Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725204085
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725204085.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: Poľnohospodárske družstvo ČATAJ, IČO: 00 613 878,
so sídlom v Čataji 311, zast. SODOMA VULGAN, spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Kominárska 2,4, proti povinnému/odporcovi: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX,
štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 8.12.2025, doručený súdu dňa 17.12.2025, na nariadenie neodkladného

opatrenia v časti, v ktorej sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť
menšiu ako 20 metrov k priestorom areálu Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, so sídlom Čataj
311, 930 05 Čataj, vrátane všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov patriacich
navrhovateľovi, odmieta.
Súd návrh navrhovateľa zo dňa 8.12.2025, doručený súdu dňa 17.12.2025, na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, v ktorej sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť

menšiu ako 50 metrov k B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. E. XXX a k C. F. G., nar. X. X. XXXX, bytom
H. E. XXX a zdržať sa osobného kontaktovania týchto osôb, s výnimkou písomnej korešpondencie,
telefonického kontaktu alebo kontaktu prostredníctvom tretej osoby /zástupcu/, zamieta.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 8.12.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2025, sa navrhovateľ domáhal,

aby súd podľa § 324 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. f/, g/, h/ Civilného sporového poriadku nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým: I./ uloží odporcovi povinnosť zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov k priestorom areálu Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, so sídlom Čataj 311, 930 05
Čataj, vrátane všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov patriacich navrhovateľovi;
II./ uloží odporcovi povinnosť zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k B. D., nar.
XX. X. XXXX, bytom E. E. XXX a k C. F. G., nar. X. X. XXXX, bytom H. E. XXX, zdržal sa osobného

kontaktovania týchto osôb, s výnimkou písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu alebo kontaktu
prostredníctvom tretej osoby /zástupcu/.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo odôvodnil tvrdením, že
dňa 31.10.2025 nastúpil odporca, vtedajší zamestnanec navrhovateľa (pracovný pomer od 15.6.1998,
teda viac ako 27 rokov), do práce na výkon pracovných povinností podľa pracovnej zmluvy. Pri rannom
rozpise bol radený na výrobu vo výrobni kŕmnych zmesí. Po krátkom výkone práce odporca oznámil, že

nebude pokračovať v práci s tým, že si chce vziať dovolenku a ísť domov. Predseda predstavenstva D. I.
mu oznámil, že odchod z pracoviska nie je možný a prikázal mu zotrvať na pracovisku a pokračovať vo
vykonávaní pracovných úloh. Napriek tomuto jednoznačnému príkazu nadriadeného odporca oznámil,
že ide domov a svojvoľne opustil pracovisko na bicykli. Približne o 30 minút sa odporca vrátil späť
na pracovisko. Následne si do kancelárie predsedu predstavenstva zvolal predsedu predstavenstva D.
I., podpredsedníčku predstavenstva B. D. a hlavného agronóma C. F. G.. Potom, čo všetci menovaní

vošli do kancelárie, odporca z vnútra zamkol dvere kancelárie a kľúč od kancelárie si dal do bočného
vrecka nohavíc, čím znemožnil týmto osobám voľný pohyb a opustenie miestnosti. Tri osoby sa takocitli v uzavretom priestore bez možnosti úniku, úplne vydané na milosť a nemilosť odporcovi. Keď
sa predseda predstavenstva D. I. postavil, aby túto situáciu vyriešil, odporca vytiahol strelnú zbraň. V
priestorochpracoviska,vprítomnostisvojichnadriadených,ktorýchokreminéhoobmedzilnaichosobnej

slobode, odporca priložil zbraň zospodu svojej brady a vystrelil smerom hore do hlavy, pravdepodobne
v úmysle spáchať samovraždu. V dôsledku tohto konania odporca utrpel vážne zranenie, avšak zostal
pri vedomí. Okamžite boli privolané záchranné zložky. Prítomné osoby - D. I., B. D. a C. F. G. -
boli priamymi svedkami tohto extrémne traumatizujúceho skutku, pri ktorom mohli sami prísť o život.
Výstrel zo strelnej zbrane v uzavretom priestore malých rozmerov s prítomnými osobami predstavoval

bezprostredné a mimoriadne vážne ohrozenie života a zdravia všetkých prítomných osôb. Projektil
či jeho fragmenty, prípadne ricochet (odraz strely), mohli spôsobiť smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví
ktorejkoľvek z prítomných osôb. Prítomné osoby nemohli z miestnosti uniknúť (dvere boli zamknuté),
nemali žiadnu možnosť obrany ani úkrytu, boli vystavené priamemu pohľadu na pokus o samovraždu
strelnou zbraňou, museli riešiť situáciu s ťažko zraneným človekom v uzavretej miestnosti. Všetky
uvedené osoby - D. I., B. D. a C. F. G. - boli vystavené extrémne nebezpečnej a traumatizujúcej situácii,

