Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/225/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205537
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123205537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
v právnej veci navrhovateľa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XX, C., zastúpený: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka, so
sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín,

proti otcovi navrhovateľa:
D. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, C.,
o zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26Pc/9/2023 - 216 zo dňa 2.
októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. m e n í nasledovne:

Otec navrhovateľa j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 450
eur mesačne od 13.07.2023, a to do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. z r u š u j e a vec v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu plnoletého navrhovateľa na zvýšenie
výživného voči jeho otcovi zo sumy 92,94 eur na 500 eur mesačne od podania návrhu nasledovne:
I.Otecnavrhovateľajepovinnýprispievaťnavýživunavrhovateľasumou250,-Eurmesačne,vždydo15.
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 13.07.2023, čím sa zvyšuje jeho doterajšia
vyživovacia povinnosť zo sumy 92,94 Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 13.07.2023 do rozhodnutia súdu vo výške 471,18 Eur súd povoľuje

otcovi navrhovateľa splácať popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľa v mesačných splátkach po
50,- Eur s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku
pod stratou výhody splátok.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
IV. Návrh otca navrhovateľa na prerušenie konania sa zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008 došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane oprávneného. V čase posledného rozhodnutia navrhovateľ navštevoval materskú
školu, v čase rozhodnutia bol študentom tretieho ročníka denného vysokoškolského štúdia v Olomouci,čo prináša zvýšené výdavky na internát, stravu, cestovné, školské pomôcky a povinné expedície.
Navrhovateľ deklaroval mesačné náklady vo výške 1 047,30 eur, z ktorých súd prvej inštancie uznal
ako odôvodnené výdavky vo výške 465,59 eur. Za odôvodnené považoval náklady na stravu počas

pobytu na internáte a doma, cestovné, učebnice, školské expedície, pomôcky, drogériu, oblečenie,
voľnočasové aktivity a dioptrické okuliare. Za sporné považoval výdavky na internát, telefón a bývanie
u matky, ktoré podľa prvostupňového súdu navrhovateľ nepreukázal. Súd prvej inštancie tiež poukázal
na to, že navrhovateľ si časť nákladov zabezpečuje brigádnickou činnosťou, avšak jeho príjmy sú nízke
a nepostačujú na pokrytie odôvodnených výdavkov.

Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že jeho čistý mesačný príjem vzrástol z približne 1.253 eur
v roku 2008 na 2.404 eur v roku 2024, čo predstavuje nárast o takmer 100 percent. Otec má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vo výške 250 eur mesačne. Okrem toho uhrádza životné
poistenie navrhovateľa vo výške 18,39 eur mesačne. Vyhodnotil, že aj pri zohľadnení týchto skutočností
je v možnostiach otca plniť zvýšené výživné bez negatívneho dopadu na jeho životnú úroveň. Sám
otec dobrovoľne prispieval nad rámec pôvodného výživného sumou 250 eur mesačne od mája 2023

do júla 2024, čo podľa prvostupňového súdu potvrdzuje jeho schopnosť plniť viac. Zvýšenie priznal
od 13.07.2023, teda odo dňa podania návrhu. Dlh na výživnom vo výške 471,18 eur povolil zaplatiť v
mesačných splátkach po 50 eur pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Prvostupňový súd zdôraznil, že je v záujme otca, aby sa navrhovateľ podľa svojich schopností a
možností pripravil na budúce povolanie, keďže ide o študenta tretieho ročníka vysokej školy, ktorý

zodpovedne pristupuje k štúdiu. Podľa jeho názoru ak otec nemôže poskytovať osobnú podporu, je jeho
povinnosťou prispieť aspoň finančne k vytvoreniu prijateľných podmienok pre prípravu navrhovateľa na
budúce povolanie. Poukázal aj na to, že matka sa podieľa na výžive navrhovateľa nielen finančne, ale
aj osobnou starostlivosťou, pričom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Podotkol, že navrhovateľ
sa nespolieha výlučne na rodičov, ale snaží sa privyrobiť brigádnickou činnosťou.

Súd prvej inštancie zamietol návrhy otca na doplnenie dokazovania, keďže neboli relevantné pre
predmet konania.
Nepovažovalzapotrebnéopakovaťvýsluchnavrhovateľaanizabezpečiťpísomnésvedectvápríslušníka
ZVJS a prevádzkovotechnického asistenta, pretože tieto osoby nemajú žiadny vzťah k účastníkom ani
k prejednávanej veci.

