Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-52C/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202315
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1223202315.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Z.. P.. N. K., H.. XX.XX.XXXX, E. XXXXX/XB, C., zast.: JUDr. Michal Ellinger, advokát, Wolkrova 41,
Bratislava, IČO: 43 317 511, proti žalovanej: P.. Q. K., H.. XX.XX.XXXX, D. XXXXX/X, C., zast.: verita
s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 35 940 875, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou zaniknutému Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.05.2023 sa žalobca domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v celosti (1/1), nachádzajúcich sa na Č.B. ul. č. XX, C.,

k. ú. N., vedené ako - rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, ktorý
je vedený Okresným úradom C., katastrálny odbor, okres C. P., obec C. - N., pre katastrálne územie
N. na F. vlastníctva č. XXXX; pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 69 m2, druh zastavaná plocha a
nádvorie, zastavaný rodinným domom, vedený Okresným úradom C., katastrálny odbor, okres C. P.,
obec C. - N., pre katastrálne územie N. ako parcela registra „C“ na liste vlastníctva č. XXXX; pozemok
parc. č. XXXX/XXX o výmere 33 m2, druh záhrada, vedený Okresným úradom C., katastrálny odbor,
okres C. P., obec C. - N., pre katastrálne územie N. ako parcela registra „C“ na liste vlastníctva č. XXXX;

pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 50 m2, druh záhrada, vedený Okresným úradom C., katastrálny
odbor, okres C. P., X. C. - N., pre katastrálne územie N. ako parcela registra „C“ na liste vlastníctva č.
XXXX, určenia, že žalobca je podielovým vlastníkom m pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 256 m2,
druh zastavaná plocha a nádvorie, vedený Okresným úradom C., katastrálny odbor, okres C. P., obec
C. - N., pre katastrálne územie N. ako parcela registra „C“ na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1110 a pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 879 m2, druh záhrada, vedený Okresným
úradom C., katastrálny odbor, okres C. P., obec C. - N., pre katastrálne územie N. ako parcela registra

„C“ na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1122.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.06.2015 mal na strane predávajúceho uzatvoriť Kúpnu zmluvu, kde
na strane kupujúcich C. Z.. N. K., B. Z.. Q. K.. Predmetom zmluvy bola dohoda účastníkov o odplatnom
prevode výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe. Kúpna cena za
predmet prevodu bola v zmysle čl. II. ods. 1 kúpnej zmluvy dojednaná vo výške 220 000,00 eur. V
zmysle čl. II. ods. 2 kúpnej zmluvy sa mali dohodnúť, že spôsob zaplatenia kúpnej ceny bude taký,
že kupujúci prevedú celú kúpnu cenu, vo výške 220 000,00 eur, najneskôr v deň uzavretia Kúpnej

zmluvy priamo na jeho účet, ako účet predávajúceho. V kúpnej zmluve bolo uvedené aj číslo účtu:
XXXXXXXX/XXXX, na ktorý mala byť kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy prevedená. V čase podpisu
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy sa nachádzal v Austrálii a z toho dôvodu udelil generálne splnomocnenie
môjmu otcovi Z.. N. K., aby v jeho neprítomnosti mohol konať v žalobcovom mene. Splnomocneniebolo generálne splnomocnenie a nebolo výslovne vymedzené, ani vyšpecifikované na predaj tohto
domu a bolo podpísané dňa 02.01.2015. Kúpnu zmluvu za žalobcu ako predávajúceho podpísal Z..
N. K., žalobca túto zmluvu ani nečítal, nakoľko svojim rodičom dôveroval. Kupujúci mali následne dňa

22.06.2015 podať Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Okresný úrad C.,
katastrálny odbor najprv všetky dokumenty preskúmal a vydal rozhodnutie zo dňa 13.07.2015, ktorým
prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností kvôli nedostatkom
a v rozhodnutí uviedol, že: „splnomocnený zástupca je ako predávajúci a súčasne ako kupujúci v
protichodnom postavení, čo vyplýva zo samotnej povahy tohto úkonu. Nakoľko existuje reálna možnosť

rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného, je Okresný úrad C., Katastrálny odbor povinný pred
vydaním rozhodnutia preskúmať, či medzi zástupcom a zastúpeným neexistuje rozpor v záujmoch, teda
či zástupca zastupuje zastúpeného právne účinným spôsobom. “ Okresný úrad C., katastrálny odbor v
rozhodnutí vyzval kupujúcich, aby doložili buď splnomocnenie udelené konkrétne na tento právny úkon,
t. j. na podpis tejto konkrétnej zmluvy, alebo dodatočné písomné schválenie právneho úkonu (Kúpnej
zmluvy zo dňa 22.06.2015) zastúpeným (teda žalobcom ako predávajúcim). Následne mu kupujúci

zaslali dokument „dodatočné schválenie právneho úkonu“ a povedali mu, aby to podpísal u notára v
Austrálii a poslal to naspäť na Slovensko. Dňa 14.08.2015 vydal Okresný úrad C., katastrálny odbor
rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich.
Kúpnu zmluvu si žalobca ani po tomto rozhodnutí Okresného úradu C. neprečítal. Nakoľko mu kúpna
cena za uvedené nehnuteľnosti nebola zaplatená, tak si z katastrálneho odboru vyžiadal kópiu kúpnej

zmluvy a všimol si, že kúpna zmluva ma viaceré nedostatky ako napríklad to, že číslo účtu, na ktorý
mala byť poukázaná kúpna cena, nebolo jeho, ale majiteľom tohto účtu bola Z.. Q. K.. Všetky písomnosti
zasielané na meno žalobcu z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, preberal jeho otec, takže
s týmito písomnosťami nebol nikdy predtým oboznámený. Všetky písomnosti, vrátane kúpnej zmluvy,
prvýkrát videl až v čase, kedy som sám išiel nahliadnuť do spisu na, katastrálnom odbore. Z.. N. K. a Z..

