Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124208960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov:
matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca,
otec E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 30P/132/2024-88 zo dňa 10. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 200 eur mesačne počnúc dňom
14.08.2024, a to do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky.

Otec j e p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 14.08.2024 do
31.12.2025 vo výške 1 326,45 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 10P/10/2017 – 80 zo dňa 02.11.2017 v časti
určenia výšky výživného na maloletého A..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 30P/132/2024 - 88 zo dňa 10.02.2025 Okresný súd Žilina (ďalej aj

„súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
A. výživným vo výške 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou
od 14.08.2024. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.08.2024 do 31.01.2025 vo výške 223,22 eur
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty
výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvej
inštancie návrh matky zamietol. Poznamenal, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 10P/10/2017-80 zo dňa 02.11.2017 v časti výživného na maloletého A.. O trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletého aj matky. Maloletý vyrástol, začal navštevovať 3. ročník základnej školya jeho odôvodnené potreby súvisiace so vzdelávaním, záujmovou činnosťou, ošatením, hygienou a
zdravotným stavom sa zvýšili. Maloletý trpel alergiou, nosil dioptrické okuliare a v dôsledku častejších
lekárskych kontrol vznikali zvýšené výdavky aj na dopravu. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť

voči maloletej dcére, bývala s deťmi v prenajatom byte a poberala rodičovský príspevok a prídavky na
deti. Na strane otca súd prvej inštancie prihliadol na to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
s predpokladaným dlhým trvaním a v rozhodnom období nebol pracovne zaradený, resp. len krátkodobo
dosahoval minimálne príjmy. Konanie otca, ktoré viedlo k jeho opakovanému výkonu trestu, vyhodnotil
ako vzdanie sa objektívnej možnosti zabezpečiť si adekvátny príjem. Zdôraznil, že dopady úmyselného

protiprávneho konania povinného rodiča nemôžu ísť na úkor maloletého dieťaťa a jeho práva na výživu.
Pri určovaní výživného vychádzal z princípu potenciality príjmov a zo životnej úrovne, ktorú by otec
mohol dosahovať, keby svoje pracovné možnosti riadne využíval.
3. Súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že matka zabezpečovala kompletnú osobnú starostlivosť o
maloletého a otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplnil. Výživné vo výške 160 eur mesačne
považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam otca. Nedoplatok na

výživnom určil ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným a zvýšeným výživným za rozhodné obdobie s
tým, že jeho splácanie umožnil formou splátok spolu s bežným výživným, aby otcovi umožnil povinnosť
reálne plniť.
Návrh matky na zvýšenie výživného až do sumy 220 eur mesačne súd prvej inštancie zamietol ako
neprimeraný vzhľadom na možnosti a schopnosti otca v súčasných podmienkach.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), nezistiac dôvody pre aplikáciu iného ustanovenia.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka namietajúc nesprávnosť
rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného

nad sumu 160 eur mesačne a určil výživné v nižšej miere, než požadovala. Mala za to, že súd
prvej inštancie nedostatočne zohľadnil zmenu pomerov na strane maloletého, ako aj nedostatočne
vyhodnotil schopnosti a možnosti otca. Zdôrazňovala, že od poslednej úpravy výživného maloletý
výrazne podrástol, začal navštevovať školu, jeho potreby sa značne rozšírili a náklady na stravu, školské
a záujmové aktivity, zdravotnú starostlivosť, okuliare a ďalšie položky sa podstatne zvýšili. Podľa názoru

matky mal súd prvej inštancie plne akceptovať jej tvrdenia o výdavkoch vo výške približne 260 eur
mesačne, ktoré boli preukázané a neboli zo strany otca spochybnené.
Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol v dostatočnej miere na skutočnosť, že otec
si dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, o dieťa nejavil záujem a na jeho osobnej starostlivosti
sa vôbec nepodieľal. Poukazovala na to, že otec je síce vo výkone trestu odňatia slobody, avšak ide

