Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125012577
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1125012577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a

členov senátu JUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného U. J. pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 37T/30/2025 zo
dňa 28.08.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.12.2025, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

U. J., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L.,
E. 1

u k l a d á

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8T/23/2024, zo dňa 05.06.2025 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 4To/109/2025 zo dňa 09.10.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 37T/30/2025 zo dňa 28.08.2025 bol obžalovaný U. J.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

po tom, čo sa prostredníctvom aplikácie Whatsapp dohodol s poškodeným V. O. na predaji 2 kg

marihuany, poškodený dňa 04.02.2025 v čase o 10:35 hod. prišiel k obvinenému do bytu na V. X v L.,
kde v kuchyni bytu poškodený odovzdal obvinenému sumu 4.490 eur ako kúpnu cenu za marihuanu
a obvinený odovzdal poškodenému igelitový valec o rozmeroch 30x10 cm zalepený lepiacou páskou,
ktorého obsahom mala byť marihuana, následne z bytu odišli, avšak poškodený počas odchodu zbytového domu vyzval obvineného, aby mu vrátil peniaze, dokiaľ sa presvedčí čo je obsahom balíka
a dostane zvyšnú časť, čo aj obvinený urobil a peniaze poškodenému vrátil, následne vyšli von
zadným východom, prešli okolo panelového domu a škôlky cez cestu ku garážovému domu, pričom

keď prechádzali schodmi, po ktorých obvinený kráčal ako prvý, náhle sa otočil smerom k poškodenému
a nastriekal mu kaser do očí, v dôsledku čoho si poškodený rukami zakryl tvár čo obvinený využil,
poškodenému vytrhol z ruky peniaze a z miesta utiekol, čím poškodenému V. O. spôsobil škodu vo
výške 4.490,-€,

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo
výmere deväť rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Trestného
zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody, ktorou mal obžalovaný
zaplatiť poškodenému V. O. vo výške 4.490 eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré písomne odôvodnila
jeho obhajkyňa podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.09.2025.

Obžalovaný v podanom odvolaní uviedol, že napáda všetky výroky rozsudku, ako aj procesný postup

súdu, ktorý vydaniu rozsudku predchádzal. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný, arbitrárny a tento
je založený na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené
nesprávne, pričom procesný postup súdu je poznačený pochybeniami a porušením práva na obhajobu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s výpoveďou obžalovaného,
pričom v rozhodnutí absentuje aj zhodnotenie výpovede svedkyne C. H. J.. Práve z týchto výpovedí,

ktorésútotožné,vyplývajúpodstatnéskutočnostitakpreprávnukvalifikáciuskutku,akoajpreposúdenie
vierohodnosti výpovede poškodeného. Viaceré časti výpovede svedkyne J. plne vyvracajú tvrdenia
poškodeného, avšak tieto rozpory súd prvého stupňa ignoroval. Je zrejmé, že svedkyňa nevypovedala
tendenčne, teda v prospech obžalovaného, pretože ináč by s určitosťou neuvádzala, resp. by zamlčala
viacero problematických aspektov, ktoré priamo súviseli so stíhanou trestnou činnosťou jej syna. Súd

prvého stupňa sa s touto výpoveďou nevysporiadal samostatne ani vo vzájomných súvislostiach s
ostatnými produkovanými dôkazmi. Súd hodnotil iba výpoveď poškodeného, ktorú dal do súvislosti s
lekárskou správou, či listinnými dôkazmi, respektíve aj s výpoveďou svedka H.. H. s tým, že zhodnotenie
zvyšných dôkazov absentuje. Hoci súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej voľnej hodnotiacej
úvahy, obžalovaný považuje rozhodnutie súdu za jednostranné, nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu

absencie riadneho zdôvodnenia. Vo vzťahu k výpovedi svedka H.. H. obžalovaný doplnil, že tento
svedok okrem iného uviedol, že sprievodným javom útoku kaserom je aj to, že postihnutá osoba má
upchatý nos a soplí, čo je prirodzeným dôsledkom slzenia očí po útoku kaserom. Poškodený však tento
príznak nepopisoval a neobsahuje ho ani lekárska správa z jeho ošetrenia, a preto je útok kaserom,
v kontexte týchto poznatkov, spochybnený. Obžalovaný taktiež namietal, že z prepisu telefonického

