Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202179
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323202179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. a 3/ F. G.
H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanej L. I., nar. XX.XX.XXXX, M. N.
XXX, XXX XX M. N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/101/2023-90 z 12.08.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o
výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 5C/101/2023-90 z 12.08.2024
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanámánároknanáhradutrovkonaniavočižalobcom1.-3.radevrozsahu100%,ovýškektorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe žalobcov 1/ až 3/, ktorou sa v konečnej verzii domáhali určenia, každý
zo žalobcov 1/ až 3/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/15 z celku pozemkov L. A. I.
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX vedeným na LV č. XXX pre kat. uz. C. (ďalej
len „označené pozemky“ alebo „spoluvlastnícke podiely k označeným pozemkom“).

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 123, § 129 ods. 1 a 2, § 126 ods. 1, § 130 ods. 1 a 2, 132 ods. 1
a 2, § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ), § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnom od 01.09.2003, čl. 8 Základných zásad a § 131 ods. 1 a 3, § 149, § 150 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca 1/ v konaní nepreukázal a nedoložil kúpnu zmluvu,
ktorú podľa svojich pôvodných tvrdení v žalobe uzatvoril so svojou mamou N. B. k spoluvlastníckemu
podielu 1/3 na označených pozemkoch, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených
skutočnostiach týkajúcich sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na týchto pozemkoch z jeho matkyako predávajúcej na neho ako na kupujúceho. K následným tvrdenia žalobcov 1/ až 3/, že každému
z nich patrí spoluvlastnícky podiel 1/15 k označeným pozemkom z dôvodu, že sú dedičmi po poručiteľke
N. B., ktorá bola ich spoluvlastníčkou predtým ako si k týmto pozemkom nezákonným spôsobom

osvedčila vlastnícke právo žalovaná konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhali priamo vlastníctva
predmetných pozemkov po ich matke, aj keď z pripojeného dedičského spisu vyplýva, že dedičské
konanie po poručiteľke bolo zastavené pre jej nemajetnosť. Nadväzne uzavrel, že hoci dedičstvo sa
nadobúda smrťou poručiteľa, k nadobudnutiu dedičstva dochádza na základe rozhodnutia vydaného
v dedičskom konaní. Do momentu rozhodnutia v dedičskom konaní jednotliví dedičia nemôžu mať istotu

o tom, aká vec im bude prikázaná do ich výlučného vlastníctva, resp. aký bude výsledok dedičského
konania, k čomu poukázal na ustálenú judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013
z 31.03.2014, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 3/2015, ktorého
právna veta znie: „Ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho
súdneho poriadku, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha
určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva.“, či rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 23Co/8/2023 z 28.02.2024). Nadväzne uzavrel, že žalobcovia 1/ až 3/ zvolili nevhodný prostriedok
ochrany svojich práv, keď sa domáhali priameho určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi označených
pozemkov, hoci tieto neboli predmetom dedičského konania po poručiteľke a tak neuniesli dôkazné
bremeno ohľadom nimi tvrdených skutočností. Uplatnenému žalobnému petitu, ako ho žalobcovia
formulovali, nebolo možné vyhovieť, pretože tieto práva nepatrili žalobcom 1/ až 3/, ale poručiteľke;

existenciu nadobúdacieho titulu k označeným pozemkom by žalobcovia 1/ až 3/ preukázali až vtedy, ak
bytietoprešlinanichakodedičovvrámcidedičskéhokonania.Tentosvojzáverpodporilcitáciouzvyššie
označeného rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/8/2023 z 28.02.2024, v zmysle ktorého
pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným
nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá - ktorá vec (právo) patrí do dedičstva

po poručiteľovi, pričom o takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého sú všetci
dedičia.

