Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 83C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205201
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123205201.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B.

XXX, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1,
017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654, proti žalovanému C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.
XXX, zastúpenému JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská
Bystrica, o určenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobkyňa A. B., D. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX je podielová
spoluvlastníčka 1/4-iny parcely E. F. XXX a rodinného domu súp.č. XXX postaveného na parcele E. F.
XXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B. s tým, že o horeuvedenú 1/4-inu sa zníži podiel žalovaného

zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. B. pod B..

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1/4 rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele E. F. XXX a parc. E. F. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 417 m2, zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území B. (č.l. 1 v spojení
s č.l. 62). Žalobkyňa tvrdila, že:
- je dcérou žalovaného

- dňa 23.3.2023 žalovaného vyzvala na vrátenie daru podľa § 630 OZ, a to 1/4-iny rodinného domu
súp.č. XXX a parcely E. F. XXX, k.ú. B. v dôsledku toho, že žalovaný sa k nej vulgárne správal,
čím porušoval dobré mravy, čo bola nútená riešiť oznámením na polícií dňa 3.5.2022 a 29.7.2022 v
Považskej Bystrici pod č. ORPZ-PB-OPP3-215/2021-P a ORPZ-PB-OPP3-388/2022-P
- polícia vec postúpila na rozhodnutie Okresnému úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej
vnútornej správy s tým, že ide o konanie proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona č. 379/1990 Zb., o čom Okresný úrad Považská Bystrica rozhodol v konaní OU-PB-

OVVS-2022/008652-006
- výzvou na vrátenie daru sa domohla vrátenia podielu 1/4 v rodinnom dome súp.č. XXX stojacom na
parc. E. F. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2, ako aj v tejto parc. E. F. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 417 m2, tak ako to bolo zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie B.
(č.l. 2).

2. Žalobkyňa ako dôkaz predložila darovaciu zmluvu z 19.01.2010, LV č. XXXX, výzvu na vrátenie daru,

potvrdenia OR PZ z 3.5.2022 a 29.7.2022, predvolanie a navrhla pripojiť spis OÚ Považská Bystrica
č. OÚ-PB-OVVS-2022/008652 a vypočuť svedkov G. H., I. B., J. B., I. B. a E. B..3.Žalobkyňa akoprostriedkyprocesného útoku použilaskutkovétvrdenia uvedenévodseku1anávrhy
na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný navrhol aby súd žalobu zamietol a tvrdil, že:
- kategoricky popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobkyne
- žalobkyňa, ktorá je dcérou žalovaného, nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-ica k
predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16. apríla 1997; okrem žalobkyne
bol kupujúcim aj syn žalovaného a brat žalobkyne C. B.. Žalobkyňa a C. B. ml. nadobudli uvedené

spoluvlastnícke podiely od svojich rodičov, teda žalovaného, ich otca a dnes už zosnulej matky K. B.,
D. H.. Predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene 547 423 Sk, z čoho sumu vo výške 347 423
Sk vtedajší kupujúci do dnešného dňa neuhradili.
- citovanou kúpnou zmluvou bolo tiež zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
užívania predmetných nehnuteľností v prospech predávajúcich, teda žalovaného C. B. a K. B.
- v roku 2009 mal C. B. ml. finančné problémy, ktoré viedli k exekučnému konaniu v Českej republike,

vzhľadom na čo sa spolu so žalobkyňou dohodli s rodičmi, že predmetné nehnuteľnosti sa opätovne
prevedú darovacou zmluvou na nich

- darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 19. januára 2010 (ďalej aj len „darovacia zmluva“) a ide o
darovaciu zmluvu, od ktorej žalobkyňa odvodzuje žalovaný nárok

- na základe tejto darovacej zmluvy sa žalovaný a K. B. stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, každý v rozsahu 1/2-ica
- dňa 23. mája 2011 K. B. zomrela a jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli
v dedičskom konaní žalovaný v rozsahu 3/4-iny jej podielu (teda 3/8-iny celku) a A. B. v rozsahu 1/4-ina
jej podielu (teda 1/8-ina celku), bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom

- predmetné nehnuteľnosti po smrti manželky naďalej užíval žalovaný, v predmetnom rodinnom dome
žil, tak ako aj predtým s manželkou. Spolu so žalovaným bývali v predmetnom rodinnom dome aj jeho
deti, teda žalobkyňa a C. B. ml. V roku 2020 nadviazal žalovaný vzťah so svojou súčasnou priateľkou,
pani I. E.. V tomto čase sa začali vzťahy medzi žalovaným a jeho deťmi zhoršovať, čo napokon viedlo k
tomu, že sa C. B. I.. dobrovoľne a so súhlasom žalovaného odsťahoval do rodinného domu súp.č. XXXX

v L., ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný.
- C. B. ml. zašiel tak ďaleko, že sa žalovanému, svojmu otcovi a jeho priateľke vyhrážal zabitím, čo na
podnet žalovaného riešila aj polícia
- v súčasnej dobe žalovaný žije u svojej priateľky pani I. E. a do predmetného rodinného domu súp.č.
XXX v B. chodí len sporadicky, hoci tam má trvalý pobyt

- svoje spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam mieni žalovaný predať
- z tohto dôvodu aj zaslal žalobkyni ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 27. júla 2022
- z judikatúry jednoznačne vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je
akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také
správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé

porušenie dobrých mravov, pričom pojem „dobré mravy“ je potrebné vykladať v nadväznosti na
ustanovenia § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
- hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne
- aj úkon darcu adresovaný obdarovanému smerujúci k vráteniu daru ako jednostranný adresovaný

právnyúkonmusíspĺňaťnáležitostipožadovanéObčianskymzákonníkompreprávneúkonyvšeobecne,
teda aj náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
- z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu a čoho
sa domáha ten, kto ju robí
- naplatnosťprávnehoúkonudarcusmerujúcehokvráteniudaruzhľadiskajehourčitostijenevyhnutné,

aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov
voči nemu alebo členom jeho rodiny
- nevhodné správanie obdarovaného musí byť teda opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom
- iba vtedy pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka,
nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, teda zrušenie

darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel
obdarovanému
- ak je darcov viac (predchádzajúce spoluvlastníctvo darcov), musia všetci vyzvať obdarovaného na
vrátenie daru- žalobkyňa aj vo výzve na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka zo dňa 23. marca 2023
ako aj v žalobe tvrdí, že dôvodom jej výzvy na vrátenie daru je, že žalovaný, citujem „sa ako otec ku mne
vulgárne správate, čím porušujete takto dobré mravy, čo som bola nútená riešiť aj trestným oznámením

na polícii, ktorá Vaše konanie kvalifikoval ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a vec bola riešená Okresným úradom odbor
všeobecnej vnútornej správy Považská Bystrica.“
- ako je zrejmé z obsahu výzvy žalobkyne zo dňa 23. marca 2023, žalobkyňa v nej neuviedla žiadne
konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že zo strany žalovaného došlo voči žalobkyni ku

konaniuporušujúcemudobrémravy,ohrubomporušenídobrýchmravov,ktorépredpokladáustanovenie
§ 630 Občianskeho zákonníka, ani nehovoriac
- znamená to, že výzvu žalobkyne zo dňa 23. marca 2023 je potrebné považovať s poukazom na
ustanovenie§37ods.1Občianskehozákonníkazaneurčitý,atedaneplatnýprávnyúkon,ktorýnemohol
spôsobiť a ani nespôsobil zamýšľané právne účinky, teda zánik darovacej zmluvy
- predmetný právny úkon nemohol spôsobiť zamýšľané právne účinky tiež preto, že ho urobil iba jeden

z darcov
- keďže ani v žalobe žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že zo strany žalovaného došlo voči žalobkyni ku konaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy, ani
žalobu samotnú nemožno považovať za právny úkon, ktorý by spôsobil zánik darovacej zmluvy
- žalobkyňa však akosi „zabudla“ uviesť, že žalovaný proti rozhodnutiu Okresného úradu Považská

Bystrica, č. spisu OU-PB-OVVS-2022/008652-002 zo dňa 11.7.2022, ktorým mal byť žalovaný uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podal odpor, v ktorom dôrazne
poprel, že by sa dopustil konania, z ktorého ho obvinila žalobkyňa
- Okresný úrad Považská Bystrica po zrušení napadnutého rozhodnutia zo dňa 11.7.2022 vo veci
doteraz nerozhodol

