Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325205857
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325205857.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: REKO RECYCLING spol. s
r.o., so sídlom Bokroš 5, 946 39 Iža, IČO: 31 423 876, právne zastúpený: JUDr. Karina Gőghová, PhD.,
advokátka, so sídlom Eötvösa 1/14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: SLOVbiz s. r. o., so sídlom
Fialová 4072/5A, 851 07 Bratislava, IČO: 47 902 124, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS

| ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava,
IČO: 51 003 848, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III,
č.k. 72Cb/84/2025 - 42 zo dňa 05.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/84/2025 - 42 zo dňa
05.09.2025 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
72Cb/84/2025 - 42 zo dňa 05.09.2025 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“ alebo aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zo
dňa 08.08.2025 zamietol.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP,
§ 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CSP a § 344 CSP a § 42a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

súdu dňa 11.08.2025 domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právny úkon
obsiahnutývkúpnejzmluve-vkladpovolenýdňa23.07.2024(ďalejajako„kúpnazmluva“),ktorýmdlžník
- spoločnosť PURA W, s.r.o., so sídlom Hlavná 5539/2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 52 216 667 (ďalej
aj ako „spoločnosť PURA W“ alebo aj ako „dlžník“) previedol do vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti
evidované v súčasnosti Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX, okres: Dunajská Streda, obec: Veľké Dvorníky, katastrálne územie R. C. ako: pozemky, parcely

reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, parc. č. XXX o výmere 2 500 m2 - Orná pôda, parc. č. XXX o výmere
12 061 m2 - Orná pôda, parc. č. XXX o výmere 5 172 m2 - Ostatná plocha, parc. č. XXX o výmere 111
m2 - Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 6 416 m2 - Ostatná plocha, parc. č. XXX o
výmere 29 m2 - Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 46 m2 - Ostatná plocha, parc. č.
XXX o výmere 165 m2 - Ostatná plocha, parc. č. XXX o výmere 12 m2 - Zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXX/X o výmere 3 404 m2 - Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 27 m2 -

Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere 970 m2 - Ostatná plocha (ďalej všetky spolu aj ako
„nehnuteľnosti“ alebo aj ako „pozemky“), je voči žalobcovi právne neúčinný.Eventuálne, pre prípad, že by sa žalobca objektívne nevedel uspokojiť z pôvodného majetku dlžníka,
domáhal sa proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým mu súd uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu vo výške pohľadávky v sume 108 020,45 eura, príslušenstva pohľadávky, trov súdneho konania
oprávneného v sume vo výške 3 181,60 eura, trov právneho zastúpenia pri exekúcii v sume vo výške
712,96 eura a trov oprávneného pri exekúcii v sume vo výške 25 eur.

Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal aj nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým

by súd zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka
žalobcu priznaná mu uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 20Cb/29/2023 zo dňa 24.01.2024,
v spore žalobcu proti spoločnosti PURA W o zaplatenie 129 460,45 eura s príslušenstvom, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2024 a vykonateľnosť dňa 27.02.2024 (ďalej aj ako „uznesenie OS
Trnava“).

Žalobca sa ďalej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to zakázal, aby žalovaný prevádzal vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam kúpnou, darovacou, zámennou alebo akoukoľvek inou scudzovacou zmluvou,
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, uzatváral zmluvy o budúcej zmluve, nehnuteľnosti
zaťažovalzáložnýmprávom,vecnýmbremenomaleboinýmiprávamitretíchosôb,vkladalichdomajetku

právnických osôb, prenajímal ich, uzatváral k nim iné zmluvy a vykonával jednostranné právne úkony
(napr. uznanie záväzkov a i.), ktoré sa týkajú týchto nehnuteľností a aby tretiu osobu splnomocnil na
nakladanie s nehnuteľnosťami s tým, že zabezpečovacie a neodkladné opatrenie budú trvať do úplného
vymoženia peňažnej pohľadávky žalobcu priznanej mu právoplatným a vykonateľným uznesením OS
Trnava.

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca odôvodnil tým, že v prípade úspešného uplatnenia jeho subjektívneho odporového práva
bude bezprostredne postihnutý predmet plnenia sporného úkonu (kúpnej zmluvy). Na základe
úspešného odporu bude teda prípustná exekúcia na majetok žalovaného, resp. na časť jeho majetku

zodpovedajúceho časti majetku pôvodného dlžníka z právneho vzťahu medzi spoločnosťou PURA W
a žalobcom ako veriteľom. Právoplatný rozsudok v odporovacom konaní sa vzťahuje na konkrétny
exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného v tomto konaní. Zdôraznil, že žalovaný bude musieť
exekúciu na sporný majetok, t. j. na nehnuteľnosti strpieť. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade už
existuje vykonateľné rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie

