Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200029
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125200029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker právnom spore žalobkyne: A. B. C. D.,

nar.XX.XX.XXXX,bytomE.F.XX,XXXXXE.,zastúpenáJUDr.MarekomKažimírom,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX G. – G., proti žalovanému: B. D. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. F. XX,
XXX XX E., zastúpený: HUDÁK & partners, s.r.o., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 52 796 418, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.01.2025 domáhala aby súd určil, že závet

a listina o vydedení poručiteľa: H. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, naposledy
bytom: Hodkovce F. 17, 044 21 Hodkovce a zomrelým dňa 08.07.2024 so zanechaním závetu a listiny
o vydedení podľa notárskej zápisnice pod č. N 68/2022, Nz 13924/2022, NCRza 3508/2022 a NCRIs
14346/2022 spísané v ňom I. J. K. je neplatná. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že:

1.1. jej otec H. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX so zanechaním závetu a listiny o vydedení podľa
notárskej zápisnice pod č. N 68/2022, Nz 13924/2022, NCRza 3508/2022 a NCRIs 14346/2022 spísané
v ňom JUDr. Zuzanou Láncošovou ju vydedil. ako dôvod vydedenia uviedol dôvod uvedený v ustanovení
§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a to, že ako dcéra neprejavila opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mala prejavovať a to, že o neho ani o jeho manželku nejavila žiaden záujem, vraj mu
nezavolalaakosamá,činepotrebujenijakúpomoc.zároveňvydedilajzdôvoduuvedenéhovustanovení
§ 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, že trvalo vedie neusporiadaný život, a to, že dlhšie

obdobie si nevie nájsť prácu a, hoci je stále vďaka striedavo žije u priateľa a manžela a neprispieva
na Chod domácnosti. Dôsledky vydedenia vztiahol aj na osoby uvedené v ustanovení § 473 ods. 2
Občianskeho zákonníka, t.j. na jej potomkov a závetom odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok vrátane všetkých dediteľných práv svojmu synovi – žalovanému. V označenej listine o vydedení
uvedené dôvody vydedenia sa nezakladajú na pravdivej skutočnosti, listina o vydedení bola spísaná
bez dôkazov a sú v rozpore v taxatívne uvedenými dôvodmi ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vzťahy medzi ňou a jej rodičmi boli vždy dobré a tvrdenia uvedené v listine o vydedení sú

nepravdivé. Navštevovala oboch rodičov do momentu, kedy jej brat zakázal návštevy, rodičovský dom
zamykal s tým, že kedykoľvek sa skúšala ich navštíviť, bránu zamkol a nikdy ju k nim nepustil. Dôkazom
jej pokusov sú listy, k ich životným jubileám a pokúsi sa s rodičmi telefonicky spojiť a to cez pevnú linku
ako aj cez mobilné čísla rodičov, konkrétne: XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX alebo XXX/XXXX XXX.Po dotaze spoločnosti Telecom zistila, že jej telefónne číslo bolo zablokované a pokusy o spojenie cez
pevnú linku boli zrušené. O tejto skutočnosti rodičom posielal listy, pohľadnice a blahoželania bezplatnej
odpovede. viackrát sa jej listy vrátili ako nedoručené z dôvodu odmietnutia jej prevzatia. Vždy bola

pripravená pomôcť rodičom starobe a chorobe, čo môžu dosvedčiť viacerí svedkovia.
1.2. Z uvedených dôvodov dedičskom konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn.
77D/547/2024Dnot126/2024namietala,žedôvodvydedeniauvedenývlistineovydedenínezodpovedá
skutočnosti a že zákonné dôvody pre jej vydedenie nie sú dané aj to, že sa s rodičmi viackrát pokúšala
kontaktovať a aj to, že na základe jej podnetu požiadala L. M. B. o preverenie zdravotného stavu rodičov,

ktorý k rodičom vyslal zdravotnícku pomoc. Kontakt s rodičmi jej nebol žalovaným umožnený a to iba
z jeho rozhodnutia s cieľom dosiahnuť jej vydedenie. K ďalším uvádzaným skutočnostiam, že údajne
vedie neusporiadaný život, neprispieva na chod domácnosti, žalobkyňa poukázala na jej výpoveď na
pojednávaní dňa 19. novembra 2024 pred súdnym komisárom JUDr. Silviou Pršebice a tvrdí, že dôvody
jej vydedenia uvádzané v listine o vydedení nie sú pravdivé a rodičia boli jej bratom zmanipulovaní s
jedným cieľom, aby menovaný zdedil celý ich majetok.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe podaním zo dňa 17.02.2025 (č.l. 35) uviedol, že:
3.1. Listina o vydedení ako aj závet spĺňa všetky zákonom predpísané formálne aj obsahové náležitosti
a z tohto dôvodu je ich možné považovať za platné. Úkon poručiteľa bol urobený slobodne a vážne, a
poručiteľ bol spôsobilý na právne úkony. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi vydedenia