- žalobkyňa v žalobe ani nijako nevysvetlila, prečo sa domáha vrátenia spoluvlastníckeho podielu k
predmetným nehnuteľnostiam práve v rozsahu 1/4-ina, čo nijako nekorešponduje s obsahom darovacej
zmluvy
- výzvužalobkynenavráteniedaruzodňa23.marca2023jepotrebnépovažovaťzazmätočný,neurčitý,
a teda neplatný právny úkon

- rovnakým spôsobom je potrebné nazerať aj na samotnú žalobu, ktorá je tiež zmätočná a neurčitá,
a nemôže byť právnym úkonom spôsobilým privodiť zánik darovacej zmluvy zo dňa 19. januára 2010
(č.l. 28).

5.Žalovanýako dôkaz predložilrozkazz11.7.2022,odpor,kúpnuzmluvuzo16.4.1997,navrholvýsluch

svedkyne E. a navrhol vyžiadať od obce správu o povesti žalovaného.

6. Súd považuje za preukázané, že žalovaný a K. B. ako predávajúci uzatvoril dňa 16.4.1997 o.i. so
žalobkyňou a I. B. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci žalobkyni predali 1/2-icu domu
súp.č. XXX, k.ú. B. a parc. E. F. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2 za 273 711,50

Sk (č.l. 41).

7. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa a I. B. ako darcovia uzatvorili dňa 19.1.2010 so žalovaným
a K. B. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, ktorou darovala žalovanému 1/4-inu domu súp.č. XXX, k.ú.
B., postaveného na parc.č. XXX o výmere 417 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. B. (č.l. 10).

Súd považuje za preukázané, že na LV XXXX, k.ú. B. sú ako spoluvlastníci parc.č. 280 o výmere 417
m2 a rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXX zapísaní žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 1/8
(získanom titulom dedenia po matke) a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 7/8 (žalovaný má 4/8-iny
titulom daru z roku 2010 + 3/8-iny titulom dedenia po manželke) (č.l. 7).
Súd považuje (výsluchom G. H.) za preukázané aj to, že na stretnutí klubu dôchodcov počula

žalovaného hovoriť, že žalobkyňa pije v B. s bezdomovcami a kurví sa s nimi (č.l. 56).
Súd považuje (výsluchom I. B.) za preukázané, že žalovaný takmer vždy, keď si do domu „B. F. XXX“
prišiel pre poštu, žalobkyni nadával do ku*iev a pí*.
Súd považuje (výsluchom J. B.) za preukázané aj to, že žalovaný na dvore pred jeho domom v amoku
nadával na svoju dcéru s tým, že táto pije s bezdomovcami a že je pi*a ku*va (č.l. 76pv).

Súd považuje (výsluchom E. B.) za preukázané aj to, že keď mala svedkyňa 10 rokov, žalovaný jej
hovoril, že bude ku*va a že do pí*, ku*iev a štetiek nadával aj žalobkyni. Aj účastníkom grilovačky
konanej v lete 2023 žalovaný nadával, že sú jebnutí (č.l. 77pv).Súd považuje (čestným prehlásením I. H.) za preukázané, že žalovaný dňa 3.5.2022 vynadal žalobkyni
do pí* a ku*iev (č.l. 81).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobkyňa sa dňa 3.5.2022 dostavila na OO PZ Považská Bystrica

za účelom podania oznámenia o priestupku s tým, že žalovaný jej dňa 3.5.2022 v čase okolo 9:00 hod.
začal bezdôvodne nadávať do ku*iev a pí*, pričom takto po nej kričal približne pol hodinu.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobkyňa sa dňa 29.7.2022 dostavila na OO PZ Považská
Bystrica za účelom podania oznámenia o priestupku s tým, že žalovaný o nej v L. od 4.7.2022 šíri, že
chlastá s bezdomovcami, má bezdomovca frajera a kurví sa s bezdomovcami a že dňa 29.7.2022 jej

