Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125257065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125257065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Renáty Krajčiovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 405,00 eur
s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 11C/38/2025-87 zo dňa 24. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 405 eur spolu
s 7,9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 5.2.2025 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi
stranami nebolo sporné, že dňa 21.10.2024 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, ktorá
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, pričom v jej dôsledku bolo
poškodené osobné motorové vozidlo poškodenej. Nesporné bolo tiež to, že poškodená si u žalobkyne

prenajala náhradné motorové vozidlo, ktoré užívala počas opravy svojho vozidla.
2. Okresný súd konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná zmluvou o postúpení
pohľadávky a pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplývala priamo z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z.Vyslovil,ženájomnézaužívanienáhradnéhovozidlasapovažujezaškoduvzmysle§442Obč.zák.
Zaplatením nájomného (spolu s využitím inštitútu započítania) sa zmenšil majetkový stav poškodenej
a účelné a nevyhnutné nájomné tak predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Sám žalovaný
pritomuznal,žežalobcovivznikolnároknapoistnéplnenieztitulupoužívanianáhradnéhovozidla,keďže

čiastočné poistné plnenie poskytol priamo jemu.
3. Okresný súd uviedol, že spornou bola otázka primeranosti denného nájomného vo výške 150
eur uplatňovaného žalobcom oproti výške nájomného 116,25 eur tvrdenej žalovaným. S odkazom na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 pripomenul, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnou nehodou. Nadväzne konštatoval, že už
opakovane bolo súdmi vyslovené, že poškodený nie je povinný vyhľadávať najnižšiu ponuku nájmu
porovnateľného vozidla alebo podrobne skúmať a porovnávať všeobecné obchodné podmienky iných

autopožičovní. Uvedené je okrem iného dôsledkom toho, že pokiaľ sa poškodený dostane do daného
stavu zavineným konaním klienta žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu ešte umocňovať
neprimeraným zaťažovaním poškodeného v tom, aby v sieti prenajímateľov zisťoval a hľadal ponuku
s najnižšou výškou nájomného.4. Poškodená tak nemala povinnosť vybrať si nájom náhradného vozidla v najlacnejšej cenovej relácii
na trhu. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd zdôraznil, že z cenníkov predložených žalovanou
nevyplývajú ďalšie podmienky prenájmu. „Celkom bez významu nie je“ účtovaný poplatok za pristavenie

vozidla, ktorý by podstatným spôsobom navýšil celkové náklady vzhľadom na umiestnenie pobočiek
iných autopožičovní v Košickom kraji a ich vzdialenosť od sídla poškodenej. Predložené cenníky teda
neodzrkadľujú skutočné náklady, ktoré by reálne vznikli; uvedené by mohla preukázať „záväzná ponuka
autopožičovne na 12 dní nájmu konkrétneho vozidla s uvedením konečnej výšky nájomného“.
5. Zároveň pre poškodenú je nesporne výhodnejšia taká ponuka, ktorá nevyžaduje zálohu v tisíckach

eur a ani uhradenie nájomného vopred; čo sa navyše javí ako problematické, lebo poškodená vopred
nedokázala určiť, dokedy bude jej auto v oprave. Na základe konštatovaných jednotlivostí okresný
súd uzavrel, že výška denného nájomného 150 eur bez DPH je primeraná a zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi nákladmi za prenájom náhradného vozidla (1.800 eur)
a čiastočným poistným plnením (1.395 eur). Nakoľko žalovaný sa s plnením svojho záväzku ocitol
v omeškaní, zaťažuje ho v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. i povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

V danej spojitosti okresný súd dodal, že nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby
poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala
na poškodeného. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči
žalovanému ich náhradu v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Poukazoval na postoj A. B. C., ktorá v súvislosti s nárokom na náhradu nákladov
za zapožičanie náhradného vozidla akcentuje primeranosť zapožičaného vozidla (t. j. vozidlo rovnakej
alebo nižšej kategórie) a tiež primeranosť jeho „ceny“ v spojení s voľne dostupnou ponukou v danom

