Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/218/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208155
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208155.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, deti
rodičov: matka - C. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. G. XXXX/XX, XXX XX G., a otec: H. I.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený AK PRINC & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefániková 23, 917 01 Trnava, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2025,
č. k. 13P/128/2025-33, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.10.2025 č.k. 13P/128/2025–33 vo výroku I. zamietol
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do
jeho osobnej starostlivosti, úpravy styk matky s maloletými deťmi a uloženia povinnosti matke zdržať
sa akýchkoľvek verbálnych alebo neverbálnych prejavov, ktorými by v prítomností maloletých detí

znevažovala, urážala alebo inak negatívne hodnotila druhého rodiča, a to najmä spôsobom, ktorý
by mohol u detí vyvolať pocit viny, strachu, úzkosti alebo napätia, ako aj povinnosti zdržať sa
vystavovania maloletých detí situáciám, ktoré by mohli objektívne vyvolať u detí emocionálny stres
súvisiaci s konfliktom medzi rodičmi. Výrokom II rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) a po preskúmaní návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Konštatoval, že otec
sa neodkladným opatrením domáhal zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti z dôvodu, že
konanie o rozvod manželstva trvá tri a štvrť roka, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky

často premiestňované, v dôsledku čoho sú vyčerpané a choré, čo má negatívny vplyv na ich zdravý
psychický vývin. Matka zámerne vyvoláva konfliktné situácie, do ktorých vťahuje maloleté deti, jeho styk
s D. prebieha problematicky a dňa 27.09.2025 došlo ku konfliktu medzi matkou a maloletým A., keď
maloletý prejavil vôľu ísť za otcom, s čím matka nesúhlasila, čo vyústilo k tomu, že matka maloletému
povedala aby si zbalil kufre, a že sa nemusí vracať. Argumenty otca ohľadom trvania dĺžky rozvodového
konania, prípadne častého premiestňovania maloletých detí matkou, vyhodnotil ako neodôvodňujúce

bezodkladne upraviť pomery zmenou zverenia maloletých detí do starostlivosti otca. V tejto súvislosti
poukázal na závery ustanoveného znalca, podľa ktorého je otec voči sebe menej kritický, snaží sa javiť vsociálne žiaducom svetle, udržiavať o sebe skôr priaznivý obraz, nedostatočne kriticky nazerá na svoje
správanie,prejavujesaunehozvýšenákritickosťdruhéhorodičaanedostatočnáschopnosťhooceniť.V
dôsledkuuvedenéhosamôžeotcovijaviť,žestarostlivosťmatkyomaloletýchjenedostatočná,prípadne,

že jeho starostlivosť by bola lepšia. Vnímanie otca hodnotil súd prvej inštancie ako neobjektívne a
spôsobilé navodiť presvedčenie o nevhodnosti výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky. Uviedol, že
uvedené potvrdzuje aj záver znalca, že v konflikte rodičov sa prejavuje u otca potreba výhry a pocitu, že
druhého rodiča pokorí za to, že odišiel s deťmi zo spoločnej domácnosti. Otec je typ človeka, ktorý chce
mať svoju pravdu, nie je ochotný počúvať, vyvaľuje dvere, ktoré sú otvorené, jeho správanie vytvára

niekedy nový problém. Berúc do úvahy uvedené závery znalca, mal za to, že nie je možné považovať
otca za rodiča schopnejšieho riadne výchovne viesť maloleté deti. Konštatoval, že u matky takéto
závery znalecky zistené neboli. Priklonil sa k názoru, že práve otec vyššou mierou prispieva k vzniku
konfliktnej atmosféry medzi rodičmi. V súvislosti s problémom pri styku otca s maloletou D., prihliadol
na záver znalca, ktorý nepovažoval za vhodný styk s otcom s prespávaním, u dieťaťa vo veku dvoch
rokov. Vyslovil názor, že aj zotrvanie otca na prespávaní maloletej u neho v minulosti môže byť príčinou

aktuálne verbalizovaných problémov so stykom. Uviedol, že závery znalca ohľadne osoby otca sú do
istej miery spôsobilé spochybniť názor otca o jednoznačnej zodpovednosti matky za problémy pri styku
s maloletou D.. Problematické stretávanie otca sa maloletou D. však nie je dôvodom na úpravu pomerov
neodkladným opatrením, ani na zmenu zverenia maloletej. Dal do pozornosti, že v rámci rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal k dispozícii obmedzený priestor na dokazovanie,

