Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205201
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123205201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX B. XXX, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej
346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX B. XXX, o určenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 83C/12/2023-106 zo dňa 22. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe o vrátenie daru podľa ust. §
630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a na základe toho určil žalobkyňu za vlastníčku
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Z hľadiska aplikácie ust. § 630 OZ považoval súd prvej inštancie za významné, či sa obdarovaný k
darcovi (alebo členovi jeho rodiny) správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Za také správanie

považoval aj hrubé urážky. Mal za preukázané, že žalobca vynadal žalobkyni do pí* a ku*iev nielen
dňa 03.05.2022, ale že žalovaný takto vulgárne nadával svojej dcére takmer vždy, keď si do domu
„Brvnište č. 265“ prišiel pre poštu a nielen v jej prítomnosti, ale takto sa o nej vyjadril aj pred tretími
osobami a dokonca aj vtedy, keď je sám na dvore. Podľa súdu prvej inštancie porušil žalovaný voči
žalobkyni dobré mravy aj so značnou intenzitou, keď výrazy „ku*va“ a „pi*a“ patria medzi najhoršie
vulgarizmy, a je preto neakceptovateľné použiť ich vo vzťahu k vlastnej dcére. Pokiaľ pre horeuvedené
správanie vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie daru, právny vzťah z darovania zanikol okamihom,

keď bola „Výzva na vrátenie daru“ doručená žalovanému - t. j. 14.04.2023, a preto súd prvej inštancie
žalobe vyhovel. K námietke neurčitosti výzvy súd prvej inštancie uviedol, že niektorí ľudia ich jednoducho
odmietajú používať - a preto nie je možné sankcionovať výzvu na vrátenie daru neplatnosťou iba preto,
že žalobkyňa v nej doslovne necitovala nadávky, ktorými jej žalovaný nadával a namiesto toho uviedla
(iba) slovné spojenie „vulgárne správate“. Výzva je podľa súdu prvej inštancie určitá aj čo do určenia
času, kedy sa toto vulgárne spávanie odohralo, keďže z výzvy jasne vyplýva, že žalobkyňa myslí na
tie incidenty, kvôli ktorým podala oznámenia na polícii, a ktoré následne riešil OÚ-odbor všeobecnej

vnútornej správy (t. j. incident, ku ktorému došlo dňa 03.05.2022 okolo 9,00 hod. a incident spočívajúci v
tom, že žalovaný sa v júli 2022 na verejnosti na adresu dcéry A. B. vyjadril, že chľastá s bezdomovcami,
má za frajera bezdomovca a kurví sa s bezdomovcami). Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú
obranu žalovaného, že pri pluralite darcov musia obdarovaného vyzvať na vrátenie daru všetci títodarcovia, keď v danom prípade sa žalobkyňa domáhala vrátenia iba toho majetku, ktorý žalovanému
darovalapráveibaona,atedavsúdenejvecinebolopreplatnosťvýzvynavráteniedarunutné,abyspolu
so žalobkyňou vyzval žalovaného aj D. B., ktorý bol tiež ako darca účastníkom darovacej zmluvy, no ten

daroval žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel odlišný od podielu žalobkyne. K námietke žalovaného,
že priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že konanie tvrdené žalobkyňou sa nepreukázalo,
súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 193 CSP je viazaný iba rozhodnutím o tom, že priestupok
bol spáchaný. Rozhodnutie o zastavení konania vo veci priestupkov však nie je takýmto „odsudzujúcim“
rozhodnutím, v dôsledku čoho môže súd dospieť aj k úplne opačného názoru, než správny orgán.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, žalobu nepovažoval za
dôvodnú a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nedostatok účastníctva D. B. v konaní, pretože
bol druhým darcom podľa dotknutej darovacej zmluvy. Pokiaľ na jej základe dvaja
darcovia darovali svoje spoluvlastnícke podiely dvom obdarovaným bez presného určenia kto, koľko
a komu daruje, nemožno prijať záver, že každý z darcov daroval každému z obdarovaných práve
polovicu svojho spoluvlastníckeho podielu, ako konštatoval súd prvej inštancie. Takýto výklad darovacej

