Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-9C/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316208089
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5316208089.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

CA-9C/107/2016

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, zast. TOMANÍČEK &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, za účasti vedľajšieho

intervenienta Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408,
zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186,
o náhradu škody 86 660,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

CA-9C/107/2016

I. Žalobu žalobkyne voči žalovanému a vedľajšiemu intervenientovi žalovaného zamieta v celom
rozsahu.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému a vedľajšiemu intervenientovi žalovaného trovy konania
každému z nich v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ
prvostupňového súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Záväzný predmet sporu podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP, ktorým sa súd cítil byť viazaný:

Záväzný predmet sporu je nielen rozsudočný návrh, ktorým je súd viazaný, ale aj základ uplatneného
nároku (rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP), ktorým je súd viazaný. Záväzný
predmet sporu vyplýva zo žaloby zo dňa 25.10.2016, zo všetkých nasledujúcich podaní od č. l. 1 až
po č. l. 395 spisu. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. CA-9C/107/2016-395 zo dňa 13.5.2024
vyplýva, že celkový predmet sporu, ktorým je súd viazaný podľa § 212 ods. 2 CSP a § 216 ods. 2
CSP, je taký, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody sumu 86 660 €, ušlý zisk
3 % ročne zo sumy 86 660 € od 20.10.2009 do zaplatenia (po zastavení konania v časti ušlý zisk 1

% ročne zo sumy 86 660 € od 20.10.2009 do právoplatnosti rozsudku v tejto veci, keďže predmetom
konania pôvodne bol ušlý zisk 4 % ročne od 20.10.2009 do právoplatnosti rozsudku, po pripustení
zmeny žaloby tak, že namiesto ušlého zisku zo sumy 86 660 € od 20.10.2009 do právoplatnosti
rozsudku v tejto veci predmetom sporu ušlý zisk zo sumy 86 660 € od 20.10.2009 do zaplateniaškody). Základom uplatneného nároku podľa žaloby bola náhrada škody voči žalovanému – ušlý zisk
vo výške 86 660 € a 3% ročne zo sumy 86 600 € (zmena č. l. 395 rub) od 20.10.2009 do zaplatenia
škody. Označeným žalovaným v žalobe je Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r.

o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, tak ako vyplýva z výpisu z obchodného
registra (č. l. 180), z ktorého je zrejmé, že táto advokátska kancelária bola zapísaná do obchodného
registra oddielu Sro, vložka 52405/L dňa 9.2.2010, spoločníci JUDr. Ľubomír Cisarík, JUDr. Miroslav
Stopka, JUDr. Linda Cisaríková Stopková, rovnako konatelia. Žalobkyňou podľa žaloby je A. B., C.
XX, nar. X.X.XXXX. Rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, ktoré tvoria základ

uplatneného nároku na náhradu škody, ušlý zisk proti žalovanému sú tie, že žalovaný ju zastupoval
ako advokát v konaní pred Okresným súdom Námestovo sp. zn. 9C/140/2013. V tomto súdnom spore
v prvostupňovom i odvolacom konaní bola neúspešná, vznikla jej škoda v uvedenej výške tvoriacej
predmet sporu – ušlý zisk, a to v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti advokáta, ktorý nenavrhol
v súdnom konaní znalecké dokazovanie na trhovú cenu predaných nehnuteľností, aby mohla preukázať,
že kúpnu zmluvu zo dňa 20.10.2009 uzavrela s kupujúcim D. E. C. na nehnuteľnosti zapísané LV XXX

katastrálneho územia C. za hrubo podhodnotenú cenu pozemku, teda v rozpore s trhovou hodnotou
pozemku (podľa kúpnej zmluvy 13 280 €), čím na strane žalobkyne vznikla škoda – ušlý zisk 86 660
€. Žalobkyňa ani k tejto žalobe o náhradu škody – ušlý zisk nepripojila znalecký posudok, z ktorého by
bolo zrejmé, ako dospela k sume 86 660 €. Navrhovala výsluch znalca D. F. G., Lesná správa, Vyšný
koniec, Oravská Polhora na preukázanie trhovej hodnoty predaných nehnuteľností, avšak ani v konaní

9C/107/2016, ani v konaní 9C/140/2013 osoba D. F. G. nikdy nebola ustanovená za znalca, ani nebol
vznesenýprocesnýnávrhnanariadenieznaleckéhodokazovaniaprisúčasnomzloženípreddavkupodľa
§ 253 ods. 3 CSP pod sankciou nevykonania znaleckého dokazovania. Porušenie povinnosti advokáta
žalovaného v nadväznosti na zákon o advokácii bolo podľa žalobkyne v tom, že poskytnuté služby
boli neodborné, preto advokát zodpovedá za vzniknutú škodu v súvislosti s výkonom advokácie. Vinou

advokáta v konaní 9C/140/2013 bola žalobkyňa neúspešná. Za túto škodu zodpovedá žalovaný, teda
advokátska kancelária, aj keď služby poskytovala ich advokátska koncipientka v H. A. I. F.. Nevysvetlila
žalobkyni, že je len koncipientka. Ani žalovaný ju nekontroloval. Žalobu dala žalobkyni prečítať, žalovaná
sa domnievala, že odborník žalobu spísal odborne, a preto ju podal na súd. Žaloba bola neodborne
spísaná a v dôsledku vadnej žaloby žalobkyňa prehrala súdny spor a na jej strane došlo k vzniku

škody ušlého zisku, ktorý tvorí predmet sporu. Žalovaný advokátska kancelária prostredníctvom svojej
advokátskej koncipientky, za ktorú zodpovedá podľa zákona o advokácii, vykonal služby neodborne,
nepoučil žalobkyňu o tom, že žalobkyňu nebude zastupovať zástupkyňa, ale advokátska koncipientka,
ktorá služby neposkytla profesionálne. Predmetom bolo určenie, že kúpna zmluva medzi žalobkyňou
a žalovaným D. E. C., kde žalobkyňa bola predávajúca, žalovaný kupujúci, je absolútne neplatným

právnym úkonom, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (spor 9C/140/2013
OS Námestovo), a to z toho dôvodu, že išlo k veľmi nízku kúpnu cenu, podhodnotený predaj, ale
popri tom aj žalovaný ako geodet zneužil výkon geodetických služieb a neskúsenosť a dôverčivosť
žalobkyne. On bol iniciátorom kúpy a predaja. Žalobkyňa za žalovaným prišla za účelom poskytnutia
geodetických služieb. Keď zistil žalovaný ako geodet, aké majetky má žalobkyňa, žalovaný a neskôr aj

jeho pracovníčka ju presvedčili na nevýhodný predaj nehnuteľností. Pred pojednávaním sa žalobkyňa
pýtala advokátskej koncipientky A. F., či nie je potrebné navrhnúť znalecké dokazovanie, na čo jej
advokátska koncipientka uviedla, že to je záležitosť súdov. Súd sám od seba rozhodne, či vypracuje
alebo nevypracuje znalecký posudok. Stiahla z internetu cenové ponuky. O rozpor s dobrými mravmi
podľa nemeckého rozsudku ide vtedy, ak cena je podhodnotená, za polovicu alebo menej trhovej

hodnoty pozemkov, tak ako to bolo v tomto prípade. Odvolanie spísala podobne ako žalobu. Náhradu
škodu advokátska kancelária dobrovoľne odmietla poskytnúť žalobkyni. Žalobkyňa predala uvedenou
kúpnou zmluvou žalovanému E. C. lesné pozemky v rozlohe 36198 m2 a 40788 m2, 2 parcely v celosti,
a to 5 Sk/m2, teda 400 000 Sk. Žalovaný využil neskúsenosť žalobkyne. Nízka cena sama o sebe
nemôže mať za následok rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Popri nízkej cene musia byť aj iné okolnosti. Advokátska kancelária si neustálila, aké iné okolnosti popri
nízkej cene sú povinní tvrdiť. Neustálili si, čo sú dobré mravy a uviedli žalobkyňu do omylu. Nevedela,
že popri nízkej cene je povinná dokazovať aj iné okolnosti, teda, že žalovaný pri uzatváraní kúpnej
zmluvy zneužil neskúsenosť, dôverčivosť žalobkyne a žalovaný, advokátska kancelária, uviedol do
omylu i okresný súd. V rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, kde je hrubý nepomer medzi

plnením a protiplnením a ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. K tomu nepomeru musia pristúpiť
ďalšie okolnosti, napr. trestuhodný, opovrhnutiahodný zámer, účel (napr. za taký možno považovať aj to,
ak sú pozemky predávané za polovicu alebo menej ako polovicu ich trhovej hodnoty). Trhová hodnota
pozemkov sa teda dokazuje znaleckým posúdením, a to žalovaný neurobil v konaní 9C/140/2013, anižalobkyňu na to neupozornil a ona dôverovala žalovanému a konala v omyle. Tým žalovaný zavinil
vzniknutú škodu, ušlý zisk, keďže žalobkyňa mohla sporné nehnuteľnosti predať za podstatne vyššiu
trhovú hodnotu než ich predala a mohla v dôsledku súdneho konania 9C/140/2013 dosiahnuť absolútnu