o následok jeho vlastného úmyselného protiprávneho konania, ktorý nemôže ísť na ujmu maloletého
dieťaťa. V tejto súvislosti matka zdôraznila, že otec je osobou v produktívnom veku, bez preukázaných
zdravotných obmedzení a jeho príjmové možnosti po prepustení z výkonu trestu nemožno považovať
za nulové. Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie dôslednejšie aplikovať princíp potenciality príjmov
povinného rodiča a vychádzať z príjmu, ktorý by otec mohol reálne dosahovať, keby svoje schopnosti

a možnosti riadne využíval.
Namietala tiež, že súd prvej inštancie nevyhodnotil v plnom rozsahu prednosť výživného pred ostatnými
výdavkami povinného a neumožnil maloletému podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov v takej
miere, v akej to zodpovedá zákonným kritériám.
Matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmenil a určil výživné na

maloletého vo výške 220 eur mesačne odo dňa podania návrhu.

5. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj otec tvrdiac, že v súčasnosti sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody bez pracovného zaradenia a finančného príjmu. Argumentoval, že po návrate
do civilného života bude vedený na úrade práce a odkázaný len na dávky hmotnej núdze, nebude

disponovať žiadnym majetkom, bude bez domova a bez stabilného pracovného zaradenia, čo podľa jeho
názoru objektívne znemožňuje plnenie určenej vyživovacej povinnosti. Z uvedeného dôvodu požadoval,
aby odvolací súd znížil rozsah vyživovacej povinnosti na zákonné minimum vo výške 30 % zo sumy
životného minima, aby ako uviedol, „mohol aj on sám prežiť“. Deklaroval ochotu plniť si vyživovaciu
povinnosť v budúcnosti vo vyššej miere, ak by sa jeho životná a finančná situácia po ukončení výkonu

trestu zlepšila.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že s ním nesúhlasí; inak zotrval na svojich dovtedajších
tvrdeniach a vyjadreniach.7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca s jeho argumentáciou nesúhlasila. Zdôraznila, že dôsledky
správania otca, ktoré viedli k jeho výkonu trestu odňatia slobody, nemôžu ísť na ujmu maloletého dieťaťa,

poukazujúc na skutočnosť, že otec opakovane páchal násilnú trestnú činnosť. Podľa jej názoru mal otec
myslieť predovšetkým na maloletého a jeho potreby už skôr, a to najmä pred konaním, ktoré viedlo
k jeho trestu odňatia slobody. Podľa nej maloleté dieťa má právo na riadnu výživu a starostlivosť zo
strany oboch rodičov, bez ohľadu na to, či otec je vo výkone trestu odňatia slobody alebo nie. Poukázala
na to, že pri posudzovaní možností a schopností otca bolo potrebné vychádzať z princípu potenciality

príjmov, teda z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, keby sa nachádzal na slobode, pričom v tomto
smere bolo primerané vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Za irelevantné označila
argumenty otca, podľa ktorých si nemôže plniť svoju povinnosť z dôvodu výkonu trestu, keďže nebolo
možné odkladať uspokojovanie potrieb maloletého na obdobie po jeho prepustení. Poukázala tiež na
to, že otec nemá s maloletým žiadny vzťah, keďže väčšinu jeho života trávil vo výkone trestu odňatia
slobody a dlhodobo sa o dieťa nezaujímal. Matka zdôraznila potrebu zabezpečiť maloletému stabilnú

materiálnu aj psychickú starostlivosť, ktorú sama zabezpečuje bez akéhokoľvek prispenia otca. Otcove
prísľuby do budúcna označila za bezpredmetné, keďže boli vo vzájomnom rozpore – na jednej strane
tvrdil,ženevie,čosnímbude,anastranedruhejžiadalozníženievýživnéhonapodstatnenižšiuúroveň.
Záverom navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie otca ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti.

8. K vyjadreniu matky otec učinil repliku, v ktorej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach;
žiadne iné skutočnosti neuviedol.