Q. K. následne kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2017 previedli všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti na
žalovanú. Uviedol, že zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Cieľom negatívneho vymedzenia osoby zástupcu je ochrana zastúpenej osoby pred neželateľnými
následkami kolízie záujmov. Uplatňuje sa na všetky formy priameho zastúpenia, zákonné aj zmluvné.
Zo zákonného textu priamo nevyplýva, že by sa rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu musel

nevyhnutne týkať len právneho úkonu alebo úkonov, ktoré sú predmetom zastúpenia, ale môže vyplývať
z celkového vzťahu týchto osôb. Podľa judikatúry samotná existencia rozporu záujmov k zákonnému
zákazu zastupovať nestačí, rozpor záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní rozporu medzi
záujmami zástupcu a zastúpeného treba vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj
zo všetkých okolností prípadu, tak, aby bolo možné náležíte zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného.

Zákon sankcionuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu alebo právnych úkonov zástupcu uskutočnených v mene a na účet zastúpeného. Konkrétne
kolízia záujmov hrozí najmä vtedy, ak sám zástupca je treťou stranou (samovstup zástupcu),zástupca
koná aj ako zástupca pre tretiu stranu (sluha dvoch pánov), c) zástupca je v značnej miere ovplyvnený
záujmami tretej strany. Nakoľko splnomocnil na uzatvorenie kúpnej zmluvy vo svojom mene svojho

otca Z.. N. K., ktorý bol zároveň zmluvnou stranou (kupujúcim), je tu určite opodstatnený predpoklad
rozporu záujmov jeho otca a žalobcu, ako zastúpeného. Jeho záujmom bolo predovšetkým predať dané
nehnuteľnosti v čo najkratšom čase a za čo najvyššiu sumu, avšak na strane kupujúceho je tento záujem
vo väčšine prípadov opačný. O rozpore záujmov svedčí aj fakt, že kúpna cena mala byť zaplatená na
účet v banke, ktorého vlastníkom nikdy nebol a nemal k tomuto účtu ani dispozičné právo - pričom účet

mal byť priamo Z.. Q.R. K. ako kupujúcej, čo dotvára celkový obraz nečestného konania kupujúcich.
Kúpna zmluva bola spísaná zo strany právneho zástupcu Z.. N. K., a Z.. Q. K., ako kupujúcich a žalobca
nemal ani vedomosť o tom, že úmyselne bolo z ich strany uvedené iné číslo účtu. Úmysel kupujúcich
získať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a neuhradiť za ne kúpnu cenu je určite v rozpore s jeho
záujmom získať kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. V tomto prípade tak došlo k porušeniu §

22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnomocnený zástupca na podpísanie Kúpnej zmluvy v
jeho mene, bol zároveň na strane kupujúceho ako fyzická osoba, ktorej záujmy boli v rozpore s jeho
záujmami o čom svedčí aj to, že už od počiatku nemali kupujúci v záujme zaplatiť mi za nehnuteľnosti
kúpnu cenu. Takýto rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného zákon sankcionuje absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu alebo právnych úkonov zástupcu uskutočnených v mene a na účet

zastúpeného. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči
každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex
officio). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže byť
konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. To znamená, že ak splnomocnenie zodňa 02.01.2015, ktorým splnomocnil Z.. N. K., aby ho v plnom rozsahu práv zastupoval vo všetkých
právnych úkonoch súvisiacich s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, je absolútne neplatné pre rozpor
s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak aj Kúpna zmluva zo dňa 22.06.2015 bude postihnutá

absolútnou neplatnosťou. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy je aj skutočnosť,
že kupujúci už od počiatku nemali záujem zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti a túto do dnešného dňa
ani nezaplatili. Ich úmysel nezaplatiť kúpnu cenu za predmet vyššie uvedenej kúpnej zmluvy potvrdzuje
to, že v kúpnej zmluve je uvedené číslo účtu kupujúcej Z.. Q. K.. Nakoľko kúpnu zmluvu ani nečítal, tak
o tomto nemohol mať ani vedomosť. Poukázal na nález ÚS SR č. k. III ÚS 120/2020 zo dňa 19.8.2020.

Aj keď došlo z jeho strany k Dodatočnému schváleniu právnych úkonov dňa 01.08.2015, takýto právny
úkon nemá žiadne právne účinky, pretože splnomocnenie postihnuté absolútnou neplatnosťou nemožno
ako právny úkon ani dodatočne schváliť. Uviedol, že pochybil aj správny orgán, teda Okresný úrad
Bratislava, katastrálny odbor, ktorý vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva aj napriek
tomu, že splnomocnenie bolo absolútne neplatné a nemohol neho ani následne požadovať dodatočné
schválenie absolútne neplatného právneho úkonu. Poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 29.01.2018,

