Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-22P/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519200311
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1519200311.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych veci a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. Z.,
nar, XX.XX.XXXX, trvale I. G. XX, I., zastúpený - VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
50217020, so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, a otec - Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX,

I., zastúpený zástupcom na základe plnej moci: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, I.,, v konaní o
návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Maloletý Z. Z., nar. XX.XX.XXXX sa od 21.01.2019 do právoplatnosti tohto rozhodnutia z v e r u j
e do osobnej starostlivosti matky a počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia do striedavej osobnej

starostlivostiobochrodičovatotak,žesvýnimkouobdobialetnýchprázdninod01.07.do30.08.každého
roku a vianočných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého matka vždy v párny
kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do
nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a v nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod.
do piatka do 08.00 hod.; otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny
kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do

nasledujúceho pondelka do 08.00 hod a v párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do
piatka do 08.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod do 16.08. do 08.00 hod, kedy sa starostlivosti ujme rodič
podľa bežného režimu starostlivosti;
počas Veľkonočných sviatkov budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého v nepárnom
kalendárnom roku otec aj vo Veľký piatok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúcej soboty do 08.00
hod a matka aj na Veľkonočný pondelok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúceho utorka do 08.00
hod a v párnom kalendárnom roku matka aj vo Veľký piatok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúcej

soboty do 08.00 hod a otec aj na Veľkonočný pondelok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúceho
utorka do 08.00 hod;
počas letných prázdnin budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého v párnom kalendárnom
roku matka od 01.07. od 08.00 do 11.07. do 08.00, od 21.07. od 08.00 do 31.07. do 08.00, od 10.08. od
08.00 do 20.08. do 08.00 a otec od 11.07. od 08.00 do 21.07. do 08.00 od 31.07. od 08.00 do 10.08. do
08.00, od 20.08. od 08.00 do 30.08. do 08.00 a v nepárnom kalendárnom roku otec od 01.07. od 08.00

do 11.07. do 08.00, od 21.07. od 08.00 do 31.07. do 08.00, od 10.08. od 08.00 do 20.08. do 08.00 a
matka od 11.07. od 08.00 do 21.07. do 08.00 od 31.07. od 08.00 do 10.08. do 08.00, od 20.08. od 08.00
do 30.08. do 08.00 s tým, že od 30.08. od 08.00 hod bude osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovať
rodič podľa bežného režimu;
počas vianočných prázdnin bude starostlivosť o maloletého zabezpečovať v nepárnom roku matka od
23.12. od 08,00 hod. do 30.12. do 08,00 hod. a otec od 30.12. od 08,00 hod. do 06.01. nasledujúceho
roka do 08,00 hod. a v párnom roku otec od 23.12. od 08,00 hod. do 30.12. do 08,00 hod. a matka

od 30.12. od 08,00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 08,00 hod.; rodič, v starostlivosti ktorého samaloletý nenachádza počas vianočných sviatkov je oprávnený stretnúť sa s maloletým dňa 25.12. od
08.30 do 18.00 hod. s tým, že si v určenom čase styku preberie maloletého v mieste bydliska rodiča
zabezpečujúceho v danom čase starostlivosť o maloletého, kde dieťa v určenom čase ukončenia styku

tomuto rodičovi odovzdá.

Miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas dní školského vyučovania je školské zariadenie ktoré
maloletý navštevuje a počas dní pracovného voľna bydlisko odovzdávajúceho rodiča.

II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého od 21.01.2019 do 31.08.2020 sumou
230 eur mesačne, od 01.09.2020 do 31.12.2024 sumou 250 eur mesačne a od 01.01.2025 do
právoplatnosti tohto rozhodnutia sumou 300 eur mesačne; počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia
je počas striedavej osobnej starostlivosti otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur

mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

IV. Dlh na zročnom výživnom od 01.01.2025 do 05.02.2025 v celkovej výške 50 eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 3 dní.

V. Súd u k l a d á výchovné opatrenie rodičom maloletého Z. - S. Z., nar. XX.XX.XXXX a Z. A., nar.
XX.XX.XXXX spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb,
v trvaní 6 mesiacov s tým, že presný čas a rozsah jednotlivých stretnutí určí Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny po dohode s každým z rodičov. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia

komunikácie rodičov a akceptácie postavenia druhého rodiča.

VI. Súd vyslovuje, že výrok V. tohto rozsudku je vykonateľný jeho doručením.

VII. Vo zvyšku súd návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti z a m i e t a .

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2019 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. Z., ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti,

otca zaviazať prispievať na výživu dieťaťa sumou 300 eur mesačne s tým, že ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok a súčasne navrhla určiť styk otca s maloletým na každý párny víkend v mesiaci
v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. v obci trvalého pobytu
maloletého. Širšej úpravy styku, avšak v nevykonateľnej podobe v rozsahu prispôsobenom výkonu
práce otca v zmennej prevádzke, sa otec domáhal vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17.05.2019

po tom, čo rodičia na predbežnom prejednaní veci pred súdnym koordinátorom sa rodičia dohodli na
predbežnej úprave styku tak, aby si overili či bude fungovať aj v budúcnosti, ktorú podpísali na ďalšom
stretnutí pred súdnym koordinátorom, v zmysle ktorej dohody v časti styku bol otec oprávnený stretávať
sa s maloletým každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci v pondelok, stredu a v piatok od 16.00 hod.
do 19.00 hod., v každý párny kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.30 hod. a

okrem toho podľa rozpisu pracovnej prevádzky harmonogramu otca na rok počas nočnej prevádzky
v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude
bydlisko matky. Otec sa zároveň zaviazal matku písomne informovať vzhľadom na svoju trojzmennú
pracovnú prevádzku aspoň 3 dni vopred o realizovaní, resp. nerealizovaní styku. Na vysvetlenie svojho
zmeneného postoja a de facto odstúpenia od rodičovskej dohody na prvom pojednávaní vo veci, ktoré

sa uskutočnilo dňa 23.05.2019 otec uviedol, že k nej pristúpil, pretože mal obavy, že syna neuvidí vôbec
na základe predchádzajúcich vyjadrení matky. S matkou sa do termínu pojednávania držali predbežnej
dohody zo dňa 12.03.2019, avšak nežiadal o jej schválenie súdom vzhľadom na jeho výhrady uvedené
v jeho podaní zo dňa 17.05.2019, v ktorom navrhoval rozšírenie styku. Pojednávanie bolo odročené
za účelom sprostredkovania sedení u zmluvného mediátora ÚPSVaR. Ďalšie pojednávanie, ktoré bolo

vo veci nariadené na 04.07.2019 bolo odročené na žiadosť otca, pričom z dohody rodičov uzavretejv mediačnej kancelárii PhDr. Miroslavy Kristinovej Wieckowskej podpísanej matkou dňa 02.07.2019
vyplynulo, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úplnom bežnom styku s maloletým, avšak dohodli sa s
určitosťou na práve otca stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 15.30 hod. do nedele

do 20.00 hod. s tým, že o ostatnom čase starostlivosti rozhodne súd a ďalej dosiahli zhodu aj v časti
úpravy styku počas prázdnin a sviatkov okrem Štedrého dňa, ktorý chcela s maloletým tráviť vždy matka,
avšak otec trval na tom, že má tiež každý druhý rok tráviť 24.12. so synom (č.l. 73 a 74 spisu sp. zn.
22P/13/2019). Letné prázdniny si rodičia dohodli tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 08.07. do 20.00 hod., od 15.07. od 10.00 hod. do 22.07.

do 20.00 hod., od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 20.00 hod. a od 15.08. od 10.00 hod. do 22.08. do
20.00 hod. a každý nepárny rok od 08.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod., od 22.07. od 10.00
hod. do 01.08. do 20.00 hod., od 08.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 20.00 hod. a od 22.08. od 10.00
hod. do 31.08. do 20.00 hod..
2. Vo veci bolo prvý krát meritórne rozhodnuté rozsudkom č.k. 22P/13/2019-508 zo dňa 31.03.2022,
ktorým Okresný súd Bratislava V výrokom I. zveril maloletého Z. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej

starostlivosti matky., výrokom II. rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú
obajarodičia.VýrokomIII.rozhodol,žeotecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhood21.01.2019do
31.08.2020 sumou 230 eur mesačne a od 01.09.2020 sumou 250 eur mesačne a to vždy vopred do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky. Výrokom IV. rozhodol tak, že dlh na zročnom výživnom od 21.09.2019 do
03.12.2020 v celkovej výške 71,61 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Výrokom V. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. Z. s výnimkou
obdobia od 16.07. do 26.07. a od 16.08. do 26.08. v každom týždni v mesiaci v utorok a vo štvrtok od
16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od soboty od 08.30 hod. do nedele
do 17.00 hod. nepretržite a počas vianočných prázdnin každý párny rok aj dňa 25.12.od 08.30 hod. do
18.00 hod. a každý nepárny rok 24.12. od 8.30 hod. do 18.00 hod. a každý rok aj od 05.01. od 08.30

hod. do 06.01. do 18.00 hod. nepretržite; každý párny rok aj na Veľkonočný pondelok od 08.30 hod.
do 18.00 hod. a každý nepárny rok aj na Veľký piatok od 08.30 hod. do 18.00 hod. a počas letných
prázdnin každý rok od 05.07. od 08.30 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 05.08. od 08.30 hod. do 15.08.
do 19.00 hod., výrokom VI. a VII. rozhodol, že otec si maloleté dieťa v určenom čase začatia styku
prevezmevmiestebydliskamatkyapoukončenístykuhoodovzdámatkevmiestejejbydliskaamatkaje

povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Výrokom VIII. uložil výchovné opatrenie rodičom
maloletého Z. - S. Z., nar. XX.XX.XXXX a Z. A., nar. XX.XX.XXXX spočívajúce v povinnosti zúčastniť
sa odborného psychologického poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A,
Bratislava,referátporadensko-psychologickýchslužieb,vrozsahu30hodínposkytovanéhoporadenstva
matke a 30 hodín poskytovaného poradenstva otcovi s tým, že presný čas a rozsah jednotlivých stretnutí

určí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode s každým z rodičov. Výchovné opatrenie sa bude
realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a akceptácii postavenia druhého rodiča a to počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom súd návrh matky vo zvyšku zamietol.
3. Súd citované rozhodnutie založil na nasledovných skutkových zisteniach: z vykonaného dokazovania

mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy
a starostlivosti o maloletého Z.. Vzhľadom na stále relatívne útly vek maloletého a jeho naviazanosť na
matku, ktorú napokon nespochybňoval ani otec, súd považujúc za najvhodnejšie výchovné prostredie
dieťaťa prostredie u matky, na ktoré je zvyknuté, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, ktorú
maloletému zabezpečuje od jeho narodenia. Čo sa týka zastupovania a správy majetku maloletého,

ktoré sú súčasťou rodičovských práv a povinností, nakoľko sa otec o maloletého a jeho výchovu zaujíma,
neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky na to, aby bol vo výkone jeho rodičovských práv
obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený. Preto súd oprávnenie vykonávať tieto práva
ponechal obom rodičom. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, za zohľadnenia osobných,
majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov, ktorí nemajú inú vyživovaciu povinnosť, súd

dospel k záveru, že za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, v čase začatia konania
obmedzenú čerpaním rodičovskej dovolenky, kedy bola odkázaná na rodičovský príspevok a podstatná
časť jej vyživovacej povinnosti bola kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa, súd považoval za
primeranú schopnostiam a terajším možnostiam otca a potrebám dieťaťa, ktoré sú bežné, primerané
veku, sumu 230 eur od podania návrhu a následne od septembra 2020, kedy maloletý nastúpil do

materskej školy sumu 250 eur. Pri diferencovaní výšky výživného súd zohľadňoval počnúc obdobím,
kedy došlo k zvýšeniu potrieb dieťaťa aj skutočnosť, že sa matka zamestnala, a teda na zvýšených
potrebách dieťaťa sa už môže čiastočne sama podieľať i finančným plnením. Na strane otca súd
určil výživné v sume, ktorá vytvára priestor jednak pre neskoršie zvyšovanie výživného v súlade srastom potrieb dieťaťa a súčasne otcovi umožní podieľať sa na výžive dieťaťa aj inými plneniami v
čase spoločne stráveného času. Otcovi za obdobie od 21.09.2019 (podanie návrhu) do 03.12.2020
(vyhlásenie rozsudku) vznikol na výživnom voči maloletému Z. zročný dlh vo výške 71,61 eur, nakoľko

za uvedené obdobie súd vychádzal z uhradenej čiastky na výživnom na základe otcom predložených
poukážok, resp. potvrdení vo výške 5.130 eur, pričom mu vznikla vyživovacia povinnosť v celkovej výške
5.201,61 eur (81,61 alikvotná čiastka za 11 dní mesiaca september 2019 + 19 mesiacov do augusta
2020 á 230 eur a 3 mesiace á 250 eur; 5.201,61 eur - 5.130 eur = 71,61 eur). Vyčíslený nedoplatok
na zročnom výživnom súd otca zaviazal zaplatiť matke v zákonnej lehote 3 dni od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Čo sa týka styku otca s maloletým, vzhľadom na prezentované pochybnosti matky
o spôsobilosti otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o syna v čase styku, súd v tomto smere vykonal
dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci, avšak nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie
o správu detského psychológa, resp. ďalšie lekárske správy otca, ktoré dôkazy navrhovala matka
cestou svojej právnej zástupkyne. V danom prípade totiž žiadna skutočnosť, ktorá by sa objavila v
priebehu konania nenasvedčovala tomu, že by maloletý nebol zdravé, prirodzene sa vyvíjajúce dieťa tak

z hľadiska fyzického aj psychického, pričom pochopiteľné adaptačné problémy po nástupe do materskej
školy, dané predchádzajúcou nespochybňovanou fixáciou na matku ako primárneho preferenčného
rodiča, ktorá zabezpečovala osobnú celodennú starostlivosť o dieťa, zintenzívnenú jej zrejmým výrazne
ochranárskym prístupom k dieťaťu, vyplývajúcim aj z jej vyjadrení pred súdom a tiež písomných podaní
adresovaných súdu, nie je okolnosť, ktorá by mala vylučovať možnosť dieťaťa plne rozvíjať jeho vzťah

s biologickým otcom. Z hľadiska prirodzeného psychologického vývoja dieťaťa je zrejmé, že vo veku
3 rokov je už v takej fáze separácie od matky, že by malo byť schopné zvládnuť tráviť značný čas
v detskom kolektíve pod dohľadom cudzích osôb. Matkou tvrdenými adaptačnými problémami, ktoré
dávala do súvisu s tým, že maloletý nemá rád zmeny, nemožno odôvodňovať zamedzenie možnosti
privykania na prespávanie maloletého u otca, s ktorým ho spája priama biologická, vzťahová a citová

väzba. Psychologický problém matky odpútať sa od syna vo veku, kedy je prirodzene vyvíjajúce sa dieťa
na to psychicky pripravené, nemôže ísť na úkor realizácie práva dieťaťa na plnohodnotnú starostlivosť
oboch jeho rodičov. K záveru, že príčinou problémového styku je primárne postoj matky súd dospel z jej
vyjadrení,keďprezentovala,žejusynnechcenechaťsamú,čosajavíakodetskáreakcianato,čovníma
u matky. Napokon z opisu ďalších konfliktných udalostí medzi rodičmi, resp. ich širším príbuzenstvom

je zrejmé, že ďalší závažný problém medzi rodičmi, ktorý sa nechtiac môže prenášať aj na dieťa, je
ich vzájomná nezvládnutá komunikácia. Za týmto účelom súd z úradnej povinnosti začal konanie o
nariadenievýchovnéhoopatreniarealizovanéÚradompráce,sociálnychvecíarodiny,ktorébudemaťza
cieľ práve zlepšenie vzťahu z rodičov za účelom ich efektívnejšej komunikácie a kooperácie v prospech
ich spoločného dieťaťa. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj za zohľadnenia názoru

kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že niet dôvodu, aby bolo akýmkoľvek spôsobom obmedzené
právo otca na stretávanie sa dieťaťom. Je však v záujme konsolidácie vzťahov rodičov a predovšetkým
v záujme dieťaťa v tomto smere zaviesť jednoznačné pravidlá. Doterajšia živelná realizácia styku
bola totiž základným zdrojom konfliktov medzi rodičmi. Hoci spôsob a intenzitu prejavovaného záujmu
otca o maloletého môže matka dôvodne vnímať ako obťažujúce, je nepopierateľné, že otec o dieťa