ktoré sa plnohodnotne vykonáva v konaní vo veci samej, v rámci ktorého má súd možnosť komplexnejšie
posúdiť pomery účastníkov konania a upraviť ich súladne s najlepším záujmom maloletých detí. Vo
vzťahu ku konfliktu maloletého A. a matky dňa 27.09.2025 uviedol, že danú skutočnosť nemal možnosť
riadne vyhodnotiť, avšak za dôležitý považoval posúdiť čas vyjadrenia vôle maloletého ísť k otcovi.
Ak vôľa maloletého A. ísť k otcovi bola prejavená v období mimo obdobia, ktorým je upravený styk

s otcom podľa vykonateľného rozhodnutia, bol nesúhlasný postoj matky dôvodný a zákonný. Považoval
za vylúčené, aby nesúhlasný postoj maloletého dieťaťa ku konaniu rodiča rešpektujúcemu vykonateľné
rozhodnutie, zakladalo dôvod na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Aj v tomto
prípade je potrebné pomery komplexne posúdiť, ktorú možnosť má súd iba rámci konania vo veci
samej. Uviedol, že nezhody a konflikty sú prirodzenou súčasťou rodinného života a nemožno každý

konflikt vyhodnotiť izolovane a ako zakladajúci dôvod na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností. Konštatoval, že o zverení maloletých detí a úprave styku rozhodol Okresný súd Trnava
rozsudkom č.k. 20P/29/2023-481 zo dňa 16.09.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 11CoP/30/2025-701 zo dňa 23.09.2025, právoplatným dňa 02.10.2025, teda menej ako mesiac
pred podaním predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na otcom predložené

zvukové nahrávky neprihliadal, pretože ich celý kontext nie je známy. Zohľadňujúc závery znalca, že
maloletí majú radi oboch rodičov, uzavrel, že otcom tvrdené a preukazované skutočnosti nie sú dôvodné
spochybňovať vzťah maloletých k matke. K návrhu na uloženie povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek
verbálnych alebo neverbálnych prejavov, ktorými by v prítomností maloletých znevažovala, urážala
alebo inak negatívne hodnotila druhého rodiča, a to najmä spôsobom, ktorý by mohol u detí vyvolať pocit

viny,strachu,úzkostialebonapätia,akoajpovinnostizdržaťsavystavovaniamaloletých situáciám,ktoré
by mohli objektívne vyvolať u detí emocionálny stres súvisiaci s konfliktom medzi rodičmi, uviedol, že
pomery v rodine nezakladajú dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným spôsobom. Uzavrel,
že navrhované povinnosti sú formulované všeobecne a po zohľadnení záverov znaleckého posudku
(zvýšená kritickosť otca voči matke, nedostatočná schopnosť otca oceniť matku, znížená kritickosť otca

voči sebe, snaha otca javiť sa v sociálne žiaducom svetle, udržiavať o sebe skôr priaznivé súdy) sa
javia ako nevhodný nástroj v rukách otca, spôsobilý konfliktnú situáciu ešte viac eskalovať. Z uvedených
dôvodov návrh otca v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom právneho

zástupcuodvolanieotecnavrhujúcnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezrušiťavovecirozhodnúť.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e) f), g) a h) CSP. Namietal, že
súd prvej inštancie vychádzal zo subjektívnych a nepodložených tvrdení matky v iných konaniach vo
veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ako aj ďalších osôb – znalca, ktoré tvrdenia neboli podrobené
žiadnemu kritickému hodnoteniu, neboli porovnané s inými vykonanými dôkazmi a v ich rozhodnutiu

chýba úvaha o ich vierohodnosti. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné, keď súd
rezignoval na povinnosť vyhodnocovať všetky okolnosti v kontexte najlepšieho záujmu maloletých
detí a nepreskúmal, či tvrdenia, z ktorých vychádzal, majú objektívnu oporu v dôkazoch. Hoci ide
o konanie o neodkladnom opatrení, súd je povinný vykonať aspoň základné preverenie dôvodnostinávrhu a nestačí len mechanicky preberať subjektívne pocity, obavy alebo tvrdenia jednej strany
(matka), ak ich druhá strana spochybňuje v iných konaniach, a ak neexistujú objektívne dôkazy. Súd
prvej inštancie by sa mal v celom kontexte týmto tvrdeniam vyjadriť a nie len vytrhávať z kontextu

útržkových a nepodložených tvrdení matky. Namietal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia
a zmanipulovanie znaleckého posudku. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/36/2022
znalec priznal, že sa stretol s matkou aj mimo oficiálne zdokumentovaných stretnutí bez prítomnosti
druhého rodiča, na ktoré ho nepozval a neinformoval ho o ňom. Znalcovi adresoval žiadosť o riešenie
problémov, odpoveď nedostal a znalec ani nemal záujem o stretnutie s ním. Uvedené vzbudzuje dojem,

že znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku matky. Mal za to, že súd prvej inštancie mal
možnosť sa oboznámiť so spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30P/36/2022 a sp. zn. 20P/29/2023
a informácie z týchto spisov mohli mať vplyv na skutkové a právne posúdenie k prejednávanej veci.
K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadroval v konaní pod sp. zn. 30P/36/2022, namietal jeho
zmätočnosť, nepreskúmateľnosť jeho záverov a porušenie práva na spravodlivý a nestranný súdny
proces. Aj v tomto konaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie

neposúdil objektívne celú situáciu a odôvodnenie uznesenia vychádza zo znaleckého posudku, ktorý
je zmanipulovaný, zmätočný, nemá charakter objektívneho posudku, bol napadnutý, obsahuje závery
bez akéhokoľvek skúmania, obsahuje subjektívne názory znalca, ktorý ich prebral od matky, neopiera
sa o žiadne metódy skúmania, je starý dva roky a neaktuálny. Tieto dôkazy nezakladal do spisu, pretože
súd si ich môže zabezpečiť vlastnou činnosťou. Použitie znaleckého posudku, ktorý je založený na

vyšetreniach maloletých detí takmer spred dvoch rokov nespĺňa právne kritéria, a ani psychologické
kritéria na správnosť a spoľahlivosť dôkazu, tobôž ak napadol jeho správnosť. Súdy sa riadia zásadou,
že pre rozhodnutie je dôležitý stav v čase rozhodovania. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý
iný dôkaz, posudzuje sa jeho odôvodnenosť, úplnosť podkladov, metodická korektnosť a relevancia k
rozhodovanej otázke, vrátane časovej aktuálnosti; nestačí to akceptovať ako pravdivé, ale aj zdôvodniť

prečo sa to akceptuje. Aj kolízny opatrovník potvrdil, že otec má právo ohradiť sa voči znaleckému
posudku. Tiež sa jednoznačne kolízny opatrovník vyjadril ako je potrebné na celú vec prihliadať a to
predovšetkým v záujme maloletých detí. Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. 11CoP/29/2024-701
zo dňa 23.09.2025 neprihliadal na závery napadnutého znaleckého posudku a preskúmal aj iné dôkazy,
pričom uviedol, že po skutkovej stránke nevidel dôvod, prečo by úprava styku s rodičom mala byť

obmedzená smerom k zníženiu frekvencie styku. Na margo posudzovania znaleckých posudkov dal
do pozornosti judikát R 12/1987 a R33/1980. Krajský súd v Trnave uviedol, že znalecký posudok
nepovažoval za smerodajný v úprave styku, pričom toto rozhodnutie matka neakceptuje a po jeho
vydaní nastali skutočnosti, ktoré možno označiť ako obštrukcie pri realizácií styku, ktoré popísal v
návrhu, podložil dôkazmi a oznámeniami o nerealizácii styku. Súd mal vedomosť o tom, že inicioval

konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku, ktoré je vedené pod sp. zn. 13Em/4/2025. Poukázal na
to, že počas súdneho konania je niekoľko týchto obštrukcií v realizácií styku a preto súdy majú pri
posudzovaní dôvodnosti, či nedôvodnosti návrhu prihliadať na tieto skutočnosti, ktoré sú im známe z
vlastnej činnosti, teda správanie druhého rodiča, jeho spoluprácu a nevychádzať len z tvrdení jedného
z rodičov. Mal za to, že závery súdu prvej inštancie v odôvodnení nereflektovali na predložené dôkazy,

na podaný návrh, a súd ich nesprávne právne a skutkovo vyhodnotil. V záznamoch ÚPSVaR-u Trnava
je viackrát písomne zachytené ako matka tvrdila, že referát bude kontaktovať a dohodne sa na stretnutí,
avšak realita je iná, matka spolupracuje „na oko“, neabsolvuje žiadnu poradňu, zúčastnila sa len
raz sama a raz spoločne aj s ním, ako otcom. Matka neprejavila reálny záujem o spoluprácu, pričom
bezúspešne viackrát žiadal súd, aby matke a maloletým uložil výchovné opatrenie. Sedenia na referáte

poradensko-psychologických služieb on absolvuje pravidelne 1-2x mesačne dobrovoľne už tri roky,
a situáciu ohľadom preberania maloletých konzultuje s odborníkmi. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie ohľadom vyjadrení a subjektívneho posudzovania jeho osoby. Hodnotenie jeho osobnostných
čŕt nie je predmetom konania, nepatrí do kompetencie súdov, tieto sa majú vyjadrovať k právnym
otázkam. Za prehnané a subjektívne považoval tvrdenia, že je údajne nekritický voči matke, že má

