Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-24C/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204843
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1321204843.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

N.. K.. C. U., N.., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXXX I., A., v konaní zast. LEX, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: X.. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XX, XXX XX D., v konaní zast. JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, so sídlom Trnavská 27, 831 04
Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 19.8.2021 sa žalobca domáhal

rozsudku, že spoluvlastnícky podiel 4/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, pre okres D. X., obec D. - m. č. R. K., katastrálne
územie C., a to na: a) rodinnom dome - stavba so súpisným č. XXXX, na ulici H. XX v D., postavenom na
pozemku s parcelným č. XXXX/X, b) samostatne stojacej garáži so súpisným číslom XXXXX, postavenej
na pozemku s parcelným č. XXXX/X, c) pozemku s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada, s
výmerou 553 m2, parcela registra „C“, d) pozemku s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku - zastavaná
plocha a nádvorie, s výmerou 123 m2, parcela registra „C“, patrí do dedičstva po poručiteľke D. U., rod.

H., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy trvalým pobytom D., R. K., H.Á. XXXX/XX.

2. Žalobca tvrdil, že je vedeckým pracovníkom v oblasti medicíny. Po pôsobení na Slovenskej akadémii
vied vykonával svoju profesijnú činnosť najmä v zahraničí, v súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský
profesor a výskumný pracovník na univerzite v O. v A.. So žalovaným sú bratia, ich vzťah nikdy nebol
ideálny, avšak dlhé roky vychádzali v dobrom. Osobou, ktorá sa snažila bratov vždy udobriť bola ich
matka D. U.. V roku 2013 na základe ukončeného dedičského konania po otcovi žalobcu a žalovaného

sa spolu s matkou D. U. stali spoluvlastníkmi rodičovského domu. Podiel D. U. bol vo výške 4/6 a
podiel žalobcu a žalovaného vo výške po 1/6. Dňa 13.12.2016 došlo medzi žalovaným a poručiteľkou k
uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej poručiteľka previedla časť svojho spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 2/6 na žalovaného, ktorý sa tak stal podielovým spoluvlastníkom vo výške podielu 3/6. V
kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na cene prevádzaného podielu vo výške 106.666,- Eur a
ako spôsob úhrady dohodli odovzdanie zmenky vystavenej žalovaným na meno poručiteľky na rad,
na videnie, bez protestu. Zmenka mala byť odovzdaná poručiteľke pri podpise kúpnej zmluvy. Dňa

2.2.2021, t. j. len 14 pred úmrtím, poručiteľka zmenku darovala svojej vnučke R. F., rod. U.. Dňa
3.9.2018 došlo medzi žalovaným a poručiteľkou k ďalšej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol prevod
podielu na nehnuteľnostiach vo veľkosti 2/6. Po vklade vlastníckeho práva sa žalovaný stal podielovým
spoluvlastníkom v 5/6. Kúpnu cenu si strany dohodli vo výške 106.666,- Eur s tým, že bude uhradenábankovým prevodom na účet poručiteľky do 30 dní od podpisu. Kúpna cena bola pripísaná na účet
poručiteľky v dňoch 3.8.2018 a 6.8.2018. Dňa 8.8.2018 bola z bankového účtu prevedená suma
106.666,- Eur na účet R. F., dcéry žalovaného.

3. Podľa žalobcu je nepochybné, že kúpna zmluva z roku 2016 bola simulovaným právnym úkonom
zastierajúcim darovaciu zmluvu. Žalobca upriamil pozornosť na neobvyklý spôsob úhrady kúpnej
ceny, nakoľko poručiteľka so žalovaným, t. j. matka so synom, ako spôsob úhrady kúpnej ceny za
spoluvlastnícke podiely dohodli odovzdanie zmenky vystavenej žalovaným na meno poručiteľky. So

