Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Tk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125010244
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125010244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lýdie Stehurovej a prísediacich A.

B. C. a D. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. apríla 2025 v Čadci takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného F. G., nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom G. XXX, I. J., t. č. K. H. L. M. I. N. O. K. H. L. L. P.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.9.2024 o 11.49 hod. v obci Q., časť N. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb,
EČV: H., šedej metalízy, kde pred rodinným domov č. XXX zastavil, vystúpil z vozidla, kadiaľ v tom čase
išla zo školy domov maloletá R. S., nar. XXXX, pričom z fyzického vzhľadu bolo obvinenému zrejmé, že
ide o dieťa, ktoré mu nebude klásť odpor, tejto zobral jej dáždnik, ktorý mala rozprestretý nad hlavou,
odhodil ho do dvora rodinného domu č. XXX a násilím ju posadil na predné sedadlo spolujazdca, vozidlo
uzamkol a odviezol ju do lesa v časti zv. T. a v blízkosti hotela T. v obci Q. z vozidla vystúpil, otvoril dvere
na mieste, kde sedela maloletá R. S., tejto prikázal, aby sa presunula na zadné sedadlá vozidla, kde jej

vyzliekol šaty, nohavice a spodné prádlo, na čo sa ho maloletá pýtala „načo, načo," položil si ju na svoje
stehná tvárou dole a následne jej strkal prsty svojej ruky do análneho otvoru, čomu sa maloletá bránila
odsúvaním jeho ruky, kopaním nôh, kričaním a pišťaním, s týmto konaním prestal, až keď mu povedala,
že to nikomu nepovie a následne po presne nezistenom čase, keď sa maloletá obliekla, sa presunuli
osobným motorovým vozidlom na bližšie nestotožnené miesto v obci Q., kde toto konanie zopakoval,
avšak s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho došlo u maloletej ku krvácaniu z análneho otvoru a krv, ktorú
mal na svojich prstoch, jej dával voňať a opakovane sa maloletej pýtal, či to naozaj nikomu nepovie, lebo
inak si ju nájde, čo u maloletej R. S., nar. XXXX viedlo k vzniku syndrómu sexuálne zneužitého dieťaťa,

posttraumatickej stresovej poruche a nočnému pomočovaniu, pričom konanie obvineného sa u maloletej
prejavilo v emocionálnom prežívaní, v bežnom sociálnom fungovaní, v kognitívnej výkonnosti, v kvalite
spánku, vo zvýšenom vnútornom napätí, zvýšenou fixáciou na matku, pri ktorej pociťuje bezpečie, v
citovom otupení v rámci obranných mechanizmov, stratou pocitu radosti, sociálnym stiahnutím, nočnými
morami a flashbackmi (živé spomienky na prežitú traumu), zvýšenou citlivosťou na hluk (spomienky na
svoj krik v aute v čase skutku), nočným pomočovaním, nesústredenosťou pri školských povinnostiach,
zhoršením známok, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života viac ako 42 dní, s vysokým rizikom

hraničiacim s istotou celoživotných následkov,

t e d a

násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, čin spáchal na

chránenej osobe - dieťati a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona ochranné sexuologické
a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej R. S., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom N. XXX, Q. škodu v sume 22.308,- €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú R. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, Q. so

zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.3.2025 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín obžalobu na obvineného F. G.
pod sp. zn. Pv 158/24/5503-73, EEČ: 2-38-111-2025, pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1

písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku s tým, že pri prednese
obžaloby na hlavnom pojednávaní skutok vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 139 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, v nadväznosti na § 200 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, upravila, resp. doplnila
o: „pričom z fyzického vzhľadu bolo obvinenému zrejmé, že ide o dieťa, ktoré mu nebude klásť odpor.“

Keďže vo veci, v ktorej bola obžaloba podaná, bol obvinený v prípravnom konaní vzatý do väzby
(uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 13Tp/28/2024-8- zo dňa 19.9.2024), bolo potrebné
postupovať podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku a najskôr rozhodnúť o jej ďalšom trvaní. Súd tak
urobil uznesením č. k. 8Tk/1/2025-678 zo dňa 3.4.2025, právoplatným dňa 3.4.2025, ktorým obvineného
vo väzbe ponechal, pričom jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.