zmluvy nemá podľa žalovaného zákonný základ, a preto podľa neho neobstojí záver súdu prvej
inštancie,žežalobkyňaA.B.darovalapolovicusvojhospoluvlastníckehopodielumatkeapolovicuotcovi
(žalovanému) a rovnako takto daroval svoj spoluvlastnícky podiel aj brat žalobkyne C. B.. Preto bolo
podľa žalovaného nevyhnutné, aby stranou sporu bol ako darca aj brat žalobkyne D. B..

4. Ďalej žalovaný namietal svedecké výpovede, keď podľa neho súd prvej inštancie uveril svedkom
žalobkyne, a naopak, neuveril svedkom navrhnutých žalovaným. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel
vierohodnosť viacerých svedkov o konštatovanie, že nevyšla najavo ich zlá povesť, alebo osobitný
vzťah k stranám sporu, považoval to žalovaný za nelogické, keď nemožno
preukazovať neexistenciu nejakej skutočnosti a súčasne za nepodložené vykonaným dokazovaním, keď

napr. k prepojeniu svedkov na kriminálne prostredie nebol vykonaný žiaden dôkaz. Zároveň žalobca
považoval za nepravdivé, že svedkovia žaloby nemajú k žalobkyni žiaden osobitný vzťah, keď svedkyne
E.aB.jednoznačneuviedlipriateľskývzťahkžalobkyni,svedokD.B.jebratžalobkyneasynžalovaného
a svedkyňa F. B. jeho dcéra. Už len uvedené rodinné vzťahy zakladajú osobitný vzťah svedkov k stranám
sporu, a tým spôsobenú zaujatosť. Ťažko možno v tejto situácii podľa žalovaného uveriť, že takíto

svedkovia neboli informovaní o predmete sporu a dôvode ich výpovede. Na druhú stranu žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie neuveril svedeckej výpovedi družky žalovaného, ktorú považoval za
nedôveryhodnú pre rozpor jej výpovede pred správnym orgánom v roku 2022 a na pojednávaní súdu
v roku 2024. Pri zohľadnení časového odstupu výpovedí a popisovanej udalosti (03.05.2022),
a veku svedkyne, nízkeho významu rozpornej skutočnosti, nebol podľa žalovaného dôvod, aby súd prvej

inštancietejtosvedeckejvýpovedivprospechžalovanéhoneuveril.Zaneprípustnépovažovaloznačenie
družky žalovaného ako vopred pripravenej svedkyne, s čím je potom ale podľa žalovaného
v protiklade, že by došlo k rozporu v jej výpovediach. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie založené na vyššie uvedených svedeckých výpovediach, neobstojí podľa žalovaného ako
určité, presvedčivé a zákonné, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

5. Za nesprávny považoval žalovaný aj záver súdu prvej inštancie o určitosti výzvy na vrátenie
daru, keď podľa neho nie je z výzvy zrejmé, konkrétne konanie žalovaného, ktoré má byť
dôvodom vrátenia daru, keď výzva všeobecne uvádza, že sa žalovaný ako otec k žalobkyni vulgárne
správa, čím porušuje dobré mravy, čo bola žalobkyňa nútená riešiť aj trestným oznámením na

polícii, ktorá konanie kvalifikovala ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a vec bola následne
riešená Okresným úradom Považská Bystrica. Takáto formulácia podľa žalobcu, a ani ďalší text
výzvy neobsahuje konkrétne konanie žalovaného špecifikované miestom, časom a obsahom. Absenciu
konkrétneho popisu nemožno podľa žalovaného odôvodniť ostychom žalobkyne používať vulgarizmy,
keď okrem iného výzvu formuloval právny zástupca, ktorý s uvádzaním vulgarizmov v konaní problém