hovoru poškodeného na linku 158 vyplynulo, že poškodený síce hneď po útoku volal na linku polície,
avšak uviedol, že útočníkom mal byť E. Y.. Dôvody, prečo si poškodený vymyslel meno údajného
páchateľa nie sú známe, avšak taktiež nasvedčujú nepravdivosti tvrdení poškodeného. Svedok H..
H. na explicitnú otázku obhajoby uviedol, že o útoku kaserom sa mu zmienil len poškodený, pričom
tento ani raz neuvádzal, že ma upchatý nos. Tento poznatok nie je uvedený ani v lekárskej správe

ošetrujúceho lekára. V žiadnej časti lekárskej správy nie je uvedené, že konštatovaný následok je
vyvolaný jednoznačne útokom kaserom. O útoku kaserom sa v lekárskej správe uvádza len to, že
poškodený tento dôvod uviedol ošetrujúcemu lekárovi. V prípravnom konaní neboli zo strany orgánov
činných v trestnom konaní zabezpečené všetky dostupné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé potvrdiť
tvrdenia poškodeného o útoku kaserom, pričom takýto stav vytvára dôkaznú núdzu vo vzťahu k

bezchybnému preukázaniu skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe. Nebola vykonaná ani prehliadka
tela poškodeného, hoci v čase oznamovania skutku bolo evidentné, že sa na jeho tele môžu nachádzať
stopy po trestnom čine, t.j. zranenia v oblasti očí. Rovnako nebola vyhotovená ani fotodokumentácia tela
poškodeného, konkrétne oblasť oči, ktorá by bola spôsobilá preukázať stopy po stíhanom trestnom čine.
Obžalovaný popiera, že by niekedy disponoval kaserom, pričom túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa

J.. Použitie kasera je navyše okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, avšak
skutočnosť, že by mal obžalovaný útok viesť s takouto zbraňou nebola žiadnym spôsobom preukázaná.
Úvahy súdu prvého stupňa o vlastníctve kaseru obžalovaným sú čisto hypotetické a rovnako sú tak
hypotetické aj úvahy o tom, že tento kaser mohol zahodiť, nakoľko bol zadržaný až niekoľko dní poskutku. Bolo úlohou orgánov činných v trestnom konaní vysporiadať sa s existenciou, či neexistenciou
kasera a ak sa s touto okolnosťou nie sú schopné orgány činné v trestnom konaní vysporiadať, súdu
neprináleží dotvárať skutkový dej nepodloženými úvahami. Obžalovaný taktiež poukázal na to, že

svedkyňa J. vypovedala, že si ani po opätovnom vrátení poškodeného do jej bytu nevšimla, že by
javil známky poškodenia zraku, pričom toto poškodenie muselo byť viditeľné, keď ho až s následným
časovým odstupom konštatoval aj ošetrujúci lekár. Z výpovede poškodeného taktiež vyplýva, že mal
s obžalovaným nastúpiť do výťahu, kde mal obžalovaného požiadať o vrátenie peňazí, ktoré mu aj
obžalovaný vrátil, avšak obžalovaný tvrdil, že po odchode z bytu išli s poškodeným po schodoch, teda

nie výťahom a poškodený od neho peniaze nikdy naspäť nepýtal a tieto mu zo strany obžalovaného ani
neboli vrátené. Ak teda obžalovaný poškodenému nevrátil peniaze, a tieto boli sústavne v jeho dispozícii,
nemohol ich preto ani násilím poškodenému vytrhnúť z ruky. Navyše je nelogické, aby poškodený od
obžalovaného žiadal vrátenie celej sumy, keď už mal časť zakúpeného tovaru, a tento mal vo svojom
ruksaku. Ako nelogické je možné vyhodnotiť aj také konanie poškodeného, ktorý peniaze najprv mienil
použiť na výkup retiazky zo záložne, avšak až následne sa rozhodol, že tieto použije práve na kúpu