zreteľom na fakt, že k skutočnej úhrade kúpnej ceny vo výške 106.666,- Eur v prospech poručiteľky nikdy
nedošlo, a na skutočnosť, že vystavenie zmenky medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi je mimoriadne
nezvyčajné, bol žalobca presvedčený, že pri kúpnej zmluve z roku 2016 išlo o simulovaný právny
úkon, ktorého účelom bolo zastrieť disimulovaný právny úkon, ktorým v skutočnosti bola darovacia
zmluva. Kúpna zmluva je dvojstranný, konsenzuálny právny úkon, ktorého účelom je výmena hodnoty
za hodnotu, resp. veci za peniaze. Na základe zisteného, a v žalobe uvedeného skutkového stavu,

nie je možné prísť k záveru, že účel predmetnej kúpnej zmluvy bol naplnený, nakoľko poručiteľka
nikdy neobdržala kúpnu cenu za prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Skutočnosť, že nebol naplnený
prirodzený účel kúpnej zmluvy, ktorým je zisk protihodnoty za predanú vec, potvrdzuje i skutočnosť, že
poručiteľka predmetnú zmenku tesne pred smrťou darovala svojej vnučke, čím sa kruh majetkových
tokov s cieľom obísť účel kúpnej zmluvy uzavrel. Výsledkom uvedených úkonov bolo bezplatné získanie

majetku, ktorý by inak patril do dedičskej podstaty po poručiteľke, rodinou žalovaného. Žalobca tiež
poukázal na veľmi neobvyklé nakladanie so zmenkou, t. j. jej údajné odovzdanie pri podpise kúpnej
zmluvy,jejuloženienaneznámommiestevrokoch2016-2021(pričomporučiteľkaprežilaposlednéroky
svojho života najmä v Dome sociálnych služieb I., kde k osobným veciam mali voľný prístup tretie osoby)
a následné darovanie zmenky, čo vyvoláva otázku, či takáto listina vôbec existovala. Dôvod, prečo v roku

2016 nedošlo k darovaniu spoluvlastníckeho 2/6 podielu, ale namiesto darovania bola uzatvorená kúpna
zmluva s platobnou podmienkou, ku ktorej realizácii nemalo nikdy dôjsť, sa podľa žalobcu nachádza v
§ 484 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ak by žalovaný uzatvoril s poručiteľkou darovaciu
zmluvu, žalobca by po smrti matky zdedil celý zvyšný 2/6 podiel na nehnuteľnostiach. Podľa žalobcu
kúpna zmluva z roku 2016 bola simulovaným právnym úkonom zastierajúcim disimulovanú darovaciu

zmluvu, pričom išlo o simuláciu úplnú. Ak však má platiť darovacia zmluva, musí spĺňať i zákonnú
náležitosť podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda, že ak je predmetom darovania
nehnuteľnosť, darovacia zmluva musí byť písomná. Podľa judikátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
101/2001, v prípade, že účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti,
ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná, pokiaľ nebola

uzavretá písomne tak, že by z jej znenia vyplývalo, že išlo o darovanie.

4. V prípade kúpnej zmluvy z roku 2018 sa podľa žalobcu jedná nielen o simuláciu právneho úkonu,
ale aj o obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené formálne zaplatenie
kúpnej ceny, a jej okamžité vrátenie späť najbližšej osobe „kupujúceho“ s jednoznačným cieľom ukrátiť

práva tretej osoby vyplývajúce z § 484 Občianskeho zákonníka, nemôže požívať právnu ochranu. Oba
prevedené podiely vo veľkosti po 2/6 preto patria do dedičstva po poručiteľke.

