Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523200120
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7523200120.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., zast. JUDr. Karinou Benč Juhásovou, advokátkou so sídlom Húskova
19, 040 23 Košice proti žalovanej: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. E. XXX/XX, XXX XX D., zast.
JUDr. Petrom Konvičným, advokátom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice o zaplatenie 18 165,-eur
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny 18 165 eur.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 358,93 eur v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcom rozsahu príslušenstva pohľadávky zamieta.

IV.Žalovanájepovinnánahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketrovrozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2023 žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 18 165 eur
so 7% ročným úrokom z omeškania od 20.12.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že osvedčením

o dedičstve sp.zn. 10D/753/2004, D not 165/2004 zo dňa 16.6.2006 po poručiteľovi A. B. nadobudli
dedičstvo matka žalovanej C. G. a žalobca. Do dedičstva okrem iného patrili pozemky - parcela KN-E č.
129 o výmere 4663 m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území D., zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len
„LV“) č. 1895 vo veľkosti 6/10 k celku a parcela KN-E č. 205 o výmere 2349 m2 nachádzajúca sa v kat.
území Buzice, zapísaná v pzkn. vl. č. 83 vo veľkosti 1/12 k celku. Podľa bodu IV. osvedčenia dedičia
t.j. matka žalovanej a žalobca uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej podiely na
uvedených nehnuteľnostiach (okrem iných) nadobudla matka žalovanej s tým, že v prípade akéhokoľvek

scudzenia alebo obdržania inej náhrady vyplatí ustupujúcemu dedičovi - žalobcovi 1 za jeho zákonný
dedičský podiel v lehote do 30 dní od takejto skutočnosti. Po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o
dedičstve došlo k úmrtiu matky žalovanej a dedičstvo po nej nadobudli jej deti - žalovaná, H. I. G. a F.
G.. Predmetom dedičskej pozostalosti boli okrem iného aj podiely k parcele KN-E č. 129 o výmere 4663
m2 v kat. území D. a č. 205 o výmere 2349 m2 v kat. území Buzice, ktoré mala nadobudnúť žalovaná.
Podľa informácií žalobcu žalovaná ako predávajúca uzatvorila dňa 25.4.2022 so spoločnosťou Valaliky
Industrial Park, s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam (podielom) nachádzajúcim sa v kat. území D. evidovaným na LV č. XXXX ako parc.
KN-E č. 7-205 o výmere 2349 m2 a na LV č. XXXX ako parc. KN-E č. 1-129/1 o výmere 3959 m2 za
kúpnu cenu 36.330,35 eur, ktorá jej mala byť uhradená do 60 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho právado katastra nehnuteľnosti v prospech kupujúceho. Podľa informácií žalobcu pôvodná parc. KN-E č. 129
v kat. území D. bola rozdelená na parc. KN-E č. 1-129/1 o výmere 3959 m2, ku ktorej spoluvlastnícky
podiel vlastnila žalovaná a parc. KN-E č. 1-129/2 vo výmere 712 m2, kde spoluvlastnícky podiel vlastnila

Ing. Monika Baloghová. V súvislosti s pôvodnou parc. KN-E č. 205 o výmere 2349 m2 nachádzajúcou
sa v kat. území Buzice, zapísanou v pzkn. vl. č. 83 vo veľkosti 1/12 k celku bolo menené katastrálne
územie a v súčasnosti sa nachádza v kat. území D. a bola zapísaná v LV č. XXXX ako parc. KN-E č.
7-205. Žalobca zaslal žalovanej predžalobnú výzvu na úhradu polovice z kúpnej ceny získanej za prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k parcelám KN-E č. 7-205 a č. 1-129/1, t.j. sumu vo

výške 18 165 eur v termíne do 19.12.2022. Žalovaná v odpovedi zo dňa 16.12.2022 uviedla, že notárkou
prejednávajúcou dedičstvo po jej matke nebola informovaná o ťarchách, dlhoch alebo záväzkoch, ktoré
by sa mali vzťahovať na dedičstvo. Sumu 18.165 eur žalobcovi neuhradila.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.4.2023 uviedla, že dňa 26.4.2023 uhradila žalobcovi
ním požadovanú istinu 18.16 eur aj napriek tomu, že k mimosúdnemu urovnaniu strán sporu nedošlo

a záväzok jej matky, ktorý jej vyplýval z osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.6.2006 a o ktorý opiera
svoj nárok žalobca bol záväzkom osobným, a nie vecným, t.j. vzťahoval sa na matku žalovanej,
nie na ňou nadobudnuté nehnuteľnosti. Nakoľko matka žalovanej nadobudnuté nehnuteľnosti nikdy
počas svojho života nescudzila, nemohlo dôjsť k naplneniu odkladacej podmienky účinnosti jej záväzku
vyplatiť žalobcovi jeho zákonný podiel z ceny nehnuteľností. Skutočnosť, že záväzok matky žalovanej

nemá vecný charakter, vyplýva tiež z obsahu osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.1.2014, sp. zn.
12D/583/2013, Dnot 91/2013, v ktorom nie je žiadna zmienka, že by na žalovanú mal prejsť záväzok jej
matky, o ktorý opiera žalobca svoj nárok. V rámci dedičského konania po matke žalovanej si žalobca
neprihlásil voči matke žalovanej žiadnu pohľadávku. Ak by záväzok jedného dediča spočívajúci vo
vyplatení ustupujúcich dedičov automaticky prechádzal na jeho právnych nástupcov bez toho, aby

o takomto záväzku mali právni nástupcovia vedomosť, malo by to za následok pomerne výrazný
zásah do právnej istoty týchto právnych nástupcov, nakoľko by títo museli zodpovedať aj za záväzky
poručiteľa, ktoré neboli predmetom dedičského konania, resp. o ktorých nemali vedomosť. Žalovaná
pristúpila k úhrade žalobcom požadovanej sumy, nakoľko nemá záujem (a nikdy ani nemala) viesť so
žalobcom súdne konanie. Žalovaná nebola účastníčkou dedičského konania po poručiteľovi A. B. sp.