prejavuje úprimný záujem a má tiež vytvorené vhodné podmienky, aby sa o neho počas realizácie
styku vedel riadne postarať. Tvrdenie matky, že sa otec o maloletého začal zaujímať až v priebehu
konania je v zásade irelevantné, keďže je v záujme každého dieťaťa, aby malo možnosť budovať si
vzťah s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Taktiež neboli preukázané tvrdenia matky
spochybňujúce morálny profil otca, resp. jeho závislosť na omamných látkach, keď v tejto súvislosti

neboli produkované žiadne relevantné, hodnoverné a na súdne účely použiteľné dôkazy. Naopak je
zrejmé, že otec sa vo svojom zamestnaní skutočne podrobuje pravidelným lekárskym prehliadkam
pod hrozbou závažných následkov v prípade nevyhovenia podmienkam zamestnávateľa. V konaní
nebolo preukázané, že by sa však otec nevedel o maloletého postarať, resp. že by bol jeho kontakt
s dieťaťom pre maloletého nebezpečný. Pokiaľ matka bola ochotná ponechať otcovi dieťa bez obáv

na starosť počas celého dňa (viď jej záverečný návrh na jeden bližšie neurčený deň v týždni) niet
dôvodu, aby otcovi nebol poskytnutý priestor na širšiu realizáciu jeho rodičovských práv a povinností,
ktoré zahŕňajú aj osobnú starostlivosť o dieťa a prespatie v prostredí, ktoré je dieťaťu známe a vhodné
na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého počas styku, keď otcovi je pripravené pomôcť s
prípadnou starostlivosťou o maloletého aj jeho ďalšie príbuzenstvo, ktoré má maloletý právo rovnako

spoznávať. Súd vzhľadom na zmennú pracovnú dobu otca v rozpore s aktuálnou predstavou matky
styk okrem víkendov už s prespatím neupravil v dopoludňajších hodinách, resp. počas celého dňa,
ale v každom týždni popoludní, v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. Hoci sa súdom určený styk
môže javiť ako veľmi široký, pri takejto úprave súd vychádzal zo skutočnosti, že otec nebude môcťvyužiť všetky garantované dni vzhľadom na jeho pracovné povinnosti. Bude však jeho povinnosťou,
aby matke v dostatočnom časovom predstihu oznámil, že mu pracovné povinnosti neumožňujú styk
realizovať, aby si mohla matka s maloletým zariadiť vlastný program. Práve v záujme väčšej istoty a

stability súd vymedzil styk vždy na rovnaké dni v týždni, aby do života dieťaťa a jeho matky nebol
vnášaný zbytočný zmätok. Matkou požadované určenie jedného uceleného dňa v týždni by bolo jednak
nevykonateľné vzhľadom na nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas, resp. zmeny otca a jednak by ďalej
narúšali adaptáciu dieťaťa v materskej škole, ktorú by pravdepodobne maloletý v čase takéhoto kontaktu
s otcom vynechával. Takto upravený styk by sa teda mohol stať vzhľadom na doterajšie problematické

fungovanie rodičov zdrojom nových konfliktov medzi nimi. Súd poznamenal, že v prípade problémovej
adaptácie maloletého na prespávanie u otca, otec nemusí celý garantovaný styk s maloletým využiť a v
záujme eliminácie prípadného zvýšeného stresu dieťaťa je možné, aby dieťaťu po vzájomnej dohode s
matkoupočasprvýchstykovsprespatímumožnilvprípadeprejaveniatakejtotúžbyzostranymaloletého
prespať u matky. Je však aj na matke maloletého, aby pracovala na spracovaní vlastného odmietavého
postoja k širšiemu styku otca s maloletým, za ktorým účelom je aj nariadené výchovné opatrenie, a

maloletého na styk s otcom s prespatím riadne pripravila najmä v zmysle psychologickej prípravy. Súd
mal za to, že v záujme maloletého a v prospech budovania jeho zdravého vzťahu s otcom, bolo v
čase rozhodovania umožniť im pravidelný spoločný kontakt s prespatím, na čo by malo byť dieťa v
jeho veku psychologicky pripravené. Vymedzený garantovaný čas štandardne každý druhý víkend a
počas troch súvislých hodín počas dvoch dní v týždni, ktorý sa ale z vyššie uvedených dôvodov nebude

realizovať v plnom rozsahu, súd považuje za dostatočný na rozvinutie zmysluplnej spoločnej aktivity
a budovanie ich vzájomného vzťahu. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z obsahu spisu
a výsledkov ostatného vykonaného dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynul hlboký rodičovský
konflikt, pretrvávanie ktorého je v neprospech maloletého, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci
je v najlepšom záujme maloletého Z. nutné pristúpiť k nariadeniu výchovného opatrenia jeho rodičom

v smere odborného psychologického poradenstva v rozsahu 30 hodín každému z nich na referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a to s cieľom
zlepšenia ich komunikácie a akceptácie postavenia druhého rodiča. Súd rodičom opakovane zdôraznil,
že je ich povinnosťou v prvom rade rešpektovať právo ich dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov ako aj jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia jeho veku, tomu zodpovedajúcej psychickej a
emocionálnej vyspelosti a dennému režimu (napr. pravidelný čas stravovania a denný spánok). Tak
ako matka musí uznať úlohu otca v živote maloletého a pokúsiť sa v záujme dieťaťa povzniesť sa v
tejto súvislosti nad svoj osobný negatívny postoj voči bývalému partnerovi, musí aj otec rešpektovať
právo matky na vlastný osobný život a program s dieťaťom, neobťažovať matku domáhaním sa styku

mimo určených dní a hodín a v prípade nemožnosti absolvovania styku z dôvodu pracovných povinností
toto vopred matke oznámil a v neposlednom rade v záujme maloletého rešpektovať a akceptovať, ak
by dieťa spočiatku odmietalo odlúčenie od matky. Je však povinnosťou matky dieťa na samostatný
kontakt s otcom psychologicky pripraviť. Je absolútne nevyhnutné, aby sa obaja zdržali akéhokoľvek
neprípustného vzájomného negatívneho hodnotenia a invektív v prítomnosti dieťaťa. Matka si tiež musí

uvedomiť, že otec, ktorý počas vymedzeného styku s dieťaťom v neprítomnosti matky za maloletého
nesie plnú zodpovednosť, má právo vytvoriť v tomto čase dieťaťu program podľa vlastných predstáv,
samozrejme za rešpektovania záujmov, potrieb a bezpečnosti dieťaťa a platných právnych predpisov.
Ak sa vzťahy medzi rodičmi perspektívne aj v dôsledku absolvovania výchovného opatrenia zlepšia
natoľko, že v budúcnosti po stabilizácii ich pomerov budú schopní dospieť ku konštruktívnej rodičovskej

dohode o modifikácii styku, resp. miesta odovzdávania maloletého, ich rodičovská dohoda v tomto
smere má prednosť pred ďalším autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak však problémy v ich vzájomnej
komunikácii budú pretrvávať, má po zásadnejšej zmene pomerov ktorýkoľvek z nich možnosť obrátiť sa
na súd so žiadosťou o zmenu tohto rozhodnutia tak, aby boli sledované predovšetkým záujmy a práva
maloletého. Dopĺňacím rozsudkom dôvodil, že podľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím

rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na
doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2019 domáhala
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z., ako aj na pojednávaní konanom dňa
21.08.2020 predniesla svoj návrh, pričom z návrhu matky je zrejmé, že výživné na maloleté dieťa žiadala
určiť vo výške vyššej, ako rozhodol súd svojím rozsudkom zo dňa 03.12.2020 č. k. 22P 13/2019-356,

ktorým určil výživné na maloletého Z. od podania návrhu vo výške 230 eur mesačne a od 01.09.2020 vo
výške 250 eur mesačne, a o zvyšku navrhovaného výživného, ktoré matka žiadala určiť vo výške 250
eur za obdobie od podania návrhu a vo výške 350 eur mesačne za obdobie od 10.09.2020 nerozhodol.
Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, dopĺňacím rozsudkom rozhodolo zvyšnej častí výživného na maloletého Z. tak, že návrh matky na požadované výživné nad rozsah
určeného výživného súdom zamietol, a to pridŕžajúc sa dôvodov uvedených v odseku 37 odôvodnenia
rozsudku - čo do výšky výživného s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého mal

súd za preukázané, že súdom určené výživné nie je v rozpore s odôvodnenými potrebami a záujmami
maloletéhodieťaťaazodpovedámožnostiamaschopnostiamobochrodičov,pričomtaktobudúnajlepšie
zaistené potreby maloletého Z..
4. Voči rozsudku podali odvolanie obaja rodičia - matka nesúhlasila s určenou výškou výživného a
požadovala splatnosť výživného skôr - do 3. dňa v mesiaci, nakoľko do 15. dňa musí uhradiť všetky

nákladynaživobytieaškôlkuaotecmávýplatuvzamestnaní3.pracovnýdeňvmesiaci.Poukázalaajna
zistenie kolízneho opatrovníka, že s výchovou maloletého počas styku otca s dieťaťom mu vypomáhajú
matka a jeho rodina, z čoho vyplýva, že otec počas styku s dieťaťom nedokáže byť s ním sám a vyžaduje
si na pomoc prítomnosť svojej rodiny. Ohľadne styku uviedla, že s týmto výrokom nesúhlasí, nakoľko
je pre matku a otca a tým aj maloleté dieťa ohľadne styku otca v každom týždni v utorok a štvrtok od
16.00 hod. do 19.00 hod. reálne nevykonateľné. Obidvaja rodičia pracujú na zmeny, ktoré neumožňujú

ani matke ani otcovi takto určený styk riadne dodržiavať bez odchodu zo zamestnania. Tvrdenie, že otec
túto možnosť nevyužije pre pracovné povinnosti, je pre úpravu styku otca s dieťaťom právne aj reálne
nepreskúmateľné a aj nevykonateľné pre existujúce prekážky na strane oboch rodičov. Doposiaľ úprava
styku nebola nastavená tak, že by zahŕňala i nočné spanie maloletého dieťaťa v domácnosti otca, čím by
došlopomernekveľkejzmene,ktorúmusímaloletédieťasamospracovať,pričomnocovaniemaloletého

dieťaťa vo veku 4 rokov, ktoré doposiaľ bolo zvyknuté výlučne na prítomnosť matky, je proces postupný
až dlhodobý. Úprava styku otca v kalendárnom týždni má podľa nej za následok aj obmedzenú možnosť
riešiť vzdelávacie a záujmové krúžky dieťaťa počas kalendárneho týždňa a prázdniny maloletého počas
letných mesiacov ( júl, august ), nakoľko v dôsledku úpravy styku otca v kalendárnom týždni ( vždy 2 dni
poobede - utorok a štvrtok) nie je možné z hľadiska matky plánovať vopred iné aktivity s dieťaťom a to i

na viac dní, napr. pobyt v prírode a pod., lebo matka a dieťa musia byť k dispozícii na určený styk otca s
dieťaťom,t.j.zostaťvmiestebydliska.Úpravadlhodobejšiehostyku(dovolenky)počasjúlaaobmedzuje
ajmatkuajotcavýlučnelennaurčenýčas,bezohľadunato,čisimôžuvdanétermínyčerpaťdovolenku.
Podľa jej názoru by bolo vhodnejšie letné mesiace upraviť voľnejšie, určiť len počet dní na dovolenku v
príslušnom mesiaci a upraviť styk otca s dieťaťom cez kalendárny týždeň na 1 deň v kalendárnom týždni

t. j. od 8.30 hod. do 18.00 hod. S nariadením výchovného opatrenia nesúhlasila, lebo pre takéto uloženie
výchovného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, a preto ho žiada zrušiť, najmä na svojej
strane. Nesúhlasila so záverom súdu, že na strane rodičov dieťaťa vyplynul hlboký rodičovský konflikt,
takéto konštatovanie súdom nie je ničím podložené. Skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na
výškevýživnéhoaúpravestykuotcasmaloletýmzdôvoduprekážokzozamestnania,niejedostatočným

základom pre uloženie tohto výchovného opatrenia, inak by sa znehodnocovalo právo ktoréhokoľvek
rodiča domáhať sa takejto úpravy práv a povinností súdom. Matka sa od samého počiatku snažila
s otcom dieťaťa dohodnúť, za tým účelom aj podpísala dohodu u mediátora, ktorú otec dieťaťa bez
akéhokoľvek dôvodu odmietol podpísať, hoci sa tak dohodli a taktiež aj dodržiavať. Bol to práve otec a
jeho rodina, ktorí vyvolávali konflikty neustálym dlhodobým špehovaním matky, jej rodičov, nahrávaním

matky a dieťaťa bez jej súhlasu, nahrávaním celého pojednávania, vyhrážaním sa, že brat otca je
exekútor a že on sa postará, aby dieťa matke zobrali, a keď dieťa bolo u otca, že jej ho dlhší čas nevrátia,
a to aj za prítomnosti privolaných policajtov. Je toho názoru, že otec cez svoje právo rodiča k maloletému
dieťaťu sleduje najmä obťažovanie a poškodzovanie matky a jej povesti. Bývalú drogovú závislosť otca
a jeho súčasné asociálne správanie voči matke a jej rodine prvostupňový súd odmietol vziať do úvahy

a vykonať navrhnutý dôkaz -psychologické vyšetrenie otca. Matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22/13/2019 zo dňa 03.12.2020 v napadnutej časti buď: zmenil
tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého od 21.01.2019 do 31.08. 2020 sumou 250 eur
mesačne a od 01.09.2020 sumou 300 eur mesačne vždy do 3. pracovného dňa v tom-ktorom mesiaci
vopred do rúk matky a dlh na zročnom výživnom od 21.09.2019 do 03.12.2020 vyčíslil vo výške 448,39

eura. Styk otca s maloletým Z. upraviť: a) 1 deň v kalendárnom týždni v čase od 8.30 hod. do 19.00 hod.
podľa dohody rodičov, b) každý párny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 8.30 hod do 19.00 hod. c)
počas letných mesiacov : - v každom párnom roku od 1.júla do 10. júla nepretržite, - v každom nepárnom
roku od 1. augusta do 10. augusta nepretržite, d) počas vianočných sviatkov: - v každom párnom roku
25.12: príslušného roka - v každom nepárnom roku 26.12. príslušného roka e) počas veľkonočných

sviatkov: - v každom párnom kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 19.00 hod.,
- v každom nepárnom kalendárnom roku vo Veľkonočný piatok od 10.00 hod do 19.00 hod. a výchovné
opatrenie zrušil alebo uznesením rozsudok zrušil a vrátil na nové konanie. Otec vo svojom odvolaní
okrem iného uviedol, že sa o dieťa vedel postarať a staral aj v čase krátkeho jestvovania spoločnejdomácnosti (cca 5 mesiacov), Otec na žiadosť matky, keď bolo dieťa malé a jej rodičia odišli do kúpeľov,
prespával u matky aj keď už netvorili pár a pomáhal jej s malým Z.. Následne „skončili“ rodičia v dvoch
domácnostiach. Matka svojvoľným okresávaním styku, až po úplné svojvoľné odlúčenie syna od otca,

síce obmedzovala otca v jeho legitímnych možnostiach styku, ale aj tie, ktoré otec zrealizoval ukázali,
že sa vie postarať o dieťa, aj keď bolo nachladnuté (odsával hlieny, podával kvapky do nosa a na kašeľ,
malému dával čaje) a riadne matku o priebehu starostlivosti viacerými e-mailmi informoval. Navyše otec
mázato,žebežnáchorobadieťaťaniejeprekážkourealizáciestyku,pretožedieťajedieťaťom„druhého“
rodiča aj keď je choré a keď choroba nie je takého charakteru, že krátky presun od rodiča k rodičovi,

by uškodil dieťaťu, potom aj druhý rodič má povinnosť, ale aj právo sa o dieťa postarať. Otec sa riadne
podieľal, resp. podieľa na materiálnej stránke platením výživného k rukám matky a súčasne nad rámec
príspevku na výživné, zabezpečuje materiálne potreby dieťaťa pri poskytovaní mu starostlivosti osobne
(strava, hračky a šatstvo /kúpa bežne aj kúpa k sviatkom/, návšteva atrakcií /kým nebol Covid/), t. j.
keď má stretávku so synom. Matka bezprostredne po vyhlásení rozsudku na dva mesiace hermeticky
odlúčila syna od otca a otcovi odkázala „že sa s ním bude baviť len cez svoju právnu zástupkyňu“, tak

prosbyišliajnaprávnuzástupkyňu,ajtamvšakzostalibezodpovede).Žiadal,abyodvolacísúdrozsudok
Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P 13/2019-356, zmenil tak, že maloletého zverí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia si dieťa budú striedať v týždňových intervaloch s tým, že
k odovzdávaniu dieťaťa bude dochádzať v pondelok o 8:00 hodine, kedy rodič, ktorému začína osobná
starostlivosť o dieťa, si ho prevezme pred bytom druhého rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť,

a takto sa to bude v pravidelných týždňových intervaloch striedať, s výnimkou Štedrého dňa, Prvého
sviatku vianočného, Druhého sviatku vianočného, Veľkonočného piatka a Veľkonočného pondelka. Od
právoplatnosti rozsudku začne osobná starostlivosť matky. Počas letných prázdnin sa bude uplatňovať
striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch (ako bežne) s výnimkou vianočných sviatkov,
keď si rodičia starostlivosť o dieťa počas vianočných sviatkov podelia nasledovne: - 23.12. od 18:00 do

