Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120210706
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7120210706.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: A. B. C.,

nar. X.X.XXXX, bytom: D. XX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, v zast. JUDr. Rastislavom Cestickým,
advokátom, AK so sídlom: Palackého 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: E. F. G., D. C., nar. X.X.XXXX,
bytom: E. XX, XXX XX C., štátna občianka SR, v zast. Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., so
sídlom: Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, o zaplatenie sumy 34.000,- Eur s príslušenstvom
+ vzájomná žaloba o zaplatenie sumy 32.165,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 34.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 34.000,- Eur od 3.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. V konaní o vzájomnej žalobe žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 32.165,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.165,- Eur od 7.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

V. V konaní o vzájomnej žalobe p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa30.9.2020domáhalodžalovanejzaplateniasumy
14.000,- Eur s príslušenstvom titulom pôžičky a sumy 20.000,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil nasledovne: Žalovanej dňa 4.2.2020 požičal na jej výslovné požiadanie
sumu 14.000,- Eur a to prevodom zo svojho účtu na účet žalovanej vedený v ČSOB č.ú.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke išlo o pôžičku bezúročnú,
ktorú mala žalovaná vrátiť do 2 mesiacov. Dňa 2.3.2020 po predchádzajúcej dohode bola prevedená
suma 20.000,- Eur, ktorú potrebovala na úhradu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v k.ú. severné Mesto pre vyplatenie predávajúcej p. H. B.. Tito finančné prostriedky mu mala žalovaná
vrátiť späť v rovnakom termíne, ako bol termín splatnosti pôžičky vo výške 14.000,- Eur. Po uplynutí

dojednanej doby ústne požiadal žalovanú o vrátenie pôžičky 14.000,- Eur, na čo mu žalovaná prisľúbila
vrátiť obe sumy do 31.8.2020.3. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom
rozhodol Okresný súd Košice I. uznesením č.k. 35C/32/2020--53 zo dňa 26.10.2020, ktorým zriadil
záložné právo na nehnuteľnosti zapísané: 1.) na LV č. XXXXX, k.ú. I. E. ako byt č. XX J. K. C. X L. C.,

2.) na LV č. XXXXX, k.ú. M. ako byt č.XX J. K. I. XX L. C., 3.) na LV č. XXXXX, k.ú. M. ako pozemok
parcely registra „C", 4.) na LV č.XXXXX, k.ú. M. ako byt č. XX J. K. E. X,X v C., 5.) na LV č.XXXXX,
k.ú. M. ako pozemok parcely registra „C". Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 3Co/66/2021-215 zo dňa 19.5.2021 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v bode 4.
vyhovujúceho výroku a zmenil uznesenie v bodoch 1., 2., 3., 5. vyhovujúvcich výrokoch tak, že návrh na

zabezpečovacie opatrenie v tejto časti zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2021.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odvolaní proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
zo dňa 18.11.2020 (č.l. 102), kde uviedla, že nárok žalobcu neuznáva, tento neexistuje ani žiaden
právny titul, na základe ktorého by si tento nárok mohol voči nej žalobca uplatňovať. Práve naopak
ona voči žalobcovi eviduje pohľadávku prevyšujúcu žalobcom uplatňovanú sumu voči nej. Z potvrdenia

o zrealizovaní transakcie VÚB, a.s. zo dňa 4.2.2020 nie je zrejmé, komu patrí účet príjemcu, kto má
oprávnenie disponovať s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na predmetnom účte, tiež nie
je zrejmé o aké prostriedky sa má jednať a komu tieto prostriedky majú patriť. V Zmluve o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2020 sú vynechané údaje v Článku II Cena nehnuteľností a
platobné podmienky týkajúce sa výšky kúpnej ceny, doby jej splatenia, taktiež doba trvania predmetného

zmluvného vzťahu. Medzi predmetnou Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a poukázaním
finančných prostriedkov na účet označený vo výpise ako H. B., žalobca nepreukázal existenciu žiadnej
príčinnej súvislosti. Žiadnu zmluvu o pôžičke žalobca nepredložil a ani o nej žalovaná nemá vedomosť.
Žalobca ju osobne k splateniu žiadnej sumy pred podaním návrhu ani nevyzval.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
10.12.2020(č.l.120)uviedol,žesumu14.000,-Eurposkytolnaúčet,ktoréhočíslomužalovanápreúčely
pôžičky poskytla, pričom je to jej účet. V čase platby nepreveroval, komu patrí účet. Žalovaná sa vyhla
popretiu skutkového tvrdenia žalobcu, že tento účet patrí jej. Jednalo o zmluvu o pôžičke uzatvorenú v
ústnej forme. Ak žalovaná prevzala sumu titulom pôžičky, o ktorej údajne nemá vedomosť, bez toho aby

príslušnú sumu následne vrátila, jedná sa na jej strane o bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobcovi
v tej istej výške vydať. Vo vzťahu k sume 20 000,- € uviedol, že za žalovanú uhradil časť budúcej
kúpnej ceny na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2020, ktorú uzatvorila
žalovaná ako budúca kupujúca. Platba za žalovanú bola vykonaná z účtu žalobcu. Vynechanie údajov
o výške kúpnej ceny a dátume splatnosti v zmluve o budúcej zmluve, je vo vzťahu k predmetu konania

bezpredmetné. Žalobca zaplatil za žalovanú len časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- €, nad rámec tejto
sumy sa vo vzťahu k žalovanej nedomáha plnenia. V akej výške bol následný doplatok kúpnej ceny zo
strany žalovanej, o tom žalobca nemá vedomosť. Vzťah medzi predmetnou platbou a žalovanou vyplýva
zo samotného obsahu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorú podpísala žalovaná, a v ktorej
je pre účely platby dohodnutej kúpnej ceny uvedený ten istý bankový účet N. XXXXXXXXX, na ktorý

žalobca platil zo svojho účtu, ako aj z výpisu z bankového účtu, kde je ako majiteľka účtu uvedená p.
B. a účel platby LV XXXX Kalvária sup. č. 3292, čo je nehnuteľnosť zhodná s predmetom zmluvy o
budúcej zmluve, uzatvorenej žalovanou. Vychádzajúc z § 454 Občianskeho zákonníka tým, že žalobca
platil časť kúpnej ceny za žalovanú, sa táto na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Žalovaná vo svojom
odvolanívpodstateaninepoprela,žektomudošlo,ajejnámietkysúlenformálne.Nepochybnežalovaná

mohla rozptýliť akékoľvek pochybnosti tým, že by preukázala že budúcej predávajúcej sama zaplatila
celú kúpnu cenu, prípadne tým, že by preukázala, že sumu 20 000,- € žalobcovi následne vrátila, čo
sa však nestalo.

