Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123210573
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123210573.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Martin BARTKO – JUDr. Silvia BARTKOVÁ,

so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H., t.
č. bytom A. XX, I., o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 31P/169/2023-70 zo dňa 2. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
31P/169/2023-70 zo dňa 02.07.2024 rozhodol tak, že: I. Návrh otca sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 37 ods.
2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Okresný súd vychádzal z toho, že
nezistil žiaden vážny dôvod na uloženie výchovných opatrení, ktorých sa domáhal otec, a to výchovné

opatrenie realizované v Centre pre deti a rodiny J. – F., za účelom nadobudnutia zručností matky
telefonovaním, s telefonovaním maloletého s otcom a výchovné opatrenie za účelom nadobudnutia
zručností oboma rodičmi v súvislosti s podávaním si informácií ohľadom zdravotného stavu. Vychádzal
z toho, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará. Jedná sa o viacnásobnú matku, ktorá má skúsenosti,
zručnosti a snaží sa pri plnení rodičovských povinností s otcom kooperovať aj nad rámec súdnych
rozhodnutí. Aj z iných súdnych konaní mal dostatočne preukázané, že matka si povinnosť v podávaní

informácií o zdravotnom stave maloletého plní aj nad rámec neodkladného opatrenia vo veci uloženia
povinnosti podávať otcovi informácie. Z množstva konaní iniciovaných otcom mal preukázané, že
zdravotná starostlivosť o maloletého nie je žiadnym spôsobom zanedbaná. Aj keď má otec iné predstavy
o informačnej povinnosti matky ako je uvedené v súdnom rozhodnutí, nie je to dôvodom na nariadenie
výchovného opatrenia. Ani v prípade nariadenia výchovného opatrenia pri nadobudnutí zručností, pri
telefonovaní maloletého s otcom nezistil dôvody, pretože ani v súvislosti s uvádzaným znaleckým

posudkomniejevhodnémaloletéhodoniečohonútiť,abybolauspokojenápožiadavkaotca.Apelovalna
otca, aby si uvedomil, že je na ňom, aby sa správal k synovi tak, aby tento bez akýchkoľvek nátlakov sa
s ním rád stretával, či telefonoval či bol v inom kontakte. Taktiež nevidel dôvod, keďže otec má upravený
styk len v sobotu a nedeľu, aby matka nadobudla zručnosti na to, aby bol syn vedený k tomu, aby ho zo
školyvyzdvihovaljehootec.Súdtiežpoukázalnato,ževminulostibolinariadenédvevýchovnéopatrenia
v súvislostí s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a nepriniesli žiadne pozitívne

vzťahové zmeny rodičov. Zo záverečných správ z týchto výchovných opatrení bolo poukazované na to,
že otec je zložitá povaha, a toto vyvoláva konfliktné situácie pri riešení rodičovských problémov. Pretos prihliadnutím aj na znalecký posudok PhDr. Magdalény Krasulovej, ktorý bol predložený do predošlých
konaní zamietol tento návrh. Mal za to, že ak by návrhu otca vyhovel, jednalo by sa o zaťažujúcu
skutočnosť a matka svoje rodičovské povinnosti by realizovala len pod nátlakom otca, čo by bolo

šikanózne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Otec podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu dňa 15.08.2024. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie okresného súdu a uložil matke povinnosť spolupracovať, poskytovať informácie

a rešpektovať jeho rodičovské práva. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu bolo nezákonné,
nepreskúmateľné a v rozpore so Zákonom o rodine, ktorý garantuje obom rodičom rovnaké práva a
povinnosti pri starostlivosti o maloleté dieťa. Podľa jeho tvrdení matka dlhodobo znemožňovala výkon
jeho rodičovských práv tým, že neposkytovala informácie o zdravotnom stave maloletého, nereagovala
na jeho otázky a svojvoľne vyberala lekárov bez konzultácie s otcom. Otec poukázal na skutočnosť,
že mal súdom nahradený nesúhlas matky s očkovaním, avšak matka mu bránila realizovať očkovanie,

čím ignorovala právoplatné rozhodnutie súdu. Ďalej namietal obmedzenie výkonu práva na styk, keďže
sa mohol stretávať s maloletým iba počas nepárnych víkendov, čo mu znemožňovalo zabezpečiť
zdravotnú starostlivosť. Otec tvrdil, že matka manipuluje dieťa, čo vyplýva zo znaleckého posudku a že
neoprávnene zmenila trvalý pobyt maloletého bez jeho vedomia, čím obmedzila kontakt s jeho širšou
rodinou. Zdôraznil, že rozhodnutie okresného súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné, pretože sa

nevysporiadalo s jeho návrhom na výkon rozhodnutia ani dôvodmi, pre ktoré styk nebol realizovaný.
Poukázal na prieťahy v konaní, ktoré Ústavný súd SR označil za porušenie práva na spravodlivý proces.
Podľa otca jeho návrh smeroval k zabezpečeniu najlepšieho záujmu maloletého, ktorý spočíva v práve
na kontakt s oboma rodičmi.

3. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca dňa 12.09.2025. Žiadala odvolací súd o potvrdenie rozsudku.
Uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, pretože podľa nej išlo len o jeho snahu ju trestať ďalšími
návrhminasúd.Zdôraznila,žesiriadneplnilainformačnúpovinnosť,ktorújejokresnýsúduložilnanávrh
otca, a to dokonca nad rámec povinností. Otec bol pravidelne informovaný o zdravotnom stave syna,
o každej chorobe, pri odovzdávaní dieťaťa a raz mesačne prostredníctvom e-mailu. Mal tiež prístup k

informáciám zo školy cez Edupage, vrátane údajov o príchode syna do školy. Matka uviedla, že syn
mal zabezpečenú kompletnú zdravotnú starostlivosť a ona sa vždy snažila starať o dieťa najlepšie ako
vedela, s ohľadom na jeho potreby a pocity. Podľa jej slov absolvovala všetky nariadené výchovné
opatrenia a bola súčinná nielen s Centrom pre deti a rodiny J. – F., ale aj s kuratelou a psychológmi
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukázala na to, že vzťah syna k otcovi nebol vybudovaný v

dôsledku správania samotného otca, jeho spôsobu komunikácie a prístupu k dieťaťu, čo ona nemohla
ovplyvniť počas času, keď bol syn u otca. Matka zdôraznila, že vo výchove uprednostňovala lásku,
dôveru, komunikáciu, empatiu a kompromis, pretože príkazy, tvrdá ruka a vydieranie podľa nej nevedú k
poslušnosti ani k vytvoreniu vzťahu založeného na dôvere. Uviedla, že sa nesnažila separovať od rodiny
otca, naopak, starí rodičia dieťaťa si ju zablokovali.

4. Otec sa vyjadril replikou k vyjadreniu matky dňa 11.10.2024. Zotrval na tom, aby odvolací súd plne
vyhovel jeho odvolaniu. Uviedol, že sa nestotožnil s tvrdeniami matky a zdôraznil svoje právo aj právo
maloletého dieťaťa na spoločné stretávanie a budovanie rodinných vzťahov. Poukázal na to, že matka
v minulosti trvala na návštevách v Centre pre deti a rodiny J. – F.. Dokonca podala podnet na súd,

avšak neskôr žiadala ich zrušenie, čo označil za paradoxné. Otec tvrdil, že matka opakovane vyvolávala
konflikty pri odovzdávaní dieťaťa, osočovala jeho rodičov a správala sa hanlivo pred maloletým, čo
podľa neho negatívne vplývalo na dieťa. Uviedol konkrétne prípady, keď matka verejne urážala jeho
rodičov a tvrdil, že tieto incidenty boli nahlásené na polícii, pričom žiadal, aby súd vyžiadal príslušné
záznamy, čo sa podľa neho nikdy nestalo. Ďalej poukázal na situácie, keď matka odmietala umožniť

starým rodičom kontakt so synom počas prázdnin, a tvrdil, že komunikácia matky obsahovala osočujúce
správy, ktoré jeho rodičov psychicky zaťažovali. Otec opísal aj incident, pri ktorom podľa jeho tvrdenia
matka privolala svojho otca a brata, aby ho fyzicky napadli, čo malo za následok jeho trvalé zdravotné
následky. Zdôraznil, že matka neplnila dohody uzavreté na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a že jej
tvrdenia o súčinnosti s úradmi sú nepravdivé. Podľa otca matka vedome zavádza súd a fabuluje, čím sa

snaží vytvoriť obraz obete. Na záver uviedol, že sa dozvedel informácie o tom, že matka učí maloletého
klamať voči jeho osobe, čo môže mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa.5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez
viazanostirozsahom(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP)postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako
vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov okresného súdu, ktorým bol
zamietnutý návrh otca na uloženie výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti matke nadobudnúť
zručnosti s telefonovaním maloletého s otcom a výchovné opatrenie, ktorého účelom malo byť
nadobudnutie zručností oboma rodičmi v súvislosti s podaním si informácií ohľadne zdravotného stavu.
Neskôr návrh doplnený aj o výchovné opatrenie za účelom, aby matka naučila dieťa bezproblémovému
preberaniu zo strany otca.