18:00 24.12. má dieťa v starostlivosti ten rodič, ktorý ho predchádzajúci rok nemal v starostlivosti 24.12.
do 18:00 hod. (v roku v ktorom bude vydaný rozsudok, bude mať ako prvý dieťa v starostlivosti počas
23.12. 18:00 do 18:00 24.12 - matka) - 24.12 od 18.00 do 08:30 26.12 má dieťa v starostlivosti ten rodič,
ktorý ho predchádzajúci rok nemal v starostlivosti 24.12. od 18:00 hod. - 26.12 od 08:30 do 08:30 27.12
má v starostlivosti dieťa rodič, ktorý ho nemal v danom roku v starostlivosti 25.12. - 27.12 od 08:30 -

pripadne dieťa do starostlivosti rodiča, na ktorého pripadá bežná striedavá starostlivosť v danom týždni.
Počas veľkonočných sviatkov bude každý párny rok bude dieťa na Veľkonočný piatok od 8.30 do 18:00
v starostlivosti matky a na Veľkonočný pondelok od 8.30 do 18:00 v starostlivosti otca. Každý nepárny
rok bude dieťa na Veľkonočný piatok od 8.30 do 18:00 v starostlivosti otca a na Veľkonočný pondelok
od 8.30 do 18:00 v starostlivosti matky. Otca zaviazal platiť na výživu maloletého mesačne sumu 50,-

eur a výchovné opatrenie sa zrušil. Alternatívne žiadal uznesením zrušil a vrátil vec na nové konanie
a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
5. Krajský súd v Trnave na odvolanie oboch svojim rozhodnutím č.k. 12CoP/12/2023 - 600,
12CoP/11/2023 z 31. októbra 2023 citovaný rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bude

nasledovné: vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, vzhľadom na odstup času v potrebnom
rozsahu doplniť dokazovanie výsluchom rodičov, zabezpečením si aktuálnej správy o maloletom (z
predškolského zariadenia a prístupu oboch rodičov), vykonať prípadné ďalšie dôkazy (ex offo), a to
aj s prihliadnutím k argumentácii účastníkov konania predostretej v odvolacom konaní. K dokazovaniu
pristúpi za účelom komplexného posúdenia pomerov v rodine s cieľom zistiť dôvody, pre či je

vhodná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, ak áno, v akých intervaloch, prípadne ďalšie
relevantné skutočnosti, ktoré vyvstanú z dokazovania a ďalšie súvislosti, ktoré môžu súd usmerniť
pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej starostlivosti. Ak výsledky vykonaného dokazovania ukážu, že
striedavá starostlivosť je vhodná, súd určí vhodný režim striedania a v prípade potreby rozhodne zároveň
o vyživovacej povinnosti. Ak striedavá osobná starostlivosť s rovnomerným a rovnocenným pobytom u

každého z rodičov nebude v najlepšom záujme maloletého, súd zváži prípadný model striedania dieťaťa
v iných intervaloch (alebo v inom pomere) a pokiaľ výsledky vykonaného dokazovania neumožnia
ani takýto záver, súd zverí maloletého do sta starostlivosti jedného z rodičov. Ak rozhodne o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky posúdi vhodnosť rozšírenia styku otca s maloletým, prípadne
možnosť ponechania doterajšej úpravy. Pokiaľ ide o styk v takom prípade prihliadne aj na pracovnú

vyťaženosť a smeny rodičov v práci, pričom súd môže zvážiť v prípade odovzdávania a preberania
maloletého rodičmi aj v predškolskom, resp. školskom zariadení. Pokiaľ ide o výživné, je nutné zvážiť
všetky relevantné skutočnosti, na ktoré sa pri určení vyživovacej povinnosti prihliada a vysporiadať sa
taktiež s odvolacou argumentáciou rodičov. Uvedené sa týka i nariadenia výchovného opatrenia, keďnestačí uviesť iba dôvod, pre ktorý sa nariaďuje, ale je nutné zvážiť aj rozsah, po ktorý sa nariaďuje.
Otec namietal aj neinformovanie matky ohľadom napr. zdravotného stavu maloletého, čo je v prípade
preukázania tejto skutočnosti dôvodným na to, aby aj v tomto smere súd prvej inštancie rozhodol.

Prvoinštančný súd svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom
vedúce boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
6. Súd vo veci v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu opätovne vykonal

dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, svedkov, správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo
šetrenípomerovvdomácnostiachobochrodičov,potvrdeniamioichpríjmochavýdavkoch,potvrdeniami
od zamestnávateľa otca, oboznámil sa s obsahom súvisiacich spisov tunajšieho súdu č.k. 20P/74/2020
a 20P/77/2020 ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, dokazovanie doplnil o
opakované pohovory s maloletým a zistil tento skutkový stav veci:
7. Rodičia maloletého Z. nie sú manželia. Nakoľko otec spochybňoval otcovstvo k maloletému, jeho

kontakt s dieťaťom neprebiehal od jeho narodenia. Podľa udania matky mal k dispozícii posudok
potvrdzujúcich jeho otcovstvo 2 mesiace po narodení maloletého. Vo veci styku s dieťaťom sa začal
aktívnejšie angažovať až v súvislosti so začatím predmetného súdneho konania, pričom v tejto súvislosti
medzi rodičmi vzhľadom na hĺbku ich vzájomného konfliktu a evidentnej nedôvery predovšetkým zo
strany matky, dochádzalo k priebežným nedorozumeniam a konfliktom. Postoj a výchovné metódy

matky sa javia ako výrazne protektívne a liberálne, je zjavná jej fixácia na dieťa, otcovi vyčíta práve
menej úzkostný a uvoľnený prístup k maloletému počas realizovaných kontaktov, ktoré boli v časti
konania sporadickejšie a zintenzívnili sa v priebehu konania po výchovnom pôsobení súdu, avšak
bezprostredne pred rozhodnutím súdu bola pravidelnosť kontaktov narušená konfliktom na pracovisku
matky, ktorý vznikol v dôsledku predchádzajúceho komunikačného nedorozumenia rodičov. Podozrenia

matky voči otcovi z užívania návykových látok, či nevhodného verbálneho vyjadrovania pred dieťaťom,
či neprimeraných fyzických trestov v konaní zostali výlučne v rovine jej tvrdení. Do rozhodnutia súdu
matka neumožnila maloletému tráviť u otca čas s nočným prespatím. Otec preukázal, že na výživu
maloletého po začatí konania začal prispievať najskôr v nepravidelných sumách a od decembra 2020
pravidelne sumou 200 eur mesačne. Celkovo otec preukázal, že za rozhodné obdobie do vyhlásenia

prvého rozhodnutia vo veci na výživu maloletého zaplatil sumu 5.130 eur.
8. Matka vo svojej pôvodnej výpovedi poukázala na skutkové okolnosti uvedené v návrhu a v jej
vyjadreniach a podaniach. K tomu dodala, že synovi sa po tom, čo začal chodiť do materskej školy
zmenil denný režim. Vstával o 06.30 hod. a ukladal sa medzi 19.30 - 20.00 hod. s tým, že najneskôr
do 20.30 hod. spal. Na škôlku si privykal veľmi ťažko. Prvé dva týždne ju odmietal úplne, aj neskôr

plačkal. V škôlke odmietal jesť, najedol sa až doma, keď ho vyzdvihovali cca o 11.45 hod., pokiaľ mala
voľno vyberala ho sama, inak jej pomáhala jej mama. Pracovala v optike v F. T. na zmeny s tým, že v
práci bola iba každý druhý víkend, aby sa mohla venovať synovi. Príjem mala nepravidelný vzhľadom
na nenárokovateľné odmeny pričom mesačne mala k dispozícii 800-850 eur. Mala oslabenú imunitu v
súvislosti s čím mala zvýšené mesačné náklady o cca 50 eur, keď za Izoprinosin doplácala 20 eur a

ďalšie náklady mala na výživové doplnky. Okrem nákladov na bývanie splácala hypotekárny úver vo
výške 260 eur mesačne na jednoizbový byt, ktorý užívala spolu so synom a čerpala ho na meno jej
nevlastného otca, pričom bola podielovou spoluvlastníčkou bytu s tým, že po doplatení hypotéky mala
prísľub darovania aj zvyšku bytu. Iný majetok vyššej hodnoty nevlastnila. Čo sa týka prespávania v
materskej škole podľa vyjadrenia pani riaditeľky k tomuto mali pristúpiť až po novom roku a to práve

s ohľadom na zlú adaptáciu dieťaťa v materskej škole. Syn jej opakoval, že s ňou je doma a nech sa
nebojí, že tam budú vždy spolu a nebude ju doma nechávať samú a vždy za ňou dôjde.
9. Otec vo svojej pôvodnej výpovedi uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s jeho mamou a mladším
bratom, ktorý sa mal sťahovať. V priebehu konania sa mu zmenil pracovný režim, keďže v dôsledku
nespavosti kvôli ktorej mal v lekárskych správach poznámku „s korekciou“ nemohol vykonávať nočné

služby. Celý párny týždeň teda pracoval doobeda a celý nepárny poobede, rovnako mal voľný aj párny
víkend, kedy sa realizoval styk so synom. Snažil sa zostať na tejto zmene resp. prejsť na inú prevádzku
s rovnakými zmenami. Syn bol v kontakte s ním šťastný. Spánok u mamy bral z jeho pohľadu ako
povinnosť. Videl, že syn sa u neho cíti dobre a rád by zostal a veľmi sa mu k mame nechcelo. Cítil
sa teda s ním dobre, ťahal sa k nemu a bežal za ním aj pri preberaní od mamy. Žiaden majetok

vyššej hodnoty nevlastnil. Pri plnom odpracovanom mesiaci vzhľadom na nepravidelné odmeny zarábal
pôvodne od 960-1030 eur netto. V prípade minimálneho výpadku sa mu však príjem redukoval na
650-700 eur z ktorého dôvodu považoval sumu 200 eur, ktorú platil na výživu syna za primeranú a
ideálne nastavenú, aby výživné zvládal vždy platiť a prípadne vedel synovi zakúpiť aj veci nad rozsah.Čo sa týka zdravotného stavu v dôsledku nosenia ochranných rúšok v čase pandémie mával zapálené
dutiny v súvislosti s čím mal zvýšené náklady na kvapky do nosa.
10. Maloletý Z. bol v čase začatia konania zdravý, osobne sa o neho celodenne starala matka. Náklady

na jeho výživu boli bežné, primerané veku. Navštevoval materskú školu na P. Q.. Č.. X K. I..
11. Matka bola na začiatku konania na rodičovskej dovolenke. V r. 2018 poberala rodičovský príspevok
vovýške214,70eurmesačne,vr.2019zvýšenýnasumu220,70eur.Odseptembra2019sazamestnala
v spoločnosti M. S., S..X..F...
12. Otec je od 16.06.2016 zamestnaný v spoločnosti K. S., W..S... Z potvrdení o preventívnych

zdravotných prehliadkach a vyšetrení otca od nástupu do zamestnania vyplýva, že otec sa pravidelne
podrobuje prevereniu jeho zdravotného stavu a po opakovaných vyšetreniach je považovaný za
spôsobilého na výkon posudzovanej práce, vrátane nočnej s korekciou.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislava zo dňa 03.12.2020 zo šetrenia
pomerov v domácnosti otca vyplynulo, že otec žije v 4-izbovom byte vo vlastníctve jeho matky. V
čase dohodnutého šetrenia bol v domácnosti otec, stará matka a mladší brat otca. Byt bol kompletne

zariadený. Maloletý mal svoju samostatnú izbu. Nachádzala sa v nej posteľ, skriňa s ošatením, hračky
a televízor. Stará matka a brat otca mali s maloletým veľmi pekný vzťah. S výchovou a starostlivosťou
pomáhali otcovi maloletého. Byt bol v čase šetrenia udržiavaný v poriadku a čistote. Otec maloletého bol
zamestnanýakooperátorvýrobysmesačnýmpríjmomcca1.000eur.Otecprispievalmatkenavýživnom
200 eur mesačne k rukám matky. Splácal úver vo výške 209 eur mesačne. Zo strany SPODaSK mu bolo

poskytnuté sociálne poradenstvo. V domácnosti otca boli v tom čase vytvorené podmienky pre priaznivý
fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého Z..
14. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01.12.2020 zo šetrenia pomerov v domácnosti matky
bolo zistené, že matka užívala 1-izbový byt v jej (spolu)vlastníctve. Jeho kúpa bola realizovaná
prostredníctvom hypotekárneho úveru. Byt bol kompletne zariadený. maloletý mal svoju posteľ a matka

tiež spala na samostatnej posteli. V skrini mal maloletý dostatok ošatenia a veci osobnej potreby. Byt
bol v čase šetrenia udržiavaný v poriadku a čistote. Matka bola zamestnaná vo firme M. F.. Jej mesačný
príjem bol cca 800 eur. Otec prispieval matke na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Mesačné
náklady matky boli cca 750 eur. Stará matka p. Y., ktorá bola na invalidnom dôchodku, pomáhala matke v
rámci svojich možností. Matke bolo rovnako poskytnuté sociálno-právne poradenstvo. V jej domácnosti

boli vytvorené podmienky pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého Z..
15. Kolízny opatrovník v prvom záverečnom návrhu skonštatoval, že po šetrení pomerov bolo
jednoznačné, že bytové podmienky sú na strane oboch rodičov vyhovujúce. Nakoľko sa dieťa počas
šetrenia nenachádzalo ani u jedného z rodičov, nebola možnosť odsledovať jeho interakciu s nimi,
avšak bolo zrejmé, že príbuzní otca, ktorý sa nachádzali v domácnosti, majú k maloletému evidentne

pozitívny vzťah. Medzi rodičmi je však zrejmý problém v komunikácii, z ktorého dôvodu považoval
za veľmi dôležité výchovné opatrenie. Aj počas šetrenia odzneli invektívy a to aj zo strany rodinných
príslušníkov na adresu druhého rodiča, pričom takéto negatívne zásahy tretích osôb považoval kolízny
opatrovník za potrebné zredukovať, nakoľko v maloletom môžu vytvárať obraz, ktorý nie je dobrý aj
preto apeloval na oboch rodičov, aby si dávali veľký pozor na to, čo pred dieťaťom rozprávajú, aby sa

v ich postojoch nestrácalo a vedelo rozlíšiť čo je správne a dobré. Rodičia si jednoznačne potrebujú
vyjasniť konflikt a naučiť sa komunikovať, nakoľko spoločné dieťa ich bude stále spájať. Maloletého
navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že jeho zastupovanie a správu majetku navrhol
ponechať obom rodičom. Otcovi navrhol určiť výživné vo výške 250 eur s tým, že otec môže prípadné
ďalšie finančné prostriedky kumulovať v prospech dieťaťa samostatne pokiaľ by sa mu vyššia suma

nezdala ako primeraná, keď však navrhnuté výživné na 4-ročné dieťa považoval za adekvátne.
16. Vzhľadom na uplynutie podstatného času od pôvodného rozhodnutia súdu o opätovného
posudzovania pomerov účastníkov po rozhodnutí odvolacieho súdu s odstupom viac ako 4 rokov, ktorá
doba sama o sebe znamenala vzhľadom na vek maloletého fakticky podstatnú zmenu pomerov, súd
prvej inštancie z doplneného dokazovania zistil nasledovné:

17. Rodičia sa dňa 29.01.2024 zúčastnili na informatívnom stretnutí u súdneho koordinátora, na ktorom
zhodne potvrdili, že styk sa v tom čase realizoval v zmysle pôvodného rozsudku. Vzhľadom na plynutie
času a vyšší vek syna však otec trval na striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, s
čím však matka nesúhlasila s odôvodnením, že by jej syn chýbal a jemu by chýbala rodina z jej strany.
Uviedla, že s maloletým je prevažne ona. Otec by rád trávil so synom viac času, len mu nie je poskytnutý

časový priestor. Maloletý má rád obidvoch rodičov, čo žiaden z nich nerozporoval a dokonca prejavili
snahu o dohodu, kedy otec navrhoval rozšírenie styku na skúšku od piatku poobedia do stredy rána,
kedy by maloletého odovzdal do školy, keď tvrdil, že maloletému vie poskytnúť rovnakú starostlivosť
ako matka. Matka si vedela predstaviť rozšírenie styku nanajvýš od soboty do utorka rána, keď mala zato, že na dieťa je to príliš veľa zmien v krátkom čase vzhľadom na predchádzajúci nástup na povinnú
školskú dochádzku. Súhlasila s postupným rozširovaním styku, keď potvrdila, že cez prázdniny máva
maloletého u seba dlhšie časové úseky a nie je žiadny problém.

18. Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2024 vzhľadom na priebeh informačného stretnutia rodičov
u súdnej koordinátorky dňa 29.1.2024 sa snažil súd zistiť možnosť rodičovskej dohody, keď konajúca
sudkyňa považovala za vhodné skutočne najskôr navykať dieťa na širší rozsah starostlivosti zo strany
otca postupne v skúšobnom režime, ktorý nemusí korešpondovať s rozhodnutím vo veci samej, ku
ktorému by však súd po pohovore s dieťaťom po nadobudnutí tejto skúsenosti mal relevantnejší podklad.

Otec na pojednávaní uviedol, že aktuálne je jeho pracovná doba pružná, pričom nástup do práce má od
06:00-08:30 hod. a nemusí denne odpracovať ani 8 hodín. Matka uviedla, že by bola ochotná pristúpiť
na skúšobný režim, pričom jej predstava je, žeby si otec maloletého vyzdvihol od matky v sobotu
ráno o 08:30 hod. a odovzdal by ho v utorok ráno do školského zariadenia, resp. matke v prípade
mimoškolského dňa v ďalšom týždni. Matka otcovi navrhla jeden deň s prespatím, keď trvala na tom,
že iná radikálnejšia zmena by aktuálne nebola v prospech dieťaťa, keďže maloletý má v tomto roku

nakopených viacero zmien - nástup do základnej školy, presťahovanie matky, zmena okruhu kamarátov
v škole, zmena bydliska. Dieťa je pod veľkým tlakom. Otec prezentoval svoju predstavu prebratia syna v
piatok a odovzdania v pondelok a následne striedania dieťaťa. Následne konajúca sudkyňa účastníkom
navrhla v skúšobnom režime začať so stykom v sobotu ráno, aby mala matka dostatočný priestor syna
pripraviť na nasledujúci súvislý úsek s otcom štyri dni a štyri noci. S týmto cieľnom bolo aj pojednávanie

odročené.
19. Zo správy z aktualizovaného šetrenia pomerov v domácnostiach rodičov zo dňa 22.01.2024
vyplynulo, že otec naďalej žije v 4-izbovom kompletne zariadenom byte jeho matky, s hygienou na
požadovanej úrovni. V byte má každý svoju vlastnú izbu, avšak nakoľko si otec renovoval vlastnú,
spával v izbe s maloletým. V tejto mal maloletý vytvorené podmienky pre vzdelávanie, hru, odpočinok

a súkromie. Na chodbe a v detskej izbe boli namontované kamery, ktoré 24 hodín monitorovali okolie,
pričom ich inštaláciu otec odôvodňoval tým, že ho matka maloletého obviňovala, že syna bije, čo rázne
odmietol. Mesačné náklady na réžiu bytu sú 400 eur, otec prispieva vo výške 250 eur, 150 eur minie na
stravu, výživné na maloletého platil v sume 250 eur, správu úveru 208 eur a ostatné výdavky v sume
300 eur. Od novembra 2023 pracoval vo K. a mesačne zarobí 1.200 eur netto. Má pevný pracovný čas

a pracuje od pondelka od piatku po 8 hodín denne. S maloletým sa stretával každý utorok a štvrtok od
16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny víkend v sobotu od 08.30 hod. od nedele do 17.00 hod. Vyjadril
sa, že s maloletým chce tráviť viac času - nad rámec toho, ako naposledy rozhodol súd, ale matka to
neumožňuje. Preto si podal návrh na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. V minulosti sa často
stávalo (naposledy v novembri 2023), že mu matka tesne predtým, ako šiel po maloletého napísala,

že je chorý a nech po neho nechodí. Taktiež mu neumožňovala sa skontaktovať so synom cez skype
počas choroby, aj keď mal byť v tom čase u neho. Otec s matkou komunikovali spolu výhradne e-mailom.
Po vypnutí kamier v detskej izbe bol vykonaný aj pohovor s maloletým, s obsahom ktorého však dieťa
nechcelo oboznámiť matku. Kolízny opatrovník však nemal za potvrdené, že by otec maloletého bil.
20. Zo správy z ohláseného šetrenia pomerov u matky zo dňa 15.01.2024 bolo zistené, že matka v tom

čase žila s jej priateľom v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Byt bol kompletne zrekonštruovaný,
čiastočne zariadení, hygiena v byte bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Maloletý má svoju
vlastnú izbu, kde má vytvorené podmienky pre vzdelávanie, hru, odpočinok a súkromie. Mesačné
náklady na réžiu bytu boli v čase šetrenia v sume 257 eur, hypotéka na byt bola 425 eur. Matka od júna
2023 pracuje u stomatológa, pričom pracovnú zmluvu mala na dobu určitú do marca 2025 a príjem 1.000

eur netto. Podľa jej vyjadrenia styk otca s maloletým prebiehal podľa posledného rozsudku a s návrhom
otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti nesúhlasila z obáv, že otec nie je schopný sa
riadne o maloletého postarať. Maloletý v opakovanom pohovore s kolíznym opatrovníkom potvrdil svoj
predchádzajúci postoj, ale opätovne žiadal zachovať diskrétnosť jeho prejavu.
21. Zo záveru správy orgánu SPODaSK vyplynulo, že maloletý má v domácnosti oboch rodičov

vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický a psychický a sociálny vývin.
22. Dňa 18.04.2024 sa uskutočnil pohovor s maloletým na Mestskom súde Bratislava II. Maloletý Pavol
sa dostavil v sprievode matky. Pohovor sa uskutočnil bez jej prítomnosti, výlučne za účasti zástupcu
kolízneho opatrovníka. Maloletý pôsobil uvoľneným a sebavedomým dojmom. Porozprával o škole, kde
navštevuje 1.C triedu, o tom, že rád hrá v škole pingpong s kamarátom J., ktorý býva v jednom dome ako

on a spolu chodia aj do školy a tiež sa kamaráti s ďalším spolužiakom K.. Doma sa hrá na počítači, čo ho
baví a robí to, keď nie je doma mamina. Zo školy chodí s babkou, s ktorou čaká buď u nej alebo doma
na maminu, kým príde z roboty. Bývajú s O. a mamou. Večeru robí O. alebo mama. V škole neobeduje,
najradšej má kura s ryžou. S JF. chodí aj do posilky, ktorú majú v dome v spoločnej pivnici a zdvihne užaj 5 kg. Boli spolu na dovolenke v Tatrách, odkiaľ si doniesol kryštál z jaskyne. Bojí sa iba tmy, napríklad,
že by mohol spadnúť z postele. Do školy ho jeden týždeň vystrojí mama a druhý babka alebo dedko
Z., ktorý bol pri ňom, keď sa sám naučil bicyklovať. Tato je u svojej mamy. Chodieva k nemu v sobotu

nedeľu každý druhý týždeň a potom vo štvrtok a v utorok po víkende. Tato po neho chodí domov. Do
družiny nechodí a nechce do nej chodiť, čo odôvodňoval tým, že ho to tam nudí, aj keď potom priznal,
že tam ešte nebol. Ani J. nechodí do družiny, ale K. chodí a aj skoro všetci ostatní z triedy. Do školy
sa učí s babkou. S tatom sa ešte veľmi neučí, ale niekedy keď nestíha, tak už sa spolu učili. S tatom
chodia na horolezeckú stenu, papá u neho rezne, ryžu, varí babka, s ktorou býva. Tato má dvoch bratov,

ktorý občas prídu k babke a hlavne v lete chodievajú k nim na bazén. Má bratranca X., s ktorým sa
kamoší. Je tiež prvák a hrávajú sa spolu, keď je u tata a nie sú chorí. Tatino sa s ním nikdy nerozprával
o tom, že by s ním chcel byť viac. Povedala mu to iba mamina, že to tato chce, ale jej sa to nepáči.
Konajúca sudkyňa maloletému vysvetlila, že ona rozhodne medzi rodičmi, ktorí sa nevedia dohodnúť.
Z. je smutný z toho, že mu každý z rodičov rozpráva niečo iné a nerozprávajú o sebe navzájom pekne.
Chcel, aby im sudkyňa povedala, aby sa k sebe správali slušne a nekričali na seba, čo robia aj pred

ním. On si vtedy sadne a hotovo. Potvrdil, že ho to bolí a je z toho smutný. Už sa aj stalo, že pri tom
boli policajti aj vtedy sa trošku bál. Nebolo mu to príjemné. Rodičom to ale nepovedal, bojí sa toho,
ako by reagovali. Nemal doteraz takú skúsenosť, ale myslí si, že by sa im to nemuselo páčiť. Na neho
sa priamo moc krát nenahnevali, aj keď sa stalo, že každý z nich na neho zakričal, keď neposlúchal.
Pritakal síce, že vie, kvôli čomu sa s ním chcela konajúca sudkyňa rozprávať, ale nevedel to už bližšie

pomenovať. Vyjadril sa, že teraz chce, aby to zostalo tak, ako to je, že k otcovi chodieva každý druhý
víkend a aj u neho prespáva, pričom mu ani nevadí, že je u otca monitorovaný, čo mu vysvetlil, tak, že
je to kvôli jeho bezpečnosti. Viac krát zopakoval, že to chce tak, že keď bude väčší, resp. veľký, sám sa
rozhodne. Na poznámku, že to znie veľmi múdro, či sa o tom rozprával s niekým dospelým priznal, že s
mamou. Na vysvetlenie, prečo sa pred kolíznym opatrovníkom na predchádzajúcom pohovore vyjadril

tak, že chce byť týždeň s otcom a týždeň s maminou a pred sudkyňou hovoril inak uviedol, že vtedy
nemyslel na družinu. Napadlo ho to samého, s tatinom sa o tom nerozprával. S maminou sa rozprávali,
že 14 dní striedania by bolo veľa. A samého ho napadlo, že týždeň - týždeň by bolo v rámci mesiaca to
isté. S konajúcou sudkyňou si prezreli pre lepšiu predstavu otcov grafický návrh rozšíreného styku, resp.
striedania. Doteraz nad tým nerozmýšľal, ale pripustil, že by sa to dalo aj tak, ale nechcel by predsa

len chodiť do družiny. Mohla by po neho chodiť druhá babka. Sudkyňa mu vysvetlila, že ale tak, ako sa
mu už stalo, že najskôr nechcel niečo jesť a keď to vyskúšal, tak mu to chutilo, mohol by vyskúšať aj
družinu, aby vedel skutočne povedať, či sa mu tam páči alebo nepáči. Takisto bol maloletý informovaný
o možnosti vyplývajúcej z návrhu matky, že by u otca zostával až do utorka alebo stredy, aby si vyskúšal
viac dní súvisle u tatina a aj to, či sa o neho bude vedieť postarať. Bol však uistený, že o akejkoľvek

možnosti jeho častejších kontaktov s otcom rozhodne sudkyňa. Pred maminou si vymyslel, že ho tato
bije. Nepamätal si, prečo to povedal. Celkovo z prejavov maloletého bolo zjavné, že má pozitívny vzťah
ku každému z rodičov. Vie, že ho má každý z nich rád. Neželal si, aby bol zvukový záznam z pohovoru
sprístupnený ktorémukoľvek z rodičov.
23. Uznesením zo dňa 06. mája 2024, č. k. B5-22P/13/2019-818 súd začal ex offo konanie o

nariadenie neodkladného opatrenia a upravil bežný styk otca s maloletým do právoplatného skončenia
predmetného konania nasledovne: každý párny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka
do 08.00 hod. a od soboty od 08:30 hod. do nasledujúceho utorka nepárneho kalendárneho týždňa do
08:00 hod. a ďalej v nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do piatka do 08.00 hod. s tým,
že počas dní školského vyučovania je miestom prevzatia a odovzdania maloletého školské zariadenie,

ktoré maloletý navštevuje resp. zariadenie, v ktorom maloletý vykonáva mimoškolskú záujmovú aktivitu
a v dňoch voľna a prázdnin je miestom prevzatia a odovzdania maloletého miesto bydliska matky.
24. Na informatívnom stretnutí rodičov u súdneho koordinátora, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.06.2024
matka uviedla, že v podstate je rozhodnutie o neodkladnom opatrení zo dňa 06.05.2024 aj dobré. Chcela
však upresniť prevzatie dieťaťa pred miestom bydliska matky a pred školským zariadením. Vyjadrila tiež

vôľu dohodnúť sa s otcom na osobitnom režime v rámci letných prázdnin. uviedla, že naposledy vznikla
kolízia medzi rodičmi, keď dieťa ochorelo a neodovzdala ho otcovi na styk. Otec sa ale napriek tomu
domáhal styku s dieťaťom v mieste bydliska dieťaťa, zavolal k tomu aj lekára a policajtov, aby mal o tom
záznam, pretože ako uviedol, bez dôkazov sa nevie domôcť želaného výsledku (t.j. styku s dieťaťom).
Nevie ako inak má docieliť to, že maloletý môže byť u neho aj v čase choroby, aby sa o neho postaral.

Podľa neho by mal mať maloletý v lekárskej správe uvedené, či je styk s otcom kontraindikáciou v rámci
danej liečby. Ošetrujúca lekárka je však známa matky a nekomunikuje s ním. Pokiaľ šlo o nezhodu
rodičov o odovzdávaní maloletého v predškolskom zariadení po skončení vyučovania maloletého
alebo o 16:00 hod. tak ako to bolo upravené v neodkladnom opatrení, rodičia sa zhodli na tom, žeotec môže vyzdvihovať maloletého ihneď po skončení jeho vyučovania a nemusí čakať presne do
16:00 hod. Zástupcovia rodičov avizovali vzájomné navrhovanie psychologických vyšetrení Rodičia si
v rámci stretnutia vyčítali rôzne veci, no nakoniec sa na podstatných bodoch dokázali dohodnúť (napr.

odovzdávanie dieťaťa v predškolskom zariadení po skončení vyučovania). Konflikt vyvstal aj v rámci
odovzdávania dieťaťa do rúk inej blízkej osoby, nakoľko matka nesúhlasí s odovzdávaním dieťaťa
niekomu inému ako otcovi, prípadne babky maloletého z otcovej strany. Koordinátor rodičov v tomto
smere usmernil, že sporadicky sa môže stať, že dieťa vyzdvihne z predškolského zariadenia aj niekto
blízky, koho maloletý pozná. Rodičom zostalo ešte špeciálne upraviť styk s dieťaťom počas prázdnin, no

obidvaja mali vôľu dovolenku čerpať v termíne od 15.-27.07.2024. Matka uviedla, že dlhodobo plánuje
dovolenku v tomto termíne, keďže podľa aktuálneho rozsudku má upravený styk v tento termín a rátala
s ním. Jednalo sa však o termín, kedy má otec v práci celozávodnú dovolenku. V tom istom zamestnaní
pracuje však aj otec matky, ktorý tiež chce s maloletým tráviť čas.
25. Dňa 19.06.2024 sa uskutočnil v prítomnosti zástupcu kolízneho opatrovníka opätovný pohovor
s maloletým, ktorý sa dostavil v sprievode matky a starej matky z jej strany. Napriek tomu, že mal.

vzhľadom na evakuáciu budovy v čase pôvodne nariadeného termínu pohovoru viac ako pol hodinu
čakal do sprístupnenia budovy, pôsobil uvoľnene a bezstarostne, predtým si dal zmrzlinu, potvrdil, že
k otcovi chodí častejšie a na dlhšie a je to tak fajn. Otec ho vyzdvihne okolo 15 hodiny, potom sa
učia, hrajú a ešte večer sa učia angličtinu. Maloletý sa vyjadril, že je to fajn, minulý rok boli s otcom v
Mederi, podnikajú spolu rôzne aktivity a aj si plánujú. Nevie o tom, že by mali s maminou naplánovanú

dovolenku, ale vedel, že mamina chcela ísť v čase, kedy chce ísť aj otec (matka uvádza, že dovolenku
skutočne nerezervovala v čase, kedy ju rezervovala jej rodina s ktorou ju zvykne tráviť a to práve počas
celozávodnej dovolenky otca, keďže vo K. pracuje aj jej otec a dokonca aj jej súčasný priateľ). Tak, ako
je to teraz, je to fajn, ale bol rád a bol by rád so svojim kamarátom J. s ktorým sa navštevujú a chodia
spolu do školy a zo školy. Po pohovore s konajúcou sudkyňou však jednoznačne pochopil že prednosť

pred kamarátmi má mamina a tatino.
26. Matka pri oboznamovaní s obsahom pohovoru s maloletým potvrdila, že na základe dohody na
informatívnom stretnutí maloletého už 11:30 hod. vyzdvihuje zo školy stará matka zo strany otca a otec
sa k ním pravdepodobne neskôr pripája; o rovnakej hodine pokiaľ je mal. s matkou, ho v ZŠ vyzdvihuje
stará matka z jej strany.