zn. 10D/753/2004, Dnot 165/2004, až do momentu doručenia žaloby zo strany súdu nemala vedomosť
o obsahu osvedčenia (osvedčením dovtedy nedisponovala a nebolo jej doručené ani s predžalobnou
výzvou), resp. objektívne nemala vedomosť o tom, že by mala mať voči žalobcovi akúkoľvek peňažnú
povinnosť, ak by scudzila nehnuteľnosti, ktoré po svojej matke nadobudla v dedičskom konaní. Po
tom ako v priebehu roka 2022 žalobca kontaktoval žalovanú s tým, že by mu žalovaná mala uhradiť

polovicu kúpnej ceny, ktorú nadobudla z predaja (bez toho, aby svoj nárok žalovanej preukázal, resp.
osvedčil), žalovaná v záujme zachovania dobrých vzťahov v rodine navrhla žalobcovi, že ak je jeho
nárok opodstatnený, žalobcovi ho vyplatí s tým, aby bola celá záležitosť vyriešená spoločne s aktuálne
prebiehajúcim dodatočným dedičským konaním po poručiteľovi A. B.. Žalovaná bola ochotná ako súčasť
vzájomného urovnania vyhovieť žiadosti žalobcu, aby takmer celé novoobjavené dedičstvo pripadlo

do jeho výlučného vlastníctva. Aj napriek postoju žalovanej (vzdanie sa prevažnej časti dedičstva v
prospech žalobcu pri dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľoch A. B. aj I. B.), žalobca ešte počas
neukončeného dodatočného dedičského konania zaslal žalovanej predžalobnú výzvu, v ktorej si o.i.
uplatňoval aj náhradu nákladov spojených s právnym zastupovaním a následne podal aj žalobu, v ktorej
si o.i. uplatňoval aj úroky z omeškania a taktiež navýšené náklady spojené s právnym zastupovaním.

Žalovaná očakávala, že sa celá záležitosť vyrieši po právoplatnom skončení dodatočného dedičského
konania po poručiteľovi A. B. s tým, že sa zohľadní prístup žalovanej v dodatočných dedičských
konaniach po rodičoch žalobcu, resp. starých rodičoch žalovanej. V prípade ďalšieho nového pozemku
po poručiteľovi A. B. sa žalovaná už dohodla so svojim bratom, že časť spoluvlastníckeho podielu k
pozemku nadobudne žalovaná. V ostatnom žalovaná zotrvala na pôvodnej dohode zo dňa 7.10.2022, aj

napriek tomu, že bola sklamaná z prístupu žalobcu. Žalovaná poukázala na dodatočné dedičské konanie
po poručiteľke I. B. a na obsah uznesenia zo dňa 18.3.2022, sp. zn. 20D/148/2021, na základe ktorého
dedičia (t.j. aj strany sporu) uzatvorili dohodu, na základe ktorej väčšinu dedičstva nadobudol žalobca
(žalovaná sa vzdala pomerne hodnotných spoluvlastníckych podielov k pozemkom, u ktorých už v tom
čase bolo zrejmé, že budú predmetom výkupu, a to v prospech žalobcu). Žalobca takto nadobudnuté

nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely) za tri mesiace predal spoločnosti Valaliky Industrial Park, s.r.o.
za kúpnu cenu celkom 27.365,10 eur (16.277,76 eur + 10.442,07 eur + 645,27 eur). V súvislosti s
dodatočným dedičským konaním po poručiteľke I. B. žalobca získal v porovnaní so žalovanou dedičstvo
podstatne vyššej hodnoty, ako by podľa zákonného dedičského podielu získať mal.Poukazujúc na § 3 Občianskeho zákonníka a čl. 5 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
ako aj na správanie žalovanej v priebehu dodatočných dedičských konaní po poručiteľovi A. B. a I.
B. resp. na správanie žalobcu spočívajúce v evidentnom zneužití ochoty urovnať vzniknutú sporovú

situáciu mimosúdnou cestou je zrejmé, že by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi, keby súd
žalobcovi priznal úroky z omeškania. Žalobca sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania od 20.12.2022
(vzhľadom na predžalobnú výzvu zo dňa 8.12.2022), avšak v tom čase žalovanej ani len neosvedčil
údajnú oprávnenosť svojho nároku. Z uvedeného dôvodu nemôže byť nárok na úroky z omeškania
od 20.12.2022 ani oprávnený. Priznanie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania by nielenže nebolo

spravodlivé, ale bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.
Poukazujúc na § 257 CSP žalovaná uviedla, že medzi dôvody osobitného zreteľa možno zaradiť
viaceré žalovanou uvádzané skutočnosti, a to najmä objektívnu nevedomosť žalovanej o existencii jej
záväzku voči žalobcovi; reálny záujem žalovanej vyriešiť spornú situáciu mimosúdnou cestou (žalovaná
vyhovela majetkovým požiadavkám žalobcu v dodatočných dedičských konaniach ešte predtým, ako sa
žalobca nechal právne zastúpiť); zneužitie ústretovosti žalovanej v dodatočných dedičských konaniach,

t.j. podanie žaloby potom, ako v dedičských konaniach žalovaná vyhovela majetkovým požiadavkám
žalobcu; iniciovanie účelového súdneho konania žalobcom ešte v čase prebiehajúceho dodatočného
dedičského konania po poručiteľovi A. B. aj napriek prísľubu žalovanej o vysporiadanie nároku žalobcu
v rámci, resp. bezodkladne po dodatočnom dedičskom konaní; uhradenie celého nároku žalobcu
bezprostredne po začatí konania, resp. potom, ako bolo žalovanej spolu so žalobou predložené

osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.6.2006 a zaplatenie ďalšieho nároku uplatneného zo strany žalobcu
vo výške 21.109 eur. Zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 158/2015 vyplýva nielen
to, že evidentne negatívny vzťah žalobcu k žalovanej (zneužitie ochoty žalovanej vyhovieť majetkovým
požiadavkám žalobcu v dodatočných dedičských konaniach a následné účelové podanie žaloby v snahe
zaťažiť žalovanú vyššími nákladmi spojenými so súdnym konaním) je nutné považovať za dôvod hodný

osobitného zreteľa, ale aj, že dôvody hodné osobitného zreteľa je možné vidieť v samotnom vzájomnom
vzťahu medzi stranami sporu, resp. v ich príbuzenskom pomere. Žalovaná mala za to, že sú naplnené
predpoklady pre nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu existencie viacerých dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

