Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124338389
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124338389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D., 2) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, D., obaja zastúpení Mgr. Marcelom
Pélim, LL.M., advokátom, so sídlom M.R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, IČO 42 014 247 proti
žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Správou štátnych hmotných rezerv SR, so sídlom Pražská

29, Bratislava, IČO 30 844 363, o zaplatenie 14.844,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 81C/88/2024-215 zo dňa 23. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1) a 2) m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1) sumu 7.422,05
eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 7.422,05 eur od 16.08.2022

do zaplatenia (výrok I.), povinnosť zaplatiť žalobcovi 2) sumu 7.422,05 eur spolu s úrokom z omeškania
5,5 % ročne zo sumy 7.422,05 eur od 16.08.2022 do zaplatenia (výrok II.) a žalobcom 1), 2) priznal
voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná
povinná zaplatiť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov
konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (výrok III.). Súd rozhodol podľa § 3
ods. 1, § 35 ods. 1 až 3, § 663, § 665 ods. 1, ods. 2, § 676 ods. 1, ods. 2, § 677 ods. 1, ods. 2, §

679 ods. 1 až 3, § 682, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1), 2) sa žalobou
voči žalovanej domáhali zaplatenia (každému zo žalobcov) 7.422,05 eur spolu s úrokom z
omeškania 5,5 % ročne zo sumy 7.422,05 eur od 16.08.2022 do zaplatenia. Uviedli, že medzi žalobcami
a žalovanou bola dňa 22.01.2016 uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľného majetku č. XXX/XXXXX/
XXXX, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov parc. KNC č. XXXX/X, KNC č. XXXX/X, KNC č. XXXX/

X, KNC č. XXXX/XX, KNC č. XXXX/XX, KNC č. XXXX/XX, KNC č. XXXX/XX, v k.ú. G. F.,
obec D. C. D., zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade, katastrálnom odbore
D., spolu o výmere 11.182 m2, ktorých spoluvlastníkmi v podiele po 1/2 sú žalobcovia. Na uvedených
pozemkoch stoja budovy a ďalšie stavby a zariadenia žalovanej, ktoré tvoria súčasť
areálu C. H. A. D.. Predmetná zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2020 a došlo
k jej obnoveniu v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. IV. bod 3 bola dojednaná

výška nájomného 59.376,42 eur ročne. V zmysle čl. IV. bod 4 sa nájomca zaviazal dohodnuté nájomné
uhrádzať v štvrťročných splátkach vo výške 14.844,10 eur tak, že nájomné za príslušný kalendárny
štvrťrok nájmu uhradí najneskôr do 15. dňa druhého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka, zaktorý sa nájomné uhrádza, nasledujúcim spôsobom: I. A. B. čiastku 7.422,05 eur na účet č.: H. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX a J. E. B. čiastku 7.422,05 eur na účet č.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX. Žalovaná neuhradila odplatu za užívanie predmetných pozemkov za tretí štvrťrok roku 2022, t. j.

obdobie od 01.07.2022 do 30.09.2022, vo výške 14.844,10 eur, splatnú podľa zmluvy dňom 15.08.2022,
pričom vznikol i stav bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej v uvedenej výške. Žalovaná za rok
2022 nezaplatila odplatu za užívanie napriek výzvam na jej úhradu, naposledy bola právnym zástupcom
žalobcov zaslaná žalovanej výzva na odstránenie protiprávneho stavu - predžalobná upomienka zo dňa
13.12.2023.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu dňa 22.01.2016 uzavreli zmluvu
o nájme nehnuteľného majetku č. XXX/XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol nájom pozemkov v k.ú.
G. F., ktorých spoluvlastníkmi v podiele po 1/2 sú žalobcovia, a to na dobu určitú do 31.12.2020 (čl.
III Zmluvy), s dojednanou výškou nájomného 59.376,42 eur ročne (5,31 eur/m2/rok) s tým, že toto sa
nájomca zaviazal uhrádzať v štvrťročných splátkach vo výške 14.844,10 eur

tak, že nájomné za príslušný kalendárny štvrťrok nájmu uhradí najneskôr do 15. dňa druhého mesiaca
príslušného kalendárneho štvrťroka tak, že každému zo žalobcov uhradí 7.422,05 eur na jeho účet (čl.
IV Zmluvy). Žalovaná predmetné pozemky užívala na základe predĺženej zmluvy o nájme aj v roku 2021,
za ktorý rok nájom uhradila, t. j. zmluva sa obnovila aj na rok 2021. Žalovaná neuhradila odplatu za
užívanie predmetných pozemkov za tretí štvrťrok roku 2022, t. j. obdobie od

01.07.2022 do 30.09.2022 vo výške 14.844,10 eur, splatnú podľa zmluvy dňom 15.08.2022. Za spornú v
konaní považoval súd prvej inštancie otázku, či žalovaná predmetné pozemky ďalej užívala aj v spornom
období, a či sa zmluva o nájme obnovila aj na rok 2022, alebo jej platnosť zanikla k 31.12.2021.

4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že došlo k obnoveniu nájomnej

zmluvy, a to s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní mal za preukázané,
že žalovaná predmet nájmu nevrátila žalobcom, riadne ho neodovzdala, ako to predpokladá § 682
Občianskeho zákonníka. Na sporných pozemkoch má postavené budovy, iné stavby, zariadenia, tieto
neodstránila, pozemky nevypratala, areál je uzatvorený, ohradený, strážený, žalobcom neodovzdala
kľúče. Je teda zrejmé, že predmet nájmu užíva. Žalobcovia nepodali po uplynutí 30 dní od ukončenia

nájmu vlastnícku žalobu, resp. žalobu o odstránenie stavby, preto s poukazom na § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka došlo k obnoveniu nájmu od 01.01.2022 za dohodnutých podmienok.

