Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519200311
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1519200311.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D.,
zastúpená - VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50217020, so sídlom Ševčenkova
5, Bratislava, a otec - A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., zastúpený zástupcom na
základe plnej moci: C. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D., v konaní o návrhu matky o úpravu
rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku, o odvolaní matky maloletého dieťaťa

proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-22P/13/2019-1001 z 05. februára 2025, v spojení
s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-22P/13/2019 – 1019 zo dňa 27. marca
2025 a opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-22P/13/2019 – 1023 zo dňa 08.
apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I, II. III. a v závislom výroku
VIII. v spojení s opravnými uzneseniami p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Maloletý A.
sa od 21.01.2019 do právoplatnosti tohto rozhodnutia zveruje do osobnej starostlivosti matky a počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že s
výnimkou obdobia letných prázdnin od 01.07. do 30.08. každého roku a vianočných prázdnin bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého matka vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka
od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00
hod. a v nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod.; otec bude

zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od
08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod
a v párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod. a od 01.08. od 08.00
hod do 16.08. do 08.00 hod, kedy sa starostlivosti ujme rodič podľa bežného režimu starostlivosti;
počas Veľkonočných sviatkov budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého v nepárnom
kalendárnom roku otec aj vo Veľký piatok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúcej soboty do 08.00
hod a matka aj na Veľkonočný pondelok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúceho utorka do 08.00

hod a v párnom kalendárnom roku matka aj vo Veľký piatok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúcej
soboty do 08.00 hod a otec aj na Veľkonočný pondelok od 08.00 hod do bezprostredne nasledujúceho
utorka do 08.00 hod;počas letných prázdnin budú rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého v párnom kalendárnom
roku matka od 01.07. od 08.00 do 11.07. do 08.00, od 21.07. od 08.00 do 31.07. do 08.00, od 10.08. od
08.00 do 20.08. do 08.00 a otec od 11.07. od 08.00 do 21.07. do 08.00 od 31.07. od 08.00 do 10.08. do

08.00, od 20.08. od 08.00 do 30.08. do 08.00 a v nepárnom kalendárnom roku otec od 01.07. od 08.00
do 11.07. do 08.00, od 21.07. od 08.00 do 31.07. do 08.00, od 10.08. od 08.00 do 20.08. do 08.00 a
matka od 11.07. od 08.00 do 21.07. do 08.00 od 31.07. od 08.00 do 10.08. do 08.00, od 20.08. od 08.00
do 30.08. do 08.00 s tým, že od 30.08. od 08.00 hod bude osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovať
rodič podľa bežného režimu;

počas vianočných prázdnin bude starostlivosť o maloletého zabezpečovať v nepárnom roku matka od
23.12. od 08,00 hod. do 30.12. do 08,00 hod. a otec od 30.12. od 08,00 hod. do 06.01. nasledujúceho
roka do 08,00 hod. a v párnom roku otec od 23.12. od 08,00 hod. do 30.12. do 08,00 hod. a matka
od 30.12. od 08,00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 08,00 hod.; rodič, v starostlivosti ktorého sa
maloletý nenachádza počas vianočných sviatkov je oprávnený stretnúť sa s maloletým dňa 25.12. od
08.30 do 18.00 hod. s tým, že si v určenom čase styku preberie maloletého v mieste bydliska rodiča

zabezpečujúceho v danom čase starostlivosť o maloletého, kde dieťa v určenom čase ukončenia styku
tomuto rodičovi odovzdá.
Miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas dní školského vyučovania je školské zariadenie
ktoré maloletý navštevuje a počas dní pracovného voľna bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Výrokom
II. rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výrokom III., že

otec je povinný prispievať na výživu maloletého od 21.01.2019 do 31.08.2020 sumou 230 eur mesačne,
od 01.09.2020 do 31.12.2024 sumou 250 eur mesačne a od 01.01.2025 do právoplatnosti tohto
rozhodnutia sumou 300 eur mesačne; počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia je počas striedavej
osobnej starostlivosti otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne vždy
vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Výrokom IV. rozhodol, že dlh na zročnom výživnom od

01.01.2025 do 05.02.2025 v celkovej výške 50 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní.
Výrokom V. súd uložil výchovné opatrenie rodičom maloletého A. - B. A., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar.
XX.XX.XXXX spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb,
v trvaní 6 mesiacov s tým, že presný čas a rozsah jednotlivých stretnutí určí Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny po dohode s každým z rodičov. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom
zlepšenia komunikácie rodičov a akceptácie postavenia druhého rodiča. Výrokom VI. súd vyslovil, že
výrok V. tohto rozsudku je vykonateľný jeho doručením. Výrokom VII. vo zvyšku súd návrh otca na
vyslovenie predbežnej vykonateľnosti zamietol a výrokom VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Opravným uznesením pod č. k. B5-22P/13/2019 – 1019 zo dňa 27.03.2025 opravil výrok V. tak, že
tento znie: „Súd ukladá výchovné opatrenie rodičom maloletého A. - B. A., nar. XX.XX.XXXX a A. C.,
nar. XX.XX.XXXX spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, referát poradensko-psychologických

služieb, v trvaní 6 mesiacov s tým, že presný čas a rozsah jednotlivých stretnutí určí Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny po dohode s každým z rodičov. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za
účelom zlepšenia komunikácie rodičov a akceptácie postavenia druhého rodiča.“ II. V ostatných častiach
rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. B5-22P 13/2019-1001 zo dňa 05. februára 2025 nemení.

3. Opravným uznesením pod č. k. B5-22P/13/2019 – 1023 zo dňa 08.04.2025 opravil záhlavie
a poučenie rozsudku nasledovne: „Mestský súd Bratislava II, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou
Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., zastúpená - VESTENICKÁ &

BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50217020, so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, a otec - A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., zastúpený zástupcom na základe plnej moci: E. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D., v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností a o
návrhu otca na úpravu styku takto“.
II. Súd opravuje poučenie rozsudku prvá veta Mestského súdu Bratislava II, č. k. B5-22P 13/2019-1001

zo dňa 05. februára 2025 a to tak, že toto správne znie:
„Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a
to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.“III. V ostatných častiach rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. B5-22P 13/2019-1001 zo dňa 05.
februára 2025 nemení.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, §
75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 28 ods. 1, § 37 ods. 1, 2 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

5. Vecne dôvodil, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o

maloletého A.. Matka, ktorá pôvodne sama užívala jednoizbový byt, pričom prevažne zabezpečovala
osobnú starostlivosť o maloletého, aktuálne s maloletým býva v 3-izbovom byte v jej vlastníctve,
pričom jej v prípade potreby vypomáhajú jej blízki príbuzní. Otec žije v rodičovskom byte, kde má
maloletý možnosť vytvorenia samostatnej izby, avšak zatiaľ užíva spoločnú izbu s otcom, kde má
však vytvorený priestor s dostatkom súkromia i zázemie pre prípravu do školy a odpočinok. Uvedená
skutočnosť žiadnym spôsobom nediskvalifikuje otca z jeho schopnosti zabezpečovať plnohodnotnú

osobnú starostlivosť o dieťa v rozsahu zodpovedajúcom podielu druhého rodiča, keď súd už na tomto
mieste zdôrazňuje, že obaja rodičia sú si vo svojich právach a povinnostiach k spoločnému dieťaťu
rovní a samo dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov. Predovšetkým vzhľadom na emocionálne
nastavenie a potreby dieťaťa a v záujme jeho ďalšieho zdravého psychosociálneho vývoja sú vzhľadom
na porovnateľné podmienky na strane oboch rodičov ako aj pôvodne autonómne deklarovanú vôľu

maloletého tráviť s otcom rovnaký čas ako s matkou súd dospel k jednoznačnému záveru, že potreby
maloletého budú aj vzhľadom na jeho vek do budúcna lepšie zabezpečené práve v režime striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, pre ktorú sú splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na blízkosť
bydlísk rodičov dieťa môže aj v takomto režime starostlivosti navštevovať jednu školu, u každého z
rodičov má vytvorené vhodné materiálne podmienky a rovnaký čas trávený s obomi rodičmi mu umožní

jednak naplno realizovať a upevňovať existujúce silné citové puto ku každému z nich a plnohodnotne
mať v živote prítomné oba nezastupiteľné vzory v osobe matky, keď otec o starostlivosť o maloletého
prejavuje skutočný a dlhodobý záujem, z ktorého pohľadu je irelevantná aj opakovane prezentovaná
argumentácia matky, že v čase narodenia maloletého sa otec k dieťaťu nepriznával a nezaujímal sa
oň. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné zdôrazniť, že časom zmenený postoj a aktuálne

stabilne aktívny prístup otca k dieťaťu je zo strany matky práve potrebné oceniť, keď okrem toho,
že je jednoznačne v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého, je aj v záujme
matky, pokiaľ ťarcha starostlivosti o dieťa a skutočná rodičovská zodpovednosť nezaťažuje iba jedného
z rodičov, ale je rovnomerne rozložená na oboch, o čo má otec záujem a čoho sa vehementne
domáha, pričom ku konfliktom medzi rodičmi dochádza výlučne v dôsledku ich vzájomnej problematickej

komunikácie prameniacej evidentne zo stále nespracovaných vzájomných krívd, ktoré majú základ v
ich bývalom partnerskom vzťahu. Súd má za to, že ani komunikačný problém nemôže byť v danom
prípade použitý ako argument vylučujúci striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, keď vo vzťahu k
problémovej komunikácii rodičov súd opakovane poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky
č. III. ÚS 1206/09, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy

už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas čisto
obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k výchove dieťaťa nemá relevanciu, nemôže
oň súd oprieť svoje rozhodnutie. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvody svedčiace v
prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad pretrvávajúcimi komunikačnými problémami
rodičov, ktoré sa za prejavenia minimálnej miery ochoty a ústretovosti zo strany každého z rodičov

javia ako subjektívne a prekonateľné. Vzhľadom na priebeh konania je jednoznačné, že rodičia napriek
ich vzájomne až precitlivelým reakciám na spontánne konanie toho druhého reagujúce na subjektívne
pociťovanú krivdu vo vzťahu k dieťaťu pri nesúhlase s výchovnými metódami toho druhého, alebo
osobným prežívaním pochopiteľných psychologických reakcií dieťaťa vnímaný precitlivelý postoj rodiča
(vzájomná kriminalizácia pri dramatizácii konania druhého rodiča, alebo vyjadrení dieťaťa vyplývajúcich

z jeho stratégií prežitia pri vnímaní pretrvávajúceho rodičovského konfliktu, vzájomná kritika výchovných
metód, alebo formy stravovania u toho ktorého z rodičov, nepochopenie potrebného času adaptácie
maloletého na prostredie u toho ktorého z rodičov po návrate od druhého, vzájomné obviňovanie sa,
ako aj obviňovania blízkych osôb z devalvácie tohto druhého v očiach dieťaťa a pod.) sú v zásade
usmerniteľní. Obaja zjavne dostatočne empaticky a citlivo vnímajú záujem a potreby dieťaťa a sú za

pomoci tretej strany schopní dosiahnuť v smere jeho výchovy čiastkové dohody, čo sa napokon ukázalo
pri spolupráci so súdnym koordinátorom, pričom súd považuje za potrebné u matky oceniť, že napriek
dlhodobo pretrvávajúcemu rodičovskému konfliktu a súvisiacim dlhodobým osobným sporom s otcom,skutočne práve jej aktívnym pričinením a výchovným pôsobením je maloletý A. spokojné prosperujúce
dieťa s kvalitným a intenzívnym vzťahom k otcovi.