neplatnosť uvedeného právneho úkonu, kúpnej zmluvy. Poskytli žalobkyni neadekvátne advokátske
služby a spôsobili tým žalobkyni škodu – ušlý zisk (D. G. žalobkyni povedal, že jej mali dať 3 000 000
Sk, nie 400 000 Sk). Toto považuje za predbežný znalecký odhad, na základe ktorého podala túto
žalobu (č. l. 55 rub a č. l. 56 súdneho spisu). Trhová hodnota lesných pozemkov sa neurčuje len súčtom
trhovej hodnoty pozemku, ale aj trhovou hodnotou stromov, dreva, ktoré boli vyrúbané. Keďže žalovaný

stromy vyrúbal, spätne už nie je možné nariadiť znalecké dokazovanie na mieste samom, je potrebné
vyžiadať prostredníctvom Lesného pozemkového úradu v Námestove, koľko metrov kubických dreva
bolo vyťažené v čase od 20.9.2010 do 30.10.2010 žalovaným D. E. C. a A. C.. Bolo tam okolo 800 m3
dospelého dreva, ktoré už sú vyrúbené a ktoré by mali byť započítané do trhovej hodnoty. Ďalej uvádza,
že sa považuje za spotrebiteľa (č. l. 61 rub spisu). Na č. l. 80 spisu pripojila cenník ihličnatých a listnatých
priemyselných výrezov, na č. l. 81 ponuky realitných kancelárií. Na výzvu súdu na č. l. 153 rub spisu

uviedla, že na bezplatné Centrum právnej pomoci sa neobrátila, rozhodla sa zastupovať sama. Žalovaný
E. C. v konaní 9C/140/2013 jej zaplatil len 400 000 Sk, teda oproti skutočnej trhovej hodnote jej zaplatil
menej o 2 600 000 Sk, a to je škoda žalobkyne. Súd si na to môže vyžiadať znalca D. F. G.. Teraz klamú,
že znalecký posudok nechcela, v skutočnosti žalobkyňu od znaleckého posudku odhovorili. Aj na č. l.
237 rub spisu uviedla, že sa sama zastúpi, nechce advokáta. Žalovaný ako advokát žalobkyne bol a je

prepojený s pôvodným žalovaným D. E. C. (č. l. 238 rub spisu). Na námietku premlčania žalovaného
uviedla, že žaloba nie je premlčaná, pretože úmyselne postupoval žalovaný. Žalobu žalobkyňa podala
riadne a včas. Za určitých okolností bolo možné podať i dovolanie alebo mimoriadne dovolanie, ale nie
však za situácie, keď advokátka urobila v žalobe a odvolaní hrubé chyby. Žalovaný ako advokátska
kancelária spôsobili žalobkyni škodu, pretože nesprávne uplatnili jej právo. Znalec D. G. sa jej dvakrát

priamo vyjadril, že les stál 3 000 000 Sk a nie 400 000 Sk, teda že rozdiel 2 600 000 Sk je škoda,
ktorá je na trhovej hodnote vznikla (predmet sporu). Žalobkyňa nemala právo sama podať dovolanie.
Musel to podať advokát a nepodal. Mali vedieť, ako sa má správne vykladať zákon a vnútili žalobkyni
dokazovať to, čo nebola povinná dokazovať, a to čo bola povinná dokazovať, nedokazovali. Dokazovali
to, čo s dobrými mravmi ani nesúviselo. Popri nízkej cene mali dokazovať aj iné okolnosti. Poskytli

neodbornú advokátsku pomoc.

2. Na pojednávaní dňa 13.6.2024 žalobkyňa svoju žalobu doplnila nasledovne: Rozsudky odvolacieho
súdu nie sú dôkazom, právne relevantným, pretože reagovali len na neodbornú, vadnú žalobu.
Podhodnotená cena sa dokazuje len znaleckým dokazovaním. F. žalobkyňu poučila, že súd si sám

rozhodne, či nariadi znalecké dokazovanie. D. G. by dal odborné vyjadrenie len na podnet súdu, nie na
podnet žalobkyne. V čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistoval nikto iný, kto by jej núkal za predaj vyššiu
kúpnu cenu, ako je uvedená v kúpnej zmluve (resp. trhovú cenu). Ak by jej nikto nechcel zaplatiť trhovú
– kúpnu cenu, pozemky by si nechala. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu jej dlhšie trvalo, kým
sa vo veci zorientovala a dospela k záveru, že F. urobila chybu. Preto jej napriek výsledkom odvolacieho

konania opakovane udelila plnú moc aj v inej, druhovo totožnej veci, kde bola žaloba podaná neskôr. Aj
keď v druhom súdnom spore ako advokátka zastupovala len E. F., s rovnakým negatívnym výsledkom
ako v prvom spore, proti nej nepodala žalobu o náhradu škody.

3. V nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP žalobkyňa na potvrdenie svojich tvrdení k žalobe predložila

alebo navrhla nasledovné dôkazy:
a) Č. l. 5, 238 až 239, 252, 291 navrhla výsluch znalca D. F. G., Lesná správa Oravská Polhora: Súd
tento dôkaz nevykonal. D. F. G. nie je znalec, nebol potrebný jeho výsluch, ani odborné vyjadrenie
znalca. V konaní 9C/107/2016 nebolo nariadené znalecké dokazovanie týmto znalcom, ani v konaní
9C/140/2013.

b) Č. l. 55, 56 rub, 60 žalobkyňa navrhla vypracovanie znaleckého posudku D. G., Lesná správa Oravská
Polhora: Tento dôkaz súd nevykonal, a to z nasledovných dôvodov. Pokiaľ by súd nariadil znalecké
dokazovanie,takznalcasineurčuježalobkyňa,anižalovaný,aleznalcavyberiesúdzozoznamuznalcov
na internete, aby výber bol nestranný a objektívny. Pokiaľ chcela žalobkyňa predložiť znalecký posudok
D. G., súkromný znalecký posudok, nikto jej v tom nebránil. Taký znalecký posudok však nepredložila

počas celého konania pred Okresným súdom Žilina vo veci CA-9C/107/2016. Okrem toho žalobkyňa
uviedla, že znalecký posudok nie je možné na mieste samom realizovať, pretože nie je možné spätne
posúdiť už vyrúbaný les, keďže do trhovej ceny pozemkov, ktorá má byť určená spätne, je potrebné
započítať nielen trhovú cenu pozemkov lesných, ale aj trhovú hodnotu vyrúbaného dreva. Súd mal tedaza to, že samotná žalobkyňa v týchto podaniach už nežiadala vyhotoviť znalecký posudok a nevyjadrila
sa jednoznačne, že zloží preddavok na trovy znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 3 CSP pod
sankciou nevykonania tohto dôkazu.

c) Č. l. 223 až 224, 235 žiadala vyjadrenie Lesného pozemkového úradu Námestovo: Tieto údaje
žiadala za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Dopyt mal vysvetliť, koľko metrov kubických
dreva žalovaný D. C. vyrúbal v čase od 20.9.2010 do 30.10.2010, rovnako A. C., aby znalec mohol
v znaleckom posudku určiť trhovú cenu lesného pozemku, vrátane trhovej ceny dreva. Tento dôkaz súd
nevykonal z dôvodov, pre ktoré nenariadil znalecké dokazovanie. Podklad pre znalecké dokazovanie

nebol potrebný za situácie, kedy nebolo potrebné a právne relevantné a zákonným spôsobom navrhnuté
znalecké dokazovanie.
d) Žalobkyňa na č. l. 62 spisu navrhla výsluch svedkov: J. B., A. B., A. B., K. C., L. J., A. M.. Výsluch
svedkov nebol vykonaný, keďže žalobkyňa zároveň neuviedla, že podľa § 253 ods. 3 CSP zloží
preddavok na trovy tohto dôkazu svedočného pod sankciou nevykonania tohto dôkazu. Zároveň návrh
na výsluch svedkov podľa § 197 ods. 2 CSP postrádal zo strany žalobkyne označenie konkrétnych

skutočností, ktoré majú byť výsluchom toho-ktorého svedka preukázané.
e) Č. l. 80 cenník ihličnatých stromov a ceny realitných kancelárií: Tento dôkaz súd vykonal, ale
nevychádzalztakéhodôkazu,keďžesúdnemáprávo,anistranakonania,aniadvokátustaľovaťodbornú
stránku. Odborné otázky má riešiť znalec znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením podľa §
206, § 207 CSP. Procesný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zo strany žalobkyne vznesený