6.Vodvolacejreplikezodňa11.2.2021(č.l.136)žalovanádoplnilasvojevyjadrenieauviedla,žežalobca

nepreukázal dohodu medzi nimi o tom, kedy má dôjsť k vráteniu finančných prostriedkov, splatnosť
záväzku. Nakoľko v zmluve sú vynechané zásadné údaje týkajúce sa spôsobu úhrady kúpnej ceny,
nemožno vyvodiť, či zmluvný vzťah v čase poukázania finančných prostriedkov na účet p. B. trval.
Vlastníkom majetku pôvodne patriaceho p. B. je aktuálne tretia osoba a žalovaná jeho vlastníčkou ani
nikdy nebola.

7.Vodvolacejduplikezodňa23.2.2021(č.l.161)žalobcadoplnilsvojevyjadrenieauviedol,žemajiteľom
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý žalobca poslal sumu 14 000,- €, je žalovaná a majiteľom účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého žalobca poslal sumu 20 000,- €, je žalobca. Dôkazom preukazujúcimexistenciu zmluvy o pôžičke je potvrdenie o zrealizovaní platby 14 000,- € na účet N. zo dňa 04.02.2020,
kde je v poznámke uvedené „zmluva o pôžičke“. Žalovaná neposkytla žiadne zrozumiteľné vysvetlenie,
prečo bola k platbe uvedená takáto poznámka identifikujúca účel platby ako poskytnutie pôžičky, ak

sa nemalo jednať o pôžičku. Ak žalovaná tvrdí, že zmluvu o pôžičke neuzatvorila, potom mala platbu
vrátiť, inak sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Za nedôvodnú považuje argumentáciu žalovanej s
poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, t.j. že nebol dohodnutý čas plnenia, a z tohto dôvodu mala
splatnosť pôžičky nastať až po výzve žalobcu na vrátenie pôžičky. Pôžička bola žalovanej poskytnutá
na dobu 2 mesiacov. Následne žalovanú požiadal o vrátenie pôžičky s tým, že mu ona uviedla, že mu ju

vráti do 31.08.2020. Nejednalo sa teda o záväzok, pri ktorom by nebol dohodnutý čas plnenia. Ak by aj
žalovaná mala pravdu v tom, že pôžička jej bola poskytnutá na dobu neurčitú, tak najneskôr z doručenej
žaloby sa už dozvedela o tom, že žalobca žiada pôžičku vrátiť. Existuje aj jednoznačná príčinná súvislosť
medzi uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalovanou, ktorou sa zaviazala kúpiť od p. B.
nehnuteľnosť, a medzi platbou sumy 20 000,- € žalobcom na účet p. Popovičovej – žalobca týmto uhradil
časť kúpnej ceny za žalovanú. Žalovaný nemal žiadny právny vzťah s p. B., ktorého obsahom by bola

jeho povinnosť platiť jej túto sumu z nejakého iného dôvodu. Platbu zrealizoval výlučne z dôvodu, že
ho o to požiadala samotná žalovaná. Zo samotného faktu že žalobca disponuje Zmluvou o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2020, ktorej nie je zmluvnou stranou, a v ktorej je žalovaná budúcou
kupujúcou, nepochybne vyplýva súvis medzi touto platbou a zmluvou. Žalobca by sa predsa nemal ako
dostať k tejto zmluve, ak by mu ju žalovaná neposkytla pre účely úhrady, aj keď s vynechanými údajmi.

8. V podaní zo dňa 23.4.2021 (č.l. 201) žalovaná uviedla, že poznámka pri platbe 14.000,- Eur urobená
jednostranne a subjektívne samotným žalobcom nemôže mať žiadne právne následky a nemôže
zakladať právny titul. Suma nie je zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti P & P Solution s.r.o. ako
pôžička a ani nebola vôľa takúto uzavrieť. K žiadnej dohode o vrátení domnelej pôžičky nedošlo. Zmluvu

o budúcej zmluve žalovaná žalobcovi nepredkladala a zrejme ju žalobca zobral z ich vtedajšej spoločnej
kancelárie bez jej súhlasu a vedomia.

9. V podaní Zmena žaloby - rozšírenie žaloby zo dňa 10.8.2021 (č.l. 253) žalobca uviedol, že v súvislosti
s nehnuteľnosťou – chatou na Kalvárii žalobca zaplatil za žalovanú sumu 20.000,- Eur. V období roku

2020 bola zrealizovaná rekonštrukcia tejto nehnuteľnosti, ktoré náklady platil žalobca spolu vo výške
35.046,15 Eur a to nasledujúcimi platbami: faktúra č. 202003140 zo dňa 14.03.2020 na sumu 1 898,00
Eur, faktúra č. 202003141 zo dňa 14.03.2020 na sumu 3.454,82 Eur, faktúra č. 202003142 zo dňa
14.03.2020 na sumu 3.927,64 Eur, faktúra č. 202003143 zo dňa 14.03.2020 na sumu 2.754,82 Eur,
faktúra č. 202003280 zo dňa 28.03.2020 na sumu 4.600,76 Eur, faktúra č. 2020006 zo dňa 09.04.2020

na sumu 3.678,57 Eur, faktúra č. 202041201 zo dňa 12.04.2020 na sumu 4.167,03 Eur, faktúra č.
202006120 zo dňa 12.06.2020 na sumu 3.657,25 Eur, faktúra č. 202006200 zo dňa 20.06.2020 na sumu
4.986,29 Eur, faktúra č. 202007030 zo dňa 03.07.2020 na sumu 1.920,97 Eur. Uvedené náklady boli
v rozsahu sumy 30.000,- Eur hradené z prostriedkov, ktoré žalobca získal výbermi z účtu žalovanej,
na ktorom mal dispozičné právo a to dňa 2.6.2020 výber hotovosti 20.000,- Eur a dňa 10.6.2020 výber

hotovosti 10.000,- Eur. Oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 16.3.2021 (doručené žalovanej
17.3.2021) žalobca v zmysle § 580 OZ započítal svoju pohľadávku vo výške 35.046,15 Eur titulom
vynaloženia nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti oproti pohľadávke žalovanej vo výške 30.000,-
Eur titulom výberov z jej účtu. Výsledkom započítania je pohľadávka žalobcu voči žalovanej 5.046,15
Eur, o ktorú sumu s príslušenstvom žalobca žiadal prispustiť rozšírenie žaloby. Na úhradu tejto sumy

bola žalovaná vyzvaná dňa 16.3.2021, výzvu však nesplnila. Žalovaná v písomnej odpovedi zo dňa
6.4.2021 priznala, že rekonštrukcie nehnuteľností sa uskutočnili v spolupráci strán sporu.

10. Uznesením č.k. 35C/32/2020-280 zo dňa 22.10.2021 zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedeného
podania nepripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2021.

