Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/261/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125331795
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125331795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov:
matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F.,
a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, F., toho času Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica,
o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. 1P/55/2025 – 46 zo dňa 06. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 1P/55/2025 - 46 zo dňa 06.08.2025 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej
aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. návrh otca na zníženie výživného na
maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

V rovine právnej rozhodol podľa § 26, 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP“) a § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd prvej inštancie zdôraznil, že základnou hmotnoprávnou podmienkou na opätovné rozhodovanie o
výživnom je preukázaná zmena pomerov na strane povinného rodiča alebo maloletého dieťaťa, ktorá
musí byť závažnejšia v porovnaní s pomermi v čase poslednej úpravy. Vykonaným dokazovaním sa

preukázalo, že od posledného rozhodnutia z apríla 2024 nenastala na strane dieťaťa žiadna podstatná
zmena a na strane otca síce došlo k negatívnej zmene, a to k nástupu na výkon trestu odňatia slobody
a k poklesu príjmov. Súd prvej inštancie však konštatoval, že pri posudzovaní schopností a možností
povinného rodiča nerozhodujú len jeho aktuálne príjmy, ale aj jeho reálne zárobkové možnosti vzhľadom
na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a prax. Uviedol, že otec je povinný vyvinúť maximálne úsilie na
zabezpečenie výživy dieťaťa a vyvarovať sa konania, ktoré túto povinnosť ohrozuje. Ďalej uviedol,
že strata pracovných možností bola dôsledkom úmyselného protiprávneho konania otca, za ktoré bol

právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Takéto konanie nemôže byť vykladané
v neprospech maloletého dieťaťa, pretože by viedlo k absurdnej situácii, že rodič by sa pobytom vo
väzení zbavil vyživovacej povinnosti. Podľa prvostupňového súdu judikatúra potvrdzuje, že zníženiepríjmu spôsobené odsúdením za úmyselný trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa, naopak, treba
uprednostniť jeho právo na výživné.
Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, súd prvej inštancie konštatoval, že uvádzané diagnózy (psoriáza,

astma)niesúnovýmiskutočnosťami,keďžebolizohľadnenéužvpredchádzajúcomkonaní.Nejdetedao
zmenu pomerov podľa § 78 Zákona o rodine. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že neexistujú
okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preto návrh otca zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže podľa jeho názoru neboli dostatočne zohľadnené jeho
aktuálne pomery. Tvrdil, že súd neprihliadol na zásadnú zmenu jeho finančnej situácie spôsobenú
výkonom trestu odňatia slobody, čo objektívne obmedzuje jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť v
stanovenej výške. Zdôraznil, že jeho príjem vo výkone trestu je výrazne nižší a nepostačuje na úhradu
výživného vo výške určenej rozsudkom.

Okrem toho otec poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý podľa neho výrazne znižuje jeho možnosti
uplatnenia na trhu práce. Uviedol, že trpí chronickou astmou a rozsiahlymi kožnými problémami
(psoriáza), ktoré si vyžadujú pravidelnú liečbu a obmedzujú jeho schopnosť vykonávať fyzicky
náročné práce. Tieto zdravotné komplikácie podľa neho predstavujú dlhodobý problém, ktorý negatívne
ovplyvňuje jeho pracovnú výkonnosť a schopnosť dosahovať stabilný príjem. Tvrdil, že súd prvej

inštancie tieto okolnosti nezohľadnil dostatočne, hoci majú priamy vplyv na jeho schopnosti a možnosti
plniť vyživovaciu povinnosť.
Otec taktiež argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil kritérium „reálnych zárobkových
možností“, keďže v súčasnosti nemá možnosť ovplyvniť svoju pracovnú situáciu. Podľa jeho názoru je
potrebné prihliadnuť na faktické príjmy, ktoré dosahuje, a nie na hypotetické možnosti, ktoré sú v jeho

aktuálnych podmienkach nedosiahnuteľné.

3. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd návrh otca zamietol ako nedôvodný.
Uviedla, že súd prvej inštancie už v predchádzajúcom konaní skúmal všetky okolnosti, ktoré mohli
ovplyvniť schopnosť otca plniť vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že otec sa úmyselným protiprávnym

konaním dopustil trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čím
sa sám pripravil o možnosť dosahovať príjem. Podľa jej názoru takáto situácia nemohla byť vykladaná
v neprospech maloletého dieťaťa.
Kzdravotnémustavuotcauviedla,žesúdprvejinštanciehoužzohľadnilvpredchádzajúcomkonaní,keď
otec sám na pojednávaní uviedol, že sa lieči na kožné ochorenie a astmu. Podľa jej tvrdenia astma bola

otcovi diagnostikovaná pred viac ako pätnástimi rokmi, a preto nešlo o novú skutočnosť, ktorá by nastala
po poslednom rozhodnutí. Predložené potvrdenie o zdravotnom stave považovala za neobjektívne a
nepostačujúce, keďže nebolo vystavené odborným lekárom a nebolo z neho možné identifikovať meno
lekára. Matka tiež zdôraznila, že ochorenie otca mu v minulosti nebránilo vykonávať zárobkovú činnosť v
automobilovom priemysle, a preto považovala jeho návrh na zníženie výživného z dôvodu zdravotného

stavu za špekulatívny.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca. Uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového
súdu za vecne správne. Podľa neho zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal
na to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami a skutočnosťami uvádzanými otcom.

5. Otec sa replikou vyjadril k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka. Žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok. Uviedol, že vzhľadom na to, že mu bola stanovená diagnóza astma, nie je
v jeho možnostiach platiť stanovené výživné. Táto bola u neho stanovená neskôr, čo nemohla vedieť
ani matka ani okresný súd. V minulosti, kedy pracoval v automobilovom priemysle týmto ochorením

netrpel. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav mu sťažuje uplatnenie sa na trhu práce. Uviedol, že
vzhľadomnato,žemáeštejednuvyživovaciupovinnosť,neustálemupoochorenírastiedlhnavýživnom
a nemá možnosť v ústave na výkon trestu odňatia slobody platiť určené výživné. Otec pripojil zápis
z preumologického vyšetrenia.

6. Matka s v duplike vyjadrila k replike otca. Žiadala jeho odvolanie zamietnuť, ako nedôvodné. Uviedla,
že otec ju informoval o svojom zdravotnom stave v čase trvania tehotenstva s maloletou. Poukázala na
to, že lekárska správa predložená otcom neinformuje o dátume diagnostikovania ochorenia, len o tom,
že otec má dané ochorenie. Podľa nej má toto ochorenie už 15 rokov.7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom
o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k nezaopatreným deťom, resp. jej zmeny

v dôsledku zmeny pomerov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov (§ 387 ods. 2 CSP), majúc za to, že otec
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny
stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

9. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Skutočnosť, že otec nastúpil na výkon trestu
odňatia slobody, nie je objektívnym dôvodom na zníženie výživného, keďže ide o následok jeho
vlastného úmyselného konania.

10.Vprejednávanejvecijenutnékonštatovať,žepokiaľbyotcovivdôsledkuvlastnéhonezodpovedného

správania a páchania trestnej činnosti nebol uložený trest odňatia slobody, nebol by teraz fakticky
obmedzený v pracovných možnostiach a bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach vykonávať práce,
z ktorých by bol schopný platiť stanovené výživné.

11. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho

v prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované:
„V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa
potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany
práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa

mohlodostatočnerozvíjaťsvojemožnostiaschopnostivedúcekjehouplatneniuvspoločnosti.Pokiaľide
o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej
povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine (v SR § 62 ods.
2 Zákona o rodine), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého
z rodičov je prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej

starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého
z rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním,
pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia
slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu,
nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad
by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči
maloletémudieťaťu,prípadnedruhémuzrodičovsnáslednýmuvalenímväzbyauloženímtrestuväzenia
po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému
dieťaťu.“.