6. K uvedenému nepochybne prispela aj skutočnosť zohľadnená v pôvodnom meritórnom rozhodnutí
v predmetnej veci, že v útlom veku pri jeho naviazanosti na matku, ktorú napokon nespochybňoval
ani otec, bol maloletý v tom čase pre neho v najvhodnejšom dominantnom výchovnom prostredí u
matky, ktorá starostlivosť o dieťa zabezpečovala riadne od jeho narodenia, pričom na prostredie u
matky, vrátane jej širšej rodiny bol zvyknutý. Je iba prejavom zdravého psychického vývoja dieťa, že

pri možnosti budovania citového vzťahu k otcovi sa v jeho veku od matky prirodzene odpútava a
sám sa dožaduje zvýšenej prítomnosti otca v jeho živote, ako dôležitého mužského vzoru, čo súd v
danom prípade rešpektoval. Pôvodné jednoznačné vyjadrenie maloletého v tomto smere súd považoval
za autentické aj z dôvodu, že plne korešpondovalo s pozorovaním samotnej matky, ktoré uviedla vo
svojej výpovedi na polícii, že maloletý sa dostal do veku, kedy viac inklinuje k mužom. Súd však
považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na pretrvávajúcu pevnú

úlohu matky v živote dieťaťa, ktorá dieťa v prípade priznania vyššieho podielu na osobnej starostlivosti
oň otcovi ako druhého plnohodnotnému rodičovi nestráca, naopak v prípade ak má dieťa možnosť
zdravej saturácie vzťahu ku každému z rodičov, tak ako sa začal dožadovať väčšej prítomnosti otca
v jeho živote, potrebuje stabilne i prítomnosť matky, ku ktorej má vytvorené intenzívne citové puto,
avšak každý z rodičov môže dieťaťu odovzdať inú časť pevného základu pre jeho ďalšie pozitívne

napredovanie, keď sú pre dieťa rovnako potrebné pevné hranice, ktoré zvyčajne stanovuje otec, ako
aj citové bezpečné zázemie vyplývajúce z bezpodmienečnej lásky, zvyčajne poskytované matkou. V
tejto súvislosti súd zdôraznil, že rodičia sú vo svojich úlohách nezastupiteľní a hoci je potrebné oceniť
prítomnosť širšieho príbuzenstva a iných blízkych osôb na strane každého z rodičov v živote dieťaťa, títo
nemôžu nahradiť samotných rodičov, obzvlášť, pokiaľ chcú svoju pevnú rolu v živote dieťaťa zohrávať.

Pokiaľ je na strane matky využívaná pomoc so starostlivosťou o dieťa zo strany jej blízkych príbuzných,
nie je dôvod spochybňovať spôsobilosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa zo strany otca jeho
odkázanosťou na čiastočnú pomoc príbuzných z jeho strany, či už pri prevzatí maloletého zo školy,
resp. pri nevyhnutnom krátkodobom dohľade nad dieťaťom počas pracovných smien, keď napokon dieťa
má právo na plnohodnotne realizovaný kontakt s rodinami oboch rodičov, ktorí sú si aj v tomto smere

rovní. Keďže však primárnu zodpovednosť nesú samotní rodičia, sú potenciálne chronické zdravotné
problémystarýchrodičovzkaždejstranyzhľadiskarozhodovaniasúduostriedavejosobnejstarostlivosti
irelevantné.

7. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou súd vyhodnotil ako nie vedený racionálnou

úvahou a záujmami maloletého, ale subjektívnym posunom v jej emocionálnom prežívaní vzťahu k
otcovi. Väčšinu z jej argumentov proti striedavej starostlivosti súd nepovažoval za relevantné. Vzájomne
konfliktný vzťah rodičov, ktorý viedol k ukončeniu ich spolužitia nemôže vylučovať striedavú starostlivosť
o dieťa, keď síce odôvodňuje rozpad ich vzťahu, ktorým však automaticky nedochádza k obmedzovaniu
ich rodičovských práv a povinností, keď obaja zostávajú plnoprávnymi rodičmi, ktorí sú si tak v rozsahu

ako aj vo výkone rodičovských práv rovní. Je na ich osobnostnej zrelosti, aby sa, hoci aj za využitia
odbornej pomoci, dokázali v záujme spoločného dieťaťa povzniesť nad vlastné nespracované emócie
a pri výkone svojich rodičovských práv a povinností brali na zreteľ výlučne záujem dieťaťa a jeho
prvoradé právo na plnohodnotnú starostlivosť a lásku oboch rodičov, ako kľúčových osôb v jeho živote,
s nezastupiteľným miestom ani jedného z nich. Je treba zdôrazniť, že akákoľvek deprivácia dieťaťa v

tomto smere má neskôr negatívny vplyv na jeho vývoj v citovej a charakterovej oblasti.

8. Vykonaním dokazovaním neboli preukázané tvrdenia matky spochybňujúce morálny profil otca, resp.
jeho závislosť na omamných látkach, keď v tejto súvislosti neboli produkované žiadne relevantné,
hodnoverné a na súdne účely použiteľné dôkazy. Naopak je zrejmé, že otec sa vo svojom stabilnom

zamestnaní podrobuje pravidelným lekárskym prehliadkam pod hrozbou závažných následkov v prípade
nevyhovenia podmienkam zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané, že by sa však otec nevedel o
maloletého postarať, resp. že by bol jeho kontakt s dieťaťom pre maloletého nebezpečný.

9. Čo sa týka zastupovania a správy majetku maloletého, ktoré sú súčasťou rodičovských práv a

povinností, nakoľko sa otec o maloletého a jeho výchovu zaujíma, spolupracuje dokonca aj so školou,
s dieťaťom trávi aktívne spoločný čas, neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky na to,
aby bol vo výkone jeho rodičovských práv obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený. Preto
súd oprávnenie vykonávať tieto práva ponechal obom rodičom. Pokiaľ matka poukazuje na minulosťotca, súd vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia musí konštatovať, že otec má stabilné
zamestnaniesoslušnýmzárobkom,riadnesidlhodoboplnísvojuvyživovaciupovinnosťvočimaloletému
a na jeho strane nie sú aktuálne žiadne indície, že by nemohol niesť zákonnú zodpovednosť za správu

potenciálneho majetku maloletého.

10. Striedavou starostlivosťou ani jeden z rodičov dieťa nestráca. Naopak, dochádza ňou k
rovnomernému rozloženiu rodičovských práv a povinností a teda poskytuje nesporné výhody pre
každého z nich, keď ťarcha starostlivosti a výchovy nezaťažuje takmer výlučne jedného z nich.

Navyše je za splnenia základných predpokladov prínosom pre dieťa, ktoré môže mať profit práve z
možnosti plného zachovania tak ženského ako aj mužského vzoru, ktorý by pre dieťa mal predstavovať
predovšetkým jeho biologický otec. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie,
v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť
ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Pri pravidelných periódach
starostlivosti dieťa nemôže stratiť kontakt so širšou rodinou, naopak je zabezpečený rovnomerný kontakt

s rodinami oboch rodičov. V tejto súvislosti súd poukázal aj na ustanovenie § 30 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v
zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hoci je nepopierateľná dôležitosť širších
rodinných väzieb, je potrebné zdôrazniť absolútnu prednosť väzby dieťaťa s rodičom. Taktiež je súd
toho názoru, že mierne odlišný pohľad oboch rodičov môže byť pre dieťa prospešný, keď sa týmto

spôsobom, za nevyhnutného predpokladu nekonfrontačného prístupu rodičov a vzájomnej akceptácii
v nie principiálnych rozdieloch, môže dieťa učiť nevyhnutnej tolerancii. Tu je však potrebné apelovať
na rodičov, aby sa rozhodne zdržali akéhokoľvek negatívneho hodnotenia osoby a spôsobu života
druhého z nich. Každý z nich je totiž v rámci zodpovednosti za výchovu maloletého viesť ho k úcte
k druhému rodičovi a rozhodne neznižovať jeho autoritu v očiach dieťaťa (uvedené sa prirodzene

vzťahuje aj na širšiu rodinu). V zásadných hodnotových otázkach však rodičia musia sledovať jednu
líniu, čo je predpokladom zachovania striedavej starostlivosti a jej realizácie v záujme maloletého.
Taktiež je absolútne neprípustné, aby rodičia vedení nespracovanými emóciami používali ako nástroj
vzájomného boja riešili pred dieťaťom vzájomné výhrady a konflikty. Rodičia sú si súčasne vzájomne
povinní podávať dostatočné informácie ohľadom podstatných skutočností ohľadom dieťaťa, ku ktorým

došlo počas periódy ich starostlivosti.

11. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú
vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných
problémov. Situačnú pohotovosť otca k nervóznejším prejavom, ktorá bola pozorovaná tak kolíznym

opatrovníkom (viď ostatná správa zo šetrenia pomerov), ako aj zo strany súdu v priebehu pojednávaní,
ktorá je evidentne dôsledkom subjektívneho prežívania rodičovského konfliktu s partnerkou, súd
nevyhodnotil ako okolnosť vylučujúcu schopnosť otca zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o dieťa
v rámci striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené súd v danom prípade
považoval práve striedavú osobnú starostlivosť za optimálnu formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k

zlepšeniukomunikáciemedzirodičmi,keďprispejekupokojeniuotcavdôsledkuzníženiapsychologickej
frustrácie z nedostatočnej možnosti podieľať sa plnohodnotne na starostlivosti o spoločného syna.

12. V tejto súvislosti súd podotkol, že nevidel dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania na
preverenie duševného stavu každého z rodičov, keď ich prejavy (vzájomne precitlivelo prežívané) súd

nevnímal ako potenciálne patologické, ale je ich možné dať jednoznačne do súvisu práve s napätím
v ich vzťahu v dôsledku pretrvávajúceho rodičovského konfliktu, nejednoznačne nastavených pravidiel
fungovania starostlivosti o dieťa, vzájomnej nedôvery a komunikačných problémov, ktoré však videl
potrebu riešiť skôr cestou výchovného opatrenia, k nariadeniu ktorého pristúpil z úradnej povinnosti
práve z opísaných dôvodov, s cieľom zlepšenia problémovej komunikácie rodičov.

13. Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie ani o pôvodne navrhovanú správu detského
psychológa, resp. ďalšie lekárske správy otca, ktoré dôkazy navrhovala matka cestou svojej právnej
zástupkyne. V danom prípade totiž žiadna skutočnosť, ktorá by sa objavila v priebehu konania
nenasvedčovala tomu, že by maloletý nebol zdravé, prirodzene sa vyvíjajúce dieťa tak z hľadiska

fyzického aj psychického, pričom pochopiteľné pôvodné adaptačné problémy po nástupe do materskej
školy, dané predchádzajúcou nespochybňovanou fixáciou na matku ako primárneho preferenčného
rodiča, ktorá zabezpečovala osobnú celodennú starostlivosť o dieťa, zintenzívnenú jej zrejmým výrazne
ochranárskym prístupom k dieťaťu, vyplývajúcim aj z jej vyjadrení pred súdom a tiež písomnýchpodaní adresovaných súdu, nie je okolnosť, ktorá by mala vylučovať možnosť dieťaťa plne rozvíjať
jeho vzťah s biologickým otcom. Napokon zdravý psychický vývin dieťaťa mal súd za preukázaný aj
neskoršími správami zo základnej školy, ktorú maloletý začal v priebehu konania navštevovať, keď škola

nespozorovala na dieťati žiadne známky nezvyčajného správania, či prežívania, naopak ide o milé a
šikovné dieťa, obľúbené v kolektíve vrstovníkov.

14. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z obsahu spisu a výsledkov ostatného vykonaného
dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynul hlboký rodičovský konflikt, pretrvávanie ktorého je v

neprospech maloletého, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je v najlepšom záujme maloletého
A. nutné pristúpiť k nariadeniu výchovného opatrenia jeho rodičom v smere odborného psychologického
poradenstva v trvaní 6 mesiacov každému z nich na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a to s cieľom zlepšenia ich komunikácie a akceptácie
postavenia druhého rodiča s tým, že presný čas a rozsah jednotlivých stretnutí určí Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny po dohode s každým z rodičov.

15. V časti výchovného opatrenia súd vyhovel aj návrhu otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci samej, keď má za to, že je nutné začať čím skôr pracovať na zlepšení komunikácie
rodičov v záujme kvalitnejšieho uchopenia ich rodičovských kompetencií, čo je jednoznačne
predovšetkým v záujme dieťaťa a neskoršieho v jeho prospech fungujúceho akéhokoľvek módu

starostlivosti, keď vzhľadom na zrušenie výroku predchádzajúceho rozhodnutia vo veci v tomto smere
uplynula už značná doba, ktorá mohla byť využitá na zlepšovanie komunikácie rodičov, absencia
ktorej predstavuje hrozbu vážnej ujmy pre dieťa, dlhodobo vystavované pretrvávajúcemu rodičovskému
konfliktu, vzhľadom na potenciálny negatívny dopad na jeho zdravý predovšetkým psychický vývin.

16. Čo sa týka styku, v tejto časti návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti zamietol,
nakoľko je tento do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci upravený právoplatným
a vykonateľným neodkladným opatrením, ktoré práve smeruje k adaptácii dieťaťa na pravidelné dlhšie
periódy striedania sa maloletého medzi rodičmi a jednoznačne prispelo k stabilizácii ich pomerov, a teda
nedochádza bez jeho vyslovenia nehrozí nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej ujmy.

17. Súd akcentuje, že dieťa má dvoch rodičov, ktorí sú si vo svojich právach, ale i povinnostiach k dieťaťu
rovní, pričom striedavou osobnou starostlivosťou v prípade optimálnych podmienok na jej nariadenie,
ako tomu je aj v tomto prípade v čase vyhlásenia rozhodnutia, dochádza iba k naplneniu práva a
základnej podvedomej túžby každého dieťa, mať vo svojom živote naplno prítomných oboch rodičov, o
čo v prípade iného nevyváženého modelu starostlivosti prichádza v dôsledku rozpadu ich partnerského

vzťahu, inak povedané funkčnou a rodičmi akceptovanou striedavou osobnou starostlivosťou za
predpokladuichuvedomeniasiavzájomnéhorešpektovanianezastupiteľnejroledruhéhorodičavživote
dieťaťa, môžu byť u dieťaťa minimalizované negatívne dopady straty zázemia, ktoré preň predstavuje
jeho kompletná biologická rodina.

18. Súd svoje rozhodnutie založil okrem prejavenej túžby samotného maloletého po rovnocennej
starostlivosti zo strany oboch rodičov aj na výsledkoch ostatného dokazovania, ktoré preukázalo
dostatočné rodičovské kompetencie na strane každého z rodičov a predovšetkým úzky citový vzťah
maloletého k obom rodičom, pričom súd prihliadal na právo dieťaťa, aby malo možnosť tento naďalej
rozvíjať. Súd má za to, že určená forma osobnej starostlivosti rodičov korešponduje s kvalitou

vzájomných citových väzieb medzi maloletým a obidvoma rodičmi a tiež zohľadňuje jeho vývinové
potreby, a teda práve touto formou starostlivosti budú v porovnaní s doterajšou výlučnou starostlivosťou
matky lepšie zaistené potreby maloletého v každom ohľade.

19. Vzhľadom na vek maloletého a doterajšiu formu starostlivosti o dieťa, keď rodičia na širší styk

maloletého s otcom s prespávaním počas týždňa pristúpili až za výchovného pôsobenia súdu v
priebehu konania, súd podľa stavu v čase rozhodovania aj s prihliadnutím na citovú naviazanosť
matky na maloletého a akceptáciu argumentácie matky, že by dieťaťu pri dlhšej absencii chýbala
matka a príbuzní z jej strany, považoval za vhodné upraviť periódu starostlivosti každého z rodičov
nie na pravidelné týždňové intervaly, ale v móde striedania sa dlhších a kratších týždňov, tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa javia ako vhodnejšie kratšie frekvencie
striedania, ktoré súd čo najväčšmi prispôsobil aktuálnemu režimu zabehnutého styku otca s maloletým,
pričom zohľadňoval aj potrebu zabezpečenia čo najväčšej plynulosti prechodu od starostlivosti matky
k rovnomernej starostlivosti oboch rodičov, tak, aby bola pre dieťa konečná zastabilizovaná zmena čonajmenej stresujúca a čo najmenej maloletému chýbal kontakt s druhým rodičom. Pre maloletého bude
režim striedania uvedený vo výroku tohto rozhodnutia predstavovať minimálnu zmenu oproti režimu,
na ktorý rodičia postupne nabehli v priebehu konania, ktorá zmena však otcovi umožní niesť plnú

rodičovskú zodpovednosť a značne odbremení matku, no predovšetkým naplní právo dieťaťa na lásku
a starostlivosť oboch rodičov, ktorých bude mať v živote zastúpených rovnomerne a rovnocenne, čím
bude z hľadiska jeho zdravého psychosexuálneho vývoja najmenej zasiahnutý rozpadom rodičovského
partnerského vzťahu. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas dní školského vyučovania je
školskézariadeniektorémaloletýnavštevujeapočasdnípracovnéhovoľna,t.j.vprípadedieťaťavrátane

prázdnin, bydlisko odovzdávajúceho rodiča.

20. Súd pristúpil k osobitnej úprave periód starostlivosti počas prázdnin, kedy bude zachovaný režim
striedania dieťaťa, avšak za zohľadnenia rovnomerného trávenia sviatočných dní s každým z rodičov.
Čo sa týka letných prázdnin súd pristúpil k ich rovnomernému rozdeleniu na pravidelné bloky v trvaní 10
dní s prestriedaním v párnom a nepárnom roku, keď jednak zohľadnil, že takto bude mať každý z rodičov

bez nutnosti ich ďalšieho doposiaľ neefektívneho dohadovania sa na náhrade okrem garantovanej
polovice času prázdnin s dieťaťom aj možnosť naplánovať si s maloletým dlhšiu dovolenkovú aktivitu,
zohľadniac argument matky, že väčšina zájazdov presahuje týždňový interval, a súčasne každý rok
pripadneminimálnečasťstykunacelozávodnúdovolenkuotca,ktorásakryjescelozávodnoudovolenku
starého otca zo strany matky, pričom maloletý zvykne tráviť dovolenky so širšou rodinou. Zostávajúcu

časť dovolenky má otec vychádzajúc z potvrdenia zamestnávateľa možnosť dočerpať si individuálne.

21. Napriek zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dospel súd k záveru,
že vzhľadom na aktuálny nepomer v príjmoch rodičov (v pomere cca 2:3 v prospech otca) že v danom
prípade je potrebné upraviť aj počas takejto formy starostlivosti do budúcna vyživovaciu povinnosť

otca a to sumou, ktorá zabezpečí, aby malo dieťa u matky obdobnú životnú úroveň ako u otca. Súd
vychádzal zo skutočnosti, že náklady na výživu, ktoré dieťaťu vzniknú (strava, hygiena, ošatenie,
základná zdravotná starostlivosť, voľnočasové aktivity a pod.) zabezpečí rodič, v starostlivosti ktorého
sa bude práve dieťa nachádzať a pravidelne sa opakujúce, ale aj nepravidelné vyššie výdavky na
výživu dieťaťa (poplatky, resp. platby voči škole a tretím subjektom - zdravotnícke zariadenia, subjekty

zabezpečujúce finančne náročnejšie záujmové, napr. športové či umelecké aktivity dieťaťa a pod.) budú
rodičia hradiť rovným dielom. Za týchto okolností za primeranú výšku výživného súd vychádzajúc z
výšky príjmu otca považoval sumu 50 eur mesačne. Vychádzal pritom z bežných odôvodnených potrieb
maloletého primeraných jeho veku, sociálnemu postaveniu a zdravotnému stavu, vrátane záujmových
aktivít,keďvyčísleniematkou(viďbod35a36tohtorozsudku)považovalzaprimerané,bezzohľadnenia

hypotéky, ktorá predstavuje výlučne náklad matky súvisiaci s jej majetkom, pričom zohľadňoval osobné,
zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň, na ktorej má maloletý právo podieľať
sa. Vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za dôvodné zaviazať otca počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti k plateniu uvedenej sumy, ku ktorej dospel tak, že pokiaľ sú celkové priemerné
odôvodnené náklady spojené s výživou dieťaťa, vrátane nepravidelne sa vyskytujúcich, zaťažujúce

rodičov cca 500 eur mesačne (suma zaokrúhlená nahor zostávajúca po odrátaní úhrady ich časti z
rodinných prídavkov a daňového bonusu), pri rovnomernom trávení času s každým z rodičov vzniknú
počas periódy starostlivosti každého z nich náklady v polovičnej výške cca 250 eur, vychádzajúc zo
schopnosti matky uhrádzať cca 2/5 z týchto nákladov (200 eur), otec musí na dorovnanie životnej úrovne
doplatiť matke zostávajúcu sumu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného

povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa
ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., pričom

výživné má spotrebný charakter. Súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia aj za
zohľadnenia rodinných prídavkov a daňového bonusu, na ktoré má matka nárok.

22. Vzhľadom na dĺžku konania a doterajšiu faktickú osobnú starostlivosť matky súd vychádzajúc z
vyššie uvedených kritérií súčasne pristúpil aj k určeniu výživného od podania návrhu matkou, keď

v danom prípade považoval za dôvodnú diferenciáciu výživného v súvislosti s nástupom dieťaťa do
materskej školy ako aj so začatím školskej dochádzky, keď však v tejto súvislosti zvýšil výživné nie od
01.09.2023, ale až od 01.01.2025, keď v r. 2023 došlo k zvýšeniu štátnych sociálnych dávok určených na
výchovu a výživu dieťaťa, ktorými považoval súd za kompenzované zvýšené náklady dieťaťa spojené sozačiatkom povinnej školskej dochádzky, avšak následne došlo k 1.1.2025 k zníženiu daňového bonusu,
keď výšku týchto nárokov (od 01.09.2023 vo výške 60 eur a jeho jednorazové zvýšenie na 110 eur pri
nástupe dieťaťa do 1. ročníka + daňový bonus vo výške 140 eur a od 01.01.2025 vo výške 100 eur)

na rodinné prídavky ako všeobecne známu skutočnosť nedokazoval, pričom pri ostatnej diferenciácii
prihliadal aj na všeobecný rast životných nákladov, avšak bez striktného zohľadňovania inflácie, čo nie
je v súlade so zaužívanou súdnou praxou.