5. Žalobca ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je spravidla daný najmä
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného

určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu
je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol
spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností
alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na uvedené, na skutkový stav a na citovaný
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 103/01, ZSP 4/2003, mal žalobca za to, že je daný jeho

naliehavý právny záujem, aby dedičská podstata po poručiteľke obsahovala spoluvlastnícky podiel vo
výške 4/6. Zápis v katastri nehnuteľností v súčasnosti svedčí žalovanému, preto jedine na základe
právoplatného rozsudku má žalobca možnosť domôcť sa svojich práv a zdediť jemu prislúchajúci
dedičský podiel v rozsahu, na aký má ako neopomenuteľný dedič nárok. Žalobca v danom prípade nemá
k dispozícii iný spôsob ochrany svojho práva než podať predmetnú žalobu.

6. Žalobca označil a predložil listinné dôkazy - uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 21.6.2021 o zastavení dedičského konania a o vydaní majetku nepatrnej hodnoty žalovanému,
ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky, dve rozhodnutia Okresného úradu D. o povolení vkladu azmluvy o prevode vlastníckeho práva, preberajúci protokol k darovanej zmenke, potvrdenia banky o
prevodoch a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.. Okrem toho navrhol vykonať
výsluch žalovaného, výsluch svedkyne R. F. a vyžiadať zdravotnú dokumentáciu poručiteľky D. U.

od jej všeobecného lekára. Od vykonania dôkazu nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie žalobca
napokon upustil, keďže všeobecný lekár po výzve súdu umožnil žalobcovi do zdravotnej dokumentácie
nahliadnuť.

7. Žalovaný žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal 100% náhradu trov

konania.

8. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.12.2021 žalovaný uviedol, že uzatvorenie oboch kúpnych
zmlúv nemožno považovať za simulovaný právny úkon z dôvodu, že boli splnené všetky zákonné
náležitosti oboch právnych úkonov. T. j. išlo o prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom, ktorý bol urobený

slobodne,vážne,určitoazrozumiteľneazároveňbolinaplnenévšetkyzákonnénáležitostikúpnejzmluvy
- predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Poukázal na to že pre neplatnosť z dôvodu simulovaného právneho
úkonu musí dôjsť k nedostatku skutočnej vôle subjektov. O simuláciu pri právnych úkonoch podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012 ide ak: „(predstieranie) pri

právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon
môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol
urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, simulovaný
právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.“ Vzhľadom
na uvedené nemožno o simulovanom právnom úkone pri oboch kúpnych zmluvách ani len uvažovať.

Predávajúca, matka sporových strán - jednoznačne prejavila svoju vôľu predať spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti a kupujúci, žalovaný, prejavil svoju vôľu kúpiť predmetný spoluvlastnícky podiel. V danom
prípade nenastáva rozpor medzi vôľou a jej prejavom a zároveň právne úkony netrpia vadami prejavu
vôle subjektov - nakoľko právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zároveň boli
splnené všetky zákonné náležitosti kúpnej zmluvy, došlo k odovzdaniu predmetu prevodu, prevzatiu

predmetu prevodu a zaplateniu kúpnej ceny.

9. Právne konštrukcie žalobcu o nesplnení prirodzeného účelu kúpnych zmlúv spojené so simulovaným
právnym úkonom považoval žalovaný za účelové, s cieľom žalobcu zmariť slobodnú vôľu svojej
matky vykonanej počas života. Žalovaný mal za to, že žalobca si mylným spôsobom vyložil inštitút

simulovaného právneho úkonu, nakoľko pri simulovanom právnom úkone je primárnou náležitosťou
nenaplnenie vôle subjektov, ktorá však v danom prípade bola prejavená právne perfektným spôsobom.
K účelu prvej kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že jej účel bol naplnený uhradením kúpnej ceny zmenkou.
Zmenka je rovnako ako bezhotovostný prevod alebo hotovostný prevod finančných prostriedkov
považovaná za spôsob úhrady kúpnej ceny. Matka sporových strán bola vzdelaná v oblasti ekonómie