nedostatočnú schopnosť oceniť matku, zníženú kritickosť voči svojej osobe, má snahu javiť sa v sociálne
žiadúcom svetle, udržiavať o sebe priaznivé súdy, že je konfliktným rodičom. Tieto závery nevychádzajú
z objektívneho posúdenia veci, ale sú preberaním rétoriky matky, čo nepovažuje za vierohodné, keď
ide o očiernenie druhého rodiča z dôvodu minimalizovania styku. Ak by súd objektívne nahliadal na
predmetnú vec, preveril by si vierohodnosť dôkazov, kontaktoval by referát psychologicko-poradenských

služieb ÚPSVaR Trnava a vytvoril si vlastný záver na vec. Súd prvej inštancie má prihliadať na záujem
maloletýchdetí,nevychádzaťzosubjektívnych,účelovýchanepodloženýchvyjadrenímatky,ktoránemá
záujem riešiť problémy súvisiace s rodičovstvom, vyhľadať spoločnú poradenskú alebo psychologickú
pomoc, ale vyvoláva konflikty. Táto situácia je pre neho a maloleté deti neúnosná, konfliktné situácieprichádzajúodmatky,ktoránechce,abybolidetivjehostarostlivosti,aby„malaododborníkastanovisko,
prečo sa nemôže realizovať styk“. Matke nejde o to, aby maloleté deti mali rovnocenný vzťah s oboma
rodičmi, od odchodu zo spoločnej domácnosti nepredniesla žiaden návrh na riešenie situácie, ktorý by

bol výsledkom kompromisného riešenia a vzájomnej tolerancie ako rodičov. Matka namieta všetky kroky,
ktoré prednesie, ktoré by mohli zmierniť súčasný stav, doposiaľ hodnotila jeho osobu počas súdnych
konaní, jej tvrdenia musel vyvracať a negovať. Súd namiesto toho, aby uložil výchovné opatrenie
za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, nechal vec zájsť tak ďaleko, že maloletým hrozí ujma na
psychickom zdraví. Aj uvedené považoval za dôvodné k zmene súčasného zverenia maloletých do

jeho osobnej starostlivosti. Svoj postoj a návrh na zmenu osobnej starostlivosti odôvodnil tiež tým, že
matka ohrozuje a poškodzuje zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých, najmä D., ale aj starších
súrodencov, ktorí sú svedkami jej obštrukčného a účelového správania, emočného vydierania, keď má
zrejme radosťztoho,ženajmladšiedieťasinedôveruje,máobavy,alebožeD. nadávaotcovi. Malzato,
že osvedčil dôvody na zmenu starostlivosti, nakoľko matka za obdobie tri a pol roka konala obštrukčne,
nerešpektovala práva maloletých na kontakt s otcom, sabotovala spoluprácu s odborníkmi, jej prístup bol

zameraný na obmedzenie jeho styku s maloletými a dosiahnutie vyššieho výživného. Súd prvej inštancie
objektívne nevyhodnotil navrhované dôkazy a obsah návrhu, nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil
dôkazy, nesprávne aplikoval právne normy na popísaný skutkový stav veci a odôvodnenie uznesenia
je nepreskúmateľné. Je rodičom detí a nie je mu ľahostajné, že maloletá D. vo veku piatich rokov mu
po príchode od matky nadáva, používa slová matky a pochybuje, že zvládne byť s otcom. Sporoval

záver súdu o tom, že údajne maloletá D. vo veku dvoch rokov u neho neprespávala. Dané vyjadrenie je
subjektívnym názorom súdu, nevyplýva zo žiadneho odborného skúmania, a je v rozpore s najnovšími
odbornými názormi na vývin detí, skôr separácia alebo pasivita, či úplna neprítomnosť druhého rodiča
má negatívny vplyv na zdravý psychický vývoj detí. Záleží mu na maloletých a roky poukazuje na
zámerné konanie matky, ktorá vedome alebo nevedome poškodzuje psychický vývoj maloletých. Žiadal,

aby súd chránil práva maloletých detí, bol objektívny a nestranný. Namietal, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal skutočnými dôvodmi v návrhu, predložené dôkazy nesprávne interpretoval, alebo ich
interpretoval v rozpore so zásadami dokazovania, a odôvodnenie obsahuje subjektívne názory súdu,
nevychádza z objektívne posúdeného skutkového stavu prejednávanej veci. Návrh odôvodnil ohrozením
života a zdravia maloletých detí, ich zdravého vývoja, ktorými dôvodmi sa súd nezaoberal, ani ich