3. Žalobca písomným podaním zo dňa 1.6.2023 (tzv. replika) vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny
18 165 eur z dôvodu úhrady istiny po podaní žaloby. Trval na úhrade úrokov z omeškania za obdobie od
20.12.2022 do 27.4.2023 a náhrade trov konania. Tým, že žalovaná uhradila žalobcovi žalobný nárok
v časti istiny po podaní žaloby, ho uznala. Tvrdenie žalovanej, že až do momentu doručenia žaloby
nemalavedomosťoobsahuosvedčeniaodedičstvezodňa16.6.2006považovalsanepravdivé.Žalobca

mal snahu súdnemu konaniu predísť a z obsahu predžalobnej výzvy vyplýva, že žalovanú oboznámil s
podstatnýmobsahomosvedčeniaodedičstve.Zodpovedežalovanejvyplynulo,ženemalaomimosúdne
vyriešenie záujem. Žalovaná bola dedičkou v dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľovi A. B. a
minimálne od 7.10.2022 mala vedomosť o osvedčení o dedičstve a jeho obsahu. Žalovaná v zmysle
dedičských rozhodnutí vždy získala dedičstvo v rozsahu svojho zákonného podielu, respektíve niektorý

z jej súrodencov bol zaviazaný v prípade scudzenia zdedených nehnuteľností ju vyplatiť. Žalobca mal
za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP.
Žalovaná sa v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobcu nezmienila o tom, že by bola ochotná robiť
žalobcovi ústupky v rámci dodatočného prejednania dedičstva. Súrodenci žalovanej boli o záväzku ich
matky v zmysle osvedčenie o dedičstve informovaní, pretože títo žalobcovi finančné vyrovnanie získané

scudzením zdedených nehnuteľností bez výhrad uhradili.

4. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 13.7.2023 (tzv. duplika) uviedla, že skutočnosť, že žalobca vo
výzve adresovanej žalovanej opísal údajný obsah osvedčenia o dedičstve, nemôže mať za následok, že
žalovanámalabyťnáležiteoboznámenásjehoobsahom.To,žežalovanábolaúčastníkomdodatočného

dedičského konania po neb. A. B. ešte neznamená, že mala vedomosť o obsahu osvedčenia. Listiny
súvisiace s pôvodným dedičským konaním, vrátane osvedčenia o dedičstve boli súčasťou iného spisu.
Žalovaná nemala dňa 7.10.2022 vedomosť o obsahu osvedčenia o dedičstve (osvedčenie jej bolo
doručené až súdom ako príloha k žalobe). Z uznesenia zo dňa 23.5.2023 vyplýva, že žalovaná sa de
facto vzdala takmer celého novoobjaveného dedičstva v prospech žalobcu (vlastnícke právo k takmer

všetkým nehnuteľnostiam prešlo na žalobcu s tým, že ako vlastník nehnuteľností môže v zmysle ust.
§ 123 Občianskeho zákonníka mať nehnuteľnosti v držbe, užívať ich, požívať ich plody a úžitky, resp.
nakladať s nimi; žalobca je povinný vyplatiť žalovanú len v prípade, ak by nehnuteľnosti predal, resp.
ich dal do nájmu). Zo zápisnice zo dňa 7.10.2022 vyplýva, že žalovaná bola ochotná robiť žalobcoviústupky, keďže sa vzdala v prospech neho takmer celého svojho zákonného podielu. Tvrdenie žalobcu,
žežalovanámuselamaťvedomosťoosvedčeníodedičstve,nakoľkojejsúrodencižalobcovimaliuhradiť
ním požadované sumy je nepravdivé a nepreukázané. Aj keby jej súrodenci takúto vedomosť mali,

neznamená to, že aj žalovaná musela mať o obsahu osvedčenia vedomosť. Žalovaná má vedomosť
o tom, že jej brat uhrádzal žalobcovi ním požadovaný nárok, avšak k platbe došlo po vyhrážaní sa
zo strany žalobcu iniciovaním súdneho konania a platením úrokov z omeškania, ako aj vysokých trov
právneho zastupovania.

5. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 5.2.2024 poukázal na to, že žalovaná v odpovedi na
predžalobnú výzvu nárok žalobcu neuznala, pričom neuviedla, že jej obsah osvedčenia o dedičstve nie
je známy a žalobcu nepožiadala o jeho zaslanie. Žalobca mal za to, že obsah osvedčenia bol žalovanej
známy. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanej nedopustil v súvislosti s inými osvedčeniami o dedičstve
žiadneho konania, na základe ktorého by žalovanej voči nemu vznikol akýkoľvek nárok. Žalovaná
poukazuje na uznesenia a osvedčenia o dedičstve v dedičských konaniach po spoločných predkoch,

ktoré boli datované po podaní žaloby, aj po úhrade žalobného nároku. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa nemožno považovať akési ústretové konanie žalovanej v dedičských konaniach uskutočnené
po tom, ako žalovaná uznala a uhradila žalobný nárok. Žalovaná sama vo svojom vyjadrení uviedla,
že z ňou zmieňovaných iných osvedčení o dedičstve po spoločných predkoch vyplýva, že zdedené
nehnuteľnosti síce nadobudol do vlastníctva žalobca, avšak s povinnosťou vyplatiť žalovanú v prípade

ich scudzenia. Žalobca mal za to, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by
boli natoľko výnimočné, aby súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi.