drog. Obžalovaný spochybňoval aj časovú os skutku, pričom uvádzal, že sled udalostí, tak ako je mu
kladený za vinu, sa odohral v rozsahu niekoľkých minút, čo je nereálne, keďže poškodený mal byť
obžalovaným napadnutý, hneď na to ho mal údajne naháňať a potom okamžite zavolal na linku 158.
Pochybnosti o časovom priebehu preto skôr nasvedčujú pravdivosti verzie obžalovaného. Obžalovaný
zároveň poukázal na tom, že z bytu krátko po jeho odchode vyšla aj jeho matka C. H. J., ktorá však

svojho syna, ako ani poškodeného v bytovom dome a ani v jeho blízkosti už nevidela. Obžalovaný taktiež
namietal, že nebol konajúcim súdom poučený o trestných sadzbách, o možnosti použitia asperačnej
zásady, ako aj o dôsledkoch recidívy, ktorá v súlade s § 38 ods. 3 Trestného zákona zvyšuje dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaný uviedol, že doposiaľ existujú podstatné pochybnosti
o tom, či sa stal skutok kvalifikovaný ako lúpež, pričom v danom prípade je nutné aplikovať zásadu in

dubio pro reo. Súd prvého stupňa mal pristúpiť k zmene právnej kvalifikácie stíhaného skutku tak, že by
bol doposiaľ preukázaný stav kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
ku ktorému sa obžalovaný priznal a tento aj oľutoval. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie.

Prokurátor nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo doručované v
súlade s § 314 Trestného poriadku.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto

nariadil verejné zasadnutie.
Verejného zasadnutia odvolacieho súdu, konaného dňa 04.11.2025 a 02.12.2025, sa zúčastnil
prokurátor, obžalovaný a jeho obhajkyňa.

Odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 a § 269 Trestného poriadku doplnil dokazovanie prečítaním

listinných dôkazov, a to podstatnej časti spisového materiálu Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
8T/23/2023.

Obhajkyňa obžalovaného v celom rozsahu zotrvala na dôvodoch odvolania, pričom uviedla, že konanie
obžalovaného je možné kvalifikovať ako trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Zároveň

uviedla, že obžalovaný aktuálne vykonáva iný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom zároveň
poukázala na to, že obžalovanému reálne hrozí aj premena pôvodne podmienečne odloženého trestu
odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere deväť rokov považuje za absolútne
neprimerané a extrémne prísne.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný v rámci záverečného návrhu uviedol, že žiada, aby bolo rozhodnuté spravodlivo a aby bol
uznaný za vinného iba z prečinu podvodu, keďže spáchanie lúpeže sa mu nepodarilo preukázať.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods.
1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku,adospelkzáveru,žeodvolanieobžalovanéhovovýrokuovine,ochrannomliečeníaonáhrade

škody je nedôvodné. Výsledky dokazovania, doplneného pred odvolacím súdom, osobitne s ohľadom
na posúdenie súbehu spáchanej trestnej činnosti, však odôvodňovali ukladanie súhrnného trestu. Tieto
pochybenia bolo potrebné rozhodnutím odvolacieho súdu korigovať. Vecne je však napadnutý rozsudok
správny.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, alebo ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 18.06.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV obžalobu na U. J. pre zločin lúpeže

podľa §188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
na totožnom skutkom základe, aký je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.07.2025 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul

obžalovaného U. J., poškodeného V. O., svedkov C. H. J., H.. Y. H., oboznámil znalecký posudok z
odboru psychiatria a prírodovedného skúmania, oboznámením listinné dôkazy - zápisnicu o obhliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicu o vydaní veci s fotodokumentáciou, lekársku správa, prepis
nahrávky na linku 158, potvrdenie o výbere finančnej hotovosti, trasu taxi služby, vybratie finančných
prostriedkov, elektronickú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj posudky a lustrácie

na obžalovaného.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že sa nedopustil trestného činu lúpeže, iba uviedol
poškodeného do omylu, nakoľko tento od neho chcel kúpiť dva kilogramy marihuany a on mu predal
niečo iné. Poškodeného iba podviedol. Pokiaľ ide o útok kaserom, tento sa nestal, keďže kaser ani