23. K rozsahu vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu do 31.08.2020 súd dospel vychádzajúc

z vtedajších odôvodnených potrieb maloletého, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových
schopností oboch rodičov, ktorí nemajú inú vyživovaciu povinnosť ako aj podielu vyživovacej povinnosti
matky, v čase začatia konania obmedzenú čerpaním rodičovskej dovolenky, kedy bola odkázaná
na rodičovský príspevok a podstatná časť jej vyživovacej povinnosti bola kompenzovaná osobnou
starostlivosťou o dieťa. Súd považoval za primeranú schopnostiam a vtedajším možnostiam otca a ich
nárastu v priebehu konania (viď bod 9 a 38 tohto rozhodnutia) a vtedajším potrebám dieťaťa, ktoré boli

bežné, primerané veku (viď bod 14 a 36 tohto rozhodnutia), sumu 230 eur od podania návrhu a následne
od septembra 2020, kedy maloletý nastúpil do materskej školy sumu 250 eur. Pri diferencovaní výšky
výživného súd zohľadňoval počnúc obdobím, kedy došlo k zvýšeniu potrieb dieťaťa aj skutočnosť, že
sa matka zamestnala (viď bod 11, 14 a 33 tohto rozhodnutia), a teda na zvýšených potrebách dieťaťa
sa už mohla čiastočne sama podieľať i finančným plnením. Na strane otca súd určil od podania návrhu

výživné v sume, ktorá vytvára priestor jednak pre jeho neskoršie zvyšovanie/diferencovanie v súlade s
prirodzeným rastom potrieb dieťaťa, pričom aj neskoršia diferenciácia súčasne otcovi umožnila podieľať
sa na výžive dieťaťa aj inými plneniami v čase spoločne stráveného času (viď bod 43 tohto rozhodnutia).
Súd nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať náklady na strane niektorého z rodičov z pohľadu
ich schopnosti zabezpečovania výživy dieťaťa zodpovedajúcej jeho potrebám, keď výdavky rodičov

žiadnym spôsobom nevybočujú z bežného štandardu, pričom povinnosťou každého rodiča je v prvom
rade zabezpečiť hoci aj na vlastný úkor výživu svojho dieťaťa a až potom uspokojovať vlastné potreby.

24. Nakoľko medzi rodičmi nebolo sporné, že otec doplatil svoj dlh, ktorý mu vznikol za obdobie od
21.09.2019 (podanie návrhu) do 03.12.2020 (vyhlásenia prvého rozsudku vo veci) vo výške 71,61

eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z uhradenej čiastky na výživnom na základe otcom
predložených poukážok, resp. potvrdení vo výške 5.130 eur, pričom mu vznikla vyživovacia povinnosť v
celkovej výške 5.201,61 eur (81,61 alikvotná čiastka za 11 dní mesiaca september 2019 + 19 mesiacov
do augusta 2020 á 230 eur a 3 mesiace á 250 eur; 5.201,61 eur - 5.130 eur = 71,61 eur) a následne
uhrádzal až do 31.12.2024 výživné vo výške stanovenej aj týmto rozhodnutím, vznikol mu dňa druhého

rozhodnutia vo veci (05.02.2025) dlh vo výške 50 eur za mesiac január 2025. Vyčíslený nedoplatok na
zročnom výživnom súd otca zaviazal zaplatiť matke v zákonnej lehote 3 dni.

25. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhom, resp. protinávrhom matky, a

teda nebolo potrebné, aby o nich v jednotlivostiach rozhodoval samostatným výrokom, keď výroky tohto
rozhodnutia obsahuje štandardnú vykonateľnú úpravu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

27. Záverom súd dodal, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky
(resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo
(porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených
relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo
vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania jeho účastníkmi a ich zástupcami.28. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom I., II. a III. podala včas odvolanie matka
maloletého z dôvodov, podľa §-u 365 ods. 1 CSP file_0.jpg

file_1.wmf

písm. e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietala jeho nevykonateľnosť a nepreskúmateľnosť z dôvodu nesprávneho označenia súdu.
Navrhovateľka má za to, že otázka či režim striedavej starostlivosti o maloletého A. tak, ako je určený
súdom prvého stupňa je vhodný file_2.jpg

file_3.wmf

a prínosný pre vývoj maloletého ako aj jeho osobný rozvoj súdom prvého stupňa nebola vyriešená
tak ako si to vyžadujú záujmy maloletého, pričom rovnako je plne presvedčená, že viaceré ňou
prezentovanéargumenty,majúcevýpovednúhodnotu,súdprvéhostupňaodignorovalanebralnameter,
čoho výsledkom sú napádané výroky súdu v predmetnom rozsudku. Navrhovateľka sa s takto určenou

striedavou osobnou starostlivosťou vyslovila aj počas konania a opakovane uvádza svoj dôrazný
nesúhlas, ktorý však nie je založený na konfliktných situáciách s odporcom, ako sa snažil súd navodiť
v časti odôvodnenia napádaného rozsudku, avšak vychádza z logických úvah výlučne hodnotiacich
potreby maloletého. Je síce pravdou, že komunikácia navrhovateľky s odporcom je strohá, tzv. na
bode mrazu a rozhodne nie prirodzená, avšak navrhovateľka ako matka maloletého, si plne uvedomuje

postavenie odporcu ako otca maloletého, čo nikdy nespochybnila. Napriek aktuálnej komunikačnej
situácii s odporcom, navrhovateľka nikdy nebránila maloletému stýkať sa so svojim otcom, ktorým
odporca nepochybne je. Navrhovateľka sama súhlasila s režimom starostlivosti o maloletého už v
minulosti (napriek tomu, že maloletý v danom čase nemal vytvorený vzťah s otcom v podobe ako
dnes) a to tak, že bola ochotná maloletého ponechať na celý deň s odporcom, keďže je si vedomá

potreby maloletého, ako aj zákonnej úpravy a s ním spojeného faktu, že nemôže brániť styku otca s
dieťaťom. Rovnako nemožno opomenúť, že navrhovateľka sa opakovane snažila dohodnúť s odporcom,
čo realizovala aj prostredníctvom svojej predchádzajúcej právnej zástupkyne, avšak k takejto dohode
medzi ňou a odporcom nedošlo. V prvom rade je potrebné podotknúť, že režim osobnej striedavej
starostlivosti tak, ako ho určil súd prvej inštancie vo výroku I. napádaného rozsudku je chaotický a pre

maloletého zmätočný. Maloletý sa v mysle uvedeného 5 dní v týždni nachádza s matkou a 2 dni s otcom,
pričom nasledujúci týždeň je to naopak. Tomuto režimu tak, ako ho určil súd je teda nutné prispôsobiť
jednotlivé povinné aktivity, ako aj aktivity záľubové (krúžky) maloletého, pričom v neposlednej miere je
na mieste podotknúť, že maloletý v priebehu jedného týždňa „strieda" dve domácnosti. Táto skutočnosť
má za následok aj fakt, že maloletý je tzv. „rozhádzaný” a „pomýlený, pričom navrhovateľka nie v jednom

prípade zaznamenala odlišné file_4.jpg

file_5.wmf

správanie maloletého, ku ktorému dochádzalo viac menej po jeho návrate od otca. Pokiaľ išlo o výhradu

navrhovateľky vo vzťahu k vzdelávaniu sa s maloletým v čase, kedy odporca nie je s maloletým,
avšak v práci, je potrebné podotknúť, že išlo o adekvátny a opodstatnený argument. Ako je zrejmé,
odporca pracuje na smeny, čo je logické, nakoľko je zamestnancom spoločnosti G., v ktorej pracovný
čas vo výrobe je nastavený na tento systém. V čase, kedy sa odporca nachádza v práci, starostlivosť
o maloletého vykonáva stará matka maloletého, teda matka odporcu, s ktorou odporca žije v jednej

domácnosti. V tejto súvislosti navrhovateľka žiada odvolací súd o prešetrenie pomerov na strane
odporcu a to vyžiadaním určenia pracovného času odporcu zo strany jeho zamestnávateľa. jej výhrady
smerujú k otázke učenia sa s maloletým, keďže stará matka maloletého (matka odporcu) je žena v
pokročilom staršom veku, s nepriaznivým zdravotným stavom a čo je dôležité, neovláda dostatočne
slovenský jazyk. Stará matka nemôže byť plnohodnotne súčinná pri výuke, resp. maloletého do školy,

keďže to nie je v jej reálnych možnostiach. Taktiež fakt, že odporca ako otec maloletého pracuje aj na
nočné smeny, čo patrí k jeho práci, jasne preukazuje fakt, že maloletý v tomto čase ostáva v starostlivosti
starej matky, ktorá ako osoba vo vyššom veku sama potrebuje pomoc odporcu. Na strane druhej
nemožno opomenúť, že navrhovateľka si svoj pracovný režim prispôsobila a to práve v nadväznosti napotreby a záujmy maloletého. Nemožno uprieť navrhovateľke, že táto vždy komunikovala s odporcom
ohľadom otázok spojených s maloletým a taktiež ho vždy informovala o zdravotnom stave dieťaťa. Ako
príklad poukazuje na zubné prehliadky maloletého, ktoré boli, sú a budú vždy potrebné, pričom ani

po takomto upozornení, túto zubnú prehliadku. resp. zákrok maloletého otec s ním neabsolvoval, čo
napokon realizovala navrhovateľka.file_6.jpg

file_7.wmf

Na strane druhej, odporca v minulosti v čase, kedy bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti výlučne
navrhovateľky, podstúpil s maloletým psychiatrické vyšetrenie a to bez informovania matky maloletého,
čím jednoznačne konal svojvoľne. V zásade je na mieste konštatovať, že súd prvého stupňa vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže jeho výrok o striedavej starostlivosti v prevažnej miere
oprel o závery kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval, že pre takýto režim sú vhodné podmienky na
straneobidvochrodičov.Maloletýnedisponujeanidostatočnýmpočtomoblečenianatakýtorežim,keďže

všetky aj tieto položky zabezpečuje navrhovateľka. Súd prvého stupňa nevyhovel návrhu navrhovateľky
na vyšetrenie duševného stavu odporcu a to ani na základe pádnych argumentov, avšak odporcovi
ním navrhované dôkazy pripustil a následne aj vykonal. Navrhovateľka v odvolacom konaní navrhuje
psyvchologické vyšetrenie maloletého s cieľom zistiť aktuálny vplyv striedavej starostlivosti na duševný
vývojmaloletého.Podľanázorunavrhovateľky,akužmábyťstriedavástarostlivosť,vzáujmemaloletého

je možné zmeniť jej režim a to v trvaní 9 kalendárnych dní bude starostlivosť o maloletého vykonávať
matka a 5 kalendárnych dní bude túto starostlivosť vykonávať otec. V konečnom dôsledku aj kolízna
opatrovníčka navrhovala striedavú starostlivosť v inom režime, ako to ustálil súd, keďže jej návrh bol 8
dní u matky a 6 dní u otca. Nespornou skutočnosťou je fakt, že navrhovateľka disponuje nižším príjmom
ako odporca, pričom vykazuje vyššie náklady na zabezpečenie existenčných potrieb. Už samotný fakt,

že navrhovateľka platí mesačný úver z dôvodu zabezpečenia existenčnej potreby pre maloletého a ňu
v podobe bývania, je dostatočným argumentom v danom smere. Navrhovateľka ako matka maloletého
zabezpečila bývanie pre maloletého, pričom túto otázku zabezpečovala prakticky sama za pomoci jej
rodičov a to už file_8.jpg

file_9.wmf

v malom veku maloletého. Je nesporné, že v danom smere mala na zreteli primárne file_10.jpg

file_11.wmf

potreby maloletého, keďže uvedomujúc si postupný vývoj maloletého, ako aj nastávajúci neskorší a
vyšší vek, bol jedným z faktorov ovplyvňujúcich kroky file_12.jpg

file_13.wmf

navrhovateľky v danom smere. Maloletý má k dispozícii svoju vlastnú detskú izbu, ktorá mu slúži na
prípravu na štúdium, ako aj strávenie voľného času.file_14.jpg

file_15.wmf

Suma vyčíslená súdom prvého stupňa vo výške 50 eur mesačne, ktorú je povinný platiť na výživu
maloletého je neúmerne nízka. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov,
avšak rovnako je známe, že rodičia sú povinní prispievať na úhradu potrieb dieťaťa podľa svojich
reálnych a finančných možnosti a schopností. Rešpektujúc uvedené, nemožno akceptovať určenie

výživného vyčíslené súdom prvého stupňa v sume 50 eur ako postačujúcu položku z titulu príspevku
na výživnú maloletého. Okrem toho, súd prvého stupňa nezohľadnil položky tzv. jednorazové, na
ktoré navrhovateľka upozornila, ako napríklad zubný strojček pre maloletého. Samozrejme, v prípade
maloletého sa nepochybne vyskytujú a budí aj vyskytovať rovnako aj iné tzv. jednorazové výdavky, ktoré
rozhodne nepokryje suma 50 eur. Vo výroku o výživnom absentuje povinnosť otca maloletého prispievať

rovným dielom na jednorázové, resp. náhodilé položky ako zubný strojček, školské výlety maloletého,
lyžiarsky výcvik, oblečenie, krúžky a iné, nie denne sa opakujúce existujúce náklady (strava). Pokiaľ ide
o výrok v bode II. rozsudku, navrhovateľka nesúhlasí so spravovaním majetku maloletého odporcom,
čo je plne dôvodné. V tomto smere poukazuje na minulosť odporcu, ktorú síce súd nepozná, avšaknavrhovateľke je táto dôverne známa a sama o sebe zakladá dôvod pre obavu zo „spravovania" majetku
maloletého odporcom. Na základe vyššie uvedených skutočností, majúcich výpovednú hodnotu, preto
navrhovateľka navrhuje, aby Krajský súd v súlade s postupom ustanovenia §-u 389 ods. 1 písm. b)