11. V podaní žalovanej zo dňa 30.12.2021 táto k veci samej ďalej uviedla, že pokiaľ by aj pripustila, že sa
jednalo o pôžičku (čo však odmieta), dohoda o splatnosti tejto pôžičky neexistovala a nie je preukázaná a
žalobcajunavráteniepôžičkynevyzval,splatnosťzáväzkubytedanebolabývalavôbecnastalaažalobu
by bolo potrebné považovať za predčasne podanú. Žalovaná nemá vedomosť o žiadnych výzvach

žalobcu na vrátenie pôžičky a dodatočnej lehote splatnosti. Zároveň žalovaná vzniesla vzájomnú žalobu:
Z účtu, ktorého je majiteľkou, vybral dňa 2.6.2020 žalobca sumu 20.000,- Eur v hotovosti, dňa 10.6.2020
sumu 10.000,- Eur, dňa 11.6.2020 sumu 500,- Eur, dňa 22.6.2020 preposlal sumu 165,- Eur na svoj
účet a dňa 23.6.2020 vybral sumu 1.500,- Eur v hotovosti, spolu vo výške 32.165,- Eur. Žalovaná nemávedomosťoúčelepoužitiažalobcom(žalovanýmzovzájomnejžaloby)čerpanýchprostriedkovanedošlo
anikichvráteniunajejúčet.Žalobcavyberaltietosumyzvlastnéhorozhodnutianazákladesvojvôle,bez
predchádzajúcej konzultácie s ňou, bez jej súhlasu a nie jej známy právny titul. Žalovaná navrhla žalobu

žalobcu zamietnuť a zároveň zaviazať žalobcu ako žalovaného zo vzájomnej žaloby k zaplateniu sumy
32.165,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32.165,- Eur odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia vzájomnej žaloby žalovanému zo vzájomnej žaloby až do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadala jej priznať i náhradu trov konania.

12. Žalobca sa k vzájomnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.4.2023 (č.l. 389), kedy uviedol, že
neuznáva nárok uplatnený vzájomnou žalobou s poukazom na jeho argumentáciou uvedenú v jeho
rozšírení žaloby zo dňa 10.08.2021. Nepripustenie zmeny žalo by nič nemení na fakte započítania
pohľadávok. Žalovaná nepravdivo a neúplne opísala skutkový stav, keď napriek preukázateľnému
doručeniu oznámenia o započítaní pohľadávok túto pre konanie podstatnú skutočnosť neuviedla. Nárok
uplatnený vzájomnou žalobou v rozsahu sumy 30.000,- Eur nie je možné priznať, pretože zanikol v

dôsledku započítania pohľadávok zo dňa 16.03.2021. V zostávajúcom rozsahu 2.165,- Eur nárok síce
nebolzapočítaný,alezostatokpohľadávkyžalobcuvočižalovanej,uplatnenýpôvodnerozšírenímžaloby
vo výške 5.046,15 Eur, je stále vyšší než zostatok tvrdenej pohľadávky žalovanej voči žalobcovi, a tieto
vzájomné pohľadávky je možné kedykoľvek započítať.

13. Žalovaná v podaní zo dňa 9.6.2023 (č.l. 498) uviedla, že v súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadom
údajných rekonštrukcií vykonávaných firmami označenými žalobcom, žalovaná oslovila spoločnosť
DETEKTO s.r.o., ktorá získala informácie z verejne dostupných zdrojov na adresách verejne prístupných
z obchodného registra, pričom vyslovila pochybnosť o jednotlivých údajných dodávateľoch, ktorí podľa
tvrdení žalobcu mali vykonať práce na a poskytnúť mu služby. Spoločnosti nemajú riadne sídla, žiadne

prevádzky, žiadne internetové stránky, žiadne kontakty na internete, vo väčšine prípadov nemajú ani
zamestnancov. Jednotlivé spoločnosti, ktoré vystavili predmetné faktúry (pozn. sudcu: na rekonštrukciu
nehnuteľnosti – chaty na Kalvárii) sú navzájom personálne prepojené. Žalovaná ani jej manžel uvedené
faktúry pred doručením žaloby a predžalobnej výzvy nikdy nevideli a žalobca ich nikdy nepredložil ich
spoločnosti na preplatenie/refakturáciu.

14. Žalovaná v zastúpení jej právnou zástupkyňou na pojednávaní dňa 18.8.2022 (č.l. 415) uviedla,
že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť nikdy nenadobudla. Žalobcov pokus o vykonanie jednostranného
zápočtu tohto nároku s neexistujúcimi a fiktívnymi faktúrami nemôže privodiť zánik nároku zo vzájomnej
žaloby.

15. Žalobca v podaní zo dňa 24.8.2022 (č.l. 419) uviedol, že v trestnom konaní ČVS: KRP-168/2-VYS-
KE-2020 vyšetrovateľ ustálil tok finančných prostriedkov vo výške 14.000,- Eur, čo vyvracia obranu
žalovanej, že finančné prostriedky boli vložené do spoločnosti P & P Solution s.r.o. ako vklad spoločníka.
Zaúčtovanie vkladu spoločníka do spoločnosti bez rozhodnutia valného zhromaždenia tejto obchodnej

spoločnosti a bez udelenia súhlasu s takýmto konaním je jednostranný úkon žalovanej technicko –
administratívneho charakteru, nemá povahu prejavu vôle a on takýto prejav neučinil. Na pojednávaní
dňa 28.3.2023 advokát žalobcu ozrejmil, že ide o hmotnoprávny úkon zápočtu.

Dokazovanie:

16. Suma 14.000,- Eur:
16.1 Z Potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB, a.s. zo dňa 4.2.2020 (č.l. 38) súd zistil, že z účtu
žalobcubolanaúčetN.zaslanásuma14.000,-Eur.Vreferenciiplatiteľabolouvedené:zmluvaopôžičke.
16.2 Z výpisu z účtu N. za obdobie 1.3.200-31.3.2020 (č.l. 125) súd zistil, že majiteľom účtu je žalovaná.

16.3 Zo Zaúčtovania dokladu (košieľka) č. 20HP001 spoločnosti P & P Solution s.r.o. zo dňa 5.2.2020
(č.l. 526) súd zistil, že uvedená spoločnosť zaúčtovala žalobcovi Ostatné záväzky voči spoločníkom
a členom – vklad spoločníka v sume 14.000,- Eur.

17. Suma 20.000,- Eur:

17.1 Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2020 (č.l. 39) súd zistil, že budúca
predávajúca H. B. a budúca kupujúca – žalovaná sa dohodli na budúcom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, okres C. A., O. C. – N., k.ú. N. E. a to chata súp. č. XXXX,
postavená na parcele registra „C“ č. 6954/681 a pozemky – parcely registra „C“ č. 6954/172 o výmere374 m2, druh pozemku Záhrada, č. XXXX/XXX o výmere 26m2 druh pozemku Zastavaná plocha a
nádvorie. V zmysle čl. II bola celková kúpna cena vo výške ___ (vybielené) splatná v dvoch splátkach
a to prvá časť vo výške ___ (vybielené) pri podpise tejto zmluvy na účet N. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX a druhá časť vo výške ___ (vybielené) na účet N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr
do ___ (vybielené).
17.2 Z Histórie účtu (č.l. 41) súd zistil, že z účtu XXXXXXXXXX vedený v ČSOB bola dňa 2.3.2020
uhradená na účet N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma 20.000,- Eur s referenciou: LV XXXX
Kalvária súp. č. XXXX, H. B.. Z výpisu z účtu XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie 1.3.200-31.3.2020 (č.l.