27. Uznesením zo dňa 15. júla 2024, č. k. B5-22P/13/2019-889 súd začal ex offo konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia a upravil styk otca s maloletým počas letných prázdnin 2024 od 21.07.2024 od.
9:00 hod. do 31.07.2024 do 09.00 hod. a od 10.08.2024 od 09.00 hod. do 20.08.2024 do 09.00 hod.
a od 30.08.2024 od 09.00 hod. do 01.09.2024 do 09.00 hod.. Týmto rozhodnutím sa čiastočne zmenil
uznesenie tunajšieho súdu č. k. B5-22P/13/2019-818 zo dňa 06.05.2024, ktorým súd ex offo nariadil

neodkladné opatrenie o úpravu bežného styku otca s maloletým Z. na čas od 15.07.2024 do 01.09.2024,
počas ktorého obdobia sa pozastavil jeho účinnosť. Rodičia boli následne predvolaní na informatívne
stretnutie na 13.08.2024 za účelom zistenia ako prebieha styk otca s maloletým Z. počas prázdnin a
či nariadené neodkladné opatrenie z 15.07.2024 zastabilizovalo rodičovský konflikt ohľadom trávenia
času otca s maloletým počas leta. Zo strany matky bolo neodkladné opatrenie rešpektované, keďže,

odvolávať sa podľa nich nemalo zmysel, keďže by sa nestihlo do konca letných prázdnin o odvolaní
rozhodnúť. Maloletý Z. bol v čase informatívneho stretnutia u otca v zmysle neodkladného opatrenia
a všetko bolo v poriadku. V júli sa úprava styku v zmysle uvedeného neodkladného opatrenia ešte
nerealizovala, nakoľko otec ho nemal prevzaté a nevedel o takejto úprave. Matka ale oznámila, že si
v júli predĺžila dovolenku s maloletým o 1 deň, otca o tom vopred upovedomila a otec napriek tomu

volal policajtov, ktorí ju kontaktovali. Rodičia boli upovedomení o tom, že netreba volať hneď policajtov,
ak potrebujú urobiť záznam o tom, že druhý rodič nerešpektuje rozhodnutie. Rovnakú váhu pre súd
má v tomto prípade oznámenie o tejto skutočnosti adresované priamo súdu. V prípade, ak je zapojená
do riešenia rodičovského konfliktu polícia, môže to byť pre dieťa a druhého rodiča stresujúce, čo nie
je vždy vhodné riešenie. Rodičia boli tiež podporení k tomu, aby nevytvárali medzi sebou zbytočné

konflikty a radšej si vychádzali v ústrety a pomáhali si. K tomu uviedli, že medzi nimi je história, ktorá
odôvodňuje ich aktuálne správanie. Ak tomu budú však chcieť predchádzať, budú musieť svoj postoj
voči druhému rodičovi postaviť na nových princípoch. Otec uviedol, že do budúcnosti nemá problém
vyhovieť matke, ak potrebuje širší styk, no matka ho zase postavila pred hotovú vec a oznámila mu to
deň pred odchodom na dovolenku. Otec k neodkladnému opatreniu o úprave letných prázdnin uviedol,

že takáto úprava je pre neho nedostatočná. V júli nevedel, že by mal mať od 21.07. do 31.07. maloletého
v starostlivosti a pritom sa pýtal matky, čo je v rozhodnutí. Právny zástupca otca bol na dovolenke, preto
zásielku zo súdu nevyzdvihol skôr. Do budúcna by požadoval úpravu styku s maloletým počas prázdnin
v režime striedania po týždni, nakoľko v práci čerpajú celozávodnú dovolenku v rozsahu 2 týždňov anikdy nevie ktoré 2 týždne to budú, keďže zamestnávateľ to oznamuje zamestnancom až v januári.
Jediné možné matematické riešenie ako byť s maloletým počas prázdnin aspoň jeden týždeň z tých
dvoch týždňov, počas ktorých čerpá celozávodnú dovolenku je, že súd upraví styk počas prázdnin v

režime striedania maloletého v domácnostiach rodičov po týždni. Jeden týždeň s maloletým tak stihne
vždy a keď bude chcieť ísť matka na dovolenku na dlhšie ako má upravené súdom, kľudne mu môže
zobrať z jeho času, počas ktorého nebude mať celozávodnú dovolenku. Toto by mohlo byť upravené
aj v rozsudku. Jediný jeho zámer je zaistiť si s maloletým počas prázdnin čo najviac času spolu. Matka
nesúhlasila s otcovým návrhom režimu striedania dieťaťa počas prázdnin po týždni, keďže ona chce byť

s maloletým aspoň 10 dní. 7 dní sa väčšinou nevie trafiť do termínov zájazdov a s otcom sa nevedia
dohodnúť, čiže akákoľvek voľnosť pri určovaní styku pre nich nie je vhodná. Rodičia zhodne uviedli, že
nemajú konsenzus ani ohľadom bežnej úpravy styku. Otec trval na striedavej starostlivosti, s čím však
matka naďalej nesúhlasila.
28. Z neskoršej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.09.2024 vyplýva, že
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal dňa 18.09.2024 opäť ohlásené šetrenie

pomerov v domácnosti otca. Otec maloletého býva v podnájme u svojej matky, ide o 4-izbový byt,
kompletne zariadené sú 3 izby v byte. Byt bol v čase šetrenia na požadovanej hygienickej úrovni. Jedna
izba je bez obytného priestoru, slúži na odkladanie vecí. Maloletý má v jednej z izieb vytvorený kútik na
hranie a vzdelávanie. V izbe má maloletý vytvorené spanie spolu s otcom. Maloletý má dobrý vzťah so
starou matkou, ktorej v čase šetrenia ukazoval, čo postavil z lega. Otec maloletého počas šetrenia často

reagoval podráždene až nervózne. A dňa 10.09.2024 bolo ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti
matky. Matka maloletého býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. V byte býva spolu
s jej partnerom, pánom O. G.. Byt bol v čase šetrenia na požadovanej hygienickej úrovni. Maloletý
má v byte matky svoju vlastnú izbu, kde má vytvorené podmienky na vzdelávanie, hru a odpočinok.
Do domácnosti pravidelne dochádza stará matka maloletého, W. Y., ktorá pomáha so starostlivosťou

o maloletého. Záverom orgán SPODaSK konštatoval, že maloletý Z. má v domácnosti oboch rodičov
vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.
29. Zo správy Základnej školy J., ktorú maloletý začal navštevovať v šk. r. 2023/2024 vyplynulo,
že maloletý školu navštevuje pravidelne bez dlhších absencií, všetky hodiny má ospravedlnené, v
škole sa voči učiteľom aj spolužiakom správa slušne a rešpektujúco, neboli zaznamenané žiadne

porušenia školského poriadku. O tom, že rodičia maloletého spolu nežijú sa triedny učiteľ dozvedel z
oznámenia matky, pričom žiadne negatívne vplyvy na dieťati v rámci neštandardného správania neboli
zaznamenané. Z. dosahoval v prvom ročníku dosahoval výborné výsledky, písmo, čítanie a matematické
zručnosti boli na veku primeranej úrovni. Na rodičovské združenia chodievajú obaja rodičia, nezávisle
od seba, spolu nekomunikujú. Otec maloletého požiadal dvakrát o individuálne konzultácie, pričom

triedny učiteľ na týchto stretnutiach vyjadril spokojnosť so žiakovým správaním i vzdelávacími výkonmi
a pokrokmi. Hoci sa otec vyjadril, že si rodina zo strany matky neželá, aby bol otec s maloletým v styku
a snažia sa tomu brániť, na žiakovom správaní neboli zo strany školy pozorované žiadne patologické
znaky v správaní ani emočnom vyladení. Naopak žiak je veselý, aktívny, rád sa zapája do všetkých
činností, do školy chodí čistý, upravený, s desiatou a vybavený pomôckami podľa požiadaviek triedneho

učiteľa. Z pohľadu triedneho učiteľa sa dieťa neprejavuje v školskom prostrední zanedbané, resp. žeby
starostlivosť o dieťa bola nedostatočná.
30. Podľa potvrdenia školy bol príspevok za ZRPŠ v 1. ročníku 25 eur, triedny fond 40 eur, školský
časopis 55 eur, úhrady za pracovné a učebné pomôcky, ktoré nie sú hradené zo štátneho rozpočtu, ako
pracovné zošity z anglického jazyka vo výške cca 10 eur, pričom všetky poplatky boli riadne uhradené

zo strany matky.
31. Matka dňa 08.11.2021 podala na otca trestné oznámenie pre neodovzdanie dieťaťa (po vyhlásením
prvého rozsudku v predmetnej veci), pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia.Nazákladetrestnéhooznámeniapretrestnýčintýraniablízkejazverenejosobyvypovedala
dňa 03.02.2022 pred OČTK zase matka, ktorá o.i. uvádzala, že na otca podávala trestné oznámenie

kvôli prenasledovaniu, lebo si ju fotili bez jej súhlasu. S otcom maloletého sa stretávali výlučne pri
odovzdávaní syna. Potvrdila, že s ním v spoločnej domácnosti nikdy nežili, uviedla, že po tom, čo
cca ročnom vzťahu náhodne otehotnela, si narodenie dieťaťa musela presadiť proti vôli otca, ktorý
sa o syna po pôrode nezaujímal a nepomáhal jej. Otec chodil v tom čase k otcovi podľa pôvodného
rozsudku, mala priateľa, s ktorým ale nežila v spoločnej domácnosti, iba ich navštevoval a s ktorým mal

maloletý veľmi dobrý vzťah, keďže mal obdobie, v ktorom viac inklinoval k mužom. Uviedla, že syn trávi
väčšinu času s ňou s tým, že keď sa niekedy stane, že potrebuje, tak jej ho postrážia jej rodičia podľa
potreby, možno dvakrát do mesiaca. Svoj vzťah so synom označila za dobrý, hoci priznala, že v tom
čase inklinoval viac k dedovi. Po návšteve u otca jej syn nič nerozpráva. V škôlke nebol problémový anemal ani odporúčanie na návštevu psychiatričky, hoci u nej bol bez jej vedomia s otcom. Syna označila
za hravého, komunikatívneho, dobre nadväzujúceho kontakty, s množstvom kamarátov. Nemá žiadne
zdravotné problémy, navštevovali iba ortopéda kvôli plochým nohám. Poprela, že by so synom boli

akékoľvek výchovné problémy, žeby postrehla zmeny jeho správania, ako aj to, že by synovi kázala ona,
resp. jej priateľ, aby sa neprimerane správal k jeho otcovi, alebo že by voči synovi využívala čo i len
hrozbu fyzických trestov. Uviedla, že jej syn povedal, že ho zbil práve otec, na čo iba chcela vedieť, za čo
dostal, ale otca z ničoho neobviňovala. Uviedla, že keď niečo syn nechce, snaží sa to vydobiť plačom,
ale rýchlo ho to prejde. Potvrdila, že na otca podávala trestné oznámenie za to, že sa jej vyhrážali, že

príde o robotu a domnievala sa trestné oznámenie voči jej osobe je účelové, lebo otec chce maloletého
zveriť do jeho osobnej starostlivosti alebo striedavej starostlivosti. Z. máva iba bežné modriny, ktoré sa
mu zvyknú robiť pri hre.
32. Na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie uzavretej 22.03.2023 medzi ČSOB, a.s. na
jednej strane a matkou spolu s ďalším dlžníkom na druhej strane, boli matke poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 218.000 eur na zakúpenie 3-izbového bytu na ulici A. K. I., ktorý nadobudla dňa

06.04.2023. Zálohovým mesačným predpisom zo dňa 01.01.2024 bola výška mesačných zálohových
platieb spojených s užívaním predmetného bytu vrátane platby do fondu údržby a opráv stanovená na
sumu 200,12 eur. Byt je poistený s ročnou sadzbou poistky vo výške 133,97 eur. Matka užíva osobné
motorové vozidlo, za ktoré platí povinné zmluvné poistenie vo výške 65,58 polročne.
33. Matka medzičasom zmenia zamestnanie. Od 01.07.2023 začala pracovať v S. spoločnosti s

pracovnou dobou v pondelok od 11.00 hod. do 19.00 hod., v utorok až vo štvrtok od 07.00 hod. do
15.30 hod. a v piatok od 07.00 hod. do 13.30 hod. Za obdobie mesiacov júl 2023 až december 2023
tu dosiahla priemerný netto príjem vo výške 960,50 eur; za január 2024 - september 2024 dosiahla u
svojho zamestnávateľa priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.054,94 eur.
34. Z oznámenia zamestnávateľa matky doručeného súdu dňa 30.05.2024 vyplýva, že matka u svojho

zamestnávateľa B. M. S..X..F.. bola zamestnaná na dobu určitú od 01.07.2023 do 31.03.2024 a od
01.04.2024 do 30.09.2024 na pozícii recepčná. Pracovná doba matky je fixne stanovená v pondelok
10:30 - 19:00 hod.; utorok až štvrtok 07:00 - 15:30 hod., v piatok 07:00 - 13:30 hod. Dovolenky nie
sú stanovené zamestnávateľom termín dovolenky je na výber zamestnanca. Dovolenky sa plánujú
priebežne, podľa možnosti zástupu inou osobou.

35. Čo sa týka nákladov spojených s výživou maloletého, súd vychádzal z ich vyčíslenia a odôvodnenia
matkou, ktoré otec nespochybnil nasledovne: maloletý Z. od septembra 2023 navštevuje krúžok
vedeckých pokusov s poplatkom 100 eur za polroka, pričom v 1. triede to bolo cca o 5 eur menej;
od 02/2025 je prihlásený na krúžok programovania za 41 eur mesačne. V škole nechodí na obedy.
Naďalej mu matka na posilnenie kupuje vitamíny a výživové doplnky za cca 20 eur mesačne. Navštevuje

častejšie zubára, 2x do roka absolvuje dentálnu hygienu za 35-50 eur, pričom naposledy na jednom
sedení absolvoval viacero zákrokov za 350 eur. Otcovi navrhla, aby synovi našiel inú, možno lacnejšiu
dentálnu hygienu, keď však reagoval tak, že môžu chodiť tam kam chodia. Takisto navštevuje pravidelne
očnú lekárku kvôli zabiehavosti a tupozrakosti, zatiaľ však bez zvýšených nákladov. Ďalšie náklady na
výživu syna okrem už uvedených uvádzala cca 220 eur na stravu, minimálne 30 eur na voľnočasové

aktivity ako návšteva plavárne, kina, kolkov, korčuľovania, či spojené s ďalšími výletmi, 50 eur priemerne
mesačne za oblečenie keď na sezónu synovi kúpila korčule za cca 40 eur a cca 20 eur za drogériu, 20
eur každé 3 mesiace na kaderníka.
36.Matkasúdupreukázalaajlistinnýmidôkazmi,žemaloletýnavštevujevškolekrúžokVedecképokusy,
za ktorý sa polročne hradí suma 110,- eur, krúžok programovania a informatiky s mesačnou platbou

30,75 eur. Navštevuje zubnú kliniku, kde platby za ošetrenia a vyšetrenie predstavovali sumu 60,- eur
dňa 25.09.2023; 180,- eur dňa 12.10.2023 a 35,- dňa 22.09.2023. Z lekárskych správ zo dňa 10.01.2025
a 16.12.2024 vypláva, že maloletý ma diagnostikovanú hypermetropiu t. č. bez prejavov škúlenia.
37. Matka uviedla, že od septembra 2024 žije v jej byte už opäť sama (resp. s maloletým), s bývalým
partnerom do uvedenej doby žili v spoločnej domácnosti cca 1 rok, pričom jej prispieval čiastkou 250 eur

mesačne na celkové náklady spojené s bývaním vo výške 750 eur z čoho je 425 eur hypotéka. Takisto
platí poistku na byt a auto a daň z nehnuteľnosti. Posledné 3 mesiace v súvislosti so zmenami v osobnom
živote má predpísané lieky na spánok za ktoré dopláca cca 180 eur mesačne. Iné zdravotné problémy
nemá. Okrem bytu a auta Citro?n C3, r.v. 2019, ktoré dostala darom od rodičov ako ich ojazdené auto,
žiaden iný majetok vyššej hodnoty nevlastní.