povedal, že „ešte uvidí“.
Súd považuje (zápisnicou o výsluchu svedkyne I. H. z ) za preukázané, že žalovaný dňa 3.5.2022
vynadal žalobkyni do pí* a ku*iev (č.l. 90).
Súd považuje za preukázané aj to, že konanie vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch v spojení s písm. d) cit. ustanovenia, ktorých sa
mal dopustiť žalovaný tým, že dňa 3.5.2022 okolo 9:00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci B. mal

verbálne napadnúť dcéru A. B. vulgárnymi výrazmi „kurva“ a „piča“ a približne od 4.7.2022 do 29.7.2022
presne neurčeného času v obci L. sa mal na verejnosti na adresu dcéry A. B. vyjadriť, že chľastá s
bezdomovcami, má za frajera bezdomovca a kurví sa s bezdomovcami, bolo zastavené z dôvodu, že
spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo obvinenému preukázané (č.l. 51).
Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa dňa 23.3.2023 požiadala žalovaného o vrátenie daru -

podielu 1/4 v rodinnom dome súp. č. XXX a v parc. E. F. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
417 m2, k.ú. B., zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B. z dôvodu, že žalovaný sa k nej vulgárne správa , čo
riešila aj trestným oznámením na polícii; žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 14.4.2023 (č.l. 5).

8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Výzve na

vrátenie daru, doručenke, listu vlastníctva, darovacej zmluve a kúpnej zmluve uveril, pretože v konaní
nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
Pokiaľ ide o hodnotenie správy o povesti žalovaného (č.l. 66), z tejto správy je zrejmé iba to, že obec
o vzťahoch v rodine žalovaného nič nevie.
Pokiaľ ide výpoveď I. H. (č.l. 90), súd jej uveril, nakoľko túto správny orgán poučil nielen o povinnosti

vypovedať pravdivo, ale aj o sankcii za nepravdivú výpoveď.
Pretože v konaní nevyšlo najavo, že by svedkyňa G. H. mala zlú reputáciu (t.j. že by sa napr. pohybovala
v kriminálnom prostredí) alebo že by mala záujem na výsledku tohto sporu, alebo že by mal nejaký
osobitný vzťah k stranám, súd uveril jej výpovedi.
Pretože v konaní nevyšlo najavo, že by svedok I. B. mal zlú reputáciu (t.j. že by sa napr. pohyboval v

kriminálnom prostredí) alebo že by mal záujem na výsledku tohto sporu alebo že by mal nejaký osobitný
vzťah k stranám, súd uveril jeho výpovedi. Pokiaľ je z výpovede svedka I. B. zrejmé, že tento má k
žalovanému negatívny vzťah (a to o.i. z dôvodu, že podľa vyjadrenia svedka ho žalovaný dlhodobo
ponižoval), ani táto skutočnosť nie je dostatočným dôvodom na to, aby súd svedkovi neuveril. Prípadné
emocionálne uspokojenie svedka plynúce z toho, že sa prípadnou klamlivou svedeckou výpoveďou

„pomstil“ žalovanému, by totiž podľa názoru súdu bolo príliš malým „benefitom“, aby za účelom jeho
získania svedok riskoval prípadné trestnoprávne konzekvencie krivej výpovede.
Pretože v konaní nevyšlo najavo, že by svedkyňa J. B. mala zlú reputáciu (t.j. že by sa napr. pohybovala
v kriminálnom prostredí) alebo že by mala záujem na výsledku tohto sporu, alebo že by mal nejaký
osobitný vzťah k stranám, súd uveril jej výpovedi.

Pokiaľ ide o čestné prehlásenie J. B. (č.l. 53), keďže p. B. bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, nebolo
potrebné vychádzať z jej čestného prehlásenia (v ktorom naviac p. B. neopisuje žiadne také správanie
žalovaného voči žalobkyni, ktoré videla/počula priamo ona; resp. vyjadruje sa k povahe žalobkyne – čo
však nie je relevantné pre rozhodnutie).
Pokiaľ ide o hodnotenie výsluchu svedkyne I. B. (č.l. 77), tento výsluch nepreukázal, že by žalovaný