5. K obrane žalovanej, že neužívala predmet nájmu na účely, pre ktoré si ho prenajala a
z tohto tvrdenia vyvodzovala neobnovenie nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd

prvej inštancie uviedol, že žalovaná vychádza z nesprávneho chápania nájomnej zmluvy, ako keby
táto bola závislá od skutočného užívania prenajatej veci. Ustanovenie § 665 ods. 2 Občianskeho
zákonníka výslovne stanovuje, že nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, ak sa to dohodlo,
alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac, než jej užívaním. Medzi stranami sporu takéto
dojednanie absentuje. Ani ustanovenie čl. 2 bod 2 zmluvy o nájme, opisujúce účel zmluvy, na ktoré

žalovaná odkazovala, nestanovuje povinnosť žalovanej užívať predmet nájmu. Rozhodujúce je, že
predmet zmluvy nevrátila prenajímateľom - žalobcom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2
Obdo 21/2008 zo 17.07.2008). Súd prvej inštancie uviedol, že už len samotné umiestnenie stavieb
vo vlastníctve žalovanej na pozemkoch žalobcov znamená ich užívanie. Vychádzajúc z rozhodovacej
súdnej praxe, pokiaľ sú zmluvou o nájme upravené dočasne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a

vlastníkom stavby tak, že si vlastník stavby prenajme pozemky, tak po uplynutí dojednanej doby nájmu
nájomca vždy užíva predmet nájmu (pozemky) naďalej. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 26 Cdo 1250/2012 z 11.06.2013, podľa ktorého ustanovenie § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka uvádza v tejto súvislosti klasickú vlastnícku žalobu podľa § 126 Občianskeho
zákonníka reivindikačnú (teda žalobu na vydanie veci, ak sú predmetom nájmu veci hnuteľné, alebo

na vypratanie nehnuteľnosti). Táto žaloba je určená predovšetkým na ochranu vlastníckeho práva v
prípade neoprávneného zadržovania veci, nie je však jedinou možnou vlastníckou žalobou, ktorou
sa vlastník môže domáhať ochrany svojich práv. K vlastníckym žalobám patria i žaloby zapieracie
(negatórne), ktoré možno použiť k ochrane vlastníckeho práva vo všetkých ostatných prípadoch, kedy
došlo k zásahu do vlastníckeho práva inak než protiprávnym zadržovaním veci. V takých prípadoch

nebude ani žaloba na vydanie (vypratanie) veci vhodným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva.
Ak sa domáha prenajímateľ v takom prípade v stanovenej lehote ochrany svojich práv žalobou na
odstránenie stavby, ide rovnako o vlastnícku žalobu (porovnaj napr. rozsudok najvyššieho
súdu zo dňa 29.03.2001, sp. zn. 22 Cdo 255/2001), a preto i taká žaloba jespôsobilá zamedziť predĺženie nájmu. Je totiž zjavné, že i v takom prípade je úmyslom prenajímateľa
ukončiť vzťah s nájomcom, zabrániť mu v užívaní predmetu nájmu a domôcť sa jeho vrátenia. Ak je
zmyslom ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka upraviť užívanie vecí i po skončení nájmu

zjednaného na dobu určitú v prípadoch, kedy ju nájomca ďalej užíva a prenajímateľ sa tomu nebráni,
potom nie je rozumný dôvod vychádzať len z formálneho výkladu jazykového vyjadrenia predpokladov
zamedzujúcich obnovenie nájmu a obmedzovať prenajímateľa na možnosť podania len jedného z typov
vlastníckych žalôb. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že predmet
nájmu užívala v menšej miere (len v rozsahu postavených stavieb). Judikatúra nerozlišuje užívanie

predmetunájmuvmenšejmiere,akobolodohodnuté.Ustálenásúdnapraxnerozlišuje,sakouintenzitou
alebo v akom rozsahu nájomca ďalej užíva predmet nájmu (aj po uplynutí dojednanej
doby) a aj užívanie pozemku v menšej miere má za následok obnovenie nájomného vzťahu v zmysle §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo/507/2008 zo
dňa 20.01.2010, obdobne tiež Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach pod sp. zn. 28Cdo/1790/2002, sp. zn.
28Cdo/899/2008, sp. zn. 26 Cdo/831/2008).

6. Záverom súd prvej inštancie dodal, že aj keby dospel k záveru, že nedošlo k obnoveniu nájomnej
zmluvy, na strane žalovanej nepochybne dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia s poukazom
na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako vlastníčky stavieb postavených na pozemkoch žalobcov,
kedy k obohateniu dochádza už len zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jej oprávnenie

užívať stavby a tiež z titulu užívania ostatných spevnených plôch, prístupových ciest, ktoré užíva v
súvislosti s týmito postavenými budovami (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/186/2018
zo dňa 17.06.2019). V citovanom rozhodnutí najvyšší súd ďalej konštatoval, že je potom výlučne
vecou rozhodnutia vlastníka, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá
inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka

stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov
nie je podstatné ani to, či prípadne komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením
bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom
pozemku a nie napr. jeho nájomca. V tomto smere by, vychádzajúc zo znaleckých posudkov, prislúchalo
bezdôvodné obohatenie žalobcom vo vyššej výške, než sa požaduje titulom nájomnej zmluvy (v zmysle

nájomnej zmluvy 1,32 Eur/m2, v zmysle znaleckých posudkov 7,67 Eur/m2 - rok 2020, 8,67 Eur/m2 -
rok 2021, 8,18 Eur/m2 - rok 2022).

