Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124445891
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124445891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a členiek
senátuJUDr.BeátyČupkovejaJUDr.ZuzanySlušnejvsporežalobcuNáhradnévozidlo,s.r.o.,sosídlom
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO 36 864 455 proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava – Staré Mesto, IČO 00

585 441, o zaplatenie 329,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č.k. 15C/19/2025-112 zo dňa 8. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 282,03
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 282,03 eur od

25.11.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 71,44 % (výrok III.). Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 427 ods. 1, § 442
ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

2.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,žedňa05.09.2024došlokpoistnej
- škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla poškodenej A. B., a to prevádzkou
vozidla škodcu poisteného u žalovaného. Vozidlo poškodenej bolo prijaté do opravy autorizovaným
servisom,ktorýžalovanýakopoisťovňaevidujevzoznamesvojichzmluvnýchpartnerov,dňa27.09.2024
a k ukončeniu opravy a vystaveniu krycieho listu žalovaným došlo dňa 14.10.2024.

Poškodená bola autoservisom informovaná o možnosti prevzatia vozidla dňa 14.10.2024 s tým, že táto
si svoje opravené vozidlo v autoservise prevzala dňa 15.10.2024. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 15.10.2024 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky z poškodenej na žalobcu. Dňa 07.11.2024
došlo k ukončeniu poistného šetrenia žalovaným a k vyplateniu škody žalobcovi len v sume 614,05 eur
(za 12 dní trvania nájmu).

3. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí zameral na vyriešenie otázky primeranosti doby opravy
poškodeného vozidla a s tým spojenú otázku primeranosti doby nájmu náhradného vozidla, pričom
vzhľadom k tomu, že náhradné vozidlo mala poškodená prenajaté od 27.09.2024do 15.10.2024, súd prvej inštancie túto dobu nájmu rozdelil na dve časti, a to od 27.09.2024
do 14.10.2024, t. j. do dňa ukončenia opravy poškodeného vozidla a vystavenia
krycieho listu a na deň 15.10.2024, t. j. deň, kedy po oprave si poškodená opravené vozidlo vyzdvihla

a náhradné vozidlo žalobcovi vrátila.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za obdobie od 27.09.2024 do
14.10.2024, z ktorej plnil žalovaný žalobcovi náhradu škody len za 12 dní, s poukazom na to, že
po túto dobu bolo obstaranie náhradného vozidla poškodenou nutné a účelné a v priamej

príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného dňa 05.09.2024. To,
že by doba opravy vozidla servisom, a teda aj od nej odvíjajúca sa doba trvania nájmu náhradného
vozidla bola neprimeraná, či dokonca servisom umelo predlžovaná, podľa názoru súdu prvej inštancie
nevyplynulo ani zo žalovaným predloženého odborného vyjadrenia. Vozidlo poškodenej bolo prijaté
do servisu dňa 27.09.2024, čo bol piatok (kedy sa konala aj doobhliadka vozidla), následne 28.09. a
29.09.2024 bol víkend, 30.09.2024 bol pondelok, 01.10. až 04.10.2024 bol utorok až piatok, 05.10.

a 06.10.2024 bol opäť víkend, 07.10. až 11.10.2024 bolo 5 pracovných dní, 12. až 13.10.2024 bol
opäť víkend a 14.10.2024 bol pondelok, kedy bola oprava vozidla ukončená, t. j. oprava vozidla trvala
spolu 12 pracovných dní. Znalkyňa v odbornom vyjadrení pre tento typ a rozsah opravy
konštatovala ako primeranú dobu opravy v danom autoservise 11 pracovných dní, preto skutočná doba
opravy sa nejaví ako premrštená alebo zjavne neprimeraná aj vzhľadom k tomu, že celkovú opravu

skomplikovala potreba doobhliadky, ktorá ukázala oveľa väčší rozsah poškodenia, ako sa pôvodne po
prvotnej obhliadke vozidla predpokladal, čo si logicky vyžadovalo dodatočné objednanie ďalších dielov.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že sa javilo v danej situácii nespravodlivým, aby poškodená, ktorá nie
svojou vinou poškodené vozidlo s dôverou zverila autorizovanému servisu, bola postavená do situácie,
že je jej (alebo právnemu nástupcovi) vyčítané, že doba opravy trvala neprimerane dlho, hoci ona sama

si potrebu opravy vozidla nezapríčinila a nemala ako jej potrebu, či dĺžku ovplyvniť.