CSP zrušil Rozsudok Mestského súdu Bratislava zo dňa 5. februára 2025, SP. zn: B5-22P/13/2019
alternatívne určil základnú striedavú starostlivosť a to tak, že s výnimkou obdobia letných prázdnin
od 01.07. do 30.08. každého roku a vianočných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletého vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do nasledujúcej stredy do 08.00
hod. nepárneho týždňa. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od stredy od 08.00

hod. nepárneho týždňa do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. párneho týždňa, kedy sa starostlivosti
ujme rodič podľa bežného režimu starostlivosti. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého počnúc
právoplatnosťou rozsudku počas striedavej osobnej starostlivosti sumou 150 eur mesačne vždy vopred
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Otec je povinný podieľať sa na úhrade mimoriadnych a maloletého
rovnakým dielom ako maloletého.

29. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Má za to, že navrhovateľka len zastiera svoju nevôľu vo vzťahu k
meritu veci, ako ho vníma prvostupňový súd, pričom navrhovateľku v tomto smere prezrádza neochota
vôbec uvažovať o striedavej starostlivosti a preto ani len dôsledne nevyvracia skutkové konštatovanie
súdu. Odporca v reakcii na obsiahnutosť deklarácií (prehlásení) v odvolaní, k nim uvádza, že takéto
„zaručené“ ubezpečenia, nie sú ničím iným, než prázdnymi floskulami, teda frázami bez relevantného

obsahu. Matka očakávala zverenie dieťaťa výlučne do jej starostlivosti, výlučne ona bude zastupovať
dieťa, výlučne ona bude spravovať jeho majetok, styk s otcom jedine cez párne víkendy v žiadnom
prípade s prespatím, tj. iba bez prespatia dieťaťa, keď prvostupňový súd (06.02.2020) v rámci vyslovenia
predbežného posúdenia veci vyslovil, že je v súlade so záujmom dieťaťa, aby dieťa s otcom bolo
určitý počet hodín aj v pracovné dni týždňa (teda uznala, že len každý druhý víkend je málo). Matka

nereflektovala súdom opoznaný záujem dieťaťa pripúšťajúci styk s otcom aj počas pracovných dní, teda
uprednostňovala vlastné očakávania a presvedčenia o tom, čo je záujem dieťaťa pred názorom súdu,
kedy v súčte 1 roka (od vyslovenia predbežného právneho posúdenia súdom - feb. 2020 - do doručenia
prvého rozsudku, tj. do feb. 2021 ani jeden jediný pracovný deň nepripravila dieťa na styk s otcom na
aspoň dve hodiny (nebola dostupná žiadnej dohode v smere naznačenom súdom ako vyhovujúcom

záujmu dieťaťa). Rovnako predbežným právnym posúdením súd už v skoršej časti konania uvažoval
aj o výške výživného, pričom ho ustálil v nadväznosti aj na sedenia pred VSU vyššie než aké odporca
dovtedy platil, pričom odporca vyhovel úsudku súdu a platil viac. I napriek už nielen predbežnému
posúdeniu súdom záujmu dieťaťa, navrhovateľka predstavila vtedajším odvolaním svoje očakávanie
spiatočníckou požiadavkou, aby súd napriek tomu, že dieťa rastie a je samostatnejšie a jednoznačne je

nielen spôsobilé, ale je jeho zásadným záujmom rozvíjať rovnocenne svoj vzťah aj s druhým rodičom
a žiadala, aby súd odporcovi a dieťaťu odobral pracovné dni, ako možné pre styk s dieťaťom, a aby
v rámci torza, ktoré by odporcovi na styk zostalo, teda párne víkendy. Vyššie uvedená retrospektíva
tzv. očakávaní matky umožňuje urobiť si vlastný úsudok, v akej miere boli a sú očakávania matky (jej
skutočná vôľa) “legitímnymi“ očakávaniami. Ak navrhovateľka tvrdí, že „navrhovateľka bola tá, ktorá sa

snažila opakovane dohodnúť, v takomto holom, ničím nepodloženom tvrdení neleží a contrario dôkaz
o trucovitosti, či konfliktnosti odporcu alebo úmyselného kladenia prekážok. Odporca ubezpečuje súd,
že je spôsobilý dohôd. Predložil výber skutkových konfliktných epizód a k nim stanovisko odporcu.
Navrhovateľ sa tiež riadne zúčastnil všetkých mediácií, riadne všetkých sedení na súde s VSU v
rámci Cochemského modelu, riadne dodržiaval každé neodkladné opatrenie. Odporca navyše riadne

dodržiaval aj každé predbežné právne posúdenie vyslovené súdom. Dodržiaval aj každé neprávoplatné
enunciáty súdov – pre odporcu a maloletého išlo vždy o priaznivejší rozsah styku, než úroveň rozsahu
v právne relevantných prejavoch vôle navrhovateľky. Situácia sa signifikantne zmenila až od júna 2024,
kedy sa aktom neodkladného opatrenia aktivovali mechanizmy uplatňovateľnosti zodpovednosti voči
ktorémukoľvek rodičovi, a všetky údajné choroby dieťaťa, údajné nechcenia dieťaťa ísť k otcovi, “sa

vyliečili“ a všetky nemožnosti preberania dieťaťa do styku aj starou matkou zo strany otca, ktoré dovtedy
neboli možné, lebo navrhovateľka podmieňovala vyzdvihnutie si dieťaťa do styku len odporcom (hoci
pri vracaní dieťaťa do styku mala to privilégium navrhovateľka- bežne sa nechala zastúpiť starou
matkou a kontinuálne je to bežné dodnes pre matku, zastúpiť sa pri preberaní dieťaťa starou matkou)
sa stali možnými, tj. všetko dovtedy realizačne nemožné alebo realizačne nepredstaviteľné zo strany

navrhovateľky a tým vytvárajúce realitu obštrukcií a prekážok styku, sa stalo možné. V súvislosti so
šikanóznymi kriminalizačnými atakmi zo strany navrhovateľky, treba jej výber doplniť, keď treba uviesť,
že ich objektom nebol len odporca. Tá navrhovateľka, ktorá o sebe ´prehlasujúco ubezpečuje´ - „jej
výhrady nikdy neboli zamerané na zákaz alebo obmedzenie styku maloletého so starou mamou“ –zamlčala vážnu trhlinu na tomto deklarujúcom prehlásení, keď “pozabudla“, že trestným oznámením
“odmenila“ starú mamu dieťaťa len zato, že stará mama splnila sľub daný dieťaťu, že mu príde
zakývať, keď ráno pôjde do škôlky. Navrhovateľka zvaľuje vyše dvojmesačné hermetické neumožnenie

dieťaťu stýkať sa s otcom (do čoho spadali Vianoce, ani darčeky neumožnila prebrať dieťaťu spod
ešte stojaceho stromčeka v domácnosti otca) na údajne nerešpektovania zdravia dieťaťa otcom. V
skutočnosti, teda vo váhe objektívnej pravdy, pritom išlo o vopred navrhovateľkou avizovanú a úmyselnú
pomstu navrhovateľky odporcovi, ktorú pomstu navrhovateľka uskutočnila v reakcii na fakt, že po
vyhlásení prvostupňového rozsudku odporca poukazom na výrok súdu o realizácii styku cez víkendy

už aj s praktizovateľnosťou prespatia dieťaťa, v poukaze na tento výrok otec ponechal dieťa v sobotu
večer konečne môcť prespať u otca, t.j. zo soboty na nedeľu a aj to matke v emaily oznámil. Matka
došla s policajtmi a nástojila, že nebude realizovať neprávoplatný úsudok súdu a nehodlá podporovať
skúšanie prespatia dieťaťa u otca bez ohľadu na usmernenie sudkyne. V rovine skutkovej dieťa prespalo
zo soboty na nedeľu v absolútnej psychickej pohode, avšak preukázalo, že je v domácnosti otca v
rovnakom psychickom komforte ako v domácnosti matky, resp. ako v domácnosti starých rodičov zo

strany matky. Ak majú skutkové roztržky vybraté samotnou navrhovateľkou do „zoznamu“ uvedeného v
jej odvolaní právnu relevanciu, tak potom len takú, že faktom ich opisu navrhovateľkou, navrhovateľka
len potvrdzuje ich existenciu a následne faktom spôsobu ich manipulatívneho substancovania zo
strany navrhovateľky – sa navrhovateľka sama usvedčuje z takých anymozít panujúcich v jej vnútri
voči odporcovi, pre ktorú neváha siahať pre privodenie akejkoľvek ujmy pociťovateľnej odporcom ako

ujmy na jeho spoločných právach s dieťaťom. Paradoxne teda vyviňovanie sa navrhovateľky v spojení
s preukázaným nekalým spôsobom akým to robí, potvrdzuje vecnú správnosť skutkových záverov
prvostupňového súdu o: „Súd prvého stupňa vo viacerých častiach napádaného rozsudku poukázal
na subjektívne hodnotenie odporcu ako otca zo strany navrhovateľky, pričom nie v jednej zo svojich
úvah argumentoval (a to priamo, či nepriamo) tým, že nesúhlas navrhovateľky ako matky so striedavou

osobnoustarostlivosťoujezaloženýnajejemocionálnomprežívanívzťahukotcovimaloletého.Natomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že napriek aktuálnej komunikačnej situácii s odporcom, navrhovateľka
nikdy nebránila maloletému stýkať sa so svojim otcom, ktorým odporca nepochybne je.“ Odporca vníma
ingerenciu súdu do úpravy pomerov maloletého ako priebežnú činnosť súdu prínosnú pre dieťa nielen
právoplatnými enunciátmi, ale aj samotnými úvahami vedúcimi k enunciátu (tzv. predbežnými právnymi

posúdeniami, taktiež usmerneniami rodičov v rámci pojednávaní), ako aj ešte len neprávoplatnými
enunciátmi. Navrhovateľka nepojala napr. za 3 roky vnímania funkčného záujmu dieťaťa (od marca
2021 od kedy sa praktizovalo prespatie dieťaťa a styky aj v pracovné dni až do prijatia neodkladného
opatrenia v máji 2024) žiadnu potrebu upraviť svoj spôsob záujmu na veci zodpovedajúcejšie tzv.
najlepšiemu záujmu dieťaťa. Poukazom na vyššie uvedené má odporca zato, že skutočný dôvod