nemal. Ďalej žalovaný namietal označenie konania žalovaného vo výzve ako priestupok, keď v konaní
vyšlo najavo, že spáchanie priestupku nebolo preukázané a konanie bolo zastavené. Výzva na
vrátenie daru bolo podľa žalovaného aj z tohto dôvodu neurčitá a založená na nepravdivých tvrdeniach,
teda nespôsobilá vyvolať zamýšľané následky.6. Záverom odvolania namietal žalovaný nevykonateľnosť výroku napadnutého rozsudku, keď tento
určuje vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu parcely, no predmetom vlastníckeho práva môže byť len

pozemok, ako časť zemského povrchu definovaná v ust. § 3 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z.
a nie parcela ako geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v mape alebo geometrickom
pláne v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala odvolacie námietky žalovaného za

nedôvodné a napadnuté rozhodnutie žiadala potvrdiť.

8. V ďalších podaniach v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich skorších stanoviskách.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a nasl. zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho

súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť
podľa § 387 CSP.

10. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a zistil,
že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.

12. Nie je dôvodná námietka žalovaného o nedostatku účastníctva v tomto spore, keď má zato, že

podmienkou úspešného uplatnenia žaloby bola aj účasť ďalšieho darcu zúčastneného na darovacej
zmluve, a to brata žalobkyne D. B.. Je nesporné, že dotknutú darovaciu zmluvu uzatvárali na
jednej strane ako darcovia žalobkyňa a jej brat D. B., v tom čase podieloví spoluvlastníci darovanej
nehnuteľnosti, každý v podiele 1. Obdarovanými boli ich rodičia, toho času nebohá matka a žalovaný
ako ich otec, ktorí nadobudli darovanú nehnuteľnosť rovnako do podielového

spoluvlastníctva, každý v podiele 1. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že za danej situácie
neprichádza do úvahy len to, že každý z darcov daroval každému z obdarovaných rovnakú
časť svojho spoluvlastníckeho podielu, ale aj prevod v iných podieloch (napr. každý z darcov daruje celý
svoj podiel len jednému z obdarovaných). Je rovnako nesporné, že darovacia zmluva o tejto otázke mlčí
a konštatuje len toľko, že darcovia svoje spoluvlastnícke podiely v celosti prevádzajú na obdarovaných.

Za danej situácie je potom namieste súdom prvej inštancie prijatý výklad obsahu darovacej zmluvy v tom
zmysle, že každý z darcov daroval každému z obdarovaných svoj spoluvlastnícky podiel rovným dielom.
Tento výklad darovacej zmluvy je v súlade s princípom podielového spoluvlastníctva, že pokiaľ nie je
ustanovené alebo dohodnuté inak, sú podiely spoluvlastníkov rovnaké (137 ods. 2 OZ).

13. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku nesprávnych skutkových zistení založených na
hodnotení svedeckých výpovedí. V prvom rade je potrebné uviesť, že pri hodnotení
vierohodnosti svedkov kritériom zlej povesti, či blízkosti ku kriminálnemu prostrediu, súd prvej inštancie
nekonštatoval ako zistený záver, že tieto atribúty u svedkov preukázateľne nie sú, ale že nevyšli najavo.
Preto nie je dôvod namietať, že k tomu neboli vykonávané dôkazy, a že sa jedná o negatívnu skutočnosť,

ktorájenepreukázateľná.Súdprvejinštancievtomtosmeresprávnevychádzazkonštrukciedomnienky,
žepokiaľuvedenéatribútymajúcevplyvnavierohodnosťsvedkanevyjdúnajavo,nietdôvodichsvedkovi
prisudzovať. Čo sa týka osobitného vzťahu svedkov k stranám sporu, sú rodinné väzby samozrejme
úplne zrejmé a tomuto typu konania sú svedecké výpovede rodinných príslušníkov priam vlastné. Hoci
súd prvej inštancie mohol existenciu vzťahov svedkov a strán sporu v odôvodnení precizovať, nie je