žalobkyne, ktoré sú uvedené v listine o vydedení a v celom rozsahu ich potvrdzuje. Na potvrdenie
uvedených skutočností navrhuje vypočuť svedka pani B. N..
3.2. Žalobca ďalej uviedol že žalobkyňa na návšteve u rodičov im povedala, že keď otec zomrie, mamu
dá do ústavu a dom predá. Žalobkyňa odôvodňovala, že sa o mamu, ktorá bola v nemocnici nemôže
starať, lebo je na invalidnom dôchodku, čo nie je pravda. Keďže zároveň povedala, že sa o mamu bude

treba starať 24 hodín denne, kvôli tomu musel odísť zo zamestnania a vybaviť si opatrovateľské. Sestra
klame, pretože otcovi vybavovala geriatriu a mame starobinec, v čom jej on zabránil. Nie je pravdou,
že jej bránil styku s rodičmi, pretože bol to otec, ktorý jej povedal, že ju už nechce vidieť a že k nim už
viac nemá chodiť. To isté jej povedala aj mama. Rodičom posielal listy aj napriek tomu, že si to rodičia
nepriali, čo otec potvrdil podpisom na liste a napísal "odmietam prevziať". Ten nuly nemajú už cca 8

rokov a otec žalobkyňu v mobile zablokoval, nakoľko s ňou nechcel byť v kontakte. Je pravdou, že
požiadala L. B. o preberaní zdravotného stavu mamy z dôvodu, že týranou osobou. Zdravotná služba
mamu vyšetrila so záverom, že o pacientku je vzorne postarané, zbytočný výjazd. Na druhý deň prišla
polícia vypočuť mamu, preto podal na sestru na polícii podnet za krivé obvinenie. Otec a mama sa
rozhodli podľa vlastného uváženia, nakoľko videli, že dcéra on ich nejaví žiaden záujem a nikto s nimi

nemanipuloval. Bolo to ich slobodné rozhodnutie.

4. V replike zo dňa 6.3.2025 (č.l. 44) žalobkyňa žiadala o vytýčenie hlavného pojednávania a osobnej
konfrontácie žalobcu a žalovaného a vyžiadaní stanoviska Slovak Telecom, a.s. blokácii telefónnych
čísel žalobcu.

4.1. Ďalej poprela vyjadrenia žalovaného. Sanitku volala, pretože otec mal vysoké teploty, čo sa
dozvedela od syna, kedy jej žalovaný povedal, že „ak sa dedovi (rozumej poručiteľovi) niečo stane,
skončili ako rodina“. Sanitku však žalovaný nezavolal ani ich tam nepustil. Rodičom nikdy v živote
nevybavovala nejaké umiestnenie, nikde rodičov umiestniť nechcela. rodičovský majetok nepredávala,
zato jej brat ešte za života otca áno – traktor, vlečku, pluh, radlicu, auto, metrovicu drevo. Keď nebohý

otec v roku 2022 dostal infarkt a bol v nemocnici, mladý to neoznámil. v apríli 2022 mama skončila
v nemocnici, alebo sa niečo muselo doma stať, že vraj otec na ňu kričal ., keď bola za ňou na
návšteve, mama sa traja triasla, bála. Odporúčanie doktorky doliečiť ju v Rožňave, otec a syn zamietli.
U ošetrujúceho lekára vybavila nutridrinky, aby mama posilnila svoj zdravotný stav, pretože odmietala
jesť, brat jej to však nedával, ani ďalšie neobjednal.