a celý svoj pracovný život sa pohybovala vo sfére financií ako rozpočtárka pre spoločnosť E., t. j. si
bola vedomá, že takáto forma úhrady kúpnej ceny je akceptovateľná a môže si ju kedykoľvek uplatniť
voči vystaviteľovi. V danom prípade je pri posudzovaní zaplatenia kúpnej ceny absolútne bezpredmetné,
akým štandardným alebo podľa žalobcu neštandardným spôsobom došlo k úhrade kúpnej ceny, dôležité
pre platnosť prvej kúpnej zmluvy je, že k úhrade kúpnej ceny došlo, a tým aj k naplneniu všetkých

zákonných náležitostí potrebných k právne perfektnému právnemu úkonu. Pri druhej kúpnej zmluve
bola kúpna cena vo výške 106.666,- Eur riadne uhradená na účet matky, pričom ohľadom darovania
bola dňa 8.8.2018 uzatvorená darovacia zmluva medzi matkou sporových strán a jej vnučkou R. F. (v
tom čase U.), predmetom ktorej bolo darovanie finančných prostriedkov v hodnote 106.666,- Eur. Z
dedukcie žalobcu by bol každý právny úkon neplatný, pokiaľ by predávajúci niekoľko dní po obdržaní

kúpnej ceny disponoval so svojím majetkom. Podľa tejto právnej konštrukcie by bola takmer každá
kúpna zmluva neplatná. Uhradením kúpnej ceny došlo k naplneniu všetkých náležitosti kúpnej zmluvy a
žiadnym spôsobom nemohlo prísť k simulovanému právnemu úkonu, nakoľko vôľa matky, predávajúcej,
bolapredaťsvojspoluvlastníckypodielavôľoukupujúceho,žalovaného,bolopredmetnýspoluvlastnícky
podiel kúpiť. To, ako s kúpnou cenou ex post naložila predávajúca je v jej slobodnej dispozícii a jej

slobodné rozhodnutie vykonané za života, ktoré nemôže nijakým spôsobom spochybňovať jej prejavenú
vôľu spoluvlastnícky podiel predať. Rovnakú argumentáciu použil žalobca aj pri prvej kúpnej zmluve,
kedy sa matka sporových strán v roku 2021, 5 rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy 1, rozhodla darovať
z vďačnosti túto zmenku svojej vnučke R. F.. Uvedené tvrdenia žalobcu preto žalovaný považoval zaúčelové, právne úvahy o simulovaných právnych úkonoch za vykonštruované, s cieľom zmariť slobodnú,
za života poručiteľky, prejavenú vôľu.

10. Žalovaný považoval za dôležité uviesť, že žalobca od roku 2000 dlhodobo žije v Dánsku, je teda
logické, že sa o svoju matku po dobu 20 rokov nemohol starať a pomáhať jej v starobe, t. j. prejavovať
o ňu opravdivý záujem. Za to žalovaný bol svojej matke oporou a spolu so svojou dcérou sa o matku
po smrti svojho otca staral a finančne jej vypomáhal. Pomohol jej nájsť a hradiť zariadenie pre seniorov
I., v ktorom ju pravidelne navštevoval, pravidelne ju navštevovala aj jej vnučka R. F.. V čase, kedy

boli zariadenia pre seniorov postihnuté koronavírusom, sa matka sporových strán presťahovala práve
k dcére žalovaného, ktorá jej poskytovala dennodennú starostlivosť. Vnučka matky sporových strán
zaobstarala pre svoju babku byt svojho manžela, v ktorom matka sporových strán bývala spolu s
ošetrovateľkou, aby počas pandémie nebola umiestnená v domove pre seniorov. Je preto viac ako
logické, že matka darovala peniaze svojej vnučke, s ktorou mala perfektný vzťah, ktorá sa o ňu zaujímala
a poskytovala jej starostlivosť a hlavne svoj čas a záujem. Žalobca v uvedenom čase žil v zahraničí a

žiadnym spôsobom sa nepodieľal na starostlivosti o svoju matku, ale práve naopak, takýmto správaním
sa snaží zmariť jej prejavenú vôľu. Keby posledných 20 rokov žalobca bol v intenzívnom kontakte so
svojou matkou, vedel by o uvedených právnych úkonoch práve od nej a nemusel by sa o kúpnych
zmluvách dozvedieť na dedičskom konaní. Fakt, že o predmetných právnych úkonoch nemal vedomosť,
len dokazuje, že s matkou neudržiaval intenzívny kontakt.