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a procesne
úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo ho zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a nové rozhodnutie. Žalovaná mala za to, že dňom 31.12.2021 platnosť a účinnosť zmluvy o nájme

skončila, o čom svedčí oznámenie žalovanej o skončení nájmu č. H./XXXX/XXXXX-XXX-XX-X zo dňa
30.11.2021. Pozemky vo vlastníctve žalobcov, ktoré boli predmetom zmluvy o nájme na účely uvedené
v čl. II, žalovaná po uplynutí roku 2021 žiadnym spôsobom nevyužívala a vôbec nie na účely, ktoré
boli predmetom pôvodnej zmluvy o nájme. Žalovaná po roku 2021 nemala v C. H. D. naskladnené
obilniny, keďže tieto z obilného sila vyskladnila v roku 2021. Po roku 2021 tak žalovaná nevykonávala

na pozemkoch žalobcov činnosti, za účelom ktorých do roku 2021 bol medzi žalovanou a žalobcami
uzatvorený zmluvný vzťah. Žalovaná jednoznačným a určitým spôsobom prejavila vôľu ukončiť tento
zmluvný vzťah, čo niekoľkokrát deklarovala v komunikácii so žalobcami.
Tvrdila,žepoukončenínájomnéhovzťahusanesprávalaakonájomca,ktorémubyprenajímateľprenajal
nehnuteľnosť, ale žiadala žalobcov o povolenie vstupu na pozemky, o čom svedčí jej žiadosť zo dňa

16.05.2023. Mala za to, že sa nájomný vzťah po roku 2021 neobnovil a zanikol, nakoľko zmluva o nájme
bola uzatvorená na dobu určitú a zanikla v súlade s čl. V ods. 1 písm. a) zmluvy o nájme uplynutím
doby nájmu predĺženej nad rámec zmluvy o nájme o rok (konkrétne o kalendárny rok 2021), v ktorom
žalovaná užívala predmet nájmu a za rok 2021 aj uhradila nájomné v plnej výške. Tvrdenia uvedené
v rozsudku a tvrdenia žalobcov o tom, že nájomný vzťah sa mal obnoviť, keďže na ich pozemkoch

stoja nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, považovala za absurdné a bez opory v právnom predpise.
Takýto výklad by podľa žalovanej viedol k záveru, že zmluva o nájme, ktorá bola uzavretá v súlade
s Občianskym zákonníkom na dobu určitú, je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú natrvalo a je
de facto neukončiteľná, pokým budú na pozemkoch vo vlastníctvežalobcov stáť nehnuteľnosti vo vlastníctve iných právnych subjektov. Mala za to, že
v danom prípade je možné na daný prípad okrem aplikácie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
(inštitút vecného bremena za odplatu) použiť analogický postup podľa § 135c ods. 3

Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ich argumentom
oprebiehajúcomkonaníodroku2023ozriadenievecnéhobremenazaodplatupodsp.zn.80C/32/2023.
Súd prvej inštancie v rozsudku argumentoval tým, že žalobcovia nemajú prístup k pozemkom, tí však
nemajú záujem sa žiadnym spôsobom dohodnúť so žalovanou, tento len
predstierajútakprimimosúdnychrokovaniach,akoajvprípadeprevzatiakľúčovnaprístupkpozemkom.

Toto opomínanie konania a nečinnosť žalobcov súd prvej inštancie neprijateľne vyhodnotil v neprospech
žalovanej. Žalobcovia predmetné pozemky, na ktorých stoja nehnuteľnosti žalovanej, nekupovali za
účelom ich využitia vo vlastnom režime, tieto pozemky boli vo vlastníctve Slovenskej republiky
a žalobcovia ich vedome nadobúdali s vedomosťou o stavbách nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch,
pričom len využili nedokonalú právnu úpravu a nedostatočné usporiadanie všetkých právnych vzťahov
vtedajšej doby. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej námietkou, že

Okresný súd Považská Bystrica v uznesení, sp. zn. 3C/5/2023 zo dňa 22.02.2023 konštatoval, že „Z
obsahu spisu má súd osvedčené i to, že v minulosti mal žalobca prístup k predmetným
nehnuteľnostiam cez pozemky žalovaných na základe nájomnej zmluvy, ktorý nájomný vzťah skončil ku
dňu 31.12.2021. Zároveň má súd za osvedčené, že od 01.01.2022 doteraz nie je žalobca v zmluvnom
vzťahu so žalovanými 1) a 2) v súvislosti s prístupom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalobcu.“ Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením, sp. zn. 27Co/25/2023 zo dňa
19.04.2023 potvrdil uvedené uznesenie, konštatoval „že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania
zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny právny
záver...“. Podľa žalovanej príslušné súdy Slovenskej republiky sa teda už právoplatne zaoberali otázkou
zániku zmluvy o nájme, pričom jasne, jednoznačne a určito konštatovali, že od 01.01.2022 žalovaná a