4.2. Pevnú linku brat zablokoval. Nie je pravda, že 8 rokov nemali linku, všetko bolo v poriadku len ona
nemohla volať ani mobily, pretože brat sa postaral o to, aby nemala žiaden kontakt s rodičmi.
4.3. Je pravdou, že počas dlhodobej PN si vybavovala invalidku, ale i to neschválili. Nikdy netvrdila,
že ju má.
4.4. Na jednej návšteve u rodičov povedala, že si vybavujú opatrovateľský príspevok, nakoľko má teraz

33 rokov s takou prácou, kedy sa aj brat vysmial do tváre a povedal, že bude hanba starať sa o rodičov
a brať peniaze. Nie je pravdou, že on musel dať výpoveď zo zamestnania roky bol doma a nechal sa
vydržiavať rodičmi, nepracoval a keď aj, nikdy nevydržal dlho.4.5. Ohľadom posielania listov rodičom sviatkom meninám a narodeninám, na všetko má podacie lístky.
Až jeden list sa jej vrátil späť s poznámkou „odmietam prevziať“, čo však podpísal brat nebohého otca.
písmo a podpis sa dá overiť. Otcov brat sa takto postaral, aby si otec myslel, že sa oňho nezaujíma,

že nepríde, že mu nezavolá. Keď písala list, bol nedoručený. Keď telefonovala, bola zablokovaná linka.
Keď chcela ísť osobne, bola zamknutá bránička.
4.6. Rýchlu zdravotnú pomoc vyslala k rodičom sa L. B. podľa svojho uváženia. Na ceste od lekára má
ju už čakala polícia, lebo brat na ňu podal trestné oznámenie, že osočuje.
4.7. Brat jej neposkytol informáciu, že otec zomrel dozvedela sa to až na druhý deň v práci od cudzích

ľudí. Domnieva sa, že brat osočoval jej osobu pred rodičmi a donútil otca napísať závet v takom znení, v
akom je. Otec nemohol vedieť, že telefonuje, píše, chce sa k nim prísť, vedel len to, čo mu povedal brat.
4.8. Svedkyňa B. O. nemôže zhodnotiť situáciu pretože k nim chodievala na návštevu raz do roka. Aj
táto osoba je zmanipulovaná bratom a povie všetko tak, aby to vyhovovalo bratovi, nie ako to bolo v
skutočnosti.
4.9. Z vo februári 2022 bola oslava mamkiných 75tych narodenín a zrazu v máji 2022 je záhadne spísaný

závet a ona je zrazu tá zlá. V závere vyjadrenia žalobkyňa opísala stručnú charakteristiku jej brata B. D..

5. V duplike zo dňa 04.04.2025 (č.l. 56) žalovaný uviedol, že:
5.1. Z predloženého závetu je nepochybné, že bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, t.j.
kvalifikovanou a nezávislou osobou, má písomnú formu, je riadne datovaný a podpísaný. Zo závetu

jednoznačne vyplýva výslovný prejav vôle poručiteľa s ustanovením konkrétneho dediča – žalovaného.
Úkon (závet) poručiteľa bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a pri plnej spôsobilosti na
právne úkony. Závet spĺňa všetky zákonom predpísané formálne aj obsahové náležitosti a z toho dôvodu
jeho možné považovať za platný.
5.2. K platnosti vydedenia žalovaný uviedol, že poručiteľ vydedil žalobkyňu z dôvodov uvedených v

§ 469a ods. 1 písm. b) a d) Občianskeho zákonníka a to predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa o
poručiteľa a jeho manželku (matku žalobkyne) trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mala prejavovať a trvalo vedie neusporiadaný život. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo
dňa 17.02.2025, kde uviedol, že poručiteľ vo veku takmer 75 rokov bol odkázaný sa starať nielen seba,
ale z dôvodu choroby jeho manželky (matky žalobkyne) aj o ňu, ktorá si vyžadovala celodennú zdravotnú

starostlivosť. Nakoľko žalobkyňa sa odmietala podieľať na starostlivosti o matku, žalovaný bol nútený
ukončiť svoj pracovný pomer a zabezpečiť osobnú starostlivosť o rodičov, ktorá po smrti poručiteľa
trvá nepretržite nepretržite do dnešného dňa. Žalovaná namiesto pomoci krivo obvinila poručiteľa a
žalovaného zo zanedbania starostlivosti o matku žalovaného a žalobkyne.
5.3. Takéto konanie potomka je v rozpore s tradičným hodnotám v rodinných vzťahoch práve takýmto

správaním žalobkyňa podľa názoru žalovaného naplnila dôvody uvedené v citovanom ustanovení
občianskeho zákona zákonníka. Rodičom (poručiteľovi) neposkytla počas choroby pomoc, a teda po
určitú kvalifikovanú dobu neprejavovala opravdivý záujem rodičov, naopak jej konanie práve svedčí
o nezáujme zjednodušiť otcovi neľahkú situáciu pri starostlivosti o neho samotného ako aj o matku
žalobkynesohľadomnazdravotnýstav,ktorýsivyžadovalajtohočasuvyžadujecelodennústarostlivosť.