vulgárne nadával žalobkyni (svedkyňa počula žalobcu hovoriť iba to, že to dá „vyžrať“ – pravdepodobne
žalobkyni). Pretože však svedkyňa v rámci svojho výsluchu nezmienila nič z toho, čo uviedla vo svojom
čestnom prehlásení, súd tomuto jej prehláseniu (č.l. 52) neuveril.
Pretože v konaní nevyšlo najavo, že by svedkyňa E. B. mala zlú reputáciu (t.j. že by sa napr. pohybovala
v kriminálnom prostredí) alebo že by mala záujem na výsledku tohto sporu, alebo že by mala nejaký

osobitný vzťah k stranám, súd uveril jej výpovedi. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že ak by svedkyňa
klamala, táto by spáchala trestný čin. Práve vzhľadom na možné trestnoprávne konsekvencie krivej
výpovede potom ale súd vychádzal z toho, že svedkyňa vykreslila žalovaného v zlom svetle nie preto,
lebo by k nemu mala negatívny vzťah, ale jednoducho preto, lebo tohto pozná už od detstva, pričomale z tohto obdobia jednoducho nemá na neho dobré spomienky a preto sa s ním v čase, keď je už
dospelá, nekontaktuje.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne I. E., súd jej neuveril - a to z dôvodu, že táto svedkyňa nebola schopná
hodnoverne vysvetliť, prečo pred správnym orgánom dňa 3.11.2022 tvrdila, že žalovaný dňa 3.5.2022
do domu vôbec nevošiel a prečo pred súdom dňa 10.4.2024 tvrdila, že žalovaný dňa 3.5.2022 „...išiel do
domu skontrolovať nejaké veci...“. Najmä však - keďže svedkyňa E. dňa 3.5.2022 čakala na žalovaného
v aute, je jasné, že táto objektívne nemôže vedieť, či žalovaný žalobkyni vnútri domu nadával alebo

nenadával.
Pokiaľ ide o hodnotenie výsluchu svedka M. N. (č.l. 87), tento výsluch nepreukázal nič relevantné – a to
jednoducho z dôvodu, že sám svedok uviedol, že nevie, aký je v posledných 5 rokoch vzťah žalovaného
k žalobkyni.
Pokiaľ ide o výsluchy žalovanej a žalobcu, súd uveril iba tým ich tvrdeniam, ktoré sa zhodovali, alebo tým
tvrdeniam, ktoré boli potvrdené inými hodnovernými svedkami (napr. tvrdenie žalobkyne o dňa 3.5.2022

jej otec nadával do ku*iev a pí*) alebo hodnovernými listinami.

9. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa a I. B. zmluvou zo dňa 19.1.2010 bezplatne
prenechali (t.j. darovali) žalovanému a K. B. svoje polovice parcely E. F. XXX a rodinného domu súp.č.
XXX, všetko v k.ú. B. (č.l. 10).
Pretože v predmetnej zmluve nie je výslovne upravené, že napr. žalobkyňa daruje svoju celú svoju
polovicu K. B. a že I. B. daruje celú svoju polovicu žalovanému, súd dospel k záveru, že predmetnú

zmluvu je potrebné vykladať tak, že vôľa strán bola taká, že žalobkyňa zo svojej polovice prenechala
polovicu (t.j. 1/4-inu celku) svojej matke a polovicu (t.j. 1/4-inu z celku) svojmu otcovi; rovnako aj I. B. zo
svojej polovice prenechal polovicu polovice svojej matke a polovicu polovice svojmu otcovi.

11. Z § 630 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že vzťah z platne uzavretej darovacej zmluvy môže

zaniknúť v prípade, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
a) obdarovaný sa k darcovi (alebo členovi jeho rodiny) správa spôsobom hrubo porušujúcim
dobré mravy
b) darca urobil voči obdarovanému adresovaný jednostranný právny úkon vrátenia daru.