regióne, resp. v mieste vzniku nehody. Žalovaný zopakoval, že v priebehu sporu predložil nielen cenníky
iných (troch) autopožičovní, ale aj ich všeobecné obchodné podmienky, z ktorých vyplývali celkové
podmienky prenájmu náhradných vozidiel.
7. Nestotožňoval sa s hodnotením okresného súdu ohľadne nevyžadovania – oproti dotknutým iným
autopožičovniam – zloženia zálohy žalobcom. Mal za to, že takáto „výhoda“ nezodpovedá natoľko

vyššej cene dennej sadzby, akú účtuje žalobca. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ pomerne
rozsiahlo citoval z rozhodnutí iného odvolacieho súdu v obdobných záležitostiach. Do pozornosti dával
aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 3/2015, ktoré taktiež akcentuje stanovenie výšky
náhradyškodyvzhľadomnaobvyklécenyprenájmuobdobnýchvozidielvdanommiesteačase.Žalobca
pritom nepreukázal „primeranosť vypožičania náhradného motorového vozidla vo vyššej výške, ako bola

suma, ktorú žalovaný už poskytol“.

8. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že i zo stanoviska A. B. C., na ktoré
žalovaný opakovane poukazuje, vyplýva, že v otázke primeranosti ceny za užívanie náhradného vozidla
je dôležitým faktorom cena „v danom regióne, resp. v mieste vzniku nehody“. Cenníky predložené

protistranou sa pritom týkali autopožičovní sídliacich v Košiciach alebo Žiline; zatiaľ čo poškodená má
sídlo v Liptovskom Mikuláši, kde došlo aj k samotnej dopravnej nehode. Žalobca mal za to, že okresný
súd svoj záver ohľadne primeranosti ceny nájmu/zapožičania náhradného vozidla náležite odôvodnil.
9. Okresný súd totiž nepoukazoval iba – na rozdiel od žalobcu – na nutnosť zloženia zálohy v iných
autopožičovniach, ale aj na náklady/poplatok za pristavenie vozidla, keďže dotknuté autopožičovne

nemali pobočku v Liptovskom Mikuláši, prípadne v Martine. Rovnako okresný súd vyhodnocoval
nevyhnutnosť platby vopred a akcentoval, že dôkazom o reálnej (konečnej) výške nájomného by bola
záväzná ponuka na dobu 12 dní za konkrétne náhradné motorové vozidlo; a nie iba samotný cenník.
Zhodne ako protistrana i žalobca odkazoval, resp. citoval z viacerých rozhodnutí (odvolacích) súdov,
ktoré potvrdzovali opodstatnenosť jeho nároku i súvisiacej argumentácie.

10. Žalovaný právo odvolacej repliky nevyužil.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Krajský súd opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale
i konkrétnymi námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohtoopravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z titulu námietok zadefinovaných odvolateľom.
13. Okresný súd sa v rámci posúdenia konkrétností súdeného prípadu (osobitne výšky denného

nájomného za zapožičanie vozidla Volkswagen Touareg) zaoberal nielen nutnosťou zloženia zálohy/
depozitu v autopožičovniach označených žalovaným (ktorú jedinú okolnosť výslovne žalovaný namieta
v odvolaní), ale prihliadal aj na náklady/poplatok za pristavenie vozidla a potrebu úhrady ceny za
prenájom náhradného vozidla vopred. Súčasne primerane akcentoval, že samotný cenník nedáva
v otázke (reálnej) konečnej ceny nájmu náhradného vozidla jasnú, resp. dostatočnú odpoveď.

14. Už nespochybňovanie – popri nutnosti zloženia zálohy/depozitu v iných autopožičovniach – aj
spomínaných ďalších zásadných súvislostí, ktoré komplexne vyhodnocoval okresný súd, je spôsobilé –
spoukazomnazdôraznenúviazanosťodvolaciehosúdukonkrétnymiodvolacíminámietkami–vnemalej
miere podmieniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd, zhodne s okresným súdom,
poukazuje na potrebu posudzovania ceny prenájmu náhradného vozidla v jej všetkých relevantných
súvislostiach. Takými nepochybne sú nevyhnutnosť zloženia zálohy (až vo výške niekoľkých tisíc

