Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201853
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324201853.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, C. XXX/XX, D., 2. E. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, D., obaja zastúpení Mgr. Richardom
Bebjakom, advokátom, Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s.,
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r.

o., Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 9 155,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. apríla 2025 č. k. 8Csp/48/2024-180 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku
o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 9 765,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo
sumy 9 155,43 eura od 08. 05. 2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy
610,53 eura od 17. 10. 2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.),
vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III.). Rozhodnutie po právnej

stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b), ods. 2
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 6,
§ 54 ods. 1, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 101 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

1.1. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere

číslo 42705498940003 zo dňa 28.07.2014, uzatvorená medzi stranami sporu, je spotrebiteľskou
zmluvou,pretosavzťahujúnaňuustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníkaazákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Po preskúmaní predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f),
i) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zo zmluvy o revolvingovom úvere je len
zrejmá výška úveru, ktorá bola žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutá, počet splátok, deň splatnosti splátok,

výška mesačnej splátky, výška RPMN, ročná úroková sadzba a priemerná hodnota RPMN. Uviedol,
že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má síce názov zmluva o revolvingovom úvere, avšak jej
súčasťou je jednak zmluva o klasickom spotrebiteľskom úvere. Považoval ustanovenie o ročnej úrokovej
sadzbe pri úvere so splatnosťou 120 mesiacov vo výške 28,68% za neprimeranú zmluvnú podmienku
a nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Hoci úver je odplatný právny úkon, odplata vo výške 28,68 %,
ktorá predstavuje ročný úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že uvedený úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v zmluve je nesprávne
uvedená RPMN a to vo výške 9,39 %, avšak táto nie je uvedená správne, čo je už zrejmé aj z toho,že žalovaný uviedol v zmluve vyšší úrok ako RPMN, pričom do RPMN by okrem úrokovej sadzby mali
byť zahrnuté aj iné poplatky ako poistné. Do RPMN žalovaný taktiež nezapočítal poistné úveru, pričom
mal za to, že ide o náklady spojené so spotrebiteľským úverom a z tohto dôvodu bolo uvedené RPMN

v nesprávnej výške.

1.2. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcovia ustálili nesprávny právny záver, že súčasťou celkových
nákladov a výpočtu RPMN má byť aj poistné, s takouto argumentáciou žalovaného sa nestotožnil.
Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere vyplýva, že jej súčasťou je poistenie schopnosti splácať úver

pričom mal za to, že poistenie nie je dobrovoľné a uzatvorenie zmluvy o poistení je podmienkou pre
poskytnutie úveru, ako i to, že účasť na poistnom vzťahu vzniká podpísaním samotnej adhéznej zmluvy.
Už len samotné zakotvenie ustanovení o poistnom v rámci formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú
podmienku. Žalobcovia ako spotrebitelia nedostali žiadnu možnosť voľby s alternatívou obsahujúcou
vyznačenie, že poistenie nepožadujú. Pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, tak ako to

v danom prípade žalovaný tvrdil, zmluva musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá
tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre
poistenie, a to na základe všetkých potrebných informácií, ktoré mu majú byť primerane vysvetlené. V
danom prípade nešlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienili žalobcovia, resp. že žalobcovia nemali
možnosť výberu, či vo vzťahu k poistnému túto časť podpíšu alebo nepodpíšu, ak chceli, aby im bol zo

strany žalovaného poskytnutý úver. Z predmetného konania nevyplynul taký záver, že by žalobcovia ako
spotrebitelia mali možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez uzatvorenia poistenia, a to i napriek tomu, že
do zmluvy žalovaný zakotvil, že uzatvorenie poistenia nie je podmienkou poskytnutia úveru na základe
zmluvy o úvere. Ak potom žalovaný poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím

úveru zaplatiť a aj do výpočtu RPMN, zmluva o úvere neobsahuje predpísané náležitosti a preto je
poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, pretože RPMN uvedená v zmluve je nesprávna. Z tohto
dôvodu konštatoval, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré je povinný
žalobcom, vo výške žalovanej sumy vydať. V kontexte konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu zákona č. 129/2010 Z. z. potom stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími dôvodmi

žalobcov vo vzťahu ku konaniu dodávateľa s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 zákona č. 129/2010
Z. z., keďže akékoľvek posúdenie tejto právnej otázky by na výsledok konania nemalo žiadny vplyv, a
preto sa k prezentovanej argumentácii už ďalej nevyjadroval.

1.3. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez

poplatkov a medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že z poskytnutého úveru 15 009 eur
žalobcovia uhradili žalovanému celkovo sumu 24 164,43 eura a po podaní žaloby ešte 610,53 eura.
Žalovaný ako veriteľ sa bezdôvodne obohatil, čo do sumy rozdielu medzi poskytnutým úverom a
zaplatenou sumou, t. j. žalovanou sumou 9 765,96 eura. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil a získal
majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý musí vydať žalobcovi. A preto žalobe ako dôvodnej

vyhovel. Priznal tiež v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi aj úrok z omeškania v
zákonnej výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. odo dňa kedy žalovaný odmietol výzvu
žalobcov na úhradu dlhu, pretože týmto dňom vedel, že sa na úkor žalobcu obohatil a aj v akej výške.