vierohodnosťou, ani dôkazmi. Maloletý A. bol vyhodený z domácnosti matky, prišiel k nemu rozrušený,
pričom zvukový záznam obsahujúci vyjadrenia A. nie je vytrhnutý z kontextu, ale zachytáva spontánne
vyjadrenie maloletého v času príchodu do jeho domácnosti. Matka zanedbala starostlivosť o maloletého
A., ktorý sa ocitol v nebezpečenstve, keď ho vyhodila z vlastnej domácnosti a vyše hodiny nevedela,
kde sa nachádzal. Matka maloleté deti citovo a emočne vydiera, maloletého A. manipuluje aj počas ich

telefonického hovoru, o čom doložil nahrávku nevytrhnutú z kontextu. Matka tiež ponechala maloletého
A. počas jeho choroby samotného vyše 5 hodín v zatvorenom byte a neinformovala ho o ochorení syna
a či potrebuje, aby sa o neho postaral, pričom sa mohlo čokoľvek stať. Matka sa negatívne vyjadruje na
jeho adresu predovšetkým pred maloletými , čím ich emocionálne zneužíva. Aj v minulosti mu matka
zamlčala ochorenia maloletých deti, najmä maloletej D., ktorá mala infekčné hnačkovité ochorenie a

vystavila ju ohrozeniu na živote (dehydratácií). Dal do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky
vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že príliš dlhé konanie vedie k porušeniu práv najzraniteľnejších
– maloletých detí. Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v konaniach týkajúcich sa maloletých detí
má byť rýchlosť konania prioritou. Ochrany práv maloletých sa domáha na súde po dobu troch rokov.
Viackrát v konaní informoval o pretrvávajúcom negatívnom stave, predkladal dôkazy o pokračujúcom

porušovaní práva maloletých zo strany matky, avšak súd jeho návrhy zamietol alebo ho ignoroval. Matka
dlhodobo svojím prístupom porušuje práva maloletých detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo
má súd riadne zdokladované v nie jednom konaní. Vyjadrenia súdu o tom, že má potrebu výhry a
druhého rodiča pokoriť, považoval za nepodložené, ide o slová matky, ktoré o ňom šíri. Zdôraznil, že
matka maloleté deti ohrozuje na bezpečnosti, nezabezpečuje im riadnu starostlivosť, poškodzuje ich

záujmy, citovo ich vydiera, zneužíva, manipuluje. Od začiatku rešpektoval matku ako rodiča, maloleté
deti nechceli od neho odchádzať, nemal problém spolupracovať, majú v jeho domácnosti záruku stability,
pokoja, nie sú neustále premiestňované.

4. V podaní zo dňa 19.12.2025 otec poukázal na to, že príslušné úrady za dva mesiace trvajúcich

obštrukcií zo strany matky pri odovzdávaní maloletých na styk nepreskúmali dôvody, prečo matka robí
obštrukcie pri styku a neprišli s riešením situácie. Poukázal na komunikáciu s ÚPSVaR Trnava, z ktorej
vyplýva, že matka už nedáva maloleté deti na kontakt s otcom, nepripravuje ich na styk a len uvádza,
že sa s ním nechcú stretnúť, čo je v rozpore s jeho sms komunikáciou s maloletým A.. Matka účelovopodporuje negatívne správanie maloletého A. k otcovi s cieľom eliminácie styku, a hľadá spôsoby, aby
sa maloletí s ním nestretávali, s ktorým postojom sa netají. Konanie matky považuje za účelové s cieľom
ovplyvniť rozhodovanie súdov, čo vnímal aj v iných konaniach (sp. zn. 30P/36/2022, 11CoP/29/2025-71

a 11CoP/30/2025 zo dňa 23.09.2025). Odkedy skonštatoval Krajský súd v Trnave, že nevidí dôvod na
obmedzenie styku otca s maloletými deťmi, matka pritvrdila vo svojom prístupe a zneužíva psychické
rozpoloženie maloletých za účelom porušovania práv maloletých na riadnu výchovu a starostlivosť
od oboch rodičov, ako aj právo na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Otec sa súčasne domáha
aj výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (konanie pod sp. zn. 13Em/4/2025), avšak súd prvej