5. Ohľadom druhej časti doby nájmu náhradného vozidla v deň 15.10.2024 súd prvej inštancie
konštatoval, že nepovažuje potrebu nájmu náhradného motorového vozidla v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou poistenca žalovaného. Nebolo sporné, že oprava bola ukončená, faktúra

servisom a krycí list žalovaným boli vystavené zhodne dňa 14.10.2024. V tento deň bolo poškodenej
aj oznámené, že si môže prísť opravené vozidlo vyzdvihnúť zo servisu. Súd prvej
inštancie mal za to, že dôvodnosť žalobou uplatneného nároku môže byť daná, iba ak dopravná
nehoda ostáva aj po ukončení opravy bezprostrednou a hlavnou príčinou toho, že poškodená ani po
ukončení opravy svojho vozidla nemôže toto používať a je stále aj naďalej odkázaná na náhradné

vozidlo. Súd prvej inštancie dospel s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
17Co/69/2024zodňa29.05.2025kzáveru,žepokiaľjeužvozidloopravenéapoškodenáhomôžeznovu
použiť, neobstojí záver, že poškodená ho nemôže po tomto dni používať v dôsledku dopravnej nehody.
Dopravná nehoda ako dovtedy priama a hlavná príčina, ktorá znemožňovala poškodenej
používať svoje vozidlo, ustupuje, a pokiaľ vozidlo ostáva v servise, nevyhnutne nastupuje ďalší dôvod,

pre ktorý vozidlo ostáva v servise, napriek tomu, že je opravené. Iba v prípade, že aj popri tomto
ďalšom dôvode zostane dopravná nehoda naďalej priamou a hlavnou príčinou zotrvania opraveného
vozidla v servise, zostávajú naplnené predpoklady zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu, teda aj
za náhradu za používanie náhradného vozidla v období po oprave vozidla
poškodenej. Žalobca tvrdil, že poškodená sa nemohla dostaviť do servisu dňa

14.10.2024, ale až dňa 15.10.2024, avšak ďalšie trvanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
a zotrvaním vozidla v servise aj po jeho oprave, teda aj po dni 14.10.2024, musí tvrdiť a preukázať
poškodená. Aby mohlo byť konštatované, že dopravná nehoda ostáva priamou a hlavnou príčinou
zotrvania vozidla v servise aj po ukončení opravy, musí byť existencia životnej
situácie,aleboinýchokolnostíneumožňujúcichbezprostrednévyzdvihnutieopravenéhovozidlavkonaní

tvrdená a preukázaná poškodenou. Iba na základe toho, a nie iba na základe teoretických
možností je prípustný záver, že vzťah príčinnej súvislosti medzi nehodou a zotrvaním vozidla v servise
aj v čase po jeho oprave nezanikol už vykonaním opravy. V danom prípade však žiadnu konkrétnu
okolnosť, ktorá by poškodenej bránila si auto vyzdvihnúť už dňa 14.10.2024, žalobca nepreukázal, keď
ani v čestnom prehlásení poškodenej zo dňa 10.03.2025 sa neuvádza nič konkrétne, len to, že si mohla

objektívne po opravené vozidlo prísť až dňa 15.10.2025 a nemohla tak urobiť obratom dňa
14.10.2024. Žalobca sa teda obmedzil len na nekonkrétne tvrdenie o nemožnosti sa dostaviť do servisu
hneď, avšak nie je jasné, čo, aká životná situácia poškodenej tomu bránila, a preto nie je možné bezďalšieho ani dovodiť, že by nemožnosť vyzdvihnutia si opraveného vozidla v servise v čase, kedy došlo
k ukončeniu opravy, akokoľvek priamo súvisela s dopravnou nehodou.

6. Súd prvej inštancie pripustil, že môže nastať situácia, keby vyzdvihnutiu opraveného vozidla bránilo
napr. poškodenie zdravia poškodeného držiteľa vozidla vyvolané totožnou dopravnou nehodou, alebo
iná životná udalosť priamo súvisiaca s predmetnou dopravnou nehodou, pre ktorú by objektívne
poškodený nebol schopný si vozidlo zo servisu vyzdvihnúť hneď, čo je na jeho vyzdvihnutie servisom
vyzvaný a kedy je na vyzdvihnutie opravené vozidlo prichystané. Avšak žiadna taká situácia/okolnosť

nebola tvrdená, ani preukázaná a všeobecná konštatácia o tom, že si poškodená nevedela časovo
zariadiť svoje záležitosti tak, aby si po vozidlo do servisu prišla hneď po jeho oprave, nestačí
na to, aby súd mohol konštatovať, že je zachovaná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou
- škodovou udalosťou zo dňa 05.09.2024 a nemožnosťou používania svojho vozidla a odkázanosťou na
náhradné vozidlo aj za čas po vykonaní opravy vozidla, teda aj po 14.10.2024. V konaní pred súdom
prvej inštancie tak neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dovodiť, že napriek

ukončeniu opravy vozidla dňa 14.10.2024 ostala dopravná nehoda priamou a hlavnou príčinou, pre
ktorú poškodená nemohla užívať svoje vozidlo. Súd prvej inštancie uzavrel, že náklady na používanie
náhradného vozidla v období po ukončení opravy dňa 14.10.2024, teda za deň 15.10.2024, preto nie sú
škodou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a v tejto časti žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady pomerného úspechu (§ 255
ods. 2 CSP) tak, že žalobca bol úspešný v rozsahu 282,03 eur, čo je z celku úspech 85,72 %
a žalovaný bol úspešný vo zvyšku, teda v rozsahu 14,28 %. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech)
je 71,44 %, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu.

8. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca uviedol, že poškodená bola
dopravnou nehodou zapríčinenou konaním poistenca žalovaného donútená zabezpečiť opravu svojho
poškodeného vozidla, počas ktorej ho nemohla užívať obvyklým spôsobom, a to po celú
dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla,

ktoré by nepotrebovala, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.05.2025, sp.
zn. 17Co/69/2024 bolo prekonané aktuálnym nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2025 zo dňa
17.07.2025 a mal za to, že v konaní dostatočne preukázal dôvodnosť jeho argumentácie ohľadom
nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla po celú žalobcom uplatňovanú dobu. Podľa názoru žalobcu

dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ustálil, že nájom náhradného motorového vozidla bol účelný
len do dňa 14.10.2024. Žalobca v konaní preukázal predloženým čestným vyhlásením poškodenej,
že nájom bol pre poškodenú plne dôvodný až do dňa 15.10.2024, nakoľko nebolo v jej objektívnych
možnostiach sa obratom dostaviť do autoservisu už dňa 14.10.2024, kedy poisťovňa

doručila autoservisu tzv. krycí list. Zdôraznil, že poškodená v rámci svojho čestného vyhlásenia potvrdila,
že vzhľadom na krátkosť času od oznámenia autoservisu o doručení krycieho
listu zo strany poisťovne, ako i na skutočnosť, že poškodená nemala objektívnu možnosť sa obratom
dostaviť do autoservisu dňa 14.10.2024, nutne a opodstatnene potrebovala náhradné vozidlo do dňa
15.10.2024. Žalobca ďalej tvrdil, že k momentu, kedy je autoservisu doručovaný krycí list, je potrebné

pripočítať i reálny čas, kedy autoservis následne kontaktuje poškodeného o možnosti vyzdvihnutia si
jeho motorového vozidla a zároveň zohľadniť i reálnu možnosť poškodeného zariadiť sa tak, aby si
vozidlo mohol vyzdvihnúť, pričom v neposlednom rade nemožno opomenúť i tú skutočnosť, že predsa i
autoservis má svoje otváracie hodiny a nie je k dispozícii nonstop. Zároveň poukázal na ustanovenie §
122 Občianskeho zákonníka o počítaní lehôt. Zároveň poukázal na rozhodnutia iných súdov (rozsudok

Okresného súdu Martin zo dňa 01.10.2024, sp. zn. 6C/64/2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 9Co/7/2025), podľa ktorých od poškodeného nemožno spravodlivo
žiadať,abymalsvojeosobnéapracovnépovinnostizosúladenétak,abysivozidloprevzalihneď,akomu
je táto skutočnosť oznámená servisom, t. j. v danom prípade v deň vykonania opravy. Poškodený nájom
bezdôvodne nepredlžoval. Nájom náhradného motorového vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady

na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na
motorovom vozidle. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47 eur s 8,4 % ročným úrokom z omeškania od
25.11.2024 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalovaného je rozsudok

súdu prvej inštancie vecne správny, riadne a logicky odôvodnený, správny a preskúmateľný. Žalovaný
po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie žalobcovi plnil v zmysle výroku I. uvedeného rozsudku. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal,
že poškodená nemala z objektívnych dôvodov možnosť prevziať si svoje opravené motorové vozidlo
v deň doručenia krycieho listu. Neochota poškodenej prevziať si opravené vozidlo v deň doručenia

krycieho listu nemôže byt' pripísaná na ťarchu žalovaného. Pokiaľ by súd prvej inštancie pristúpil na
tvrdenia žalobcu, došlo by k absurdnej situácii, kedy by mala poškodená neobmedzene dlho k dispozícii
náhradné vozidlo preplácané poisťovňou len na základe ničím nepreukázaného argumentu, že si údajne
nemohla vyzdvihnúť svoje opravené motorové vozidlo. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,
že po dobe skončenia opravy a doručenia krycieho listu vozidla už nie je nájom náhradného vozidla
nevyhnutný a účelný, a pokiaľ poškodená využívala náhradné vozidlo naďalej, bola povinná náklady