1.4. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú vyhodnotil ako nerelevantnú. V

prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia
doba je pri tom kratšia - dvojročná a v predmetnom spore na základe námietky žalovaného posudzoval
začiatok jej plynutia u žalobcu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih,
kedy sa oprávnený dozvedel o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a

to kto sa na jeho úkor obohatil. Mal za to, že žalobca mal vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom v prospech koho k obohateniu došlo z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v deň kedy
žalobca poukázal žalovanému poslednú splátku úveru to znamená dňom 08.05.2024. Od tohto dňa mu
začala plynúť 2 ročná subjektívna doba na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného na súde, t. j. do 08.05.2026. Žalobu podal dňa 20.05.2024 teda v dvojročnej premlčacej

dobe, a teda námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. Uviedol, že sa nezaoberal
otázkou, či v predmetnej veci plynie objektívna 3 ročná premlčacia doba alebo 10 ročná premlčacia
doba, pretože objektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť najneskôr vtedy, keď začala plynúťaj subjektívna premlčacia doba, v rámci ktorej došlo k uplatneniu nároku na súde, a preto je právne
bezvýznamné, či ide o premlčaciu dobu 3 ročnú alebo 10 ročnú.

1.5. V časti nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 267,67 eura nárok žalobcov zamietol, a to
z dôvodu, že novelou vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov možno predžalobnú výzvu
subsumovať už pod trovy konania, ktoré si právny zástupca následne spolu s režijným paušálom vyčísli
pri rozhodovaní o výške trov konania.

1.6. Aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v
spore úspešní, pretože zamietol ich nárok, ktorý predstavoval len nepatrnú časť v rozsahu 267,67 eura
ako nákladu na uplatnenie pohľadávky, preto ustálil, že mali v spore plný úspech, a preto im priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu výrokov I. a III. Namietal,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie nestotožouje
a uvádza, že klasický spotrebite3ský úver, poskytnutý žalobcom na základe úverovej zmluvy, bol
prvoinštaneným súdom nesprávne posúdený ako bezúroený a bez poplatkov, prieom má za to, že
úverová zmluva spaoa všetky zákonom požadované náležitosti.

2.1. Tvrdil, že sa mu odôvodnenie predmetného súdneho rozhodnutia javí ako zmätoené,
nezrozumite3né a nejasné. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je nejasné, aký bod 6 zmluvy
o revolvingovom úvere prvoinštanený súd rozvádza. Eas? 2. Úverovej zmluvy síce obsahuje zmluvnú
úpravu Zmluvy o revolvingovom spotrebite3skom úvere a vydaní kreditnej karty (ialej aj „ZoRSÚ“), avšak
revolvingový spotrebite3ský úver žalobcom, zo strany jeho právneho predchodcu vôbec poskytnutý

nebol. Žalobcovia svojou žalobou napadali výluene Eas? 1. Úverovej zmluvy, na základe ktorej bol
právnym predchodcom žalovaného žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi a žalobkyni v 2. rade ako
spoludlžníkovi poskytnutý klasický spotrebite3ský úver (ktorý nie je revolvingovým spotrebite3ským
úverom) v sume vo výške 15 009 eur, ktorý sa žalobca v 1. rade ako dlžník a žalobkyoa v 2. rade
ako spoludlžník zaviazali spláca? spoloene a nerozdielne v 120 mesaených splátkach, každá vo výške

203,51 eura, vždy k 15. dou v mesiaci, poenúc od 15. doa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. V úverovej zmluve bola definovaná doba uzatvorenia
zmluvy o spotrebite3skom úvere, a teda naplnená zákonná náležitos? pod3a ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f) Zákona o spotrebite3ských úveroch. Termín koneenej splatnosti spotrebite3ského úveru bol
15.08.2024.

2.2. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmate3ný a nezrozumite3ný, keiže z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné presvedeivo pochopi? skutkové okolnosti a dôkazy,
ktoré súd posudzoval, ani právnu argumentáciu súdu prvej inštancie. Uviedol, že z úverovej zmluvy
jasne, zrejme a zrozumite3ne vyplýva, že výška úrokovej sadzby je 9,01 % - fixná. V žiadnom

prípade preto nemôže ís? o nejasnú, nezrozumite3nú, ei zmätoenú formuláciu výšky úrokovej sadzby
spotrebite3ského úveru. Poukázal na to, že prvoinštanený súd na jednej strane nesprávne skúma
zmluvu o revolvingovom spotrebite3skom úvere, hoci revolvingový spotrebite3ský úver žalobcom
poskytnutý ani nebol ani si z neho nenárokujú žiadny nárok, ialej nesprávne zdôrazouje, že zmluva
o revolvingovom spotrebite3skom úvere neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitos? uvedenú v

ustanovení § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebite3ských úveroch, ktorou je uvedenie výšky úrokovej
sadzby spotrebite3ského úveru, avšak následne v ialšom texte s jej výškou pracuje. Aj tieto skutoenosti
svedeia o zmätoenosti a nezrozumite3nosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Úroková
sadzba vo výške 9,01 % zároveo nepredstavuje výšku, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi.