6. Žalovaná v písomných podaniach zo dňa 13.7.2023 a 28.3.2024 mala za to, že nárok žalobcu na
úroky z omeškania nemá oporu v zákone a je i v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že

žalobca žalovanú písomne vyzval na plnenie, ktorého oprávnenosť nijakým spôsobom nepreukázal, s
tým,žežalovanánazákladetakejtovýzvydobrovoľneneplnila,nemôžezakladaťnárokžalobcunaúroky
z omeškania.
Uviedla, že súd by mal ex offo skúmať, či v konaní neexistujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, či už v celku alebo v časti. Súd môže

posudzovať jednotlivé okolnosti prípadu aj s ohľadom na dobré mravy, pričom je oprávnený nepriznať
žalobcovi náhradu trov konania, ak by takéto priznanie spôsobilo neprimeraný (nezaslúžený) prospech.
Pre rozhodnutie súdu majú právny význam aj okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu jeho nároku
na súde a jeho postoj v konaní. Súd by si mal klásť otázku, či by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo
priznanie náhrady trov v súlade s dobrými mravmi. V rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného

zreteľa je súd povinný vždy prihliadať aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné, či iné pomery strán
sporu. V prípade, že súd u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú situáciu je
oprávnený aplikovať ust. § 257 CSP. Súd je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situáciu strany, ktorej
má byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj sociálnu situáciu strany, ktorej by sa malo z titulu
priznania nároku na náhradu trov konania plniť. Žalovaná bola tento rok prepustená zo zamestnania t.j.

stratila príjem, pričom žalobca profituje z predajov pozemkov, ktoré nadobudol v dedičských konaniach
tým, že sa žalovaná týchto pozemkov vzdala v prospech žalobcu (v dedičskom konaní po neb. I. B.
žalobca na úkor žalovanej nadobudol pozemky, ktoré obratom predal za sumu 27.365,10 eur s tým, že
žalovanej ostal pozemok, ktorého hodnota nedosahuje ani 1.000 eur). Ako dôvody osobitného zreteľa
by sa malo posudzovať nielen správanie žalovanej (ústretové konanie v priebehu dedičských konaní),

ale taktiež aj správanie žalobcu, ktorý zneužijúc ústretovosť žalovanej sa voči nej domáhal splnenia
záväzku jej matky bez toho, aby nárok žalovanej preukázal. Súd by mal brať do úvahy okolnosti v širšom
rozsahu,tedabysanemalzameraťlennaobdobieodzaslaniavýzvyžalovanej,alemalbyposudzovaťaj
obdobie, kedy prebiehali dedičské konania po neb. I. B. a A. B.. Na základe uznesenia Okresného súdu
Košice – okolie vydaného dňa 23.5.2023 žalobca nadobudol o.i. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu

podielu na pozemku registra „E“ parc. č. 185/1 evidovanom na LV č. XXX pre kat. územie J. aj pozemku
registra „E“ parc. č. 271 evidovanom na LV č. XXXX pre kat.územie Valaliky s tým, že ak pozemky
predá, prípadne prenajme, je povinný zaplatiť žalovanej 1/6 odplaty. Dňa 21.8.2023 žalobca uzatvoril so
spoločnosťou Valaliky Industrial Park, s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok registra „E“
parc. č. 185/1 v kat. území J. s tým, že mal žalovanej vyplatiť sumu 4.235,47 eur (vzhľadom na kúpnu

cenu 25.412,81 eur). Žalobca poslal žalovanej (ako aj jej súrodencom) len sumu 4.145 eur a zvyšnú časť
90,47 eur si prisvojil. Dňa 22.1.2024 žalobca uzatvoril so spoločnosťou Valaliky Industrial Park, s.r.o.
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola časť pozemku registra „E“ par. č. 271 v kat. území D. s tým,že aj napriek vyššie uvedenej povinnosti žalobca do dnešného dňa žalovanej nevyplatil žiadny podiel z
nájmu, čím sa opätovne na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil.

7. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 12.4.2024 opätovne poukázal na to, že žalovaná
si povinnosť vyplývajúcu z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/753/2004 nesplnila ani v termíne v
predžalobnej výzve, na základe čoho sa dostala s úhradou žalobného nároku do omeškania. Žalovaná
nárok žalobcu výslovne neuznala. Pokiaľ by si žalovaná nebola vedomá povinnosti uhradiť žalobcovi
žalobný nárok, požadovala by od neho osvedčenie o dedičstve, aby sa oboznámila s jeho obsahom

a teda s dôvodom, pre ktorý od nej žalobca nárok požadoval. Tým, že žalovaná nárok neuznala,
musela mať o obsahu osvedčenia o dedičstve vedomosť. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.10.2022
vo veci prejednania dedičstva po A. B. st., na ktorom sa žalovaná osobne zúčastnila vyplýva, že
dedičstvo neodmietla a bola oboznámená s obsahom spisu po poručiteľovi A. B. E., teda s obsahom
osvedčenia o dedičstve ešte pred podaním žaloby. Žalobca bol nútený uplatniť si nárok žalobou, čo
nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne nemožno považovať za

relevantný ani argument, že priznaním nároku na náhradu trov konania by žalobca získal neprimeraný
majetkový prospech. Je zrejmé, že žalobcovi v súvislosti s uplatnením jeho nároku súdnou cestou vznikli
trovy konania. Za neprimeraný majetkový prospech žalobcu nemožno považovať to, že jeho právna
zástupkyňa reagovala na podania právneho zástupcu žalovanej vyjadreniami, v dôsledku čoho vznikli
ďalšie trovy konania. Tvrdenia žalovanej že sa vzdala v prospech žalobcu väčšiny dedičstva, ktoré

mal žalobca obratom speňažiť s tým, že sa tým mal výrazne obohatiť, sú nepravdivé a zavádzajúce.
Žalobca spolu s matkou žalovanej vo všetkých dedičských konaniach dedili rovnakým dielom t.j. 1/2
k 1/2, pričom žalovaná po svojej matke dedila v pomere 1/3 k dedičstvu. V súvislosti s parc. KN-E č.
185/1 v kat.území Geča žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou Valaliky Industrial
Park, s.r.o. a nehnuteľnosť predal za kúpnu cenu 25.412,81 eur. Žalobca mal vyplatiť žalovanej sumu