nikdy nevlastnil. S poškodeným sa cez Whatsapp dohodol, že mu predá 2 kilogramy marihuany, pričom
tento prišiel za ním do bytu na V. X v L.. V byte sa nachádzala aj mama obžalovaného. Obžalovaný mal
pripravený zabalený valec, v ktorom sa mala nachádzať marihuana, ktorý aj poškodenému odovzdal, a
tento mu zaň v domnení, že sú v ňom drogy, zaplatil 4.490,- €. Keď to videla matka obžalovaného, takim povedala, aby vypadli z bytu. Na schodoch sa ho poškodený pýtal, že či to je všetko, že toho musí
byť viac. Obžalovaný mu povedal, že zbytok má v pivnici. Následne spolu kráčali po schodoch a keď už
boli pred bytovkou, tak poškodenému jednoducho utiekol, keďže už mal peniaze.

Poškodený vypovedal, že po dohode s obžalovaným prišiel k nemu domov, kde mu obžalovaný odovzdal
čierny sáčok, v ktorom mali byť drogy, za ktoré mu aj zaplatil 4.490 €. Obžalovaný mu povedal, že zvyšok
drogymádoluvpivnici.Vyšlipretozbytuanastúpilidovýťahu,kdepoškodenýodobžalovanéhoviackrát
žiadal, aby mu vrátil peniaze, nakoľko ešte nemá celý tovar. Obžalovaný to najprv nechcel urobiť, ale

nakoniec mu peniaze vrátil. Poškodený držal vrátené peniaze celý čas v ruke. Keď už boli vonku, tak sa
k nemu obžalovaný otočil a nastriekal mu niečo do očí. Následne mu vytrhol peniaze a utiekol. Finančnú
hotovosť na kúpu drog mal z bankového úveru. Napriek tomu, že ho očí veľmi štípali, obžalovaného aj
chcel prenasledovať, ale tento mu utiekol. Poškodený potom nazrel do balíka a zistil, že v ňom asi nie je
marihuana, a tak to celé zahodil do smetného koša a nahlásil polícii čo sa stalo. Peniaze, ktoré vyplatil
obžalovanému, mu doposiaľ neboli vrátené.

Svedkyňa C. H. J. vypovedala, že bola v kuchyni, pričom tam bol aj jej syn U. a ešte jeden chlapec.
Tomuto chlapcovi jej syn v darčekovej taške odovzdal taký valec v igelitke, ktorý bol zabalený lepiacou
páskou a ten chlapec dal jej synovi štós peňazí, ktoré si začal U. hneď prepočítavať. Ona ako to videla
im povedala, že ak je to to, čo si myslí, tak nech sa zdvihnú a nech okamžite vypadnú, pričom synovi

povedala, aby vrátil kľúče od bytu. Vedela, že jej syn užíva drogy, ale nevedela, odkiaľ by mal drogy v tak
vysokej sume, bolo to niečo do 5.000,-€. Obaja chlapci teda odišli z bytu. Ona chvíľu na to, zhruba po
nejakých piatich minútach išla von so psom, avšak nikoho v bytovom dome a ani v jeho okolí nevidela.
Potom asi po polhodine okolo 11.00 až 11.30 hod. prišli policajti aj s tým chlapcom k nim do bytu, ktorý
jej povedal, že U. mu ukradol peniaze a nastriekal mu kaser do očí. Ona však nemala vedomosť o tom,

že by U. mal nejaký kaser. Vždy si totiž všetko doma vyložil na skriňu v predizbe. Poškodený si u nej
doma pýtal vodu. Poškodený sa mal policajtom priznať, že si bol u nich kúpiť drogy a že na tento účel si
zobral aj pôžičku. Poškodený O. balíček u nich doma nekontroloval, iba ho prevzal, poťažkal a povedal,
že dobre. Kým ich vyhodila z bytu, balíček načatý nebol.