V nadväznosti na to, že v danom prípade bola obžaloba podaná pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý
zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 15 až 20 rokov, v zmysle § 353 ods. 2 písm.
a/ Trestného poriadku nebolo možné vo veci rozhodnúť trestným rozkazom(ním možno uložiť trest
odňatia slobody do troch rokov. Súd preto hneď po rozhodnutí o väzbe nariadil vo veci termín hlavného

pojednávania na deň 11.4.2025. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení podľa
§ 34, § 121 Trestného poriadku a podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vyhlásil, že je
vinný. Následne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal
„áno.“ Následne prokurátorka a poškodená v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhli vyhlásenie
obžalovaného prijať. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného

prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku dokazovanie v rozsahu, v akom spáchanie skutku
priznal, nevykonal. Vykonal dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o treste, ochrannom opatrení
a náhrade škody.

Keďže obhajoba nenavrhla vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania vykonať aj dôkaz v podobe

výsluchu obžalovaného (k jeho osobe, pomerom a podobne), dokazovanie bolo vykonané, v zmyslezhodného návrhu strán, oboznámením znaleckých posudkov a listinných dôkazov. Z vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Zo záveru znaleckého posudku A. D. U. E. č. 48/2024 čl. 222 spisu vyplynulo, že sexualita obžalovaného
je menšinová, deviantná. Devastačný vplyv alkoholu sa u obžalovaného prejavil podstatným spôsobom
na jeho sexualite tým, že oslabil systém averzií. Následkom tohto oslabenia došlo k aktivácii libida pri
nepreferovanom objekte (dieťa), v nepreferovanej situácii (bez aktivácie zbližovacích fáz - dvorenia).
Je potrebné, aby absolvoval ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Liečba má charakter

režimovej liečby a jej cieľom je, aby obžalovaný porozumel svojej sexualite a naučil sa ju realizovať
v medziach zákona. Nie je neprehliadnuteľný ani fakt, že jeho reakcie na ženy, dievčatá, genitogenitálny
kontakt, mužov a sexuálne násilie sa od seba neodlišovali, boli totožné. Svedčí to o strate vyberavosti.
Obvinený skutok spáchal v období, keď intenzívne pil, nie je preto vylúčené, že aj ku skutku došlo
pod vplyvom alkoholu, resp. zbytkového alkoholu. Kombinácia alkoholu a oslabených mechanizmov ho
robí potenciálne nebezpečným. U obžalovaného sa totiž jedná o rozvinutú závislosť, pričom prítomné

sú symptómy psychickej aj telesnej závislosti. Dlhoročný nadmerný konzum alkoholu mal na jeho
osobnosť, jej kvalitu, sociabilitu a zrelosť devastačný vplyv. Jeho správanie sa stalo alkohol centrickým,
vyvinula sa uňho väzba na alkohol, sám udáva pitie v ťahu aj kvartálne pitie, opakovane sa podrobil
protialkoholickémuliečeniu,bolajvpsychiatrickejambulantnejliečbe,navštevovalsvojpomocnéskupiny
abstinujúcich alkoholikov, ale zásady úplnej abstinencie si neosvojil. Podľa medzinárodnej klasifikácie

chorôb MKCH-10 je alkoholizmus obžalovaného pod položkou F10.2 – poruchy psychiky a správania
zapríčinené užívaním alkoholu – syndróm závislosti. Aj napriek týmto zisteniam znalkyňa uviedla, že
obžalovaný mohol zabrániť udalostiam, ktoré sú predmetom vyšetrovania, napr. tým, že vediac o svojej
závislosti, nevyhnutnosti nepiť a neschopnosti aktívne pitie prerušiť mal a mohol vyhľadať lekársku
pomoc, ako to bolo viackrát aj v minulosti. Obžalovaný bol v rámci znaleckého skúmania podrobený

aj psychiatrickému vyšetreniu, špeciálne skúmanie jeho duševného stavu však podľa znalkyne nebolo
potrebné.