opatreniepoprinariadeníneodkladnéhoopatreniasohľadomnaindividualizáciuprípadu.Poukazovalna
to, že na liste vlastníctva už je evidované záložné právo v poradí ako prvé, v prospech záložného veriteľa
BKS-Leasing s.r.o., IČO:31644333: „Záložné právo v prospech BKS - Leasing s.r.o.,IČO:31644333 so
sídlom Pribinova 4,811 09 Bratislava ,SR, na CKN parc.č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, V XXXX/XX- č.z.XXX/XX“, ktoré bolo zrejme zriadené ešte v čase, kedy

bol vlastníkom nehnuteľností dlžník PURA W. Žalobca mal za to, že v danom prípade je preto pri
rozhodovaní súdu o tejto možnosti, pri zohľadnení ustanovenia § 151k Občianskeho zákonníka nutné
posúdiť, či by sa zabezpečovacím opatrením reálne dosiahol účel sledovaný žalobcom, a to, aby
sa zabránilo zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uvedené je dôležité zvážiť v prípade, že
sa súd rozhodne nenariadiť zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie popri sebe, alebo v

prípade rozhodovania, ktoré z týchto dvoch opatrení, by vydal. Žalobca poukazoval na skutočnosť,
že dlžník sa pochybným právnym úkonom „zbavil“ exekvovateľného majetku. S poukazom na všetky
ostatné skutočnosti a tvrdenia zhrnuté žalobe, ktoré podľa jeho názoru preukazovali potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia aj neodkladného opatrenia, zvlášť vyzdvihujúc vykonateľné rozhodnutie
súdu na peňažné plnenie - uznesenie OS Trnava, ako aj exekučný príkaz a zoznam majetku povinného,

podľa ktorého, dlžník PURA W s.r.o., nedisponuje žiadnym zexekvovateľným majetkom, mal žalobca
za to, že reálne existuje obava, že exekúcia iniciovaná žalobcom ako veriteľom bude ohrozená, čím sa
zmarí jeho uspokojenie ako veriteľa, a preto bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia a tiež aj neodkladného opatrenia spočívajúceho v
zákaze nakladania so spornými nehnuteľnosťami, popri sebe. Mal za to, že faktickú potrebu a možnosť

úpravy pomerov vydaním uvedených opatrení, resp. aspoň jedného z nich, justifikuje existencia
objektívneho i subjektívneho odporového práva veriteľa, ktoré spočíva v proporčnom zvýhodnení jeho
postavenia pred záujmom tretej osoby profitovať z majetkového prospechu získaného odporovaným
právnym úkonom. Žalobca argumentoval, že z konania dlžníka (PURA W) a teda aj žalovanéhojednoznačne vyplynul záver o tom, že právam veriteľa sa musí zo strany súdu naliehavo poskytnúť
právna ochrana v súlade s platným právnym poriadkom.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia skutkovo ustálil, že žalobca a dlžník -
spoločnosť PURA W uzavreli zmier schválený uznesením OS Trnava, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.02.2024 a vykonateľnosť dňa 27.02.2024. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalovaný
výlučnýmvlastníkomvpodiele1/1kcelkupredmetnýchnehnuteľností.Vlastníckeprávoknimnadobudol
povolením vkladu vlastníckeho práva príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom, na základe

právneho úkonu: Kúpna zmluva V - 4281/2024, povolenie vkladu dňa 23.07.2024. Podľa informácií o
stave spracovania/podania žiadosti bol návrh na vklad podaný dňa 19.07.2024. Kúpna zmluva bola
uzavretá s predávajúcim - spoločnosťou PURA W, ktorá je dlžníkom žalobcu, a ktorá bola jeho dlžníkom
už aj v čase, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do vlastníctva žalovaného.

Vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie dospel k

záveru, že v danej veci nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uvedených v § 343 ods. 1 CSP, a to osvedčenie existencie (dôvodnej)
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch,
keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom

na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k
sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žiadny z uvedených predpokladov nebol podľa
názoru súdu prvej inštancie naplnený, nakoľko žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho
majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne
vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným, a

ktorá by mu spôsobovala vznik škody značného rozsahu. Súd prvej inštancie taktiež dospel k záveru, že
žalobca v podanom návrhu netvrdil a predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčil, že žalovaný sa
zbavuje majetku v jeho vlastníctve a týmto, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje budúce exekučné
konanie.

Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci nebola splnená ani ďalšia zo základných zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva sa netýkal vecí (nehnuteľností) vo vlastníctve dlžníka; nebolo totiž
ani sporným, že žalobcom označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý
nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii dlžníka. Zdôraznil, že ustanovenie § 343 ods. 1 CSP vyslovene

uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol
podaný počas konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, v ktorom dlžník nie je stranou sporu. Súd
prvej inštancie pripomenul, že v sporoch o neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka (tzv. odporovacie žaloby) je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania

súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a pasívne legitimovanou je osoba, v prospech ktorej sa
právny úkon ( ukracujúci veriteľa) urobil, t. j. pasívne legitimovanou osobou, voči ktorej žaloba smeruje
v prejednávanej veci je žalovaný. Samotný dlžník ako strana sporu vo veci samej nevystupuje. V
zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ nie je stranou sporu o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia dlžník, ako to predpokladá znenie zákona, takémuto návrhu nebolo možné

vyhovieť.

Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu
rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa §42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa
dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove

vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe
potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti
dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym
úkonomušlozdlžníkovhomajetku,atonielenprotidlžníkovi,aleajvočiosobe,sktoroualebovprospech
ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné,

musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z
odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je
teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom
konaní a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnymúkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej
prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Napokon, právnym dôsledkom úspešného
odporovania právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je možnosť

veriteľa požadovať jej uspokojenie nielen z tohto, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, ale v prípade, že to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu aj voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade, ak by bol žalobca v spore

vo veci samej úspešný, môže svoju vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť nielen priamo
exekučným postihom nehnuteľností prevedených na žalovaného (z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku),
ale taktiež mu zostáva zachované právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Zdôraznil, že samotný účel odporovacej žaloby, ktorá slúži k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa (žalobcu) v exekučnom konaní, preto vylučuje vznik obavy z ohrozenia exekúcie, ktorý je
nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení uviedol, že žalobca sa s úspechom nemôže domáhať ani nariadenia neodkladného opatrenia
obmedzujúceho žalovaného v prevode nehnuteľností, nakoľko aj v prípade ich prevedenia na tretie
osoby sa môže úspešne domáhať od žalovaného, aby mu ako osoba, ktorá mala z odporovateľného

právneho úkonu prospech, vydala takto získané plnenie. Nie je pritom rozhodujúce, či by zo strany
žalovaného išlo o prevod odplatný, resp. bezodplatný, pretože súdna prax pri určení výšky prospechu
získaného z odporovateľného právneho úkonu nevychádza z výšky skutočne získaného prospechu, ale
zvýškyzohľadňujúcejtrhové,časovéamiestneosobitnostivzťahujúcesanakonkrétnyprevodpredmetu
práva (teda výšky prospechu, ktorú by scudziteľ získal, ak by predmet práva previedol na inú osobu

odplatne za trhových podmienok zodpovedajúcich časovým a miestnym okolnostiam prevodu, ako aj
charakteru a vlastností scudzovaného predmetu práva). Z uvedeného dôvodu podľa súdu prvej inštancie
odpadá nutnosť preventívne ochrániť žalobcu navrhovaným neodkladným opatrením, keď osvedčený
skutkový stav (v rozpore so zákonnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia aj
neodkladného opatrenia) a právny rámec inštitútu odporovacej žaloby ako takej, neposkytujú záver o

existencii reálnej obavy z ohrozenia exekúcie.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nebolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani
neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol.

4. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie žalobca dňa 18.09.2025 v zákonnej lehote, v celom
rozsahu a z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie ako aj neodkladné opatrenie v žalobcom
navrhovanom znení.

Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je vylúčené, aby boli zabezpečovacie opatrenie a neodkladné
opatrenie nariadené popri sebe. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal
splnenie podmienok pre ich nariadenie. Namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že nemožno nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, nakoľko sa netýka vecí vo vlastníctve dlžníka. Mal za to, že ustanovenie

§ 343 ods. 1 CSP nemožno vykladať reštriktívnym spôsobom a nie je vylúčené, aby zabezpečovacie
opatrenie bolo nariadené aj proti takej osobe, proti ktorej budú smerovať majetkové nároky veriteľa
ako žalobcu. V prípade žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov (odporovacej žaloby) má
veriteľ ako žalobca právo uspokojiť svoju pohľadávku (priamo) z majetku tretej osoby vlastniacej
predmetný majetok, ktorý pôvodne patril dlžníkovi veriteľa, t. j. takáto tretia osoba je v postavení

dlžníka voči veriteľovi a vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla, resp. vo vzťahu k peňažnej náhrade
zodpovedajúcej hodnote daného majetku, ak bol tento už prevedený na ďalšie osoby. Vyplýva to
z § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu

voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Samotná žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu
je svojou podstatou právnym inštitútom umožňujúcim dosiahnutie uspokojenia pohľadávky veriteľa. V
tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2008
zo dňa 30.06.2008. Na potvrdenie extenzívneho výkladu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP poukazovalaj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/43/2018 zo dňa 18.01.2018
ako aj nález sp. zn. I. ÚS/118/2023. Mal za to, že v danom prípade súd prvej inštancie nezohľadnil
osobitosti preskúmavanej veci, ani sa preskúmaním týchto osobitostí nezaoberal, resp. sa nimi zaoberal

