Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125217187
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6125217187.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Kamenárstvo STONE s.r.o., 044 41
SadynadTorysou275,IČO:44025858,právnezastúpený:Marják,Ferenci&Partnerss.r.o.,Tajovského
17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Nekland, s.r.o., Za
priekopou 203/73, 040 16 Košice, IČO: 44 229 518, právne zastúpený: JUDr. Michal Holčík, advokát,

Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 45 021 767, o zaplatenie 72.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu
Košice z 30. mája 2025, č. k. 30Cb/18/2025 - 249, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Mestského súdu Košice z 30. mája 2025, č. k. 30Cb/18/2025 – 249 tak, že návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu vo výške 72.000,- eur s úrokom z omeškania 12,4 % ročne od 12.12.2024 do
zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, uplatnenej v konaní vedenom
na Mestskom súde Košice pod sp. zn.: 30Cb/18/2025 a to k podielu vo veľkosti 1/1 k nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného, evidovanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom pre Okres: A. B., C.: A. - D.,

Katastrálne územie: D. E. ako: PARCELA registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo
442/1 o výmere 6765 m2, druh pozemku: ostatná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha
na žalovanom zaplatenia 72.000,- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia žalovanej sumy poskytnutej
žalovanému na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 28.11.2023 (ďalej len „Zmluva o budúcej

kúpnej zmluve“), ktorá zanikla z dôvodu podstatnej zmeny okolností, spočívajúcej v nemožnosti
realizácie podnikateľského zámeru žalobcu.

3. V priebehu konania žalobca návrhom z 5.5.2025 žiadal, aby súd prvej inštancie nariadil
zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava, že exekúcia

uplatnenej pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Poukázal na index daňovej spoľahlivosti z portálu
Finančnej správy SR detekovaný od 3.3.2024, kde je žalovaný hodnotený ako menej spoľahlivý
daňový subjekt. Uvedené zakladá dôvodné podozrenie, že hospodárenie žalovaného nevykazuje
znaky finančnej stability, čím sa zároveň zvyšuje riziko, že majetková základňa žalovaného nebude
v budúcnosti postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný sa vyhýba komunikácii so
žalobcom a popiera uplatnenú pohľadávku žalobcu. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia

je zabrániť, aby dlžník nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby ho nenadobudla
tretia osoba. Žalobca poukázal, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na výškupohľadávky, nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní žalovaného nad primeranú mieru.
Predmetná nehnuteľnosť je jedinou nehnuteľnosťou žalovaného, ktorej účtovnú hodnotu žalovaný v
účtovnej závierke za rok 2023 vykazuje vo výške 442.688,- eur. V Zmluve o budúcej kúpnej zmluve bola

kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť dohodnutá na sumu 507.375,- eur bez DPH. Naplnený je aj
princíp proporcionality. Pokiaľ žalovaný nemá skutočne v úmysle prevádzať predmetnú nehnuteľnosť na
tretie osoby a tak sa zbaviť svojho majetku, nemôže ho zriadenie sudcovského záložného práva nejako
obmedziť na jeho dispozičnom práve.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 343, § 344, § 324 ods. 1 a 3 C.s.p., § 326,
§ 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 2 a 3, § 332 ods. 1 C.s.p., ďalej podľa § 151a, § 151b ods. 1, § 151c ods. 2,
§ 151d ods. 1, § 151g ods. 1, § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 117a ods. 1 a 4 Obchodného
zákonníka a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.

5. Uviedol súd prvej inštancie, že z predložených listinných dôkazov a obsahu spisu vyplýva, že žalobca

eviduje voči žalovanému pohľadávku 72.000,- eur, ktorú žiada zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.
V rámci indexu daňovej spoľahlivosti je žalovaný ako spoločnosť hodnotená Finančnou správou SR ako
menej spoľahlivý daňový subjekt.