Zo záveru znaleckého posudku A. D. U. E. č. 5/2025 čl. 258 spisu mal súd zistené, že obžalovaný
trpí závislosťou od alkoholu, ktorá má uňho charakter psychickej aj fyzickej závislosti. Tá sa

prejavuje o. i. pitím do opitia, rannými dúškami, alkoholickými ťahmi (pitím niekoľko dní po sebe),
cravingom (bažením po alkohole), pri poklese alkoholémie (hladiny alkoholu v krvi) abstinenčnými
príznakmi (tras tela, zvýšené potenie, zvracanie). Obžalovaný bol pre problémy s pitím opakovane
hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach, napriek opakovaným nemocničným a ambulantným
liečeniam a návštevám u anonymných alkoholikov nebol schopný dlhodobo abstinovať. Alkoholizmus

sa síce za psychiatrické ochorenie v najvlastnejšom zmysle slova nepovažuje, no nadmerné pitie
v kombinácii s ochorením mozgu má na prognózu a priebeh oboch ochorení negatívny vplyv. Podľa
medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 je alkoholizmus obžalovaného pod položkou F10.2 –
poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu – syndróm závislosti. Obžalovaný tvrdil, že
pred spáchaním trestného činu nepil, šoféroval. Táto skutočnosť sa podľa znalkyne nedá ani potvrdiť ani

vylúčiť, pretože po skutku sa skúške na prítomnosť alkoholu v krvi nepodrobil. Alkoholová závislosť mala
na správanie obžalovaného tempore criminis (v čase spáchania skutku) negatívny vplyv, rozpoznávacie
schopnostivšakzmenenéanizníženéneboli,ovládacieschopnostibolivdôsledkurozvinutejalkoholovej
závislosti znížené do polovice. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho účel, je schopný
chápať zmysel svojej výpovede. Nebezpečnosť obžalovaného na slobode pre spoločnosť je závislá od

toho, či podľahne svojej závislosti a pije alebo dokáže od alkoholu abstinovať. V čase, kedy pije, sa jeho
správanie pod vplyvom alkoholu mení a stáva sa pre neho aj okolie nebezpečným. Aj napriek tomu,
že skoršie protialkoholické liečenia mali úspech iba čiastočný, znalkyňa navrhla uloženie ochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Napokon zo záveru znaleckého posudku A. V. G. č. 176/2024 čl. 277 spisu vyplýva, že u skúmanej
maloletej osoby R. S. (pozn. súdu – poškodenej skutkom) znalkyňa v čase vyšetrenia zistila prítomnosť
závažných zmien na jej duševnom zdraví, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom.
Dovtedy uvedené ťažkosti nemala. Je u nej prítomný Syndróm sexuálne zneužitého dieťaťa (ďalej len
SSZD), Postraumatická stresová porucha (ďalej len PSP) a Enuresis Nocturna (nočné pomočovanie).

SSZD vznikol po zapojení nezrelého dieťaťa do sexuálnej aktivity, ktorá ním nebola plne pochopená ani
prijímaná. Forma sexuálneho zneužitia bola nedobrovoľná, penetrujúca, bolestivá, spôsobená dospelou
osobou. Traumatický proces u sexuálne zneužitého dieťaťa sa vyznačuje spojitosťou štyroch základných
faktorov (traumatická sexualizácia, zrada, bezmocnosť, stigmatizácia). Tie v súhrne zhoršujú emočnýaj kognitívny vývoj dieťaťa, čo bolo zaznamenané aj u maloletej R. S. S. u nej vznikla na základe
extrémne silnej stresovej záťaže, kedy bola vystavená veľmi závažnej forme sexuálneho zneužitia zo
strany páchateľa. V klinickom obraze sú prítomné flashbacky – živé spomienky na prežívanú traumu,