Nakoľko pomocou chorobe treba rozumieť nielen pomoc materiálu, ale aj pomoc v podobe morálnej
opory,prejavenejempatieaporozumenia,čožalobkyňarodičom(vrátaneporučiteľa)nespornevrozpore
s dobrými mravmi neposkytla.
5.4. Z dôvodu právnej istoty žalovaný uviedol, že ak by aj listina o vydedení bola neplatným právnym
úkonom, nemá to žiaden vplyv na platnosť iného právneho úkonu, a to kogentne závetu. Na tom nemení

nič ani skutočnosť, že oba právne úkony boli spísané v jednej listine. Ide o samostatné dva právne
úkony, pričom neplatnosť jednotného z nich zásadne nespôsobuje a ani môže spôsobovať neplatnosť
právneho úkonu. Oba tieto úkony ako samostatné právne úkony popri seba obstoja bez právneho vplyvu
vo vzťahu k ich účinkom. V takomto prípade by bol závet aj napriek tomu platný a zákonný dedič by
dedil v časti jednej polovice pripadajúcej na jeho zákonný dedičský podiel.

Skutkový stav:
6.1. Z Oznámenia o úmrtí (č.l. 1 – spis MS KE sp. zn. 77D/547/2024) súd zistil, že poručiteľ H. D.
C. D., narodený XX. XXXXXXXX XXXX v Šemši, Slovenská republika zomrel dňa XX.XX.XXXX v E.,
Slovenská republika.

6.2. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej dňa 19. novembra 2024 v notárskej kancelárii JUDr. Silvie
Pršebice,notárkysosídlomvG.,P.L.F.XvdedičskejvecipoporučiteľoviH.D.,C.D.,nar.XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom E. XX a zomrelom dňa 08.07.2024 so zanechaním závetu a listiny
o vydedení (č.l. 70 – spis MS KE sp. zn. 77D/547/2024) súd zistil, že ako dedičia zo zákona v I.dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: 1/ L. D., C. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E.
XX - pozostalá manželka, v zákonom podiele 1/3-ina, 2/ B. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom E. XX - pozostalý syn, v zákonom podiele 1/3-ina, 3/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.

XXXXXX/XXXX, bytom E. XX - pozostalá dcéra, v zákonom podiele 1/3-ina, kedy prítomný I. I. Q. ako
splnomocnený zástupca L. D. a B. D. po upovedomení o dedičskom práve L. D. a B. D., o možnosti
dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva, o dedičskej nespôsobilosti a
o započítaní na dedičský podiel podľa § 189 CMP a podľa § 463 až 467, § 469 a § 484 Občianskeho
zákonníka vyhlásili, že dedičia L. D. a B. D. dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť

a započítanie neprichádza do úvahy. Podľa vyhlásenia účastníkov a na základe lustrácie v Notárskom
centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení spísané dňa
19.05.2022voformenotárskejzápisnicepodč.N68/2022,Nz13924/2022,NCRza3508/2022.Prítomná
A. B. po oboznámení sa s obsahom listiny o vydedení a po jej vyhlásení uviedla, že s ňou nesúhlasí a
namietla dôvody vydedenia.
6.3. Z notárskej zápisnice N 68/2022 Nz 13924/2022 NCRza 3508/2022 NCRIs 14346/2022 (č.l. 61 –

spis MS KE sp. zn. 77D/547/2024) súd zistil, že dňa 19.05.2022 bola napísaná a podpísaná notárkou
JUDr. Zuzanou Láncošovou v Notárskej kancelárii na Zborovskej č. 2 v Košiciach Listina o vydedení
a Závet H. D. C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvalý pobyt Hodkovce F.17, ktorých pri
plnom vedomí a slobodne vyhlásil, že v prípade jeho smrti vydeďuje svoju dcéru, ktorou je A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX. Ako dôvody vydedenia uviedol nasledovné: dcéra A. B. rodená D. o

neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať (§ 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka) a trvalo vedie neusporiadaný život (§ 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka): o neho ani o jeho manželku nejaví žiaden záujem, nezavolám ju, ako sa má a nepotrebuje
nijakú pomoc. Cca pred polrokom jeho manželke povedala, že ak sa pominie, predá dom, v ktorom
bývame a manželku dá do starobinca. Už dlhšie obdobie si nevie, respektíve nechce nájsť prácu, hoci