nebol, rovnako ani jej vyjadrenie podľa § 253 ods. 3 CSP, že zloží preddavok na trovy znaleckého
posudku alebo odborného znaleckého vyjadrenia pod sankciou nevykonania tohto dôkazu. Bez takéhoto
dokazovania cenník ihličnatých stromov a ceny realitných kancelárií nemali právnu relevanciu.
f) Č. l. 110 a nasl. spisu trestné oznámenia žalobkyne voči žalovaným D. C. a podobne: Z výsledkov je
zrejmé, že boli zamietnuté alebo odmietnuté, teda nedopustili sa v trestnoprávnej rovine trestnej činnosti

voči žalobkyni.
g) Na č. l. 211, 227, 233 rub a 291 spisu žiadala žalobkyňa výsluch svedkyne E. F., advokátky (v čase
konania 9C/140/2013 advokátskej koncipientky): Najskôr na č. l. 211 výsluch svedkyne E. I. F. navrhla.
Na č. l. 227 spisu uviedla, že sa domnieva, že by klamala. Netreba ju vypočúvať. Na č. l. 233 rub spisu
uviedla, že A. F. by ako svedkyňa klamala, preto žiadala, aby súd len telefonicky žiadal potvrdenie

alebo písomne, že v čase zastupovania bola len praktikantkou v advokátskej kancelárii. Rovnako na č.
l. 291 rub spisu uviedla, že považuje za zbytočné vypočúvať praktikantku I. F.. Klamala by. Z toho súd
vyvodil skutkový a právny záver, že žalobkyňa netrvala na výsluchu svedkyne E. I. F. (v čase konania
9C/140/2013 advokátskej koncipientky žalovaného) a nevyjadrila sa, že by zložila preddavok na trovy
dôkazu – výsluchu svedkyne podľa § 253 ods. 3 CSP pod sankciou nevykonania tohto dôkazu. Taktiež

v rozpore s § 197 ods. 2 CSP nekonkretizovala skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom tejto svedkyne
preukázané. Z uvedených dôvodov súd výsluch svedkyne nevykonal.

4. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril nasledovne: Na č. l. 190 spisu doručil žalovaný vyjadrenie
k žalobe. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou žalobkyne kumulatívne

preukázať všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu – 1. vznik škody, 2. protiprávnosť konania,
3. zavinenie škodcu, 4. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, čo žalobkyňa ani netvrdila, ani
nepreukázala. Žalovaný, teda advokátska kancelária, postupovala v súlade s § 18 ods. 1, 2 zákona
o advokácii, teda na základe informácii a podkladov žalobkyne spísala a podala žalobu, ktorá bola
použitá v konaní pred Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 9C/140/2013 na základe podanej žaloby

z 9.8.2013. Žalobkyňa nechcela trhovú cenu dokazovať iným spôsobom, len inzerátmi na predaj lesného
pozemku a cenníku dreva, ktorý sa nachádza v súdnom spise 9C/140/2013. Nechcela platiť znalecký
posudok, preto nebol vypracovaný. Za to zodpovedá žalobkyňa. Aj po doručení prvostupňového
rozsudku nechcela vypracovať znalecký posudok. Obdobne postupovala aj v konaní 7C/10/2014
v obdobnom súdnom spore pred Okresným súdom Námestovo, kde opäť nepredložila znalecký

posudok. Žalovaný konzultoval so žalobkyňou. Aj v aktuálnom konaní, aj CA-9C/107/2016 nepredložila
znalecký posudok a vychádza z domnienok tak, ako v predchádzajúcich konaniach, na základe
domnienok vytvára trhovú cenu nehnuteľností a nenavrhla znalecké dokazovanie. Samotný predaj veci
pod cenu nerobí kúpnu zmluvu neplatnou, preto neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdením žalobkyne
o podhodnotenej trhovej cene a vznikom škody. Z výsledkov súdneho konania vo veci CA-9C/107/2016

vyplýva, že kúpnu zmluvu uzavrela slobodne, nie pod nátlakom. Medzi zmluvnými stranami prebiehali
rokovania o výške kúpnej ceny (minimálne 3 stretnutia). Z výsledkov súdnych rozhodnutí vyplýva,
že dôvodom zamietnutia nebolo len nepreukázanie trhovej ceny znaleckým posudkom, ale aj iné
dôvody, nepreukázala konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaných. Z týchto dôvodovsúd nevyhodnotil v konaní 9C/140/2013 kúpnu zmluvu za neplatnú. Dôvodom neúspechu žalobkyne
v uvedenom konaní nebolo nepredloženie znaleckého posudku. Iniciátorom uzavretia kúpnej zmluvy
bola žalobkyňa a nie žalovaný. Výška škody, ušlého zisku, ktorú v konaní CA-9C/107/2016 proti

žalovanej advokátskej kancelárii uplatňuje žalobkyňa, nie je preukázaná znaleckým posudkom. Táto
výška nie je konkretizovaná, ako k nej žalobkyňa dospela. Žalovaný poprel, že by žalobkyni spôsobil
škodu a že by spôsobil škodu v ňou žalovanej výške. Vzniesol námietku premlčania. V konaní
9C/140/2013 pred Okresným súdom Námestovo tvrdila, že pôvodne chcela 500 000 Sk, teda 7,50 Sk/
m2, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve a potom sa rozhodla, že nehnuteľnosti predá a zmluvu

si predtým prečítala. Žalovaná advokátska kancelária postupovala podľa pokynov klientky, žalobkyne.
Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalovaný vykonať nasledovné dôkazy, z ktorých súd zistil
nasledovný skutkový stav:
a) Výsluch D. E. C., resp. navrhol prečítať jeho výpoveď zo spisu 9C/140/2013: Súd tento dôkaz

nevykonal, pretože v rozpore s § 197 ods. 2 CSP nekonkretizoval, ktoré konkrétne skutočnosti
výsluchom svedka majú byť preukázané, neuviedol, že zloží preddavok na trovy výsluchu svedka podľa
§ 253 ods. 3 CSP pod sankciou nevykonania tohto dôkazu. Spis 9C/140/2013 bol pripojený, právny
zástupca i žalovaný mali možnosť do spisu po upozornení zo strany súdu nahliadnuť, oboznámiť sa
s výpoveďou svedka a konkretizovať, čo konkrétne chcú touto výpoveďou preukázať.

b) Č. l. 194 až 198 spisu doručil právny zástupca žalovaného LV XXXX, XXX, katastrálne územie C.
a procesný návrh na odňatie oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov, a to aj spätne na základe
nepravdivých, neúplných informácií žalobkyne s tým, že žalobkyňa sa k tomuto návrhu vyjadrila na č.
l. 228 spisu. Súd rozhodol o spätnom odňatí oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov uznesením
č. k. CA-9C/107/2016-423 zo dňa 5.6.2024, ktorým odňal oslobodenie od súdneho poplatku priznané

uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 9C/107/2016-168 zo dňa 25.10.2022 spätne od podania žaloby
dňa 25.10.2016 v celom rozsahu 100 %. Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu je
prípustná sťažnosť. Zároveň uznesením č. k. CA-9C/107/2016-425 zo dňa 5.6.2024 uložil žalobkyni,
abyzaplatilavdôsledkuspäťvzatiaoslobodeniaodsúdnehopoplatkusúdnypoplatokzažalobuvovýške
5 199,50 €. Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie, proti uzneseniu je prípustná sťažnosť. Termín

pojednávania bol vytýčený na deň 13.6.2024. Poštou doručované uznesenia žalobkyňa neprevzala.
Boli jej doručené pred začatím pojednávania na chodbe dňa 13.6.2024. Mala vytvorený časový priestor
na prečítanie týchto uznesení. Na otázku súdu, či trvá na žalobe alebo berie žalobu späť pred prvým
pojednávaním, uviedla, že trvá na žalobe, ale chce, aby súd najskôr rozhodol o jej povinnosti platiť súdny
poplatok za žalobu, až potom aby pokračoval v konaní, pretože podľa názoru žalobkyne konanie začína

zaplatením súdneho poplatku. S takým záverom nesúhlasil žalovaný, ani vedľajší intervenient a trvali na
tom, aby súd vo veci konal a rozhodol. Súd mal za to, že podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením
žaloby. Konanie sa teda nezačína zaplatením súdneho poplatku, ako sa mylne domnievala žalobkyňa.
Žalobu doručila už 25.10.2016. Týmto dňom sa začalo konanie. Súd preto pojednával dňa 13.6.2024,
konal a rozhodol. Tým nie je žalobkyni odňatá možnosť podať sťažnosť voči uvedeným uzneseniam

o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, ani sťažnosť proti povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
žalobu bez ohľadu na rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyni takýmto postupom nebola odňatá možnosť
konať pred súdom. Pojednávanie vedie a postup v súlade so zákonom určuje súd, a nie strany konania
a ani žalobkyňa, a to v súlade s § 179 ods. 1 CSP. Rovnako aj súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná,
ktoré nie, a kedy podľa § 185 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nemá právo určovať procesný postup súdu mimo

zákonom stanovené kritériá tak, ako to žiadala.
c) Spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9C/140/2013: Tento dôkaz navrhol žalovaný a súd tento
dôkaz vykonal podrobným oboznámením spisu, keďže tento spis tvorí základ uplatneného nároku vo
veci CA-9C/107/2016, keďže žalobkyňa tvrdí, že nesprávnym a neodborným poskytnutím právnych
služieb tento spor prehrala, čím jej vznikla škoda 86 660 €, ktorú vymáha v konaní CA-9C/107/2016.