sp. zn. 5Sžr/21/2016, Uznesenie NS SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn.: 3 Cdo 73/2009, uznesenie
NSSRzodňa01.12.20218Cdo/278/2019.Kotázkedobrejvierynadobúdateľapoukázalna rozhodnutie
veľkého senátu NS SR z 27. apríla 2021 sp. zn. 1 VObdo 2/2020. Žalovaná v čase uzavretia kúpnej
zmluvy s Z.. N. K. a Z.. Q. K. nemohla byť v dobrej viere a nemať vedomosť o tom, že Z.. N. K. a Z.. Q.R.
K. neboli vlastníkmi uvedených nehnuteľností, nakoľko ako ich dcéra vedela o všetkých krokoch a bola

oboznámená so všetkými listinnými dokumentmi týkajúcimi sa predaja nehnuteľností, kde na strane
predávajúceho bol žalobca a na strane kupujúcich boli Z.. N. K. a Z.. Q. K.. Žalovaná dokonca v tom
čase pripravovala všetky podklady k prepisu nehnuteľností a komunikovala s ním. Taktiež musela mať
vedomosť o tom, že v kúpnej zmluve nie je uvedené jeho číslo účtu a že mu kúpna cena nebola nikdy
zaplatená. Aj tieto skutočnosti preukazujú to, že žalovaná nikdy nebola dobromyseľným nadobúdateľom

vyššie uvedených nehnuteľností. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva. S poukazom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva z jeho osoby na Z.. N. K. a Z.. Q. K., ktorá je neplatná z dôvodu absolútnej neplatnosti
splnomocnenia a úmyslu kupujúcich od počiatku nezaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za nehnuteľnosti,
má za to, že títo nemohli nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a preto následne

nemohli ani toto vlastnícke právo previesť na žalovanú. Všetky tieto právne úkony sú v zmysle st.
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko odporujú zákonu. Vo
všeobecnosti platí, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a naopak nikto
nemôže na iného previesť viac práv než má sám. S poukazom na uvedené skutočnosti vychádzajúc zo
stanoviska, že aj nasledujúce právne úkony, ktorými malo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti sú postihnuté

absolútnou neplatnosťou, navrhuje súdu aby určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca.
Poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 27.07.2009, sp. zn. 4 Cdo 217/2007 a rozsudok KS v Bratislave
zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 5Co/339/2012.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.10.2023 uviedla, že Kúpna zmluva zo dňa
22.06.2015 je platná. Žalovaná popiera tvrdenie žalobcu, že záujmy žalobcu ako splnomocniteľa a

Z.. N. K. K.. mohli byť v čase uzatvárania Kúpnej zmluvy 3 vo vzájomnom rozpore. Žalovaná tvrdí,
že záujmy žalobcu ako splnomocniteľa a Z.. N. K. K.. ako splnomocnenca neboli v čase uzatvorenia
Kúpnej zmluvy vo vzájomnom rozpore podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákona, čo by mohlo
spôsobiť neplatnosť predmetnej zmluvy. Žalobca naliehal na Z.. N.Q. K. K.., aby zariadil spätný prevod
nehnuteľností zo žalobcu na Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K., napriek pôvodne zamietavému stanovisku Z.. N.

K. K.. ako jedného z kupujúcich, a aj splnomocnenca žalobcu. Záujem žalobcu pri uzatváraní Kúpnej
zmluvy,vzhľadomnaskutočnosť,ženezaplatilkúpnucenuzaichnadobudnutie,bolovrátiťnehnuteľnosti
späť do vlastníctva Z.. N. K. st. a Z.. Q. K., vzhľadom na záujem žalobcu ochrániť svoj majetok v
súvislosti s konaním vo veci určenia vyživovacej povinnosti voči jeho maloletej dcére Isabelle v konaní
pred súdom vo N. C.. Žalobca sa v čase prevodu nehnuteľnosti nachádzal v zahraničí (v Austrálii) a teda

nemohol zrealizovať prevod nehnuteľností na Z.. N. K. a Z.. Q. K. a prevod nehnuteľností bol vykonaný
výlučne sledujúc záujem žalobcu a na výslovnú žiadosť žalobcu. Žalobca presadil svoju vôľu u Z.. N.
K. K.. a Z.. N. K. K.. na základe výslovnej žiadosti žalobcu a za žalobcovi vopred známych podmienok
zrealizoval prevod nehnuteľností uzatvorením Kúpnej zmluvy a preto tvrdenie žalobcu o údajnom
rozporezáujmovžalobcusúnepravdivéaúčelové. Poukázalanapovinnosť skúmaťskutočnúexistenciu

rozporu v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca ktorá musí reálne existovať reálne, iba možnosť
vzniku takej kolízie ešte nepostačuje pre záver o neplatnosti právneho úkonu urobeného zástupcom.
Tvrdila, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo na základe žiadosti žalobcu a za ním odsúhlasených
podmienok a tvrdenia žalobcu ohľadne jej neplatnosti a údajného konfliktu v záujmoch žalobcu akosplnomocniteľa sú účelovými tvrdeniami, ktorých cieľom je bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu
spočívajúce v bezodplatnom nadobudnutí nehnuteľnosti na úkor žalovanej. Poukazuje aj na obsah
dokumentu označeného ako „Schválenie právnych úkonov“ zo dňa 16.07.2015, ktorý obsahuje výslovné

vyhlásenie žalobcu, že Kúpna zmluva bola uzatvorené s predchádzajúcim súhlasom žalobcu a vo
svojom vyhlásení výslovne odkazuje na predmetnú kúpnu zmluvu, pričom ak by v skutočnosti nesúhlasil
skúpnouzmluvou anevykonalúkon„Schválenieprávnychúkonov“spôsobilby,žebynedošlokprevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetný dokument predložil žalobca Okresnému úradu C.
odboru katastrálnemu v konaní N. - XXXXX/XX. Uviedla, že dňa 04.11.2013 bola medzi predávajúcou