11. Žalovaný mal tiež za to, že neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení. Len nespokojnosť
potencionálneho dediča nemôže podľa žalovaného zakladať naliehavý právny záujem na takomto
určení, nakoľko procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 Civilného sporového poriadku je
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

12. Žalovaný ako dôkazy predložil doklady o úhradách vynaložených na zabezpečenie potrieb svojej
matky, faktúry Domu sociálnych služieb I., vrátane prehľadu sumy platieb uhradených žalovaným.

13. V následných písomných vyjadreniach strany doplnili svoju argumentáciu v reakcii na vyjadrenie

protistrany.

14. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

15. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré strany predložili alebo navrhli.

16.Zozmlúvoprevodevlastníckehoprávazodňa13.12.2016a3.8.2018,akoajzrozhodnutíOkresného
úradu D. X. zo dňa 19.12.2016, resp. 14.8.2018, vyplynuli skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca o uzavretých
kúpnych zmluvách a o spôsobe platenia kúpnej ceny, na základe čoho žalovaný nadobudol jeho súčasný
5/6 spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Spoluvlastníkmi nehnuteľností sú žalobca v podiele 1/6

a žalovaný v podiele 5/6. Žalovaný a žalobca spoluvlastnícke podiely 1/6 nadobudli titulom osvedčenia
o dedičstve 30D 26/13 zo dňa 25.3.2013 a žalovaný podiely po 2/6 nadobudol titulom kúpnej zmluvy
podľa C.-XXXXX/XX zo dňa 19.12.2016 a titulom kúpnej zmluvy podľa C.-XXXXX zo dňa 14.8.2018.

17. Z dedičského uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 21D/57/2021-75, A. XX/XXXX zo dňa

21.6.2021 vyplynulo, že poručiteľka D. U. mala v čase svojej smrti majetok len nepatrnej hodnoty 60,16
Eur, preto bolo konanie o dedičstve zastavené.

18. Súd zistil, že v období od 31.3.2017 do 29.3.2018 žalovaný pravidelne mesačne poukazoval na
účet D. U. sumu 980,- Eur.

19. Dom sociálnych služieb I. vystavoval faktúry za sociálne služby od 1.7.2015 za D. U. žalovanému
ako odberateľovi.

20. Dňa 8.8.2018 previedla D. U. na účet R. F. sumu 106.666,- Eur, s informáciou pre príjemcu - dar

pre R. U..21. Z preberacieho protokolu k darovanej zmenke vyplynulo, že dňa 2.2.2021 D. U. odovzdala R. F.
zmenku, ktorá bola vystavená dňa 13.12.2016 X.. K. U. na remitenta D. U., na sumu 106.666,- Eur,
splatnú na videnie, s rubopisom na rad R. U..

22. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že po tom, čo v roku 2013 zomrel otec, ich mama zostala bývať
sama v rodinnom dome na J.. Postupom času už nemohla bývať v dome sama a starať sa o dom,
potrebovala pomoc, preto pre ňu hľadali domov dôchodcov. V tom čase brat žil v cudzine. Do domova
dôchodcov I. bola prijatá v lete 2015, kde bola spokojná a bola samostatná. Zvýšené náklady s tým