2.3. Namietal tiež, že roená percentuálna miera nákladov je uvedená v úverovej zmluve vo výške
9,39 %, a je v danom prípade vypoeítaná správne. Celková eiastka, ktorú musí spotrebite3 zaplati?,
je taktiež uvedená v úverovej zmluve správne, a to ako suma vo výške 22 825,20 eura. Závery súdu
o tom, že iné poplatky ako poistné mali by? zahrnuté do RPMN nemôžu obstá?, a to z dôvodu, žepoistenienebolopodmienkouposkytnutiaspotrebite3skéhoúveru,ztohtodôvoduniejemožnépoistenie
(poistné) zapoeíta? do celkových nákladov spotrebite3a spojených so spotrebite3ským úverom, ktoré
sú relevantné pre výpoeet RPMN - roenej percentuálnej miery nákladov. Poistenie bolo dobrovo3nou

doplnkovou službou a nie obligatórnou tak, ako to uvádza prvoinštanený súd. Žalobcovia v 1. a 2.
rade dobrovo3ne svojim podpisom Úverovej zmluvy vyjadrili svoj súhlas s poistením. Poukázal na
ustanovenie v Easti 3., ods. 1., bode 1.6. Úverovej zmluvy, zmysle ktorého: „Dlžník berie na vedomie, že
poistenie dojednané v ZoSÚ a/alebo v ZoRSÚ je oprávnený kedyko3vek ukonei?.“, z eoho jasne, zrejme
a zrozumite3ne vyplýva, že žalobcovia mohli, v prípade nesúhlasu s poistením, uvedené poistenie

kedyko3vek ukonei?.

2.4. Namietal, že nemôže súhlasi? so závermi súdu prvej inštancie o otázke premleania. Z rozšírenia
žaloby žalobcov zo doa 17.10.2024 vyplýva, že deo poslednej splátky spotrebite3ského úveru nemohol
by? 08.05.2024, tak ako to uvádza prvoinštanený súd, keiže žalobcovia vykonali po podaní žaloby
ešte ialšie tri úhrady splátok, a to 16.05.2024, 20.06.2024 a 19.07.2024, každá po 203,51 eura.

Už len na podklade uvedenej skutoenosti je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel pri posudzovaní
žalovaného námietky premleania na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Tvrdil, že vyššie uvedený záver prvoinštaneného súdu o zaeiatku plynutia subjektívnej premleacej
lehoty, ktorým pod3a súdu prvej inštancie mal by? deo 08.05.2024, nemá žiadnu oporu v predložených
a vykonaných dôkazných prostriedkoch. Zo strany prvoinštaneného súdu nebol nijakým spôsobom

objasnenýsúvismedziposlednýmdoompoukázaniaposlednejsplátkyspotrebite3skéhoúveruzostrany
žalobcov žalovanému a momentu nadobudnutia vedomosti o existencii bezdôvodného obohatenia. Ide
len o prostú konštatáciu súdu prvej inštancie, ktorá opätovne spôsobuje nezrozumite3nos?, no najmä
nepreskúmate3nos? predmetného rozsudku, z dôvodu eoho je nutné znovu poukáza? na porušenie
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Naialej pridržiava vznesenej námietky premleania. Mal

za to, že vo vz?ahu k úverovej zmluve zo doa 28.07.2014 sú platby žalobcov, uhradené pred viac ako
dvoma rokmi od podania žaloby (ktorá bola súdu dorueená doa 19.05.2024), premleané. To znamená,
že u platieb, vykonaných pred 19.05.2022, márne uplynula subjektívna premleacia doba. Z uvedeného
tak vyplýva, že ak žalobcovia od 05/2022 do 07/2024 uhradili žalovanému celkovo 28 splátok po 203,51
eura, tzn. 5 698,28 eura, tak rozdiel medzi vykonanými úhradami po 19.05.2022 a požadovanou istinou,

ktorá predstavuje po rozšírení žaloby sumu vo výške 9 765,96 eura, predstavuje celkovo sumu vo výške
4 067,68 eura, ktorá je pod3a jeho názoru, z dôvodu vznesenej námietky premleania, premleaná.