žalobcovia nie sú v žiadnom zmluvnom vzťahu. Ďalej poukázala na to, že za celú dobu nájmu od roku
2009 do roku 2021 uhradila nájomné vo výške 948.524,52 eur a ďalšie užívanie pozemkov formou nájmu
je pre žalovanú neúčelné a nehospodárne, nakoľko by takéto opätovné usporiadanie vzťahov
neviedlo k vyriešeniu prístupu k pozemkom spôsobom, ktorý je pre všetky zúčastnené strany vyvážený
a spravodlivý. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.01.2025 a po jeho skončení vyzvala žalobcov na

protokolárne prevzatie kľúčov od brán k pozemkom, ale žalobcovia si opätovne odmietli kľúče prevziať,
nosúdprvejinštancievychádzalztoho,žežalobcovianemajúprístupkpozemkom.Vzhľadomktomu,že
od 01.01.2022 predmet nájmu na účely, uvedené v čl. II bode 2 zmluvy o nájme, už žalovaná neužívala,
nie je preto podľa jej názoru preukázané bezdôvodné obohatenie. Ďalej namietala nevykonanie dôkazu
súdom prvej inštancie – obhliadku na mieste samom, s vykonaním ktorej žalovaná súhlasila. Týmto

dôkazom mali byť zistené rozhodujúce skutočnosti preukazujúce, že zmluva o nájme zahŕňala nájom
pozemkov v rozsahu 11.182 m2, ale samotné stavby žalovanej na pozemkoch
žalobcov zaberajú z celkovej výmery pozemkov iba 2.032 m2 a prístup žalovanej k jej stavbám nezahŕňa
využívanie drvivej väčšiny pozemkov žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že v areáli sa neustále nachádzajú
zamestnanci žalovanej, pričom žalovaná to v celom rozsahu rozporovala a žalobcovia k uvedenému

nepriložili žiadny priamy dôkaz. S argumentom súdu prvej inštancie o nadbytočnosti tohto dôkazu sa
nestotožnila. Záverom namietala skutočnosť, že s predvolaním na pojednávanie v tejto veci jej bol
doručený návrh žalobcov na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobcovia domáhali náhrady za
nimi namietané nájomné za druhý kvartál roku 2022, t. j. od 01.04.2022 do 30.06.2022
a týmto postupom súdu prvej inštancie bola uvedená do omylu a považovala predmetné predvolanie na

deň 23.01.2025 na vec týkajúcu sa žalobcami uplatňovaného nájomného za druhý kvartál roku 2022
a nie na vec týkajúcu sa žalobcami uplatňovaného nájomného za tretí kvartál roku 2022. Rovnako aj
žalobcovia mali na súdnom pojednávaní za to, že má ísť o konanie za žalobcami uplatňovaný nárok
za druhý kvartál roku 2022, no súd prvej inštancie mal za to, že obe strany sa súčasne
pomýlili a konal vo veci ďalej. Tvrdila, že do 23.01.2025 nebola súdom prvej inštancie informovaná,

že pod sp. zn. 81C/88/2024 na Okresnom súde Trenčín,
pracovisku Považská Bystrica sa bude prejednávať žalobcami uplatňovaný nárok za nájomné za tretí
kvartál roku 2022 a podľa žiadneho právneho úkonu súdu nemohla stotožniť, o aký konkrétny postúpený
prípad z Okresného súdu Banská Bystrica sa jedná. Uvedený procesný postup
súdu prvej inštancie považovala za nesprávny a znemožňujúci jej pripraviť sa v dostatočnom časovom

predstihu na pojednávanie v právnej veci ohľadom žalobcami uplatňovaného nároku za
nájomné za tretí kvartál roku 2022, čím nemohla uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.9. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedli, že súhlasia so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná prenajaté pozemky, ktoré boli predmetom nájmu, naďalej
užívala s poukazom na to, že na prenajatých pozemkoch naďalej stoja budovy, stavby, inžinierske siete,

zariadenia, ako i oplotenie žalovanej, a teda došlo v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka k
obnoveniu uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalovaná v spore žiadnym spôsobom nepreukázala, že by
sa na predmetných pozemkoch nenachádzali uvedené stavby. Žiadosť žalovanej o povolenie vstupu
na pozemky zo dňa 16.05.2023 považovali za účelovú, nakoľko žalovaná je jediný subjekt, ktorý
mal prístup na pozemky v zmysle nájomnej zmluvy a žalobcovia nemajú vedomosť o pohybe osôb,

či už zamestnancov žalovanej alebo zamestnancov ochraňovateľa, resp. iných osôb (obchodných
partnerov, revíznych technikov a pod.), ktorým žalovaná povolila prístup v predmete
nájmu. Žalovanej na túto žiadosť odpovedali s tým, že žiadne povolenie na vstup nepotrebuje,
pretože má riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu a nepotrebuje povolenie na vstup. Túto žiadosť
považovali za bezpredmetnú aj s poukazom na skutočnosť, že výzva na sprístupnenie je zo dňa
16.05.2023 a predmetom pojednávania bol nárok žalobcov za obdobie tretieho štvrťroku 2022. Za

nepodložené a zavádzajúce považovali aj tvrdenie žalovanej, že žalobcovia vedome
nadobúdali predmetné nehnuteľnosti s tým, že mali vedomosť o stavbách na týchto pozemkoch, a že
nadobudnuté nehnuteľnosti boli vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobcovia predmetné pozemky,
ako i ďalšie nehnuteľnosti a súvisiace pozemky nenadobudli od Slovenskej republiky, ale dražbou
nehnuteľností vtedy patriacich obchodnej spoločnosti. Uvedenej dražby sa mohol zúčastniť ktokoľvek,

záujemcov bolo viacero a každý záujemca o kúpu nehnuteľností v predmetnej dražbe musel byť zo
zákona oboznámený o stave kupovaných nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti, vrátane pozemkov
pod C. H. D. boli kupované ako súčasť komplexu nehnuteľností tvoriacich súvisiaci celok pozemkov
(teraz vedené na LV č. XXXX), pričom pozemky pod C. H. D. tvoria len časť kupovaných nehnuteľností.
Dražba bola vykonaná na základe vtedy platných právnych predpisov transparentným spôsobom

a potvrdená súdom. Tvrdenie žalovanej sú tak účelovo vykonštruované a nezakladajú sa na
pravde. Podľa žalobcov bola právne bezvýznamnou námietka žalovanej, že sa súdy už právoplatne
zaoberali otázkou zániku zmluvy o nájme. V danej veci nešlo o konanie vo veci samej, súd rozhodoval
len na základe podkladov žalovanej, nebolo vykonané dokazovanie vo veci, nakoľko
išlo o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn.:

3C/5/2023 a rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne, sp. zn.
27Co/25/2023, ktorý zdôraznil, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu
posudzovať opodstatnenosť nároku vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci.
Jedná sa tak o iný typ konania bez rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie preto správne
postupoval, keď vykonal vlastné dokazovanie vo veci platnosti nájomnej zmluvy. Za bezpredmetnú a

irelevantnú považovali aj snahu žalovanej odovzdať kľúče od areálu na pojednávaní konanom dňa
23.01.2025, keďže prejednávaná vec sa týkala obdobia tretieho štvrťroku 2022 a okrem toho odovzdanie
kľúčov súvisí s odovzdaním predmetu nájmu tak, aby mohli žalobcovia svoje nehnuteľnosti riadne
a nerušene užívať, čo žalovaná doposiaľ neurobila. Zdôraznili, že prevzatím kľúčov bez toho, aby boli
vypratané prenajaté pozemky, by na seba prevzali zodpovednosť za majetok štátu nachádzajúci sa na

prenajatých pozemkoch, čo by bolo v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe
majetku štátu. V rozpore s týmto zákonom, ako i ďalšou právnou úpravou by bolo aj konanie žalovanej,
spočívajúce v odovzdaní kľúčov inému subjektu, nakoľko by sama ohrozila majetok štátu vo svojej
správe. K nevykonaniu dôkazu – obhliadky na mieste samom uviedli, že uvedený dôkaz nenavrhla
žalovaná, ale žalobcovia, ktorí v priebehu konania od vykonania tohto dôkazu upustili.

Žalovaná len uviedla, že nemá problém, aby bola vykonaná ohliadka za tým účelom, aby bolo zistené,
či sa tam nachádzajú zamestnanci žalovanej. Vykonanie tohto dôkazu bolo tiež nelogické, vzhľadom
na obdobie, za ktoré si žalobcovia uplatňujú svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná mala
možnosť navrhnúť vykonať tento dôkaz, pri výzve súdu na doplnenie dokazovanie to však neurobila.
Nesúhlasili s tvrdením žalovanej, že jej bolo znemožnené pripraviť sa v dostatočnom časovom predstihu

na pojednávanie, pretože žalobcovia si uplatňujú nároky z tej istej nájomnej zmluvy za rok 2022 vo
viacerých návrhoch týkajúcich sa jednotlivých štvrťrokov, ktoré sú identické, a na ktoré žalobkyňa
reagovala zhodným spôsobom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za právne
správne, súd prvej inštancie riadne vykonal a vyhodnotil predložené dôkazy, podrobne sa zaoberal
jednotlivými argumentáciami strán sporu a za použitia aplikovateľnej judikatúry na prejednávaný prípad

dostatočne a logicky zdôvodnil svoje rozhodnutie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.10. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov (v podanej replike) uviedla, že tvrdenie žalobcov, že
jej žiadosť o povolenie vstupu na pozemky zo dňa 16.05.2023 je účelová, považovala za zavádzajúce,
túto žiadosť adresovala žalobcom s plnou vážnosťou. Po ukončení nájomného vzťahu sa nesprávala

ako nájomca, ktorému by prenajímateľ prenajal nehnuteľnosť, ale výslovne žiadala žalobcov o povolenie
vstupu na pozemky. Nepovažovala za právne bezvýznamnú svoju námietku poukazujúcu na závery
v rozhodnutí Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 3C/5/2023, potvrdeného Krajským súdom
vTrenčíne,sp.zn.27Co/25/2023,podľaktorýchsasúdyužprávoplatnezaoberaliotázkouzánikuzmluvy
o nájme, pričom jasne, jednoznačne a určito konštatovali, že od 01.01.2022 žalovaná a žalobcovia nie sú

v žiadnom zmluvnom vzťahu. Naďalej odmietala názory žalobcov, že v súdnom konaní nebolo potrebné
vykonať dôkaz obhliadkou na mieste samom, ak uvedený dôkaz nenavrhla žalovaná, ale
žalobcovia, ktorí neskôr v spore od vykonania tohto dôkazu upustili. Žalovaná s navrhnutým dôkazom
- obhliadkou na mieste samom súhlasila na súdnom pojednávaní dňa 23.01.2025 a tento dôkaz bol
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, preukazujúcich, že zmluva o nájme zahŕňala
nájom pozemkov v rozsahu 11.182 m2, ale samotné stavby žalovanej na pozemkoch

žalobcov zaberajú z celkovej výmery pozemkov iba 2.032 m2 a prístup žalovanej k jej stavbám nezahŕňa
využívanie drvivej väčšiny pozemkov žalobcov. Trvala na tom, že do
23.01.2025 nebola súdom prvej inštancie informovaná, že pod sp. zn. 81C/88/2024 na
Okresnom súde Trenčín, pracovisku Považská Bystrica sa bude prejednávať žalobcami uplatňovaný
nárok za nájomné za tretí kvartál roku 2022 a tvrdila, že zo žiadneho právneho úkonu súdu nebolo

možné stotožniť, o aký konkrétny postúpený prípad z Okresného súdu Banská Bystrica sa jedná. Týmto
nesprávnym procesným postupom jej súd prvej inštancie znemožnil pripraviť sa v dostatočnom časovom
predstihu na pojednávanie v právnej veci ohľadom žalobcami uplatňovaného nároku za nájomné za
tretí kvartál roku 2022, čím nemohla uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu podané neboli.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Súd prvej inštancie priznal žalobcom uplatňované peňažné plnenie od žalovanej v celom rozsahu
titulom neuhradeného nájmu za obdobie od 01.07.2022 do 30.09.2022 po tom, ako po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo

k obnoveniu nájomnej zmluvy uzavretej stranami sporu.

14. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaná namietala nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie, ktorý jej znemožnil, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že malo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej

inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie a nevykonanie navrhnutého dôkazu potrebného na
zistenie rozhodujúcich skutočností, čím uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v §
365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

15. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie

súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Ústavnoprávnadoktrínapovažuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo

nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako
celku atď.).

16. Niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako
samostatnéodvolaciedôvody.Jetomuajvprípadeporušeniaprávanavrhovaťdôkazy nazistenie

rozhodujúcich skutočností, ktoré je podstatou odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm.
e) CSP. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Táto nesprávnosť môže byť spôsobená aj chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov.
Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania jeúlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý
je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože
takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo viesť k neuneseniu jej

dôkazného bremena a nedôvodne sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

17. Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Nájomná zmluva, uzavretá na dobu určitú, zaniká uplynutím doby, na ktorú bol nájomný pomer
dohovorený (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zánik nájomného pomeru uplynutím doby nastane
len vtedy, ak sa nájom neobnoví faktickým pokračovaním (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
K tichému obnoveniu nájmu dochádza po splnení podmienok: a) uplynula dohovorená doba nájmu,
b) nájomca pokračuje v užívaní prenajatej veci, c) prenajímateľ nezakročil

proti nájomcovi v stanovenej dobe. Pokračovaním nájmu je tiché pokračovanie v užívaní prenajatej
veci, čomu prenajímateľ nebráni. Dikcia „ak nájomca užíva“ skutkovej podstaty, obsiahnutej v hypotéze
ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je naplnená už vtedy, ak nájomca predmet nájmu
po skončení nájmu nevyprace a prenajímateľovi neodovzdá, ak ide o nehnuteľnosť, prípadne ho nevráti
(nevydá), ak ide o vec nehnuteľnú (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/2471/2010). Pokračujúcim

užívaním nehnuteľnosti po uplynutí dohodnutej doby v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je aj nevypratanie, pričom vo vyprataní nehnuteľností je obsiahnuté aj jej odovzdanie. Z toho vyplýva,
že ak je vo vyprataní predmetu nájmu - nehnuteľnosti obsiahnuté aj ich odovzdanie, potom nehnuteľnosti
neboli nájomcom vypratané (a boli i naďalej užívané) i v prípade, keď neboli prenajímateľovi tiež
odovzdané (napr. neodovzdaním kľúčov). Ak je ďalej nesporné, že žaloba na vypratanie nehnuteľností

prenajímateľom nebola podaná, nájomná zmluva sa tak podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
obnovila (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo/3025/2008). Tichým obnovením nájomnej
zmluvy je potrebné rozumieť pokračovanie predchádzajúceho nájomného vzťahu vo všetkých jeho
obsahovýchprvkoch,ajkeďsčasovýmobmedzenímdanýmtýmtoustanovením.Preobnovenúnájomnú
zmluvu platia rovnaké podmienky, za akých bola uzavretá pôvodná nájomná zmluva (t.

j. rovnaká výška nájomného a rovnaké práva a povinnosti). V zmysle § 682 ods. 2 Občianskeho
zákonníka povinnosť odovzdať prenajatú vec nasleduje bezprostredne po skončení nájmu. V prípade
užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy má bezdôvodné obohatenie povahu
subsidiárnu a prichádza do úvahy tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. V prípade
užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa

v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal
plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci za povinnosť majetkový prospech vydať.

20. Súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania zistil, že uplynula dohovorená doba nájmu,
ktorá bola konkludentne predĺžená do 31.12.2021 a žalobcovia ako prenajímatelia v stanovenej dobe

proti žalovanej ako nájomcovi nezakročili podaním žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, resp. odstránenie
stavby. Súd prvej inštancie dôkladne skúmal, či žalovaná ako nájomca pokračovala v užívaní prenajatej
veciajpodni31.12.2021adospelksprávnemuzáveru,žepredmetnájmunaďalejužíva.Zarozhodujúce
skutočnosti pri skúmaní tejto otázky súd prvej inštancie považoval to, že na pozemkoch žalobcu sú
postavené stavby žalovanej, žalovaná tieto stavby neodstránila, pozemky nevypratala, areál obilného

sila je uzatvorený, ohradený, strážený a žalobcom žalovaná neodovzdala kľúče. Súd prvej inštancie
sa vo svojom rozhodnutí dôkladne zaoberal splnením podmienky vrátenie prenajatej veci nájomcom,
pričom v konaní bolo nesporné, že pozemky žalobcov, ktoré boli predmetom nájmu z nájomnej zmluvy,
sú zastavené stavbami žalovanej, ktoré žalovaná po tvrdenom ukončení nájmu neodstránila a pozemkyžalobcov nevypratala (pozn. odvolacieho súdu – v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by sa
jednalo o neoprávnené stavby). Súd prvej inštancie s poukazom na závery Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
26Cdo/1250/2012 správne konštatoval, že v prípade, ak sú nájomnou zmluvou upravené dočasné

vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby tak, že si vlastník stavby prenajíma pozemky,
tak po uplynutí dojednanej doby nájmu vždy užíva predmet nájmu (pozemky) i naďalej. Uvedený záver
súdu prvej inštancie neznamená, ako tvrdí žalovaná, že by takáto nájomná zmluva bola neukončiteľná,
ale samotná skutočnosť, že stavba stojí na cudzom pozemku, predstavuje jeden z predpokladov vzniku
bezdôvodného obohatenia tohto užívateľa, keď vykonáva právo nájmu cudzej veci bez platnej

nájomnej zmluvy. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou v posúdení užívania predmetu nájmu žalovanou
bolozistenie,žepozemkyžalobcov,užívanéžalovanou,predstavujúareál,ktorýjeuzatvorený,ohradený
a strážený. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporovala tvrdenie žalobcov, že by
pozemky žalobcov, ktoré tvorili predmet nájmu, neboli oplotené a ohradené pletivom, ostnatým drôtom,
betónovým plotom a kovovou bránou. Uvedená skutočnosť bola v konaní pred súdom prvej inštancie
preukázaná fotografiami predloženými žalobcami na pojednávaní dňa 23.01.2025, ale aj prílohami 6 a

7 znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného J. K. L..

21. V konaní pred súdom prvej inštancie tiež nebolo preukázané, že by žalovaná po
skončení nájmu odovzdala žalobcom kľúče od brány umožňujúcej vstup na pozemky žalobcov
bezprostredne po tvrdenom skončení nájmu. V oznámení o skončení nájmu zo dňa 30.11.2021

(č.l. 204) žalovaná neuviedla, akým spôsobom mieni vrátiť prenajatú vec, ani vo svojom vyjadrení
k ukončeniu nájomného vzťahu zo dňa 11.03.2022 neuviedla spôsob vrátenia prenajatej veci žalobcom.
Žalovaná tvrdila, že predmet nájmu prestala užívať, nakoľko jej zamestnanci od 31.12.2021 nevstupujú
na predmetné pozemky na účely vymedzené v nájomnej zmluve, avšak uvedená skutočnosť nie je
postačujúcou pre prijatie záveru, že nájomca po skončení dohodnutej

doby nájmu vec neužíva, pokiaľ nedôjde k odovzdaniu predmetu nájmu prenajímateľovi. Žalovaná na
pojednávaní dňa 23.01.2025 ponúkla žalobcom prevzatie kľúčov od brány oplotenia, pričom zo žiadnej
listiny v spise, ani z tvrdení sporových strán nevyplýva, že by do uvedeného dňa boli kľúče od brány
oplotenia na pozemkoch žalobcov žalobcom zo strany žalovanej odovzdané, resp. odovzdávané. Pokiaľ
teda žalobcovia nedisponovali kľúčmi od oplotenia prenajatých pozemkov a nemali k nim prístup, je

potrebné stotožniť sa s tvrdením žalobcov, že žalovanou predložená žiadosť žalobcom o povolenie
vstupu na pozemky bola zo strany žalovanej účelovou. Ponuka žalovanej pre žalobcov na
prevzatie kľúčov od areálu na uvedenom pojednávaní bola pre rozhodnutie v spore bezvýznamná
v dôsledku uplynutia viac ako troch rokov od tvrdeného skončenia nájmu.

22. Z uvedených skutočností preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
žalovaná predmet nájmu užívala aj po 31.12.2021 a v dôsledku nepodania žaloby žalobcami na
vypratanie nehnuteľností v lehote 30 dní došlo od 01.01.2022 v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka k obnoveniu nájomnej zmluvy na jeden rok.

23. Argument žalovanej, že pozemky žalobcov zastavané stavbami žalovanej a prístupové cesty k nim
predstavujú menšiu výmeru ako je predmet nájmu, odvolací súd považoval za
nedôvodný práve pre existujúce oplotenie a ohradenie celých týchto pozemkov pletivom, ostnatým
drôtom, betónovým plotom a kovovou bránou, pričom v dôsledku neodovzdania kľúčov od brány
k areálu neumožnila žalovaná žalobcom prevzatie predmetu nájmu, a to ani v nezastavanej časti.

Oznámenie o skončení nájmu žalovanej zo dňa 30.11.2021 nespôsobilo žalovanou tvrdené účinky,
nakoľko v dôsledku jej konania po 31.12.2021, kedy malo dôjsť k ukončeniu nájmu, predmet nájmu
užívala naďalej a došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy v súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedené oznámenie žalovanej tak bolo v spore právne bezvýznamné a neúčinné.

24. Odvolací súd považoval za nedôvodné i ďalšie argumenty žalovanej, v ktorých spochybňovala
čestnosť nadobudnutia prenajatých pozemkov žalobcami a poukazovala na prebiehajúce
konanieozriadenievecnéhobremenapodsp.zn.80C/32/2023odroku2023.Vkonanípredsúdomprvej
inštancie nebolo sporným, že žalobcovia nadobudli pozemky uznesením Okresného súdu v Považskej
Bystrici č. Er 1366/01-129 zo dňa 10.05.2002 o udelení príklepu na dražbe, Rozhodnutím H. D.

a uznesením Okresného súdu Žilina 24Er/1004/2005-20 o príklepe zo dňa 06.11.2006, pričom ich
vlastnícke právo nebolo relevantne spochybnené. Vzhľadom k predmetu sporu, ktorým je odplata
za užívanie ich pozemkov od žalovanej za tretí štvrťrok v roku 2022, je z časového hľadiska úplne bez
súvisu neskôr prebiehajúce a doposiaľ neskončené konanie o zriadenie vecného bremena za odplatu.25. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že súd prvej inštancie mal považovať otázku zániku platnosti
nájomnej zmluvy za vyriešenú uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, sp.