124) súd zistil, že majiteľom účtu je žalobca.
17.3 Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX okres C. A., obec Košice – sever, k.ú. N. E. zo dňa 10.12.2020
súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností - chata súp. č. XXXX, postavená na parcele registra „C“
č. 6954/681 a pozemky – parcely registra „C“ č. 6954/172 o výmere 374m2, druh pozemku Záhrada, č.
XXXX/XXXovýmere26m2druhpozemkuZastavanáplochaanádvorie,jeE.E.nazákladeRozhodnutia
o povolení vkladu Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností V-11892/2020 zo dňa 2.12.2020 – č.z.

XXXX/XXXX.

18. Suma 32.165,- Eur:
18.1 Z Detailu platby (č.l. 209,334) súd zistil, že dňa 11.6.2020 bola z účtu N. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vybratá hotovosť vo výške 500,- Eur.

18.2 Z Detailu platby (č.l. 209rub,334rub) súd zistil, že dňa 22.6.2020 bola z účtu N. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX prevedená na účet N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma vo výške 165,- Eur.
18.3 Z Detailu platby (č.l. 210,335) súd zistil, že dňa 22.6.2020 z účtu N. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vybratá hotovosť vo výške 1.500,- Eur.
18.4 Z Detailu platby (č.l. 210rub,335rub) súd zistil, že dňa 2.6.2020 bola z účtu N. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX vybratá hotovosť vo výške 20.000,- Eur.
18.5 Z Detailu platby (č.l. 211,336) súd zistil, že dňa 10.6.2020 bola z účtu N. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vybratá hotovosť vo výške 10.000,- Eur.
18.6 Listom zo dňa 16.3.2021 – Vyúčtovanie nákladov rekonštrukcií, Oznámenie o započítaní
pohľadávok, Predžalobná výzva (č.l. 255) predložil žalobca žalovanej vyúčtovanie nákladov

rekonštrukciínehnuteľností–KalváriaLVč.XXXXvovýške35.046,15Eur,bytč.XXJ.P.K.LVč.XXXXX
vo výške 17.042,46 Eur a byt č. na Q. ulici LV č. XXXX vo výške 17.990,- Eur. Zároveň týmto listom
jej oznámil, že v zmysle § 580 OZ započítava vzájomné pohľadávky, t.j. svoju pohľadávku vo výške
35.046,15 Eur titulom vynaložených nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti oproti jej pohľadávke vo
výške 30.000,- Eur titulom výberov z jej účtu. Výsledkom započítania pohľadávok je jeho pohľadávka

voči nej vo výške 5.046,15 Eur a vyzval žalovanú na zaplatenie tejto sumy v lehote 7 dní od doručenia
tejto predžalobnej výzvy. Žalovaná uvedený list prevzala dňa 17.3.2021 (č.l. 256).
18.7 Žalovaná odpovedala listom zo dňa 6.4.2021 (č.l. 257), kde uviedla, že napriek tomu, že žalobca
a žalovaná uskutočňovali rekonštrukcie predmetných nehnuteľností v spolupráci, ani ona ani jej manžel
o žiadnej z uvedených spoločností (pozn. sudcu: prostredníctvom ktorých boli rekonštrukcie vykonané)

nikdy nepočuli, neevidujú doklady o tom, že by tieto spoločnosti mali vykonávať akékoľvek práce
súvisiace s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami a preto žalovaná neuznáva uplatnený nárok žalobcu
v celom rozsahu a neakceptuje ani jednorazové započítanie údajnej pohľadávky.

19. Žalobca v konaní vypovedal, že dňa 4.2.2020 ho v kancelárii na D. oslovila žalovaná a ústne

požiadala o pôžičku 14.000,- Eur pre ňu na súkromné účely. Keďže jej dôveroval, peniaze jej zaslal.
Dohodli sa ústne, že mu peniaze vráti do dvoch mesiacov. Táto transakcia nebola vkladom do
spoločnosti P & P Solution, pretože spoločnosť mala osobitný účet, takže keď by chcel vložiť do tejto
spoločnosti, tak by to urobil priamo na tento účet. K tomu nebolo urobené ani valné zhromaždenie.
Skutočnosť, že to žalovaná zaúčtovala do firmy, na to dosah nemá. Peniaze žalovaná nepoužila na

súkromné účely, ale previedla na firmu MVL Consulting a bola z toho zaplatená akontácia na kúpu auta
QL7, ktoré je na mene MVL Consulting. V marci 2020 ho žalovaná ako fyzická osoba v kancelárii na
Rastislavovej ústne požiadala, aby zaplatil časť kúpnej ceny na kúpu nehnuteľnosti na Kalvárii z dôvodu,
že nedisponuje finančnými prostriedkami a predložila mu zmluvu o budúcej zmluve, kde figurovala ako
budúca kupujúca. Táto časť kúpnej ceny mala byť zaplatená v dvoch splátkach 20.000,- Eur a 20.000,-

Eur, a na jej výslovné požiadanie za ňu uhradil sumu 20.000,- Eur na účet pani B. a dohodli sme sa,
že mi túto sumu 20.000,- Eur vráti spoločne so sumou 14.000,- Eur v lehote dvoch mesiacov od prvej
úhrady, resp. transakcie, čiže do 5.4.2020. Po tom, čo mu ukázala zmluvu, sumy v nej vybielila. Následne
ju požiadal, aby mu peniaze vrátila, ona prisľúbila vrátenie do konca augusta 2020. K splatnosti sumy14.000,- Eur a 20.000,- Eur, ústne vyzval žalovanú na zaplatenie, preto som jej dal aj ďalšiu lehotu do
konca augusta, ktorú nesplnila. Túto nehnuteľnosť nenadobudla žalovaná, ale ju nadobudol od pani B.
jej švagor pán E. E. za sumu 100.000,- Eur a následne bola táto suma prevedená na spoločnosť MVL

Consulting s.r.o., kde je žalovaná výlučnou spoluvlastníčkou obchodného podielu a následne to bolo
predané tretej osobe, ktorú nepozná. V čase rekonštrukcie táto nehnuteľnosť stále bola vo vlastníctve
pani B., ktorá bola známou žalovanej a jej manžela a rekonštrukciu vykonal na základe požiadania
žalovanej ako fyzickej osoby a to preto, že jej dôveroval. Čo sa týka vzájomnej žaloby, výbery z účtu
žalovanej nerozporuje, avšak tu nastal jednostranný zápočet pred podaním vzájomnej žaloby. Žalovaná

touto vzájomnou žalobou žiada, ako keby spojiť konania 35C a 42C, ktoré spolu nesúvisia, pretože
v konaní 42C už ako keby táto jej suma bola započítaná. On na ústne požiadanie žalovanej (cca dňa
15.3.2020) objednal firmy PAPA Invest, HK Capital, a ďalšie, vykonal rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti
v období medzi 15.3.2020 až 27.8.2020 a zaplatil za ňu. Na začiatku mu povedala, že tá rekonštrukcia
by mala byť do 40.000,- Eur a v prípade, keď by mala presiahnuť, tak ju má kontaktovať. Stavenisko
týmto firmám odovzdával on, chodil tam priebežne dohliadať, komunikoval s majiteľmi tých firiem,

preberal vykonané práce. Žalovaná ho poverila na zabezpečenie rekonštrukcie a všetkých úkonov s tým
spojených. Ohľadom rekonštrukcie ju informoval osobne v kancelárii na D., resp. v ich byte.