je vydatá, striedavo žije u svojho priateľa a potom ju svojho manžela. Keď príde domov manželovi,
ničím neprispieva do chodu spoločnej domácnosti, ešte manželovi nadáva, že nič nenakúpil, pritom jej
manžel, hoci už je dôchodca, musí stále pracovať, pretože v prevažnej miere platí inkaso a stále musí
splácať pôžičku, ktorú si vybrala a sama minula. Poručiteľ vyhlásil, že chce, aby sa dôsledky vydedenia
vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. potomkov vydedenej dcéry

A. B. C. D..
6.4. Mestský súd Košice uznesením č.k. 77D/547/2024 Dnor 126/2024 zo dňa 22.11.2024
prostredníctvom JUDr. Sylvie Pršebice, notárky so sídlom Košiciach, Murgašova 3, súdnym komisárom
povereným súdom na prejednanie dedičstva v dedičskej veci po poručiteľovi H. D., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom E. XX a zomrelom dňa 08.07.2024 so zanechaním závetu a listiny

o vydedení, ktorej účastníkmi sú: 1/ L. D., 2/ B. D., 3/ A. B. rozhodol nasledovne: I. Mestský súd Košice
ukladá A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia podala na Mestský súd Košice žalobu, že neboli dané dôvody vydedenia uvedené
v listine o vydedení spísanej dňa 19. mája 2022 vo forme notárskej zápisnice I. J. K. bol pod č. N
68/2022 Nz 13924/2022 NCRza 3508/2022 NCRIs 14346/2022, II. Mestský súd Košice z tohto dôvodu

dedičské konanie po poručiteľovi prerušuje až do právoplatného skončenia konania na príslušnom súde
o tejto spornej otázke, III. Ak žaloba nebude účastníkom stanovenej lehote podaná, ak bude konanie o
žalobe zastavené alebo ak bude žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bolo rozhodnuté v
neprospech žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2024.

Aplikované zákonné predpisy:
7.1. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7.2. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), ak

rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.7.3. Podľa § 194 ods. 2 CMP, súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
7.4. Podľa § 194 ods. 3 CMP, ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

7.5. Podľa § 496a ods. 1 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.
7.6. Podľa § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
7.7. Podľa § 469a ods. 3 OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Právna teória, jej aplikácia na prejednávaný spor a právne závery súdu:
8.Ustanovenie§137CSPobsahujedemonštratívnyvýpočetdruhovžalôb,pričomúplnenovákoncepcia
je zakotvená v písm. c) a d) predmetného ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba
a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). V tomto prípade záujmom zákonodarcu
pri formulovaní uvedeného ustanovenia bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určení

neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie
spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Žaloba o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, je
žalobou podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem vyplýva zo samotnej existencie dedičského
konania za súčasnej existencie závetu poručiteľky a listiny o vydedení, ktoré dedičské konanie nemožno
ukončiť vzhľadom na potrebu vyriešenia otázky, komu svedčí titul dedenia, t.j. kto bude dedičom a to

prostredníctvom civilnej žaloby o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú
dané. Právna úprava CSP teda pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ale iba za predpokladu,
že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným právnym predpisom je v tomto prípade CMP,
konkrétne ustanovenia §§ 158 a nasl. upravujúce konanie o dedičstve. Ustanovenie § 194 CMP upravuje
postup pre prípad, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností. Vtedy

dedičský súd uznesením odkáže toho z dedičov, ktorého dedičstvo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, tak ako učinil Mestský súd Košice uznesením sp. zn.
77D/547/2024 zo dňa 22.11.2024.

9. Pod pojmom „spor o dedičské právo“ možno rozumieť takú množinu sporov, kedy ide o posúdenie

spornej skutkovej otázky napr. že podpis poručiteľa na závetnej listine alebo listine o vydedení nepatrí
poručiteľovi, alebo či domnelý dedič viedol s poručiteľom spoločnú domácnosť a ako dlho (§ 474 a §
475 OZ) atď. Na podanie žaloby na určenie spornej skutočnosti ustanoví dedičský súd (notár ako súdny
komisár) v uznesení podľa § 194 CMP lehotu. Lehota je sudcovská. Súd môže lehotu primerane predĺžiť
(§ 118 ods. 2 CSP). Zmeškanie lehoty možno odpustiť (§ 122 CSP). Ak žaloba bola podaná v lehote,

dedičský súd (notár ako súdny komisár) vyhodnotí, kto je dedičom, až po právoplatnom skončení
sporového konania. Dedičský súd vychádza zo skutkového stavu podľa výsledku sporu (Smyčková, R.,
Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol., Civilný mimosporový poriadok, Komentár, 1. vydanie,
Bratislava : C. H. Beck, 2017, str. 673).

10. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v priebehu dedičského konania po poručiteľovi H.
D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy trvalý pobyt Hodkovce F.17, po oboznámení sa s
obsahom Listiny o vydedení žalobkyne, táto vyjadrila svoj nesúhlas a namietla dôvody vydedenia, na
základe čoho potom Mestský súd Košice prostredníctvom JUDr. Sylvie Pršebice, notárky uložil žalobkyni
podať žalobu o určenie spornej skutočnosti a to, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení

neboli dané.

11. Aj napriek tomu, že identifikácia spornej skutočnosti bola vykonaná notárkou zrozumiteľne a jasne,
kedy predmetom konania o žalobe mala byť otázka skutková, že dôvody vydedenia žalobkyne
poručiteľom neboli dané, t.j. nie otázka zahŕňajúca aj právne posúdenie (ne)platnosti závetu a listiny

o vydedení, žalobkyňa dňa 2.1.2025 podala žalobu o určenie, že Závet a Listina o vydedení spísaná
poručiteľomjeneplatná.Predmetomžalobypodľa§194CMPvšaknemôžebyťurčovanieplatnostialebo
neplatnosti závetu či listiny o vydedení. „Platný závet / platná listina o vydedení“ alebo „neplatný závet /
neplatná listina o vydedení“ sú zložené právne skutočnosti. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CMP,domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
kedy ustanovenie § 194 CMP je takýmto osobitným predpisom.

12. V súvislosti s nastolenou otázkou správnosti žalobného petitu, ktorého sa žalobkyňa v konaní
domáha, súd však v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaným v uznesení z 25. novembra
2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 14/2021), a to že: „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa pretendi).

Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so
skutkovými zisteniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný
návrh.“, spolu s ostatnou ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá umožňuje všeobecnému súdu vo
výroku rozhodnutia vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel bez
formalistického pridržiavania sa žalobného petitu naformulovaného žalobcom, mal z obsahu celej žaloby
(nielen výrokovej časti) za to, že žalobkyňa sa v podstate domáha určenia, že dôvody jej vydedenia

poručiteľom určené v listine o vydedení neboli dané, nakoľko táto v žalobe detailne uviedla jej vlastné
tvrdenia o tom, že dôvody jej vydedenia uvádzané v listine o vydedení nie sú pravdivé.

13. V korelácii na ústavne zakotvenú povinnosť všeobecných súdov poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, kedy prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov
účastníkov, ktoré nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu, súd prvej inštancie mal za to, že aj napriek nesprávnej formulácii výroku, sa
žalobkyňa domáha určenia, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom v listine o vydedení nie sú /

neboli dané.

14. Uvedený záver však neplatí vo vzťahu k výroku o určenie neplatnosti závetu, kedy v kontexte vyššie
citovaných dôvodov o nemožnosti preskúmavania platnosti či neplatnosti právnych úkonov v súbehu
s tým, že žalobkyňa ani v dedičskom konaní a ani v tomto súdnom konaní nespochybňovala platnosť

závetu rozporujúc napr. že závet nebol podpísaný poručiteľom, kedy by v konaní išlo o preukázanie
spornej skutkovej okolnosti (čo by mohlo byť posúdené ako žaloba podľa § 137 písm. d/ CSP), súd
žalobuourčenieneplatnostizávetuzamietol.Súddodáva,žepokiaľideosporodedičsképrávovzmysle
§ 193 CMP, kde skutkové okolnosti medzi stranami sporu nie sú sporné a je sporná právna otázka
(platnosť / neplatnosť), rozhodne dedičský súd (notár ako súdny komisár) uznesením a ďalej koná

s tým, koho považuje za dediča, keďže vyhodnotenie spornej právnej otázky dedičským súdom má za
následok, že účastník sporu o dedičské právo nie je dedičom vôbec (viď Smyčková, R., Števček, M.,
Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol., Civilný mimosporový poriadok, Komentár, 1. vydanie, Bratislava :
C. H. Beck, 2017, str. 672).

15. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či ten, kto podal
žalobu, je v spore aktívne legitimovaný a ten, voči komu žaloba smeruje, či je pasívne legitimovaný.
Na to, aby sa niekto stal stranou konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný

závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), vskutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo/192/2004).

16. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je teda
nevyhnutné predovšetkým zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca (-ovia) odvodzuje (-ú) svoje subjektívne práva. Nedostatok

vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

17. Vo vzťahu k žalobe o určenie, že dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľom neboli dané, súd pred
overením (ne)pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne a žalovaného pristúpil k ustáleniu okruhu vecne
legitimovaných strán sporu z úradnej povinnosti (ex offo).

18. Je potrebné zdôrazniť, že vyriešenie spornej skutočnosti (ako v tomto prípade – určenie, že dôvody
vydedenia žalobkyne poručiteľom v listine o vydedení neboli dané) sa vždy dotýka spoločných práv
a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 6Cdo/54/2017 považoval za správny názor odvolacieho súdu, že konanie o vyriešenie spornej
skutočnosti môže splniť svoj účel len vtedy, ak takáto otázka je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok

je záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve. Preto pre konanie pred
súdom vyvolané postupom podľa § 194 CMP je potrebné považovať týchto účastníkov za nerozlučných
spoločníkov a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Postavenie navrhovateľov je pritom
určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní
vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali

odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali) pasívne. Ak sa takého konania nezúčastnili všetci
nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie (pozri R
65/2003).

19. V zásade teda platí, že pasívne legitimovaní (žalovaní) sú všetci účastníci konania o dedičstve okrem

tých,ktorýchdedičskýsúdodkázalnapodaniežaloby.Tvorianútenéspoločenstvo(§78CSP).Pokiaľich
žalobca za žalovaných neoznačí, musí byť žaloba zamietnutá. Subjektami sporu o dedičské právo teda
musia byť všetci dedičia, ktorí vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú a sú spôsobilí dediť, príp. tí dedičia,
ktorí si už počínali ako dedičia, a z toho titulu dedičstvo už nemôžu odmietnuť.

20. Dôvodom pre vyššie označený právny názor je taktiež subjektívna záväznosť rozsudku (§ 228
CSP), t.j. skutočnosť, že rozhodnutie v spore o dedičské právo by bolo/je záväzné iba vo vzťahu ku
konkrétnym sporovým stranám (maximálne vo vzťahu k ich právnym nástupcom). Nadväzne by mohlo
dôjsť k situácii, že hoci spor, resp. jeho podstata, bol vecne posúdený, ďalší z dedičov, ktorý nebol
stranou v danom spore, by v rámci pokračovania v dedičskom konaní namietal totožnú skutkovú otázku.

Keďže platí princíp subjektívnej záväznosti rozsudkov, už skôr vydané a v danom okamihu i právoplatné
súdne rozhodnutie by nebolo pre tohto „ďalšieho dediča“ záväzné a bolo by nevyhnutné opätovne
vykonávať sporové súdne konanie v jeho štandardných procesných rámcoch. Dokonca takáto situácia
by sa mohla pri existencii viacerých do úvahy prichádzajúcich dedičov opakovať niekoľkokrát. Naproti
tomu, pri rešpektovaní vyššie označenej ustálenej súdnej praxe je spor o dedičské právo s „konečnou

platnosťou“ vyriešený v jedinom konaní vo vzťahu k všetkým dedičom.

21. Nakoľko žalobkyňa v konaní ako pasívne legitimovanú stranu sporu označila iba žalovaného
opomenúc matku strán sporu, ktorá ako ďalšia spôsobilá dedička po poručiteľovi dedičstvo neodmietla,
je nutné konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, čo môže viesť jedine k zamietnutiu žaloby.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že matka strán sporu by (možno) v neskôr vedenom
dedičskom konaní akceptovala vôľu poručiteľa prezentovanú v jeho závete, ktorým odkázal všetok svoj
majetok iba žalovanému.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Trovy konania:23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom
o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

27. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §

150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu

§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s
prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru,
že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama

nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

29. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či
majetkovom postavení žalobkyne a ani v predmete sporu. Žalobkyňa v konaní ani nežiadala pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP a ani svoju nepriaznivú

osobnú, finančnú či majetkovú situáciu netvrdila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).