Svedok H.. Y. H. vypovedal, že ošetroval poškodeného V. O., ktorý prišiel do nemocnice v sprievode
polície. Pacient sa sťažoval na pálenie očí. Mal začervenanú pokožku a aj oči mal na prvý pohľad
červenšie. Pacient uviedol, že mu niekto nastriekal kaser do očí. Po vyšetrení boli pacientovi podané
analgetické kvapky na úľavu od bolesti a kvapky proti podráždeniu očí. Svedok uviedol, že po zásahu
kaserom sú oči začervenané, v oku nastáva väčšie prekrvenie ciev, ktoré je sprevádzané výtokom z očí.

Z odborného vyjadrenia a lekárskej správy vypracovanej lekárom H.. Y. H. vyplýva, že poškodený bol
ošetrený dňa 04.02.2025 v čase o 13:25 hod. s objektívnym nálezom iritácie očí, spojivkový vak bol s
vodnatou sekréciou.

Zo vzájomnej elektronickej komunikácie medzi obžalovaným ako predávajúcim a poškodeným ako
kupujúcim vyplýva, že sa dohodli na kúpe dvoch kilogramov drogy za 4.500,-€.

Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou a z detailu transakcie o výbere hotovosti zo dňa
04.02.2025 vyplýva, že poškodený uskutočnil výber peňažnej hotovosti vo výške 990,-eur a vo výške

3.500,-eur.

Z popisu jazdy taxíkom Bolt vyplýva príchod poškodeného na V. 5 v L. dňa 04.02.2025 o 10:35.

Z prepisu telefonického hovoru V. O. na tiesňovú linku 158 vyplýva, že poškodený nahlásil odcudzenie

finančnej hotovosti vo výške okolo 4.500,-€ potom, čo mu mal E. J. nastriekať kaser do očí.

Podľa odpisu registra trestov zo dňa 30.07.2025 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dva krát súdne
trestaný, z toho v jednom prípade za zločin.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že niet žiadnych rozumných dôvodov pre spochybňovanie skutkových
záverov súdu prvého stupňa o vine obžalovaného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Vina obžalovaného je bezpochyby preukázaná výpoveďou
poškodeného O., či lekárskou správou o jeho ošetrení a sekundárne aj vzájomnou elektronickoukomunikáciou obžalovaného a poškodeného, výpoveďou matky obžalovaného, či listinnými dôkazmi
preukazujúcimivýberkonkrétnejvýškyhotovostipoškodeným.Vykonanédôkazybezpochybypreukázali
úvodnú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorí sa dohodli na kúpe drogy za sumu 4.500,-

€, ktorú si mal poškodený dňa 04.02.2025 vyzdvihnúť u obžalovaného v byte na V. X v L.. Rovnako
bolo nepochybne preukázané, že poškodený uvedenú sumu mal fyzicky k dispozícii a s ňou sa aj
dostavil na dohodnutú adresu. Matka obžalovaného potvrdila, že jej syn - obžalovaný U. J. v kuchyni
bytu odovzdal poškodenému valec ktorý bol zabalený do igelitu a za ktorý mu poškodený odovzdal
„štós peňazí“, ktoré jej syn začal prepočítavať a mohlo tam byť do 5.000,-€. Uvedený skutkový priebeh

nebol spochybnený ani obžalovaným, pričom tento potvrdil, že sa s poškodeným stretol a tomu aj
odovzdal valec s údajnou drogou a za túto aj prevzal peniaze vo výške 4.490,-€. Sporné nebolo ani to,
že obžalovaný s poškodeným mali ísť ešte do pivnice, či garáže pre zvyšok drogy, keďže valec, ktorý
obžalovaný odovzdal poškodenému, nebol váhovo na tej úrovni, ako sa dohodli, pričom sám obžalovaný
poškodenému uviedol, že zvyšok má v pivnici, a preto aj spolu z bytu odišli, aby obžalovaný odovzdal
poškodenému aj zvyšnú časť zakúpenej drogy.