4.235,46 eur, avšak vyplatil jej len sumu 4.145 eur, t.j. sumu o 90,46 eur nižšiu z dôvodu, že si
započítal náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prejednaním dedičstva po A. B. E., I. B. a K. B., ktoré
vynaložil najmä na získanie rodných a úmrtných listov, na poplatky za overovanie listín, na poplatky
spojené s nahliadnutím do zbierky listín na katastrálnom úrade, za kopírovanie listín, na poplatky za
získanie fotokópií zmlúv zo štátneho archívu a pod. Suma 90,46 eur bola alikvótnou sumou pripadajúcou

na žalovanú, vychádzajúcou z celkových nákladov vynaložených žalobcom. Žalobca sa o túto sumu
na úkor žalovanej neobohatil, ale bola vynaložená na získanie podkladov potrebných pre iniciovanie
dedičských konaní o novoobjavenom dedičstve po spoločných predkoch, z ktorých mala prospech aj
žalovaná. Žalovaná si rovnakým spôsobom v minulosti započítala náklady, ktoré vynaložila v súvislosti
s dedičskými konaniami, pričom žalobcovi v jednom prípade uhradila sumu o cca 70 eur nižšiu ako by

mu patrila s poukazom na jeho zákonný dedičský podiel. V súvislosti s parc. KN-E č. 271 v kat.území
Valaliky uzatvoril žalobca ako prenajímateľ Nájomnú zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena č.
NZ/31-1856-2023 so spoločnosťou Valaliky Industrial Park, s.r.o. ako nájomcom za ročné nájomné vo
výške 28,73 eur. Pokiaľ žalovaná uviedla, že žalobca sa mal bezdôvodne obohatiť na jej úkor, pretože
jej nevyplatil nájomné v podiele 1/6 v pomere k dedičstvu, t.j. 4,78 eur, žalobca uvádza, že nájomné mu

zatiaľ nebolo uhradené.
V dedičskom konaní sp. zn. 20D/148/2021 po poručiteľke I. B. bola schválená dohoda dedičov. Ak by
dedičineuzatvorilidohodu,žalobcabymalnároknazákonnýpodielvoveľkosti1/2ažalovanávoveľkosti
1/6 v pomere k dedičstvu. Po prepočte zákonných podielov dedičov s poukazom na výmeru je zrejmé, že
žalovaná na základe dohody zdedila vyššiu výmeru ako by jej prislúchala podľa jej zákonného podielu.

Práve žalovaná trvala na tom, aby sa nededilo podľa zákonných podielov, ale tak ako je uvedené vo
výroku uznesenia, pričom sama si vybrala nehnuteľnosti, ktoré chcela zdediť. Z uznesení o dedičstve
sp. zn. 13D/947/2005 v dedičskej veci po poručiteľke I. C. ani K3-20D/39/2023 po poručiteľke K. B.
nevyplýva,žesažalovanávzdalavprospechžalobcuväčšinydedičstva.Žalobcazdedilibasvojzákonný
dedičský podiel.

Argument žalovanej, že mala prísť o prácu, nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žalobcovi z dôvodu, že žalovaná zdedila v dedičských konaniach po spoločných predkoch
spoluvlastníckepodielyknehnuteľnostiam,pričomkniektorýmznichobratompreviedlavlastníckeprávo
na Valaliky Industrial Park s.r.o. za súhrnnú sumu cca 90.000 eur. Aj po vyplatení osôb, ktoré mali
nárok na finančnú náhradu z dôvodu ustúpenia dedičstva, žalovaná disponuje dostatočnými finančnými

prostriedkami na úhradu trov konania.

8. Z osvedčenia o dedičstve po nebom A. B., nar. X.XX.XXXX sp.zn. 10D 753/2004 zo dňa 16.6.2006
vyplýva, že účastníci dedičského konania C. G. a A. B. sa o.i. dohodli, že podiely na nehnuteľnostiachv kat. území D. na LV č. XXXX a v kat.území Buzice v pzkn. vložke č. 83 nadobúda C. G. s tým, že
v prípade akéhokoľvek scudzenia alebo obdržania inej náhrady vyplatí ustupujúcemu dedičovi A. B.
polovicu za jeho zákonný dedičský podiel z ceny týchto nehnuteľností v čase takto získanej náhrady

alebo inej výhody, a to v lehote do 30 dní od takejto skutočnosti.

9. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.4.2022 žalovaná previedla na Valaliky Industrial Park s.r.o. vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX K. XXXX, kat. územie D. za kúpnu cenu celkom
36 330,35 eur.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 8.12.2022 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 18 165 eur v
termíne do 19.12.2022. Poukázal na dohodu dedičov, ktorá je predmetom osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 10D 753/2004 zo dňa 16.6.2006, kde matka žalovanej nadobudla o.i. nehnuteľnosti v kat. území
D., zapísané na LV č. XXXX, XXXX K. XXXX v celku s tým, že v prípade akéhokoľvek scudzenia alebo
obdržania inej náhrady vyplatí žalobcovi polovicu za jeho zákonný dedičský podiel v lehote do 30 dní.

Na základe informácií od žalobcu žalovaná zdedila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území D. a
dňa 25.4.2022 uzatvorila s Valaliky Industrial Park s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území D. na LV č. XXXX K. XXXX za kúpnu cenu 36.330,35
eur. Napriek tomu, že na žalovanú smrťou jej matky prešla povinnosť vyplatiť žalobcovi polovicu za jeho
zákonný podiel z ceny nehnuteľnosti do 30 dní od jeho úhrady, túto povinnosť si riadne a včas nesplnila.