nedostatočne, a bez ďalšieho skúmania právnych vzťahov medzi sporovými stranami a pôvodným
dlžníkom PURA W príliš formalistickým spôsobom vyslovil, že podmienka podľa § 343 ods. 1 CSP,
nebola splnená, pretože nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného a nie (pôvodného) dlžníka.
Zdôraznil, že v návrhu poukazoval na narušené vzťahy medzi ním a dlžníkom PURA W, na vzťah medzi
touto spoločnosťou a žalovaným, za ktoré fakticky koná tá istá osoba (čo je preukázateľné výpoveďami

svedkov) a najmä vzhľadom na účelový a pochybný prevod nehnuteľností po tom, ako mal žalobca
súdom vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Na základe uvedených dôvodov mal za to, že súd prvej
inštancie predčasne vyslovil, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a svoje rozhodnutie v týchto súvislostiach nedostatočne odôvodnil.

Ďalej sa žalobca nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nebola splnená podmienka

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie dôvodnej obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Zdôraznil, že konaním, ktorého dôsledkom je zníženie hodnoty majetku, nemusí byť len jeho
zbavovanie sa, ale podľa názoru žalobcu napríklad aj zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v
prospech tretej osoby - spoločnosti BKS-Leasing s.r.o.. Poukazoval na to, že zriadením záložného
práva v prospech BKS-Leasing s.r.o. na predmetné nehnuteľnosti sa ich hodnota fakticky znížila,

pretože časť hodnoty je viazaná v prospech záložného veriteľa. Namietal, že existencia záložného
práva ohrozuje exekúciu vykonávanú v jeho prospech, a to s poukazom na poradie záložných práv, na
ekonomickú disponibilnú hodnotu pre ďalších veriteľov, ako aj možné dôsledky pre žalobcu v prípade
úspechu v spore vo veci samej. Zdôraznil, že ho v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nemožno zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu

exekúcie ale postačuje aj len obava, resp. reálna hrozba týchto úkonov zo strany žalovaného (existencia
záložného práva a pochybný prevod sporných nehnuteľností).

Žalobca v odvolaní taktiež namietal aj záver súdu prvej inštancie o tom, že neboli splnené predpoklady
ani na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože právny rámec inštitútu odporovacej žaloby ako

takej, neposkytuje záver o existencii reálnej obavy z ohrozenia exekúcie. Toto konštatovanie súdu prvej
inštancie žalobca považoval za nesprávne s poukazom na osobitosti prejednávanej veci, keď spoločnosť
PURA W ho od počiatku zavádzala a zámerne svoj záväzok voči nemu neplatila, len aby získala čas;
spoločnosť PURA W previedla jediný svoj zexekvovateľný majetok na žalovaného, a to zrejme za kúpnu
cenu 1 euro a bez vedomia žalobcu po tom, ako sa s ním dohodla na zaplatení súdom priznanej

pohľadávky; žalovaný má predmetné nehnuteľnosti zapísané v účtovnej závierke v hodnote 34 000 eur
a má na nich zriadené záložné právo; existuje reálna obava, že sa žalovaný nehnuteľností zbaví za
neprimeranú protihodnotu a sám nebude mať žiaden majetok, ktorá situácia sa môže zopakovať aj pri
ďalších nadobúdateľoch vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca uviedol, že názor súdu prvej
inštancie, že nie je vylúčené, že mu bude uhradená jeho pohľadávka hoci aj plnením, ktoré sa získa za

prevod nehnuteľností, je iba predpokladom dobromyseľnosti a bonity žalovaného a tretích osôb, pričom
súd prvej inštancie tejto dobromyseľnosti prisúdil vyššiu váhu ako potrebe ochrany práv veriteľa. Mal za
to, že právam veriteľa, by sa v danom prípade mala poskytnúť vyššia ochrana, zohľadňujúc okolnosti
prípadu, právne vzťahy a trvajúce poruchové konanie spoločnosti PURA W ako aj žalovaného voči
žalobcovi a zdôraznil, že v súčasnosti nie je isté, či sa bude môcť reálne uspokojiť a domôcť svojich práv,

v prípade, ak by bol v spore úspešný. Bez zabezpečenia svojich práv považoval uspokojenie svojho
nároku za neisté a mal za to, že za také by ho mal považovať aj súd prvej inštancie. Argumentoval, že
v záujme zabezpečenia efektívnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľa, by mal
súd brať do úvahy aj reálnu vymožiteľnosť jeho práv, bez ohľadu na predpokladanú dobromyselnosť
a bonitu dlžníka, žalovaného, či tretích osôb. Ak by aj žalovaný predal počas tohto sporu predmetné

nehnuteľnosti, nie je isté, že by za ne dostal primerané protiplnenie alebo, že by ho využil v prospech
žalobcu. Zdôraznil, že ak by došlo k prevodu nehnuteľností zo žalobcu na tretie osoby, jeho právne
postavenie by sa do takej miery zhoršilo, že by bolo otázne, či sa mu oplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu v konaní vo veci samej. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012 a sp. zn.