na jeho prenájom znášať sama. Objektívne si poškodená mohla prevziať svoje motorové vozidlo po
ukončení opravy vozidla. V prejednávanej veci neexistoval dôvod, pre ktorý by mal žalovaný povinnosť
preplácať nájom náhradného vozidla po skončení opravy poškodeného motorového vozidla. Tvrdenie
žalobcu o začatí plynutia akejsi lehoty deň po rozhodnej udalosti nemá podľa žalobcu v tomto konaní
absolútne žiaden význam, je účelové a nezmyselné. Ukončenie opravy vozidla, resp. doručenie krycieho

listu žiaden zákon nespája so začiatkom plynutia akejkoľvek lehoty týkajúcej sa povinnosti prevziať
opravené motorové vozidlo. Doručenie krycieho listu nie je právne významná skutočnosť, ktorou by
začínala plynúť akákoľvek lehota, ani na základe zákona, ani na základe zmluvy. Rovnako tak je
v tomto prípade irelevantné definovanie významu slova „bezodkladne“. Poškodenú nič nenúti prevziať
si svoje opravené vozidlo z autoservisu bezodkladne po ukončení opravy, resp. po

doručení krycieho listu, nezačne plynúť žiadna lehota, avšak v takom prípade je povinná sama znášat'
náklady na nájom náhradného vozidla po ukončení opravy, pretože po ukončení
opravy motorového vozidla a doručení krycieho listu nebol nájom vozidla odôvodnený. Vzdialenosť
medzi bydliskom poškodenej a autoservisom je 9 kilometrov, pričom poškodená mala k dispozícii
náhradné vozidlo, a preto neexistoval dôvod (a žalobca ho v konaní ani nepreukázal), ktorý by bránil

poškodenej vrátiť náhradné vozidlo a zároveň si z autoservisu prevziať svoje
opravené vozidlo a odísť na ňom, kam potrebovala. Pokiaľ poškodenej v prevzatí svojho opraveného
motorového vozidla bránila objektívna prekážka, bolo povinnosťou žalobcu predložiť o tomto dôkaz
v konaní pred súdom prvej inštancie. Oznámenie o poistnom plnení bolo autoservisu doručené dňa
14.10.2024 o 13:00 hod. poobede a poškodená mala nespochybniteľne dostatok času na to, aby si

prevzala svoje opravené motorové vozidlo. Nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného nezodpovedné
alaxnésprávaniežalobcu,ktorýsisvojouvinounesplnilpovinnosťvrátenianáhradnéhovozidla.Žalobca
poukazoval na aktuálny nález ústavného súdu, avšak v tomto náleze neexistuje ani zmienka o tom,
že by mal poškodený nárok na nájom náhradného vozidla po čase, kedy odpadli akékoľvek prekážky,
ktoré by znemožňovali poškodenému prevziať si svoje opravené vozidlo. Žalovaný mal za to, že v tomto

prípade žalobca rezignoval na riadne preukázanie nároku, resp. nebol schopný ho riadne
preukázať, pretože v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym dôkazom nepodložil svoje tvrdenia
o objektívnej nemožnosti poškodenej prevziať si svoje opravené motorové vozidlo v deň doručenia
krycieho listu. Pokiaľ chcel žalobca uniesť dôkazné bremeno preukazujúce, že poškodená nebola
schopná prevziať si svoje vozidlo, mal o tom predložiť relevantný dôkaz. Žalobca nepreukázal, že

by bola poškodená služobne odcestovaná, v práci na poobednej zmene, či hospitalizovaná v nemocnici
a z tohto dôvodu nebola objektívne schopná prevziať si svoje vozidlo z autoservisu. Argument žalobcu
o čistení vozidla autoservisom pred odovzdaním vozidla považoval žalovaný za bezvýznamný, nakoľko
bolo v možnostiach žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, kedy bola poškodená
presne informovaná o možnosti prevzatia opraveného motorového vozidla, napr. výpisom

z telefónnych hovorov poškodenej, avšak žalobca v konaní takýto dôkaz nepredložil, a tým neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že poškodená nebola objektívne schopná prevziať si svoje vozidlo v
deň doručenia krycieho listu.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v podanej replike) poukázal na to, že