5. Výrok o trovách konania oprel o § 251 a § 255 ods. 1 CSP, majúc zato, že žalovaná bola
v konaní plne procesne úspešná, z dôvodu čoho jej voči žalobcom 1/ až 3/ vznikol nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorého bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne nepovažoval za naplnené podmienky
pre aplikáciu § 257 CSP, v súvislosti so záverom ktorý prihliadol na správanie žalobcov 1/ až 3/
v konaní, ktorí napriek vysvetleniu charakteru sporu a viacerým výzvam na zvolenie si právneho
zástupcu ako aj odročenia pojednávaní zotrvali na podanej žalobe napriek tomu, že menili v nej tvrdené

skutočnosti. Tiež prihliadol na skutočnosť, že žalovaná v konaní nebola zastúpená právnym zástupcom,
teda možné trovy konania sa týkajú iba jej odôvodnených, reálne vynaložených a preukázaných
výdavkov súvisiacich s bránením práv, ktoré nemôžu predstavovať závažný zásah do majetkovej sféry
žalobcov.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 2/, a to bez výslovného
označeniaodvolacíchdôvodov.Uviedolvňom,žežalovanápriamonapojednávaníopísala,akozneužila
inštitút vydržania ako aj, že označené pozemky jej nikdy nepatrili. Namietal, že jeho matka nikdy nebola
na O. P. C., že žalovaná na pojednávaní uvádzala, že ju nevidela sa podpisovať a teda že čestné
prehlásenie za účelom vydržania nepodpisovala, ako aj že majetok zdedený po otcovi matka zamýšľala

prenechať svojim deťom. Tvrdil, že bez upovedomenia detí by neurobila žiadne rozhodnutia, ktoré by
rodinu poškodili. Poukázal na výsledky vyšetrovania polície tvrdiac, že starostka obce a spol. vypracovali
čestné prehlásenie, podpísali ho, a žalovaná odišla následne na notársky úrad v B., kde podvod týkajúci
sa vydržania majetku dokonala. Odmietol záver súdu prvej inštancie, že žalovaná nebola odsúdená,
k čomu poukázal na závery trestného konania vedeného A. Q. B. A. I.: O./X-XXX-XX-XXXX. V ďalšom

uviedol, že cit.: „Vydržanie majetku už dávno malo byť žalovanej súdom odňaté a to pre jej trestnú
činnosť podvodu ... Zo strany súdu by si to malo zaslúži značnú pozornosť a ľahko zraniteľné osoby
vysokého veku čo sa týka podvodov chrániť. Podvodníkov exemplárne potrestať, a nie dávať žalovanej
najavo, že takéto podvody sú nepostihnuteľné. ... To sudkyňa nevidí alebo nechce vidieť, že žalovaná
vykonala vedomé a úmyselné podvodné konanie zneužitia inštitútu vydržania a získala všetok majetok

do svojej moci pre iný cudzí majetok, a tým pádom sa nelegálne obohatila. ... Poukazujem aj na to,
že ich dedičstvo prebehlo v XXXX roku po jej babke, a volala sa R. R., H. S. zomrela v roku XXXX. a
dedičstvo úradne prešlo na jej otca K. R.. Keďže ich majetok už mal jej otec vo vlastníctve tak žalovaná
alebo jej súrodenci mali dediť zo svojho LV. ... Na LV XXX k.ú C. ako vlastník R. D. ani jeho mama R.R. H. S. neboli evidovaní! ... Moja babka -manželka môjho deda F. R., H. S. zomrela XXXX a dedičstvo
prebehlo v XXXX roku. Naše dedičstvo čiastočne ... prešlo na môjho otca a časť ostala na babke, kde
bola evidovaná stále ako vlastník F. R. H. S.. Do času vykonania podvodu a vykonaný bol žalovanou L.