7. Otec v podstate nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu, keďže matka mu podľa neho dlhodobo
neposkytuje informácie o zdravotnom stave dieťaťa a manipuluje s dieťaťom. Zároveň dochádza aj k
obmedzeniu jeho kontaktu s dieťaťom.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a podaní v rámci odvolacieho konania mal
zato, že okresný súd dospel k správnemu záveru o zamietnutí otcovho návrhu a stotožnil sa v plnom
rozsahu s odôvodnením rozsudku okresného súdu, konštatujúc správnosť jeho záverov v súlade s § 387
ods. 2 CSP. Otec neuviedol také závažné dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné nariadiť ním požadované
výchovné opatrenie.

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona
o rodine predstavuje odborný nástroj, ktorého cieľom je poskytnúť rodine podporu pri riešení konfliktov
a zabezpečiť harmonický vývin maloletého dieťaťa. Ide o preventívne a nápravné opatrenie, ktoré má
pomôcťodstrániťalebozmierniťnegatívnevplyvynapsychický,fyzickýasociálnyrozvojdieťaťa.Účelom

jeho uloženia je poskytnúť rodičom odborné poradenstvo a psychologickú pomoc, aby sa predišlo
prehlbovaniu sporov, zlepšila sa ich schopnosť spolupracovať pri výchove dieťaťa a vytvorilo sa stabilné
a bezpečné prostredie pre jeho život. Takéto opatrenie je potrebné najmä v prípadoch, keď je vzťah
medzirodičmivážnenarušený,komunikáciajekonfliktnáaleboabsentuje,aexistujerizikonepriaznivého
dopadu na dieťa. Takéto opatrenie nemožno ukladať na uspokojenie individuálnych požiadaviek rodiča,

ale len vtedy, ak je preukázaná potreba odbornej intervencie na ochranu záujmov maloletého.

10. V preskúmavanom prípade nebolo preukázané, že by správanie matky a dieťaťa dosahovalo
intenzitu vyžadujúcu uloženie výchovného opatrenia. V danom prípade má matka uloženú informačnú
povinnosť poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, ktorého má matka

zverenéhovosobnejstarostlivosti.Zozisteníokresnéhosúduvyplýva,žematkasiinformačnúpovinnosť
uloženú súdom riadne plní. Pravidelne ho informuje o zdravotnom stave maloletého, poskytuje mu
informácie pri odovzdávaní dieťaťa aj prostredníctvom elektronickej komunikácie. Otec požaduje, aby
matka poskytovala informácie podľa jeho subjektívnych predstáv, ktoré presahujú rozsah povinnosti
stanovenej súdom. Takýto dôvod nie je zákonným predpokladom pre uloženie výchovného opatrenia.

Ani ďalšie otcove návrhy na uloženie výchovného opatrenia nie sú opodstatnené. Možno poukázať
na argumentáciu okresného súdu, ktorý vychádzal zo záverov znaleckého posudku PhDr. Magdalény
Krasulovej, podľa ktorého nútené vedenie maloletého k telefonickému kontaktu s otcom alebo k iným
formám komunikácie nie je vhodné, pretože by mohlo vyvolať odpor dieťaťa a zhoršiť vzťahovú
situáciu. Zároveň konfliktné situácie medzi rodičmi sú vo veľkej miere spôsobené osobnostnými

charakteristikami otca, čo bolo potvrdené aj záverečnými správami z predchádzajúcich výchovných
opatrení. Tieto opatrenia pritom nepriniesli pozitívnu zmenu vo vzťahoch rodičov. Uvedené tak
naznačuje, že opakované ukladanie podobných opatrení by bolo neefektívne.

11. V súhrne vyššie uvedených úvah a v kontexte okolností prípadu odvolací súd nezistil také okolnosti

prípadu, pre ktoré by bolo dôvodné a spravodlivé uložiť výchovné opatrenia, vzhľadom na to, že nebolo
preukázané zanedbanie starostlivosti ani ohrozenie vývinu dieťaťa. Preto potvrdil výrok I. rozsudku
okresného súdu. Ako vecne správny potvrdil aj súvisiaci výrok II. okresného súdu o nároku na náhradu
trov konania.12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
za procesného stavu, keď nikto z účastníkov konania si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho

konania podľa § 57 CMP a žiadnemu z účastníkov preto nepriznal nárok na ich náhradu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).