spojené spočiatku hradil on, keď ale dosiahli výšku 6 až 7 tisíc Eur, mama povedala, že by sa na
nákladoch mohol podieľať aj brat. Brat časť nákladov zaplatil, avšak s tým, že viac už nedá, takže
potom ich platil len on. Mama chcela platiť náklady zo svojich peňazí, ale tie by jej vydržali len rok, rok
a pol. S možnosťou predať dom mama nesúhlasila, mala v ňom časť osobných vecí a aj brat v ňom
býval, keď prišiel na Slovensko. Po roku a pol pobytu mamy v I. pri debatách dospeli k tomu, že ak
teda chce hotovosť, tak on nej ponúkol, že odkúpi časť domu, aby bola mama spokojná. V zime 2016

pripravil kúpnu zmluvu, ktorú potom s mamou uzavreli. Rozhodnutie uzavrieť zmluvu vzniklo postupne,
z ich rozhovorov, kedy sa o všeličom bavili. Zaplatil zmenkou, ktorú mame odovzdal a ktorú si zobrala.
Mama bola puntičkár, chcela mať istotu, že bude mať peniaze, zmenku brala ako taký vankúš na celý
život. Chcela mať poistku, že on všetko zaplatí, zrejme preto si zmenku nenechala vyplatiť. V I. mala
mama samostatnú izbu, od ktorej mala kľúč, sama chodila von. Zmenku v roku 2021 darovala svojej

vnučke R., v tom čase už bola mama chorá a bývala u jeho dcéry R.. Pri odovzdaní zmenky dcére
prítomný nebol. Dcéra ho požiadala o preplatenie zmenky v apríli 2022, kedy si zakladala škôlku a
začala podnikať, zmenku jej preplatil dňa 25.4.2022, kedy mu aj zmenku odovzdala. K dispozícii má
už len kópiu zmenky. Druhú kúpnu zmluvu uzavreli v roku 2018, kedy sa dcéra R. mala vydávať, čo
mama žalovaného považovala za veľkú vec, a tiež v tom čase dcéra stavala chatu. Mama jej chcela dať

peniaze, preto jej peniaze hneď poslala.

23. Z výsluchu svedkyne R. F. vyplynulo, že so svojou starou mamou mala dobrý vzťah, trávila s ňou veľa
času už ako dieťa, a potom aj neskôr, keď už mala vlastnú rodinu, stále sa stretávali, aj s jej vnučkami.
Do domova dôchodcov išla stará mama pre problém so zrakom, inak bol jej zdravotný stav veľmi dobrý.

Mala kľúče od izby v domove dôchodcov, chodila ku kaderníčke, bola bez obmedzenia. Keď neskôr
stará mama u nich bývala, mohla jej nechať aj deti, hrali sa spolu, s dcérou cvičila jogu. Veci týkajúce sa
kúpnych zmlúv so starou mamou neriešili, nepýtala sa jej na detaily. Sumu 106.666,- Eur od nej dostala,
bol to jeden z darov pred svadbou, s tým, že peniaze už nebude potrebovať. Po vypuknutí epidémie
Covid riešili ako rodina čo so starou mamou, v tom čase bol otec chorý, tak povedala, že môže ísť bývať

k nim a tak bývala v izbe ich dcéry. Vedela o tom, že jej stará mama chce darovať zmenku, zmenku
videla medzi jej dokumentami, spolu riešili spôsob ako, stará mama že rubopisom. Potom mala zmenku
u seba a keď rozbiehala podnikanie, dala ju otcovi preplatiť. Na jar 2022, v čase keď otvárali škôlku, jej
otec zmenku preplatil prevodom na účet. Originál zmenky odovzdala otcovi.