38.Oteczamestnávateľanezmenil,ibapracovnúpozíciu.Zjehopotvrdeniaopríjmezarok2023vyplynul
jeho priemerný mesačný čistý príjem v sume cca 1.544,- eur, pričom otec je poberateľom 13. a 14. platu
spoluvsume2.795,51eur;bolamuvyplatenávianočnáodmenavsume978,07eurajednorazováplatba
v sume 746,60 eur. Z podania otca zo dňa 29.09.2024, že mesačný príjem otca za obdobie september2023 - august 2024 predstavuje sumu 1.703,93 eur; za rok 2023 priemerne sumu 1.517,50 eur a za rok
2024 sumu 1.586,95 eur.
39. Z oznámení zamestnávateľa otca zo dňa 18.03.2024, 29.04.2024 a 09.09.2024 súd zistil, že otec

je zaradený v zmenovom modeli GL - pružný pracovný deň s tým, že si sám zvolí začiatok a koniec
prítomnosti v práci v jednotlivých dňoch s tým, že musí odpracovať 7,5 hodiny (bez 30-minútovej
prestávky). Jeho pracovný pomer je na dobu neurčitú a stále trvá. Dovolenka sa spravidla čerpá
v priebehu kalendárneho roka, termín čerpania celozávodnej dovolenky je dohodnutý a oznámený
vopred. V zmenovom modeli GL - pružný pracovný deň - sú všetci zamestnanci povinní byť prítomní

na pracovisku od 08.30 hod. do 14. hod. (tzv. základný pracovný čas) s tým, že si sami volia začiatok
v práci v čase od 06.00 - 08.30 hod. a ukončenie prítomnosti v práci 14:00 hod. - 16.30 hod. (tzv.
voliteľný pracovný čas). Letná celozávodná dovolenka v závode v Bratislave sa začala 15.07.2024 a
trvala do 28.07.2024. Čerpanie celozávodnej dovolenky sa plánuje v nadväznosti na plán výroby v
danom roku po dohode s odborovou organizáciou. Termín čerpania letnej dovolenky sa zverejní do
01.12. predchádzajúceho kalendárneho roku, termín čerpania pre vianočné obdobie a prelom rokov

sa dohodne a zverení do 15.08. príslušného kalendárneho roku. Zostatok dovolenky si zamestnanec
môže vyčerpať po dohode a odsúhlasení s príslušným vedúcim. Čerpanie celozávodnej dovolenky v
dohodnutom období je nariadené všetkým zamestnanom s výnimkou zamestnancov, ktorých prítomnosť
v čase celozávodnej dovolenky je nevyhnutná, čo nie je prípad otca.
40. Z dokladov predložených otcom mal súd za preukázané jeho nasledovné výdavky: mobil 34,00

eur; splátka úveru 208,38 eur; internet a TV 16,91 eur; životná poistka 10,23 eur; výživné s poštovným
na maloletého 253,50,- eur; poistenie motorového vozidla 12,03 eur; príspevok na bývanie 250,- eur;
príspevok na chod domácnosti a stravu 12,03 eur; poistenie bytu 5,74 eur; pohonné hmoty 170,- eur;
nákup na splátky 19,91 eur; oblečenie pre dieťa 20,- eur; voľnočasové aktivity 45,- eur; nákupy v lekárni
a drogérii v súvislosti s maloletým 25,- eur; strava pre maloletého 50,- eur, internet sumu 23,90 eur

mesačne.
41. Otec referoval dlhodobejšie zhoršený zdravotný stav keď často trpí bolesťami hlavy na čo berie aj
lieky na predpis za 15 eur za balenie, ktoré mu vydrží cca 2-3 týždne, pričom sa chystá k neurológovi.
42. Kontakt so synom prebieha podľa NO pravidelne bez problémov, naposledy chcel kúpiť korčule,
keďže má jedny u mamy na chate a chce mať všetko u jedného aj druhého z rodičov. Nemám problém

vytvoriť mu v našom byte samostatnú izbu, ktorá je vlastne pripravená, čo ale syn nechce.
43. Tiež sa so synom venuje voľnočasovým aktivitám, keď chodievajú aj s kamarátkou, ktorá má dcéru.
Iba jeden vstup na lezeckú stenu stojí 30 eur v rátane zapožičania topánok, tiež chodia do detských
kútikov, kde stojí vstup 17 eur, bowling stojí tiež 25 eur a vie, že to syna baví. Tak prezentoval zvýšené
náklady na pohonné hmoty v súvislosti s vodením syna do školy. Stále užíva byt s mamou, keď však

vzhľadom na jej vek a zdravotný stav je viac odkázaná na moju pomoc aj ekonomicky.
44. Zároveň predložil komunikáciu rodičov z 30.10.2020 - 31.10.2020 ohľadne styku; oznámenie o
priestupku zo dňa 14.12.2020; žiadosť o prítomnosť hliadky pre predídenie podozrenia zo sledovania
bývalej družky zo dňa 16.01.2021; podanie zo dňa 21.01.2021 adresované súdu do konania; e-mailovú
komunikáciu rodičov zo dňa 29.01.2021; 07.11.2021; 10.11.2021, 28.02.2022; e-mailový dopyt na OČR

pre matku zo dňa 28.02.2022; komunikácia otca s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
z júna 2022; čestné prehlásenie starej matky zo strany otca zo dňa 28.01.2024 čo do príspevku na
bývanie a na domácnosť.
45. Podaním zo dňa 14.06.2024 požiadal otec o vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku
doručením v zmysle § 233 CSP z dôvodu odstránenia neistoty, pričom poukázal v tomto smere na 5-

ročné konanie matky a jej rigidné lipnutie na gramatickom znení výroku s cieľom zužovať a obštruovať
styk. Mal za to, že nevyslovením predbežnej vykonateľnosti by došlo u značnej a nenahraditeľnej ujme
u dieťaťa, ako aj u otca.
46. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 03.10.2024 konajúca sudkyňa prítomným uviedla,
ako sa na základe dovtedy tvrdených a preukázaných skutočností javilo právne posúdenie veci, keď

striedavú osobnú starostlivosť, skúmanie vhodnosti ktorej bolo súdu prvej inštancie uložené v rámci
záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, považoval súd do budúcna v
záujme maloletého, keďže mal za to, že bude lepšie zabezpečujúca potreby dieťaťa, pričom intervaly
starostlivosti počas leta vzhľadom na nezhodu rodičov prameniacu zo záujmu využiť celozávodnú
dovolenku u zamestnávateľa otca každým z nich, bude spravodlivé rozdeliť po 10 súvislých dní so

striedaním v párnom a nepárnom roku, keď časť starostlivosti mimo celozávodnej dovolenky vie otec
podľa potvrdenia zamestnávateľa vykryť čerpaním riadnej dovolenky. Čo sa týka výšky výživného
súd zotrval na právnom názore vyslovenom v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí, avšak rozsah
vyživovacej povinnosti považoval za potrebné diferencovať zohľadňujúc zmenu pomerov v priebehuplynutia času, to je od nástupu do materskej školy, ale aj následne na základnú školu. Vyhodnotenie
dôvodnosti výživného na dorovnanie životných nákladov počas striedavej osobnej starostlivosti avizoval
súd po definitívnom skompletizovaní dokazovania ohľadom príjmov.

47. Právna zástupkyňa matky v záverečnom prednese vyjadrila kategorický nesúhlas so štandardným
režimom striedavej starostlivosti o maloletého. Vyslovila presvedčenie, že takáto úprava starostlivosti o
maloletého na neho bude mať negatívny dopad. Z dostupných listinných dôkazov ako aj vyjadrení matky
považovala za známe, že napr. základné podmienky, ktoré si nepochybne režim striedavej osobnej
starostlivosti vyžaduje, sú v prípade mal. Z. iné u matky a iné u otca. Ako príklad poukázala na to, že

otec žije v domácnosti so svojou matkou, ktorá je vo vyššom veku a je chorá. Akcentovala, že maloletý
nemá v domácnosti otca k dispozícii vlastnú detskú izbu a vzhľadom na vyšší vek starej mami, táto sa
nevie s maloletým pripravovať do školy v situáciách, kedy nepochybne otec musí pracovať. Pokiaľ ide
o pracovný režim otca ocenila, že je pracovne aktívny, ale považovala za potrebné prihliadnuť aj na
skutočnosť, že jeho pracovná doba je nepravidelná, keďže režim jeho práce je na tzv. pracovné smeny,
v súvislosti s čím považovala za potrebné zodpovedať otázku kto je, resp. kto vykonáva starostlivosť o

mal. v čase, keď otec je v práci. Tým poukázala aj napr. na nočné pracovné smeny. Reagovala tiež na
výčitky zo strany otca, že matka maloletému nezabezpečuje zdravú stravu, naproti čomu ale apelovala
na otca, aby sám zvážil, či fastfood je možné považovať za plnohodnotný obed pre maloletého ihneď
po škole. Označila za vylúčené, aby ktorákoľvek matka alebo otec vyčíslili presné náklady v prípade
potrieb maloletého dieťaťa, pričom v súvislosti s posudzovanou vecou podotkla, že gro nákladov na

maloletého, a teda i jeho starostlivosť jednoznačne znáša matka, pričom to, že v tomto smere sú situácie
v ktorých je odkázaná na pomoc zo strany rodičov je už druhá vec. Vo vzťahu k spochybňovaniu matkou
vyčíslených nákladov spojených s výživou maloletého zo strany otca uviedla, že matka je oprávnená
požadovať od otca prispievať a to rovnakým dielom na tzv. mimoriadne výdavky, t.j. výdavky nad rámec
každodennej stravy a teda výdavky ako na školské aktivity, napr. aj škola v prírode, lekárov, zubný

strojček, výlety v škole, lieky ako aj záujmové krúžky, čo matka súdu vydokladovala. Pokiaľ ide o úpravu
styku maloletého s otcom, aktuálny stav založený neodkladnom opatrení a to prespávanie u otca 1x
cez týždeň matka v zásade akceptuje, ale rozhodne nesúhlasí so striedavou starostlivosťou tak, ako
to požaduje otec. Pokiaľ ide o otázku výživného, za oprávnenú požiadavku považovala sumu 350 eur
mesačne, ktorá suma sa odvíja aj od potrieb maloletého, jeho veku, nákladov matky. Zdôraznila, že

maloletý rastie s čím sú spojené aj priebežne zvýšené náklady. Napokon zdôraznila, že matka nesúhlasí
s tým, aby bolo určené, že otec by mal byť tiež oprávnený spravovať majetok maloletého, čo odôvodnila
minulosťou otca. Žiadala súd o prehodnotenie všetkých uvedených skutočností a neumožnenie, resp.
zamietnutie požiadavky striedavej osobnej starostlivosti s tým, že matka zdôrazňuje, že jej cieľom nikdy
nebolo, nie je a nebude brániť v styku maloletého syna Z. s jeho otcom. Uvedomuje si, že vzťah medzi

sebou vybudovaný majú, ktorý plne rešpektuje, avšak primárne gro tohto konania je otázka toho, kto
a akým spôsobom a do akej miery je schopný vykonávať starostlivosť o maloletého v každom smere.
Rozhodnutie o výchovnom opatrení ponechala na úvahe súdu.
48. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka záverom vyjadrila súhlas s nariadením výchovného opatrenia na
referáte poradensko-psychologických služieb v Bratislave v rozsahu minimálne 40 hodín vzhľadom na

prebiehajúci intenzívny rodičovský konflikt. Rovnako súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou v
režime 8/6 s určením vyživovacej otcovi vo výške 120 eur mesačne.
49. Zástupca otca titulom záverečnej reči reagoval na záverečný prednes právnej zástupkyne matky v
časti, že matka je oprávnená požadovať prispievať, čiže nahrádzať osobne nevykonávanú starostlivosť
od otca, keď to považoval za zúžené vnímanie formy starostlivosti len na jej finančné nahrádzanie,

čo označil za kameň úrazu tohto typu rodičovských konfliktov, keď jedna strana si pod starostlivosťou
predstavuje osobnú starostlivosť svoju výlučnú a na druhej strane to zužuje len na „ty sa nestaráš,
takže od teba máme nárok, od teba žiadame náhradu toho, že ty sa osobne nestaráš“. Poukázal však
na to, že tu nejde o konanie, kde je matka, ktorá stojí voči otcovi, ktorý nejaví záujem, naopak ide o
konanie, kde otec o to dieťa javí záujem a nechce starostlivosť zo svojej strany zužovať len na relutárnu,

finančnú starostlivosť. V predmetnom konaní sa otec usiluje o principiálnu osobnú starostlivosť, lebo
otec o dieťa javí záujem. Najprv je treba otcovi ponúknuť kus osobnej, racionálnej starostlivosti, v
spravodlivom zdôvodnenom rozsahu a potom je možné sa baviť o finančnej relutárnej náhrade, v akej
má byť dodatkovej výške. Čo sa týka požadovaného režimu osobnej starostlivosti uviedol, že sa žiada
preto, lebo dieťa sa stane spôsobilým na takýto režim a preto to jeho žiadanie sa stalo otázkou zdravého

rozumu s plynúcim časom a vekom dieťaťa. K dôraznému nesúhlasu a ohradeniu sa matky voči návrhu
otca použil citát, že pochybnosť je to, čo nás spája a presvedčenie je to, čo nás rozdeľuje, pričom
vo vyjadrení matky nevnímal ani kúsok pochybnosti, ktorú by však malo vyvolať to najcennejšie, čo
je premetom tohto sporu a to je dieťa. Hĺbku rodičovského konfliktu videl v dôraznej presvedčenostijednej strany, ktorá nepripustí pochybnosť o svojom presvedčení, čo je v danom prípade aj komplikáciou
dohôd a práve toto dôrazné presvedčenie matky označil za dôraznú bariéru. Poukázal na to, že účelom
súdneho konania je, aby akékoľvek presvedčenie vychádzalo z dôkazov, pričom dôrazné presvedčenie

matky je podľa neho v rozpore s mnohými dôkazmi produkovanými v tomto konaní. Akcentoval, že
realitou je, že dieťa dôjde k otcovi a skáče mu okolo krku, ale matkiným presvedčením je, že pobyt
dieťaťa u otca má na dieťa zlý dopad, čo je ale presvedčenie proti dôkazu. Z vykonaných dôkazov podľa
neho jasne vyplynulo, že toto presvedčenie matky nie je v zhode s dôkazmi a vyplýva aj z predbežného
právneho názoru súdu, ktorý vyslovil, pretože súd jasne skonštatoval, že dieťa má rado oboch rodičov

a chce byť s obidvomi rodičmi, dieťa rastie a nie je dôvod sa vracať niekam pred ten právny názor.
Čo sa týka choroby starej matky zo strany otca uviedol, že má vysoký krvný tlak, čo ale nepovažoval
za relevantné. Naproti tomu strana otca nikdy nespochybnila, práve naopak si váži, že sa o vnúčika
stará aj babka zo strany matky a pritom matka zo strany matky je invalidná dôchodkyňa. Vo vzťahu k
matkou opakovane namietanej skutočnosti, že maloletý nemá u otca vlastnú izbu poukázal na šetrenie
kolízneho opatrovníka a opätovne označil presvedčenie matky v tomto smere za rozporné s dôkazmi,

ktoré sú obsahom spisu. Čo sa týka pracovného režimu otca, poukázal na judikatúru Ústavného súdu
Českej republiky, ktorý povedal, že pracovná doba otca v modernej dobe nemôže byť používaná ako
argument proti záujmu otca o styk s dieťaťom. Taktiež poukázal na vyjadrenie samotného dieťaťa. Čo sa
týka zdravej stravy pripustil, že tam má otec určité problémy, pretože zdravou stravou nerozumie nejaké
posudzovanie nutričných hodnôt stravy a podobné veci, ale jeho výhrady vyplývajú z jeho vedomostí,

že u matky sa nevarí, varí sa u babky a teplé jedlo a príprava teplého jedla, pravidelného teplého jedla,
nie je doménou matky, pričom otec preferuje vyváženú stravu. Čo sa týka výživného žiadal, aby súd
uvažoval, že výživné môže byť len určitá paušalizovaná dávka, ktorá sa paušalizovane snaží niečo
odhadnúť a to čo vzniká náhodile nie je ju možné dávať do paušalizovanej dávky a ak chceme tie
náhodilé výdavky, vrátane zdravotných prenášať na druhú stranu, navrhol práve zvýšiť rozsah osobnej

starostlivosti, pretože keď má dieťa jeden z rodičov v osobnej starostlivosti a musí ju vykonávať, tak
sa nevyhne hradeniu tých náhodilých výdavkov, tzn., že to posilnenie osobnej starostlivosti druhého
rodiča, ktorý o ňu stojí, to je cesta k tomu, ako pokrývať tieto náhodilé výdavky, napríklad výdavky na
zubára striedavo. Čo sa týka výchovného opatrenia uviedol, že otec nie je presvedčený, že je to na jeho
škodu, keďže si uvedomuje prínos toho, čo ho môže psychologicky posilniť. Pokiaľ ale matka výchovné

opatrenie napadne a význam má len vtedy, keď ho absolvujú obidvaja rodičia, lebo oni obidvaja sú tou
komunikačnou problematikou zasiahnutí, napadne ho z tohto dôvodu tiež, lebo pokiaľ to napadne strana
matky, tak pre otca tam chodiť nemá význam. Druhá vec, pre ktorú je to pre otca trošku problém je práve
to, že si otec musí čas strávený s dieťaťom potom odrábať v zamestnaní cez víkendy, ako napríklad keď
požiada o možnosť neskoršieho príchodu do práce, ak napríklad syna zavezie ráno do školy, pretože

sa s ním chce lúčiť pred školou. Ak sa bude musieť otec venovať výchovnému opatreniu a skĺbiť to s
prácou a s dieťaťom, tak to môže ísť na úkor jeho času. Zotrval teda na svojom návrhu na striedavú
osobnú starostlivosť a čo sa týka výšky relutárnej náhrady mal za to, že treba ísť v prípade vyhovenia
nižšie, pretože otec potom bude výdavky dieťaťa musieť znášať z titulu, že to dieťa má pri sebe.
50. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
51. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
52. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho

citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
53. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
54. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.55. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
56. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
58. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
59. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
60. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

61. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
62. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
63. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení §
38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka
a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak
je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú

trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností
nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
64. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) nevhodné správanie sa detí,
ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo
zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu.

Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť
povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
65. Podľa § 37 ods. 2 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení
týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím

správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.
66. Podľa § 233 Civilného sporového poriadku na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo

ťažko nahraditeľnej alebo znanej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že
rozsudok je vykonateľný jeho doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.
67. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého Z.. Matka,
ktorá pôvodne sama užívala jednoizbový byt, pričom prevažne zabezpečovala osobnú starostlivosť o

maloletého, aktuálne s maloletým býva v 3-izbovom byte v jej vlastníctve, pričom jej v prípade potreby
vypomáhajú jej blízki príbuzní. Otec žije v rodičovskom byte, kde má maloletý možnosť vytvorenia
samostatnej izby, avšak zatiaľ užíva spoločnú izbu s otcom, kde má však vytvorený priestor s dostatkom
súkromia i zázemie pre prípravu do školy a odpočinok. Uvedená skutočnosť žiadnym spôsobomnediskvalifikuje otca z jeho schopnosti zabezpečovať plnohodnotnú osobnú starostlivosť o dieťa v
rozsahu zodpovedajúcom podielu druhého rodiča, keď súd už na tomto mieste zdôrazňuje, že obaja
rodičia sú si vo svojich právach a povinnostiach k spoločnému dieťaťu rovní a samo dieťa má právo na

starostlivosť oboch rodičov. Predovšetkým vzhľadom na emocionálne nastavenie a potreby dieťaťa a v
záujme jeho ďalšieho zdravého psychosociálneho vývoja sú vzhľadom na porovnateľné podmienky na
strane oboch rodičov ako aj pôvodne autonómne deklarovanú vôľu maloletého tráviť s otcom rovnaký
čas ako s matkou súd dospel k jednoznačnému záveru, že potreby maloletého budú aj vzhľadom
na jeho vek do budúcna lepšie zabezpečené práve v režime striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, pre ktorú sú splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na blízkosť bydlísk rodičov dieťa môže
aj v takomto režime starostlivosti navštevovať jednu školu, u každého z rodičov má vytvorené vhodné
materiálne podmienky a rovnaký čas trávený s obomi rodičmi mu umožní jednak naplno realizovať
a upevňovať existujúce silné citové puto ku každému z nich a plnohodnotne mať v živote prítomné
oba nezastupiteľné vzory v osobe matky, keď otec o starostlivosť o maloletého prejavuje skutočný a
dlhodobý záujem, z ktorého pohľadu je irelevantná aj opakovane prezentovaná argumentácia matky,

že v čase narodenia maloletého sa otec k dieťaťu nepriznával a nezaujímal sa oň. V tejto súvislosti
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že časom zmenený postoj a aktuálne stabilne aktívny prístup
otca k dieťaťu je zo strany matky práve potrebné oceniť, keď okrem toho, že je jednoznačne v záujme
zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého, je aj v záujme matky, pokiaľ ťarcha starostlivosti
o dieťa a skutočná rodičovská zodpovednosť nezaťažuje iba jedného z rodičov, ale je rovnomerne

rozložená na oboch, o čo má otec záujem a čoho sa vehementne domáha, pričom ku konfliktom medzi
rodičmi dochádza výlučne v dôsledku ich vzájomnej problematickej komunikácie prameniacej evidentne
zo stále nespracovaných vzájomných krívd, ktoré majú základ v ich bývalom partnerskom vzťahu. Súd
má za to, že ani komunikačný problém nemôže byť v danom prípade použitý ako argument vylučujúci
striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, keď vo vzťahu k problémovej komunikácii rodičov súd opakovane

poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 1206/09, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom
pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas čisto obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k
výchovedieťaťanemárelevanciu,nemôžeoňsúdoprieťsvojerozhodnutie.Vdanomprípadesúddospel
k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad pretrvávajúcimi

komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa za prejavenia minimálnej miery ochoty a ústretovosti
zo strany každého z rodičov javia ako subjektívne a prekonateľné. Vzhľadom na priebeh konania je
jednoznačné, že rodičia napriek ich vzájomne až precitlivelým reakciám na spontánne konanie toho
druhého reagujúce na subjektívne pociťovanú krivdu vo vzťahu k dieťaťu pri nesúhlase s výchovnými
metódami toho druhého, alebo osobným prežívaním pochopiteľných psychologických reakcií dieťaťa

vnímaný precitlivelý postoj rodiča (vzájomná kriminalizácia pri dramatizácii konania druhého rodiča,
alebo vyjadrení dieťaťa vyplývajúcich z jeho stratégií prežitia pri vnímaní pretrvávajúceho rodičovského
konfliktu, vzájomná kritika výchovných metód, alebo formy stravovania u toho ktorého z rodičov,
nepochopenie potrebného času adaptácie maloletého na prostredie u toho ktorého z rodičov po návrate
od druhého, vzájomné obviňovanie sa, ako aj obviňovania blízkych osôb z devalvácie tohto druhého v

očiach dieťaťa a pod.) sú v zásade usmerniteľní. Obaja zjavne dostatočne empaticky a citlivo vnímajú
záujem a potreby dieťaťa a sú za pomoci tretej strany schopní dosiahnuť v smere jeho výchovy čiastkové
dohody, čo sa napokon ukázalo pri spolupráci so súdnym koordinátorom, pričom súd považuje za
potrebné u matky oceniť, že napriek dlhodobo pretrvávajúcemu rodičovskému konfliktu a súvisiacim
dlhodobým osobným sporom s otcom, skutočne práve jej aktívnym pričinením a výchovným pôsobením

je maloletý Z. spokojné prosperujúce dieťa s kvalitným a intenzívnym vzťahom k otcovi.
68. K uvedenému nepochybne prispela aj skutočnosť zohľadnená v pôvodnom meritórnom rozhodnutí
v predmetnej veci, že v útlom veku pri jeho naviazanosti na matku, ktorú napokon nespochybňoval
ani otec, bol maloletý v tom čase pre neho v najvhodnejšom dominantnom výchovnom prostredí u
matky, ktorá starostlivosť o dieťa zabezpečovala riadne od jeho narodenia, pričom na prostredie u

matky, vrátane jej širšej rodiny bol zvyknutý. Je iba prejavom zdravého psychického vývoja dieťa, že
pri možnosti budovania citového vzťahu k otcovi sa v jeho veku od matky prirodzene odpútava a
sám sa dožaduje zvýšenej prítomnosti otca v jeho živote, ako dôležitého mužského vzoru, čo súd v
danom prípade rešpektoval. Pôvodné jednoznačné vyjadrenie maloletého v tomto smere súd považoval
za autentické aj z dôvodu, že plne korešpondovalo s pozorovaním samotnej matky, ktoré uviedla vo

svojej výpovedi na polícii, že maloletý sa dostal do veku, kedy viac inklinuje k mužom. Súd však
považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na pretrvávajúcu pevnú
úlohu matky v živote dieťaťa, ktorá dieťa v prípade priznania vyššieho podielu na osobnej starostlivosti
oň otcovi ako druhého plnohodnotnému rodičovi nestráca, naopak v prípade ak má dieťa možnosťzdravej saturácie vzťahu ku každému z rodičov, tak ako sa začal dožadovať väčšej prítomnosti otca
v jeho živote, potrebuje stabilne i prítomnosť matky, ku ktorej má vytvorené intenzívne citové puto,
avšak každý z rodičov môže dieťaťu odovzdať inú časť pevného základu pre jeho ďalšie pozitívne

napredovanie, keď sú pre dieťa rovnako potrebné pevné hranice, ktoré zvyčajne stanovuje otec, ako
aj citové bezpečné zázemie vyplývajúce z bezpodmienečnej lásky, zvyčajne poskytované matkou. V
tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že rodičia sú vo svojich úlohách nezastupiteľní a hoci je potrebné oceniť
prítomnosť širšieho príbuzenstva a iných blízkych osôb na strane každého z rodičov v živote dieťaťa, títo
nemôžu nahradiť samotných rodičov, obzvlášť, pokiaľ chcú svoju pevnú rolu v živote dieťaťa zohrávať.

Pokiaľ je na strane matky využívaná pomoc so starostlivosťou o dieťa zo strany jej blízkych príbuzných,
nie je dôvod spochybňovať spôsobilosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa zo strany otca jeho
odkázanosťou na čiastočnú pomoc príbuzných z jeho strany, či už pri prevzatí maloletého zo školy,
resp. pri nevyhnutnom krátkodobom dohľade nad dieťaťom počas pracovných smien, keď napokon dieťa
má právo na plnohodnotne realizovaný kontakt s rodinami oboch rodičov, ktorí sú si aj v tomto smere
rovní. Keďže však primárnu zodpovednosť nesú samotní rodičia, sú potenciálne chronické zdravotné

problémystarýchrodičovzkaždejstranyzhľadiskarozhodovaniasúduostriedavejosobnejstarostlivosti
irelevantné.
69. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou súd vyhodnotil ako nie vedený racionálnou
úvahou a záujmami maloletého, ale subjektívnym posunom v jej emocionálnom prežívaní vzťahu k
otcovi. Väčšinu z jej argumentov proti striedavej starostlivosti súd nepovažoval za relevantné. Vzájomné

konfliktný vzťah rodičov, ktorý viedol k ukončeniu ich spolužitia nemôže vylučovať striedavú starostlivosť
o dieťa, keď síce odôvodňuje rozpad ich vzťahu, ktorým však automaticky nedochádza k obmedzovaniu
ich rodičovských práv a povinností, keď obaja zostávajú plnoprávnymi rodičmi, ktorí sú si tak v rozsahu
ako aj vo výkone rodičovských práv rovní. Je na ich osobnostnej zrelosti, aby sa, hoci aj za využitia
odbornej pomoci, dokázali v záujme spoločného dieťaťa povzniesť nad vlastné nespracované emócie

a pri výkone svojich rodičovských práv a povinností brali na zreteľ výlučne záujem dieťaťa a jeho
prvoradé právo na plnohodnotnú starostlivosť a lásku oboch rodičov, ako kľúčových osôb v jeho živote,
s nezastupiteľným miestom ani jedného z nich. Je treba zdôrazniť, že akákoľvek deprivácia dieťaťa v
tomto smere má neskôr negatívny vplyv na jeho vývoj v citovej a charakterovej oblasti.
70. Vykonaním dokazovaním neboli preukázané tvrdenia matky spochybňujúce morálny profil otca,

resp. jeho závislosť na omamných látkach, keď v tejto súvislosti neboli produkované žiadne relevantné,
hodnoverné a na súdne účely použiteľné dôkazy. Naopak je zrejmé, že otec sa vo svojom stabilnom
zamestnaní podrobuje pravidelným lekárskym prehliadkam pod hrozbou závažných následkov v prípade
nevyhovenia podmienkam zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané, že by sa však otec nevedel o
maloletého postarať, resp. že by bol jeho kontakt s dieťaťom pre maloletého nebezpečný.

71. Čo sa týka zastupovania a správy majetku maloletého, ktoré sú súčasťou rodičovských práv a
povinností, nakoľko sa otec o maloletého a jeho výchovu zaujíma, spolupracuje dokonca aj so školou,
s dieťaťom trávi aktívne spoločný čas, neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky na to,
aby bol vo výkone jeho rodičovských práv obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený. Preto
súd oprávnenie vykonávať tieto práva ponechal obom rodičom. Pokiaľ matka poukazuje na minulosť

otca, súd vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia musí konštatovať, že otec má stabilné
zamestnanie so slušným zárobkom, riadne si dlhodobo plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletého
a na jeho strane nie sú aktuálne žiadne indície, že by nemohol niesť zákonnú zodpovednosť za správu
potenciálneho majetku maloletého.
72. Striedavou starostlivosťou ani jeden z rodičov dieťa nestráca. Naopak, dochádza ňou k

rovnomernému rozloženiu rodičovských práv a povinností a teda poskytuje nesporné výhody pre
každého z nich, keď ťarcha starostlivosti a výchovy nezaťažuje takmer výlučne jedného z nich.
Navyše je za splnenia základných predpokladov prínosom pre dieťa, ktoré môže mať profit práve z
možnosti plného zachovania tak ženského ako aj mužského vzoru, ktorý by pre dieťa mal predstavovať
predovšetkým jeho biologický otec. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie,

v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť
ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Pri pravidelných periódach
starostlivosti dieťa nemôže stratiť kontakt so širšou rodinou, naopak je zabezpečený rovnomerný kontakt
s rodinami oboch rodičov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 30 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať

deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hoci je nepopierateľná dôležitosť
širších rodinných väzieb, je potrebné zdôrazniť absolútnu prednosť väzby dieťaťa s rodičom. Taktiež je
súd toho názoru, že mierne odlišný pohľad oboch rodičov môže byť pre dieťa prospešný, keď sa týmto
spôsobom, za nevyhnutného predpokladu nekonfrontačného prístupu rodičov a vzájomnej akceptáciiv nie principiálnych rozdieloch, môže dieťa učiť nevyhnutnej tolerancii. Tu je však potrebné apelovať
na rodičov, aby sa rozhodne zdržali akéhokoľvek negatívneho hodnotenia osoby a spôsobu života
druhého z nich. Každý z nich je totiž v rámci zodpovednosti za výchovu maloletého viesť ho k úcte

k druhému rodičovi a rozhodne neznižovať jeho autoritu v očiach dieťaťa (uvedené sa prirodzene
vzťahuje aj na širšiu rodinu). V zásadných hodnotových otázkach však rodičia musia sledovať jednu
líniu, čo je predpokladom zachovania striedavej starostlivosti a jej realizácie v záujme maloletého.
Taktiež je absolútne neprípustné, aby rodičia vedený nespracovanými emóciami používali ako nástroj
vzájomného boja riešili pred dieťaťom vzájomné výhrady a konflikty. Rodičia sú si súčasne vzájomne

povinní podávať dostatočné informácie ohľadom podstatných skutočností ohľadom dieťaťa, ku ktorým
došlo počas periódy ich starostlivosti.
73. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú
vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných
problémov. Situačnú pohotovosť otca k nervóznejším prejavom, ktorá bola pozorovaná tak kolíznym
opatrovníkom (viď ostatná správa zo šetrenia pomerov), ako aj zo strany súdu v priebehu pojednávaní,

ktorá je evidentne dôsledkom subjektívneho prežívania rodičovského konfliktu s partnerkou, súd
nevyhodnotil ako okolnosť vylučujúcu schopnosť otca zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o dieťa
v rámci striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené súd v danom prípade
považoval práve striedavú osobnú starostlivosť za optimálnu formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k
zlepšeniukomunikáciemedzirodičmi,keďprispejekupokojeniuotcavdôsledkuzníženiapsychologickej

frustrácie z nedostatočnej možnosti podieľať sa plnohodnotne na starostlivosti o spoločného syna.
74. V tejto súvislosti súd podotýka, že nevidel dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania na
preverenie duševného stavu každého z rodičov, keď ich prejavy (vzájomne precitlivelo prežívané) súd
nevnímal ako potenciálne patologické, ale je ich možné dať jednoznačne do súvisu práve s napätím
v ich vzťahu v dôsledku pretrvávajúceho rodičovského konfliktu, nejednoznačne nastavených pravidiel

fungovania starostlivosti o dieťa, vzájomnej nedôvery a komunikačných problémov, ktoré však videl
potrebu riešiť skôr cestou výchovného opatrenia, k nariadeniu ktorého pristúpil z úradnej povinnosti
práve z opísaných dôvodov, s cieľom zlepšenia problémovej komunikácie rodičov.
75. Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie ani o pôvodne navrhovanú správu detského
psychológa, resp. ďalšie lekárske správy otca, ktoré dôkazy navrhovala matka cestou svojej právnej

zástupkyne. V danom prípade totiž žiadna skutočnosť, ktorá by sa objavila v priebehu konania
nenasvedčovala tomu, že by maloletý nebol zdravé, prirodzene sa vyvíjajúce dieťa tak z hľadiska
fyzického aj psychického, pričom pochopiteľné pôvodné adaptačné problémy po nástupe do materskej
školy, dané predchádzajúcou nespochybňovanou fixáciou na matku ako primárneho preferenčného
rodiča, ktorá zabezpečovala osobnú celodennú starostlivosť o dieťa, zintenzívnenú jej zrejmým výrazne

ochranárskym prístupom k dieťaťu, vyplývajúcim aj z jej vyjadrení pred súdom a tiež písomných
podaní adresovaných súdu, nie je okolnosť, ktorá by mala vylučovať možnosť dieťaťa plne rozvíjať
jeho vzťah s biologickým otcom. Napokon zdravý psychický vývin dieťaťa mal súd za preukázaný aj
neskoršími správami zo základnej školy, ktorú maloletý začal v priebehu konania navštevovať, keď škola
nespozorovala na dieťati žiadne známky nezvyčajného správania, či prežívania, naopak ide o milé a