zn. 3C/5/2023, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne, sp. zn. 27Co/25/2023. K uvedenému
tvrdeniu žalovanej odvolací uvádza, že predmetné rozhodnutia nepredstavovali rozhodnutia vo veci
samej ohľadom určenia, či nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovanou z predmetnej nájomnej
zmluvy trvá, ale týkali sa návrhu žalovanej ako navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalobcom ako osobám

povinnýmzneodkladnéhoopatreniastrpieťnavrhovateľkeaosobámzabezpečujúcimprenavrhovateľku
ochraňovanie štátnych hmotných rezerv prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemky
povinných, ako aj povinnosť strpieť navrhovateľke a osobám vykonávajúcim pre navrhovateľku
naskladnenie a vyskladnenie štátnych hmotných rezerv vstup do novoinovovaného oceľového obilného
sila postaveného na pozemku žalobcov. K uvedenému argumentu žalovanej je potrebné podotknúť,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje bez podrobnej znalosti skutočného stavu (práve z dôvodu
naliehavosti zásahu súd spravidla nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie), len na základe skutočností,
ktoré osvedčí navrhovateľka neodkladného opatrenia a prípadne aj ostatní účastníci konania, ak už
mali možnosť sa k veci vyjadriť. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní správne svoju pozornosť
zameral na riadne dokazovanie v otázke toho, či nájomný vzťah medzi sporovými stranami zanikol

uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, alebo došlo k obnoveniu nájomného vzťahu. Záver okresného
súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyslovený k existencii zmluvného
vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčovaný len tvrdeniami navrhovateľky v tomto konaní, súd prvej
inštancie slepo nepovažoval za zistený a ustálený a sám v tejto otázke vykonal dokazovanie a vykonané
dôkazy správne vyhodnotil. K týmto argumentom odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď súd stručným a zrozumiteľným
spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom
ktorej bol uplatnený nárok žalobcov na odplatu za užívanie ich pozemkov od žalovanej za tretí štvrťrok
v roku 2022. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré
sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu
tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. Pokiaľ sa tak súd prvej inštancie nevyjadril vo svojom
rozhodnutí k niektorým argumentom sporových strán a tieto neboli pre rozhodnutie v spore podstatné a
rozhodujúce, nedošlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie.

26. K námietke žalovanej, týkajúcej sa nevykonania dôkazu – obhliadky na mieste samom, s ktorého
vykonaním žalovaná súhlasila, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru o nadbytočnosti a nehospodárnosti tohto dôkazu, nakoľko rozhodujúce skutočnosti,
týkajúce sa toho, že na pozemku žalobcov sú postavené stavby, zariadenia a oplotenie žalovanej, a

že žalobcom neboli odovzdané kľúče, vyplývajú z vykonaného dokazovania, ako aj z predložených
fotografií. Okolnosti, ktoré mali byť podľa žalovanej uvedenou obhliadkou preukázané, boli podľa
odvolacieho súdu bezpredmetné s ohľadom na časový odstup, kedy vyjadrila žalovaná
súhlas s týmto dôkazom od časového obdobia, za ktoré bola odplata žalobcov za užívanie
ich pozemkov od žalovanej uplatňovaná. Záver súdu prvej inštancie o nadbytočnosti a nehospodárnosti

vykonania tohto dôkazu považoval odvolací súd za správny.

27. Odvolací súd považoval argument žalovanej o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie
za nedôvodný, vzhľadom k tomu, že žalovanej bola pod sp. zn.
30Up/1269/2024 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 11.07.2024 doručená

žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali odplaty za užívanie ich pozemkov od žalovanej za tretí štvrťrok
v roku 2022 (doručenka na č.l. 22) a upomínací súd oznámil žalovanej podaním zo dňa 07.08.2024,
doručeným dňa 07.08.2024, že spis vedený pod sp. zn. 30Up/1269/2024, 6124338396
(IČS) postúpil Mestskému súdu Bratislava III., ktorý viedol spis pod sp. zn. 83Cb/85/2024 a s uvedenýmpostúpením vyslovil nesúhlas dňa 14.08.2024. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp.
zn. 3Ndob/27/2024, 6124338396 (IČS) rozhodol, že na prejednanie veci je príslušný Okresný súd
Trenčín. Súd prvej inštancie v spore vytýčil pojednávanie na deň 23.01.2025, pričom žalovanej spolu

s predvolaním doručil aj návrh žalobcov, ktorým si uplatňovali odplatu za užívanie pozemkov za
druhý štvrťrok 2022, no na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovanou v podaní zo dňa
16.01.2025 zaslal súd prvej inštancie žalovanej uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3Ndob/27/2024, 6124338396 (IČS), z ktorého je zrejmé, akej veci sa konanie a nariadené
pojednávanie týka. V danom prípade je preto zrejmé, že žalovaná mala vedomosť o tom, že nariadené

pojednávanie sa týka veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod IČS 6124338396,
ktorá sa týka odplaty za užívanie pozemkov za tretí štvrťrok 2022, a pokiaľ sa zúčastnila pojednávania
na súde prvej inštancie v omyle o predmete sporu, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že
po objasnení tohto omylu v priebehu pojednávania nežiadala o odročenie pojednávanie z dôvodu toho,
že by nemala byť zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2
CSP a s pokračovaním pojednávania súhlasila a aktívne na ňom participovala. Súd prvej inštancie preto

postupoval procesne správne, keď pokračoval v uvedenom pojednávaní, nakoľko mal za to, že strany
s vykonaním pojednávania súhlasia.

28. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátanevýrokuotrováchkonania,ktorýnebolžalovanouvecnespochybnený,potvrdilakovecnesprávny

postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 369
ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1) a 2), ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).