Žaloba vo veci 9C/140/2013 bola podaná dňa 9.8.2013. Žalobkyňou je A. B., nar. X.X.XXXX a žalovaný
1/jeD.E.C.,nar.XX.XX.XXXXa2/A.C.,nar.XX.X.XXXX.Predmetomsporubolourčenie,žežalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností CKN 1433/20 – lesný pozemok o výmere 8722 m2, CKN 1433/25
– lesný pozemok o výmere 1747 m2, CKN 1433/26 – lesný pozemok o výmere 1912 m2, zapísaných na
LV č. XXXX, katastrálne územie C., CKN 1433/21 – lesný pozemok o výmere 63946 m2, CKN 1433/23

– lesný pozemok o výmere 187 m2, CKN 1433/24 – lesný pozemok o výmere 92 m2, zapísaných na
LV č. XXXX, katastrálne územie C., CKN 1476/2 – lesný pozemok o výmere 379 m2, LV č. XXXX,
katastrálne územie N.. Tvrdenia boli v tej rovine, že dňa 20.10.2009 uzavrela kúpnu zmluvu s D. E. C. na
uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 13 280 €. Žalovaný D. E. C. bol geodet a nenavštívila geodeta zaúčelom predaja, ale za účelom poskytnutia geodetických služieb. Keď zistil, aké má pozemky, navrhol
jej odkúpenie a nie poskytnutie geodetických služieb. Navrhol kúpnu cenu 5 Sk/m2. Chcela viac, ale
trval na tom, že viac jej nedá. Neskôr mu predala aj ďalšie pozemky. Táto kúpna cena je podhodnotená,

prieči sa dobrým mravom, ide o neplatný právny úkon. Rovnako aj konanie žalovaného 1/ je v rozpore
s dobrými mravmi, lebo využil informácie, ktoré mu poskytla v súvislosti s poskytovaním geodetických
služieb na svoje účely, na odkúpenie pozemkov. Došlo teda k dohodnutiu príliš nízkej kúpnej ceny. Ide
o hrubý nepomer plnenia jednej strany voči druhej strane a v spojitosti s ďalšími okolnosťami daného
prípadu to vyvoláva rozpor s dobrými mravmi (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/21/2012 zo dňa 27.3.2012

k neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu zjednania príliš nízkej kúpnej ceny – Rc 57/2011). Táto skutočnosť
odvodzuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný 1/ sa nemohol stať na základe absolútne neplatného právneho
úkonu vlastníkom a ako nevlastník nemohol nehnuteľnosť platným spôsobom previesť na žalovaného
2/. Preto žiadala v žalobe žalobkyňa určiť, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. K žalobe
pripojila LV č. XXX (č. l. 4), kúpnu zmluvu zo dňa 20.10.2008 (č. l. 5), etický kódex geodeta, kartografa

(č. l. 6) a cenové ponuky realitných kancelárií (č. l. 7 a nasl. spisu), ako aj trestné oznámenia na D. E.
C. (č. l. 14), O. P. (č. l. 15), návrh na vklad (č. l. 16), geometrický plán D. E. C. (č. l. 17), LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, katastrálne územie C. I. N. a pripojila aj plnú moc Advokátskej kancelárie JUDr. Stopka
(č. l. 27) zo dňa 8.8.2013 na zastupovanie v tomto konaní. Z plnej moci vyplýva, že žalobkyňa súhlasí
s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu (teda aj advokátskeho koncipienta).

Na č. l. 48 spisu samotná žalobkyňa doručila do spisu návrh na zadováženie dôkazných listín, nie však
procesný návrh na znalecké dokazovanie. Okrem vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na č. l. 51
spisu sa vyjadruje aj samotná žalobkyňa na č. l. 53 spisu, teda aj jej vlastné tvrdenia prispeli k výsledku
konania. Je zrejmé, že neponechala výsledok sporu len na odbornej starostlivosti žalovaného. Aj sama
svojimi podaniami ovplyvňovala výsledok súdneho konania, aj mala možnosť ovplyvňovať. V žiadnom

z týchto podaní sa neuvádza, že žiada znalecké dokazovanie na trhovú cenu nehnuteľností, ktorá bola
vyššia ako v kúpnej zmluve. Aj keď túto skutočnosť rozporu trhovej ceny uvádza na č. l. 59 rub a 60
spisu, nenavrhuje znalecké dokazovanie na trhovú hodnotu nehnuteľností. Na č. l. 59 spisu uvádza,
že „žalovanému predala len za 400 000 Sk, ale jeho skutočná trhová hodnota bola vtedy v tej dobe
1 700 000 Sk“ (v rozpore s tým v konaní CA-9C/107/2016 na č. l. 55 rub spisu uvádza, že „predala za

400 000 Sk, ale hodnota trhová v čase predaja bola 3 000 000 Sk“. V konaní 9C/140/2013 vo vlastnom
podaní rukou písanom zo dňa 24.10.2013 na č. l. 60 a nasl. spisu uviedla, že v geodetickej kancelárii
ukázala dedičské osvedčenie cena lesa 7,50 Sk/m2. Túto cenu žalovaný znížil o 2,50 Sk na sumu 5
Sk/m2. Na č. l. 61 spisu uviedla, že si chcela rozmyslieť, či ten les predá, alebo nie, či jej ešte niekedy
nebude k úžitku. Nepoznala trhové ceny. V tom čase nemala počítač ani internet, ale zašla do realitnej

kancelárie, aby jej sprostredkovali predaj ornej pôdy. Za to žalovaný D. C. vedel vyhľadávať na internete
a boli mu známe trhové ceny pozemkov. Na č. l. 63 rub spisu uviedla, že by sa boli našli kupci, ktorí by
boli odkúpili jej les za mnohonásobne vyššiu cenu. Okolnosti, aká je trhová cena, nadobudla nedávno
(to uvádza v liste zo dňa 24.10.2013 adresovanom súdu vo veci 9C/140/2013 na č. l. 64). Zistila, že
došlo k odpredaju ňou predaných pozemkov ďalším osobám za oveľa vyššiu, teda trhovú cenu, než

ich odkúpili od žalobkyne. Žalovaný C. vedel, že žalobkyňa vôbec nevie, aký je rozdiel medzi úradnou
cenou v dedičskom rozhodnutí a trhovou cenou, za ktorú mohla pozemky predať. Na č. l. 65 rub spisu
uviedla, že keďže žalovaný D. C. a jeho kolegyňa P. jej predkladali nečakané ponuky na odkúpenie,
potrebovala si vždy rozmyslieť, či ten-ktorý pozemok predá alebo nie. Vždy najneskôr na druhý deň sa
im ozvala. Vyhotovenie zmlúv zo strany geodetickej kancelárie D. E. C. trvalo niekoľko dní a potom to

prišla do geodetickej kancelárie podpísať. Konanie o kúpnej zmluve predsa nie je záležitosťou jedného
dňa. To, čo vedel žalovaný C. o trhových cenách v čase uzatvárania zmluvy, ona zistila až neskoro.
Znalé osoby jej až teraz povedali, že mohla dostať 2 000 000 až 3 000 000 Sk a dostala 400 000 Sk
(5 Sk/m2). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2013 (č. l. 76) vyplýva, že bola osobne prítomná
aj žalobkyňa, aj právna zástupkyňa žalobkyne E. I. F., na ktorom žalobkyňa uviedla na otázku súdu,

ako dlho trvalo uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným 1/, že mu nevedela hneď odpovedať, či chce
predať pozemky, povedala mu, že si to rozmyslí. Ozvala sa mu na druhý deň, že by mu to predala.
Navrhol cenu, aj to, že vyhotoví zmluvu. To trvalo asi 2 až 3 dni. Potom to prišla do geodetickej kancelárie
podpísať. Keď prišla podpisovať, tak od nej začala pýtať aj O. P. pozemky. Na otázku súdu, koľko zmlúv
uzavrela žalobkyňa so žalovaným 1/ žalobkyňa uvádza, že asi 5. Na otázku súdu, z akého dôvodu,

vzhľadom na odstup času od uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným 1/, sa až teraz domáha určenia
neplatnosti zmluvy, resp. určenia vlastníctva žalobkyňa uviedla, že až keď prišla na to, že nesedia jej
úradné ceny s trhovou cenou. O trhových cenách nevedela. Až teraz sa to dozvedela (pojednávanie
bolo dňa 30.10.2013), keď O. P., ktorá od nej kúpila pozemky za 6 Sk/m2 predala za 270 Sk/m2. Vtedyzistila, že je rozdiel medzi trhovou a úradnou cenou. Predtým pozemky nechcela predať. Zdedila ich
v roku 2007. Nikto ju nenútil. Žalovaný ju zneužil, lebo neprišla za účelom predaja, ale za účelom
využitia geodetických služieb. Na otázku, či o kúpnej cene rokovali, na pojednávaní žalobkyňa uviedla,