I., ktorý bol políciou dokázaný. ... Bolo vydané Uznesenie súdu, pod č. 50/101/2023-79, zo dňa 10.mája
2024, kde súd nám naše podiely priznal. Dostalo sa mi, že menovaná má vplyvné osoby na správnych
miestach, a že preto je tá zmena rozhodnutia súdu. No ja verím v spravodlivosť, pravda je len jedná. ...
Súd uvádza, že nebolo vo veci dedičské konanie, že nemôžeme vlastníctvo žiadať súdom. No ako môže
byt' dedičské konanie, ked' v inštitúte vydržania podvodnom dedičov o majetok žalovaná pripravila. A

v čase ked' nás o dedičstvo pripravila tak sme neboli oboznámení o zmene vlastníka podielu, že bol
vykonaný prepis majetku na katastri Snina a nevedela to ani mama . Keby to vedela tak by sa ako
vlastník už v tedy právne bránila . Keď že to tak nebolo tak z tohto dôvodu sa žalobca obrátil na súd,
lebo len súd môže v danej veci vykonať nápravu. ... Mama ani netušila, že jej nejaká časť majetku chyba
a že kedy o majetok prišla. ... Uviedla žalobcovi, že nikomu nič nepodpisovala, a nikde na úrade nebola.
Až žalovaná sa priznala žalobcovi, že jeho majetok ... vydržala. V žalobe sú jasne pomenované dôkazy

a boli potvrdené políciou. Tu cítim, že tu hra rolu protekcionizmus. Ja som dôchodca, na takéto konania
súdu, na súdne troví konania nemám peniaze. Súdne konanie zapríčinila žalovaná svojím podvodom s
pozemkami na LV XXX k.ú C., ktorý jej bol dokázaný O.. Bol porušený najvyšší zákon Ústava SR a to
Vlastnícke právo občana a to je trestné.“

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa 3/, taktiež bez
výslovného označenia odvolacích dôvodov. Namietala v ňom nepravdivosť tvrdení žalovanej, že jej otec,
K. R., zdedil predmetný majetok po nebohej R. R.. V prejednávanom prípade sa totiž jednalo o majetky
po F. R. (B.) H. S., zomrelej XX.XX.XXXX. Vyjadrila súhlas s tvrdením ostatných žalobcov, že nebohá N.
B. nebola na žiadnom obecnom ani inom úrade, určite nič nepodpisovala a že tento jej podpis bol určite

sfalšovaný, ako aj pohoršenie nad tým, ako mohla obec potvrdiť, že nebohá F. R. bola starou matkou
žalovanej. Namietala skutkový záver súdu prvej inštancie, že cit.: „nás bolo X detí“, pretože boli siedmi,
ako aj že nikto z nich nebol informovaný žiadnou formou, že žalovaná v tichosti previedla označené
pozemky na seba a v obci je považovaná za ich vlastníčku. Rovnako uviedla, že v prípade, ak nedôjde
k vráteniu pozemkov od žalovanej berie súhlas o určenie vlastníckeho práva k označeným pozemkom

späť a že odmieta napadnutý rozsudok ako aj náhradu súdnych trov. Vyjadrila tiež nespokojnosť s tým,
že „spisové listy“ boli vhodené do obálky, že ich musela triediť podľa poradia a že celý materiál odstupuje
ministrovi spravodlivosti. V závere požiadala o odňatie prípadu zákonnej sudkyni súdu prvej inštancie
z dôvodu, že rodinní príslušníci žalovanej pôsobia v okrese na vysokých funkciách.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniam z 21.10.2024 uviedla, že vlastníctvo označených pozemkov
podložila dôkazmi, ktoré predložila notárke, že majetok dedila po svojej nebohej babke R. R., a že nič
nesfalšovala, nikoho nepodviedla ani nikomu nič neukradla.

9. Žalovaná 3/ v odvolacej replike z 30.01.2025 k vyjadreniu žalovanej k odvolaniam žalobcov 2/ a 3/

poukázala na to, že táto sa sama priznala, že R. R. bola jej babka, hoci označené pozemky boli vydržané
po jej právnej predchodkyni, F. R.. Vyjadrila pochybnosť o čestnosti postupu žalovanej, nakoľko cit.:
„inak by neprišla k našim pozemkom, akože vlastnoručný podpis mojej nebohej matky N. B. bol očividne
sfalšovaný. ... Pochybujem aj, že toto Vyjadrenie je z jej hlavy ... takéto ťahy neuznávam, že ja klamem
- ved' ona celú našu rodinu ťahá do konfliktov.“.

