Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010134
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2623010134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre prečin porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 07.04.2025, č. k. 2T/16/2023-591,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu zrušuje.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B. C. XXXX/XX, D. - E.

o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s prihliadnutím

na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1, § 42
ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa r u š í výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
skorším rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 30.11.2023, sp. zn. 1T/15/2022 právoplatným dňa

16.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.04.2024, sp. zn. 6To/26/2024,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 07.04.2025, č. k. 2T/16/2023-591 (ďalej aj

napadnutý rozsudok) uznal obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
a prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom časev nočných hodinách zo dňa 7.6.2021 na deň 8.6.2021 neoprávnene vnikli na uzavretý dvor rodinného
domu č. XXX v obci F., ktorý užívali poškodení G. A. a H. A. tak, že prekonali oplotenie záhrady domu cez
bránuzvonkajšejstranyzabezpečenejguľou,ktorúzvnútornejstranyotvorili,následnenadomevypáčili

okno toalety, pootvorené na vetranie, cez ktoré obvinený A. A. vnikol do vnútorných priestorov domu, kde
otvoril zvnútra ods. H. B. balkónové dvere, odkiaľ následne odcudzili z kuchynskej linky indukčnú varnú
dosku zn. Gorenje, mikrovlnnú rúru zn. Beko, husle Stradivari, cestovný kufor, do ktorého vložili 26 fliaš
tvrdého alkoholu a 15 fliaš vína, motorovú pílu zn. Husqvarna 372 XP, 1 pár futbalových štulpní, telefón
zn. Huawei, ochladzovač vzduchu Strend Pro, z dvora odcudzili bicykel BeFly Flip a vibračnú dosku na

zarovnanie kameňa, čím spôsobili G. A., nar. XX.XX.XXXX a H. A., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom
F. XXX škodu krádežou vo výške 1685,- € podľa odborných vyjadrení, pričom obž. A. A. sa uvedeného
konania dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 3T 35/2020-664
zo dňa 15.10.2020, právoplatným dňa 31.10.2020, odsúdený za prečin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
krádežou hnuteľných vecí.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a s poukazom na § 41 ods. 1
a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
skorším rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 30.11.2023, sp. zn. 1T/15/2022 právoplatným dňa
16.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.04.2024, sp. zn. 6To/26/2024,
akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorej
došlozrušením,stratilipodklad.Apodľa§61ods.1,ods.2Trestného zákonabolobžalovanémuuložený

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Okresný súd
rozhodolajonáhradeškodytak,žepostupompodľa§287ods.1Trestnéhozákonauložilobžalovanému
povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne s odsúdeným H. B. poškodeným G. A. a H. A. škodu vo
výške 1.026 eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd týchto poškodených so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátor sa vzdal
práva podať odvolanie a obžalovaný si ponechal lehotu, avšak v zákonnej lehote podal odvolanie čo
do výroku o treste.

V písomne odôvodnenom odvolaní (prostredníctvom obhajkyne) obžalovaný uviedol, že výmera trestu
odňatia slobody 2 roky je neprimerane prísna, keď súhrnný trest je uložený viac ako v dvojnásobnej
výmere a tak má za to, že okresný súd porušil ustanovenie § 33a, § 34 ods. 1 a 4 Trestného zákona, keď
neprihliadol zároveň ani na povahu a závažnosť trestného činu a škoda spôsobená trestným činom bola
vo výške malej škody. Podľa názoru obhajoby bolo treba obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť

podľa 36 písm. p) Trestného zákona, keď trestné stíhanie bolo začaté dňa 08.06.2021, uznesenie
o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 27.07.2022, obžaloba bola podaná na súd dňa 10.03.2023 a ku
dňu vyhlásenia rozsudku (07.04.2025) prebehla doba takmer 4 rokov, pričom prieťahy nie je možné
pričítať spravodlivo ani obžalovanému ani obhajobe. Obžalovaný sa ku skutku priznal, s OČTK riadne
spolupracoval a preto túto dobu je potrebné považovať za neprimeranú. Navrhol napadnutý rozsudok