9. Matka v replike k vyjadreniu otca uviedla, že maloleté dieťa nemôže znášať negatívne dôsledky

toho, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Otec si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti a aj
vo výkone trestu má možnosť pracovať. Zdôraznila, že princíp potenciality príjmov rodiča neumožňuje
prihliadať len na skutočne dosahovaný príjem, ak povinný svojím konaním sám spôsobil stav, v ktorom si
vyživovaciu povinnosť nemôže riadne plniť. Matka poukázala na to, že dieťa má podľa zákona právo na
zabezpečenie riadnej starostlivosti a výživy zo strany oboch rodičov, pričom otec sa na jeho starostlivosti

vôbec nepodieľa, či už osobne alebo finančne. Namiesto toho, aby niesol primeraný podiel na výžive
dieťaťa,sasnažípreniesťdôsledkysvojhokonanianamaloletého.Ďalejuviedla,žeodôvodnenépotreby
maloletého boli v konaní preukázané a oprávňovali určenie výživného vo výške 220 eur mesačne, ako
pôvodne navrhovala. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca ako nedôvodné zamietol.

10. Otec v ďalšom vyjadrení poukázal na to, že vo výkone trestu odňatia slobody nastúpil na strednú
školu, aby si po prepustení z výkonu trestu zlepšil možnosti zaradenia sa do civilného života a aby mohol
v budúcnosti lepšie plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Tvrdil, že si môže plniť vyživovaciu povinnosť len
v rozsahu svojho minimálneho zárobku vo výkone trestu, ktorý predstavuje približne 40 eur mesačne,
pričom zaplatenie vyššej sumy by preňho bolo likvidačné. Zároveň uviedol, že v ústave neexistuje

pracovné zaradenie, z ktorého by bol schopný uhrádzať výživné v určenej výške.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s §
3 ods. 5 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách §
65 CMP a § 66 CMP. Následne bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

12. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 14.08.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého A.. Ďalej z vykonaného

dokazovania boli preukázané pomery účastníkov tak, ako sú opísané v odseku 1. odôvodnenia tohto
rozsudku.

13. Z takto ustáleného skutkového stavu následne vychádzal aj odvolací súd konštatujúc, že súd prvej
inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie bez nutnosti jeho doplnenia alebo opakovania, preto

nebol dôvod odvolacie pojednávanie vo veci nariaďovať. Pomery účastníkov, čo sa týka ich príjmov,
výdavkov i sociálnej situácie boli zistené riadne a správne bola konštatovaná aj podstatná zmena
pomerov na ich strane; odvolací súd len inak posúdil výšku priznaného výživného.14. Odvolací súd úvodom zdôrazňuje, že pôvodný rozsudok (Okresného súdu Čadca č. k. 10P/10/2017
– 80 zo dňa 02.11.2017) neuvádzal základ príjmu, z ktorého bola suma 120 eur odvodená, avšak z
porovnania pomerov možno predpokladať, že nešlo o minimálnu mzdu. Pre ilustráciu poznamenáva,

že minimálna mzda v roku 2017 predstavovala 435 eur a priemerná hrubá mzda približne 954 eur
(údaje ŠÚ SR). Pôvodné výživné 120 eur tak predstavovalo 27,6 % minimálnej mzdy a približne 12,6 %
priemernej mzdy, čo naznačuje, že sa vychádzalo z vyššej úrovne príjmových možností otca. Vo väzbe
na uvedené má odvolací súd za to, že pri súčasnej úprave zvýšeného výživného by nebolo primerané
vychádzať výlučne z minimálnej mzdy, ako to zohľadnil súd prvej inštancie, keďže takýto prístup by

nezodpovedalpôvodnenastavenýmpomerom.Odvolacísúdpretozvolilspôsobporovnania,ktorýlepšie
reflektuje ekonomický vývoj a potreby maloletého, pričom ho v celkovom súhrne možno považovať aj
za spravodlivejší.

15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že ak by sa aktuálne výživné určovalo podielom 27,6
% z hrubej minimálnej mzdy za rok 2024 (750 €), vychádzalo by na približne 207 eur. Rovnako, ak by

sa zachoval podiel 12,6 % z priemernej hrubej mzdy za rok 2024 (1.654 €), výživné by vychádzalo na
približne 208 eur. To je podstatne viac, než súdom prvej inštancie určených 160 eur.