inštancie je pasívny, nereaguje na jeho návrhy a požiadavky o autoritatívny zásah. Od októbra 2025
mu matka neumožňuje pravidelný styk s maloletou D., umelo u nej vytvára pocit, že u otca nedokáže
prespať, hoci u neho prespávala vyše 6 mesiacov pred dňom 23.08.2025, a to podľa rozhodnutia
Okresného súdu v Trnave zo dňa 01.08.2022 č. k. 16P/46/2022-17 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Trnave zo dňa 31.01.2023, č. k. 26CoP/104/2022-265. Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn.
11Cop/29/2025-701 a 11CoP/30/2025 zo dňa 23.09.2025 konštatoval, že maloletá D. vyrástla, stretáva

sa s otcom, má vytvorený citový vzťah, pozná domácnosť otca a tri noci prespať u neho zvládne.
Maloletý A. pod vplyvom matky nechcel ísť na styk, čo pripisuje skutočnosti, že matka zneužila chorobu
maloletého, jeho zdravotné a emočné rozpoloženie. Vyslovil názor, že konfliktným rodičom je práve
matka, pričom obmedzovanie styku a obštrukčné správanie matky preukázal. Tiež preukázal naliehavý
právny záujem na zverení maloletých do jeho starostlivosti z dôvodu negatívneho správania matky

ako dominantného rodiča, ktorá mu nedáva priestor výchovne pôsobiť a riešiť nedorozumenia s deťmi,
s ktorými má vytvorený vzťah. Po tom ako si matka uvedomila, že môže dôjsť ku zmene zverenia, resp.
zverenia maloletých do striedavej starostlivosti rodičov, blokovala ich stretnutia a zvyšuje tlak na deti.
Uviedol, že s maloletou C. prebieha styk, avšak sa obáva, že aj ju matka negatívne ovplyvní. V ostatnom
zotrval na doposiaľ uvedených tvrdeniach.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených
v súvislosti s výsluchom znalca a v listinám zo dňa 27.10.2025 ku konaniu vedenom pod sp. zn.

30P/36/2022. Dal do pozornosti, že spolupráca rodičov prostredníctvom odbornej pomoci sa doposiaľ
spoločne nerealizuje, pričom prostredníctvom emailu aj oficiálne poštou opätovne dňa 19.12.2025
pozval oboch rodičov na deň 07.01.2026 na neformálne stretnutie za účelom uzatvorenia rodičovskej
dohody a obnovenie realizácie styku. Vzhľadom na vytýčený termín pojednávania na deň 26.01.2026
vo veci vedenej pod sp. zn. 30P/36/2022, neustále pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, nemenný stav

situácieanajmäzdôvodu,žestykdetísoprávnenýmrodičomsanerealizujevzmyslevýrokuV.rozsudku
Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 11CoP/29/2025 zo dňa 23.09.2025 navrhol, aby vzhľadom na
pretrvávajúci negatívny stav v rodine, súd vo veci autoritatívne rozhodol alebo vykonal iné autoritatívne
opatrenia v najlepšom záujme maloletých detí.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho
použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon
prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie
inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia

výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho

ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,súdmusízvažovať,činariadenímnedôjdeknevyváženémuzásahu
do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že musí posúdiť aj proporcionalitu
(primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohtoprocesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí
preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd
o potrebe tejto bezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany,
ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je, v zmysle už uvedeného, osvedčenie existencie právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,
ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením. Podľa explicitného

vyjadrenia v ust. § 365 CMP neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
požívajúcich ex lege osobitný stupeň ochrany je dôvodné predovšetkým v prípadoch, kedy bez okamžitej
ingerencie súdu sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého
vážne ohrozené. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich
sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených

práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo
samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah

zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, po oboznámení sa
s návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom celého spisu dospel k názoru

o správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý návrh zamietol. Odvolací súd udáva, že pri nariadení
neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého
dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedená skutočnosť vo vzťahu
k návrhu otca, ktorým žiadal maloleté deti dočasne zveriť do jeho osobnej starostlivosti, nebola otcom
osvedčená a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne dôvody zakladajúce zmenu napadnutého rozhodnutia

v tejto časti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej
veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do
starostlivosti otca (ust. § 324 a nasl. CSP). Zhodne ako súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade
nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, nakoľko nie je osvedčené,
že riešenie tejto situácie neznesie odklad a nie je osvedčené ani ohrozenie maloletých detí. Odvolací

súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade nie je dôvodné zohľadniť dĺžku
konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a s tým
súvisiace premiestňovanie maloletých matkou. Samotný časový rozsah konania o rozvod manželstva
nezakladá dôvod pre zmenu zverenia maloletých detí. Treba uviesť, že o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava

č.k. 20P/29/2023-481 zo dňa 16.09.2024, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti
matky (výrok I.), obaja rodičia oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.),
otcovisúdurčilvýživnénamaloletédeti,rozhodolozročnomvýživnom(výrokyIII.,aIV.),upravilstykotca
s maloletými deťmi (výrok V.) a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 16P/46/2022-17
zo dňa 01.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa

31.01.2023 (výrok VI). Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 11CoP/30/2025-701 zo dňa 23.09.2025
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil, vo výroku III, IV zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku V. zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi a vo
výroku VI. potvrdil. Rozhodnutie s výnimkou výrokov III. a IV. nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2025.
Citované rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podrobené aj odvolaciemu prieskumu, pričom o zmene

tohto rozhodnutia (t.j. v časti zverenia) je možné rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnymi predpismi
až na základe náležite vykonaného dokazovania. V prípade, že aktuálne prebieha konanie o rozvod
manželstvarodičovaúpravupomerovkmaloletýmdeťomnačasporozvode,všetkynámietkyotcamôžu
byť predmetom uvedeného konania. V kontexte rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia aj odvolací súd zdôrazňuje, že dané konanie má osobitý charakter, rozhodnutie o takomto
návrhu je dočasnou formou a vychádza z podmienok upravených v ust. § 324 a nasl. CSP a § 360
a nasl. CMP, pričom dokazovanie v tomto konaní sa nevykonáva. Z obsahu vyššie uvedených rozsudkov

súdov, ktoré sú súčasťou spisu jednoznačne vyplýva, že medzi rodičmi nie je korektná komunikácia
a dochádza medzi nimi ku nezhodám a konfliktom. Pokiaľ otec namieta, že matka mu bráni v styku
s maloletými deťmi, resp. že styk s maloletou D. sa nerealizuje z dôvodu, že dieťa je manipulované
matkou, tieto okolnosti boli predmetom dokazovania aj v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/29/2023,
teda nejde o novú skutočnosť. Nemožno opomenúť, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia, ktoré

konanie prebieha na súde prvej inštancie a je vecou súdu aký postup zvolí vo vzťahu k tomu ktorému
dieťaťu pri zabezpečení styku otca s maloletými. Rodičovské práva otca a jeho právo podieľať sa na
starostlivosti a styku s maloletými deťmi je zabezpečené a garantované ostatným rozsudkom súdu. Na
námietky otca o obmedzovaní styku s maloletými matkou odvolací súd neprihliadal, pretože tieto otec
uplatňuje a sú predmetom konania o výkon rozhodnutia, v ktorom súd postupuje v súlade s ust. § 370
a nasl. CMP. Nie je možné vziať do úvahy ani námietky otca vo vzťahu k udalosti zo dňa 27.09.2025

týkajúcej sa maloletého A. a jeho vyhodenia matkou z domácnosti. Otec síce doložil do spisu nahrávky,
ktorými na túto okolnosť poukazuje, avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o nehodnovernosti týchto záznamov, keďže nie je zrejmé, za akých okolnosti boli vyhotovené a čo ich
vyhotoveniu predchádzalo. Ani argument o tom, že maloletý bol hodinu bez dozoru rodičov a matka
nemala vedomosť, kde sa pohybuje, nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v otázke

zverenia, pretože išlo o ojedinelú situáciu. Rovnako tak otec neosvedčil tvrdenie, že matka zanedbala
starostlivosť o maloletého počas jeho ochorenia (ponechala ho samého 5 hodín doma), pretože nie je
zrejmé, či stav maloletého si akútne vyžadoval prítomnosť osoby. Otec v odvolaní ďalej poukazuje na
zanedbávanie maloletých detí zo strany matky. K tomuto argumentu odvolací súd udáva, že otázkou
starostlivostimatkyomaloletédetisasúdzaoberalvkonanívovecisamejoúpravuvýkonurodičovských

práv a povinností k maloletým deťom a o zverení maloletých do starostlivosti matky rozhodol na základe
vykonaného dokazovania dňa 23.09.2025, rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2025, t.j.,
v krátkom čase pred podaním návrhu otca. Pokiaľ otec k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pripojil množstvo písomnej komunikácie s pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odvolací
súd na tieto listiny neprihliadal, pretože obsahujú výhradne vyjadrenia otca a jeho subjektívny pohľad

na vec. Ani otcom predložené listy adresované matke podpísané maloletými deťmi nie sú podkladom
pre zmenu napadnutého uznesenia, nakoľko ide o listy neaktuálne, vyhotovené v decembri 2024. Pokiaľ
otec spochybňuje znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k maloletým deťom, odvolací súd
udáva, že tieto námietky má možnosť uplatniť v konaní vo veci samej, v ktorom budú vyhodnocované.
Pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení sú podstatné aktuálne pomery a osvedčenie naliehavej

potreby úpravy pomerov. Otcom predložené potvrdenia o podaných trestných oznámeniach na matku
za nedodržanie súdneho rozhodnutia ohľadne odovzdávania maloletých detí a sms správa zasielaná
otcovi matkou obsahujúca informácie o tom, že maloletý odmieta ísť k otcovi, odvolací súd nezohľadnil,
pretože podané trestné oznámenia sú založené výhradne na vyjadreniach otca a z komunikácie
s maloletým A. síce vyplýva, že s otcom odmietol ísť, avšak na budúce stretnutie s otcom sa teší.