9Co/47/2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 a sp. zn. 17Co/255/2016 a Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015. Taktiež argumentoval, že nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného, nakoľko ide
o opatrenie, ktoré má len dočasný charakter.5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 24.10.2025 a uviedol, že žalobca vo svojich
návrhoch na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia neosvedčil žiadnu

priamu alebo nepriamu súvislosť osoby E. P. (konateľ žalovaného) so spoločnosťou PURA W. Popieral
tvrdenie žalobcu, že E. P. „fakticky koná za dlžníka“ ako nepravdivé a spôsobilé zasiahnuť do jeho
osobnostnej či obchodnej povesti. Zdôraznil, že žalovaný ani jeho konateľ nie sú osoby spriaznené so
spoločnosťou PURA W a táto skutočnosť nebola žalobcom nijako preukázaná. Žalovaný sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 343 ods. 1 CSP možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie

zriadením záložného práva len na majetok dlžníka s tým, že sporné nehnuteľnosti sú v jeho výlučnom
vlastníctve a dlžníkom žalobcu je spoločnosť PURA W. Taktiež poukazoval na ním predloženú kúpnu
zmluvu zo dňa 14.07.2024, z ktorej vyplynulo, že bola podpísaná na notárskom úrade, E. P. nebol
jej účastníkom ani podpisujúcou osobou za žalovaného a kúpna cena nebola 1 euro. Zdôraznil, že
dojednaná kúpna cena bola ním uhradená, a to tak, že dňa 11.07.2024 bola prevedená suma vo výške
18 690 eur na účet súdneho exekútora a dňa 15.07.2024 bol vystavený príjmový pokladničný doklad č.

PP-0016 spoločnosťou PURA W potvrdzujúci prijatie sumy vo výške 15 310 eur. Kúpna cena tak bola
žalovaným zaplatená transparentne a tvrdenie žalobcu o kúpnej cene vo výške 1 euro je nepravdivé.
K otázke existencie obavy z ohrozenia exekúcie žalovaný uviedol, že žalobca neosvedčil žiadnu reálnu
obavu, že by vykonával akékoľvek úkony smerujúce k scudzovaniu nehnuteľností. Poukazoval na to,
že od uzavretia kúpnej zmluvy do podania žaloby žalobcom uplynul viac ako jeden rok, počas ktorého

žalovaný s nehnuteľnosťami nijako nenakladal a nenakladá ani teraz. Preto samotná jeho nečinnosť
vylučuje tvrdené riziko zmarenia exekúcie. Taktiež poukazoval na to, že komentáre právnej vedy ani
rozhodnutia iných krajských súdov nie sú pre odvolací súd v predmetnej veci právne záväzné. Mal za to,
že napadnuté uznesenie je vecne aj právne správne a zodpovedá skutkovému stavu veci a navrhoval,
aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP,
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom prvej inštancie sú dôvodné.

20.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho

nariadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež
existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

21. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musísúdzohľadniťuvedenúzásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchprávdlžníka,atoajvovzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia

tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

23. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne:
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú

veci, práva a iné majetkové hodnoty,
b) zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
c) existencia obavy z budúceho ohrozenia exekúcie.

24. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného
práva v jeho prospech k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie svojej peňažnej
pohľadávky priznanej mu právoplatným a vykonateľným uznesením OS Trnava v spore žalobcu a
spoločnosti PURA W o zaplatenie 129 460,45 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým
uznesenímnávrhžalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazamietol,nakoľkodospelkzáveru,

že žalobca nepreukázal jednu zo základných podmienok pre jeho nariadenie, a to osvedčenie existencie
dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, taktiež dôvodil, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sa netýkal nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka v zmysle § 343 ods. 1 CSP ale žalovaného
a skonštatoval, že samotný účel odporovacej žaloby vo veci samej, ktorá slúži k uspokojeniuvymáhateľných pohľadávok veriteľa, vylučuje vznik obavy z ohrozenia exekúcie ako nevyhnutného
predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

25. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku splnenia
predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď skonštatoval, že nebola osvedčená
existencia dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie uvedeným v bode 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia a to, že žalobca v konaní
neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje nehnuteľností alebo iného majetku jeho predajom za nízku cenu,

darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ktorá by žalobcovi spôsobovala vznik
škody značného rozsahu. Zdôraznil, že žalobca v konaní netvrdil a ani neosvedčil, že žalovaný sa
zbavujemajetkuvjehovlastníctve,resp.akýmkoľvekinýmkonanímohrozujebudúceexekučnékonanie.