6. Konštatoval súd prvej inštancie, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Žalobca dostatočne preukázal svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená, hodnoverne opísal skutočnosti
a osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z návrhu je zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa domáha a k návrhu pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.
Je pravdepodobné, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve (bonitným) majetkom
žalovaného.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, dôvodiac, že skutkový a právny stav
prezentovaný žalobcom neobstojí. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

8. Žalovaný zvýraznil, že z napádaného rozhodnutia nevyplýva akákoľvek právna úvaha, prečo bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené, v čom konkrétne súd prvej inštancie videl potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, teda i obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobca preukazuje svoju „obavu“: (i)
indexom daňovej spoľahlivosti /ktorý však o majetkových pomeroch žalovaného vôbec nevypovedá/, (ii)
tvrdením o vyhýbaní sa žalovaného komunikácii so žalobcom a (iii) popieraním žalovaného pohľadávky

žalobcu/ktoréodhliadnucodskutočnosti,žežalovanýodpovedalnakaždúpísomnosťžalobcusobavou,
že exekúcia bude zmarená, nemá ako súvisieť a skôr vypovedá o tom, že žalobca vlastne žiadne
relevantné argumenty spôsobilé privodiť nejakú obavu vôbec nemá/.

9. Ďalej žalovaný namietal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, ale najmä osvedčenie

nároku žalobcu, že miera pravdepodobnosti jeho úspešnosti v konaní o podanej žalobe je vyššia než
pravdepodobnosť jej zamietnutia. Nárok žalobcu je zjavne nedôvodný, resp. neexistujúci (nedošlo k
žiadnej zmene okolností, za ktorých sa Zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvárala a žalobcovi právo
na vrátenie bezdôvodného obohatenia nevzniklo).

10. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na tzv. princíp proporcionality. Sám žalobca uviedol hodnotu
nehnuteľnosti, na ktorej žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie 507.375,- eur, pričom všeobecná
hodnota predmetného pozemku je ešte vyššia, podľa znaleckého posudku č. 14/2023 to bola suma
763.000,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že ide o hrubý nepomer, keď na zabezpečenie žalobcom tvrdenej
pohľadávky 72.000,- eur je zriadené záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného, ktorá má viac ako 7

násobne vyššiu hodnotu (pri všeobecnej hodnote dokonca až 10 násobne) ako tvrdený nárok žalobcu.
Ďalej žalovaný poukázal, že z tej istej účtovnej závierky (za rok 2023), z ktorej žalobca odvodzuje
svoje tvrdenie, že žalovaný nemá iný bonitný majetok vyplýva, že žalovaný dosiahol zisk 41.715,- eur.
Žalovaný pritom dosahuje/dosahoval v ostatných rokoch každoročne zisk (všetko pred zdanením): za
rok 2019 vo výške 27.253,- eur, za rok 2020 vo výške 43.301,- eur, za rok 2021 vo výške 13.483,- eur,

za rok 2022 vo výške 7.031,- eur a za rok 2024 vo výške 48.657,- eur; teda spolu zisk pred zdanením
len za roky 2019 až 2024 vo výške 139.725,- eur. Z účtovnej závierky za rok 2024 tiež vyplýva, že
k 31.12.2024 mal žalovaný na účtoch a v pokladni spolu sumu 52.453,- eur. Do majetku žalovaného
patria napríklad motorové vozidlá zn. F. F. v hodnote takmer 80.000,- eur a E. G. v hodnote takmer25.000,- eur, tiež zostatky na účtoch v desiatkach tisíc eur. Žalovaný nemá ani úver, ani exekúcie.
Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana voči ktorej má byť zabezpečovacie opatrenie nariadené,
nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o zabezpečovacie opatrenie
je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje.

11. Ďalej žalovaný uviedol, že je rovnako spoľahlivý daňový subjekt ako samotný žalobca. Obaja

sú Finančnou správou SR hodnotení ako menej spoľahlivé daňové subjekty, pričom nejde o žiadne
podozrenie, že hospodárenie, či už žalobcu alebo žalovaného, nevykazuje znaky finančnej stability, čím
sa zároveň zvyšuje riziko, že ich majetková základňa nebude v budúcnosti postačovať na uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Samotná daňová menej (ne)spoľahlivosť pritom žiadnu priamu vypovedaciu
hodnotu o majetkových pomeroch daňového subjektu nemá. Pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho

nariadenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery. Žalobca pritom nepreukázal, že žalovaný nakladá so svojím majetkom s cieľom zbavovať sa
ho, pričom nie je možné prihliadať len na domnienky žalobcu týkajúce sa tvrdenej finančnej nestability,