odvolania navrhovateľky tkvie v kontinuálnej anymozite navrhovateľky voči odporcovi s plným vedomým
navrhovateľky, že opäť prehliada záujem dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o skutkové podstaty údajných vád
napádaného rozhodnutia vzťahujúcich sa k formátu striedavej starostlivosti, ako tieto skutkové podstaty
substancovala navrhovateľka nemožno ich subsumovať pod ani jeden z odvolacích dôvodov ako ich
uvádza navrhovateľka v úvode svojho odvolania (§ 365 ods. 1 písm. f)), pretože nie je pravdou, že

by súd z vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, ktoré ho následne viedli k
ustáleniu formátu striedavej starostlivosti, pretože súd formát striedavej starostlivosti najprv odskúšal
prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktoré sa dodnes úspešne praktizuje. Pokiaľ sa jedná o
skutkové podstaty údajných vád napádaného rozhodnutia vzťahujúcich sa k tematike problematického
styku maloletého v rámci striedavej starostlivosti aj s inými členmi rodiny otca, obzvlášť starej matky

pre jej údajnú chorobu a vlastnú odkázanosť, túto skutkovú podstatu substancovala navrhovateľka už
v záverečnej reči a bolo už reakciou záverečnou rečou zástupcu odporcu vyvrátené substancované
tvrdenie ako nepravdivé. K tematike splnenosti/nesplnenosti podmienok pre starostlivosť v domácnosti
odporcu, túto skutkovú podstatu substancovala navrhovateľka bez akéhokoľvek vysvetlenia. Čo sa
týka skutkovej podstaty substancovanej navrhovateľkou v podobe údajného nevykonania dôkazu

pracovného času odporcu vo G.; tento dôkaz je irelevantný, pretože súčasťou spisu je tento dôkaz,
súd ho riadne vykonal a vyhodnotil. Čo sa týka skutkovej podstaty substancovanej navrhovateľkou
v podobe nevyhovenia návrhu navrhovateľky na vyšetrenie duševného stavu odporcu, odporca v
stručnosti poukazuje na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej k procesným právom strany nepatrí, aby
bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne

domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Odporca sa plne stotožňuje s ozrejmením zo strany súdu,
prečo nevykonal tento typ dôkazu. Odporca poukazuje opäť na fakt, že súd pre stanovenie príjmových
pomerov a nákladov na dieťa vykonal všetky dôkazy a dostatočne sa vyporiadal s ich hodnotením pre
určenie výživného. Odporca zdôrazňuje, že už teraz pri starostlivosti podľa neodkladného opatreniavyššou mierou osobnej starostlivosti prevzal na svoje ramená aj značnú časť priemerných nákladov na
dieťa. Odporca zdôrazňuje, že šaty dieťaťa pochádzajúce od matky nie sú používané aj v čase, kedy je
dieťa u neho. Pokiaľ sa jedná o jednorazové zdravotnícke a iné výdavky, je potrebné, aby ich matka na

odporcu riadne komunikovala, sám odporca sa mnohokrát snažil byť prítomný pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti dieťaťu a na mieste by prevzal na seba aj podelenie si nákladov na poskytnutú starostlivosť.
Záverom k otázke výživného a s tým súvisiacich majetkových pomerov uvádza odporca, že faktický stav
je taký, že odporca je jedným z troch súrodencov, avšak obýva rodičovský byt sám. Neistota právna
vyplývajúca z neexistencie právoplatnej úpravy pomerov sa zhmotňovala do aj finančnej neurčitosti u

odporcu, nakoľko kým nie je právoplatná úprava pomerov aj čo do výšky vyživovacej povinnosti odporcu,
v priamom súvise s tým, tj. s touto právnou neistotou je neurčitosť finančných možností u odporcu
ohľadne otázky čerpateľnosti hypotekárneho úveru, ktorého čerpaním ako jediným spôsobom môže
odporcazadovážiťzdrojenavyplateniesúrodencovzrodičovskéhobytu.Jemožnépočítaťsozaťažením
výdavkom na úrovni 450 až 600 eur, čo závisí od nastavenia výšky úveru. Žiada Krajský súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

30. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že vychádzajúc z individuálnej analýzy vyjadrenia otca
je zrejmé, že tento sa v prevažnej miere vo svojom písomnom podaní obmedzil na snahu navrhovateľku
vrhnúť do svetla zákernej, pomstychtivej a neochotnej matky, ktorá uprednostňuje ňou „vedený otvorený
konflikt” s otcom maloletého, nad reálne záujmy a potreby maloletého. Otec maloletého niekoľko strán

svojho písomného podania koncentroval na opis akýchsi vzájomných konfliktov vedených v minulosti
medzi ním a navrhovateľkou, pričom však ním podaný prednes týchto konfliktov pochopiteľne navodzujú
jednostranný dojem o zamedzovaní matky v styku maloletého s otcom. Takéto tvrdenia a rovnako
aj akékoľvek úvahy sú nepravdivé a nezakladajú sa na skutočnostiach uvádzaných otcom. Ak aj
navrhovateľka vyslovila nesúhlas s režimom striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému,

tento jej názor je založený na primárnych faktoch a skutočnostiach, ktorých bola svedkom, resp. mala
možnosť ich plne vnímať. Už v písomnom odvolaní navrhovateľka jasne a zreteľne poukázala na fakt,
že striedanie maloletého v osobnej starostlivosti v počte dní ako to určil súd prvého stupňa je zmätočné
a chaotické pre maloletého, čo nepochybne nemožno hodnotiť ako prospešné pre maloletého. Táto
výhrada matky ako navrhovateľky však nemôže byť v žiadnom smere vyhodnotená ako bránenie matky.

resp. vytváranie prekážok zo strany matky v styku maloletého s otcom. V konečnom dôsledku je nutné
podotknúť že takto určený režim (5 dní a 5 dní aj to nie komplexne) je taktiež aj na škodu oboch rodičov,
keďže obaja sú zamestnaní a v čase vykonávania osobnej starostlivosti o maloletého, je povinnosťou
každého z nich plne prispôsobiť všetky okolnosti v pracovnej ako aj súkromnej sfére danej situácii. Inými
slovami povedané, otec uvádza, že „problémom" je postoj, resp. správanie sa navrhovateľky, pričom

sám opomína svoje „trucovité' konania vedené voči navrhovateľke. Súd prvého stupňa obom rodičom
nariadil výchovné opatrenie za účelom zlepšenia komunikácie. Nariadeného úkonu sa navrhovateľka
zúčastnila a plne sa mu podrobila. Toto nemožno hovoriť o otcovi, čo napokon vyplýva aj z informatívnej
správy file_16.jpg

file_17.wmf

o spolupráci rodičov, vypracovanej ÚPSVR Bratislava zo dňa 08. apríla 2025, file_18.jpg

file_19.wmf

z ktorej obsahu je zrejmé, že otec nevyvinul žiadnu iniciatívu o kontakt, pričom rovnako aj pre ÚPSVR
bol nekontaktný. Ďalšou ukážkou „ochoty” otca je aj jeho postoj, kedy tento neumožnil maloletému
synovi A. zúčastniť sa dovolenky s matkou v zahraničí a to bez reálneho logického a opodstatneného
základu a už vôbec nie vysvetlenia. Súd opomenul úprava tzv. jednorazových (teda nie pravidelne

sa opakujúcich položiek z titulu nákladov na maloletého), čo vôbec v rozsudku neurčil a neupravil. V
tejto súvislosti je na mieste poukázať na vyjadrenie otca vo vzťahu k otázke nákladov na maloletého,
ktorý uvádza, že prevzal na svoje ramená aj značnú časť priemerných nákladov na maloleté dieťa. Na
tomto mieste je potrebné podotknúť, že zo strany otca nejde o žiadne dobrovoľné gesto, keďže aj on
je rodičom majúcim vyživovaciu povinnosť voči maloletému tak, ako ju má aj matka. Otec prakticky

poukazuje na to, že podelenie nákladov (jednorazových) by v pomere prevzal na seba, avšak k tomuto je
potrebné, aby matka riadne komunikovala, ako vyplýva z jeho vyjadrenia. Ak by uvedené bolo pravdou
a skutočným zámerom otca, potom by sa tento bol minimálne dotazoval vo vzťahu k úhrade na zubný
strojček maloletého, o čom matka informovala aj na pojednávaní a teda otec má o tejto skutočnostivedomosť. Pokiaľ aj je otec v ním prezentovanej situácii, kedy je nútený riešiť otázku vyplatenia podielu
svojmu bratovi (ako uvádza v písomnom vyjadrení), táto skutočnosť nič nemení na fakte, že jeho
vyživovacia povinnosť voči maloletému stále trvá a je prioritná. Zjednodušene povedané, výživné voči

maloletým deťom má prednosť pred nákladmi, na ktoré otec poukazuje. Navrhovateľka v plnej miere
upriamuje pozornosť na ňou podané písomné odvolanie a to primárne v časti záverečného návrhu na
rozhodnutiesúduvplnomrozsahu,naktoromjednoznačnetrvá(režimrozloženiastriedavejstarostlivosti
ako navrhuje).

31. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že na prelome z 24. júna 2025 do 25. júna
2025 navrhovateľka prestala svojvoľne realizovať styk, t.j. pripravovať dieťa a odovzdávať dieťa do
styku. Navrhovateľka sa prejavuje nesebakritickým presvedčením o výlučne jej najlepšom poznaní
záujmov dieťaťa a výlučne ňou konania v najlepšom záujme dieťaťa, pričom v tomto presvedčení
koná svojvoľne na pozadí takého konania (vzťahujúceho sa aj na ňu, a to minimálne jeho výchovným
posolstvom), ktorého dôvodnosti dáva príčinu legitímna pochybnosť o schopnosti rodiča - nevynímajúc

matku dieťaťa- odosobniť sa od vlastných záťaží. Zodpovedný rodič nebude (pred súdom avizovaným
termínom vypočutia dieťaťa), dieťa manipulovať; bude ctiť cítenie vlastného dieťaťa, ktorého vek už
dáva relevanciu spoznania jeho cítenia jeho osobným vypočutím zo strany súdu. Prvostupňový súd
prezieravo postrehol, že „aby to tak zostalo“ a „až bude veľké a bude sa môcť rozhodovať potom samo“
- to sú dieťaťu podsunuté naratívy ako má vypovedať pri vypočutí pred súdom zo strany navrhovateľky.