2.5. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a žalovanému priznal voei žalobcom v 1. a 2. rade právo

na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade a uviedli, že považujú odvolanie
žalovaného za výslovne úeelové a v celom rozsahu za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je správne a zákonné, prieom súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v

dostatoenom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne
právne posúdil. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so skutoenos?ami, ktoré tvrdili strany sporu
v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

3.1. S odvolacou námietkou žalovaného týkajúcu sa doplnkového poistného plnenia a jeho prepoetu

v rámci RPMN sa nestotožnili, poeas celého súdneho konania pred súdom prvej inštancie v rámci
prostriedkovprocesnéhoútokutvrdili,žepôvodnýverite3docelkovýchnákladovspotrebite3skéhoúveru
ako aj výpoetu RPMN nezahrnul náklady na poistné ako doplnkovú službu, ktorá súvisí so zmluvou o
spotrebite3skom úvere. Pokia3 bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia a toto bolo zapoeítané v
mesaenej splátke úveru, malo by? zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tej súvislosti premietnuté

do výpoetu RPMN, pretože poistenie nebolo dobrovo3nou doplnkovou službou z ich strany, nebolo
individuálne dojednané a nemohli nijakým spôsobom ovplyvni? obsah formulárovej zmluvy. Aj poplatok
za poistenie je v zmluve uvedený iba v percentuálnej výške 6,99 %. Ako spotrebitelia a ako slabšia
strana sporu nemali možnos? participova? na ich vytvorení a nepochybne sú z h3adiska informovanosti
a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Nedostali žiadnu možnos? vo3by s alternatívou obsahujúcou

vyznaeenie, že poistenie nepožadujú. Pokia3 poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, tak ako to
v danom prípade žalovaný tvrdil, zmluva musí by? v easti dojednania poistného transparentná a ureitá
tak, aby bolo nad rámec akýchko3vek pochybností zrejmé, že spotrebite3 sa dobrovo3ne rozhodol pre
poistenie, a to na základe všetkých potrebných informácií, ktoré mu majú by? primerane vysvetlené.Tvrdili, že zo strany žalovaného nebol predložený poeas konania pred súdom prvej inštancie taký
dôkaz, z ktorého by bolo jednoznaene preukázané, že poistenie úveru bolo z ich strany dobrovo3né,
individuálne dojednané a že mali aj možnos? poistenie odmietnu? a uzatvori? zmluvu o úvere aj bez

uzatvorenia poistenia. Aj uvedené ustanovenie zmluvy o úvere, na ktoré obzvláš? poukazuje žalovaný,
len potvrdzuje už tvrdenú skutoenos?, že poistenie nebolo dobrovo3né a individuálne dojednané,
pretože mohli poistenie kedyko3vek ukonei?, ale až po uzatvorení zmluvy o spotrebite3skom úvere,
prieom v ease uzatvorenia zmluvy muselo by? teda poistenie uzatvorené a náklady na poistenie mali by?
zarátané do celkových nákladov spotrebite3a, ako aj do výpoetu RPMN v ease uzatvorenia predmetnej

zmluvy o spotrebite3skom úvere. Poukázali aj na stanovisko NBS, z ktorého vyplýva, že výška RPMN v
zmluve je uvedená v nesprávnej výške, a to ei už pre prípad, že do výpoetu RPMN mali by? zapoeítané
aj náklady na poistenie, pretože sa nejednalo o dobrovo3nú doplnkovú službu, kedy by RPMN bola vo
výške 11,27 % alebo bez zapoeítania nákladov na poistenie, kedy by mala by? v správnej výške 9,49%
a nie vo výške 9,39 % ako je uvedené v zmluve o úvere.

3.2. Námietku žalovaného týkajúcu sa premleania považovali tiež za irelevantnú. Ako vyplýva z ich
vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, tak sa dozvedeli o tom, že predmetný úver je bezúroený a bez
poplatkov z dôvodu porušenia zákonných ustanovení ZoSÚ, a teda, že žalovaný nemá nárok na prijatie
úrokov a poplatkov z predmetnej úverovej zmluvy, a teda, že nemali plni? splátky spotrebite3ského
úveru vo výške dohodnutých v úverovej zmluve doa 12.02.2024 od svojho právneho zástupcu, ktorému

predložili k nahliadnutiu zmluvu o spotrebite3skom úvere. Uvedené tvrdenie žalobcov nebolo zo strany
žalovaného úeinne popreté a zo strany žalovaného nebolo tvrdené a ani preukázané, že by k zaeatiu
plynutiasubjektívnejpremleacejdobydošloskôr.Tvrdili,žemalivbankenaúhradusplátokpredmetného
úveru zriadený trvalý príkaz, ktorý veas nezrušili, a preto aj došlo z ich strany k rozšíreniu žaloby.

3.3.Ajkeisúdprvejinštanciežalobežalobcovvcelomrozsahuvyhovel,žalobcoviapovažujúzapotrebné
opakovane upriami? pozornos? odvolacieho súdu aj na podstatnú skutoenos?, ktorú tvrdili od zaeiatku
sporu, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje adresa trvalého pobytu spotrebite3a pri žalobcovi v
2. rade, eím nedošlo k naplneniu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebite3skom úvere pod3a § 9,
ods. 2, písm. d) ZoSÚ.