žalovaný uviedol, že krycí list bol autoservisu doručovaný v poobedných hodinách dňa 14.10.2024 a
práve s ohľadom na túto skutočnosť trval na tom, že nájom bol plne dôvodný a účelný i
prvý nasledujúci pracovný deň (15.10.2024) po vystavení a doručení krycieho listu, nakoľko až v tento
deň sa opravené vozidlo objektívne dostalo do dispozičnej sféry poškodenej na jeho ďalšie užívanie.Momentom vystavenia krycieho listu a jeho doručenia autoservisu sa krycí list (nie opravené vozidlo)
dostal do dispozičnej sféry autoservisu (nie poškodenej). Inak povedané, touto skutočnosťou sa ešte
nedostalo opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodenej na jeho ďalšie používanie. Ďalej poukázal

rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19.05.2025, sp. zn. 30C/102/2024, kde v totožnej právnej
veci skonštatoval súd, že na vec treba uplatniť § 122 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že za prvý deň, kedy si mohol vozidlo poškodený prevziať (a aj prevzal), treba považovať
až deň nasledujúci po doručení informácie o krycom liste. Preto nemožno spravodlivo požadovať, aby
sa poškodená obratom, kedy sa opravca (čiže ani nie poškodená) dozvie o vystavení krycieho listu,

dostavila na prevzatie vozidla bez rozumného prihliadnutia na chod vecí počas dňa. Jedna
skutočnosť je, kedy sa opravca dozvie o krycom liste a iná, kedy sa samotná poškodená dozvedela o
tom, že bol vystavený krycí list a vozidlo môže prevziať. Treba brať do úvahy, že k doručeniu
krycieho listu servisu môže dôjsť kedykoľvek počas dňa, t. j. ráno, cez obed, ale i neskôr popoludní, ako
tomu bolo v danom prípade. K prevzatiu opraveného vozidla a k ukončeniu nájmu došlo ďalší deň, kedy
sa vozidlo dostalo späť do dispozičnej sféry poškodenej, čo nevykazuje vôbec

nijaké znaky samoúčelnej snahy predĺžiť vznik škody dlhším užívaním náhradného vozidla. Žalobca
trval na argumentácii, že na danú situáciu je treba aplikovať ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka
o počítaní lehôt. Považoval za nespravodlivé zaťažovať poškodenú, aby znášala náklady na nájom
náhradného vozidla v dôsledku dopravnej nehody, ktorú ona sama nezavinila. Podľa názoru žalobcu je
preto potrebné zohľadniť i ľudský faktor celej situácie. Poškodená nájom náhradného vozidla nijak umelo

nepredlžovala, svoje opravené vozidlo si vyzdvihla, akonáhle to bolo v jej objektívnych možnostiach.
Vzhľadom na časové súvislosti informovania samotného autoservisu o vystavení krycieho
listu zo strany poisťovne (v poobedných hodinách) by bolo skutočne v rozpore s realitou očakávať,
že poškodená je okamžite pripravená kedykoľvek sa dostaviť do autoservisu. Sama poškodená čestne
vyhlásila, že skutočne v jej objektívnych možnostiach bolo možné dostaviť sa do servisu dňa 15.10.2024.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia k podanému odvolaniu súdu doručené neboli.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP, nakoľko je vecne
správny.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli,

neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho si osvojil odôvodnenie

napadnutéhorozhodnutia,naktorévcelomrozsahu poukazujevzmysle§387ods.2CSPakodvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že
dňa 05.09.2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom

vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená A. B..
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového
vozidla u žalovaného ako poisťovne. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená nútená dať svoje
motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 27.09.2024

do 14.10.2024. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného) dňa
14.10.2024 bolo motorové vozidlo nasledujúci deň vydané poškodenej (a to dňa 15.10.2024). V čestnom
prehlásení zo dňa 15.10.2024 poškodená uviedla, že od žalobcu mala zapožičané náhradné vozidlo
od 27.09.2024 do dňa 15.10.2024 do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené motorové
vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu poisťovňou. Poškodená za účelom zabezpečenia

svojich potrieb dňa 27.09.2024 uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme č. XXXX/
XXXX, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla, a to
v období od 27.09.2024 do 15.10.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil
žalobca poškodenej faktúru č. XXXXXXXX za prenájom motorového vozidla počas 19 dní na sumu943,08 eur (s DPH), splatnú dňa 30.10.2024. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2024
poškodená previedla svoju pohľadávku vo výške 943,08 eur voči žalovanému (poisťovni) na žalobcu a
listom zo dňa 15.10.2024 toto postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému. V následnom oznámení o

poistnom plnení zo dňa 07.11.2024 žalovaný žalobcovi oznámil, že na fakturovanú sumu za prenájom
náhradného motorového vozidla priznal poistné plnenie len v sume 614,05 eur za primeranú dobu
zapožičania náhradného vozidla 12 dní.

