skutočnosť, že podľa návrhu má byť voľný na nájom iba jeden obecný byt v danom bytovom dome,
ktorého bytu sa návrh týka.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, neosvedčenia predpokladov na jeho vydanie, nepreukázania potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Keďže bol
návrh navrhovateľky zamietnutý, mal odporca v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu by mal nárok

na náhradu trov konania voči navrhovateľke. V danom prípade odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli
a preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalovaným nárok na náhradu trov nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.