nočné mory, sociálne stiahnutie, citové otupenie v rámci obranných mechanizmov, vnútorné napätie,
fixácia na matku, ktorá jej aktuálne poskytuje najväčší pocit istoty a bezpečia. Nočné pomočovanie má
u maloletej psychogénny podklad a vyskytuje sa v súvislosti s nočnými morami. Pred vyšetrovaným
skutkom znalkyňa u maloletej nezistila žiadnu patológiu v rámci jej duševného zdravia. Konanie
obžalovaného malo kauzálny, teda príčinný vplyv na vznik duševných porúch u maloletej R. S. S.

vyšetrovanom skutku maloletá nechodila do školy dva týždne, pociťovala veľmi intenzívnu telesnú
bolestivosť pri vyprázdňovaní, keď mala ísť na malú alebo veľkú potrebu, tak plakala, ťažko sa jej
sedelo, pri zmenách polohy jej pomáhala matka, maloletá plakala od bolesti. Po návrate do školy
si zhoršila známky, bola nesústredená, zabúdala veci, matka jej musela všetko kontrolovať. Je viac
plačlivá,naviazanánamatku,stránisaväčšíchkolektívov,skôrsazdržiavapridospelých,ktorýchpozná.
Vadí jej silný hluk, ktorý jej pripomína situáciu, kedy ona v aute silno kričala. Máva zlé sny, že sa naľaká

a potom sa pociká, ide evidentne o nočné mory s negatívnym obsahom. Je preukázané, že ľudia, ktorí
boli v detstve sexuálne zneužití, majú v dospelosti zvýšené riziko vzniku depresívnych stavov, trpia
pocitmi opustenosti, izolácie, poruchami sebavedomia, sťaženou dôverou voči okoliu a majú poruchy
v sexuálnej oblasti, Často trpia sexuálnymi dysfunkciami, vyhýbajú sa sexuálnym aktivitám alebo naopak
sa môže vyvinúť u nich aj sklon k nestabilite vo vzťahoch a časté striedanie partnerov. Zvýšené riziko

vzniku dlhodobých následkov je v prípade, ak bola pri sexuálnom zneužití použitá agresivita zo strany
páchateľa a ak jeho obeťou bolo maloleté dieťa (do 9 rokov). Znalkyňa na záver uviedla, že u maloletej
došlo v súvislosti s vyšetrovaným skutkom ku vzniku vážnej duševnej poruchy, PSP, ktorá sa považuje
za ťažkú ujmu na zdraví a v danom prípade je možné uplatniť odškodnenie podľa zákona č. 437/2004 Z.
z., konkrétne podľa položky č. 255 – vážne duševné poruchy vzniknuté spôsobením otrasných zážitkov

alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií, pri ktorej je uvedené rozmedzie bodov od 260
do 1300. Znalkyňa odporúča priznať bodové ohodnotenie 1300 bodov.
V doplnku k tomuto znaleckému posudku na čl. 32 spisu znalkyňa okrem iného uviedla, že ak pri
sexuálnom zneužití bola zo strany páchateľa použitá agresivita a ak jeho obeťou bolo maloleté dieťa (do
9 rokov), je vysoké riziko (hraničiace s istotou) celoživotných následkov.

Z výpisu z evidencie priestupkov MV SR na čl. 634 vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil dvoch
priestupkov na úseku cestnej dopravy v roku 2021 a 2024 (rýchlosť jazdy), za ktoré mu v oboch
prípadoch bola v blokovom konaní uložená pokuta, ktorú uhradil na mieste. V Registri trestov GP SR
na čl. 636 nemá obžalovaný žiaden záznam. Obžalovaný sa v súčasnej dobe nachádza vo väzbe v K.