ktorá zanechala psychické následky. Škála individuálneho vnímania a pocitu ohrozenia je rôzna od
strednej až po kritickú. B. D. a C. F. G. pociťujú potrebu úpravy pomerov vo vzťahu k odporcovi, pretože
majú značnú úzkosť a strach z opakovaného stretnutia s odporcom, akýkoľvek kontakt s odporcom
zhoršuje ich psychický stav, potrebujú čas a priestor na psychické zotavenie bez hrozby stretnutia
s agresorom. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že postihnuté osoby boli svedkami pokusu o

samovraždu strelnou zbraňou z bezprostrednej blízkosti, čo predstavuje jednu z najtraumatizujúcejších
skúseností, ktoré môže človek zažiť. Dlhodobé psychické následky takejto skúsenosti sú medicínsky
preukázané a môžu pretrvávať roky. S odporcom bol okamžite skončený pracovný pomer. Dňa
26.11.2025 navrhovateľ podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci
pre podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona (trestná sadzba 3-8 rokov), zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1
Trestného zákona (trestná sadzba 4- 10 rokov). Dňa 1.12.2025 odporca opätovne prišiel do priestorov
Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, čo vyvolalo u niektorých zamestnancov podniku, najmä u osôb,
ktoré boli prítomné pri incidente zo dňa 31.10.2025, oprávnené a dôvodné obavy o svoj život a
zdravie. Opätovný príchod odporcu do priestorov navrhovateľa napriek tomu, že s ním bol skončený

pracovný pomer a napriek závažnosti jeho predchádzajúceho konania, svedčí o tom, že odporca
nemá zábrany vstupovať na územie navrhovateľa a stretávať sa s osobami, voči ktorým sa dopustil
závažného protiprávneho konania. Toto konanie odporcu prehlbuje traumatické prežívanie postihnutých
osôb a znemožňuje im psychické zotavenie. Postihnuté osoby musia mať istotu, že sa s odporcom
nestretnú na svojom pracovisku, kde trávia väčšinu dňa. Bezodkladná úprava pomerov je potrebná,

nakoľko odporca sa dňa 1.12.2025 opätovne dostavil do priestorov navrhovateľa, čím preukázal,
že jeho správanie voči chráneným osobám, nie je jednorazové. Postihnuté osoby pociťujú akútnu
potrebu úpravy pomerov. Navrhované neodkladné opatrenie neznemožňuje odporcovi komunikáciu s
navrhovateľom alebo chránenými osobami. V prípade, že odporca potrebuje s navrhovateľom alebo
s chránenými osobami komunikovať (napríklad vo veci vyporiadania pracovnoprávnych nárokov),

môže tak urobiť prostredníctvom: písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu, zástupcu (napr.
rodinného príslušníka, ako je sestra odporcu, alebo právneho zástupcu). Navrhované opatrenie teda
predstavuje primeraný a vyvážený zásah do práv odporcu, ktorý rešpektuje jeho oprávnené záujmy
a zároveň poskytuje potrebnú ochranu osobám, ktorých telesná a duševná integrita je ohrozená.
Navrhovateľ poukazuje aj na to, že predseda predstavenstva navrhovateľa dokáže napriek tejto situácií

viesť komunikáciu s odporcom.
3. Za prostriedky, majúce osvedčiť tvrdenia navrhovateľa navrhovateľ v návrhu označil: trestné
oznámeniezodňa26.11.2025,okamžitéskončeniepracovnéhopomerusodporcomačestnévyhlásenia
svedkov - zamestnancov navrhovateľa o príchode odporcu dňa 1.12.2025, pričom k návrhu tak, ako
bol doručený súdu, boli pripojené dve čestné vyhlásenia zo dňa 10.12.2025 a plnomocenstvo zo dňa

10.12.2025.
4. Podľa § 324 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Žalobný petit /údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha/ musí byť úplný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný. Vymedzenie práv a im
zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne,
aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože
súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí

žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť /nejde o vec, v ktorej by súd
mohol začať konanie aj bez návrhu/.
12. Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to
nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako
súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom /čl. 12

ods. 1 Ústavy SR/, resp. zásadu rovnosti strán sporu /čl. 6 ods. 1 CSP/. Návrh musí byť teda dostatočne
určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh
a nesmie pri tom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je
prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu.