10. Žalobca 2/ v odvolacej replike z 15.02.2025 k vyjadreniu žalovanej k odvolaniam žalobcov 2/ a 3/
uviedol, že žalovaná označené pozemky vydržala protiprávnym konaním a teda ich nezdedila, že na
LV č. XXX, kat. úz C., nebola uvedená žiadna osoba menom R. R. ako jej babka a ani K. R., a z tohto
dôvodu nemala žiaden právny vzťah k LV č. XXX, ako aj že jej zať je okresný prokurátor a jeho T.

A. O. A. R., preto je namieste dôvodná a vážna obava z konfliktu záujmov a podozrenie z ohrozenia
nestrannosti. Opätovne vyjadril presvedčenie, že čestné prehlásenie k vydržaniu označených pozemkov
jeho matka nepodpísala a presne uvedené čísla parciel tam uvedené nevedela. Žalovaná sa tohto
konania dopustila voči chránenej osobe (vo veku XX rokov), v tom čase trpiacej cukrovkou, ktorá
jej spôsobovala stres, nervozitu, poruchu videnia, poruchu reči a koncentrácie. Poukázal na § 48

notárskeho poriadku namietajúc, že pri vydržaní pozemkov neznámych vlastníkov chýbalo vyjadrenie
správcu nehnuteľnosti –SPF ako aj, že v čestnom prehlásení nebolo uvedené ani len rodné číslo jeho
matky. Žalovaná vydržala podiel po babke žalobcu 2/ na označených nehnuteľnostiach, na ktorý nemala
právny nárok, pričom účelom tohto konania bola jej zištnosť. Z konania súdu prvej inštancie opätovnevyjadril sklamanie ako aj obavu, že súd nezoberie do úvahy relevantné listinné dôkazy poukazujúce
na porušenie zákona o držbe žalovanej.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po
zistení, že odvolania žalobcov 2/ a 3/ boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil

dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo

veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, pod ktoré bolo možné
odvolacienámietkyobsahovopodradiť,t.j.vkontextesnamietanýminesprávnymiskutkovýmizisteniami
a nesprávnym právnym posúdením, ako aj či na zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne
a v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že

dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je
jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom
vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia
správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,

a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie
vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Pri zisťovaní skutkového stavu súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191 ods. 1 CSP), pretože
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak
v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikáciipráva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo

vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť v súlade s
účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a
výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd

prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV.
ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

16. Súd prvej inštancie v danej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre to, aby na základe
neho bolo možné prijať vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchtoskutkovýchaprávnychzáverochničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojujeodôvodnenierozhodnutia

súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92. Na zvýraznenie vecnej
správnosti napadnutého rozsudku ako aj k odvolacím námietkam žalobcov 2/ a 3/ odvolací súd uvádza
nasledovné.

17. Súd prvej inštancie sa v súdenej veci správne zaoberal prioritne otázkou, či žalobcovia 1/ až
3/ tvrdili a preukázali nadobúdací titul k spoluvlastníckym podielom na označených pozemkoch a
správne uzavrel, že žalobcovia 1/ až 3/ ohľadne preukázania existencie takéhoto nadobúdacieho titulu
neniesli dôkazné bremeno. Akým spôsobom možno nadobudnúť vlastnícke právo upravuje § 132 ods. 1

a 2 OZ a § 134 ods. 1 až 4 OZ, ktoré súd prvej inštancie citoval v bodoch 18. a 19. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Len žalobca 1/ pôvodne uvádzal ako nadobúdací titul svojho vlastníckeho
práva kúpnu zmluvu uzavretú so svojou nebohou matkou, v priebehu konania však na tomto tvrdení
nezotrval a do vyhlásenia napadnutého rozsudku ho ani žiadnym spôsobom nepreukázal. V konaní
inak nespochybnenú skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ patria do okruhu dedičov po N. B., nemožno

bez ďalšieho za takýto nadobúdací titul považovať, ide totiž len o jednu z podmienok pre prípadné
nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dedenia.