H. L. M. I. N. O. K. H. L. L. P. na základe posledného rozhodnutia o väzbe vydaného v uvedenej veci
dňa 3.4.2025.

Po vykonanom dokazovaní súd prijal nasledovné závery. V danom prípade bola na obžalovaného
podaná obžaloba pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, v zmysle ktorého

sa postihuje sexuálne konanie, ktoré je rozdielne od súlože, ktorú nemožno pod pojem „iná sexuálna
praktika“ subsumovať. Pritom tento pojem je dostatočne široký na to, aby bolo možné pod neho
subsumovať široké spektrum konania páchateľa. Právna kvalifikácia sa dotýka až odseku 3, v ktorom
je vyjadrená kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu, za ktorý Trestný zákon ukladá
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 15 do 20 rokov. Ide o obzvlášť závažný zločin sexuálneho

násilia. Subjektom tohto trestného činu je každá trestne zodpovedná osoba. Subjektívna stránka si
vyžadujevzmysle§17Trestnéhozákonaúmyselnézavinenie.Objektomtohtotrestnéhočinujeochrana
práva človeka rozhodovať sa vo vybraných aspektoch vlastného sexuálneho života. Predmetom útoku
môže byť ktorýkoľvek človek, žena alebo muž. Objektívna stránka pozostáva z rôznych alternatív
spôsobu spáchania trestného činu. Treba tiež zdôrazniť, že skutková podstata tohto trestného činu

je zloženou kumulatívnou skutkovou podstatou. Spôsob spáchania trestného činu je fakultatívnym
znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty, ktorý sa v tomto prípade stáva znakom obligatórnym.
Páchateľ svoju obeť musí k orálnemu, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám prinútiť
buď násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitím jej bezbrannosti, pričom na naplnenie
znakov skutkovej podstaty stačí, keď páchateľ použije len jeden zo spôsobov spáchania trestného činu.

Tento pojem „iná sexuálna praktika“ je pri zločine sexuálneho násilia naplnený len v prípadoch takého
konania páchateľa, ktoré je spôsobom prevedenia a závažnosťou zrovnateľné s orálnym alebo análnym
stykom. Závažnosť takéhoto konania je potrebné vždy hodnotiť aj s prihliadnutím na jeho následky
(psychické aj fyzické) pre obeť činu. Ustanovenie § 200 ods. 3 písm. a) postihuje prípad, keď páchateľpri nútenom orálnom, análnom styku alebo inej sexuálnej praktike spôsobí obeti ťažkú ujmu na zdraví
(takouto je okrem množstva iných aj posttraumatická stresová porucha, ktorá je z medicínskeho hľadiska
kvalifikovaná ako ťažká duševná porucha).

Vzhľadom na právnu kvalifikáciu aj podľa § 200 ods. 2 písm. b) Trestného zákona treba poznamenať,
že kvalifikačný znak „chránenej osoby“ sa nepoužije, pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s jej
postavením, stavom alebo vekom. V danom prípade šlo o „dieťa,“ ktorým sa v zmysle § 127 ods. 1
Trestného zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade

obžaloba na hlavnom pojednávaní na uvedené aj reflektovala, keď uvedený kvalifikačný znak, resp. jeho
súvislosť so spáchaným skutkom, doplnila a ozrejmila. Vyhlásenie viny bolo tak obžalovaným učinené
už k doplnenému skutku.

Súd pri rozhodovaní o prijatí vyhlásenia viny obžalovaným prihliadal na obsah spisového materiálu,
dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní, svedčiacimi nielen

v neprospech, ale i v prospech obžalovaného, ktoré odôvodňovali jeho postavenie pred súd. Súd
vyhlásenie o vine prijal, pretože bol toho názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Vzhľadom k vyhláseniu viny nebolo ďalej potrebné
vykonať dokazovanie k samotnej vine, k tomu, či sa skutok stal, či je trestným činom a či ho spáchal
obžalovaný. O uvedenom súd nemal pochybnosti. Napokon, obžalovaný sa už i v prípravnom konaní

ku skutku priznal a svoje konanie ľutoval. Dokazovanie bolo preto zamerané na trest, ochranné liečenie
a náhradu škody.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí od

páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má
postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie

škodlivých následkov, na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu.