bez toho daná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí. Nemožno totiž
opomenúť, že rodinní príslušníci žalobkyne sú rovnako aj rodinnými príslušníkmi žalovaného ako jej
otca. Nejedná sa o asymetriu v existencii rodinného pomeru svedka len k jednej strane sporu. Nie je
dôvod pochybovať o nestrannosti svedka len preto, že je rodinným príslušníkom oboch strán sporu.
Súčasne nemožno očakávať, že k okolnostiam týkajúcim sa súkromného života je možné zabezpečiť

ako svedkov osoby stojace mimo okruh takéhoto súkromného života, a preto sú v obdobných sporoch
typicky svedkami rodinní príslušníci, alebo priatelia. Vylúčenie takýchto svedkov len z titulu existencie
bližšieho vzťahu so stranou sporu by prakticky znemožnilo dokazovanie svedeckou výpoveďou v tomto
type sporu. Súd prvej inštancie preto v tomto prípade nepochybil, keď podstatné skutkové zistenia založilna svedeckých výpovediach svedkov, u ktorých je daný rodinný pomer (aj) so žalobkyňou. Ako bolo
uvedené, títo svedkovia majú rovnako rodinný pomer aj k žalovanému. Čo sa týka namietaného
priklonenia sa k skutkovým okolnostiam vyplývajúcim zo svedeckých výpovedí svedkov žalujúcej strany

a neprijatia skutkových tvrdení podloženými svedeckou výpoveďou družky žalovaného, v prospech
správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie hovorí skôr než nekonzistentnosť výpovede družky
žalovaného ako svedkyne to, že jej svedecká výpoveď ostala oproti početnosti výpovedí svedkov
žalujúcej strany v zjavnej menšine. Ohľadom odvolacích námietok k svedeckým výpovediam ostáva
dodať,žeoznačeniedružkyžalovaného,akovopredpripravenejsvedkyne,nemôžemaťdopadnavecnú

správnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, pretože nepochádza zo strany
súdu prvej inštancie, ale ako uviedol aj žalovaný v odvolaní, mala sa takto vyjadriť strana žalujúca. Preto
je uvedené bez vplyvu na správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky
týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení o existencii správania sa žalovaného v hrubom rozpore
s dobrými mravmi neboli vzhľadom na vyššie uvedené dôvodné.

14. Súd prvej inštancie nepochybil ani v závere o určitosti výzvy na vrátenie daru, ktorej
nedostatok vníma žalovaný v tom, že z nej nie je zrejmé konkrétne konanie žalovaného, ktoré má byť
dôvodom vrátenia daru a výzva iba všeobecne uvádza, že sa žalovaný ako otec k žalobkyni vulgárne
správa, čím porušuje dobré mravy, čo bola žalobkyňa nútená riešiť aj trestným oznámením
na polícii. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa dňa 23.03.2023

písomne požiadala žalovaného o vrátenie daru z dôvodu, že žalovaný sa k nej vulgárne
správa, čo riešila aj trestným oznámením na polícii; žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 14.04.2023.
Súčasne zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 03.05.2022 dostavila
na OO PZ Považská Bystrica za účelom podania oznámenia o priestupku s tým, že žalovaný jej dňa
03.05.2022 v čase okolo 9:00 hod. začal bezdôvodne nadávať do ku*iev a pí*, pričom takto po nej kričal

približne pol hodinu. Obdobne súd prvej inštancie zistil, že dňa 29.07.2022 sa žalobkyňa dostavila na OO
PZ Považská Bystrica za účelom podania oznámenia o priestupku s tým, že žalovaný o nej v Papradne
od 04.07.2022 šíri, že chlastá s bezdomovcami, má bezdomovca frajera a kurví sa
s bezdomovcami a že dňa 29.07.2022 jej povedal, že „ešte uvidí“.