13. K návrhu musia byť navyše pripojené aj listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné
prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam,
keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez
výsluchu strán.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného
dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich
pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností
zhľadiskaprocesnéhoahmotnéhoprávalegitimizujevyhovujúcivýrok,atedanariadeniepožadovaného

neodkladného opatrenia. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku
nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo
veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
15. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd
primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil
alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru
limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho
príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej

predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je
pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
17. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že nariadenie neodkladného

opatrenia prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť
neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov, uvedených v ustanovení §
324 a nasl. C.s.p.. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia,
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku /práva/ medzi účastníkmi konania /stranami

sporu/, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery /tzv. osvedčenie nároku/, a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný
nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne ale aj osvedčenie, že
bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov /strán sporu/
ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie
existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje procesnú povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia
osvedčiť

18. „Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne
predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a
contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.; § 329 ods. 1 C. s. p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie, vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Postupom odvolacieho
súdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola
odňatá možnosť konať pred súdom„ /z uznesenia NS SR, sp. zn. 5 Cdo 65/2010 zo dňa 8.7.2010/.

19. „Osvedčenie /na rozdiel od dokázania/ znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti /teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti/. Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná“ /z uznesenia NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2011 zo dňa 25.4.2012/.

20. Posúdením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu, ktorým sa
domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k
priestorom areálu Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, so sídlom Čataj 311, 930 05 Čataj, vrátane
všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov patriacich navrhovateľovi /petit I./ súd
musel konštatovať, že tento primárne trpí vadou neurčitosti a teda materiálnej nevykonateľnosti,

pokiaľ sa má požadovaný zákaz priblíženia vzťahovať na „priestory areálu vrátane všetkých budov,
skladov, výrobných priestorov a pozemkov“, teda na nehnuteľnosti, pričom tieto nie sú v petite návrhu
špecifikované v súlade so stavom ich zápisu v katastri nehnuteľností /§ 7 písm b/ zákona NR SR č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam / preto
existuje v zmysle § 326 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 327 C. s. p. zákonný dôvod na odmietnutie takéhoto

návrhu, keďže ide o také vady podania, ktoré bránia pokračovaniu v konaní /vecnému prieskumu
dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia v časti I. petitu návrhu/. Za procesnej situácie, že
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia trpí /i keď odstrániteľnou/ vadou, pre ktorú
nemožno v konaní nariadením neodkladného opatrenia pokračovať, musel súd jeho návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej /z povahy veci vyplýva, že požadované

rozhodnutie má dočasný/predbežný charakter/ z uvedených procesných dôvodov odmietnuť, keďže
ustanovenia Civilného sporového poriadku o odstraňovaní vád podania nemožno použiť /§ 327 C.s.p./,
nezaoberajúc sa vecnou stránkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.21. Posúdením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu, ktorým sa
domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k
B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. E. XXX a k C. F. G., nar. X.X. XXXX, bytom H. E. XXX, zdržať

sa osobného kontaktovania týchto osôb, s výnimkou písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu
alebo kontaktu prostredníctvom tretej osoby /zástupcu/, musel súd návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa požadovať
nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti odporcovi v prospech tretích osôb, ktoré fyzické
osoby nie sú účastníkom tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Len pripojenie listinných

dôkazov /čestných vyhlásení B. D. a C. F. G./, podľa obsahu ktorých tieto osoby „podporujú“ návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia/ nemôže zhojiť nedostatok vecnej legitimácie
navrhovateľa. Navrhovateľovi /právnickej osobe/, ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia totiž
nesvedčí postavenie „chránenej osoby“, keď cit. ust. C.s.p. /§ 325 ods. 2 písm. h/ až g/ C.s.p./ sa viažu
na „osobnú integritu“ navrhovateľa neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorej má povinná osoba/
odporca túto integritu ohrozovať. Aj v tejto časti teda súd, za procesnej situácie, že navrhovateľovi

nesvedčí aktívna vecná legitimácia, ktorá je primárnym predpokladom úspešnosti v konaní, zamietnuť,
bez meritórneho prieskumu dôvodnosti návrhu aj v tejto časti /petit II./.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odporca mal
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporcovi proti navrhovateľovi náhradu

trov konania, pretože odporcovi ku dňu tohto rozhodnutia v konaní podľa obsahu spisu žiadne trovy
nevznikli /čl. 17 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia /§ 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku/.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.