Rovnako zamietol návrh na preskúmanie trvalého pobytu navrhovateľa, keďže právomoc súdu sa v
konaniach s medzinárodným prvkom riadi nariadením Rady ES č. 4/2009, ktoré vychádza z pojmu
„obvyklý pobyt“, a nie z vnútroštátneho pojmu „trvalý pobyt“. Návrh na dokazovanie, či sa matka vzdala
výhodnejšieho zamestnania, odmietol pre jeho neodôvodnenosť. Zamietol aj návrh navrhovateľa na
výsluch matky, keďže bola prítomná na pojednávaní pri výsluchu navrhovateľa, a jej výpoveď by nebola

nezaujatá.
Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na prerušenie konania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky ani dôvody na jeho prerušenie.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal, že
súd prvej inštancie určil výživné vo výške 250 eur mesačne, čo predstavovalo len približne 10 %
čistého príjmu otca, hoci podľa odporúčanej Metodiky pre súdy SR malo byť výživné pre študenta
vysokej školy pri dvoch vyživovacích povinnostiach vo výške 20 % čistého príjmu, teda približne
480 eur mesačne. Podľa odvolateľa sa prvostupňový súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a

nezdôvodnil,prečopriznalvýživnéo50%nižšienežodporúčanáMetodika.Namietaltiež,ženeprihliadol
nazásaduodstupňovaniavýživnéhopodľavekuapotriebdetítohoistéhorodiča,keďurčilrovnakúvýšku
výživnéhoprenavrhovateľa–študentavysokejškoly,akomalmaloletýF.,žiakdruhéhostupňazákladnej
školy. Odvolateľ poukazoval na nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neodpovedalo na
zásadné otázky, a odvolával sa na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR

o povinnosti súdu reagovať na podstatné argumenty a uviesť presvedčivé dôvody rozhodnutia.
Ďalej namietal povolenie splátkového kalendára na dlh vo výške 471,18 eur, keďže súd prvej inštancie
toto rozhodnutie nezdôvodnil, hoci otec mal nasporenú sumu 2.768 eur v Generali poisťovni, ktorú mohol
použiť na jednorazové vyrovnanie dlhu.
Odvolateľ tvrdil, že prvostupňový súd neprihliadol na výpisy z účtu navrhovateľa a ďalšie listinné dôkazy

o jeho výdavkoch, nesprávne uviedol, že navrhovateľ nepredložil doklady o nákladoch na bývanie a
internát, a ignoroval lekársku správu psychologičky o vážnych psychických problémoch navrhovateľa.
Namietal tiež nesprávne zistenie príjmu otca, keď vychádzal z údajov len do februára 2024, hoci
rozhodoval v októbri 2024.Odvolateľ uzatváral, že súčasná výška výživného 250 eur nepostačuje na krytie základných potrieb
navrhovateľa, ktorý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí výživné vo výške 480 eur mesačne,

splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 13.07.2023. Navrhol
tiež zrušiť výrok o dlžnom výživnom a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Otec navrhovateľa vo svojom vyjadrení považoval odvolanie za neopodstatnené. Podľa jeho názoru
bolo cieľom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu dosiahnuť maximálne možné výživné bez ohľadu

na skutočné náklady. Poukazoval na to, že počas konania sa uskutočnilo päť pojednávaní, na ktorých
bol prítomný, a prvostupňový súd mal dostatok podkladov na rozhodnutie. Namietal tvrdenia o porušení
práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie podľa neho postupoval korektne, preveroval jeho
príjem a pracovnú morálku a navrhovateľ mal možnosť sa vyjadriť.
Zdôrazňoval, že navrhovateľ počas konania nepredkladal požadované dokumenty, neaktualizoval údaje
a predložené písomnosti označoval za nepravdivé alebo skreslené.

K zdravotnému stavu navrhovateľa otec navrhovateľa uvádzal, že súd prvej inštancie správne
konštatoval, že navrhovateľ nemal vážne zdravotné obmedzenia, okrem nosenia okuliarov. Namietal
tvrdenia o nedostatku finančných prostriedkov, keďže podľa neho navrhovateľ disponoval vlastnými
úsporami a mal finančné zázemie matky. Táto podľa jeho tvrdenia žila nadštandardne, vlastnila
nehnuteľnosť v G., podnikala v oblasti psychológie a jej príjem presahoval niekoľkonásobok jeho

príjmu. Tvrdil, že matka a jej manžel suplujú výživné, ale dôkazy o tom neboli predložené. Otec
nesúhlasil s aplikáciou metodiky výpočtu výživného, keďže má odporúčací charakter a nie je možné
ju uplatňovať rigidne. Zdôrazňoval, že prvostupňový súd správne prihliadal na individuálne pomery a
na jeho dobrovoľné zvýšenie výživného od mája 2023. Poukazoval tiež na výdavky navrhovateľa na
cestovaniepoEurópe,hryainépoložky,ktorépodľanehoodporujútvrdeniamonedostatkuprostriedkov.