20. Žalovaná v konaní vypovedala, že sumu 14.000,- Eur jej zaslal žalobca na účet. Manžel jej
sprostredkoval informáciu, že žalobca pošle peniaze na účet a ona ich má zaúčtovať na firmu P & P

Solution, ona so žalobcom sama nekonala, žalobcu o pôžičku nepožiadala ani neuzavrela zmluvu o
pôžičke. Čo sa týka sumy 20.000,- Eur, ona osobne nepožiadala žalobcu o úhradu sumy 20.000,- Eur a
neprejavila súhlas so zaslaním peňazí pre p. B., ona ju nepozná. Čo sa týka rekonštrukcie, vedela o tom,
ale nedávala žalobcovi žiadne pokyny, neobjednávala žiadne firmy, u žalobcu neobjednala rekonštrukciu
nehnuteľnosti na C., bol to jej manžel, všetko riešil jej manžel. Ku kúpe nakoniec nedošlo. Keďže ona

peniaze pani B. neplatila, tak ona jej ich nemala prečo zaplatiť naspäť. Nevie, komu p. B. vrátila peniaze.
Od p. B. neobdržala žiadne finančné plnenie.

21. V konaní vypovedal svedok – manžel žalovanej B. G., ktorý uviedol, že všetky dohody medzi
ním a žalobcom boli učinené vo forme ústnej, všetko dohadoval on, nie manželka, táto bola ním len

informovaná, aké veci sa preberali, akým spôsobom budú jednať. Čo sa týka sumy 14.000,- Eur, ich
prvotná dohoda bola taká, že v rámci tejto spolupráce on poskytne jeho know how, vedomosti z oblasti
realít a žalobca poskytne sumu 14.000,- Eur ako vklad do spoločnosti a naozaj týchto 14.000,- Eur aj
bolo zaúčtovaných ako vklad spoločníka, avšak žalobca túto sumu poslal na súkromný účet manželky
s poznámkou pôžička. Manželka tieto peniaze 14.000,- Eur riadne zaúčtovala do firmy. 14.000,- Eur bol

vklad do spoločnosti a vyrovnanie za know how. Táto suma bola použitá na nákup zariadenia kancelárie,
počítač, robila sa web stránka. Zároveň svedok k uvedenej sume uviedol, že tieto finančné prostriedky
neboli prevedené na účet spoločnosti, nepamätá sa. Ďalej uviedol, že on osobne nežiadal žalobcu
o úhradu tej sumy. Čo sa týka sumy 20.000,- Eur, je to časť kúpnej ceny na chatu na C.. Žalobca
mal vedomosť o všetkých transakciách, vedomosť o zmluvách a údajoch klientov pre spoločnosť P &

P Solution a chatu na Kalvárii z obchodného hľadiska uvažovali kúpiť do spoločnosti P &P Solution,
zrekonštruovať a so ziskom predať, avšak v tom čase ešte peniaze v P & P Solution neboli a teda preto
bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá na manželku. Dohodli sa, že oni vložia na meno manželky ako
spoločníčky 170.000,- Eur, žalobca vloží takisto 170.000,- Eur do B. & B. N. a z toho sa mala realizovať
tá kúpa. Nevie prečo žalobca uhrádzal pani Popovičovej 20.000,- Eur. Pani B. mu povedala, že peniaze

jej prišli, čiže o zaplatení sumy 20.000,- Eur pani B. sa dozvedel od nej. Čo sa týka rekonštrukcie, dohoda
bola taká, že sa začne rekonštruovať a on dal žalobcovi sumu 15-17.000,- Eur a pán C. mal zabezpečiť
materiál a ľudí, avšak finančné hľadisko bolo na ňom, lebo stále v tom čase neboli peniaze na firemnom
účte a to ani z našej strany, ani zo strany žalobcu. S pani B. bolo dohodnuté, že rekonštrukcia môže
začať aj len za trvania zmluvy o budúcej zmluve, trvala možno nejaký rok, začala niekedy v zime –

január-marec. Zmluva bola ukončená s pani B. niekedy v jeseni a to kvôli tomu, že stavebný úrad im
pozastavil výkon týchto stavebných prác, pretože sa vykonávali načierno. Žalobca sľuboval asi po dobu
troch mesiacov, že on tie papiere nejako dodatočne vybaví na stavebnom úrade. Niekedy v jeseni, zrušil
túto zmluvu o budúcej zmluve, lebo v tom čase ukončili spoluprácu aj so žalobcom a od začiatku som ja
žiadal žalobcu, aby mi zdokladoval faktúry, bločky, komu čo vyplatil v súvislosti s touto rekonštrukciou.

Ubezpečoval ho, že všetko má zapísané v zošite a má doklady. Po zrušení zmluvy peniaze ostali pani
B., pretože on ani jeho manželka tieto peniaze naspäť nepýtali od nej, pretože ich nezaplatili. Žalobca
vybral sumu viac než 30.000,- Eur z účtu manželky a preto som ani tú sumu 20.000,- Eur neriešil, že je
to +-. Ďalej vzťah s. Popovičovou a spolupráca na chate bola založená na ústnej dohode, za čo však p.Popovičovej neplatil nič, ďalej rekonštruovali a následne ju predali jeho švagrovi p. E. a následne bola
prevedená na p. D.. Svedok potvrdil, že videl faktúry PAPA Invest a RM Media. Čo sa týka týchto firiem,
je to celé klamstvo vyfabulované.

Aplikované právne predpisy:

22. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

26. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

28. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

36.Podľa§124ods.1zákonač.160/2015Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),každépodanie
sa posudzuje podľa jeho obsahu.

37. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

38. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.39. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

40. Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Právne posúdenie:

41.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdenia,právneargumentystrán,vykonalvšetkydôkazypredložené
a označené žalobkyňou, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil:

Žaloba v časti o zaplatenie 14.000,- Eur:

42. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu,

najčastejšie peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej lehoty veci rovnakého
(toho istého) druhu. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), t.j. pre
platnosť tohto záväzku sa nevyžaduje osobitná forma, môže byť písomná, ústna alebo konkludentná,
t.j. vyplývajúca z konaní daných subjektov záväzkového vzťahu. Uvedené znamená, že zmluvné strany
môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania,

pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Za prenechanie veci
je potrebné považovať tak fyzické odovzdanie hotovosti alebo aj bezhotovostný prevod peňažných
prostriedkov. Veriteľ, ktorý sa domáha od dlžníka vrátenia požičaných peňazí, musí splniť dôkaznú
povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke
peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze skutočne dlžníkovi

požičal (prenechal mu ich).