eur), vyžadovanie platby vopred (čo bez ohľadu na komplikácie vyplývajúce z nejasností v otázke
doby trvania opravy v momente požičania náhradného vozidla predstavuje ďalšiu sumu v hodnotách
prevyšujúcich tisíc eur, ktorá bezprostredne zaťažuje poškodený subjekt) a poplatok za pristavenie
náhradného vozidla, ktorý už samotný napr. vo vzťahu k vzdialenosti Košice – Liptovský Mikuláš
prevyšuje v súdenej veci uplatňovaný nárok. Dotknuté okolnosti, ktoré žalovaný prehliada, tak z ceny

nájmu náhradného vozidla uplatňovanej žalobcom robia ak nie cenu/ponuku najvýhodnejšiu, tak určite
minimálne porovnateľnú s ponukami autopožičovní, na ktoré odkazuje žalovaný. Inými slovami, cena
nájmu požadovaná žalobcom, je cenou v danom miestne a čase primeranou.

15. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že okrem cenníkov predložil aj všeobecné obchodné podmienky

iných autopožičovní, nie je uvedená okolnosť osobitnejšie relevantná. Prioritne je nutné zdôrazniť, že
konkrétne skutkové tvrdenia (opísanie rozhodujúcich skutočností) nie je prípustné nahradiť odkazom na
označené, či predložené dôkazy (analogicky § 131 ods. 2 CSP). Žalovaný – na rozdiel od žalobcu –
v tejto spojitosti pritom neprodukoval žiadne jedinečné (vlastné práve a len v súdenej veci) skutkové
tvrdenia.

16. Rozhodnutia iných odvolacích súdov nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391
ods. 2 a § 455 CSP). Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Navyše aj z rozhodnutí citovaných žalovaným vyplýva nutnosť stanovenia
primeranosti ceny podľa podmienok v danej lokalite a rozhodnom čase (čo je jedným z určujúcich

záverov i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 3/2015, či stanoviska A. B. C.); ktorú
súvislosť v konkrétnostiach súdenej veci žalovaný (vyslovene) opomína.
17. Rovnako z citácii prezentovaných žalovaným vyplýva, že v dotknutej inej veci odvolací súd vytýkal
okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie z hľadiska jednotlivostí daného (iného) prípadu. V súdenej
veci sa však okresný súd zaoberal otázkou primeranosti výšky nájomného v požadovanom širšom

kontexte. To, že odvolateľ – ako už bolo uvedené vyššie – si zo záverov a konštatovaní okresného
súdu „vybral“ iba niektoré a nemalú časť argumentácie prehliadol (nie je podstatné či nevedome alebo
účelovo), predstavuje vo svojich dôsledkoch zlyhanie pri formulácii konkrétnych odvolacích námietok.

18. Neobstojí ani (pomerne všeobecné) tvrdenie žalovaného o nepreukázaní primeranosti výšky

nájomného nárokovaného žalobcom. Predovšetkým žalovaný za primeranú výšku považuje ním (na
základe jeho vlastnej úvahy) poskytnuté poistné plnenie. Takýto prístup k otázke primeranosti výšky
nájomného nemá oporu v žiadnej právnej norme a odporuje aj samotnej podstate súdeného sporu,
ktorou je práve rozdielny názor strán na primeranosť výšky nájomného za zapožičanie náhradného
motorového vozidla.

19. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalobca svoje tvrdenie o výške (primeraného) nájomného
jednoznačne vymedzil v žalobe a podporil ho súvisiacou faktúrou. Žalovaný uvedené spochybnil
predložením ponúk/cenníkov iných autopožičovní. Následne žalobca konkrétne skutkovo reagoval
a vymedzil (predovšetkým v návrhu na pokračovanie v konaní po podaní odporu žalovaným proti
pôvodne vo veci vydanému platobnému rozkazu) určujúce skutkové okolnosti, ktorými účinne poprel,

resp. vyvrátil dotknuté tvrdenia protistrany. Tým došlo opätovne k presunu bremena tvrdenia (i
dôkazného bremena) na stranu žalovaného, ktorý však už relevantne (osobitne z pohľadu všetkých
pre vec významných skutkových súvislostí) nereagoval; čo v plnej miere platí aj pre odvolacie štádium
konania.20.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

21. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,

zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.