12. Ak otec namietal, že okresný súd pri poslednom určovaní výživného nezohľadnil jeho zdravotné
problémy, odvolací súd poukazuje na zápisnicu zo dňa 08.11.2023 na č. l. 143 v konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1P/62/2023 o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletej a zmene priezviska. V uvedenej zápisnici otec uviedol, že predloží lekárske správy

preukazujúce obmedzenia vo výkone niektorých povolaní. Zo spisu však vyplýva, že takéto správy
následne nepredložil. Rozsudkom č. k. 1P/62/2023-277 zo dňa 12.04.2023 mu bola určená vyživovacia
povinnosť vo výške 185 eur. Pri jej stanovení okresný súd vychádzal z princípu potenciality príjmov,
keď konštatoval, že otcovi nič nebránilo zamestnať sa na obdobnej pozícii ako pred pandémiou, pričom
ustálil jeho netto mzdu na 888 eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto námietku otca za

nedôvodnú. Otec poukazoval na zdravotné problémy už pri pôvodnom určovaní výživného, avšak tieto
tvrdenia nepreukázal relevantnými dôkazmi.13. V tomto konaní otec predložil len potvrdenie, že je liečený na astmu, avšak z neho nevyplýva,
odkedy mu bola táto diagnóza stanovená. Otec nepreukázal ani to, že trpí psoriázou. Aj v konaní o
určenie výživného, ktoré sa riadi vyšetrovacím princípom, platí povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná.

Nie je však povinnosťou súdu vyvíjať aktivitu na zisťovanie skutočností, ktoré sú v plnej dispozícii otca
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/14/2024). Ak otec namietal svoj zdravotný stav,
bolo jeho povinnosťou doložiť tvrdenia lekárskou správou, ktorá by jasne uvádzala, odkedy má určenú
diagnózu a v akom rozsahu ho obmedzuje. Nič z toho však nepreukázal.

14.Vtejtosúvislostitakodvolacísúdpodčiarkuje,žeotecbymalvynaložiťmaximálneúsilie,abysimohol
plniť vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, a to v primeranom rozsahu, ktorý zodpovedá
jeho potrebám. Výkon trestu odňatia slobody otca nemôžu byť dôvodom na zníženie vyživovacej
povinnosti, pretože povinný rodič si musí byť vedomý, že jeho konanie nesmie ísť nikdy na úkor
maloletých detí. Rovnako zdravotné problémy, na ktoré sa otec odvolával, neboli preukázané v takej
intenzite, aby mu úplne znemožňovali uplatnenie na trhu práce, ani nebolo preukázané obdobie, kedy

mu boli diagnostikované.

15. Ak vo výkone trestu odňatia slobody nie je ponuka práce, ktorá by otcovi vyhovovala, ide výlučne o
následokjehovlastnéhoúmyselnéhoprotiprávnehokonania,ktoréviedlokuloženiutrestuaobmedzeniu
jeho pracovných príležitostí..

16. Odvolací súd konštatuje, že výživné vo výške 185 eur na maloletú nepokrýva ani polovicu
jej odôvodnených potrieb, ktoré boli ustálené (v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
1P/62/2023 – 277 zo dňa 12.04.2024) vo výške 422 eur mesačne. Otec pritom nezabezpečuje ani
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Zníženie výživného by tak bolo v rozpore so záujmom maloletého

dieťaťa, ktoré ma právo na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb.

17. V súhrne vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu preto správny záver prvostupňového
súdu, podľa ktorého pri posudzovaní schopností a možností otca ako povinného rodiča je potrebné
vychádzať z princípu potenciality príjmov. Otec vzhľadom na vek, vzdelanie, pracovné skúsenosti má

predpoklady na dosahovanie príjmu, ktorý mu umožňuje plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške.
V konaní nepreukázal, že by došlo k takému zhoršeniu jeho zdravotného stavu od posledného určovania
výživného, ktorý by odôvodňoval jeho zmenu. Skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu, nemôže
viesť k zníženiu výživného, keďže ide o stav, ktorý si spôsobil vlastným konaním a je v rozpore s jeho
povinnosťou vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.

Odvolacísúdpretodospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,apretohopotvrdil,vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
nezistiac dôvody, pre ktoré by niektorému z účastníkov patrila ich náhrada.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je dovolateľ

a) fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).