16. Odvolací súd ďalej vzal do úvahy, že pri zohľadnení kumulatívnej inflácie od roku 2017 do roku 2024
(ročné miery: 1,99 %, 2,95 %, 1,55 %, 5,82 %, 15,38 %, 5,92 %, 2,84 %; kumulatívny faktor ? 1,417)

by pôvodné výživné 120 eur zodpovedalo v cenách roku 2024 sume približne 170 eur (120 × 1,417).
Zároveň prihliadol na to, že maloleté dieťa medzitým prešlo na prvý stupeň základnej školy, čo podľa
metodiky Ministerstva spravodlivosti SR znamená zvýšenie výživného približne o 10 percent (z podielu
na príjme 18 % na 20 %). Už len s ohľadom na uvedené skutočnosti by výživné malo predstavovať
minimálne 187 eur.

17. V prejednávanej veci boli preukázané odôvodnené potreby maloletého vo výške okolo 260 eur
mesačne, pričom otec nevykonáva žiadnu osobnú starostlivosť o dieťa a matka zabezpečuje všetky
potreby dieťaťa sama, s podporou štátu formou rodinných prídavkov a náhradného výživného.
18. Všetky tieto okolnosti vo vzájomnej súvislosti odôvodňujú určenie výživného vo výške 200 eur

mesačne, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu primerane zohľadňuje ekonomický vývoj, rast miezd
aj infláciu, ako aj zvýšené potreby dieťaťa školského veku a zásadu proporcionality medzi právom
dieťaťa na výživu a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil.

19. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku otca, podľa ktorej vo výkone trestu nedosahuje
príjem, z ktorého by mohol platiť zvýšené výživné. V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že pokiaľ
by otcovi v dôsledku vlastného nezodpovedného správania a páchania úmyselnej trestnej činnosti nebol
uložený trest odňatia slobody, nebol by teraz fakticky obmedzený v pracovných možnostiach. A teda
bolo by v jeho schopnostiach vykonávať práce, v ktorých by mohol dosahovať primeraný zárobok. Jeho

protiprávne konanie nemôže ísť na vrub maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej
úrovni oboch rodičov, vrátane tej potenciálnej.

20. Odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa pri určení výživného neprihliada
výlučne na skutočný príjem povinného rodiča, ale na jeho schopnosti a možnosti (§ 62 ods. 2 Zákona

o rodine). Tento princíp je obzvlášť významný v prípadoch, keď si povinný rodič vlastným konaním
spôsobil stav, ktorý mu znemožňuje riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Na potvrdenie správnosti vyššie
uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho v prejednávanej otázke (a obdobnej
skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS
1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované:

„V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa
potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany
práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa
mohlodostatočnerozvíjaťsvojemožnostiaschopnostivedúcekjehouplatneniuvspoločnosti.Pokiaľide
o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej

povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine (v SR § 62 ods.
2 Zákona o rodine), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého
z rodičov je prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej
starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každéhoz rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním,
pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia
slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu,

nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad
by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči
maloletémudieťaťu,prípadnedruhémuzrodičovsnáslednýmuvalenímväzbyauloženímtrestuväzenia
po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému

dieťaťu.“.

21. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v konaniach podľa CMP preskúmava napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu (§ 65 CMP), a preto nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania. Účelom odvolacieho
konania je zabezpečiť zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia, pričom prvoradým hľadiskom je záujem
maloletého dieťaťa (§ 5 Zákona o rodine).

22. Odvolací súd v dôsledku zmeny výšky výživného zároveň zmenil aj výšku nedoplatku na zvýšenom
výživnom, ktorý predstavuje rozdiel medzi novo určeným a pôvodným výživným vo výške 80 eur
mesačne. Za obdobie od 14.08.2024 do 31.12.2025 je to spolu 1.326,45 eur (september 2024 –
december 2025, t. j. 16 × 80 € je 1.280 €, pomerná časť za august 2024 je 46,45 €). Vzhľadom na
skutočnosť, že otec výživné neplatí a jeho dlh sa priebežne zvyšuje, odvolací súd nevidel dôvod povoliť

mu splátky, pretože by to viedlo k ďalšiemu odďaľovaniu uspokojenia základných potrieb maloletého
dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd uložil otcovi povinnosť uhradiť celý nedoplatok do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

23. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že dochádza k zmene predchádzajúceho rozsudku o úprave

výživného.

24. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému
z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).