KatarínouKubovou,akupujúcimiZ..N.K.aZ..Q.K.uzatvorenákúpnazmluva,podľaktorej predávajúca
previedla na kupujúcich ( rodičov strán sporu) nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 220 000,00 eur.
Dňa 4.11.2013 Z.. N. K. a Z.. Q. K. zaplatili kúpnu cenu vo výške 220 000,00 eur na účet predávajúcej
a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich bol povolený pod N. - XXXXX/
XX (ďalej len „Kúpna zmluva 1“). Dňa 02.01.2015 bola medzi Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. ako predávajúcimi
a žalobcom uzatvorená kúpna zmluva, podľa ktorej predávajúci previedli na žalobcu vlastnícke právo

k nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 220 000,00 eur. Žalobca do dnešného dňa kúpnu cenu vo
výške 220 000,00 eur predávajúcim nezaplatil, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalobcu bol povolený pod N. - XX/XX (ďalej len „Kúpna zmluva 2“). Dňa 04.12.2017 bola medzi Z..
N. K. K.. a Z.. Q. K. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva, podľa
ktorej Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. previedli na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo

výške 220 000,00 eur, žalovaná kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
predávajúcich riadne uhradila, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu bol
povolený pod pod N. - XXXXX/XX (ďalej len „Kúpna zmluva 4“). Žalovaná uviedla, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca neuhradil a ani nikdy nemal záujem uhradiť kúpnu cenu podľa Kúpnej
zmluvy 3, nemá a aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, nakoľko aj v prípade, ak by

došlo k určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy 3, žalobca by sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľností
vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností by v tom prípade mali byť jeho rodičia, ktorí svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti následne previedli na žalovanú. Žalovaná poukázala na argumentáciu
uvedenú v žalobe na strane 6 žaloby, ktorou sa snaží odôvodniť existenciu jeho vlastníckeho práva
odkazom na Nález ÚS SR č.k. III ÚS 120/2020 zo dňa 19.08.2020 a uviedla, že je dobromyseľným

nadobúdateľom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nikdy nemala žiadne pochybnosti o riadnom
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. podľa Kúpnej zmluvy
4. Žalovaná využíva nehnuteľnosť ako obydlie seba a svojho maloletého syna. a od nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vynaložila na údržbu nehnuteľností značné finančné prostriedky
najmäzabezpečilaopravustrechyainvestovaladoinštalácievzduchotechniky.Žalovanáriadneuhrádza

všetky výdavky spojené s vlastníctvom nehnuteľností a užíva nehnuteľnosť ako svoju vlastnú. Žalobca
nikdy nehnuteľnosť neobýval a ani neplatil akékoľvek poplatky a náklady spojené s jej užívaním.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala žalobu zamietnuť
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 10.11.2023 k tvrdeniam
žalovanej uviedol, že Kúpna zmluva zo dňa 22.6.2015, kde na strane predávajúceho bol žalobca, bola

podpísaná Z.. N. K., na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 02.01.2015, ktoré však nezahrňuje
klauzulu o predaji a prevode nehnuteľnosti a teda ju nemožno použiť na podpis kúpnej zmluvy za
účelom predaja nehnuteľností. Navyše sa v dobe podpisu tohto generálneho splnomocnenia, teda
dňa 02.01.2015, sa o predaji a prevode nehnuteľnosti niekedy v budúcnosti vôbec neuvažovalo. Na
podpis kúpnej zmluvy, kde na strane predávajúceho alebo kupujúceho koná splnomocnený zástupca je

potrebné špeciálne splnomocnenie na podpis kúpnej zmluvy. Na takýto prevod vlastníckych práv nie je
možné udeliť generálne splnomocnenie, nakoľko generálne splnomocnenia sú vo všeobecnosti sporné
dokumenty. Udelené splnomocnenie bolo neurčité, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Generálne
splnomocnenie a ani špeciálne splnomocnenie na prevod nehnuteľností nie je vo všeobecnosti možné
nahradiť iným dokumentom. Splnomocnenie k úkonu, ani iný dokument vzťahujúci sa k prevodu

nehnuteľností na katastri a k podpisu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 (Dodatočné schválenie
právneho úkonu) nie je možné podpísať po podpise Kúpnej zmluvy - teda po 22.06.2015 a to ani v
dobrej viere a aplikovať retroaktívne. Vzhľadom na danú skutočnosť tak dané splnomocnenie nie !e
možné akceptovať, nakoľko v čase uzatvorenia a podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 nemal
Z.. N. K. K.. platné plnomocenstvo na zastupovanie jeho osoby na daný právny úkon. Z uvedeného

vyplýva, že k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť ani z tohto dôvodu. V čase podpisu
kúpnej zmluvy nebol Z.. N. K. K.. oprávnený zmluvu vôbec v mene žalobcu podpísať. Kúpnu zmluvu
zo dňa 22,06.2015 podpísal v mene žalobcu Z.. N. K. K.. na základe absolútne neplatného právneho
úkonu - generálneho splnomocnenia, ktoré bolo neurčité a teda neplatné, ktoré sa následne snažili Z..N.Í. K. K.. a Z.. Q. K. K.. dodatočne schváliť. Dodatočné schválenie takéhoto úkonu však nie je možné.
Katastrálny úrad mal konanie zastaviť a začať nové konanie s novým špecifickým splnomocnením a
novými kúpnymi zmluvami, (viď príloha - e-mail žalovanej P.. Q. K. zo dňa 14.7.2015). Kúpna zmluva zo

dňa 22.05.2015 je teda absolútne neplatná, čo sa týka právoplatnosti, aj čo sa týka obsahu a znenia.
Naopak všetky úkony týkajúce sa predmetných nehnuteľností uskutočnené pred 22.06.2015 sú platné a
pohľadávky z týchto úkonov sú premlčané. Všetky úkony uskutočnené po 22.06.2015 sú však sporné a
neplatné. Naďalej má za to, že Kúpna zmluva zo dňa 22.6.2015 je absolútne neplatná. Ďalším dôvodom,
na základe ktorého je nutné považovať predmetnú kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú je skutočnosť,