že pôvodne chcela 500 000 Sk, teda 7,50 Sk/m2, ako to vyplývalo aj z osvedčenia o dedičstve a žalovaný
jej povedal, že hodnota je len 400 000 Sk, pretože les bol čiastočne vyrúbaný, a preto sa rozhodla, že
ich predá. Zmluvu si predtým prečítala. Následne s P. uzavrela zmluvu za takú istú cenu. Vychádzala
z dedičského rozhodnutia. Mala za to, že jej robí dobrú cenu. V máji 2013 sa dozvedela, že trhová cena
je iná, keď P. začala predávať nehnuteľnosti od nej kúpené za trhovú cenu. Žalovaný rovnako na tomto

pojednávaní uviedol, že kúpnu cenu 5 Sk/m2 navrhol on. Nechcel platiť 7,50 Sk/m2 ako navrhovala
žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že pozemok chce predať. Urobil zmluvu, po pár dňoch prišla, prečítala,
podpísala. Pri overení na matrike jej dal peniaze. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2013 mal
súd zistené aj to, že žalobkyňa, ani jej právna zástupkyňa, na otázku súdu nenavrhli vykonanie ďalších
dôkazov, teda ani znalecké dokazovanie. Z rozsudku 9C/140/2013-86 zo dňa 30.10.2013 mal súd
zistené, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa k uzavretiu

kúpnej zmluvy pristúpila slobodne, mala možnosť sa rozhodnúť, prebiehali rokovania o uzavretí kúpnej
zmluvy, aj o výške kúpnej ceny (uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzali minimálne 3 stretnutia jej
účastníkov).Žalobkyňapožadovalaza1m27,50Sk,dohodlisanacene0,17€(5,12Sk)/m2.Dohodnutá
cena je len o 1/3 nižšia než žiadala žalobkyňa. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný 1/
z výkonu svojho povolania vedel o cene pozemkov. Žalovaný je geodet, nie znalec v oblasti oceňovania

nehnuteľností. Nebol dôvod, aby mal vedomosť o skutočnej trhovej hodnote kupovaných nehnuteľností.
Žalobkyňa mala možnosť pred uzavretím zmluvy preveriť si hodnotu nehnuteľností prostredníctvom
obce, realitnej kancelárie, urbáru, ale urobila tak až potom, keď sa dozvedela o predaji pozemkov P..
Ak s cenou nesúhlasila, nemusela uzavrieť kúpnu zmluvu. Dôvodom neplatnosti nie je ani skutočnosť,
že kúpne zmluvy boli dohodnuté v geodetickej kancelárii žalovaného 1/. Súd nezistil rozpor s dobrými

mravmi a absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Platne žalovaný
1/ nadobudol nehnuteľnosti od žalobkyne, a preto mu nič nebránilo previesť vlastnícke právo na
žalovaného 2/. Preto súd žalobu zamietol. Odvolanie píše advokát žalobkyne (č. l. 92). Poukazuje na
tú skutočnosť, že kúpna cena bola 5 Sk/m2, najnižšia trhová hodnota je 9 Sk/m2 a priemerná 15 Sk/
m2, teda odchýlka je 50 % až 200 % oproti trhovej hodnote pozemkov, čo predstavuje 1 300 000 Sk

v prospech žalovaného 1/ (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/21/2012 zo dňa 27.3.2012 k neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu zjednania príliš nízkej kúpnej ceny). Právny úkon je neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi. Rozpor spočíva aj v rozpornom konaní žalovaného 1/ ako geodeta, ktorý zneužil
situáciu žalobkyne, aj povinnosti vyplývajúce z jeho povolania, etický kódex geodeta, § 9 ods. 2 písm.
e) zákona č. 216/95 Z. z. o komore geodetov, podľa ktorého geodet pri výkone povolania nesmie

prejaviť svoj osobný vzťah k osobám, pre ktoré túto činnosť vykonáva. V tomto prípade žalobkyňa
za ním prišla za účelom výkonu geodetických služieb a geodet túto skutočnosť zneužil a ponúkol jej
odkúpeniepozemkov,ktorézistilprivýkonegeodetickejčinnosti.Tosapriečidobrýmmravom.Odvolanie
písala popri odvolaní svojho advokáta aj samotná žalobkyňa (č. l. 102) svojou rukou. Aj keď uvádza
podhodnotenie nehnuteľností, nenavrhuje vypracovanie znaleckého posudku, a to napriek tomu, že na

č. l. 109 rub spisu v odvolaní uvádza, že trhová cena je iná, ale na jej preukázanie nenavrhla znalecký
posudok. Krajský súd v Žiline rozsudok č. k. 10Co/314/2014-123 zo dňa 18.12.2014 rozhodol tak, že
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Právoplatnosť nadobudol dňa 10.2.2015. Zo záverov tohto
rozsudku vyplýva, že žalobkyňa v roku 2013 zistila, že pozemky, ktoré predala v roku 2009 mohla
predať za lepšiu – trhovú cenu, ale nepredala. Nepreukázala však, že sporné pozemky v roku 2009

mali mať v danom čase vyššiu trhovú cenu než 13 280 €. Nenavrhla žiadne doplnenie dokazovania
(strana 6 zápisnice o pojednávaní č. l. 78 rub spisu), rovnako ani v rámci odvolania neoznačila, neuviedla
dôkazy o trhovej cene lesných pozemkov v októbri 2009. V konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti
s kúpnou zmluvou z 20.10.2009 malo ísť o nevýhodný predaj pozemku žalobkyňou. Nie je namieste
uzavrieť spor s tvrdením, že ide o rozpor zmluvy s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nie

je daný ani v spojitosti s posudzovaním konania žalovaného 1/, ktorý v procese uzatvárania zmluvy
z 20.10.2009 nezneužil žiadne informácie získané z jeho úradnej činnosti geodeta. K uzavretiu kúpnej
zmluvynedošlobezprostrednepriprvomstretnutí.Iniciátoromnáslednýchstretnutíbolažalobkyňa,preto
nemá význam to, že prvé stretnutie bolo v geodetickej kancelárii. Mala žalobkyňa dostatočný časový
priestor preveriť si výhodnosť dohodnutej ceny a výšku trhovej ceny. Podcenila tieto okolnosti, a to

nemožno pričítať na ťarchu žalovaného 1/. Mala možnosť si získať tieto informácie cez internet, obecné
úrady, knižnice, atď. Tvrdenia žalobkyne sú rozporuplné, kedy na pojednávaní dňa 30.10.2013 poprela,
že by žalovanému 1/ uviedla, že má problémy s bratom, v odvolaní to sama uvádza. Nebol preukázaný
dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žaloba bola zamietnutá dôvodne, a preto rozsudokprvostupňového súdu potvrdil. Nebol preukázaný podhodnotený predaj žalobkyňou. Zo spisu ďalej
vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.2.2015, do spisu nahliadala žalobkyňa, bol podaný
podnet na mimoriadne dovolanie pod sp. zn. Pc 22/15/5507-2, nie je zrejmé, s akým výsledkom. Zo spisu

nevyplýva,žebyžalobkyňavtomtokonaní9C/140/2013udelilaosobitnúplnúmocpredovolaciekonanie
žalovanému na podanie dovolania na konečné doriešenie skutkovej a právnej stránky veci, s ktorou
bola nespokojná (§ 429 ods. 1 CSP, podľa ktorého dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom na základe osobitnej plnej moci). Základ konania vo veci CA-9C/107/2016 je konanie vo veci
9C/140/2013, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že v tomto konaní jej žalovaný advokát spôsobil prehru a škodu.