Kritizoval postup právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý podľa neho zatajoval skutočnosti a konal
konfliktným spôsobom.
V závere žiadal, aby odvolací súd odvolanie v celom rozsahu zamietol, potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s § 3
ods. 5 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách § 66
CMP. Následne bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch I. a III. podľa § 388 CSP zmenil a vo výrokoch II. a V. podľa

§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je zvýšenie výživného otca voči oprávnenému plnoletému dieťaťu -
navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania boli preukázané pomery účastníkov tak, ako sú opísané
v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Z takto ustáleného skutkového stavu vychádzal aj odvolací

súd, konštatujúc, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie,
preto nebolo potrebné nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Pomery
účastníkov, pokiaľ ide o ich príjmy, výdavky a sociálnu situáciu, boli zistené dostatočne; správne bola
konštatovaná aj podstatná zmena pomerov na ich strane. Odvolací súd len odlišne posúdil možnosti a
schopnosti povinného plniť vyživovaciu povinnosť a primeranosť výšky výživného. Ide teda o iné právne

posúdenieveci,nieozmenuskutkovýchzistení,čojevsúladesprincípomneúplnejapelácieaustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3CdoR/1/2024).
Odvolací súd zároveň uvádza, že samotné nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie, ako ani prípadné ďalšie zistené nedostatky, nedosahovali takú intenzitu odvolacích dôvodov
uvedených v § 389 CSP, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. To platí

najmä za situácie, ak rozhodnutie nevyžaduje doplnenie dokazovania. Navyše vzhľadom na zásadu
hospodárnosti konania by opätovné zrušenie rozhodnutia a nové dokazovanie v pomeroch plnoletého
študenta, ktorý potrebuje mať zabezpečené výživné počas štúdia, bolo neúčelné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej

inštancie správne ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý je
študentom vysokej školy a má zvýšené výdavky spojené so štúdiom mimo miesta bydliska. Rovnako
správne konštatoval, že pomery otca umožňujú platenie vyššieho výživného. V tomto smere odvolací
súd považuje postup súdu prvej inštancie za vecne správny.7. Priznaná suma 250 eur však podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ani odôvodneným
potrebám navrhovateľa, ani možnostiam povinného. Odvolací súd preto posúdil odvolaciu námietku
navrhovateľa v tejto časti za dôvodnú, a preto považoval za potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmeniť vo výroku o výške výživného.

8. Podľa odporúčanej Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného (tzv. tabuľkové
výživné, ďalej len „Metodika“) je primeraná výška výživného pre študenta vysokej školy pri dvoch
vyživovacích povinnostiach približne 20 % čistého príjmu povinného rodiča, čo v pomeroch otca

predstavuje sumu okolo 480 eur. Možno súhlasiť s argumentáciou povinného otca, podľa ktorej Metodika
má odporúčací charakter, avšak s ohľadom na predvídateľnosť rozhodnutí a právnu istotu účastníci
môžu spravodlivo očakávať, že za štandardných okolností v prípade príjmu povinnej osoby vo výške
2 400 eur sa výživné bude pohybovať v rozmedzí 450 – 500 eur, s prihliadnutím na špecifiká toho ktorého
prípadu. Takto stanovené rozpätie zodpovedá aj zásade podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodiča
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

Vo väzbe na uvedené, v prejednávanej veci odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie sa od
Metodiky odchýlil podstatne, keď priznal len 250 eur, čo je 10 % príjmu povinného otca, a to bez uvedenia
konkrétnych a dôležitých (výnimočných) dôvodov. Na rozdiel od prvostupňového súdu, odvolací súd po
vykonanom odvolacom prieskume dôvod na takýto odklon nevidí, a preto napadnuté rozhodnutie zmenil
a výživné určil vo výške 450 eur mesačne.

9. Pri určení tejto konkrétnej výšky výživného odvolací súd zohľadnil výdavky navrhovateľa tak, ako ich
zistil a uznal súd prvej inštancie spolu vo výške 465,59 eur. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj
položky, ktoré považoval prvostupňový súd za sporné (náklady na internát, telefón, bývanie u matky)
a s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil, sú typické a nepochybne vznikajú. Uznať ich v plnom

rozsahu nebolo možné, keďže nebola zistená ich nesporná výška, avšak už ostatné uznané výdavky
prevyšujú priznané výživné.