že na strane predávajúceho a kupujúceho vystupovala tá istá osoba a to jeho otec Z.. N. K. K.. a teda
bol tu evidentný konflikt záujmov. Žalobca ako predávajúci predmetnú kúpnu zmluvu nevidel a ani ju
nečítal, nakoľko svojim rodičom veril. Tretím dôvodom, pre ktorý je predmetná kúpna zmluva absolútne
neplatná je to, že v čl. II predmetnej kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena mala byť zaplatená na
účet predávajúceho, pričom účet, ktorý bol uvedený v predmetnej zmluve, nebol účtom predávajúceho,
ale kupujúcej Z.. Q. K. K... Dohodnutú kúpnu cenu žalobcovi kupujúci ani nikdy nezaplatili. Ich úmysel

bol od začiatku podvodným konaním prepísať danú nehnuteľnosť na seba a nezaplatiť žalobcovi za
uvedené nehnuteľnosti kúpnu cenu. Žalobca chcel konať v dobrej viere a uvedené nehnuteľnosti predať
za trhovú cenu. Kupujúci však v dobrej viere nejednali, oklamali ho a peniaze mu nikdy nezaplatili.
Dodatočné schválenie právneho úkonu zo dňa 16.07.2015,je taktiež neplatný právny úkon, nakoľko je
v úplnom rozpore so zásadou zákazu retroaktivity a v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Jeho

rodičia ako kupujúci a žalovaná vedeli, že prevod nehnuteľností nie je možné na katastrálnom úrade
uskutočniť a napriek tomu, aby uskutočnili nové konanie na katastrálnom úrade, a uzatvorili novú
platnú kúpnu zmluvu, ktorú by mu dali prečítať a podpísať a kde by bol uvedený aj jeho bankový
účet, tak jednali všetci nečestne a spolu so svojím právnym zástupcom vypracovali dokument s názvom
„Dodatočné schválenie právneho úkonu“, ktorý vydávali za splnomocnenie a týmto podvodným konaním

chceli dodatočne schváliť neplatné právne úkony. Prepis a predaj nehnuteľností sa mohol uskutočniť
v čase žalobcovej osobnej prítomnosti na Slovensku v dobe od 31.5.2015 - 06.06.2015. Namiesto
toho sa všetko uskutočnilo za jeho neprítomnosti. Uviedol, že po prepise nehnuteľností mu Z.. N. K. K..
oznámil, že: “Pripravil si sa o dom” a to viackrát/opakovane. Absolútne nesúhlasí s tvrdením žalovanej,
že mal naliehať na prevod, nakoľko nie je pravda, že by niekedy na Z.. N. K. K.. naliehal. S návrhom

na predaj nehnuteľností prišiel ako prvý Z.. N. K. K.. a bol toho iniciátorom. Keby bol iniciátorom celej
veci žalobca osobne, tak by osobne dbal na to, aby sa celý prevod a prepis nehnuteľnosti na Katastri
a všetky náležitosti týkajúce sa obsahu a znenia Kúpnej zmluvy riešili pod jeho vedením a za jeho
osobnej prítomnosti na Slovensku, teda v dobe 31.5.2015 - 01.06.2015, a nie v jeho neprítomnosti.
Taktiež nie je vôbec pravdou, že mal mať záujem na „vrátenie“ nehnuteľností Z.. N.Q. K. K.. a Z..

Q. K. z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vo veci určenia vyživovacej povinnosti. Uviedol, že
v kúpnej zmluve zo dňa 02.01.2015, ktorá je platná a účinná, bola časť kúpnej ceny v hodnote 140
000,00 eur uhradená na účet V. Slobodu staršieho v R. C.. Žalovaná o všetkom vedela, a tiež, že
pri medzinárodnom SWIFT prevode na účet uvedený v Zmluve zo dňa 02.01.2015 by mohli nastať
problémy, preto bol použitý alternatívny účet. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet N.. K. K. v

R. C.). Taktiež kópia SWIFT transferu zo dňa 07.01.2015 a kópia výpisu z účtu Austrálskej banky
NAB V. K. Z. číslo XXX-XXX C. XX-XXX-XXXX a referencia uvedená pri SWIFT potvrdzuje, že išlo
o transfer v celkovej výške 140.000,00 eur na kúpu domu “House Purchase” - toto bolo odoslané
priamo žalovanej, teda o tom vedela a vo svojom vyjadrení tak neuvádza pravdu. Zvyšná časť kúpnej
ceny vyplývajúca z čl. II Kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2015 vo výške 80 000,00 eur mu bola ako dlh