11. Žalovaná v liste zo dňa 16.12.2022 označenom ako predžalobná výzva - odpoveď uviedla,
že predžalobnú výzvu neuznáva, pretože v nej uvedený právny dôvod neexistuje. Žalovaná nebola
účastníčkou dedičského konania 10D/753/2004 a nemala vedomosť, čo bolo predmetom dedenia a za
akých podmienok. Dotknuté nehnuteľnosti dedila po svojej matke na základe osvedčenia o dedičstve

12D 583/2013. V osvedčení sú uvedené pasíva dedičstva. Počas celého dedičského konania nebola
oboznámená o iných ťarchách, dlhoch, či záväzkoch, ktoré by sa mali vzťahovať na dedičstvo ani
o nejakých lehotách, ktoré by k niečomu zaväzovali. Poukázala na to, že v súčasnosti prebieha
ďalšie súvisiace dedičské konanie o vyvlastnení a prevode aj iných nehnuteľností, kde bola žalobcovi
príslušnými osvedčeniami o dedičstve uložená povinnosť v prípade scudzenia nehnuteľností vyplatiť v

stanovených lehotách príslušné finančné čiastky jej alebo jej súrodencom.

12. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18.3.2022 sp.zn. 20D/148/2021 súd
schválil dohodu dedičov – sporových strán o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke I. B., podľa ktorej
nehnuteľnostivkat.územíD.zapísanénaLVč.XXXXanaLVč.XXXX–parc.č.271nadobudlažalovaná

a nehnuteľnosti na LV č. XXXX, XXXX K. XXXX – parc. č. 280/1, 282/2 a 291 nadobudol žalobca s
tým, že je povinný vyplatiť v prípade predaja alebo akéhokoľvek iného speňaženia týchto nehnuteľností
spoludedičom H. I. G. a F. G. ich zákonné podiely.

13. Z uznesenia Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 12D/148/2021 zo dňa 23.5.2023 vyplynulo,

že účastníci konania - strany sporu sa dohodli na vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi A. B. nar.
X.XX.XXXX tak, že finančný majetok 16.277,76 eur nadobúda žalobca v podiele 5/6 v pomere k
dedičstvu s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom F. G. a H. I. G. každému z nich sumu vo veľkosti
ich zákonného dedičského podielu a žalovaná v podiele 1/6 v pomere k dedičstvu. Nehnuteľnosti v kat.
území G. nadobudol v podiele 4/6 v pomere k dedičstvu žalobca s povinnosťou výplaty ustupujúcej

dedičke H. I. G. jej zákonný dedičský podiel v prípade získaného nájomného kúpnej ceny, respektíve
inej finančnej náhrady a podiel 2/6 v pomere k dedičstvu získala žalovaná s povinnosťou vyplatenia
ustupujúcemu dedičovi F. G. sumu pripadajúcu na jeho zákonný dedičský podiel v prípade získania
nájomného, kúpnej ceny resp. inej náhrady. Ďalšie nehnuteľnosti resp. podiely k nim nadobudol v celosti
v pomere k dedičstvu žalobca s povinnosťou vyplatenia všetkým ostatným ustupujúcim dedičom ich

zákonný dedičský podiel z nadobudnutého dedičstva t.j. F. G., H. I. G. a žalovanej sumu vo veľkosti
1/6 získanej náhrady.

14. Uznesením Mestského súdu Košice sp.zn. K3-20D/339/2023 zo dňa 14.9.2023 bola schválená
dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke K. B., v zmysle ktorej nadobudli strany sporu

nehnuteľnosti, každý z nich v im zodpovedajúcom podiele v pomere k dedičstvu.

15. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 18.165 eur s úrokmi z omeškania od
20.12.2022dozaplateniat.j.do27.4.2023.Popodanížaloby,dňa27.4.2023žalovanáuhradilažalobcovižalovanú istinu 18.165 eur, z dôvodu ktorého vzal žalobca v uvedenom rozsahu žalobu späť. V súlade
s § 144 a § 145 ods.2 CSP súd konanie v tejto časti zastavil.

16. Predmetom konania zostal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 20.12.2022 do zaplatenia.
Žalobca žiadal priznať mu úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na úhradu dlhu
v zmysle predžalobnej výzvy. Žalovaná namietala platenie úrokov z omeškania z dôvodu, že nárok nie je
daný (istinu uhradila len preto, že nechcela byť so žalobcom ako príbuzným v spore) a že ich priznanie
by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

18. Podľa § 579 ods.1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom

bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

19. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22. V danom prípade je nesporné, že medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej (jej matkou)
bola v konaní sp.zn. 10D/753/2004 uzavretá dedičská dohoda, podľa ktorej vymedzené nehnuteľnosti
(podielynanich)nadobudlamatkažalovanejstým,ževprípadeakéhokoľvekscudzeniaaleboobdržania
inej náhrady vyplatí ustupujúcemu dedičovi – žalobcovi polovicu z ceny týchto nehnuteľností za jeho
zákonný dedičský podiel. Vzhľadom na podmienku scudzenia /získania inej náhrady v budúcnosti je

zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osobu ustupujúceho dediča, ale sa malo týkať
aj jeho právnych nástupcov a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýkala
len dediča, ktorému pripadli nehnuteľnosti do vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí
sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada v prípade jej scudzenia resp. obdržania inej náhrady.
Z uvedeného možno vyvodiť, že nešlo len o osobný záväzok matky žalovanej v prípade získania

finančného prospechu zo zdedenej nehnuteľnosti vyplatiť zodpovedajúci podiel (1/2) žalobcovi, ale táto
povinnosť sa vzťahovala aj na právneho nástupcu dedičky, ktorý nadobudol dotknuté nehnuteľnosti
a získal za ne finančnú náhradu. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
96/2000, R 45/2005, podľa záverov ktorého „Rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa
preberateľom dedičstva stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu

sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu)
zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych
nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými“.
Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré nebolo doposiaľ judikatúrou prekonané, preto tunajší súd
nevidí dôvod sa od neho odchýliť.

23. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že nárok na zaplatenie žalovanej istiny bol dôvodný. Súd
posudzoval uvedenú otázku, aj keď z dôvodu späťvzatia žaloby v uvedenom rozsahu by sa mala vec
posudzovať len z procesného hľadiska, avšak predmetom sporu ostalo zaplatenie úrokov z omeškania
zo žalovanej istiny, nárok ktorý žalovaná rozporovala.