18. Žalobcovia 1/ až 3/ v priebehu konania opakovane namietali protizákonnosť postupu žalovanej
pri zápise vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam na podklade osvedčenia o vydržaní, resp.

nesplneniepodmienokvydržaniavlastníckehoprávakoznačenýmpozemkomžalovanou.Uvedenévšak
pre vyhovenie žalobe o určenie spoluvlastníckych podielov v žalobou vymedzenom rozsahu, t. j. vydanie
rozhodnutia, ktorým by im samým bolo priznané (deklarované) vlastnícke právo, nepostačuje. Odvolací
súd nespochybňuje závažnosť argumentácie žalobcov 1/ až 3/ týkajúcej sa pravosti a validity podkladov,
na základe ktorých bolo žalovanej osvedčené vydržanie vlastníckeho práva k označeným pozemkom,

táto však pre právne posúdenie prejednávanej žaloby nebola rozhodujúce. Aj na tomto mieste je nutné
zopakovať, že pre vyhovenie žalobe, a teda pre priznanie vlastníckeho práva k označeným pozemkom,
resp.spoluvlastníckehopodieluknimbolonevyhnutnéžalobcaminiektorýzozákonompredpokladaných
nadobúdacích titulov 1/ až 3/ tvrdiť a preukázať.

19. Z obsahu vyjadrení žalobcov 1/ až 3/ v priebehu konania je súčasne zrejmé, že títo sa cítia byť
spoluvlastníkmi podielov označených nehnuteľností ako zákonní dedičia po N. B., ktorá podľa nich bola
ich skutočnou vlastníčkou, na rozdiel od žalovanej, ktorej svedčí zápis na príslušnom liste vlastníctva
z dôvodu vydania osvedčenia o vydržaní. Súd prvej inštancie však v tomto ohľade správne dôvodí,
že hoci dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, k jeho nadobudnutiu dedičmi dochádza až na základe

rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní, ako aj že do momentu rozhodnutia v dedičskom konaní,
jednotliví dedičia nemôžu mať istotu v tom, ktorá vec im bude prikázaná do ich vlastníctva a aký bude
výsledok tohto dedičského konania. Svoj záver o nevhodnosti žalobcami 1/ až 3/ zvoleného prostriedku
na ochranu ich práv pritom opodstatnene opiera o ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít,
predovšetkým o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 z 31.03.2014, publikovaný

v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 3/2015).

20. Na zvýraznenie správnosti zvoleného postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o žalobou
uplatnených nárokoch odvolací súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, ktoré opodstatnenosť tejto súdnej praxe potvrdzujú. Najvyšší súd SR napr. už v rozsudku
sp. zn. 1 Cdo 104/2003 z 27. apríla 2004 uviedol, že aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa
(por. § 460 OZ), bez ďalšieho tým nie sú určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z

dedičstva nadobúdajú. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do
právomoci súdu, s tým že vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako
súdneho komisára. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí
nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otázka, či
ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde otvorená. V konaní o dedičstve totiž môže dôjsť aj

k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi)
iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú ku dňu smrti poručiteľa.
Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič
nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou
o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej
spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Princíp úradnej ingerencie do nadobúdania

dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení § 175a až § 175zd O.s.p. (dnes § 158 a nasl. zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimo sporový poriadok v znení neskorších predpisov)zverená súdu akcentovali
aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (napríklad rozsudok sp. zn. 3 Cdo 332/2007 z 19. septembra
2007, uznesenie sp. zn. 4 Cdo 267/2009 z 31. januára 2011, či rozsudok sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo
14.03.2011). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je tak ustálená na názore, že postup upravený

vyššie označenými ustanoveniami nemožno obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa
domáha, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva.

21. V rozsudku sp. zn. 4Cdo/120/2009 z 27.10.2010 najvyšší súd tiež judikoval, že pokiaľ poručiteľ
zanechal viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého

majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových
práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel
vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv.
nerozlučnýchspoločníkovvzmysle§91ods.2OSP.Vkonaníožalobe,ktorousadedičdomáhaurčenia,
že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom

tejto veci, teda navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali
po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/154/2010 zo 16.10.2010 – R 32/2011). Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná
alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej
smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka.

Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo 14.03.2011).

22. Odvolacie námietky žalobcov 2/ a 3/ voči postupu žalovanej, ktorý viedol k osvedčeniu vlastníckeho
práva k označeným pozemkom pre jej osobu, opakovane prednášané aj v konaní pred súdom

prvej inštancie, tak vzhľadom na nesprávne zvolený právny prostriedok, konkrétne žalobu určenie
vlastníckeho práva, neboli spôsobilé zvrátiť právne posúdenie prípadu realizované súdom prvej
inštancie. V prípade, že matka žalobcov (N. B.) zostala aj skutočnou vlastníčkou označených
pozemkov, či spoluvlastníckeho podielu k nim aj ku dňu svojej smrti, adekvátnym právnym prostriedkom
nápravy, podľa žalobcov 1/ až 3/ nesprávnych zápisov vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

vo vzťahu k označeným pozemkom, by mohla byť len žaloba o určenie veci do dedičstva podaná
súdu za splnenia podmienok jej prípustnosti v zmysle § 137 písm. c) CSP. S ohľadom na rozvedené
preto odvolací súd považuje právny záver vyslovený súdom prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia
napadnutého rozsudku za vecne správne odôvodnený a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

23. Obiter dictum odvolací súd poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie nevytvára prekážku
rozhodnutej veci pre podanie prípadnej inej žaloby o určenie, že nehnuteľnosti (spoluvlastnícky podiel
na nich) patrí do dedičstva. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom
konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých

osôb. Ten istý predmet konania je daný iba, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t. j. vyplýva z rovnakého skutku (por.
uznesenie NS SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009, tiež uznesenie NS SR z 20. 10. 2011,
sp. zn. 5Cdo/280/2010). Poznámku žalobkyne 3/ v závere jej odvolania z 13.09.2024, že v prípadenevrátenia pozemkov od žalovanej „berie späť súhlas o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti LV
XXX“ vzhľadom na podmienenosť tohto jej prejavu vôle nebolo možné vyhodnotiť ako bezpodmienečné
späťvzatie žaloby v odvolacom konaní, z dôvodu ktorého odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne

3/ nepostupoval v zmysle § 370 CSP.

24. Správnemu výroku I. napadnutého rozsudku zodpovedá aj vecne správny výrok II. o trovách
konania, ktorým bol žalovanej voči žalobcom 1/ až 3/ priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Súd prvej inštancie tento súvisiaci výrok oprel o správne právne ustanovenia procesného

predpisu, ktorých použitie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu aj dostatočne podrobne
odôvodnil.Ajstýmtovýrokomnapadnutéhorozsudkuotrováchkonaniasapretoodvolacísúdstotožňuje
a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

25. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcov 2/ a 3/, zachádzajúcu do

nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech jeho odvolaniam, preto už na tomto mieste
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Na podklade vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny, nepovažujúc za naplnené odvolacie dôvody

v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktorých uplatnenie žalobcami 2/ a 3/ bolo z predložených
odvolaní možné obsahovo vyvodzovať.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, na základe ktorých odvolací súd priznal žalovanej voči žalobcom 2/

a 3/, ktorí odvolacie konanie iniciovali, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V
odvolacom konaní bola žalovaná voči žalobcom 2/ a 3/ plne procesne úspešná. Žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by nebolo dôvodné žalovanej priznať náhradu odvolacích trov
neboli v okolnostiach prípadu odvolacím súdom vzhliadnuté. V tomto aspekte sa odvolací súd stotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku vo

vzťahu k záveru o absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé priznať
náhradu trov konania žalovanej. Je nepochybné, že žalovaná nebola ani v odvolacom konaní zastúpená
právnym zástupcom, z dôvodu ktorého jej prípadné výdavky súvisiace s bránením práva, na ktorých
náhradu boli žalobcovia 2/ a 3/ zaviazaní, nemôžu spôsobiť závažný zásah do ich majetkovej sféry.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).