10.To znamená, že navrhovateľ nemôže pokryť svoje potreby bez pomoci tretích osôb, najmä rodičov.
Pomery otca sú pritom priaznivé – jeho čistý príjem predstavuje 2.404 eur mesačne, čo je takmer

dvojnásobok oproti príjmu v čase poslednej úpravy výživného. Výživné zo strany otca stanovené
odvolacímsúdomtakpokryjepodstatnúčasťodôvodnenýchpotrieboprávneného.Zvyšnáčasťnákladov
jeponechanánamatku,ktorásapodieľanavýživenavrhovateľaajnaturálnymspôsobomazabezpečuje
jeho bytové potreby (minimálne počas prázdnin).

11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého príjem matky je pre toto
konaniesekundárnyanemôžebyťrozhodujúcimkritériompreurčenievýškyvyživovacejpovinnostiotca.
Zvykonanéhodokazovaniapritomnevyplýva,žebyživotnáúroveňmatkybolavyššianežživotnáúroveň
otca; avšak aj keby tomu tak bolo, nemalo by to podstatný vplyv na rozsah povinnosti otca, ako sa tento
zrejme domnieva. Vyživovacia povinnosť rodičov sa neurčuje v nepriamej úmere – vyšší príjem jedného

rodiča neznižuje povinnosť druhého. Vyšší príjem rodiča, u ktorého dieťa býva, môže vo všeobecnosti
ovplyvniť rozsah oprávnených výdavkov dieťaťa, čo zodpovedá zásade, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni oboch rodičov (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). V prejednávanej veci je rozhodujúce,
že výživné vo výške 450 eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Odvolací súd podotýka, že
nie je možné ani požadovať od manžela matky navrhovateľa, aby suploval vyživovaciu povinnosť otca

navrhovateľa.

12. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ani zistenie, že navrhovateľ si privyrába brigádnickou
činnosťou, nemôže byť dôvodom na určenie nižšieho výživného, pretože ide o aktivitu na pokrytie
potrieb, ktoré výživné nepokrýva. Navyše by bolo nespravodlivé, ak by snaha oprávneného dieťaťa

pracovať znižovala vyživovaciu povinnosť rodiča.

13. K neochote otca platiť výživné požadované navrhovateľom odvolací súd uvádza, že dôvodná je aj
odvolacia námietka týkajúca sa porovnania výživného určeného napadnutým rozhodnutím s výživným,
ktoré otec hradí na svoje druhé dieťa. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý F. je mladší, jeho matka

v čase určenia výživného mala podstatne vyšší príjem než matka navrhovateľa, pričom výživné vo výške
250 eur bolo určené dohodou, schválenou rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/139/2017 - 42
zo dňa 05.04.2018. Táto skutočnosť podporuje záver, že výživné pre plnoletého syna - študenta vysokej
školy nemôže byť v rovnakej výške, ale podstatne vyššie.14. V kontexte vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a III. zmenil tak, že výživné určil vo výške 450 eur mesačne. Vo zvyšnej časti bol návrh oprávneného

navrhovateľa zamietnutý.

15. Zvýšené výživné priznal rovnako ako súd prvej inštancie od 13.07.2023, t. j. od podania návrhu,
stotožňujúc sa s právnym posúdením veci v tejto časti (§ 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).

16. Zmena výšky výživného mení aj rozsah zameškaného zvýšeného výživného. V tejto časti - vo
výroku II. o nedoplatku na zvýšenom výživnom a spôsobe jeho úhrady, považoval odvolací súd za
hospodárne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
za účelom zistenia zameškaného zvýšeného výživného už po zohľadnení novej výšky stanovenej
odvolacím súdom. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda v ďalšom konaní zistiť, v akej výške uhrádzal
otec navrhovateľovi bežné výživné v rozhodnom období a ustáliť rozdiel medzi zvýšeným a uhradeným

výživným. Následne rozhodne, akým spôsobom je otec povinný nedoplatok uhradiť, t. j. či jednorazovo,
v určitej dobe alebo formou splátok.

17. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že povolenie splátok by malo byť skôr výnimočné,
ak sú na to dôvody spočívajúce v sociálnej a ekonomickej situácii povinného rodiča. Pokiaľ zvolí dlhšiu

dobu na vyplatenie nedoplatku, prípadne určí plnenie v splátkach, povinnosťou súdu prvej inštancie
bude vysporiadať aj sa s odvolacími námietkami navrhovateľa v tomto smere.

18. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvostupňového konania ako aj o náhrade trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok IV., ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostáva týmto
rozsudkom nedotknutý.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).