Sporným sa javil byť až následný skutkový dej po odchode obžalovaného a poškodeného z bytu,
konkrétne či títo mali ísť výťahom, alebo peši po schodoch. Vykonané dokazovanie však obžalovaným
načrtnuté rozpory v rozumnom rozsahu vyvracia a nepotvrdzuje tak jeho obhajobnú argumentáciu.
Poškodený od začiatku, teda už v podanom trestnom oznámení jednoznačne uviedol, že potom, čo boli

matkou obžalovaného vyhodení z bytu, obaja išli výťahom na prízemie bytového domu. Práve vo výťahu
poškodený naliehal na obžalovaného, aby mu vrátil peniaze, ktoré obžalovanému odovzdal v byte,
keďže si bol vedomý, že nedostal celý tovar, ktorý už zaplatil. Obžalovaný sa tomu síce najprv zdráhal,
ale potom peniaze poškodenému vrátil a tieto poškodený celý čas držal vo svojej ruke. Obsahovo
bola výpoveď poškodeného počas celého trestného stíhania konzistentná, túto nemenil, ani nijako

neupravoval, a preto ani nebol zistený žiadny rozumný dôvod pochybovať o pravdivosti ním poskytnutej
verzie. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že poškodenému peniaze vôbec nevrátil, respektíve, že s poškodeným
ani nešli výťahom, táto verzia nie je naopak ničím potvrdená a túto obranu poškodený zvolil až v konaní
pred súdom. Súčasne je potrebné uviesť, že ani matka obžalovaného nepotvrdzuje verziu obžalovaného
v tom, že by mal ísť obžalovaný s poškodeným dole schodmi a že nešli výťahom, keďže sama povedala,

že potom, čo syna aj poškodeného vyhodila z bytu, v byte ešte nejaký čas zostala a oni z bytu odchádzali
sami. Poškodený zároveň vypovedal, že potom, čo vyšli z bytového domu, sa k nemu obžalovaný otočil,
nastriekal mu niečo do očí, vytrhol mu peniaze z ruky a z miesta utiekol. Ako nelogická sa javí obrana
obžalovaného, ktorý tvrdil, že mal ísť s poškodeným pre zvyšok drogy do pivnice, avšak ako kráčali
po schodoch, sa zrazu rozhodol, že poškodenému jednoducho utiekol, keďže už mal peniaze. Nedáva

žiaden zmysel, prečo by mal obžalovaný takto konať, keďže poškodený vedel kde býva, poznal ho
a muselo mu byť zrejmé, že pokiaľ by ho obžalovaný takto okradol, tak poškodený bude chcieť buď
vrátenie peňazí, alebo dodanie zvyšného tovaru. Úplne nelogicky v tomto svetle potom vyznieva aj
výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že sa mu mali následne vyhrážať cudzí ľudia, pričom je dôvodné
sa domnievať, že malo ísť práve o vyhrážky v súvislosti s nevrátením ulúpených peňazí, keďže aj

matka obžalovaného potvrdila, že to bol pravdepodobne poškodený, ktorý mal posielať svojich ľudí na
vymoženie týchto peňazí. Obžalovaný pritom nijako nespresnil, kto a prečo sa mu mal vyhrážať. Ak by
odvolací súd aj opomenul nezmyselnosť a skratovitosť konania obžalovaného, je nutné tejto jeho verzii
prisúdiť jedine príznak nevierohodnosti. Obžalovaný totiž výpoveď poškodeného vysvetľoval jedine tým,
že tento mu chcel ublížiť, a chcel ho dať jednoducho zavrieť na 7 až 12 rokov. Motivácia poškodeného

však bola omnoho simplexnejšia, ako sa nesprávne domnieva obžalovaný. Poškodený sa domáhal buď
vrátenia peňazí, ktoré si obžalovaný prisvojil, alebo dodania drogy v dohodnutom množstve a kvalite.
Poškodený vysoko pravdepodobne nemal vedomosť o trestných sadzbách za stíhaný skutok a určite
nemal vedomosť ani o právnej kvalifikácii za skutok spáchaný obžalovaným. Dlhotrvajúcim väzením
obžalovaného by bol poškodený navyše znevýhodnený, keďže by sa nedostal k peniazom a ani k

droge. Poškodený preto nemal žiaden dôvod na prísnejšej právnej kvalifikácii obžalovaného, a preto
argumentáciaobžalovaného,žepoškodenýmuchcelibapriťažiť,apretosiskutokvymyslel,niejeopretá
o žiaden relevantný dôkaz a vychádza iba z ničím nepodložených domnienok obžalovaného.