Na zdôraznenie správnosti uvedených záverov odvolací súd dodáva, že zmysle ustanovenia § 343 ods.

1 CSP je jedným z kumulatívnych predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že táto obava však
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Zároveň platí, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený

patrí predovšetkým (hoci nie výlučne) také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie
hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou
mierou kvalitatívne alebo kvantitatívne nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (k tomu viď. napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998).

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že osvedčil konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie
hodnoty jeho majetku, a to tým, že bolo zriadené záložné právo na predmetné nehnuteľnosti v prospech
tretej osoby - spoločnosti BKS-Leasing s.r.o. a existencia tohto záložného práva ohrozuje budúcu
možnú exekúciu v jeho prospech, v prípade jeho úspechu v spore vo veci samej, odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že záložné právo na sporných
nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti BKS-Leasing s.r.o. vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností -
vklad č. V9644/2022 a že žalovaný sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy
- V4281/2024, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 23.07.2024. Z uvedeného je zrejmé,
že záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti BKS-Leasing s.r.o. vzniklo ešte pred

prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo spoločnosti PURA W na žalovaného. Jedná sa teda
o skutočnosť, ktorá neosvedčuje konanie žalovaného smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku,
nakoľko nastala ešte predtým, ako nadobudol k predmetným pozemkom vlastnícke právo, a preto ju
nemožno na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pričítať
na ťarchu žalovaného.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie by bola daná vtedy, ak bez nariadenia
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť.
Zákon ani judikatúra pri vymedzení obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že musí ísť

výlučne o účelové konanie povinnej osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie vymáhania
nároku, ktorého ochrana sa príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda o akékoľvek
konanie povinnej osoby alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia
exekúcie, avšak táto obava musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania
návrhu na nariadenie príslušného zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v čase rozhodovania súdu o

ňom a nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť, čo v danom
prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za
to, že žalobca ničím neosvedčil existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver
o ohrození exekúcie voči žalovanému. Žalobca v návrhu poukazoval najmä na nepriaznivú majetkovú

situáciu svojho dlžníka - spoločnosti PURA W a nie žalovaného a vo vzťahu k žalovanému netvrdil ani
neosvedčil (okrem existencie už skôr zapísaného záložného práva) také okolnosti na jeho strane, ktoré
by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ žalobca za reálnu hrozbu vo vzťahu
k budúcej možnej exekúcii voči žalovanému považoval aj ním namietaný prevod vlastníckeho práva knehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného bez primeraného protiplnenia, odvolací súd mal za to, že táto
okolnosť je primárne dôvodom na podanie žaloby podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a ktorá bude následne po riadne vykonanom dokazovaní posudzovaná

súdom v meritórnom rozhodnutí vo veci samej, avšak sama o sebe bez ďalšieho neosvedčuje
reálnu a bezprostrednú obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie ako predpokladu pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že len teoretická, hypotetická obava
žalobcu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie voči žalovanému, bez osvedčenia konkrétnych okolností
na strane žalovaného, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, ktorá môže

odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací
súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

26. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku splnenia
predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôsledok toho, že aplikoval reštriktívny
výklad ustanovenia § 343 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že navrhované zabezpečovacie opatrenie

nemožno nariadiť, lebo sa netýka nehnuteľných veci vo vlastníctve dlžníka a svoje rozhodnutie v
tejto časti nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že v
predmetnej veci sa žalobca žalobou vo veci samej voči žalovanému domáha určenia, že kúpna zmluva
uzavretá medzi spoločnosťou PURA W ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči nemu
právne neúčinná, eventuálne zaplatenia náhrady vo výške jeho pohľadávky v sume 108 020,45 eura s

príslušenstvom a trovami konania a exekúcie, a to z dôvodu, že je veriteľom spoločnosti PURA W ako
dlžníka, voči ktorej má právoplatne a vykonateľne judikovanú pohľadávku v uvedenej výške a napriek
tomu dlžník na základe kúpnej zmluvy previedol v žalobe a návrhoch špecifikované nehnuteľnosti na
žalovaného, pričom mal za to, že k uvedenému prevodu vlastníckeho práva došlo bez primeraného
protiplnenia. Vzťah medzi stranami sporu v predmetnom konaní tak nie je primárne vzťahom medzi

veriteľom a dlžníkom, keďže dlžníkom je v danom prípade spoločnosť PURA W a zriadenie záložného
práva na nehnuteľnostiach žalovaného by v danom prípade nezabezpečovalo pohľadávku žalobcu,
ktorú má voči svojmu dlžníkovi (a teda nie voči žalovanému). Odvolací súd sa preto v zásade stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie konštatovaným v bode 22. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že
v danom prípade nebol naplnený ďalší z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

v zmysle § 343 ods. 1 CSP, pretože zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalovaného v konaní o odporovacej žalobe by neslúžilo na zabezpečenie peňažného nároku žalobcu
voči jeho dlžníkovi (spoločnosti PURA W).