24. V konaní nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 8.12.2022 vyzval žalovanú na úhradu istiny
v lehote do 19.12.2022. Na výzvu žalovaná reagovala listom zo dňa 16.12.2022, v ktorom nárok žalobcu
neuznala uvádzajúc, že vo výzve uvedený právny dôvod neexistuje, že nebola účastníckou dedičskéhokonania 10D/753/2004 a nemala vedomosť, čo bolo predmetom dedenia a za akých podmienok, ako aj
z dôvodu, že uvedené pasívum z dedičského rozhodnutia po jej matke nevyplýva.

25. Z obsahu vyjadrenia žalovanej možno vyvodiť, že nárok žalobcu jednoznačne odmietla. Jej tvrdenie
v konaní, že o povinnosti voči žalobcovi nemala vedomosť, pretože tento nárok žalobca neosvedčil
a o obsahu osvedčenia zo dňa 16.6.2006 sa dozvedela až pri doručení žaloby je v rozpore s jej tvrdením,
že po tom, čo sa v roku 2022 dozvedela o záväzku voči žalobcovi, sa v jeho prospech vzdala prevažnej
časti dedičstva po ich spoločných predkoch. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 23.2.2023, a teda

vedomosť o obsahu osvedčenia o dedičstve nemohla mať žalovaná až od uvedeného dátumu. Žalovaná
zároveň tvrdila, že jej správaním – vzdaním sa dedičstva žalobca nadobudol na jej úkor neprimeraný
majetkový prospech, a preto by priznanie úrokov z omeškania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

26. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné,
pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.

27. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

28. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným
názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol
v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa
členov spoločnosti (M. Števček a spol.: Občiansky zákonník I, Veľký komentár, C.H.Beck 2015, s. 23).

29. Po vykonanom dokazovaní súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by priznanie úrokov z omeškania
žalobcovi znamenalo rozpor s dobrými mravmi. Predmetný nárok je podľa súdu dôvodný a žalobca
si ho riadne uplatnil. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu v ním určenej lehote. Žalovaná si túto
svoju povinnosť nesplnila, uhradiť dlh odmietla, čím sa dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty určenej vo výzve. Žalobca svoj nárok vo výzve riadne odôvodnil a žalovaná nárok

jednoznačne odmietla. Nemožno preto konštatovať, že žalobca žalovanú riadne nevyzval na úhradu
dlhu, pretože k výzve nepripojil osvedčenie o dedičstve, o ktoré opieral svoj nárok. Svoj nárok riadne
vysvetlil.

30. Z uvedených dôvodov žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 7% ročne od 20.12.2022 do 27.4.2023, kedy došlo k úhrade istiny žalovanou, čo činí 449,39 eur.
Výška úrokov z omeškania vyplýva z vyššie cit. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

31. Žalovaná vzniesla voči nároku žalobcu námietku započítania v sume 90,46 eur, suma ktorá
predstavuje rozdiel medzi nárokom na výplatu náhrady za jej zákonný podiel v zmysle uznesenia

i dedičstva zo dňa 23.5.2023 a výškou vyplatenej náhrady. Žalobca so započítaním neprejavil súhlas, k
dohode o započítaní nedošlo, preto súd posudzoval splnenie podmienok pre jednostranné započítanie
pohľadávok žalovanej voči žalobcovi.

32. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

33. Citované ustanovenie upravuje započítanie ako spôsob zániku pohľadávok veriteľa a dlžníka.

Toto ustanovenie vyžaduje, aby niektorý z účastníkov urobil prejav vôle smerujúci na započítanie.
Súhlas druhého účastníka sa nevyžaduje. Prejav vôle na započítanie nevyžaduje písomnú formu,
musí byť dostatočne určitý a musí byť z neho nepochybné, ktorej pohľadávky sa týka. Podmienkou
zápočtu pohľadávok je, že pohľadávky musia byť vzájomné, musia byť rovnakého druhu a musia byť
započítateľné.

34. Žalobca tvrdil, že o sumu 90,46 eur ponížil sumu, ktorú mal žalovanej vyplatiť titulom výšky jej
zákonného podielu poukazujúc na ním vynaložené výdavky pred a počas dedičských konaní, z ktorých
mala prospech i žalovaná. Napriek námietke žalovanej o nevyplatení uvedenej sumy tieto svoje tvrdeniaa výšku nákladov vynaložených v súvislosti s dodatočnými dedičskými konaniami nepreukázal. Súd
preto považoval procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v zohľadnení sumy 90,46 eur za dôvodnú.
Vzhľadom na započítací prejav žalovanej na pojednávaní dňa 4.4.2024, pričom ide o pohľadávky

sporových strán, ktoré sú vzájomné, rovnakého druhu a započítateľné, súd dospel k záveru, že záväzok
žalovanej voči žalobcovi v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú (90,46 eur), započítaním zanikol. Súd
preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 358,93 eur (449,39 eur – 90,46 eur). V zostávajúcom
rozsahu súd posúdil nárok žalobcu za nedôvodný.

35. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods.3 veta prvá CSP.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods.1 CSP, ako aj v zmysle § 255 ods.1 CSP, podľa

ktorých ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalovaná navrhovala rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Nepriznanie náhrady trov konania predstavuje výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 CSP) príp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256
ods. 1 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, ak ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci

alebo (aj) v okolnostiach na strane sporových strán.

40. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva
súdu.

41. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti pre aplikáciu § 257 CSP zákon
nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie,
keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami,nadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniekonaniaajehovýsledok(viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017). K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov
sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné

pomery všetkých strán sporu a všíma si okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich
postoj v konaní.

42. V danom spore za zastavenie konania v časti istiny 18 165 eur procesne zodpovedá žalovaná.
Podľa ustálenej súdnej praxe, ak žalobca vezme žalobu späť ako následok správania sa žalovaného po

začatí konania platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. K späťvzatiu žaloby v časti istiny
žalobcom došlo v dôsledku toho, že žalovaná po začatí konania splnila žalovanú povinnosť (zaplatila
žalovanú istinu 18165 eur). Žalobca bol úspešný aj v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky –
úrokov z omeškania. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi patrí plný nárok na náhradu trov konania,
keďže bol neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva.