15. Čo sa týka poistného plnenia, toto má byť poskytnuté poškodenému v takom rozsahu, aby mu bola

nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody v ustanovení
§ 442 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje
aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo

znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho
stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že
došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné
na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom,
ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

16. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za
podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie
sú vynaložené nutne a účelne. Riešenie otázky, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a
účelné,závisínaposúdeníkonkrétnychokolnostíprípadu.Vzhľadom kukonkrétnymskutkovým

okolnostiam sa posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné.
Vychádza sa totiž z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého
životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, príp. totálnemu poškodeniu
(zničeniu)vozidla.Poskytnutímnáhradnéhovozidlaniejepoškodenýponechanývtiesniaumožnísamu
viesť čo do kvality obdobný život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Využívanie

náhradného vozidla nemôže byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho
využitia (nález Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023).

17. V danom prípade bolo v konaní na súde prvej inštancie preukázané, že na strane poškodenej
sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v

trvaní 18 dní (od 27.09.2024 do 14.10.2024), po ktorú dobu trvala oprava poškodeného motorového
vozidla, a to až do dňa, kedy bolo poškodenej opätovne zo strany autoservisu, vykonávajúceho
opravu, oznámené, že môže toto opravené vozidlo prevziať a disponovať s ním, pričom k zapožičaniu
náhradného motorového vozidla v priebehu uvedeného obdobia 18 dní došlo v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 05.09.2024. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne, v

súlade s už ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky, uzavrel, že nárok na úhradu
nákladov za nájom náhradného motorového vozidla trval až do času, kedy bolo umožnené nájomcovi,
teda poškodenej, prevziať si motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu žalovaného, t.
j. do dňa 14.10.2024.

18. Žalobca však podanou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie aj za jeden deň nájmu náhradného
vozidla (za deň 15.10.2024), ktoré žalovaný odmietol s odôvodnením, že od
vystavenia faktúry za opravu dňa 14.10.2024 bolo vozidlo poškodenej opravené, pričom v rovnaký deň
14.10.2024 bol žalovaným vystavený a doručený krycí list a trvanie nájmu náhradného vozidla od opravy
a vystavenia krycieho listu do vyzdvihnutia vozidla dňa 15.10.2024 nebolo preto dôvodné. S tvrdením

žalovaného sa súd prvej inštancie stotožnil a žalobu v tejto časti zamietol.

19. Z hľadiska podstaty tohto sporu bolo významné len to, či je pri nároku na náhradu škody daná
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v zmysle
ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu je principiálne daná vtedy, ak sú naplnené

predpoklady takejto zodpovednosti. Vo všeobecnosti nimi sú: 1. protiprávne konanie,
2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
Pri objektívnej zodpovednosti, akou je aj zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle
ust. § 427 Občianskeho zákonníka, nie je predpokladom zodpovednosti za škodu protiprávne konanieškodcu a následne príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a škodou. Predpokladom
zodpovednosti je tu samotná osobitná povaha prevádzky motorového vozidla. Ak pri nej dôjde ku škode,
je zodpovednosť prevádzkovateľa daná, ak je medzi prevádzkou motorového vozidla a škodou vzťah

príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť je daná, ak medzi prevádzkou motorového vozidla a škodou
existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Pritom sa musí jednať o takú príčinu, bez ktorej by pri
obvyklom priebehu udalostí škoda nevznikla a musí sa jednať o príčinu hlavnú a nielen vedľajšiu.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade súd prvej inštancie správne vychádzal z toho,

že dôvodnosť žalobou uplatneného nároku môže byť daná iba, ak dopravná nehoda ostáva aj po
ukončení opravy a vystavení a doručení krycieho listu poisťovňou bezprostrednou a hlavnou príčinou
toho, že poškodená ani po ukončení opravy svojho vozidla nemôže toto používať a je preto stále
odkázaná na náhradné vozidlo. Je zrejmé, že pred ukončením opravy takého poškodenia vozidla, ktoré
neumožňuje použitie vozidla, nemôže poškodená svoje neopravené vozidlo užívať práve ako priamy
a hlavný dôsledok dopravnej nehody. Pokiaľ je však už vozidlo opravené, teda opäť spôsobilé na

používanieajezostranyžalovanéhovystavenýkrycílist,principiálneneobstojíviaczáver,žepoškodená
ho nemôže používať v dôsledku dopravnej nehody. Dopravná nehoda ako dovtedy priama
a hlavná príčina, ktorá znemožňovala poškodenej používať svoje vozidlo, principiálne ustupuje, a pokiaľ
vozidlo ostáva v servise, nevyhnutne nastupuje ďalší dôvod, pre ktorý vozidlo ostáva v servise napriek
tomu, že je opravené. Iba v prípade, že aj popri tomto ďalšom dôvode zostane dopravná nehoda naďalej

priamou a hlavnou príčinou zotrvania opraveného vozidla v servise, zostávajú naplnené predpoklady
zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu, teda aj za náhradu za používanie náhradného vozidla v
období po oprave vozidla poškodenej a po vystavení krycieho listu poisťovňou.

21. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno
akoprocesnýinštitútvcivilnomsporovomkonaníspočívavzodpovednostistranysporuzato,ževkonaní

budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale
nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo
sa procesne bránia. Možno tak konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany.

22. Tvrdenie a preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu je bremenom tvrdenia a dôkazným
bremenom poškodeného. Preto aj prípadné ďalšie trvanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou
nehodou a zotrvaním vozidla v servise aj po jeho oprave a vystavení krycieho listu musí tvrdiť
a preukázať poškodený. V danom prípade nepostačuje strohé tvrdenie poškodenej o objektívnej

a reálnej možnosti vyzdvihnúť si opravené vozidlo po doručení krycieho listu poisťovňou. Tvrdenia
poškodenej v predmetnom čestnom prehlásení sú úplne všeobecné, nekonkrétne a vágne, pričom
žalobca v podanom odvolaní z týchto všeobecných tvrdení poškodenej vyabstrahoval ďalšie tvrdenia,
ktoré však z dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynuli. Zo žiadneho dôkazu, vykonaného
súdom prvej inštancie, nevyplýva, že by poškodená potvrdila, že by pre krátkosť času

od oznámenia autoservisu o doručení krycieho listu zo strany poisťovne nemala objektívnu možnosť
sa dostaviť do autoservisu dňa 14.10.2024. Žalobca v tomto smere netvrdil a nepredložil žiaden
dôkaz o tom, v akom konkrétnom čase bolo poškodenej oznámené, že jej vozidlo je opravené, že
je žalovaným vystavený krycí list, a že si môže vozidlo vyzdvihnúť, pričom uvedené tvrdenie uviedol
len žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu. Tiež neboli v konaní pred súdom prvej inštancie

žalobcom tvrdené a preukázané akékoľvek okolnosti, či už na strane servisu, ktorý opravoval vozidlo
poškodenej, napr. otváracie hodiny, potreba čistenia vozidla alebo na strane poškodenej, ktorá býva
v krátkej vzdialenosti od uvedeného servisu, napr. konkrétne pracovné, zdravotné, osobné záležitosti,
ktoré by poškodenej objektívne znemožnili vyzdvihnúť si opravené vozidlo dňa 14.10.2024. Nepostačuje
ani hypotetická možnosť rôznych životných situácií, ktoré by neumožňovali poškodenej vyzdvihnúť

opravenévozidlovdeňukončeniaopravy,akoich(hocivýstižne)popisujesúdprvejinštancie.Abymohlo
byť konštatované, že dopravná nehoda ostáva priamou a hlavnou príčinou zotrvania vozidla
v servise aj po ukončení opravy a vystavení krycieho listu, musí byť existencia životnej
situácie,aleboinýchokolnostíneumožňujúcichbezprostrednévyzdvihnutieopravenéhovozidlavkonanítvrdená a preukázaná poškodenou. Iba na základe toho, a nie iba na základe teoretických možností je
prípustný záver, že vzťah príčinnej súvislosti medzi nehodou a zotrvaním vozidla v servise aj v čase
po jeho oprave a vystavení krycieho listu nezanikol už vykonaním opravy. Rovnako bez konkrétnych

okolností, umožňujúcich záver o naplnení predpokladov zodpovednosti za škodu, nemožno akceptovať
žalobcom tvrdenú primeranosť jedného dňa na vyzdvihnutie vozidla zo servisu po ukončení
jeho opravy.

23. V posudzovanom prípade tak neboli žalobcom tvrdené a preukázané také skutočnosti, z ktorých by

bolo možné dovodiť, že napriek ukončeniu opravy vozidla a vystaveniu krycieho listu dňa 14.10.2024
ostala dopravná nehoda priamou a hlavnou príčinou, pre ktorú poškodená nemohla užívať svoje vozidlo.
Náklady na používanie náhradného vozidla v období po ukončení opravy
a vystavení krycieho listu žalovaným dňa 14.10.2024 preto nie sú škodou, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Pre absenciu tohto predpokladu zodpovednosti za škodu nie je daná
zodpovednosť prevádzkovateľa, a tým ani povinnosť žalovaného, ktorej splnenia sa domáhal žalobca

v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
správne.

24. Čo sa týka námietok žalobcu, prezentovaných v odvolacom konaní, tieto neboli spôsobilé nič zmeniť
na závere o nedôvodnosti uplatneného nároku.