Z vykonaného dokazovania z tohto spisového materiálu 9C/140/2013 súd nemal preukázané, že by
žalobkyňa nevedela o tom, že ju zastupuje advokátska koncipientka, keďže to vyplýva priamo z plnej
moci, v ktorej dala súhlas k tomu, že advokát sa môže dať v konaní zastúpiť. Taktiež z tohto spisového
materiálu nevyplýva, že by dala pokyn advokátovi vypracovať znalecký posudok na trhovú hodnotu,
resp. že by sama vzniesla procesný návrh na vypracovanie znaleckého posudku na trhovú hodnotu.
Popri trhovej hodnote však dôvodom zamietnutia boli aj iné okolnosti. Nebolo teda preukázané, že by

advokátporušilčinnosťsúvisiacusvýkonomadvokácie,žebynevykonalvšetkopotrebnékochranepráv
žalobkyne. Nie je súdu zrejmý taký úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Z tohto spisu taktiež
nevyplýva, že pri porovnaní spisu 9C/140/2013 s výškou škody vo veci CA-9C/107/2016 86 660 €, že by
táto škoda ako ušlý zisk bola žalobkyňou v konaní preukázaná. Nebolo preukázané, že takýto majetkový
prospech mohla žalobkyňa v konaní 9C/140/2013 očakávať, ak by nedošlo k porušeniu povinnosti

advokáta, teda k škodovej udalosti. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením
a vznikom škody. Nebolo preukázané, že bez porušenia povinnosti advokáta mohla žalobkyňa právo
úspešne uplatniť a neprišla by tak o zisk v rozsahu 86 660 €. Súd riešil predbežnú otázku, či a v akom
rozsahu by bol žalovaný povinný žalobkyni plniť bez tvrdeného porušenia povinnosti advokáta. Teda
žalobkyňa nepreukázala, že jej právo skutočne existovalo a že pochybenie advokáta je rozhodujúcou

príčinou vzniknutej majetkovej ujmy.
d) Spis Okresného súdu Námestovo 7C/10/2014: Žaloba žalobkyne v tejto veci bola podaná dňa
30.1.2014 na Okresný súd v Námestove proti žalovanej O. P. (pracovníčke geodézie), I. F., C. L., D.
E. C., C. A., Q. A., A. B., A. A. B.. Rozhodujúce skutkové tvrdenia sú totožné ako v predchádzajúcom
súdnom spore 9C/140/2013. Geodet a jeho pracovníčka O. P. zneužili svoje povolanie a služobné

informácie, ktoré získali, nepoužili na geodetické práce, ale na odkúpenie nehnuteľností od žalobkyne, aj
keď do geodetickej firmy prišla za účelom poskytnutia geodetických prác. Odkúpili od nej nehnuteľnosti
hlboko pod trhovú cenu a tým zneužili jej neskúsenosť. Prieči sa to dobrým mravom a preto taký úkon
je neplatný. Keďže základom konania CA-9C/107/2016 o náhradu škody – ušlý zisk 86 660 € je konanie
vo veci 9C/140/2013, a nie konanie vo veci 7C/10/2014, súd oboznamuje len tie skutočnosti, ktoré majú

právnu relevanciu ku konaniu 9C/140/2013 a ku konaniu CA-9C/107/2016. Kúpna zmluva je na č. l.
22 spisu. Je zo dňa 5.11.2009. Ide o nehnuteľnosti LV XXX, katastrálne územie C., za kúpnu cenu
2 500 €. Predávajúcou je žalobkyňa, kupujúcou O. P., pracovníčka geodézie spolu s D. C.. Aj tu tvrdí
žalobkyňa hlboko podhodnotenú kúpnu cenu. Nenavrhla ani nepredložila znalecký posudok na trhovú
cenu ku dňu predaja nehnuteľností, hoci jej už bol známy výsledok predchádzajúceho konania. Napriek

tomu, že v konaní 9C/140/2013 tvrdí, že jej žalovaný prostredníctvom koncipientky E. F. neposkytol
riadnu pomoc, aj v tomto konaní na č. l. 74 spisu je plná moc zo strany 9.6.2014 udelená JUDr.
Stopka, JUDr. Blendovský, AK, v ktorej taktiež je obsiahnuté, že žalobkyňa súhlasí, aby si advokát za
seba ustanovil zástupcu. Dňa 7.8.2016 na č. l. 147 spisu odvolala plnú moc AK JUDr. Stopka, JUDr.
Blendovský a 8.8.2016 na č. l. 146 spisu udelila plnú moc priamo JUDr. Adriane Panekovej, advokátke,

Námestovo, IČO: 50 282 719 (rozsudok krajského súdu vo veci 9C/140/2013 – 10Co/314/2014-123
zo dňa 18.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2015 a žaloba žalobkyne bola zamietnutá
napriek tomu, že žalobkyňa tvrdila, že jej nebola poskytnutá odborná pomoc zo strany žalovaného
advokáta, ani koncipientky E. I. F., opakovane jej udelila plnú moc a aj žalovanému, a to v čase, kedy
jej bolo známe, že obdobnú právnu vec prehrala, aj dôvody tejto prehry). Na pojednávaní dňa 8.8.2016

(č. l. 148) bola osobne prítomná aj žalobkyňa, aj JUDr. Adriana Paneková, advokátka, bola vypočutá
žalobkyňa a odročené bolo na deň 12.9.2016 (č. l. 171), prítomná žalobkyňa a jej právna zástupkyňa
JUDr. Adriana Paneková. Navrhla právna zástupkyňa žalobkyne vykonať znalecký posudok na trhovú
cenu pozemkov, keďže cena pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, bola neúmerne nízka oproti trhovej
cene. Boli podhodnotené. Zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Rozsudkom Okresný súd

Námestovo č. k. 7C/10/2014-180 zo dňa 12.9.2016 rozhodol tak, že konanie voči žalovanej 1/ na
základe späťvzatia zastavil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa nepreukázala neplatnosť
zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi. Mala dosť času a možností, aby zistila obvyklú cenu za pozemky,
ktoré predala žalovanej 1/. Žalovaná 1/ z titulu svojho zamestnania v geodetickej kancelárii nie jeodborníčka na ceny pozemkov. Cenu pozemkov navrhla žalovanej 1/ samotná žalobkyňa. Bola vyššia
ako úradná cena v dedičskom rozhodnutí. Zmluvu uzavrela bez nátlaku. Otázkou kúpnej ceny sa začala
zaoberať až neskôr, keď zistila, že žalovaná 1/ pozemky predala ďalším osobám s veľkým ziskom,

čo však nepreukázala. Nič jej nebránilo, aby si sama overila cenu pozemkov inzerátmi, internetom,
na obci, u znalcov, v realitnej kancelárii, cez znalcov z odboru oceňovania nehnuteľností. Keď to
dokázala urobiť následne, súd má za to, že to mohla urobiť aj pred uzavretím zmlúv. Aj keď trhová
cena niekoľkonásobne presahuje dohodnutú cenu, sama osebe nie je dôvodom neplatnosti právneho
úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Ak žalobkyňa nevenovala uzavretiu kúpnej zmluvy zvyčajnú,

obvyklú starostlivosť, nemožno to považovať za zneužitie zo strany druhého zmluvného partnera. Z toho
dôvodu aj zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom zameraným na
určenie všeobecnej trhovej ceny pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby ako nadbytočný. Nič by to
nezmenilo na rozhodnutí, aj keď by preukázala, že trhová cena je vyššia ako dohodnutá cena pozemkov.
Samotná táto skutočnosť nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi. V odvolaní (č. l. 185) vlastnou rukou
žalovaná namietala nevykonanie dôkazu znaleckého posudku. Napriek tomu odvolací Krajský súd

v Žiline rozsudkom č. k. 9Co/123/2018-341 zo dňa 13.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.11.2018, potvrdil rozsudok prvostupňového súdu Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/10/2014-180
zo dňa 12.9.2016. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o posúdení prejudiciálnej otázky, či
jednotlivé zmluvy o odpredaji pozemkov boli v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nepreukázala, že
sporné pozemky by mali mať v čase ich predaja vyššiu predajnú hodnotu, než ako bola dohodnutá

kúpna cena. Súd nemal povinnosť vykonať dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku na hodnotu
nehnuteľností. Je nepochybné, že cena sa v takýchto prípadoch tvorí dohodou. Samotná žalobkyňa
uviedla, že kupujúca navrhla cenu, za ktorú je ochotná nehnuteľnosti kúpiť a ona po premyslení si
celej veci s tým súhlasila. Nebolo preukázané, že by kupujúca zneužila nejaké informácie získané
z jej služobnej činnosti. Do spisu nahliadala žalobkyňa. Bol podaný podnet na podanie dovolania

generálneho prokurátora SR podľa § 458 CSP (č. l. 358), ale zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa
udelila advokátovi osobitnú plnú moc pre dovolacie konanie pre podanie riadneho dovolania a ustálenie
právneho názoru, nevyužila všetky inštancie riadneho inštančného postupu súdu predtým, než podala
žalobu CA-9C/107/2016 o náhradu škody – ušlý zisk spôsobený nesprávnym právnym zastúpením
advokáta žalovaným.