3.4. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcom
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý nepovažoval za

správne tvrdenia žalobcov, ktoré sa týkajú poistenia, ktoré malo by? zapoeítané do výpoetu RPMN.
Poistenienebolopodmienkouposkytnutiaspotrebite3skéhoúveru,ztohtodôvoduniejemožnépoistenie
(poistné) zapoeíta? do celkových nákladov spotrebite3a spojených so spotrebite3ským úverom, ktoré
sú relevantné pre výpoeet RPMN. Žalobcovia svojim podpisom uvedenej Úverovej zmluvy vyjadril svoj
súhlas s poistením. Z Easti 1., ods. 1., bodu 1.1. Úverovej zmluvy vyplýva, že poplatok za poistenie

predstavuje: 6,99 %. Z uvedeného dôvodu je preto zrejmé, že výška mesaenej splátky bez poistného
predstavovala sumu vo výške 190,21 eura (t. j. 203,51 x 100 / 106,99 = 190,21). Celková eiastka
k zaplateniu je správna: 22 825,20 eura (120 x 190,21 eura). Vzh3adom na vyššie uvedené, je
preto zrejmé, že RPMN bola v úverovej zmluve uvedená správne. Navyše, správnos? výpoetu RPMN
preukázal i pred prvoinštaneným súdom, a to priložením výpoetu RPMN z internetovej kalkulaeky.

Zmluvné ustanovenie zrušenia poistenia jasne, zrejme a zrozumite3ne preukazuje, že žalobcovia mohli,
v prípade ich nesúhlasu s poistným, dojednané poistenie kedyko3vek ukonei?, a to bez akejko3vek
podmienky, ei sankcie. Samotná dikcia tohto ustanovenia spomína dojednané poistenie a nie poistenie
nanútené,eiinýmspôsobomžalobcomvnútené.Uviedol,žepriformulovanísvojhostanoviskavychádzal
predmetný odbor NBS len z informácií, ktoré mu poskytol prvoinštanený súd, prieom bolo zistené

(na eo následne poukazoval i vo svojom vyjadrení zo doa 21.11.2024), že odbor ochrany finaneného
spotrebite3a Národnej banky Slovenska vykonal kontrolný výpoeet RPMN za predpokladu, že úver
bol žalobcami naeerpaný jednorazovo ku dou 31.08.2014, eo sa ale nezakladá na skutoenosti, keiže
žalobcovia klasický spotrebite3ský úver odeerpali v celej jeho výške 15 009 eur už doa 06.08.2014.
Vzh3adom na uvedené bolo od poeiatku zrejmé, že výsledok kontrolného výpoetu RPMN vykonaný

odborom ochrany finaneného spotrebite3a Národnej banky Slovenska nemohol by? správny, keiže,
ako sa uvádza v Stanovisku NBS zo doa 15.10.2024, eím je easový interval medzi eerpaním a
prvou splátkou kratší, tým je hodnota RPMN vyššia. K adrese trvalého pobytu žalobkyne v 2. rade
sa opakovane vyjadroval v konaní pred súdom prvej inštancie. Opakovane preto zdôrazouje, žeklasický spotrebite3ský úver bol poskytnutý dlžníkovi, a nie spoludlžníkovi, ktorý predstavuje len jeden
z druhov vyžadovaných záruk pre poskytnutie spotrebite3ského úveru. Pridržiava sa svojho tvrdenia
uvedeného v jeho odvolaní zo doa 09.05.2025, v zmysle ktorého prvoinštanený súd nijakým spôsobom

neobjasnil súvis medzi posledným doom poukázania poslednej splátky klasického spotrebite3ského
úveru zo strany žalobcov a momentom nadobudnutia vedomosti o existencii bezdôvodného obohatenia.
Ide len o prostú konštatáciu, ktorá nebola zo strany prvoinštaneného súdu nieím podložená, ei
inak zargumentovaná. Tvrdenie žalobcov o tom, že sa o bezúroenosti bezpoplatkovosti klasického
spotrebite3ského úveru dozvedeli od svojho právneho zástupcu doa 12.02.2024 je v tomto smere

bezpredmetné, keiže súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia oo vôbec neopieral.
Navyše, ide o úeelové a tendenené tvrdenie, keiže žalobcovia naialej vykonávali úhrady na jeho úeet, eo
vyvoláva oprávnené pochybnosti o žalobcami tvrdenom zaeiatku plynutia subjektívnej premleacej doby,
keiže by to predpokladalo okamžité ukoneenie úhrad. Tvrdenie, že žalobcovia pozabudli zruši? trvalý
príkaz, je len ?ažko uverite3né. Mal za to, že úverová zmluva bola uzatvorená riadne, v súlade s platnou
a úeinnou právnou úpravou, najmä v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o spotrebite3ských

úveroch. V prípade, ak by však odvolací súd dospel k inému záveru, tak sa i naialej pridržiava vznesenej
námietky premleania. V ostatnom sa plne pridržiava svojich tvrdení prezentovaných vo svojom odvolaní
zo doa 09.05.2025.