25. Žalobca nezohľadňoval, že za významný je považovaný okamih ukončenia opravy poškodeného
vozidla, a najmä to, že z hľadiska zodpovednosti za škodu je mimoriadne významný dôvod, pre ktorý
sa poškodené vozidlo dostáva späť poškodenej neskôr, ako v deň ukončenia opravy. Za nemožnosť
používať vozidlo po jeho oprave môže zodpovedať škodca z dopravnej nehody len

v prípade, ak sú aj po oprave naďalej naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, okrem iného
aj príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a nemožnosťou užívať už
opravené vozidlo. Bez tvrdenia žalobcu a preukázania toho, že si poškodená nemohla svoje opravené
motorové vozidlo vyzdvihnúť z dôvodu, ktorý je aj naďalej v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou,
nemohol súd prvej inštancie žalobcovi uvedenú časť uplatňovaného nároku priznať. Žalobca v podanom

odvolanípoukazovalnarozhodnutieOkresnéhosúduMartin,sp.zn.6C/64/2024vspojenísrozhodnutím
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/7/2025. Odvolací súd k uvedenému argumentu žalobcu uvádza, že
v danom prípade sa nejednalo o podobný prípad, nakoľko na rozdiel od tohto sporu v uvedenom spore
žalobca tvrdil a preukázal konkrétne špecifické okolnosti na strane poškodeného, pre ktoré si nemohol
opravené vozidlo vyzdvihnúť v deň ukončenia opravy (v konaní pred súdom prvej inštancie bol zistený

presný čas doručenia krycieho listu a veľká vzdialenosť medzi bydliskom poškodeného a servisom).

26. Odvolací súd nepovažoval ani odvolaciu námietku žalobcu, že by súd prvej inštancie rozhodol
v rozpore so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze, sp.
zn. III. ÚS 322/2025 za dôvodnú. Uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky reflektoval na

bežnú obchodnú prax opráv vozidiel hradených z povinného zmluvného poistenia, kedy servis vydá
poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po vystavení krycieho listu poisťovňou a v prípade, ak
poisťovňa považuje za neúčelný nájom náhradného vozidla po vykonaní opravy pred
vystavením krycieho listu, zaťažuje poisťovňu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností preukazujúcich neúčelnosť nájmu. Situácia v tomto konaní však bola odlišná, nakoľko bola

poškodená servisom vyzvaná na vyzdvihnutie vozidla po realizácii opravy a vystavení krycieho listu dňa
14.10.2024, t. j. po splnení podmienok bežnej obchodnej praxe na výzvu na vyzdvihnutie opraveného
vozidla po vystavení krycieho listu poisťovňou.

27. Ani odvolacia námietka žalobcu o aplikácii ust. § 122 Občianskeho zákonníka na

plynutie lehoty na vyzdvihnutie opraveného motorového vozidla zo servisu s poukazom na
rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 30C102/2024 nebola dôvodná. Odvolací súd
k uvedenému argumentu žalobcu uvádza, že v danom prípade sa nejednalo o podobný prípad, nakoľko
na rozdiel od tohto sporu v uvedenom spore žalobca tvrdil a preukázal konkrétne okolnosti na strane
poškodeného, pre ktoré si nemohol opravené vozidlo vyzdvihnúť v deň ukončenia opravy (v konaní pred

súdom prvej inštancie bol zistený presný čas doručenia krycieho listu servisu v popoludňajších hodinách
o 15:03 hod., v dôsledku čoho Mestský súd vyvodil, že nemožno od nikoho spravodlivo požadovať,
aby sa poškodený takpovediac „hneď v sekunde“, kedy sa opravca (čiže ani nie poškodený) dozvie o
vystavení krycieho listu, dostavil na prevzatie vozidla bez rozumného prihliadnutia na chod vecí počasdňa. Mestský súd poukazoval na to, že jedna skutočnosť je, kedy sa opravca dozvie o krycom liste
a iná, kedy sa samotný poškodený dozvie o tom, že bol vystavený krycí list a vozidlo môže prevziať
a v dôsledku týchto konkrétnych okolností dospel Mestský súd k záveru o potrebe uplatnenia § 122

ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd dodáva, že rozhodnutie Mestského súdu
ako súdu nižšej inštancie pre odvolací súd nepredstavoval záväzné rozhodnutie vyšších súdnych autorít
a nebol jeho závermi vo svojom rozhodovaní viazaný.

28. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť

uplatnených odvolacích námietok žalobcu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť
totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veciach, sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu.

29. V predmetnej sporovej veci dal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia úplnú
a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových

a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené.
Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

30. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, keďže súd prvej inštancie dôvodne dospel k záveru, že
žalobcompožadovanénákladyzanájomnáhradnéhovozidlabolivposudzovanejvecinutnéaúčelnélen
za obdobie od 27.09.2024 do 14.10.2024, preto uplatnenému nároku žalobcu dôvodne vyhovel v časti
282,03 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP.

31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z princípu procesného úspechu v konaní, úspešnému žalovanému priznal
proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).