V tejto súvislosti treba súčasne konštatovať, že použitie kasera obžalovaným, ktoré on kontinuálne

popiera, nebolo ničím spochybnené, pričom toto je možné vyvodiť nielen z priamej výpovede
poškodeného, ale aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára, či z výpovede matky obžalovaného, ktorá
potvrdila, že od policajtov mala informáciu o tom, že jej syn U. mal poškodenému nastriekať kaser do
očí a že mal poškodenému vytrhnúť peniaze a s nimi následne aj utiecť. Táto skutočnosť je potvrdenáaj hovorom poškodeného na tiesňovú linku polície, kde poškodený najprv zmätočne, avšak následne
jednoznačne uviedol, že bol okradnutý o 4.500,-€ pričom predtým mu bol nastriekaný kaser do očí.
K tejto okolnosti je potrebné zároveň uviesť, že ide bezprostredný popis udalosti priamo po skutku,

ktorému možno pripísať významnú dôkaznú silu. Pravdepodobnosť, že si poškodený skutok v tak
krátkom časovom slede do detailov vymyslel a na tejto verzii zotrval počas celého trestného stíhania,
navyše, keď je táto výpoveď potvrdzovaná aj ďalšími zadokumentovaným dôkazmi, je nepravdepodobné
a nič takémuto zámeru poškodeného ani nenasvedčuje. Práve z tohto telefonátu na linku polície je
možné dedukovať, že poškodený uviedol nesprávne meno osoby, ktorú označil ako E. J., keďže ešte

aj v tomto štádiu sa domnieval, že túto udalosť s obžalovaným vyrieši osobne, bez potreby zapojenia
orgánov činných v trestnom konaní. Tým, že uviedol nesprávne meno obžalovaného, toho v podstate
chránil, keďže je logické, že ani sám nemal záujem na bližšom prešetrovaní okolnosti tohto skutku,
nakoľko si bol vedomý aj svojej účasti na nelegálnom nákupe drog. Zároveň je nutné uviesť, že to
musel byť práve kaser, ktorým obžalovaný nastriekal poškodenému do očí a že práve takýto zásah
kaserom spôsobil u poškodeného aj zistenú iritáciu oči. To, že sa kaser nenašiel, respektíve, že o

ňom nemala vedomosť matka obžalovaného, nijako nevyvracia výpoveď poškodeného. Rovnako tak
ani lekárske ošetrenie nespochybňuje iritáciu oči, pričom zároveň pripúšťa, že mohla byť spôsobená
kaserom tak, ako to uvádza poškodený. Ani ošetrujúci lekár nemal pochybnosti o dôvodoch iritácie
oči a tieto ani nijako nespochybňoval, respektíve nastriekanie kaseru do očí poškodeného nevylúčil.
Za významné pritom považuje krajský súd aj to, že ani obhajoba nepredložila žiadne iné vysvetlenie

iritácie očí a ani nenačrtla možnosti, čo iné ako práve zásah kaserom, mohlo spôsobiť začervenanie
očí, respektíve slzenie. Ak sa obhajoba upína na to, že v lekárskej správe nie je uvedené „soplenie
z nosa“, tento neuvedený príznak nespochybňuje verziu poškodeného. Zároveň je nutné pripomenúť,
že obžalovaný mal motiváciu ku svojmu konaniu, keďže vedel, že poškodenému odovzdal valec, ktorý
neobsahoval drogy, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, odboru prírodovedného skúmania a teda

vedel, že obžalovanému nemôže vydať ani údajnú druhú časť drogy, ktorú mal mať v pivnici. Práve
vidina finančného zisku bola uňho dominantná, avšak bez domyslenia úplne bazálnych následkov, ktoré
sú s tým spojené. Ani odvolací súd preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný použil proti
poškodenému kaser a následne mu z ruky násilím vytrhol 4.490,-€, tak ako to nemenne od začiatku
prípravného konania uvádza poškodený. K obrannej argumentácii obžalovaného odvolací súd naostatok

dodáva, že aj napriek ochote obžalovaného priznať svoje podvodné konanie, nebolo možné konanie
obžalovaného kvalifikovať ako podvod, pretože tomu bráni spôsob formulácie skutkovej vety obžaloby
a povinnosť súdu rešpektovať zásadu zachovania totožnosti skutku.