po spoločnej ústnej dohode odpustená a ako pohľadávka nebola vôbec nikdy vymáhaná, dnes je už
ako pohľadávka premlčaná. Taktiež Z.. N. K. K.. spolu s Z.. Q. K. K.. neodstúpili od kúpnej zmluvy zo
dňa 02.01.2015 z titulu nezaplatenia kúpnej ceny, alebo jej časti, čo urobiť mohli. Záujmom žalobcu vo
vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015 bolo nehnuteľnosť predať, teda predajom nehnuteľnosti
dostať zaplatenú kúpnu cenu, nie vrátiť plnenie. Pokiaľ by išlo o vrátenie plnenia, tak by musela nastať

jedna z dvoch nasledujúcich možností a to v kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015 by muselo byť v čl. II
(Kúpna cena a platobné podmienky) uvedené, že predávajúci svojim podpisom potvrdzuje, že kúpnu
cenu za predaj predmetu Kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2015 v hodnote 220 000,00 eur do dnešného dna
kupujúcemu neuhradil a zároveň sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena za predmet Kúpnej zmluvy
zo dňa 22.06.2015 v hodnote 220 000,00 eur bude uhradená zápočtom pohľadávky medzi stranami

vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2015, musela by byť podpísaná dodatočná Dohoda/Zmluva
o vzájomnom zápočte pohľadávok vyplývajúcich z oboch zmlúv a to zmluvy zo dňa 02.01.2015 a zmluvy
zo dňa 22.06.2015 - takáto zmluva/dohoda uzavretá nikdy nebola. V Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015
teda nešlo a nemohlo ísť o vrátenie plnenia. Kúpna zmluva zo dňa 22.06.2015 je absolútne neplatnáa pohľadávky z nej vyplývajúce sú nepremlčateľné. Žalovaná nepreukázala, že sa v čase prevodu
nehnuteľnosti nachádzal v zahraničí (v Austrálii) a teda nemohol zrealizovať prevod nehnuteľností na
Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. K... Tvrdila, že prevod nehnuteľností bol vykonaný výlučne sledujúc jeho záujem

a údajne na jeho výslovnú žiadosť. Žiadnu takúto žiadosť žalovaná nepreukázala a ani preukázať
nemôže, nakoľko ich o to nikdy nežiadal. Žiadna takáto žiadosť neexistuje. Zmluva je dvojstranný právny
úkon. Podnet navyše vychádzal od Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. K... Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej,
že mal presadiť svoju vôľu u Z.. N. K. K.. a Z.. N. K. K.. na základe jeho výslovnej žiadosti a za
ním vopred známych podmienok mal zrealizovať prevod nehnuteľností uzatvorením Kúpnej zmluvy 3.

Zmluvu nečítal a o podmienkach v nej uvedených nevedel a nemohol vedieť. Dozvedel sa o nich až po
vyžiadaní si dokumentácie od katastrálneho úradu zo dňa 05.05.2022. Keďže za nehnuteľnosť nedostal
dohodnutú kúpnu cenu, ďalej nešlo o darovanie nehnuteľností (Darovacia zmluva podpísaná nebola)
a nešlo ani o vrátenie nehnuteľností (nebola podpísaná samostatná dohoda o zápočte pohľadávok
vyplývajúcich zo zmlúv zo dňa 02.01.2015 a 22.06.2015 a ani nebola kúpna cena v zmluve zo dňa
22.06.2015 uhradená zápočtom pohľadávky) - nemôže ísť o kúpno-predajný vzťah, ale ide o úmyselné

konanie, pri ktorom bol úmysel kupujúcich nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti a nezaplatiť mu za ne
kúpnu cenu. Tento rozpor záujmov medzi ním a splnomocnencom trval od úplného začiatku. Nesúhlasí
s tým, že by malo ísť o bezdôvodné obohatenie, nakoľko podstatou tohto konania je vrátenie plnení a
nie bezdôvodné obohatenie. Práve Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. K.. sa bezdôvodne obohatili, keď previedli na
seba predmetné nehnuteľnosti a nezaplatili mu za ne kúpnu cenu. Ich úmysel nezaplatiť za predmetné

nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu bol už od počiatku, nakoľko aj priamo v kúpnej zmluve úmyselne
uviedli číslo účtu kupujúcej s vedomím, že o tom nemá žiadnu vedomosť, nakoľko to nečítal. Žalovaná
následne môže žiadať o vrátenie bezdôvodného obohatenie od Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. K.. a nie
od žalobcu, keďže oni jej predmetnú nehnuteľnosť predali, aj keď v čase predaja neboli vlastníkmi
nehnuteľností. Žalovaná tak dostane naspäť kúpnu cenu od rodičov, ktorú preukázateľne zaplatila na

základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2017, teda sumu vo výške 220 000,00 eur. Pokiaľ žalovaná
poukazuje aj na obsah dokumentu označeného ako „Schválenie právnych úkonov“ zo dňa 16.07.2015,
ktorý obsahuje jeho výslovné vyhlásenie, uviedol, že Schválenie právnych úkonov zo dňa 16.07.2015
nemožno v žiadnom prípade považovať za splnomocnenie, je to neplatný právny úkon a nemôže
nahrádzať splnomocnenie k úkonu. Žalovaná tiež uvádza, že Okresný úrad C. odbor katastrálny dňa