S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,
odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré
v konaní osvedčené neboli. Uzavrel, že otec neosvedčil také ohrozenie maloletých detí, ktoré by
vyžadovalo úpravu ich pomerov neodkladným opatrením. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podal z dôvodu ohrozenia maloletých detí, ich manipulácie matkou,

ktorej údajné účelové konanie má vplyv na psychiku maloletých, odvolací súd dospel záveru, že otec
neosvedčil ani splnenie podmienok ust. § 365 ods. 1 CMP, teda ohrozenie maloletých detí, neosvedčil,
že by sa maloletí ocitli bez akejkoľvek starostlivosti alebo že by ich život, zdravie a priaznivý vývoj
bol vážne ohrozený alebo narušený. Odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nevznikla potreba
autoritatívneho zásahu súdu do pomerov rodiny zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca,

nakoľko nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad.

10. Nakoľko návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca nebolo vyhovené, nebolo dôvodné ani rozhodovať o úprave styku matky s maloletými
(ako o nadväzujúcom výroku) , nakoľko ani v tejto časti nie je daná potreba nariadenia neodkladného

opatrenia v otcom navrhovanom rozsahu.

11. K odvolaniu otca proti výroku napadnutého uznesenia, ktorý sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia uložením povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek verbálnych alebo neverbálnych prejavov,ktorými by v prítomností maloletých detí znevažovala, urážala alebo inak negatívne hodnotila druhého
rodiča, a to najmä spôsobom, ktorý by mohol u detí vyvolať pocit viny, strachu, úzkosti alebo napätia,
ako aj povinnosti zdržať sa vystavovania maloletých detí situáciám, ktoré by mohli objektívne vyvolať

u detí emocionálny stres súvisiaci s konfliktom medzi rodičmi, odvolací súd udáva, že po preskúmaní
obsahu spisu dospel k názoru o správnosti záverov súdu prvej inštancie aj v tejto časti. Treba uviesť, že
otec neosvedčil naliehavú potrebu zásahu do pomerov rodiny v tomto smere. Odvolací súd zdôrazňuje,
že otcom predložené listiny nepreukazujú, že by od posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletých
do starostlivosti a úprave styku nastali okolnosti odôvodňujúce vyhovieť jeho návrhu v tejto časti.

K samotnej komunikácii matky s otcom poukazuje na predložené sms správy, z ktorých nevyplýva
nekorektný spôsob písomnej komunikácie. Ak otec poukazuje na vplyv správania matky na maloletých
a osočovanie otca pred deťmi, v predmetnom konaní tieto skutočnosti neosvedčil. Správne súd prvej
inštancie zamietol návrh otca v tejto časti ako nedôvodný.

12. Odvolací súd neprihliadal na námietku týkajúcu sa porušenia práva účastníka konania na spravodlivý

proces, ktorú otec odôvodnil nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď z obsahu
uznesenia súdu prvej inštancie vyplývajú dôvody jeho rozhodnutia s poukazom na body 14 až 22.
Dodáva, že napadnuté uznesenie spĺňa podmienky ust. § 236 CSP, pričom vzhľadom na charakter tohto
konania odvolací súd dôvody rozhodnutia doplnil reagujúc na odvolacie námietky otca. Z uvedených
dôvodov a vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého uznesenia dospel k záveru, že nejde o vadu

konania, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Pokiaľ kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznil, že nedošlo ku zmene v rodine,
konflikty medzi rodičmi pretrvávajú, stav je nemenný a je potrebné prijať autoritatívne opatrenia
v najlepšom záujme maloletých detí, odvolací súd pre úplnosť udáva, že predmetom tohto konania je

prieskum správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pričom ku prijatiu ďalších opatrení pre
zlepšenie situácie v rodine a realizáciu styku otca s maloletými deťmi môže pristúpiť súd prvej inštancie
v rámci konania o výkon rozhodnutia, prípadne majú obaja rodičia aj kolízny opatrovník právo podať
návrh na uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom.

14. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).