43. Žalovaná tvrdila dôvodnosť nepriznania náhrady trov konania žalobcovi poukazujúc predovšetkým
na tieto skutočnosti: uplatnený nárok predstavoval len osobný záväzok matky žalovanej; objektívna
nevedomosť žalovanej o existencii jej záväzku; reálny záujem žalovanej vyriešiť spornú situáciu
mimosúdnou cestou (žalovaná vyhovela majetkovým požiadavkám žalobcu v dodatočných dedičských

konaniach ešte predtým, ako sa žalobca nechal právne zastúpiť); zneužitie ústretovosti žalovanej v
dodatočných dedičských konaniach, t.j. podanie žaloby potom, ako v dedičských konaniach žalovaná
vyhovela majetkovým požiadavkám žalobcu; iniciovanie účelového súdneho konania žalobcom ešte
v čase prebiehajúceho dodatočného dedičského konania po poručiteľovi A. B. aj napriek prísľubužalovanej o vysporiadanie nároku žalobcu v rámci, resp. bezodkladne po dodatočnom dedičskom
konaní; uhradenie celého nároku žalobcu bezprostredne po začatí konania, resp. potom, ako bolo
žalovanej so žalobou predložené osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.6.2006; zaplatenie ďalšieho nároku

žalobcu vo výške 21 109 eur; evidentne negatívny vzťah žalobcu k žalovanej (zneužitie ochoty žalovanej
vyhovieť majetkovým požiadavkám žalobcu v dodatočných dedičských konaniach a následné účelové
podaniežalobyvsnahezaťažiťžalovanúvyššíminákladmispojenýmisosúdnymkonaním);príbuzenský
pomer sporových strán; správanie sa žalobcu spočívajúce v nesplnení si povinnosti vyplatiť žalovanej
celú výšku jej zákonného podielu a nepriaznivá finančná situácia žalovanej (strata zamestnania).

44. K skutočnosti, že nešlo len o osobný záväzok matky žalovanej a že žalovaná do doručenia žaloby
nemala o svojom záväzku vedomosť sa súd vyjadril v ods. 22 a 25 odôvodnenia.

45. Tvrdenie žalovanej o jej ústupkoch voči žalobcovi v dodatočných dedičských konaniach po
ich spoločných právnych predchodcoch súd nemal za preukázané. Podľa všetkých predložených

dedičských rozhodnutí dedili žalobca i žalovaná vo výške ich spoluvlastníckych podielov resp. v prípade
nadobudnutia nehnuteľností (spoluvlastníckych podielov k nim) vo väčšom rozsahu prevzali záväzok
v prípade scudzenia alebo iného speňaženia majetku vyplatiť ostatným ustupujúcim dedičom hodnotu
zodpovedajúcu ich zákonnému podielu. Okolnosť, že žalobca môže zdedenú nehnuteľnosť v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu užívať neznamená vzdanie sa práv žalovanej v prospech žalobcu.

S užívaním každej nehnuteľnosti sú spojené nielen určité práva, ale aj povinnosti. Účastníci dedičského
konania sa dohodli na určitom rozdelení dedičskej pozostalosti s tým, že v prípade speňaženia
tohto majetku vyplatia ostatným dedičom ich zákonný podiel. To, že niektorý z nich do speňaženia
nehnuteľnosti túto vlastní a prípadne i užíva, samo o sebe neznamená získanie značného majetkového
prospechu na úkor ostatných dedičov. Skutočnosť, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré v krátkom

čase previedol na tretiu osobu za značne vyššiu sumu, ako je žalovanou tvrdená hodnota nehnuteľností,
ktoré zdedila ona, tiež nemožno považovať za získanie majetkového prospechu žalobcu na úkor
žalovanej. Dedičia sa vyporiadali dohodou vo viacerých dedičských konaniach v rokoch 2022-2023.
Okolnosť, že žalovaná mala vyhovieť majetkovým požiadavkám žalobcu a vzdať sa v jeho prospech
takmer celého dedičstva z dedičských rozhodnutí nevyplýva.

46. Vyhľadanie právnej pomoci za účelom zastupovania pri uplatňovaní nároku a uplatnenie nároku
súdnou cestou po tom, ako žalovaná nesplnila žalobcom žiadanú povinnosť nemožno považovať za
účelové konanie žalobcu s cieľom finančného zaťaženia žalovanej. Žalobca riadne vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy a až následne podal žalobu. Bolo jeho právom, už aj pred zaslaním

predžalobnej výzvy zvoliť si advokáta, aby vykonával úkony smerujúce k uplatneniu jeho pohľadávky
súdnou i mimosúdnou cestou.

47. Skutočnosť, že žalovaná zaplatila žalovanú istinu a ďalší nárok žalobcu po začatí konania tiež
nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa zakladajúci nárok na nepriznanie náhrady trov konania

žalobcovi. Žalovaná bola pred podaním žaloby na splnenie si tejto povinnosti riadne vyzvaná, ako už
súd aj vyššie opakovane uviedol.

48. Okolnosť, že žalovaná stratila zamestnanie taktiež neznamená dôvod hodný osobitného zreteľa.
Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že je v tak nepriaznivej sociálnej situácii, že by priznanie

náhrady trov konania žalobcovi pre ňu znamenal taký neprimeraný zásah do jej majetkovej sféry, že
by bolo ohrozené uspokojovanie jej základných životných potrieb a pod., pričom na strane oprávnenej
osoby (žalobcu) by nepriznanie náhrady trov neznamenalo značný zásah do jeho práv. Žalovaná,
rovnako ako žalobca nadobudli majetkový prospech predajom zdedených spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnostiach (resp. vyplatením náhrady za podiel dediča).

49. Po posúdení všetkých okolností prejednávanej veci, vychádzajúc z úvah súdu uvedených v ods.
44-48 súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre
výnimočnú moderáciu nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP. Súd preto v zhode s § 255
ods.1 a § 256 CSP zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1

CSP).