24.Spormedzistranamisúdposudzovalakosporobčianskoprávny,podľaustanovenízákonač.40/1964
Zb. Občiansky zákonník.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41a ods. 2, prvá veta, Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný

právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

29. Podľa § 484 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods.
2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetutreba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti
dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

30. Ustanovenie § 41a ods. 2 OZ sa týka prípadu zastretého právneho úkonu (negotium dissimulatum)
z dôvodu vnútornej výhrady alebo simulácie (vedomá nezhoda vôle a prejavu). Vedomá nezhoda vôle a
prejavu je jednak jednostranná, keď sa nezhoduje vôľa a prejav konajúceho pri jednostrannom právnom
úkone alebo vôľa a prejav jednej strany pri dvojstrannom právnom úkone (pri zmluve) a konajúci o tom
vie,alebospoločná,keďmedzivôľouaprejavomobochstránpridvojstrannomprávnomúkone (zmluve)

je tá istá nezhoda a keď ony o tom vedia. V § 41a ods. 2 prvá veta OZ ide o prípad spoločnej vedomej
nezhody vôle a prejavu, ktorá spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone (zmluva) obe strany po
vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. Zastretý právny úkon je platný ,
ak to zodpovedá vôli účastníkov , pravda, ak právny úkon netrpí vadami, pre ktoré by mohol byť neplatný
(Fekete, I.: Občiansky zákonník 1., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011).

31. Z uvedených zákonných ustanovení a komentárov vyplýva, že zastretý dvojstranný právny úkon,
ktorým v danom prípade je kúpna zmluva, je neplatný, ak chýba skutočná vôľa oboch účastníkov
takéhoto úkonu.

32. Podľa ustanovení § 151 a § 185 Civilného sporového poriadku (CSP) a jeho základných

princípov, predmetné konanie v občianskoprávnej veci je sporovým konaním. Podľa judikatúry
základným predpokladom úspechu žalobcu v spore je tvrdiť relevantné skutočnosti, ktoré zakladajú jeho
hmotnoprávny nárok. Ak sú tieto skutočnosti sporné, musí ich preukázať. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností zaťažuje vždy tú stranu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba
priaznivé právne dôsledky. V prvom rade teda zaťažuje žalobcu, ktorý tvrdí, že nastal stav zakladajúci

jeho právo. Dôkazná povinnosť žalovaného nastupuje až následne, kedy tvrdí skutočnosti a predkladá
o nich dôkazy, ktoré spochybňujú alebo vyvracajú tvrdenia (dôkazy) žalobcu.

33. Vychádzajúc z uvedeného žalobca pre úspech v spore musel spoľahlivo preukázať, že žalovaný
a poručiteľka D. U. v skutočnosti chceli uzavrieť darovacie zmluvy. Podľa súdu sa to však žalobcovi v

konaní nepodarilo.

34. Zisťovať skutočnú vôľu poručiteľky výsluchom nebolo možné, takže ju bolo možné zisťovať iba zo
skutkových okolností, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnych zmlúv, ktoré nastali po uzavretí kúpnych
zmlúv alebo zo samotného obsahu uzavretých zmlúv.

35. Rozhodujúca časť argumentácie žalobcu o simulácii kúpnej zmluvy bola založená len na skutkových
okolnostiach, ktoré vyplývajú zo samotných zmlúv o prevode vlastníckeho práva a z dohodnutého
spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, resp. na následnom nakladaní s kúpnu cenou a cenným papierom.

36. Súd súhlasil so žalobcom, že platenie kúpnej ceny zmenkou nie je medzi príbuznými obvyklé. Na
druhej strane, iba takýto spôsob zaplatenia ceny nie je dôkazom o chýbajúcej vôli uzavrieť kúpnu zmluvu
a nie je sám o sebe ani spôsobilý spochybniť vážnosť vôle zmluvných strán. Z výsluchu žalovaného, ani
zo svedeckej výpovede jeho dcéry nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o vôli uzavrieť
darovaciu zmluvu. Pri hodnotení dôkazov bolo pre súd tiež dôležité, že neexistoval žiadny iný dôkaz,

ktorý by svedčil, alebo aspoň naznačoval, že išlo o simulovaný právny úkon, že vôľou matky žalobcu
a žalovaného bolo darovať podiely na nehnuteľnosti žalovanému. Žalobca udržiaval s matkou kontakt,
telefonovali si, navštevoval ju, preto by sa dalo očakávať, že počas niekoľkých rokov sa mohla matka
zmieniť žalobcovi o niektorých okolnostiach uzavretia zmlúv so žalovaným. To, že sa že matka o týchto
skutočnostiach žalobcovi nezmienila práve na nátlak žalovaného, ako tvrdil žalobca, považoval súd za

málo pravdepodobné.