Všetky skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú preto správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré

bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal súd prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností
nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe podanej na U. J..
Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, logickým spôsobom, ktorému
nemožno nič vytknúť. Na tomto podklade potom súd prvého stupňa vyvodil z dôkazov o podstate trestnej

činnosti správne skutkové zistenia.

Odvolací súd tak ku skutkovým záverom súhrne uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď
neuveril obhajobe obžalovaného, pretože túto vyvracajú vykonané dôkazy, a to v celom rozsahu. Na
základe vyššie rozvedených úvah ani odvolací súd nevzhliadol žiadne rozumné pochybnosti o tom, že

ku skutku došlo tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, a to na základe vykonaného dokazovania,
v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne
usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného U. J..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné úvodom uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje s

argumentáciou súdu prvého stupňa o účelnosti a správnosti ukladania nepodmienečného trestu odňatia
slobody, keďže iný druh trestu, s ohľadom na trestnú sadzbu, osobitne aj s poukazom na potrebu
aplikácie § 38 ods. 3 Trestného zákona, do úvahy ani nepripadal. Pri skúmaní osoby obžalovaného však
bolo odvolacím zistené, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. 8T/23/2024 zo dňa 05.06.2025, v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 4To/109/2025 zo dňa 09.10.2025, právoplatný dňa 09.10.2025, a to za prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením
spisu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8T/23/2024, pričom z dokazovania bolo zistené, že prečin
sprenevery obžalovaný spáchal dňa 27.03.2023, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmeredesať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Za obidva
zbiehajúce skutky, teda za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ako aj za aktuálne
prejednávaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorých súbeh nebol

prerušený žiadnym právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím, bolo preto potrebné ukladať súhrnný trest.

Vychádzajúc z vyššie opísaných úvah odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2,
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a sám vo veci rozhodol tak, že na základe kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného

zákona a dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného a okolností prípadu, zistiac splnenie zákonných
podmienok uvedených v § 38 ods. 3 Trestného zákona, uložil obžalovanému trest vo výmere deväť
rokov. K zvýšeniu spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 3 Tr.
zákona došlo po obligatórnom zohľadnení skutočnosti, že obžalovaný bol už v minulosti za zločin
právoplatne odsúdený, konkrétne ide o odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 7T/33/2021 zo
dňa 19.11.2021, rovnako pre zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm d/ Tr. zákona. Pri

ukladaní trestu preto súd vychádzal z trestnej sadzby v rozsahu 8 rokov 8 mesiacov až 12 rokov. Pri
určovaní výmery trestu odvolací súd prihliadol na vysokú závažnosť a nebezpečnosť stíhaného konania,
ako aj doterajšiu trestnú minulosť obžalovaného, dospel však k záveru, že pre účely spravodlivého a
vyváženého potrestania obžalovaného bude dostatočný aj trest odňatia slobody aj pri dolnej hranici
trestnej sadzby, a preto sa stotožnil s dĺžkou trestu uloženého obžalovanému súdom prvého stupňa.

Ohľadom výroku o zaradení do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody rozhodol odvolací súd taktiež
rovnako ako súd prvého stupňa, pretože obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený
dňa15.11.2023atentotrestmuboluloženýzaprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348

ods. 1 písm. h/ Tr. zákona. Uložený druh trestu, rozsah a zaradenie obžalovaného do príslušného ústavu
na výkon trestu zodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestu a zabezpečí naplnenie ochrannej,
represívnej aj výchovnej funkcie trestu.

Výrok o ochrannom protitoxikomanickom liečení ústavnou formou, ako aj výrok o náhrade škody boli

súladné so zákonom a plne zodpovedali vykonanému dokazovaniu pred súdom prvého stupňa, a preto
nebol žiaden zákonný dôvod zasahovať do ich znenia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.