Keďže obžalovaný v konaní pred súdom vypočutý nebol, pri rozhodovaní o treste bolo možné vychádzať
len z vykonaných dôkazov, a to znaleckých posudkov, ktoré majú vplyv aj na hodnotenie jeho osoby

a z listinných dôkazov, z ktorých bolo možné vzhliadnuť poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním činu
viedol riadny život. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou bolo jeho priznanie a ľútosť. Taktiež bolo možné
ustáliť, že od počiatku orgánom činným v trestnom konaní napomáhal, spolupracoval. O uvedenom
svedčí jeho celkový postoj v tomto konaní. Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Vzhľadom
k vyhláseniu viny bolo pri rozhodovaní o treste možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného

zákona, podľa ktorého môže súd uložiť trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. V danom prípade podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť
trest v sadzbe 15 – 20 rokov. 1/3-ina z 15 rokov predstavuje 5 rokov. Preto bolo možné uložiť trest vo
výmere 10 rokov (dolná hranica 15 rokov mínus tretina predstavujúca 5 rokov). Toto rozhodnutie súdu
podporili aj skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov preukazujúcich doterajší život obžalovaného

(viď. odôvodnenie týkajúce sa poľahčujúcich okolností). Pokiaľ však obhajoba v záverečnom prednese
dôvodila okolnosťami pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ešte pod túto
zníženú sadzbu, tieto súd nevzhliadol. Vo vzťahu k nim neboli produkované žiadne konkrétne skutkové
tvrdenia, neboli vznesené žiadne dôkazné návrhy a vykonané žiadne dôkazy, ktoré by takýto záver mohli
priniesť (napríklad práve aj výsluchom obžalovaného).

Prokurátorka na výkon trestu odňatia slobody navrhovala zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon
trestusmaximálnymstupňomstráženia.Vdanomprípadesúddôvodpretakétorozhodnutienevzhliadol,
a to aj vzhľadom k výmere uloženého trestu odňatia slobody (10 rokov). Podľa ustanovenia § 48 ods. 4
Trestného zákona je síce možné zaradiť páchateľa do ústavu na výkon testu prísnejšieho, než by inak

bol dôvod, aj pri páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, avšak, musel by mu byť uložený trest odňatia
slobody prevyšujúci 15 rokov. V danom prípade podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli. Súd
postupoval podľa § 48 ods. 2 písmena a) Trestného zákona, obžalovaného na výkon uloženého trestuodňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože vychádzajúc z odpisu
z registra trestov obžalovaný pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Predmetom dokazovania bol aj návrh prokurátorky na uloženie ochranného liečenia. V prípravnom
konaní sa obžalovaný podrobil znaleckému skúmaniu. Závery oboch znaleckých posudkov znalkyne
A. D. U. E., ktorá vykonala tak sexuologické, ako aj psychiatrické vyšetrenie obžalovaného, sú
jednoznačné, presvedčivé. Obžalovaný je osobou trpiacou závislosťou na alkohole, ktorá je tak
psychickou, ako aj fyzickou. Alkoholová závislosť mala na jeho správanie v čase skutku negatívny

vplyv. Podstatným je vyjadrenie znalkyne, podľa ktorého rozpoznávacie schopnosti u obžalovaného
v čase skutku zmenené ani znížené neboli. Ovládacie schopnosti boli v dôsledku rozvinutej alkoholovej
závislosti znížené do polovice. Nebezpečnosť obžalovaného na slobode pre spoločnosť je závislá od
toho, či podľahne svojej závislosti a pije alebo dokáže od alkoholu abstinovať. V čase, kedy pije, sa jeho
správanie pod vplyvom alkoholu mení a stáva sa pre neho aj okolie nebezpečným. Aj napriek tomu,
že skoršie protialkoholické liečenia mali úspech iba čiastočne, znalkyňa navrhla uloženie ochranného