15. Výzva na vrátenie daru sama o sebe skutočne z hľadiska popisu konania žalovaného obsahuje iba
to, že žalovaný sa k žalobkyni vulgárne správa. To samo o sebe by skutočne nebolo dostatočným na
to, aby bolo možné spoľahlivo identifikovať konanie žalovaného, ktoré by malo byť dôvodom
na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 OZ. Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, z výzvy
jasne vyplýva, že žalobkyňa myslí na tie incidenty, kvôli ktorým podala oznámenia na polícii a ku ktorým

došlo dňa 03.05.2022 okolo 9,00 hod. a v júli 2022. V týchto oznámeniach je konanie
žalovaného presne špecifikované s uvedením použitých vulgarizmov. Ako každý právny úkon, tak aj
výzvu na vrátenie daru nemožno interpretovať izolovane, ale v kontexte udalostí a konania účastníkov
právneho úkonu. Pri takomto komplexnom nazeraní na obsah výzvy na vrátenie daru
adresovanej žalovanému je v spojení s obsahom oznámení známym tak žalobkyni, ako aj žalovanému

úplne zrejmé a jednoznačné, v čom malo spočívať vulgárne správanie žalovaného voči
žalobkyni, pre ktoré žalobkyňa žiadala vrátenie daru. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie správne uzavrel, že výzva na vrátenie daru bola dostatočne určitá a nemala formálne
nedostatky, pre ktoré by nebola spôsobilá privodiť následky predpokladané ustanovením
§ 630 OZ. Na tom nič nemení prípadné označenie konania žalovaného ako priestupok a ani spôsob

rozhodnutia správneho orgánu o takomto konaní, pretože to je len právnym posúdením konkrétneho
správania, pričom z hľadiska popisu konania, ktoré má byť dôvodom pre vrátenie daru nie je podstatná
právna kvalifikácia tohto správania, ale jeho skutkový popis. Ako bolo uvedené, ten bol z výzvy v spojení
s oznámeniami žalobkyne na polícii úplne jednoznačný. Súčasne ani zastavenie správneho konania
a neexistencia verejnoprávnej sankcie za konanie, ktoré je darcom namietané ako dôvod vrátenia daru

nevylučuje, aby bolo takéto konanie súdom posúdené ako spôsobilé pre vrátenie daru.

16. Napokon nebola dôvodná ani námietka žalovaného o nevykonateľnosti výroku napadnutého
rozsudku spočívajúca v nepoužití pojmu pozemok, ale parcela. Odvolací súd súhlasí, že uvedené pojmy
majú svoj zákonný obsah, tak ako ho žalovaný uvádza v odvolaní, a že predmetom právnych vzťahov

je pozemok, resp spoluvlastnícky podiel na ňom a nie parcela. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie
skutočne dopustil terminologickej nepresnosti v použití uvedených pojmov, nepovažuje to odvolací súd
za dôvod tak prísneho následku, akým je nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia vo forme nespôsobilosti
verejnejlistinynazápis dokatastra.Ikeďsajednáojavzhľadiskaprávnejterminológienežiadúci,je známe, že právna prax všeobecne uvedené pojmy pozemok a parcela nedostatočne rozlišuje a táto
skutočnosť nie je v prípade súkromných listín dôvodom pre konštatovanie takej vady, ktorá by mala byť
prekážkou zápisu vecných práv do katastra nehnuteľností. Preto odvolací súd neočakáva iný prístup ani

v prípade verejnej listiny. Dovolí si však do budúcnosti očakávať dôslednejšie rozlišovanie uvedených
pojmov zo strany súdu prvej inštancie.

17. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolanie žalovaného dôvodné, napadnuté rozhodnutie bolo
z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správne, a odvolací súd ho preto potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).