13.07.2015 rozhodol o prerušení konania vedeného pod N. - XXXXX/XX s odôvodnením, že vzhľadom
na skutočnosť, že osoba splnomocnenca Predávajúceho je rovnaká ako jeden z kupujúcich podľa
kúpnej zmluvy, s upozornením, že v prípade neodstránenia nezrovnalostí týkajúcich sa potencionálneho
konfliktu záujmov žalobcu a Z.. N. K. K.., dôjde k zastaveniu katastrálneho konania. Ďalej uviedol, že
kataster vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva aj napriek tomu, že splnomocnenie

bolo absolútne neplatné a nemohol od neho ani následne požadovať dodatočné schválenie absolútne
neplatného právneho úkonu. Žalovaná určite nie je dobromyseľným nadobúdateľom, nakoľko o celej
veci vedela a to už len z toho dôvodu, že celú komunikáciou so žalobcom a zároveň aj korešpondenciu
riešila so žalobcom predovšetkým žalovaná. Z.. N. K. K.. a Z.. Q. K. K.. nemali dobrý úmysel. Dal do
pozornosti aj skutočnosť, že dňa 08.09.2023 bolo na Okresné riaditeľstvo PZ v C. P. podané trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu .
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.01.2024 uviedla, že žalobcove tvrdenia v žalobe a
vyjadreniach považuje za účelové a vytrhnuté z kontextu vzájomných dohôd žalobcu s jeho rodičmi (Z..
Q. K. a Z.. N. K.), v snahe o určenie absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 a tým
o opätovné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet Kúpnej zmluvy zo

dňa 22.06.2015. Žalobca sa začal zaujímať o platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 a súvisiacu
úhradu kúpnej ceny až po viac než šiestich rokoch po jej uzatvorení. Žalovaná je presvedčená, že
žalobca svojim konaním sleduje zámer obohatiť sa na úkor svojich rodičov, ako aj na jej úkor, v
súlade so skutočnosťami, ktoré sa odohrali v roku 2015.Poukázala na zákonné náležitosti právneho
úkonu, ktoré musí právny úkon vo všeobecnosti spĺňať na to, aby mohli nastať účinky, ktoré konajúce

subjekty chceli dosiahnuť. Medzi takéto náležitosti Občiansky zákonník zaraďuje náležitosti osoby
(subjektu), náležitosti vôle, náležitosti pomeru vôle a prejavu a náležitosti predmetu. Je nepochybné,
že vôľa konajúceho subjektu smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu musí byť slobodná
a vážna. Navonok zas musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Pokiaľ by právny úkon nespĺňal
tieto predpoklady, bol by absolútne neplatný. Inými slovami, právny úkon nie je vykonaný vážne,

pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto
prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Poukazujúc na tieto základné teoretické východiská,
náš právny poriadok definuje konanie ako právnu skutočnosť závislú od vôle. Konanie preto hodnotí s
ohľadom na vôľu subjektu práva (v danom prípade žalobcu). Pri úvahách ako správne právne posúdiťprávnu relevanciu konania žalobcu je potrebné vyhodnotiť jednak proces utvorenia obsahu vôle, ako aj
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený (v danom prípade p. N. K. K.. ako otcovi žalobcu
v prípade udelenia plnomocenstva) a taktiež jeho formalizovaný prejav tak vo vzťahu k obsahu a forme

Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 a udelenému plnomocenstvu zo dňa 02.01.2015 z dôvodu faktickej
neprítomnosti žalobcu na území Slovenskej republiky s cieľom realizácie jeho vôle previesť vlastnícke
právo. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca chcel realizovať svoju vôľu previesť vlastnícke právo
a túto i uzavretím kúpnej zmluvy a udelením plnomocenstva zodpovedajúcim spôsobom súladným
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj Katastrálneho zákona i uskutočnil.

Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že na základe splnomocnenia zo dňa 02.01.2015, ktoré žalobca
označuje ako „generálne“ nie je možné previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pokiaľ žalobca
ako splnomocniteľ mal vedomosť o takomto právnom úkone - Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015,
rozumel a bol plne uzrozumený s následkami takéhoto právneho úkonu, čo vyplývalo aj z e-mailovej
komunikácie žalobcu s otcom Z.. N. K., a žalovanou, a čo nakoniec aj žalobca písomne výslovne
potvrdilvSchváleníprávnychúkonovzodňa16.07.2015.Samotnýžalobcanespochybniteľnýmaprávne

relevantným spôsobom i formou prejavil vôľu k uzavretiu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 udelením
splnomocnenia svojmu otcovi. V čase uzatvárania Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 neexistoval
rozpor, ani žiaden konflikt záujmov žalobcu a Z.. N. K., ako splnomocnenca, nakoľko žalobca bol plne
uzrozumený s prevodom vlastníckeho práva na kupujúcich - Z.. Q. K. a Z.. N. K., v zmysle Kúpnej
zmluvy zo dňa 22.06.2015, čo aj sám navrhoval (výslovne potvrdil v Schválení právnych úkonov zo

dňa 16.07.2015) a mal následne záujem v čo najskoršej dobe vykonať. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že kataster, pochybil nakoľko žalobca nie lenže výslovne splnomocnil Z.. N. K. na uzavretie
Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015, ale dodatočne písomne výslovne potvrdil katastru, že o predmetnom
právnom úkone má vedomosť, súhlasí s ním a je uzrozumený s jeho následkami. Práve zo strany
žalobcu dochádza k porušovaniu občianskoprávnej zásady „pacta sunt servanda“ t. j. „zmluvy sa majú

dodržiavať' a tiež zásady zmluvnej voľnosti, kedy žalobca namieta platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa
22.06.2015, pričom sám žalobca písomne určito prejavil slobodnú vôľu, keď splnomocnil Z.. N. K. K..na
uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy a následne znova deklaroval prostredníctvom Schválenia právnych
úkonov zo dňa 16.07.2015 svoj záujem o realizáciu právneho úkonu - uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa
22.06.2015, a s tým súvisiaci prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam na kupujúcich. Tvrdenia