protialkoholického liečenia ústavnou formou. Tento záver si súd osvojil, stotožnil sa s ním. Je zrejmé, že
uobžalovanéhojeabstinencianevyhnutná.Natentoúčelsajavíuloženieochrannéhoprotialkoholického
liečenia ako nevyhnutné. Nevyhnutným je aj ochranné sexuologické liečenie, keďže dlhodobé nadmerné
konzumovanie alkoholu sa u obžalovaného „podpísalo“ aj na jeho sexualite, ktorá sa stala menšinovou,
deviantnou. Liečba je žiaduca, aby obžalovaný svojej sexualite porozumel a naučil sa ju realizovať

vmedziachzákona.Jetopotrebnéajzaúčelomzvýšeniapravdepodobnosti,žejehoprotiprávnekonanie
sa nebude viac opakovať.

Keďže obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečný, podľa § 74 ods. 1 posledná
veta Trestného zákona mu bolo možné ochranné liečenie uložiť len ústavnou formou.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tento bol zákonnou zástupkyňou, matkou poškodenej maloletej
R. S. uplatnený riadne a včas (do skončenia vyšetrovania). Pri jeho uplatnení vychádzala zo záverov
znaleckého posudku A. V. G. č. 176/2024, v ktorých vo vzťahu k výške nároku znalkyňa odkázala na
zákon č. 437/2004 Z. z., konkrétne položku č. 255 vymedzujúcu vážne duševné poruchy vzniknuté

spôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií, pri ktorej je
uvedené rozmedzie bodov na účely odškodnenia od 260 do 1300. V danom prípade nebolo pochýb
o tom, že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, za ktorú sa považuje
aj postraumatická stresová porucha, ktorú poškodenej znalkyňa diagnostikovala. Z medicínskeho
hľadiska je kvalifikovaná ako ťažká duševná porucha. Znalkyňa A. V. G. v závere znaleckého posudku

č. 176/2024 „odporúča priznať bodové ohodnotenie 1300 bodov“. Súd sa však necíti byť týmto
odporučením viazaný. V danom prípade nie je presvedčivým, podloženým dostatočne konkrétnymi
dôvodmi, viažucimi sa na tento konkrétny prípad. Podľa názoru súdu nepostačuje ani jej vyjadrenie
v doplnení znaleckého posudku v tom smere, že ak pri sexuálnom zneužití bola zo strany páchateľa
použitáagresivitaaakjehoobeťoubolomaloletédieťa(do9rokov),jevysokériziko(hraničiacesistotou)

celoživotných následkov. Hovoríme o riziku, o hypotetickom následku. Rozpätie bodov vymedzené
v položke 255 je veľké. V danom prípade bol súd toho názoru, že treba prihliadnuť aj na to, že v rámci
rozhodovacej praxe súdov sa náhrada škody (vo forme nemajetkovej ujmy) v takejto výške (cca 30.000
€, prípadne viac) priznáva pri následku, akým je smrť. V tomto smere bolo možné rozhodnúť v súlade
s návrhom obhajoby, hoci obhajoba argumentovala požiadavku zníženia sumy náhrady škody zníženou

schopnosťou ovládať konanie u obžalovaného. K tejto námietke obhajoby sa žiada uviesť, že na ňu
nebolo možné prihliadať, pretože do tohto stavu sa obžalovaný dostal sám svojim zavinením. Uvedené
by bolo preto nespravodlivé pričítať na ťarchu poškodenej. Súd považoval za dôvodnú, primeranú
a spravodlivú zároveň výšku škody predstavujúcu polovicu, avšak nie zo znalkyňou odporúčaných 1300
bodov, ale z polovice v rámci rozpätia bodov (od 260 do 1300), ktorá predstavuje 780 bodov. Pri hodnote

bodu 28,60 €, uvedenej vo vyhláške MZ SR, predstavuje táto škoda 22.308,- € (780 x 28,60 €). So
zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodenú odkázal na civilný proces.
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, čin spáchal na
chránenej osobe - dieťati a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2).

Príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).

Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.