7. Na č. l. 366 spisu oznámil vstup do konania vedľajší intervenient na strane žalovaného – spoločnosť
Wüstenrot poisťovňa, a. s., Bratislava, IČO: 31 383 408. Oznámenie intervenienta o vstupe do
konania je na č. l. 367 spisu. Ako dôkaz predložil poistnú zmluvu č. 1050059443 (č. l. 368) medzi
Slovenskou advokátskou komorou a Wüstenrot poisťovňou, a. s., Bratislava pre poistenie porušenia

povinnosti pri výkone advokácie. Keďže poisťovňa v prípade poistnej udalosti a jej dôvodnosti plní
namiesto žalovaného ako škodcu, má právny záujem na vstupe do konania. Vstup do konania sa
udeje oznámením o vstupe do konania tak, ako to vedľajší intervenient učinil v nadväznosti na § 81
CSP, pretože tento intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalovanom a má právny
záujem na výsledku konania, lebo v prípade poistnej udalosti by hradil namiesto neho vzniknutú škodu.

Rozhodnutím súdu by bolo dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z hmotného práva). Žalovaný a vedľajší intervenient žalovaného teda sledujú rovnaké
procesné ciele. Vedľajší intervenient má teda právny záujem na úspechu žalovaného. Opiera sa
o konkrétne právo, konkrétny právny vzťah žalovaného na poistné plnenie na základe uzavretej zmluvy
o poistení. Vedľajší intervenient vstúpil do konania podľa § 82 ods. 1 CSP z vlastného podnetu, na

základe vlastného oznámenia o vstupe do konania. Uviedol tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny
záujem na výsledku konania a predložil dôkaz – zmluvu o poistení. Vstup intervenienta súd oznámil
stranám konania. O prípustnosti intervencie súd rozhodne na návrh len vtedy, ak vstup niekto namieta.
V tomto konaní vstup vedľajšieho intervenienta namietla žalobkyňa, že bol oneskorený v tomto štádiu
konania a o tejto námietke o prípustnosti vstupu súd podľa § 83 CSP rozhodol samostatným uznesením.

K vstupu došlo samotným doručením písomného podania intervenienta, teda bol stranou konania od
momentu vstupu, aj v čase rozhodovania. O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Podľa §
83 CSP súd o prípustnosti vstupu rozhoduje len na návrh (v tomto prípade návrh žalobkyne). Ide o návrh
na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenienta do konania. Musí označiť dôkazy, ktoré intervenciu
vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou

konania). Také tvrdenia žalobkyňa neuviedla. Žalobkyňa uviedla len to, že s tým nesúhlasí, pretože
intervenient vstúpil do konania oneskorene. Intervenient však môže vstúpiť do konania kedykoľvek.
O prípustnosti intervencie podľa § 83 CSP súd rozhoduje uznesením. Vzhľadom k tomu, že intervenient
svoj právny záujem na výsledku konania odôvodnil a preukázal, súd návrhu na vyslovenie neprípustnostivstupu intervenienta do konania nevyhovel, pretože žalobkyňa vo svojom nesúhlase neprodukovala
tvrdenia,dôkazyoneexistenciihmotnoprávnehovzťahumedziintervenientomastranousporu.Ajkeďby
produkovala, hmotnoprávny vzťah je daný poistnou zmluvou, ktorú vedľajší intervenient pripojil a ktorá

bola doručená aj žalobkyni. Práva a povinnosti vedľajšieho intervenienta budú dotknuté rozhodnutím
súdu, pretože v prípade, ak niektorý zo súdov rozhodne, že žalovaný je povinný nahradiť škodu
žalobkyni, potom na základe poistnej zmluvy túto škodu musí zaplatiť vedľajší intervenient, teda
poisťovňa. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania, teda tvrdenie žalobkyne, že vstúpil
oneskorene je právne irelevantné a nie je dôvodom pre zamietnutie prípustnosti intervencie podľa §

83 CSP. Samotné nesúhlasné stanovisko žalobcu nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o nepripustení
vedľajšieho účastníctva, čo je potrebné chápať ako zákonnú výnimku z dispozičnej zásady žalobcu
(uznesenie NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 8Sžo/172/2010). V konaní je preukázané, že právne postavenie
vedľajšieho intervenienta by bolo dotknuté, teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva
(z poistnej zmluvy). Tomu zodpovedá aj nález Ústavného súdu SR z 20.1.2011 sp. zn. IV. ÚS 60/2010.
Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvorí aj

intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Podľa §
85 CSP ak netvoria nerozlučné spoločenstvo, musia mať súhlas uvedenej strany, ak tvoria na súhlas
sa neprihliada (súhlas na odvolanie, dovolanie a pod., bez súhlasu procesnej strany sú prostriedky
procesného útoku alebo obrany intervenienta neúčinné).

8. Vyjadrenie intervenienta v žalobe je na č. l. 410 súdneho spisu: Žalobu žiadal zamietnuť ako
nedôvodnú v celom rozsahu. Advokát nie je zodpovedný za procesný neúspech žalobkyne v konaní sp.
zn. 9C/140/2013, v ktorom došlo k zamietnutiu žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
žalobkyne. Žalobkyňa sa domáhala absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2009, na základe
ktorej previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., pretože dodatočne po

4 rokoch považovala dohodnutú kúpnu cenu za neprimerane nízku. S týmto záverom žalobkyne sa
nestotožnil ani odvolací súd. Tvrdí, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nenavrhol
súdu vykonať znalecké dokazovanie k preukázaniu trhovej ceny predaných nehnuteľností a vychádzal
z inzerovaných cien. To malo viesť k procesnému neúspechu v spore, k neuneseniu dôkazného
bremena. Žalobkyňa nepreukázala, že by reálne udelila žalovanému pokyn podľa § 18 ods. 1 zákona

č. 586/2003 Z. z. o advokácii, na základe ktorého by bol žalovaný povinný podať návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania, resp. že by mal povinnosť zabezpečiť súkromný znalecký posudok. Vedľajší
intervenient zo súdneho spisu nezistil žiadne porušenie povinnosti na strane žalovaného. Postup
žalovaného bol zákonný, účelný, hospodárny. Žalobkyňa nepreukázala ani jeden z obligatórnych
zákonných predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii.

Nepreukázala, že by bol konal v rozpore s jej pokynmi. Porušenie povinnosti žalovaného nebolo
deklarované žiadnym disciplinárnym rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory. Vedľajší intervenient
sa v celom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaného, podľa ktorej konal na základe materiálov
a pokynov žalobkyne a podľa ktorého nikdy nemala záujem o znalecké dokazovanie. Podľa § 2 ods.
2 zákona o advokácii advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecnými

záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii
je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa
jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, nie
je nimi viazaný. Potom klienta vhodným spôsobom poučí. Dbá pritom na účelnosť, hospodárnosť
poskytovania právnych služieb. V tomto smere nepreukázala žalobkyňa, že by žalovaný porušil svoje

povinnosti pri činnosti súvisiacej s výkonom advokácie, nepreukázala existenciu škody a jej výšku (súd
nanovo a prejudiciálne by mal vyhodnotiť a právne posúdiť, s akým výsledkom by skončilo určovacie
konanie 9C/140/2013, ak by konal advokát podľa predstáv žalobkyne, musí za tým účelom vykonať
potrebné dokazovanie, absolvovať celé pôvodné konanie nanovo – uznesenie NS SR z 25.11.2010 sp.
zn. 4Cdo/161/2009). Bez takého dôkladného predbežného posúdenia nárok na náhradu škody proti

advokátovi nemožno priznať. Žalobkyňa nepreukázala ani príčinný vzťah medzi porušením povinnosti
advokáta a škodou (či škoda nevznikla aj z iných dôvodov, príp. spoluzavinením klienta, že bez
pochybenia advokáta by škoda určite nevznikla, alebo že jej nebolo možné zabrániť a či za škodu
nezodpovedá aj žalobkyňa). Žalobu žiadal zamietnuť, priznať náhradu trov konania, navrhol vykonanie
dôkazov výsluchom strán konania podľa § 195 ods. 1 CSP, čo súd realizoval, vypočul žalobkyňu

a právnych zástupcov žalovaného i vedľajšieho intervenienta.

9. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Súd sa nestotožnil s právnym záverom žalovaného
v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 14.3.2024 (č. l. 190), kde tvrdil, že v danom prípade musia byťsplnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, a to kumulatívne
v nadväznosti na zákon o advokácii § 18 ods. 1, 2 tohto zákona. Podľa názoru súdu ide o nesprávne

právne posúdenie zo strany žalovaného, preto nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovaného
na pojednávaní dňa 13.6.2024, v ktorom uviedol, že súd sa stotožnil s názorom žalovaného. Súd
sa nestotožnil. Až v duplike zo dňa 14.5.2024 (č. l. 402) uviedol, že podľa § 26 zákona o advokácii
musia byť kumulatívne naplnené predpoklady, protiprávnosť konania, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi škodou a konaním, čo je v rozpore s prvým vyjadrením k žalobe žalovaného. Rovnako vedľajší

intervenient (č. l. 410) považuje za predpoklad vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu porušenie
povinnosti advokáta, teda činnosti súvisiacej s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť.
Porušenie povinnosti žalovaného ako advokáta je porušenie činnosti súvisiace s výkonom advokácie,
teda keď advokát nevykonal všetko potrebné k ochrane práv žalobkyne. Musí ísť o existenciu takého
úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní 9C/140/2013 porušil
advokátsvojepovinnosti,pretoženenavrholvypracovanieznaleckéhoposudku,aninepredložilznalecký

posudok na trhovú cenu predávaných nehnuteľností. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu nízkej kúpnej ceny a z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi (hrubo podhodnotený predaj a zneužitie povinnosti geodeta v geodetickej kancelárii). Súd
musel prejudiciálne ustáliť, či v konaní 9C/140/2013 by bola žalobkyňa úspešná, keď by znalecký
posudok na trhovú cenu predložila a či by nebolo došlo k tvrdenému vzniku škody ušlého zisku vo výške

86 660 €. Neplatnosť právneho úkonu je povinný súd skúmať vždy ku dňu vzniku právneho úkonu, teda
v tomto prípade ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy 20.10.2009. Neplatnosťou právneho úkonu nie je, keď
dodatočne žalobkyňa zistila, že sa nesprávne rozhodla. Sama uviedla, že to zistila po niekoľkých rokoch
od predaja, keď došlo k následnému predaju nehnuteľností. Ku dňu predaja, teda ku dňu 20.10.2009
nepredávala a kupujúci nekupoval nehnuteľnosti s tým, že sú trhovo podhodnotené. Aj keby ku dňu

20.10.2009 mala predávajúca žalobkyňa k dispozícii znalecký posudok na trhovú hodnotu nehnuteľností
za podstatne vyššiu trhovú cenu, než je kúpna cena 13 280 €, nebolo by povinnosťou kupujúceho D.
E. C. kúpiť nehnuteľnosti za trhovú cenu podľa znaleckého posudku, aj keď zodpovedajúcu trhovej
cene ku dňu 20.10.2009. Kúpna cena sa tvorí dohodou. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2013
(č. l. 76 spisu) je zrejmé, že kupujúci žalovaný nechcel kúpiť pozemky ani za 500 000 Sk, teda za

7,50 Sk/m2. Bol ochotný ich kúpiť za 400 000 Sk, teda za 5 Sk/m2 a túto ponuku následne žalobkyňa
prijala. Kúpna cena bola dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcou. Nie je možné donútiť kupujúceho,
aby kúpil pozemky za trhovú cenu, aj keď by bola známa ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. Zmluvu
neuzavrela ihneď. Uzatváranie zmluvy trvalo niekoľko dní, preto mala možnosť si kúpu a výšku trhovej
ceny premyslieť. Nekonala pod nátlakom, právny úkon uzavrela slobodne. Neznalosť zákona, nečinnosť

ju neospravedlňuje a nemožno zodpovednosť za neznalosť zákona, resp. nečinnosť žalobkyne pri
zisťovaní trhovej ceny presúvať na žalovaného, resp. na advokáta. Iné dôvody, ktoré by stanovovali
absolútnu neplatnosť právneho úkonu ku dňu jeho uzavretia podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor so zákonom alebo s dobrými mravmi súd nezistil. Žalovaný kupujúci nezneužil svoje povolanie
geodeta. Taktiež z týchto dôvodov nemohla byť úspešná žalobkyňa v konaní 9C/140/2013, ako to

vyplýva z rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu. Pokiaľ by žalobkyňa bola úspešná v konaní
9C/140/2013, tak rozsudočný návrh a teda aj rozsudok by zneli, že je naďalej výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré predala dňa 20.10.2009. Rozsudočný návrh neznel tak, že žalovaní sú povinní
žalobkyni nahradiť trhovú hodnotu – škodu vo výške 86 660 €. Teda pri prejudiciálnom posúdení úspechu
v konaní 9C/140/2013 nikdy nemohlo byť rozhodnuté tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu

86 660 €, ktoré žiada ako náhradu škody v konaní CA-9C/107/2016. V prípade, že by sa stala spätne
výlučnou vlastníčkou predaných nehnuteľností, potom na pojednávaní uviedla, že ku dňu 20.10.2009,
ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy nebol nijaký iný záujemca okrem D. E. C., ktorý by chcel sporné
nehnuteľnosti kúpiť a ktorý by ich chcel kúpiť za vyššiu cenu, trhovú, než ponúkol D. E. C.. Škodou
– ušlým ziskom teda pri prejudiciálnom posúdení nie je ušlý zisk vo forme ušlej kúpnej ceny inému

kupujúcemu, pretože taký neexistoval ku dňu predaja nehnuteľností. Škoda – ušlý zisk teda teoreticky,
prejudiciálne mohla spočívať len v tom, že naďalej by žalobkyni ostalo vlastníctvo k predaným sporným
nehnuteľnostiam, ktoré podľa jej tvrdenia ku dňu predaja 20.10.2009 mali trhovú hodnotu 86 660 € (po
odpočítaní kúpnej ceny) a o túto sumu – ušlý zisk sa znehodnotil jej majetok. Žalobkyňa však neuniesla
dôkazné bremeno v konaní CA-9C/107/2016 na preukázanie takejto výšky škody. Nepreukázala, že

bez pochybenia advokáta ide o rozhodujúcu príčinu vzniknutej majetkovej ujmy. Nepreukázala, že jej
právo skutočne existovalo. Nielenže nepreukázala porušenie povinnosti žalovaného nariadiť znalecké
dokazovanie alebo predložiť znalecký posudok, nepreukázala ani to, že tento znalecký posudok aj
v prípade jeho predloženia by spôsobil úspech v konaní 9C/140/2013. Prvostupňový i odvolací súdkonštatovali,žeokrempodhodnotenejtrhovejcenynepreukázalažalobkyňaaniďalšieokolnosti–rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako dôvod pre vyslovenie absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, teda porušenie povinnosti geodeta v súvislosti s výkonom jeho práce. Medzi tvrdeným

porušením povinnosti a tvrdeným vznikom škody zo strany žalobkyne neexistuje príčinná súvislosť.
Nepreukázala, že právo existovalo na strane žalobkyne a porušením povinnosti žalovaného jej nebolo
priznané. Nepreukázala, že porušením povinnosti žalovaného jej právo nebolo priznané a v príčinnej
súvislosti s tým je vznikla škoda – ušlý zisk v žalovanej výške 86 660 €. Musia byť splnené kumulatívne
všetky tri predpoklady. Pri aplikácii logického výkladu, ak by nebol splnený aspoň jeden predpoklad,

je právne irelevantné dokazovať ostatné predpoklady. Žaloba musí byť zamietnutá. Aj keď tvrdí, že
žalovaný porušil svoje povinnosti prostredníctvom advokátskej koncipientky, samotná žalobkyňa také
tvrdenie svojim hmotnoprávnym správaním vylúčila, keď v časovo nasledujúcom konaní opakovane
udelila plnú moc totožnému žalovanému advokátovi a totožnej advokátskej koncipientke, potom čo
jej už bol známy výsledok predchádzajúceho konania, v ktorom nebola úspešná v obdobnej žalobe,
z totožných dôvodov. Je treba konštatovať, že neabsolvovala všetky inštancie pred podaním žaloby

o náhradu škody. Neposkytla advokátovi plnú moc pre dovolacie konanie (či už žalovanému alebo inému
advokátovi) a nepodala podnet advokátskej komore pre porušenie povinnosti advokáta. V plnej moci,
ktorú podpísala, jednoznačne podpísala poučenie, že advokát je oprávnený za seba ustanoviť zástupcu,
teda aj advokátskeho koncipienta. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú. V nadväznosti na § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 o advokácii nepreukázala , že advokátovi

dala pokyn navrhnúť vyhotovenie znaleckého posudku zo strany súdu, alebo predloženie súkromného
znaleckého posudku. Tým nepreukázala, že advokát porušil svoje povinnosti porušením pokynu, ktorý
neexistoval. V nadväznosti na § 26 ods. 1 zákona o advokácii nepreukázala vznik škody – ušlého zisku
86 660 € istiny s príslušenstvom, ani príčinnú súvislosť medzi nepreukázaným porušením povinnosti
a nepreukázanou škodou – ušlým ziskom.

10. Trovy konania: Súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP. Úspech žalovaného a vedľajšieho intervenienta
žalovaného je v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % im súd priznal právo na náhradu trov konania. Výška
bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Žilina. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.