Pokiaľ žalobca v odvolaní, v otázke výkladu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie

poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/43/2018 a sp. zn.
I. ÚS/118/2023, odvolací súd konštatuje, že ústavný súd v daných rozhodnutiach pripustil, že oba
výklady (reštriktívny ako aj extenzívny) príslušného ustanovenia § 343 CSP sa javia ako možné,
legitímne a ústavne konformné, pričom je potrebné zohľadňovať osobitosti a venovať sa jednotlivým
okolnostiam preskúmavanej veci (najmä existencii právnych vzťahov medzi stranami sporu, ako aj

tretími osobami, či dlžníkmi). Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca v konaní na účely
osvedčenia dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil ním tvrdené
okolnosti týkajúce sa personálneho prepojenia medzi dlžníkom a žalovaným, a teda v návrhu ani
v odvolaní nijakým spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie, že by osobou, ktorá fakticky konala za
spoločnosť PURA W bol konateľ žalovaného E. P.. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že aj pri aplikácii

výkladu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj
voči tretej osobe, je pri posúdení dôvodnosti návrhu na jeho nariadenie nevyhnutné posúdiť, či bola
voči tejto tretej osobe (žalovanému) osvedčená existencia aj ostatných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, žalobca
potom voči žalovanému nijako neosvedčil žiadne jeho konanie alebo iné konkrétne okolnosti na

jeho strane, ktoré by odôvodňovali existenciu reálnej a bezprostrednej obavy z ohrozenia budúcej
možnej exekúcie práve voči žalovanému ako kumulatívnej podmienky pre nariadenie požadovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedený záver je možné vztiahnuť aj k argumentácii žalobcu, že aj
žalovaný (nielen spoločnosť PURA W) je jeho dlžníkom, a to titulom eventuálneho petitu žaloby vo veci
samej, ktorým sa žalobca, pre prípad, že by sa nevedel uspokojiť z pôvodného majetku dlžníka, domáhal

od žalovaného zaplatenia náhrady vo výške jeho pohľadávky voči spoločnosti PURA W s príslušenstvom
a trovami konania a exekúcie od žalovaného ako nadobúdateľa nehnuteľností, nakoľko bez osvedčenia
skutočnej a bezprostredne hroziacej obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie žalobcu, nemožno
uvažovať o dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konkrétnych
okolnostiach prejednávanej veci spor správne právne posúdil, keď vyhodnotil, že v zmysle § 343

ods. 1 CSP nebolo možné v danej veci nariadiť žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie voči
žalovanému. Svoje rozhodnutie o tejto otázke zároveň súd prvej inštancie v napadnutom uznesení
stručne ale jasne a zrozumiteľne odôvodnil a s jeho záverom sa odvolací súd, aj po zohľadnení
konkrétnych okolností tohto prípadu, stotožnil. Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku
žalobcu ako nedôvodnú.

27. S poukazom na vyššie uvedené, nemal odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom
odvolania, v zhode so súdom prvej inštancie, za dostatočne osvedčené základné skutočnosti
odôvodňujúce nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

28. Úlohou odvolacieho súdu ďalej bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie sú dôvodné.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav

e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

30. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má
opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd

teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a
povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný)

stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti
zásahu).

31. Dôvodom žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému bola žalobcom

tvrdená obava zo zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky s poukazom na skutočnosť, že na sporných
nehnuteľnostiach už je evidované ako v poradí prvé záložné právo v prospech spoločnosti BKS Leasing,
s.r.o., a preto žiadal nariadiť popri zabezpečovacom opatrení aj neodkladné opatrenie (alebo aspoň
jedno z nich).32. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že neboli splnené
podmienky ani pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, a to najmä s poukazom na

okolnosti prípadu a právne vzťahy strán sporu a pôvodného dlžníka PURA W, odvolací súd uvádza, že
v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebol žalobcom osvedčený ani záver o
existenciireálnejobavyzohrozeniaexekúcievovzťahuknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Súd prvej inštancie svoj záver odôvodnil v bode 27. napadnutého uznesenia s tým, že právny rámec
inštitútu odporovacej žaloby ako takej a v konaní osvedčený skutkový stav neposkytujú záver o existencii

reálnej obavy z ohrozenia exekúcie.