resp. indexu daňovej spoľahlivosti (paradoxne zhodnej so žalobcom). Zo žiadnych úkonov žalovaného
nie je možné vyvodiť, že svojim konaním sa snaží oddialiť, zmariť, resp. sťažiť uspokojenie tvrdeného
nároku žalobcu. Žalobca pritom žiadne takéto úkony ani len nenaznačuje.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť napádané uznesenie ako

vecne správne. Dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu skúmať
otázku proporcionality pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Samotný inštitút
zabezpečovacieho opatrenia v sebe obsahuje istú proporcionalitu v tom, že zriadením záložného práva
sa jednak zabezpečuje záloh len do výšky zabezpečenej pohľadávky a jednak samotný záloh stále
zostáva v majetku žalovaného a je možné ho dokonca predať, hoci na ňom bude viaznuť ťarcha.

Veriteľ obvykle nemá možnosť poznať informácie o stave účtov dlžníka, či o vlastníctve a hodnote jemu
patriacich hnuteľných vecí. Ak žalovaný disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, nemôže mu
spôsobovať neprimeranú ujmu samotná existencia záložného práva, ktoré neobmedzuje jeho vlastnícke
právo v podstatnom rozsahu a nebráni mu v užívaní ani prevode nehnuteľnosti – iba zabezpečuje
pohľadávku žalobcu, ktorú navyše nemožno považovať za nepatrnú. Zároveň je táto aj dôvodná. Pokiaľ

sa žalovaný považuje za bonitný subjekt, bol by schopný a ochotný riadne a včas plniť si svoje záväzky,
najmä tie voči štátu – teda povinnosti voči Finančnej správe Slovenskej republiky. Skutočnosť, že
žalovaný je menej spoľahlivý daňový subjekt indikuje, že záväzky neplní riadne a včas, a to minimálne
opakovane, inak by sa do tejto kategórie vôbec nedostal. Označenie za menej spoľahlivý subjekt
je výsledkom formálneho administratívneho procesu podľa interných predpisov Finančnej správy SR,

ktorý vychádza z konkrétnych porušení alebo oneskorení. To, že žalovaný nemá exekúcie, nevylučuje
existenciu reálnej obavy, že v budúcnosti dôjde k zmareniu alebo sťaženiu výkonu rozhodnutia, ak už v
súčasnosti nevykazuje znaky riadneho a predvídateľného plnenia svojich povinností. Ak žalovaný tvrdí,
že disponuje značným majetkom a likvidnými prostriedkami, záložné právo ho fakticky neobmedzuje.
Vzhľadom na deklarovanú bonitu žalovaného je zriadenie záložného práva proporcionálne, nezasahuje

nad nevyhnutnú mieru do jeho práv a nijako neznemožňuje jeho podnikateľskú činnosť ani bežné
nakladanie s majetkom. Pokiaľ na strane žalovaného existujú dlhy na základných odvodových a
daňových povinnostiach, je ohrozené aj plnenie jeho iných dlhov. Obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie
na vymoženie pohľadávky možno mať preto za osvedčenú (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 17Co/105/2023). Z pohľadu jazykového výkladu „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolať

akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj
súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Je síce pravdou, že preukázanie úmyselného
zbavovania sa majetku bez akýchkoľvek pochybností zakladá dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej
pohľadávky bude ohrozená, exekúcia však bezpochyby môže byť ohrozená aj z iných dôvodov.

13. Žalovaný v odvolacej replike mimo iného namietal, že nemá žiadne exekúcie, ani záväzky voči štátu
po splatnosti. K zníženiu indexu daňovej spoľahlivosti došlo na podklade tzv. krížovej daňovej kontroly
dodávateľa žalovaného, ktorý si riadne nesplnil svoje povinnosti a za čo bol žalovaný povinný doplatiť
na DPH k sume 700,03 eur ešte sumu 2.366,- eur, ktorá zo žalovaného urobila menej spoľahlivý daňovýsubjekt. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho
musí osvedčiť, teda nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu.

14. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odvolacom konaní.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

16. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

20. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú najmä v
povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, zaťažuje v tomto prípade navrhovateľa.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáhal zaplatenia
72.000,- eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania navrhol,
aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení, ktoré je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia,
čo odôvodňoval obavou ohrozenia prípadnej exekúcie.

22. Odvolací súd udáva, že zabezpečovacie opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho sporového
konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi
reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vykonáva činnosť smerujúcu
kscudzeniu,resp.zaťaženiunehnuteľnostívjehovlastníctve.Znávrhunanariadeniezabezpečovacieho

opatrenia,anizpredloženýchdôkazovnevyplýva,žežalovanýčiužvčasepodaniažalobyvovecisamej,
alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal v úmysle s nehnuteľnosťou vo svojom
vlastníctve nakladať vo forme scudzenia či zaťaženia, ani že by v tomto smere podnikal akékoľvek
kroky. Zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobcu iba domnelé, bez
osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobcu potvrdzovali.

23. Zároveň žalobca ani len netvrdil také nepriaznivé majetkové pomery žalovaného, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. V konaní nebolo osvedčené (ani tvrdené),
že žalovaný si neplní svoje splatné záväzky voči ďalším subjektom, čo je zistiteľné
minimálne z internetových databáz dlžníkov Sociálnej poisťovne H., zdravotných poisťovní, platiteľov

DPH na internetovej stránke Finančnej správy SR H. ako aj stavu exekučných konaní na I.. Dôvodnosť
žalobcom uplatnenej pohľadávky bude pritom predmetom konania vo veci samej.24. Index daňovej spoľahlivosti vyhotovený Finančnou správou SR, hodnotiaci platcov DPH ako
daňových subjektov, ktorý zahŕňa viaceré hodnotiace kritériá (nielen daňové nedoplatky, ale aj včasnosť
podávania daňových priznaní, uložené pokuty, nálezy z daňovej kontroly) sám o sebe nemôže byť

dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože dôvodom môžu byť len také skutočnosti,
ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U žalovaného
ako dlžníka žalobcu môže byť dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia len také konanie,
ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Znamená to, že okrem existencie

nároku, musí žalobca osvedčiť aj to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci
výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne.Indexdaňovejspoľahlivostitakneosvedčujetakésprávaniealebonepriaznivémajetkové
pomery u žalovaného, ktoré by svedčili o možnosti ohrozenia budúcej exekúcie.

25. Žalobca nielenže neosvedčil obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia (exekúcie) v takej miere,

akú je možné po ňom objektívne v prejednávanej veci žiadať, ale neosvedčil ani existenciu takých
skutočností, z ktorých by bolo možné zistiť akúkoľvek aktuálnu dispozíciu žalovaného s jeho hnuteľným,
či nehnuteľným majetkom.

26. Napokon pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné vziať do úvahy

aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia
dotknuté, zhodnotiť a porovnať záujmy strany, v prospech ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie
nariadiť a záujmy strany, voči ktorej smeruje, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych vzťahov je
významným atribútom aj zásada proporcionality.

27. Žalovaný osvedčil hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, na ktorú by malo byť zriadené záložné právo a
vo vzťahu, ku ktorej malo byť obmedzené dispozičné právo v zmysle navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia, ktorá násobne prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Zároveň žalovaný osvedčil existenciu a
hodnotu jeho ďalšieho hnuteľného majetku (motorových vozidiel), ktorá taktiež prevyšuje uplatnenú
pohľadávku ako aj to, že podľa účtovných závierok za roky 2019 – 2024 pravidelne dosahuje

zisk zo svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k takýmto majetkovým a hospodárskym pomerom
žalovaného sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že navrhované zabezpečovacie
opatrenie nevykazuje primeranosť a proporcionalitu takéhoto zásahu.

28. Absencia konkrétnych skutkových okolností osvedčujúcich bezodkladnosť a naliehavosť úpravy

pomerov, absencia bezprostrednej hrozby reálnej ujmy v podobe poškodzovania práv žalobcu a obavy z
ohrozenia exekúcie, nedodržanie princípu proporcionality, bráni nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia
v znení navrhovanom žalobcom a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré
sa v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa
končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci
samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O
trovách tohto odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku
vo veci samej.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).