37. Súd bral do úvahy aj skutočnosť, že ak by matka sporových strán naozaj chcela svoje podiely
na nehnuteľnosti darovať žalovanému, mohla tak bez akýchkoľvek prekážok urobiť. Z dokazovania
vyplynulo, že poručiteľka v čase smrti nemala iný majetok, ktorý by bol predmetom dedenia, teda v

dedičskom konaní po poručiteľke by ani neprichádzalo do úvahy započítanie daru pre žalovaného alebo
daru pre jeho dcéru. Počas života mohla D. U. slobodne rozhodovať o svojom majetku. Nárok dediť,
na ktorý sa odvolával žalobca, vzniká až smrťou poručiteľa. Za života poručiteľky nemali žalobca ani
žalovaný nárok na žiadny majetok ich matky. Z týchto dôvodov súd pri hodnotení dôkazov nepovažovalza dôležité špekulácie žalobcu o nepoctivých zámeroch žalovaného zmocniť sa majetku a neponechať
nič na náhode, ani špekulácie o tom, čo by nastalo, ak by poručiteľka zomrela skôr, niekoľko dní po
uzavretí zmluvy v roku 2018.

38. Argumentácia žalobcu, že zjavne jednoduchším spôsobom naplnenia vôle zmluvných strán by bolo
darovanie spoluvlastníckeho podielu, čím by bola matka ušetrená karuselových prevodov peňazí a
zmenky, podľa súdu prehliadala možnosť, že matka žalobcu a žalovaného mohla aj vo vyššom veku
rozumne uvažovať o svojom majetku a o spôsobe jej finančného zabezpečenia počas zvyšku života.

39. Žalobca v priebehu konania spochybňoval, či zmenka bola skutočne vystavená, či vôbec existovala,
predložená kópia mohla byť podľa neho falzifikátom. Keďže žalovaný nepredložil originál zmenky, mal
žalobca za to, že žalovaný nevedel preukázať, že zmenka bola skutočne platobným prostriedkom,
teda nevedel preukázať, že sa jednalo o kúpnu zmluvu. Podľa súdu nepredloženie originálu zmenky v
súdnom konaní, aby sa prípadne mohlo dať znalecky preskúmať, či bola podpísaná v čase vystavenia,

vo všeobecnosti môže vyvolávať určité pochybnosti. Súd však v tomto konkrétnom prípade prihliadal
najmä na výpoveď svedkyne, ktorá vypovedala, že zmenku videla u svojej starej mamy, prijala ju ako
dar, dala si ju preplatiť a zmenková suma jej bola preukázateľne uhradená.

40. Celkovo teda možno zhrnúť, že žalobcovi sa nepodarilo dostatočne spoľahlivo preukázať, že

skutočnou vôľou žalovaného a jeho matky bolo uzavrieť darovaciu zmluvu, len preto, aby v budúcom
dedičskom konaní vylúčili možnosť započítania neobvyklého daru, a nie uzavrieť kúpnu zmluvu.
Skutočnosti,ktorévyplynulinajmäzvýsluchovžalovanéhoasvedkynebolipresúdprijateľné,dostatočne
uveriteľné. Žalobca nebol v jednoduchej dôkaznej situácii, no bol to v prvom rade on, koho zaťažovalo
dôkazné bremeno, ktoré napokon neuniesol.

41. Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalovaný sa žalobe ubránil, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný žalovanému zaplatiť,

súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.