5. Žalobcovia sa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného a opätovne uviedli, že považujú odvolanie

žalovaného za výslovne úeelové a v celom rozsahu za nedôvodné. Odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie považujú za správne a zákonné, prieom súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní zistil skutkový stav v dostatoenom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so skutoenos?
ami, ktoré tvrdili strany sporu v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Nie je

im zrejmé, eomu žalovaný nerozumie. Jednoznaene je preukázané, a aj zo samotného tvrdenia
žalovaného - že doplnková služba poistenia bola vopred predformulovaná v adhéznej zmluve o
spotrebite3skom úvere, bez akejko3vek možnosti meni? obsah úverovej zmluvy, možnosti odmietnu?
poistenie, resp. zvoli? si konkrétny druh poistenia a doplnková služba poistenia nebola individuálne
dojednaná a nejednalo sa o dobrovo3nú doplnkovú službu. Sám žalovaný tvrdil, že uvedené zmluvné

ustanovenie jasne, zrejme a zrozumite3ne preukazuje, že žalobcovia mohli, v prípade ich nesúhlasu
s poistným, dojednané poistenie kedyko3vek ukonei?, a to bez akejko3vek podmienky, ei sankcie. Je
pravdou,žemohlipoistenieukonei?,aleažpoplatnomuzatvorenípredmetnejzmluvyospotrebite3skom
úvere, prieom žalovaný opomína skutoenos?, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebite3skom úvere
musia by? uvedené v správnej výške v ease uzatvorenia zmluvy o spotrebite3skom úvere, k eomu v

danom prípade jednoznaene nedošlo. Opakovane považujú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu
sa premleania za irelevantnú. Ako vyplýva z ich vyjadrenia v konaní pred súdom prvej inštancie, tak
sa dozvedeli o tom, že predmetný úver je bezúroený a bez poplatkov z dôvodu porušenia zákonných
ustanovení ZoSÚ, a teda, že žalovaný nemá nárok na prijatie úrokov a poplatkov z predmetnej úverovej
zmluvy, a teda, že nemali plni? splátky spotrebite3ského úveru vo výške dohodnutých v úverovej

zmluve doa 12.02.2024 od svojho právneho zástupcu, ktorému predložili k nahliadnutiu zmluvu o
spotrebite3skom úvere. Uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalovaného úeinne popreté a zo strany
žalovaného nebolo tvrdené a ani preukázané, že by k zaeatiu plynutia subjektívnej premleacej doby
došlo skôr. Ialej sa vo všetkých eastiach pridržiavajú svojich vyjadrení v rámci prostriedkov procesného
útoku v tomto konaní.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd pod3a § 34 zák. e. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ialej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
stranou (žalovaným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné pod3a § 389 ods. 1 písm. b) CSP zruši? a vec mu vráti? na ialšie konanie a nové
rozhodnutie.7. Pod3a § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutoeoovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napravi? v konaní pred odvolacím súdom.

8.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcoviasažaloboudorueenousúduprvejinštanciedomáhalizaplatenia
sumy vo výške 9 155,43 eura titulom bezdôvodného obohatenia spolu s zákonným úrokom z omeškania
vo výške 9,55 % roene zo sumy 9 155,43 eura od 08.05.2024 do zaplatenia žalovanej sumy a nákladov

na uplatnenie poh3adávky vo výške 267,67 eura. Uplatnili si aj nárok na náhradu trov konania. Svoj
návrh odôvodnili tým, že ako spotrebitelia uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného spoloenos?
ou Cetelem a. s. zmluvu o spotrebite3skom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní platobnej
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb e. 42705498940003, na základe ktorej boli
žalobcom poskytnuté finanené prostriedky vo výške 15 009 eur. Súd prvej inštancie uznesením zo
doa 10. decembra 2024 e. k. 8Csp/48/2024 – 151 pripustil zmenu žaloby z dôvodu, že to navrhol

právny zástupca žalobcov po tom, ako tí vykonali úhrady po podaní žaloby vo výške 610,53 eura.
Uznesenie nadobudlo právoplatnos? doa 07.01.2025. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým
uznesením. Žalovaný podal odvolanie voei vyhovujúcemu výroku, ktorým mal zaplati? žalobcom sumu
vo výške 9 765,96 eura s príslušenstvom (I.) a voei výroku o náhrade trov konania (III.). Odvolaním
nebol napadnutý zamietajúci výrok rozsudku (II.), preto v tejto easti je rozhodnutie súdu prvej inštancie

právoplatné a predmetom preskúmavania zostali len výroky napadnuté odvolaním.

9. Súeas?ou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie pod3a el. 46 ods. 1 ústavy a práva
pod3a el. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo úeastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumite3ne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd pritom nemusí da? odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania (III. ÚS 209/04,
III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).

10. Európsky súd pre 3udské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých
vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatoenej miere uvádza? dôvody, na
ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meni? s oh3adom na povahu rozhodnutí
a musí by? posudzovaný pod3a okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz

Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovova? najmä základnej požiadavke
preskúmate3nosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z h3adiska možného použitia opravného
prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z h3adiska práva na spravodlivé súdne
konanie.

11. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vz?ahuje na každý výrok rozhodnutia,
teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súeasti
súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí by?
zároveo dostatoeným podkladom pre uskutoenenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom
ei mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220

ods. 2 CSP je nepreskúmate3né. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu porušuje právo úeastníka na
spravodlivý súdny proces a v koneenom dôsledku mu odníma možnos? kona? pred súdom, pretože mu
upiera možnos? náležite skutkovo a právne argumentova? proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov.

12. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí ma? náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiada? so všetkými
rozhodujúcimi skutoenos?ami a jeho myšlienkový postup musí by? v odôvodnení dostatoene vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutoenosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky

kompaktným a bez rozporov a vnútorných protireeení vysvetli?, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmate3né, eím dochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces.13. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako zmätoené,
nezrozumite3né a nejasné, pretože žalobcovi bol poskytnutý klasický spotrebite3ský úver, na základe

úverovej zmluvy, ktorý obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti. V tomto smere bola odvolacia
námietka dôvodná. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že predmetný
úver je bezúroený a bez poplatkov z dôvodu, že právny predchodca žalovaného (verite3) poskytol
žalobcom (dlžníkom) revolvingový úver e. 42705498940003, ktorý považoval za spotrebite3ský úver.
Úver bol poskytnutý s roenou úrokovou sadzbou pri úvere so splatnos?ou 120 mesiacov vo výške

28,68 %, prieom túto úrokovú sadzbu považoval za neprimeranú. V tomto smere je potrebné uvies?,
že odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutoeností posudzoval súd prvej inštancie
zmluvuorevolvingovomúveree.42705498940003,keizožalobyvyplýva,žežalobcoviažiadajúvydanie
bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o úvere e. 42705498940003, kde výška úrokovej sadzby
bola 9,01 %, poeet mesaených splátok 120, rozšírený súbor poistenia, poplatok za poistenie 6,99
%, výška mesaene splátky 203,51 eura, RPMN 9,39, celková eiastka k zaplateniu 22 828,20 eura,

priemerná hodnota RPMN 11,89 %, termín koneenej splatnosti úveru 15.08.2024.

14.Súdprvejinštanciepovažovalúverzabezúroenýabezpoplatkovzdôvodu,žejenesprávneuvedená
RPMN vo výške 9,39 %, pretože v zmluve je uvedený vyšší úrok ako RPMN a zároveo do RPMN nie
je zapoeítané poistné. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že poistné nemalo by? súeas?ou

zapoeítania do RPMN z dôvodu, že poistné bolo dobrovo3ná doplnková služba. Uvedené bolo tiež
odvolacou námietkou žalovaného, kedy namietal, že žalobcovia dobrovo3ne svojim podpisom úverovej
zmluvy vyjadrili svoj súhlas s poistením. Namietal, že žalobcovia mohli v prípade nesúhlasu s poistením
uvedené poistenie kedyko3vek ukonei?. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti, že z obsahu
uzatvorenejúverovejzmluvyvyplýva,žejejsúeas?oujeeas?„3.Spoloenéustanoveniakzmluveoúvere

a zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platových
služieb“abod„1.Poistenie“.Vtomtobodejeuvedené,žežalovanívyjadrilisúhlasspoistenímvrozsahu,
ktorí si vybrali. Zo zmluvy je síce z bodu 1. 6. možné dospie? k záveru, že dojednané poistenie je možné
kedyko3vek ukonei?, napriek tomu nie je zrejmé, že požadované poistenie sa nevyžaduje a nie je ani
možné vyvodi?, že by žalovaným bola poskytnutá možnos? poistenie odmietnu? na zaeiatku zmluvného

vz?ahu. Z takto formulovaného obsahu zmluvy skôr vyplýva, že poistenie bolo podmienkou a súeas?
ou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru. Už len samotné zakotvenie ustanovení o poistnom v rámci
zmluvy o spotrebite3skom úvere vyvoláva pochybnosti o tom, že nejde o osobitne vyjednanú zmluvnú
podmienku.Vtomtosmerejepotrebnédoda?,žeaksúvzmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožno
vyklada? rozdielne, zdá sa by? spravodlivé ich vyklada? v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo doa 19. júna 2008
sp. zn. I. ÚS 243/07, v ktorom je okrem iného uvedené že tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neureitým
ustanovením pripúš?ajúcim viacero možných výkladov, musí sám preukáza?, že nekoná v zlej viere a že
medzi stranami bol skutoene konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame a nie naopak.

15. Žalovaný v danom smere nepreukázal spôsob dojednania poistného, ani skutoenos?, že žalobcovia
(dlžníci) mali možnos? poistenie odmietnu?. Pokia3 poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru,
zmluva musí by? v easti dojednania poistného transparentná a ureitá tak, aby bolo nad rámec
akýchko3vek pochybností zrejmé, že spotrebite3 sa dobrovo3ne rozhodol pre poistenie, a to na
základe všetkých potrebných informácií. Žalovaný nepreukázal, že zmluvnú podmienku, ktorou je

poskytnutie úveru si žalobcovia vymienili. Hoci zo zmluvy o úvere výslovne nevyplýva, že uzatvorenie
poistenia bolo podmienkou poskytnutia úveru, je potrebné myslie? na spotrebite3a ako slabšiu stranu,
ktorej je nevyhnutné poskytova? zvýšenú ochranu, keiže žalovaní ako spotrebitelia nemali možnos?
odmietnu? uzatvorenie poistenia, je potrebné poistenie zahrnú? do celkových nákladov spojených so
spotrebite3ským úverom, teda aj do celkovej eiastky, ktorú má spotrebite3 v súvislosti s poskytnutým

úverom zaplati? ako aj do výpoetu RPMN.