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peňažné prostriedky vo výške 14.000,- Eur boli odovzdané
žalovanej a to zaslaním na jej účet N.. Skutočnosť, že tento účet patrí žalovanej bola preukázaná
z Výpisu z účtu za obdobie 1.3.200-31.3.2020 (č.l. 125). V referencii k predmetnej platbe žalobca uviedol

„zmluva o pôžičke“. Žalovaná uzavretie ústnej či konkludentnej zmluvy o pôžičke rozporuje. Súd sa
preto zameral nielen na skutočnosť, či dané finančné prostriedky boli odovzdané žalovanej, ale aj na
to, či bola splnená ďalšia podmienka pre uzavretie zmluvy o pôžičke a to konsenzus zmluvných strán
o tom, že predmetné finančné prostriedky majú byť v dohodnutej dobe aj vrátené. Tento konsenzus však
v konaní preukázaný nebol. Žalovaná uvedené tvrdenie poprela a preto uvedené zostalo len v rovine

nepodloženého tvrdenia žalobcu. Skutočnosť, že žalobca v referencii platby označil danú sumu ako
„zmluva o pôžičke“ ešte nedokazuje uzavretie takejto zmluvy. Ide totiž o jednostranné označenie učinené
žalobcom,naktorénemalažalovanážiadendosah.Zároveňobranažalovanejbolavtomsmere,žedaná
suma predstavuje vklad do spoločnosti P & P Solution, o čom žalovaná predložila dôkaz o zaúčtovaní
predmetnej sumy do spoločnosti B. & B. N. a v tomto smere vypovedal i svedok – jej manžel. Uvedené

tvrdenie žalobca poprel. Súd dané vyhodnotil tak, že zaúčtovanie danej sumy zaslanej žalobcom na
účet žalovanej s poznámkou „zmluva o pôžičke“, ktorá ju následne zaúčtovala ako vklad do spoločnosti,
nepreukazuje, že naozaj išlo o takýto vklad, pretože nezodpovedá jeho prejavu vôle. To, že žalovaná túto
sumu zaúčtovala do spoločnosti P & P Solution ako vklad žalobcu, tu ide tiež o žalovanou jednostranne
učinené zaúčtovanie danej sumy ako vklad do spoločnosti, ktoré žalobca nemohol nijako ovplyvniť.

I keď svedok vo svojej výpovedi uviedol, že takto učinila žalovaná na jeho žiadosť, ktorý sa takto mal
údajne dohodnúť so žalobcom (čo však žalobca nepotvrdil), výpoveď svedka vzhľadom na obojstranne
iniciovanétrestnéstíhaniamedzitýmitoosobamiaakoajpostaveniesvedkaakomanželažalovanej,súd
nepovažoval za úplne hodnoverné a zároveň nepochybne ovplyvnené týmito vyostrenými negatívnymi
vzťahmi medzi svedkom a žalobcom ako aj ovplyvnený rodinným vzťahom žalovanej a svedka. Okrem

iného doklad predložený žalovanou (tzv. košieľka) nebol opatrený ani žiadnou pečiatkou spoločnosti P &
P Solution a zároveň keďže uvedený dôkaz bol predložený až po výpovedi žalobcu, nie v rámci prípravy
pojednávania, súd ho nepovažoval za hodnoverný, pretože žalovaná ho mohla predložiť ešte v rámci
prípravy pojednávania. Celkovo argumentácia žalovanej, že suma 14.000,- Eur predstavuje vklad do
spoločnosti P & P Solution bola prezentovaná až v priebehu pojednávaní a taktiež nebola prednesená

už počas prípravy pojednávania, čo taktiež spochybňuje hodnovernosť tejto procesnej obrany.44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvedenú skutkovú situáciu právne vyhodnotil tak, že ohľadom
sumy 14.000,- Eur nemožno právne uzavrieť, že išlo o zmluvu o pôžičke. Súd však uvedený nárok
právne kvalifikoval v zmysle § 451 OZ ako bezdôvodné obohatenie a to plnenie bez právneho dôvodu.

45. Žalovaná k takémuto právnemu posúdeniu veci súdom namietla v jej záverečnej reči, že bezdôvodné
obohatenie nebolo v priebehu konania zo strany žalobcu ani tvrdené a nejedná sa o právne posúdenie
veci, ale o zmenu skutkových okolností, čo by si vyžadovalo návrh na zmenu žaloby zo strany žalobcu
a jej pripustenie súdom a zároveň voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesla námietku

premlčania.

46. Ustanovenie § 124 ods. 1 CSP predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé
podanie je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, a nie
podľa toho, ako bolo definované samotnou stranou sporu. Pre posúdenie podaní je bezvýznamné, ako
ich strana označila (úprava, oprava, upresnenie, doplnenie atď.), resp. že ich označila nesprávne, alebo

vôbec neoznačila a ani to, aký obsah im strana prisudzuje. Pravidlo, že súd posudzuje podanie podľa
jeho obsahu, vyplýva zo zásady neformálnosti podania.

47. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je a) návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) uplatňuje sa iné právo (kvalitatívna zmena),

c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za kvantitatívnu
zmenu možno považovať rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Žalobca teda požaduje viac, než
žiadal v pôvodnom návrhu. Ku kvantitatívnej zmene žaloby môže dôjsť buď bez zmeny v skutkovom
stave (napr. preto, že žalobca sa až v tejto fáze konania rozhodol uplatniť si vyšší nárok), alebo
ako dôsledok zmeny skutkového stavu (napr. zvýšenie výšky škody v priebehu konania v dôsledku

tvrdenej protiprávnej udalosti alebo v dôsledku porušovania práv žalobcu, a podobne). Zmena žaloby je
dispozičný procesný úkon, nie prostriedok procesného útoku alebo obrany.

48. Súd posúdil skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a v jeho vyjadreniach k vyjadreniam žalovanej a mal
za to, že tu nedošlo k zmene skutkových tvrdení, keďže od začiatku uvádzal, že dňa 4.2.2020 zaslal

na účet žalovanej sumu 14.000,- Eur. Skutočnosť, že súd tento nárok z uvedenej skutkovej situácie po
právnej stránke kvalifikoval inak než zmluvu o pôžičke, nie je dôvodom na návrh na zmenu žaloby a jej
prípadnépripustenieresp.nepripusteniesúdom.Ideibaoinúprávnukvalifikáciusúdomvzmyslezásady
iura novit curia = súd pozná právo. Súd nikdy nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uvedenou
žalobcom, však v tomto konkrétnom prípade žalobca v žalobe neuvádzal žiadnu právnu kvalifikáciu. Je v

právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Súd je viazaný iba skutkovým vymedzením
vžalobe.Uvedenéjeprejavomdoktríny,ževšeobecnýsúdpoznáprávo („iuranovitcuria“).Vzhľadomna
vyššie uvedené súd konštatoval, že daný skutkový stav ani nemohol byť subsumovaný pod ustanovenie
ohľadom zmluvy o pôžičke § 657 OZ, nakoľko táto právna norma priamo na danú situáciu nedopadá
a ju neupravuje, ale danú skutkovú situáciu je možné subsumovať pod ustanovenie § 451 OZ.

49. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd konštatuje, že nárok na zaplatenie sumy 14.000,-
Eur právne kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie – plnenie bez právneho dôvodu, nie je v žiadnom
prípade premlčaný. Uvedenú sumu poskytol žalobca na účet žalovanej dňa 4.2.2020 a žaloba bola
podaná dňa 30.9.2020. Premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ takto neuplynula.

50. Žalobca v konaní riadne nepreukázal, že žalovanú pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie danej
sumy 14.000,- Eur, keďže tvrdil, že ju vyzval iba ústne, čo žalovaná poprela. Vzhľadom na to, súd
v zmysle § 563 OZ konštatuje, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením tohto dlhu – vrátením
finančných prostriedkov 14.000,- Eur až dňom nasledujúcim po doručením uznesenia o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia, t.j. odo dňa 3.11.2020 a preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku
z omeškania až od tohto dátumu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd posudzoval aj výšku
úroku z omeškania a mal za to, že táto bola správne uplatnená, nakoľko ku dňu 3.11.2020 bola sadzba
Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne
5% ročne.

Žaloba v časti o zaplatenie 20.000,- Eur:51. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že dňa 2.3.2020 žalobca zaslal zo svojho
účtu XXXXXXXXXX/XXXX na účet p. B. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 20.000,- Eur a to
titulom časti kúpnej ceny v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi p. B. ako budúcou

predávajúcou a žalovanou ako budúcou kupujúcou dňa 25.1.2020. Skutočnosť, či žalovaná požiadala
či nepožiadala žalobcu o zaplatenie tejto sumy, nebola pre právne posúdenie veci podstatná, pretože
žalovaná prostredníctvom jej manžela získala vedomosť, že časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Eur bola
žalobcom uhradená p. B.. To znamená, že žalobca uhradil p. B. danú sumu za žalovanú, čo nepochybne
súd definoval ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej v zmysle § 454 OZ, t.j. bezdôvodné

obohatenie žalovanej, za ktorú sa plnilo to, čo mala podľa práva plniť sama. Aj keď nakoniec žalovaná
nenadobudla vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, zo skutočnosti, že žalovaná prostredníctvom
svojhomanželanakonieczrušiladanúzmluvu,pričomčasťkúpnejcenyuhradenejzajejosobužalobcom
nevysporiadala, je zrejmé, že si musela byť vedomá, že tzv. benefituje na platbe žalobcu učinenej v jej
prospech, ktorý si ponechala a žalobcovi po zrušení naspäť nevydala. Obrana žalovanej a jej manžela,
že nakoľko sumu 20.000,- Eur nezaplatili, tak jej vrátenie od p. B. potom ani neriešili, je absolútnym

nepochopením právnej konštrukcie ustanovenia § 454 OZ a v neposlednom rade aj ľahostajný prístup
vo vzťahu k platbe, ktorá bola uhradená v prospech žalovanej žalobcom. Okrem iného si súd dovoľuje
poznamenať, že žalobca, žalovaná a jej manžel, všetci spolupracovali na rekonštrukciách nehnuteľností
a svedok – manžel žalovanej nakoniec vo svojej výpovedi aj sám potvrdil, že sa dohodli na kúpe danej
nehnuteľnosti, jej zrekonštruovaní a následného predaja so ziskom, a teda argumentácia, že žalovaná

nevie, ako sa dostal žalobca k údajom v zmluve o budúcej zmluve je veľmi nepravdepodobná. Avšak
ako súd už uviedol vyššie, uvedená skutková okolnosť ohľadom toho, akým spôsobom žalobca získal
informáciu o potrebe úhrady časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N. E. –
chaty na Kalvárii v konečnom dôsledku nie je pre právne posúdenie veci relevantná, pretože uvedená
úhrada je bezdôvodným obohatením žalovanej na úkor žalobcu, pretože plnil za ňu časť kúpnej ceny.

52. Žalobca v konaní riadne nepreukázal, že žalovanú pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie danej
sumy 20.000,- Eur, keďže tvrdil, že ju vyzval iba ústne, čo žalovaná poprela. Vzhľadom na to, súd
v zmysle § 563 OZ konštatuje, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením tohto dlhu – vrátením
finančných prostriedkov 20.000,- Eur až dňom nasledujúcim po doručením uznesenia o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia, t.j. odo dňa 3.11.2020 a preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku
z omeškania až od tohto dátumu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd posudzoval aj výšku
úroku z omeškania a mal za to, že táto bola správne uplatnená, nakoľko ku dňu 3.11.2020 bola sadzba
Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne
5% ročne.

Vzájomná žaloba v časti o zaplatenie 32.165,- Eur:

53. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalobca mal dispozičné právo k účtu žalovanej,
z ktorého odčerpal sumu 32.165,- Eur. Uvedenú skutočnosť žalobca výslovne potvrdil, a preto súd

uvedené tvrdenia žalovanej a žalobcu posúdil ako nesporné. Obrana žalobcu spočívala v tom, že suma
v časti 30.000,- Eur zanikla jeho hmotnoprávnym úkonom - jednostranným započítaním listom zo dňa
16.3.2021 a zvyšok v časti 2.165,- Eur môže byť ešte stále započítaný.

54. Započítanie je ďalším zo spôsobov zániku vzájomných pohľadávok. Môže byť dvojstranným alebo

jednostranným právnym úkonom. Základom sú dva záväzky (pohľadávky) medzi rovnakými subjektami,
pričom veriteľ jednej pohľadávky je vo vzťahu k tomu istému dlžníkovi súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, ktorej veriteľom je dlžník prvej pohľadávky. Dôsledkom započítania je zánik pohľadávky a to
okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, a to s účinkami ex nunc.

55. Ak je splatnosť viazaná na výzvu veriteľa alebo otázka splatnosti bola ponechaná na určenie veriteľa,
nie je možné uskutočniť započítanie súčasne s prejavom – výzvou na zaplatenie z dôvodu, že splatnosť
dlhu nastáva až deň nasledujúci po uskutočnení výzvy (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1012/2001). To
istí platí v prípade, ak je v priebehu súdneho konania uskutočnený započítací prejav bez toho, aby bola
predtým uskutočnená výzva na plnenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo 4561/2011). Toho dôsledkom

je, že takéto započítanie nemá za následok zánik pohľadávky. Najvyšší súd už v rozsudku z 20.6.2000
sp. zn. 32Cdo 50/2000 vyslovil právny názor, podľa ktorého: „Následkom toho, že úkon smerujúci
k započítaniu možno urobiť až potom, čo sa stali splatnými obe započítavané pohľadávky, je úkon
žalovaného v priebehu konania smerujúci k započítaniu pohľadávky splatný až žiadosťou odporcu akoveriteľapredčasný,akžalobcuakodlžníkapredtýmtoúkonomnevyzvalnajehozaplatenie(rozsudokNS
ČR sp. zn. 28Cdo 5172/2009). Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu (pozri rozsudky z 25.2.2009,
sp. zn. 33Odo 1642/2006, z 29.1.2009, sp. zn. 23Cdo 3028/2008, na ktoré sa odvolala odvolací súd,