vo výroku o treste zrušiť a uložiť mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov.
Obhajoba deň pred uskutočnením verejného zasadnutia poslala krajskému súdu doplnenie odvolania
a uviedla, že po prepustení z posledného výkonu trestu sa prihlásil na úrad práce, aktívne si hľadá
zamestnanie a v rámci svojich zdravotných možností pracuje aspoň brigádne. Prerušenie záznamov
v kontrolnom preukaze Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je z dôvodu, že musel v roku 2024

opätovne nastúpiť do výkonu trestu. V roku 2024 sa mu podarilo pracovať v Rakúsku, a to v období od
27.02.2024 do 15.03.2024. Žije v spoločnej domácnosti s družkou H. I., bytom J. K. L. A. XXXX/X, J.
XXXXX, pričom v rámci svojich možností sa jej snaží prispievať na chod domácnosti. Pomáha jej tiež
so starostlivosťou o jej mal. dcéru. Pre družku sa snaží byť oporou. Má dlhodobé zdravotné ťažkosti
neurologického charakteru, ktoré sú následkom vážnej dopravnej nehody z obdobia pred približne 17

rokmi. Tieto zdravotné obmedzenia mu sťažujú plnohodnotné pracovné uplatnenie, napriek tomu sa
snaží fungovať zodpovedne a viesť riadny život. V súčasnosti je práceneschopný a absolvuje viaceré
vyšetrenia. Nie je pre neho vhodná práca s bremenami, musí sa vyhýbať dlhodobej práci v predklone,
pri fyzickej námahe musí nosiť bedrový pás. Má za to, že trest, ktorý mu bol uložený napadnutýmrozsudkom je neprimerane prísny a nezohľadňuje jeho individuálne okolnosti ako aj jeho blízkych. Z
priebehu vykonávania jednotlivých trestov je zrejmé, že sa vždy snaží zaradiť do bežného života, avšak
riadne fungovanie v spoločnosti mu opakovane znemožňuje ukladanie trestov za skutky, ktorých sa

dopustil už v dávnejšej minulosti. Svoje minulé konanie úprimne ľutuje. Má za to, že je dostatočne
preukázané, že doteraz uložené a vykonané tresty mali na neho výchovné pôsobenie a ďalšie uloženie
nepodmienečného trestu si už nesplní svoj účel tak, ako ho definuje Trestný zákon. Jeho opätovné
zaradenie do výkonu trestu by predstavoval zrejme najväčší postih pre jeho partnerku H. I. a jej mal.
dcéru. Od rozhodovania Okresného súdu Senica tiež došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, pričom

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zvlášť v takej dlhej výmere by mu tiež znemožnilo
absolvovať potrebné vyšetrenia. Navrhol, aby krajský súd zobral do úvahy možnosť aplikovať na vec
ust. § 44 Trestného zákona a zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.03.2022,
sp. zn. 5Tdo/61/2021, ktorý uviedol: „Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 44 Tr. zák., súd je oprávnený
od uloženia súhrnného trestu upustiť v prípade, ak sú splnené formálne podmienky na jeho uloženie
ustanovené v § 42 citovaného zákona, pričom zároveň pokladá trest uložený skorším rozsudkom na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Za dostatočný však nemožno považovať trest
uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby
rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch (R 39/1971).
Zároveň je potrebné podotknúť, že pri upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. platia
všeobecné zásady ukladania trestov pokiaľ ide o výmeru trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom je predovšetkým

nutné prihliadnuť na povahu a závažnosť prejednávanej, ako aj predchádzajúcej trestnej činnosti,
pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ak doposiaľ vykonaný trest
uložený predchádzajúcim rozhodnutím, plní svoj účel.“
V závere obhajoba uviedla, že aplikácia ust. § 44 Trestného zákona prichádza do úvahy aj vzhľadom na
jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, keď súd môže ukladať trest odňatia slobody znížený o

jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 5 Trestného zákona).
K odvolaniu pripojil kontrolný preukaz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, upomínaciu žalobu
v nemeckom jazyku, osobné vyjadrenie H. I. zo dňa 06.01.2026, odpis potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti, lekárska správu A. H. M. E., A. zo dňa 17.12.2025, neurologické vyšetrenie z
neurologickej ambulancie A. H. M. E., A. zo dňa 17.12.2025, výmenný poukaz na odborné vyšetrenie

zo dňa 11.12.2025 a lekársku správu zo dňa 28.02.2025 z Nemocnice pre obvinených a odsúdených
ÚVTOS Trenčín.

Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
13.01.2026 (termín bol nariadený aj skôr, ale tento bol zrušený, nakoľko obžalovaný podal žiadosť

o ustanovenie obhajcu), na ktoré sa dostavili obžalovaný, jeho obhajkyňa a prokurátorka krajskej
prokuratúry. Prokurátorka v rámci konečného návrhu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť, obhajkyňa obžalovaného navrhla, aby krajský súd odvolaniu vyhovel a obžalovaný žiadal
krajský súd, aby tento zobral do úvahy všetky jeho odvolacie námietky a zdôraznil, že vedie riadny život,
naskytla sa mu mužnosť žiť so svojou partnerkou a preto nechce nastúpiť do výkonu trestu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou - obžalovaným, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné.

Keďže ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť zo strany obhajoby, krajský súd
považuje na úvod za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestnýzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie

páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.

Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Zuvedenýchkritériíkrajskýsúdvychádzalajpriposudzovanízákonnostiaprimeranostiuloženejsankcie
v tejto trestnej veci, ktorá sa mu zdala neprimerane prísna a zároveň vyhodnotil, že v predmetnej trestnej
veciuobžalovanéhozistildvepoľahčujúceadvepriťažujúceokolnosti(pokiaľideopoľahčujúcuokolnosť

podľapísm.n)Trestnéhozákona,taktátonemalabyťpriznaná,pretoževkonaníOkresnéhosúduSenica
sp. zn. 1T/15/2022 priznaná nebola, avšak pre absenciu odvolania prokurátora nemohol toto pochybenie
krajský súd revidovať, keďže odvolanie bolo podané v prospech obžalovaného).

Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p) Trestného zákona, krajský súd

uvádza, že nezistil, žeby trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci bolo vedené neprimerane dlho.
Obžalovanému bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia dňa 02.08.2022, obžaloba bola podaná
dňa 10.03.2023, dňa 28.06.2023 bol vydaný trestný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor zo strany
obžalovaného A., pričom spoluobžalovanému B. bol doručený až pri jeho zatknutí dňa 19.03.2024.
Okresný súd musel ešte rozhodovať o prijatí obžaloby uznesením, voči ktorému podal obžalovaný A.

sťažnosť,ktorúneskôrzobralspäť.Hlavnépojednávanienariadenéna04.06.2024muselobyťodročené,
nakoľko obžalovanému A. nebolo možné doručiť predvolanie. Následne bolo zistené, že obžalovaný
nastúpil trest dňa 24.07.2024 a okresný súd začal konať, keď mu ustanovil obhajcu z dôvodu povinnej
obhajoby dňa 05.02.2025 a nariadil termín hlavného pojednávania na 07.04.2025. Jedine čo možno
vyčítať okresnému súdu je doba nesústredeného konania odkedy zistil, že obžalovaný nastúpil výkon

trestu a nariadil hlavné pojednávanie až na apríl roku 2025, čo však nie je obdobie, ktoré možno
považovať za natoľko neprimerané, aby sa toto odzrkadlilo v priznaní poľahčujúcej okolnosti uvedenej
v ustanovení § 36 písm. p) Trestného zákona.Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne (iný
druh trestu nebolo možné uložiť, vzhľadom na ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého
súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom), keď prihliadol na osobné

pomery obžalovaného, jeho postoj k spáchanému skutku, ktorý sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal,
na výšku škody, ktorá bola spôsobená, dobu, ktorá od spáchania skutku už uplynula, skutočnosť, že aj
keď je 21 krát súdne trestaný nevedú sa proti nemu ďalšie trestné stíhania a najmä skutočnosť, že pokiaľ
by okresný súd konal efektívne, mohol byť obžalovanému nariadený trest odňatia slobody v čase, keď
sa tento ešte nachádzal v ústave na výkon trestu. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu v súlade

s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred spáchaním skutku v posledných desiatich
rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a preto krajský súd postupoval rovnako
prizmenenapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu. Priukladanísúhrnnéhotrestukrajskýsúdpostupoval
v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona, keď spolu s uložením súhrnného trestu zrušil
výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pričom
v rámci ukladania súhrnného trestu bolo treba obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti, keďže tento
bol uložený už skorším rozsudkom.

Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.