Žalobca v odvolaní namietal, že tento záver nie je správny najmä vzhľadom na konkrétne skutkové
okolnosti danej veci, ktoré videl v tom, že dlžník PURA W mu zámerne nezaplatil jeho judikovanú
pohľadávku a svoj jediný zexekvovateľný majetok previedol bez jeho vedomia na žalovaného za kúpnu
cenu zrejme 1 euro, a teda dlžník už v súčasnosti nemá žiaden majetok a žalovaný má pozemky

zapísané v účtovnej závierke v hodnote 34 000 eur, pričom existuje reálna obava, že sa žalovaný týchto
nehnuteľností zbaví za neprimeranú protihodnotu a sám nebude mať žiadny majetok a táto situácia
sa môže opakovať aj pri ďalších nadobúdateľoch. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
žalobca sa návrhom na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, a to ich predajom, darovaním alebo zámenou za inú vec, ako

aj ich zaťažením právami tretích osôb, zakázal nehnuteľnosti prenajať a uzatvárať k nim iné zmluvy
a vykonávať jednostranné právne úkony, ktoré sa ich týkajú. Žalobcom navrhované obmedzenie vo
výkone vlastníckeho práva sa teda dotýka žalovaného a nie spoločnosti PURA W ako dlžníka žalobcu.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd posúdil tvrdenia žalobcu týkajúce sa konania dlžníka a jeho súčasnej
nemajetnosti vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu smerujúcemu proti žalovanému ako

neosvedčujúce dôvodnosť jeho nariadenia. Odvolací súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či boli v
konaní osvedčené také okolnosti na strane žalovaného ako pasívne vecne legitimovaného subjektu v
konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktoré by odôvodňovali reálnu obavu z ohrozenia exekúcie
žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dôsledkom úspechu odporovacej žaloby
voči žalovanému by bolo, že odporovaný právny úkon - kúpna zmluva, bude voči žalobcovi neúčinná

a žalobca ako veriteľ bude môcť požadovať uspokojenie svojej judikovanej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, čo v danom prípade znamená, že jeho
pohľadávka voči spoločnosti PURA W by mohla byť uspokojená z majetku (nehnuteľností) vo vlastníctve
žalovaného. Odvolací súd však dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej
a bezprostrednej obavy z toho, že by žalovaný previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu (navyše bez

primeraného protiplnenia) ako ani tvrdenie, že by mu v takom prípade nezostal žiadny majetok, z ktorého
by bol schopný žalobcovi zaplatiť požadovanú náhradu a teda, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že len predpokladaná, uvažovaná a ničím neosvedčená
obava žalobcu o hrozbe prevodu nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho následného nedostatku
majetku na uhradenie požadovanej náhrady, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení, ktoré

by malo vyvolať obavu z ohrozenia možného výkonu rozhodnutia vo veci samej, nie je naplnením
zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, ktorá by odôvodňovala splnenie zákonného predpokladu
pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že potreba ochrany jeho práv ako veriteľa v danom prípade podstatne

prevyšuje pred ochranou práv žalovaného Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to,
že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému zakázal
nakladať s nehnuteľnosťami a tieto zaťažiť právami tretích osôb, ale aj ich prenajať alebo vo vzťahu
k nim uzatvárať iné zmluvy alebo vykonávať jednostranné právne úkony, čo predstavuje zásadné
obmedzenie práva žalovaného na pokojné užívanie majetku a dispozície s ním. Je preto nevyhnutné,

aby zásah do práv dotknutej strany bol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov. Odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je rozhodné posúdenie žalobcom v návrhu opísaných skutočností, ktoré osvedčujú splnenie
zákonných podmienok na jeho nariadenie. V danom prípade však žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taktiež neosvedčil také okolnosti na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali

existenciu bezprostrednej a reálnej existencie obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci samej,
a preto odvolací súd dospel k záveru, že nebola osvedčená ani primeranosť neodkladným opatrením
navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného.Pokiaľ žalobca v odvolaní na podporu svojej argumentácie poukazoval na rozhodnutia iných krajských
súdov, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, pokiaľ
nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

Keďže neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, v prípade rozhodovania
súdu o jeho nariadení sú kladené zvýšené nároky na presvedčivosť návrhu a osvedčenie všetkých
relevantných predpokladov na jeho nariadenie. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca v konaní neosvedčil potrebu operatívneho a preventívneho zásahu súdu do právnych

vzťahov medzi stranami sporu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčil
existenciu takých konkrétnych okolností na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali reálnu existenciu
obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci samej, a teda, že by sa mu za daných skutkových
okolností bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia už neoplatilo uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

33.Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacísúdnemal,vzhodesosúdomprvejinštanciezadostatočne
osvedčené ani základné predpoklady odôvodňujúce nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

34. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto zaujal stanovisko len k
tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

35. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s
odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a neodkladného opatrenia, rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).