ďalej napr. uznesenie z 31.3.2006, sp. zn. 29odo 204/2003, uverejnené pod č. 64/2006 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk, rozsudok z 8.1.2013, sp. zn. 28Cdo 2202/2012) úkon smerujúci k započítaniu
pohľadávky splatnej na požiadanie veriteľa nemá žiadne právne účinky, ak ho veriteľ urobil bez toho
aby predtým vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky. Podmienka splatnosti započítavanej pohľadávky
nie je splnená, ak veriteľ v jednej listine vyzve dlžníka na zaplatenie pohľadávky a zároveň v nej urobí

prejav započítania tejto pohľadávky (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 3662/2012). Podľa rozhodnutia
ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 3009/2012 platí, že „bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je
zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu, a čas plnenia je
u nich zvyčajne viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ. Až výzvou na plnenie sa dlh stáva splatným
a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal“ (porovnaj rozsudok
NS z 23.4.2002 sp. zn. 26Cdo 1012/2001) a je súčasťou judikatúry Najvyššieho súdu aj názor, že „aj

keby úkon žalovaného smerujúci k započítaniu bol zároveň výzvou na plnenie, stala by sa zarátavaná
pohľadávkyvzmysle§563OZsplatnouaždňomnasledujúcimpodoručenívýzvyžalobcoviavokamihu,
keď bol prejav započítania urobený, nemohla byť teda splatná a spôsobilá na započítanie“.

56. V tomto konkrétnom prípade žalobca pred úkonom započítania – listom zo dňa 16.3.2020 nevyzval

žalovanú na zaplatenie sumy 35.046,15 Eur titulom nákladov na rekonštrukciu chaty na Kalvárii. Žalobca
predmetným listom učinil tak započítací prejav a ako aj výzvu na zaplatenie. S poukazom na vyššie
citovanú právnu teóriu a ustálenú judikatúru je zrejmé, že pohľadávka žalobcu vo výške 35.046,15
Eur v čase započítania ešte nebola splatná, nakoľko predmetný list obsahujúci aj výzvu na zaplatenie
bol doručený žalovanej dňa 17.3.2021 a teda až dňom nasledujúcim sa táto pohľadávka žalobcu voči

žalovanejstalasplatná.Zároveňjepotrebnékonštatovať,žeanipohľadávkažalovanejvovýške30.000,-
Eurtitulombezdôvodnéhoobohateniažalobcu–výbermižalobcuzúčtužalovanej(sktoroupohľadávkou
žalobca mienil svoju pohľadávku vo výške 35.046,15 Eur započítať) v tom čase nebola splatná, pretože
žalovaná prvý krát vyzvala žalobcu na jej zaplatenie až vo vzájomnej žalobe doručenej žalobcovi dňa
6.4.2022 (č.l. 386). Za stret pohľadávok sa v zásade považuje okamih splatnosti pohľadávky, ktorá je

splatná neskôr. To znamená, že v čase započítacieho prejavu žalobcu dňa 16.3.2021 obe pohľadávky
neboli ešte splatné a preto nedošlo ani k ich stretu. Po uvedenom dátume žalobca ani v rámci súdneho
konania neučinil ďalší započítací prejav a preto súd k uvedenému nemohol prihliadať.

57. Obranu žalobcu – žalovaného zo vzájomnej žaloby voči nároku žalovanej – žalobkyne zo vzájomnej

žaloby vo výške 32.165,- Eur a to že k zániku pohľadávky vo výške 30.000,- Eur došlo započítaním,
takto súd neuznal, čo znamená, že v čase rozhodovania súdu pohľadávka žalovanej vo výške 32.165,-
Eur voči žalobcovi titulom výberov z jej účtu existovala, čo súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie -
plnenie bez právneho dôvodu a preto súd tejto vzájomnej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcu
zaviazal na zaplatenie danej sumy.

58. Súd priznal žalovanej ako žalobkyni zo vzájomnej žaloby úrok z omeškania až odo dňa
nasledujúceho po doručení vzájomnej žaloby žalobcovi - žalovanému zo vzájomnej žaloby, t.j. od
7.4.2022 do zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto bola správne
uplatnená, nakoľko ku dňu 7.4.2022 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5% ročne.

59. Súd nevykonal všetky žalobcom a žalovanou navrhované dôkazy – výsluchy svedkov –osôb
súvisiacich s rekonštrukciou nehnuteľnosti Chata Kalvária, správa spoločnosti DETEKTO s.r.o.
a podobne, nakoľko z vykonaného dokazovania mal dostatočne ustálený skutkový stav k tomu, aby

mohol učiniť vyššie citované právne závery a preto ich považoval za nehospodárne. Skutočnosť, či
predmetné faktúry pre spoločnosti PAPA Invest, RM Media a podobne sú alebo nie sú vyfabulované, či
tieto spoločnosti a či nárok žalobcu titulom nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti Chata Kalvária je
reálny alebo vykonštruovaný, bude žalobca dokazovať v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
42C/30/2021. Taktiež k predmetu sporu súd nepovažoval potom ani za potrebné vykonať dokazovanie

dopytom u bánk na zistenie, kto bol majiteľom toho-konkrétneho účtu, nakoľko uvedenú skutočnosť mal
súd zistenú už z iných vykonaných dôkazov.

Trovy konania:60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

64. O náhrade trov konania zo vzájomnej žaloby súd taktiež rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne

úspešnej žalovanej – žalobkyni zo vzájomnej žaloby priznal voči žalobcovi – žalovanému zo vzájomnej
žaloby náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

65. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

66. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu

o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP),
nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257
CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo
na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 CSP. K uplatneniu
zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.

Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konaniazrozmanitýchdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.

67. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo
67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na

zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu
ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že
zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany (sp. zn.
2Cdo/102/2017).

68. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, avšak v
tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom
postavení žalobcov či žalovanej, ktorí boli zaviazaní k náhrade trov konania a ani v predmete sporu
žaloby či vzájomnej žaloby. Žalobca ani žalovaná v konaní ani netvrdili, že by sa na nich mala vzťahovať
aplikácia ustanovenia § 257 CSP a ich prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery

nevyplývali ani z obsahu spisu. Obe strany sporu boli v konaní aktívne, produkovali mnoho písomných
vyjadrení k predmetu sporu, navrhovali dokazovanie a po celý čas boli dokonca zastúpené právnymi
zástupcami, kedy je dôvodné predpokladať, že títo ich nezastupujú pro bono bez povinnosti úhrady ich
odmenyvzmyslevyhláškyMinisterstvaspravodlivostič.655/2004Z.z.,akuvedenévkonaníaninetvrdili.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v
troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).