šikovné dieťa, obľúbené v kolektíve vrstovníkov.
76. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z obsahu spisu a výsledkov ostatného vykonaného
dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynul hlboký rodičovský konflikt, pretrvávanie ktorého je v
neprospech maloletého, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je v najlepšom záujme maloletého
Z. nutné pristúpiť k nariadeniu výchovného opatrenia jeho rodičom v smere odborného psychologického

poradenstva v trvaní 6 mesiacov každému z nich na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a to s cieľom zlepšenia ich komunikácie a akceptácie
postavenia druhého rodiča s tým, že presný čas a rozsah jednotlivých stretnutí určí Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny po dohode s každým z rodičov.
77. V časti výchovného opatrenia súd vyhovel aj návrhu otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti

rozhodnutia vo veci samej, keď má za to, že je nutné začať čím skôr pracovať na zlepšení komunikácie
rodičov v záujme kvalitnejšieho uchopenia ich rodičovských kompetencií, čo je jednoznačne
predovšetkým v záujme dieťaťa a neskoršieho v jeho prospech fungujúceho akéhokoľvek módu
starostlivosti, keď vzhľadom na zrušenie výroku predchádzajúceho rozhodnutia vo veci v tomto smere
uplynula už značná doba, ktorá mohla byť využitá na zlepšovanie komunikácie rodičov, absencia

ktorej predstavuje hrozbu vážnej ujmy pre dieťa, dlhodobo vystavované pretrvávajúcemu rodičovskému
konfliktu, vzhľadom na potenciálny negatívny dopad na jeho zdravý predovšetkým psychický vývin.
78. Čo sa týka styku, v tejto časti návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti zamietol,
nakoľko je tento do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci upravený právoplatnýma vykonateľným neodkladným opatrením, ktoré práve smeruje k adaptácii dieťaťa na pravidelné dlhšie
periódy striedania sa maloletého medzi rodičmi a jednoznačne prispelo k stabilizácii ich pomerov, a teda
nedochádza bez jeho vyslovenia nehrozí nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej ujmy.

79. Súd akcentuje, že dieťa má dvoch rodičov, ktorí sú si vo svojich právach, ale i povinnostiach k dieťaťu
rovní, pričom striedavou osobnou starostlivosťou v prípade optimálnych podmienok na jej nariadenie,
ako tomu je aj v tomto prípade v čase vyhlásenia rozhodnutia, dochádza iba k naplneniu práva a
základnej podvedomej túžby každého dieťa, mať vo svojom živote naplno prítomných oboch rodičov, o
čo v prípade iného nevyváženého modelu starostlivosti prichádza v dôsledku rozpadu ich partnerského

vzťahu, inak povedané funkčnou a rodičmi akceptovanou striedavou osobnou starostlivosťou za
predpokladuichuvedomeniasiavzájomnéhorešpektovanianezastupiteľnejroledruhéhorodičavživote
dieťaťa, môžu byť u dieťaťa minimalizované negatívne dopady straty zázemia, ktoré preň predstavuje
jeho kompletná biologická rodina.
80. Súd svoje rozhodnutie založil okrem prejavenej túžby samotného maloletého po rovnocennej
starostlivosti zo strany oboch rodičov aj na výsledkoch ostatného dokazovania, ktoré preukázalo

dostatočné rodičovské kompetencie na strane každého z rodičov a predovšetkým úzky citový vzťah
maloletého k obom rodičom, pričom súd prihliadal na právo dieťaťa, aby malo možnosť tento naďalej
rozvíjať. Súd má za to, že určená forma osobnej starostlivosti rodičov korešponduje s kvalitou
vzájomných citových väzieb medzi maloletým a obidvoma rodičmi a tiež zohľadňuje jeho vývinové
potreby, a teda práve touto formou starostlivosti budú v porovnaní s doterajšou výlučnou starostlivosťou

matky lepšie zaistené potreby maloletého v každom ohľade.
81. Vzhľadom na vek maloletého a doterajšiu formu starostlivosti o dieťa, keď rodičia na širší styk
maloletého s otcom s prespávaním počas týždňa pristúpili až za výchovného pôsobenia súdu v
priebehu konania, súd podľa stavu v čase rozhodovania aj s prihliadnutím na citovú naviazanosť
matky na maloletého a akceptáciu argumentácie matky, že by dieťaťu pri dlhšej absencii chýbala

matka a príbuzní z jej strany, považoval za vhodné upraviť periódu starostlivosti každého z rodičov
nie na pravidelné týždňové intervaly, ale v móde striedania sa dlhších a kratších týždňov, tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa javia ako vhodnejšie kratšie frekvencie
striedania, ktoré súd čo najväčšmi prispôsobil aktuálnemu režimu zabehnutého styku otca s maloletým,
pričom zohľadňoval aj potrebu zabezpečenia čo najväčšej plynulosti prechodu od starostlivosti matky

k rovnomernej starostlivosti oboch rodičov, tak, aby bola pre dieťa konečná zastabilizovaná zmena čo
najmenej stresujúca a čo najmenej maloletému chýbal kontakt s druhým rodičom. Pre maloletého bude
režim striedania uvedený vo výroku tohto rozhodnutia predstavovať minimálnu zmenu oproti režimu,
na ktorý rodičia postupne nabehli v priebehu konania, ktorá zmena však otcovi umožní niesť plnú
rodičovskú zodpovednosť a značne odbremení matku, no predovšetkým naplní právo dieťaťa na lásku

a starostlivosť oboch rodičov, ktorých bude mať v živote zastúpených rovnomerne a rovnocenne, čím
bude z hľadiska jeho zdravého psychosexuálneho vývoja najmenej zasiahnutý rozpadom rodičovského
partnerského vzťahu. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas dní školského vyučovania
je školské zariadenie ktoré maloletý navštevuje a počas dní pracovného voľna, t.j. v prípade dieťaťa
vrátane prázdnin, bydlisko odovzdávajúceho rodiča.

82. Súd pristúpil k osobitnej úprave periód starostlivosti počas prázdnin, kedy bude zachovaný režim
striedania dieťaťa, avšak za zohľadnenia rovnomerného trávenia sviatočných dní s každým z rodičov.
Čo sa týka letných prázdnin súd pristúpil k ich rovnomernému rozdeleniu na pravidelné bloky v trvaní 10
dní s prestriedaním v párnom a nepárnom roku, keď jednak zohľadnil, že takto bude mať každý z rodičov
bez nutnosti ich ďalšieho doposiaľ neefektívneho dohadovania sa na náhrade okrem garantovanej

polovice času prázdnin s dieťaťom aj možnosť naplánovať si s maloletým dlhšiu dovolenkovú aktivitu,
zohľadniac argument matky, že väčšina zájazdov presahuje týždňový interval, a súčasne každý rok
pripadneminimálnečasťstykunacelozávodnúdovolenkuotca,ktorásakryjescelozávodnoudovolenku
starého otca zo strany matky, pričom maloletý zvykne tráviť dovolenky so širšou rodinou. Zostávajúcu
časť dovolenky má otec vychádzajúc z potvrdenia zamestnávateľa možnosť dočerpať si individuálne.

83. Napriek zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dospel súd k záveru,
že vzhľadom na aktuálny nepomer v príjmoch rodičov (v pomere cca 2:3 v prospech otca) že v danom
prípade je potrebné upraviť aj počas takejto formy starostlivosti do budúcna vyživovaciu povinnosť
otca a to sumou, ktorá zabezpečí, aby malo dieťa u matky obdobnú životnú úroveň ako u otca. Súd
vychádzal zo skutočnosti, že náklady na výživu, ktoré dieťaťu vzniknú (strava, hygiena, ošatenie,

základná zdravotná starostlivosť, voľnočasové aktivity a pod.) zabezpečí rodič, v starostlivosti ktorého
sa bude práve dieťa nachádzať a pravidelne sa opakujúce, ale aj nepravidelné vyššie výdavky na
výživu dieťaťa (poplatky, resp. platby voči škole a tretím subjektom - zdravotnícke zariadenia, subjekty
zabezpečujúce finančne náročnejšie záujmové, napr. športové či umelecké aktivity dieťaťa a pod.) budúrodičia hradiť rovným dielom. Za týchto okolností za primeranú výšku výživného súd vychádzajúc z
výšky príjmu otca považoval sumu 50 eur mesačne. Vychádzal pritom z bežných odôvodnených potrieb
maloletého primeraných jeho veku, sociálnemu postaveniu a zdravotnému stavu, vrátane záujmových

aktivít,keďvyčísleniematkou(viďbod35a36tohtorozsudku)považovalzaprimerané,bezzohľadnenia
hypotéky, ktorá predstavuje výlučne náklad matky súvisiaci s jej majetkom, pričom zohľadňoval osobné,
zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň, na ktorej má maloletý právo podieľať
sa. Vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za dôvodné zaviazať otca počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti k plateniu uvedenej sumy, ku ktorej dospel tak, že pokiaľ sú celkové priemerné

odôvodnené náklady spojené s výživou dieťaťa, vrátane nepravidelne sa vyskytujúcich, zaťažujúce
rodičov cca 500 eur mesačne (suma zaokrúhlená nahor zostávajúca po odrátaní úhrady ich časti z
rodinných prídavkov a daňového bonusu), pri rovnomernom trávení času s každým z rodičov vzniknú
počas periódy starostlivosti každého z nich náklady v polovičnej výške cca 250 eur, vychádzajúc zo
schopnosti matky uhrádzať cca 2/5 z týchto nákladov (200 eur), otec musí na dorovnanie životnej úrovne
doplatiť matke zostávajúcu sumu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného

povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa
ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., pričom

výživné má spotrebný charakter. Súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia aj za
zohľadnenia rodinných prídavkov a daňového bonusu, na ktoré má matka nárok.
84. Vzhľadom na dĺžku konania a doterajšiu faktickú osobnú starostlivosť matky súd vychádzajúc z
vyššie uvedených kritérií súčasne pristúpil aj k určeniu výživného od podania návrhu matkou, keď
v danom prípade považoval za dôvodnú diferenciáciu výživného v súvislosti s nástupom dieťaťa do

materskej školy ako aj so začatím školskej dochádzky, keď však v tejto súvislosti zvýšil výživné nie od
01.09.2023, ale až od 01.01.2025, keď v r. 2023 došlo k zvýšeniu štátnych sociálnych dávok určených na
výchovu a výživu dieťaťa, ktorými považoval súd za kompenzované zvýšené náklady dieťaťa spojené so
začiatkom povinnej školskej dochádzky, avšak následne došlo k 1.1.2025 k zníženiu daňového bonusu,
keď výšku týchto nárokov (od 01.09.2023 vo výške 60 eur a jeho jednorazové zvýšenie na 110 eur pri

nástupe dieťaťa do 1. ročníka + daňový bonus vo výške 140 eur a od 01.01.2025 vo výške 100 eur)
na rodinné prídavky ako všeobecne známu skutočnosť nedokazoval, pričom pri ostatnej diferenciácii
prihliadal aj na všeobecný rast životných nákladov, avšak bez striktného zohľadňovania inflácie, čo nie
je v súlade so zaužívanou súdnou praxou.
85. K rozsahu vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu do 31.08.2020 súd dospel vychádzajúc

z vtedajších odôvodnených potrieb maloletého, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových
schopností oboch rodičov, ktorí nemajú inú vyživovaciu povinnosť ako aj podielu vyživovacej povinnosti
matky, v čase začatia konania obmedzenú čerpaním rodičovskej dovolenky, kedy bola odkázaná
na rodičovský príspevok a podstatná časť jej vyživovacej povinnosti bola kompenzovaná osobnou
starostlivosťou o dieťa. Súd považoval za primeranú schopnostiam a vtedajším možnostiam otca a ich

nárastu v priebehu konania (viď bod 9 a 38 tohto rozhodnutia) a vtedajším potrebám dieťaťa, ktoré boli
bežné, primerané veku (viď bod 14 a 36 tohto rozhodnutia), sumu 230 eur od podania návrhu a následne
od septembra 2020, kedy maloletý nastúpil do materskej školy sumu 250 eur. Pri diferencovaní výšky
výživného súd zohľadňoval počnúc obdobím, kedy došlo k zvýšeniu potrieb dieťaťa aj skutočnosť, že
sa matka zamestnala (viď bod 11, 14 a 33 tohto rozhodnutia), a teda na zvýšených potrebách dieťaťa

sa už mohla čiastočne sama podieľať i finančným plnením. Na strane otca súd určil od podania návrhu
výživné v sume, ktorá vytvára priestor jednak pre jeho neskoršie zvyšovanie/diferencovanie v súlade s
prirodzeným rastom potrieb dieťaťa, pričom aj neskoršia diferenciácia súčasne otcovi umožnila podieľať
sa na výžive dieťaťa aj inými plneniami v čase spoločne stráveného času (viď bod 43 tohto rozhodnutia).
Súd nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať náklady na strane niektorého z rodičov z pohľadu

ich schopnosti zabezpečovania výživy dieťaťa zodpovedajúcej jeho potrebám, keď výdavky rodičov
žiadnym spôsobom nevybočujú z bežného štandardu, pričom povinnosťou každého rodiča je v prvom
rade zabezpečiť hoci aj na vlastný úkor výživu svojho dieťaťa a až potom uspokojovať vlastné potreby.
86. Nakoľko medzi rodičmi nebolo sporné, že otec doplatil svoj dlh, ktorý mu vznikol za obdobie od
21.09.2019 (podanie návrhu) do 03.12.2020 (vyhlásenia prvého rozsudku vo veci) vo výške 71,61

eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z uhradenej čiastky na výživnom na základe otcom
predložených poukážok, resp. potvrdení vo výške 5.130 eur, pričom mu vznikla vyživovacia povinnosť v
celkovej výške 5.201,61 eur (81,61 alikvotná čiastka za 11 dní mesiaca september 2019 + 19 mesiacov
do augusta 2020 á 230 eur a 3 mesiace á 250 eur; 5.201,61 eur - 5.130 eur = 71,61 eur) a následneuhrádzal až do 31.12.2024 výživné vo výške stanovenej aj týmto rozhodnutím, vznikol mu dňa druhého
rozhodnutia vo veci (05.02.2025) dlh vo výške 50 eur za mesiac január 2025. Vyčíslený nedoplatok na
zročnom výživnom súd otca zaviazal zaplatiť matke v zákonnej lehote 3 dni.

87. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhom, resp. protinávrhom matky, a
teda nebolo potrebné, aby o nich v jednotlivostiach rozhodoval samostatným výrokom, keď výroky tohto
rozhodnutia obsahuje štandardnú vykonateľnú úpravu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.
88. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
89. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na
úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej
veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo
veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených

relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo
vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania jeho účastníkmi a ich zástupcami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania

ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).