12. Pokiaľ ide o správanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, ustálená súdna prax (viď rozhodnutie
NS SR sp.zn. 3Cdo 218/2010) za takéto správanie považuje aj hrubé urážky. V konaní bolo pritom
preukázané, že žalobca vynadal žalobkyni do pí* a ku*iev nielen dňa 3.5.2022 (č.l. 81), ale že žalovaný
takto vulgárne nadával svojej dcére takmer vždy, keď si do domu „B. F. XXX“ prišiel pre poštu. V tejto
súvislosti sa žiada uviesť aj to, že žalovaný žalobkyňu označoval za pi*ču a ku*vu nielen v jej prítomnosti,

ale takto sa o nej vyjadril aj pred tretími osobami (č.l. 56) a dokonca aj vtedy, keď je sám na dvore (č.l.
76pv).
Z horeuvedeného je teda zrejmé, že správanie žalovaného spočívajúce v hrubom urážaní žalobkyne
spĺňa požiadavku sústavnosti a súd preto dospel k záveru, že žalovaný tým, že žalobkyni opakovane
nadával do ku*iev a p*č, hrubo porušil dobré mravy.

Pretože žalobkyňa práve pre horeuvedené správanie žalovaného tohto vyzvala na vrátenie daru, právny
vzťah z darovania zanikol okamihom, keď bola „Výzva na vrátenie daru“ doručená žalovanému – t.j.
14.4.2023 (č.l. 6).
Keďže žalovaný už od 14.4.2023 nie je majiteľom toho podielu na rodinnom dome súp.č. XXX a parcely

E. F. XXX, súd žalobe vyhovel.

13. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni dobré mravy porušoval nielen
sústavne,aleajsoznačnouintenzitou.Výrazy„ku*va“a„pi*a“totižpatriamedzinajhoršievulgarizmy,aje
preto neakceptovateľné použiť ich aj vo vzťahu k cudzím ľuďom. Žalovaný tieto výrazy však adresoval

nie cudziemu človeku, ale svojej vlastnej dcére – čo je podľa názoru súdu absolútne neakceptovateľné.

14. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že výzva na vrátenie daru je neurčitá a preto neplatná,
súd sa s týmto názorom nestotožnil. Pokiaľ totiž ide o používanie vulgarizmov, faktom je, že niektoríľudia ich jednoducho odmietajú používať – a preto nie je možné sankcionovať výzvu na vrátenie daru
neplatnosťou iba preto, že žalobkyňa v nej doslovne necitovala nadávky, ktorými jej žalovaný nadával
a namiesto toho uviedla ( iba ) slovné spojenie „vulgárne správate“. Výzva je pritom určitá aj čo do

učenie času, kedy sa toto vulgárne spávanie odohralo – z výzvy totiž jasne vyplýva, že žalobkyňa myslí
na tie incidenty, kvôli ktorým podala oznámenia na polícii a ktoré následne riešil OÚ-odbor všeobecnej
vnútornej správy ( t. j. incident, ku ktorému došlo dňa 03.05.2022 okolo 9,00 hod. a incident spočívajúci v
tom, že žalovaný sa v júli 2022 na verejnosti na adresu dcéry A. B. vyjadril, že chľastá s bezdomovcami,
mázafrajerabezdomovcaakurvísasbezdomovcami).Vtejtosúvislostisažiadazdôrazniť,žežalovaný

najneskôr od 6.12.2022 ( deň vydania rozhodnutia o zastavení konania vo veciach priestupkov ) – t. j.
aj dňa 23.3.2023 nepochybne vedel, kvôli akému jeho konkrétnemu správaniu sa žalobkyňa obrátila
na políciu.
Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že ak je darcov viac, musia obdarovaného vyzvať na vrátenie daru
všetci títo darcovia, ani tento názor žalobcu nie je správny. Zo žaloby je totiž jasné, že žalobkyňa sa
domáha vrátenia iba toho majetku, ktorý žalovanému darovala práve iba ona ( viď odsek 10 ) – a

teda v súdenej veci nebolo pre platnosť výzvy na vrátenie daru nutné, aby spolu so žalobkyňou vyzval
žalovaného aj I. B..
Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu, že konanie
tvrdené žalobkyňou sa nepreukázalo, žiada sa uviesť, že súd je v zmysle § 193 C. s. p. viazaný iba
rozhodnutím o tom, že priestupok bol spáchaný. Rozhodnutie o zastavení konania o vo veci priestupkov

však nie je takýmto „odsudzujúcim“ rozhodnutím, v dôsledku čoho súd ním súd nie je viazaný; súd teda
môže dôjsť dospieť aj k úplne opačného názoru, než správny orgán.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni ako strane s plným
úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín
v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.