Chybou UPSVaR žiadosť dieťaťa o utajenie nebola rešpektovaná; k matke sa v toho dôsledku dostali
slová a postoje dieťaťa prezentované kolíznemu opatrovníkovi. Navrhovateľka uskutočňuje indoktrináciu
dieťaťa. Značnou motiváciou pre matku, je v tomto indoktrinačnom úsilí aj záujem otčima matky, ktorý
ako bezdetný si prisvojuje dieťa odporcu a vychováva ho na obraz svoj. V prospech záujmu svojho
otčima, koná matka proti záujmu dieťaťa a biologického otca. Odporca sa stále častejšie potýka s tým,

že dieťa síce neodmieta otcove vonkajšie aktivity (ako futbal, alebo iné pohybové aktivity vonku na
detskom ihrisku), ale ako náhle je dieťa v domácnosti a má sa venovať bežným aktivitám tam (ako
voľnému tráveniu času s otcom len tak zdieľajúc spoločnú prítomnosť, učeniu sa s otcom, venovanie
sa ručným manuálnym činnostiam kresleniu, modelovaniu s otcom), dieťa zvykne uvádzať, že „ho
to nudí, chce byť s dedom a hrať s dedom ich hru, lebo tam už má toľko a toľko dolárov a chce

vedieť, koľko ešte môže navýšiť, či by sa mu to podarilo a s dedom majú rozohraté, že to urobia
tak a tak, a podobné demotivačné postoje k iným aktivitám preferovaným v starostlivosti otca, než
k aktivite hrania počítačových hier, ktoré mu otec síce umožňuje, ale s vymedzením presného času,
po uplynutí ktorého žiada otec, aby sa učili alebo len tak pozerali TV a v ňom aj náučné kanály a
pod., k čomu má dieťa dešpekt, neochotu a nevôľu. Zásadným spôsobom je preukázaná iracionalita

matky (keď kritériom racionality je skutočný záujem dieťaťa) a jednak to objasňuje ďalší z modusov
(spôsobov) obštrukčného správania matky voči realizáciám stykov, t.j. voči starostlivosti odporcu, keď
matka kádrovaním pred dieťaťom aktivít u otca, ako pre dieťa nezaujímavých, či nudných, porušuje
právo styku v jednej z jeho zásadných obsahových súčastí (popri bázickej obsahovej súčasti - realizovať
styk), ktorou je aj mentálna príprava dieťaťa na styk a jeho motivovanie, nie jeho strašenie; k uvedenému

uvádza: Právo styku s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe - právo určiť miesto a spôsob trávenia času
počas stretávania (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M. Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava. C. H. Beck, 2017, str. 416 ). Samotným odovzdaním dieťaťa
nie je vyčerpaný obsah subjektívneho práva oprávneného rodiča na styk. Stále agresívnejšie praktiky a
stále agresívnejší naratív navrhovateľky a rodiny navrhovateľky -hodlaný vštepiť dieťaťu- sa manifestuje

z počínania si navrhovateľky pri realizácii výchovného opatrenia, t.j. pred orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí-referátom psychologicko-poradenských služieb (ďalej len ,,SPODK-ref. PPS"). V správe
o realizácii výchovného opatrenia zo dňa 11.07.2025 orgán SPODK-ref.PPS uviedol: ,,maloletý A. v
súčasnosti odmieta chodiť k otcovi“. Je zrejmé, že orgán SPODK-ref.PPS neprotokoloval vôľu dieťa,
ale tvrdenia rodiča-matky. Skutočnosť, že orgán SPODK-ref.PPS neprotokoloval vôľu dieťaťa, ale len

tvrdenie matky /výsostne len jej „želanie" naprogramovania dieťaťa/, potvrdil aj samotný orgán SPODK-
ref.PPS, keďže v spojitosti s vetou „maloletý A. v súčasnosti odmieta chodiť k otcovi" zaprotokoloval aj
to, že: ,,Podľa informácií od oboch klientov, maloletý A. v súčasnosti odmieta chodiť k otcovi". K zániku
realizovania styku došlo -ako už bolo uvedené z 24. júna 2025 do 25. júna 2025, kedy navrhovateľka
prestala svojvoľne realizovať styk po celú dobu letných prázdnin, pričom na obhájenie zneužitia právnej

neistoty zo strany matky, tá istá matka z večera na ráno stvorila naratív náhlej (okamžitej) nevôle
dieťaťa vo vzťahu k starostlivosti odporcu, ktorú ona údajne len rešpektuje. Objektívna realita je, že
vôľa dieťaťa k širšej starostlivosti otca je pozitívna, zadokumentovaná lege artis spôsobom súdom
a skutkovo potvrdzovaná každým realizovaným stykom, s ktorým stykom dieťa samotné, žiaden ne-vôľový problém nesignalizovalo a nesignalizuje. Po skončení prázdnin, teda so začatím školského
roka, bola matka váhou účinku neodkladného opatrenia nútená obnoviť styk, ktorý dieťa rado a s
pozitívnym postojom absolvuje, čo dokazuje jeho skutočný vzťah k odporcovi a jeho starostlivosti, i

napriek reptaniu, že by chcelo, aby mu tatino nechával viac sa hrať na počítači. Povahové črty otca,
na ktoré matka poukazuje ako údajne nevyhovujúce jej komunikácii s ním, sú črty, ktoré na odporcovi
prekážajú ideálu navrhovateľky o partnerovi, nemajú však žiadnu (či negatívnu, či pozitívnu) relevanciu
pre schopnosť odporcu postarať sa a starať sa o dieťa, čo sa preukázalo už aj praxou nastolenou a
pozitívne zhodnotenou prvostupňovým súdom. Správa SPODK-ref.PPS (ďalej len „Správa") má okrem

obsahu vybočujúceho z mandátu výchovného opatrenia, v ktorej časti je, zavádzajúcim zrkadlením
naratívu navrhovateľkiných klamstiev, aj obsah očakávaný byť prítomný v správe vzhľadom k tomu, čo
bola úloha SPODK-ref-PPS, teda mandát vyplývajúci z úlohy - zabezpečenia realizácie výchovného
opatrenia. V tejto časti správy (ohľadne výsledkov práce na zlepšení komunikácie rodičov) SPODK-
ref.PPS reportuje (i) nesúčinnosť zo strany navrhovateľky realizácii výchovného opatrenia, a (ii) súčasne
pretlmočuje dôvody uvádzané navrhovateľkou pre jej nesúčinnosť výchovnému opatreniu. Správa

konštatovala nesúčinnosť navrhovateľky spoločnému sedeniu rodičov, čo je terapeutická podstata
výchovného opatrenia, čím správa identifikovala (pomenovala) príčinu nezrealizovateľnosti výchovného
opatrenia, ktorá príčina, tkvejúca vo vôľou podmienenom odmietnutí súčinnosti terapeutickému
spoločnému stretnutiu rodičov zo strany navrhovateľky, je naplnením skutkovej podstaty - zmarenia
zrealizovateľnosti výchovného opatrenia. Je evidentné, že odporca sa k dieťaťu dostane len vtedy

ak nedá navrhovateľke žiadnu zámienku suspendovať styk poukazom na jeho nedostatočne "zdvorilé"
správanie sa k navrhovateľke. Navrhovateľke vyhovuje vyvolávať konflikty, nakoľko tým získava
udržiavanie nerovnováhy, tj. statusu quo svojej dominancie v realizácii (konzumovaní) rodičovských práv
a povinností na úkor času odporcu, toho času odporcu, ktorý pritom už vyplýva z úsudku súdu ako
patriaci otcovi dieťaťa a to predovšetkým v záujme dieťaťa (ďalej tiež „navrhovateľkina neoprávnená

odmena z jej nepoctivosti"). Vrcholom následkov ponechania právnej neistoty v pomeroch veci, je
zníženie dôstojnosti odporcu v dôsledku čelenia ním šikanóznej kriminalizácii zo strany navrhovateľky
(jednak privolávaním na odporcu polície zo strany navrhovateľky, ako aj podávaním na neho trestných
oznámení). Aby súd prijímajúci zo strany navrhovateľky substancovania o konfliktnosti odporcu, ktorej
je ona až takou „obeťou“, že je „odkázaná“ privolávať na odporcu políciu a podávať trestné oznámenia,

nadobudol analytický obraz o akejkoľvek konfliktnej situácii, o ktorej substancovanie navrhovateľky
pojme do svojich úvah pre pojatie rozhodnutia, potom by v rámci spravodlivého zaobchádzania musel
skúmať konfliktnú situáciu z právneho hľadiska v aspekte posúdenia zodpovedností aktérov za vznik
konfliktnej situácie. Pokiaľ by tak súd urobil vo všetkých prípadoch, ktoré navrhovateľka pred súdom
substancovala a označila sa v nich za „obeť“ konfliktnosti odporcu alebo aspoň v tým prípadoch,

kde substancovala aj privolanie polície na odporcu, potom by súd zistil, že privolávania polície a
trestné oznámenia pripadajú všetky bez výnimky na dni vymedzené odporcovmu styku s dieťaťom, t.j.
na dni vymedzené realizovaniu jeho styku s dieťaťom. Vo všetkých uvedených dňoch (a časoch), v
ktorých následne napadli na odporcu trestné oznámenia navrhovateľky, navrhovateľka suspendovala
(nerealizovala styk) bez akejkoľvek opodstatnenej (podloženej) príčiny. Voči otcovi dieťaťa nemôže byť

použité jeho správanie snažiace sa o realizáciu styku (a už vôbec nie styku v rozsahu, v akom styk
samotné súdy ustanovili za súladný so záujmom dieťaťa) a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
ČR sp. zn. I.ÚS 238/05 (ÚS ČR): ,,Správanie otca a jeho snaha o čo možno najčastejší styk s maloletým
dieťaťom nemôže byť použitá proti nemu a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z
tohto vzťahu vyplývajúcimi.“ Odporca má zato, že v poukaze na dôkaznú oporu, je hodnotenie dôkazov

prvostupňovým súdom (ako jednotlivo, tak vo vzájomnej súvislosti) správne a poťažmo je správny aj
úsudok a rozhodnutie prvostupňového súdu. Žiada odvolací súd, aby v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP,
rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B5-22P/ 13/2019 zo dňa 05.02.2025, v znení opravného
uznesenia zo dňa 08.04.2025 - v rozsahu všetkých výrokov, tj. v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny a zákonný.

32. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou - matkou maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadnévadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

33. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky o úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému A. a návrh otca na úpravu styku. Súd prvej inštancie
svojím prvým rozhodnutím zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany
otca vo výške 230 eur s účinnosťou od 31.08.2020 a vo výške 250 eur s účinnosťou od 01.09.2020,
rozhodol o dlžnom výživnom, úprave styku, výrokom VIII. uložil rodičom maloletého A. výchovné
opatrenie a výrokom IX. rozhodol o trovách konania. Na základe odvolania otca odvolací súd svojím
rozhodnutím pod č.k. 12CoP/12/2023-12CoP/11/2023 – 600 zo dňa 31.10.2023 rozsudok súdu prvej

inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z dôvodu, že neskúmal predpoklady, či je vhodná striedavá osobná starostlivosť rodičov.

34. Súd prvej inštancie svojím v poradím druhým rozhodnutím rozhodol tak, že zveril maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že s výnimkou obdobia letných prázdnin od 01.07.

do 30.08. každého roku a vianočných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
matka vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od
08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a v nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od
08.00 hod. do piatka do 08.00 hod.; otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v
nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod.

do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod a v párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 08.00 hod. do
piatka do 08.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod do 16.08. do 08.00 hod, kedy sa starostlivosti ujme rodič
podľa bežného režimu starostlivosti; upravil styk počas veľkonočných sviatkov, vianočných prázdnin
a letných prázdnin, rozhodol o tom, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok v bežných veciach, rozhodol o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu

maloletéhood21.01.2019do31.08.2020sumou230eurmesačne,od01.09.2020do31.12.2024sumou
250 eur mesačne a od 01.01.2025 do právoplatnosti tohto rozhodnutia sumou 300 eur mesačne; počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia je počas striedavej osobnej starostlivosti otec povinný prispievať na
výživu maloletého sumou 50 eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a dlh
na zročnom výživnom od 01.01.2025 do 05.02.2025 v celkovej výške 50 eur je otec povinný zaplatiť

k rukám matky do 3 dní. Súd uložil výchovné opatrenie rodičom, vyslovil, že výrok V. (to je uloženie
výchovného opatrenia) je vykonateľné jeho doručením, vo zvyšku návrh otca na vyslovenie predbežnej
vykonateľnosti zamietol a rozhodol o trovách konania. S poukazom na dôvody matky predostreté v
odvolaní je úlohou odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku I, II, III., a závislého výroku VIII.

35. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadom zverenia maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, úpravy jej realizácie i miesta odovzdania a prevzatia
maloletého, určenia, že obaja rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, ako aj

úpravy styku s maloletým počas letných, vianočných prázdnin a veľkonočných sviatkov, aj určenia
vyživovacej povinnosti v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody
na odlišné rozhodnutie a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky matky
ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej
inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

36. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

37. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

38. V zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

39. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej

starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

40. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. V zmysle § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

42. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená

zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a považuje za
nevyhnutné uviesť v súvislosti so spôsobom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, že základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa
majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným viacerými medzinárodnými
európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných

právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča
vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 41 ods. 4 a tiež
zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa
ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to
obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom

zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež
riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne
sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho
výchova je právom rodičov, dieťa má právo na rodičovskú výchovu. Obsahom práva rodiča mať dieťa

u seba je právo rodiča osobne sa o dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne
právo bývať u svojich rodičov a možnosť spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný
element rodinného života.43. Matka v prvom rade namietala nevykonateľnosť rozsudku z dôvodu, že súd, ktorý ho vydal
je označený ako súd, ktorý dnes v rámci reorganizácie súdov je neexistujúci, avšak ako vyplýva
z obsahu spisu uvedená nesprávnosť bola napravená zo strany súdu prvej inštancie vydaním opravného

uznesenia, preto sa k uvedenému odvolací súd už nevyjadruje.

44.Odvolacienámietkymatkyvďalšomsmerujúvočirozhodnutiusúduprvejinštancieohľadomzverenia
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rozhodnutiu o tom, že obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a voči rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti otca počas

striedavej osobnej starostlivosti.

45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, po vyhodnotení ktorého dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že bolo preukázané, že
najoptimálnejším riešením je zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keďže obaja
rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať, obaja majú záujem mať maloleté dieťa v osobnej

starostlivosti a boli splnené zákonom stanovené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, ktorá je
v najlepšom záujme maloletého. Z pohovoru vykonaným súdom prvej inštancie s maloletým vyplynulo,
že maloletý má k otcovi vytvorený vzťah, maloletý potvrdil, že k otcovi chodí častejšie a na dlhšie
a je to tak fajn. Otec ho vyzdvihne okolo 15 hodiny, potom sa učia, hrajú a ešte večer sa učia
angličtinu. Maloletý sa vyjadril, že je to fajn, minulý rok boli s otcom v C., podnikajú spolu rôzne

aktivity a aj si plánujú, chcel by s ním bývať, pričom si nevie predstaviť zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní súd musí vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom
rodičom a prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. V prospech striedavej osobnej starostlivosti sa vyjadril i kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie

podrobne a vyčerpávajúco vysvetlil z akého dôvodu rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti a to aj s ohľadom na spôsob jej vykonávania v kratších časových intervaloch, ktoré uviedol
v bode 81. svojho rozhodnutia. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou matky v tom, že režim striedania
je chaotický a pre maloletého zmätočný. Takáto forma striedania hoci nie typická, je vhodná najmä
u tých maloletých, ktorí neprítomnosť druhého rodičia pri dlhších intervaloch veľmi pociťujú a vnímajú

akú negatívnu a lepšie sa adaptujú na starostlivosť aj u druhého rodiča. Maloletý sa vyjadril, že
k otcovi chodí rád, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majú vytvorený vzťah a kratšie časové
intervaly striedania nemôžu byť na úkor maloletého, ale naopak, avšak zo strany rodičov je potrebná
predovšetkým tolerancia, spoločná vôľa a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne
nezapájaťdieťadosvojichvzájomnýchproblémov.Odvolacísúdsanestotožňujesodvolacounámietkou

matky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tak ako súd prvej inštancie má za to,
že v danom prípade považuje práve striedavú osobnú starostlivosť za optimálnu formu starostlivosti,
ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, keď prispeje k upokojeniu otca v dôsledku
zníženia psychologickej frustrácie z nedostatočnej možnosti podieľať sa plnohodnotne na starostlivosti
o spoločného syna. Súd podrobne zdôvodnil z akého dôvodu je práve striedavá osobná starostlivosť

vhodná a nezistil skutočnosti, pre ktoré by otec maloletého mal byť diskvalifikovaný zo starostlivosti o
syna, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie.

46. Pokiaľ matka maloletého argumentuje tým, že v čase keď sa otec nachádza v práci, starostlivosť
o maloletého zabezpečuje jeho matka, ktorá nie je schopná aj s ohľadom na svoj zdravotný stav

a nedostatočné ovládanie slovenského jazyka zabezpečiť otázku učenia sa s maloletým, a za týmto
účelom si mal odvolací súd vyžiadať zo strany zamestnávateľa určenie jeho pracovného času odvolací
súd uvádza, že takéto a im podobné situácie sú pomerne časté a nemožno na úkor toho, že jeden
z rodičov pracuje na zmeny a so starostlivosťou o maloleté dieťa mu vypomáha jeho rodič, resp.
aj starý rodič rezignovať na osobnú starostlivosť aj zo strany druhého rodiča. Ako uviedol aj súd

prvej inštancie, pokiaľ je na strane matky využívaná pomoc so starostlivosťou o dieťa zo strany jej
blízkych príbuzných, nie je dôvod spochybňovať spôsobilosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa
zo strany otca jeho odkázanosťou na čiastočnú pomoc príbuzných z jeho strany, či už pri prevzatí
maloletého zo školy, resp. pri nevyhnutnom dohľade nad dieťaťom počas pracovných zmien, keď
napokon dieťa má právo na plnohodnotne realizovaný kontakt s rodinami oboch rodičov, ktorí sú si

aj v tomto smere rovní. Keďže však primárnu zodpovednosť nesú samotní rodičia, sú potenciálne
chronické zdravotné problémy starých rodičov z každej strany z hľadiska rozhodovania súdu o striedavej
osobnej starostlivosti irelevantné. Je samozrejme na rodičoch, aby sa dieťaťu venovali sami, ale aj
viedli ho k samostatnosti, avšak výhrady matky k tomu, že otec nebude zvládať syna v súvislostis plnením si školských povinností sú predčasné. Nemožno matke uprieť pokiaľ matka uprednostnila
maloletéhovtom,žezmenilapracovnémiesto,abysamohlasmaloletýmpripravovaťdoškoly,nemožno
však otcovi vytýkať, pokiaľ sám takýto krok v tejto chvíli neučiní. Matka maloletého poukazovala aj na

nedostatok oblečenia u maloletého. Zabezpečenie dostatočného počtu oblečenia pre maloletého pri
realizácii striedavej osobnej starostlivosti, tiež nemôže byť dôvodom pre jej nerealizáciu, avšak obaja
rodičiasamajúpostaraťoto,abymaloletývčase,keďsadieťanachádzavichstarostlivostimaldostatok
riadneho oblečenia a to aj na voľnočasové aktivity. Komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna a samotná
navrhovateľka poukazuje na neochotu otca komunikovať s ňou, avšak za tým, účelom bolo nariadené

výchovné opatrenie, kde však treba tiež uviesť, že ani jeho neúspech nemôže súd odradiť od zverenia
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ je to v jeho záujme. Podávanie
trestných oznámení komunikáciu nezlepší a treba predovšetkým hľadieť na záujmy maloletého a jeho
prvoradé právo na plnohodnotnú starostlivosť a lásku oboch rodičov.

47. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch

rodičov, pokiaľ každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva
k osobnostnému vývinu dieťaťa. Súd prvej inštancie svoje závery o striedavej osobne starostlivosti
náležitým a citlivým spôsobom vysvetlil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje legitímny cieľ, ktorým je najlepšie zabezpečenie potrieb
maloletého, čím bude umožnené ďalej rozvíjať intenzívnu emocionálnu väzbu maloletého k obidvom

rodičom, ako aj výchovné pôsobenie otca ako druhého rovnocenného rodiča. Z uvedeného dôvodu nie
je argumentácia odvolateľky dôvodná, pokiaľ jej výhrady smerovali k tomu, že súd neskúmal najlepší
záujem maloletého.

48. Ako bolo už uvedené, ani skutočnosť, že rodičia nedokážu komunikovať medzi sebou bez problémov

nevylučuje striedavú osobnú starostlivosť. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom
dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac
kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane
chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku
zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa

veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre
osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny
stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia
schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akokoľvek striedavá
osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť

spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov),
nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy
pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu
k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie. (nález Ústavného súdu ČR
z 2. 11. 2010, č. k. I. ÚS 2661/10)

49. Pokiaľ odvolateľka navrhuje psychologické vyšetrenie maloletého s cieľom zistiť aktuálny vplyv
striedavej osobnej starostlivosti na duševný vývoj maloletého, takýto návrh považuje odvolací súd
na nadbytočný. Už pred súdom prvej inštancie matka navrhovala vykonať dokazovanie, ktoré súd
prvej inštancie nepripustil z dôvodu, že v danom prípade nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by

nasvedčovala tomu, že by maloletý nebol zdravé, prirodzene sa vyvíjajúce dieťa tak z hľadiska fyzického
aj psychického. Takáto skutočnosť sa neobjavila ani počas odvolacieho konania a pokiaľ by na strane
maloletého boli pochybnosti o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, uvedené by bolo signalizované
napr. aj zo strany kolízneho opatrovníka.

50. Odvolacia argumentácia matky smerovala aj k rozhodnutiu súdu prvej inštancie k výroku II. a to
s ohľadom na minulosť otca, keď sama uviedla, že súd ju nepozná i keď ona áno. K uvedenej odvolacej
námietke sa už vyjadril aj súd prvej inštancie v bode 71 a odvolací súd naň v podrobnostiach odkazuje.
Odvolací súd nevidí dôvod, aby otec, ktorý sa podieľa na výchove maloletého, nemohol maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

51. K vyššie uvedenému a aj k námietke matky, že súd nevykonal dôkazy ňou navrhnuté odvolací súd
ešte dodáva, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz najeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdu a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011,
2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011).
Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal
iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania
znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999).

52. Ďalšie odvolacie argumenty matky smerovali k určeniu vyživovacej povinnosti, pričom namietala
tú skutočnosť, že vo výroku absentuje povinnosť otca na maloletého prispievať rovným dielom
a jednorazové, resp. náhodilé položky ako zubný strojček, školské výlety a iné. Pokiaľ ide aplikačnú prax,
takýto výrok je nadbytočný, nakoľko z rozhodnutia je zrejmé, že pokiaľ je dieťa zverené do striedavej
osobnej starostlivosti 50 % na 50 % je zrejmé, že na jednorazových výdavkoch sa majú podieľať obaja

rodičia rovnakým dielom a nie je možné dopredu predpokladať aké jednorazové výdavky vzniknú v
budúcnosti. Súd prvej inštancie určil výživné pri striedavej osobnej starostlivosti otcovi vo výške 50 eur
mesačne, ktorú považuje odvolací súd za správne určenú s ohľadom na príjmy oboch rodičov, ale aj ich
výdavky a oprávnené výdavky maloletého. Uvedená suma však má iba pomôcť dorovnať životnú úroveň
u matky, hoci je otázne čo pod pojmom životná úroveň znamená, nakoľko, matka býva vo vlastnom byte

s nižším príjmom, avšak otec býva v byte svojej matky, aj keď má vyšší príjem. Hoci otec má vyšší príjem
ako matka, je nutné vziať do úvahy, že na starostlivosti o maloletého sa bude podieľať rovnakým dieľom
a súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal aj z Metodiky výpočtu výživného v SR. Pokiaľ matka
argumentuje aj tým, že má vyššie náklady, nakoľko spláca úver na byt, uvedené nemá takú relevanciu,
najmä pokiaľ otec býva v domácnosti s matkou, nemá zabezpečené samostatné bývanie, zohľadniac aj

jeho povinnosť výplaty vo vzťahu k ostatným súrodencom.

53. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04), čo v danom prípade splnené bolo. Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.
Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v

súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd tak na ďalšie
nie relevantné argumenty (ktoré by neprivodili zmenu rozhodnutia) odvolateľky nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach a v závislom výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

55. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si
každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich
nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.

V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba
spravodlivého usporiadania veci.

56. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).