16. Ak potom žalovaný poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebite3a spojených so
spotrebite3ským úverom, teda do celkovej eiastky, ktorú má spotrebite3 v súvislosti s poskytnutím úveru
zaplati? a aj do výpoetu RPMN, je potrebné vyvodi? záver, že zmluva o úvere neobsahuje predpísané

náležitosti pod3a zákona o spotrebite3ských úveroch a s tým súvisiaci záver, že poskytnutý úver je
bezúroený a bez poplatkov, pretože uvedená RPMN v zmluve je nesprávna. Napokon je potrebné tiež
uvies?, že predmetný úver je možné považova? za bezúroený a bez poplatkov, ak v zmluve je nesprávne
uvedená priemerná RPMN a to v neprospech spotrebite3a, eo je tiež potrebné skúma?.17.Žalovanýnamietalprávnezáverysúduprvejinštancietýkajúcesapremleaniauplatoovanéhonároku.
V tomto smere namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebolo nijakým spôsobom objasnený súvis

medzi posledným doom poukázania poslednej splátky spotrebite3ského úveru zo strany žalobcov
žalovanému a momentu nadobudnutia vedomosti o existencií bezdôvodného obohatenia. Pod3a názoru
žalovaného spôsobuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho nezrozumite3nos?. Odvolací
súd rovnako nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že žalobcovia mali vedomos?
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo v deo, kedy poukázali

žalovanémuposlednúsplátkuúveru,toznamenádoom08.05.2024.Vtomtosmereodvolacísúddávado
pozornosti, že žalovaný v rámci odvolania uviedol, že žalobcovia mu po podaní žaloby poukázali ešte tri
splátky, prieom posledná bola doa 19.07.2024, kedy vzh3adom na prebiehajúce konanie už nepochybne
mali vedomos? o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia už v priebehu konania vo svojom
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedli, že o tom, že úver je bezúroený a bez poplatkov,
a teda zo strany žalovaného prišlo k bezdôvodnému obohateniu, sa dozvedeli doa 12.02.2024 od svojho

právneho zástupcu, ktorému predložili k nahliadnutiu zmluvu o spotrebite3skom úvere. Žalovaný túto
skutoenos? žiadnym spôsobom nepoprel, preto ju odvolací súd považuje za nesporú a nie je mu zrejmé,
na základe akej skutoenosti stanovil súd prvej inštancie zaeiatok plynutia subjektívnej premleacej doby,
kei táto je v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcov. V súvislosti s uvedeným možno dospie? k záveru,
že zaeiatok plynutia nebol spochybnený ani jednou zo strán a bol priamo uvedený žalobcami, ktorý sa

o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedeli na porade so svojim právnym zástupcom doa 12.02.2024.

18. Odvolací súd preto, rozhodujúc o odvolaní žalovaného, vyhodnotil daný rozsudok za
nepreskúmate3ný. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa súd prvej inštancie
jasným a zrozumite3ným spôsobom vysporiadal so všetkými okolnos?ami, ktoré majú pre vec podstatný

význam a ktoré dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto jeho rozhodnutie
nemožno ma? za náležite a presvedeivo odôvodnené. Je potrebné v oom uvies?, z akých konkrétnych
skutkových okolností pri svojom rozhodnutí vychádzal. Súd prvej inštancie posudzoval nesprávnu
zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá nebola zo strany žalobcov žalovaná, eím spôsobil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je možné náležite preskúma?.

19. Vzh3adom k uvedenému, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie pod3a § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec pod3a § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej

inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V ialšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s vyššie uvedenými skutoenos?ami a bude
postupova? v súlade s nimi. Odvolací súd je toho názoru, že úlohou súdu prvej inštancie bude náležitým
spôsobom sa vysporiada? so správnou úverovou zmluvou, na základe ktorej si žalobcovia uplatoujú

svoj nárok. Bude potrebné sa vysporiada? s otázkami týkajúcimi sa správneho fixného úroku uvedeného
v zmluve, ako aj výpoetu RPMN v súvislosti s uzatvoreným poistením. Bude potrebné skúma? povinnos?
uzavrie? poistenie, resp. možnos? uzavrie? poistenie na zaeiatku zmluvného vz?ahu. Rovnako bude
potrebné skúma? celkovú eiastku k zaplateniu úveru a ostatné náležitosti vedúce k iným výpoetom, a
to pokia3 súd prvej inštancie dospeje k záveru o povinnosti uzavrie? poistenie. Ialej sa bude musie?

súd prvej inštancie vysporiada? aj s otázkou premleania. Nepochybne bude potrebné skúma? aj ialšie
skutoenosti, ktoré je potrebné skúma? z úradnej povinnosti, a to najmä na ustálenú rozhodovaciu
einnos? vyšších súdnych autorít.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom

rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).