žalobcu, že si kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.2015 neprečítal, lebo „dôveroval svojim rodičom“ sú klamlivé
a zavádzajúce, pretože v rámci zásady „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým"
je povinnosťou účastníkov právnych úkonov sa aktívne zaujímať o ochranu a výkon svojich práv. Pre
úplnosť uviedla, že v Kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015 bol uvedený bankový účet Z.. Q. K. z dôvodu,
že na prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcu na kupujúcich - Z.. Q. K.

a Z.. N. K. bola použitá totožná kúpna zmluva ako pri právnom úkone nadobudnutia nehnuteľností
žalobcom, v ktorej došlo iba k výmene zmluvných strán. K ďalším skutkovým okolnostiam, na ktoré sa
žalobca opakovane odvoláva uviedla, že žalobca tieto tvrdenia uvádza po viac než šiestich rokoch
od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015. Bol to práve žalobca kto inicioval a opakovane
prejavil zámer a vôľu previesť predmetné nehnuteľnosti naspäť na rodičov, čoho dôkazom sú jeho

e-maily zo dňa 16.06.2015, v ktorých výslovne žiada, aby majetok, ktorý je v jeho vlastníctve (čo
zahŕňalo mimo iného aj predmetné nehnuteľnosti), urýchlene previedli. Žalobca opakovane e-mailom,
či telefonicky kontaktoval rodičov ako aj žalovanú, pričom požadoval od svojich rodičov a tiež žalovanej,
aby uskutočnili prevod vlastníctva jeho majetku naspäť na rodičov. Žalobca teda sám inicioval prevod
nehnuteľností na rodičov. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.2015, tak jej znenie zodpovedá

zneniu kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2015, len v hlavičke sú navzájom vymenení predávajúci a kupujúci,
preto žalobca nemôže argumentovať tým, že by kúpnu zmluvu nečítal. Žalobca sa s kúpnou zmluvou
z 22.06.2015 oboznámil tak, ako sa oboznámil aj s Kúpnou zmluvou zo dňa 02.01.2015. Príprava
Kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 teda prebehla spolu so žalobcom, ktorý bol informovaný o procese
tvorby jej obsahu, ktorý bol vytvorený v súčinnosti s realitnou kanceláriou. So znením kúpnej zmluvy

zo dňa 22.06.2015 a dňa 02.01.2015, ktoré sa zhodujú, sa žalobca nevyvrátiteľne oboznámil ešte v
januári 2015 dňa 02.01.2015, keď žalobca osobne podpisoval kúpnu zmluvu zo dňa 02.01.2015, ktorej
znenie zodpovedá Kúpnej zmluve č. X zo dňa 22.06.2015. Keď Okresný úrad C., katastrálny odbor, dňa
13.07.2015 rozhodol o prerušení konania vedeného pod N. - XXXXX/XX s odôvodnením, že vzhľadom
na skutočnosť, že osoba splnomocnenca predávajúceho (žalobcu) je rovnaká ako jeden z kupujúcich

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015, s upozornením, že v prípade neodstránenia nezrovnalostí
týkajúcich sa potencionálneho konfliktu záujmov žalobcu a Z.. N. K. K., dôjde k zastaveniu katastrálneho
konania, samozrejme sa táto skutočnosť bezodkladne so žalobcom dňa 14.07.2015 odkomunikovala -
e-mailom a aj cez videohovor prostredníctvom aplikácie Skype s rodičmi žalobcu. Žalobca chcel tietonezrovnalosti urýchlene odstrániť a potvrdiť prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
naspäť na rodičov. Žalobca zabezpečil vyhotovenie dokumentu - Schválenie právnych úkonov zo
dňa 16.07.2015 (vo vyjadreniach označovaný aj ako dodatočné schválenie právnych úkonov), osobne

podpísal a notársky osvedčil svoj podpis na tomto dokumente a taktiež zabezpečil jeho doručenie otcovi,
a žalobca ako účastník katastrálneho konania zabezpečil prostredníctvom otca doručenie dokumentu -
Schválenie právnych úkonov zo dňa 16.07.2015 na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor. Teda aj
týmito úkonmi možno potvrdiť vôľu žalobcu prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na jeho
rodičov v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 uskutočniť. Zopakovala, že nadobudla vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam v dobrej viere a žalobca sa v auguste a septembri roku 2022 pokúšal žalovanú
z predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu) vysťahovať na základe vykonštruovanej a antidatovanej
nájomnej zmluvy. Žalovaná a rodičia žalobcu konali vždy v dobrej viere, pomáhali žalobcovi a dlhé
roky sa nechali žalobcom využívať, no žiaľ, namiesto vďaky sa dočkali len takéhoto odsúdeniahodného
zaobchádzania zo strany žalobcu voči nim - vo forme nadávok, ponižovania, opovrhovania, fyzických
útokov a nespočetných neopodstatnených žalôb a trestných oznámení zo strany žalobcu na ich úkor,

spôsobujúcich im značné finančné výdavky a tiež psychickú ujmu.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2024 uviedol, že tvrdenia žalovanej v podaní zo dňa
12.01.2024súúčelové,absurdnéanepravdivé.Uviedol,že odjúla2002aždomarca2019 žilapracoval
v zahraničí, marci 2019 sa vrátil na Slovensko, ale od polovice septembra 2019 až do júla 2020 znovu
veľmi intenzívne chodil na pracovné cesty do zahraničia, hlavne do Austrálie - dalo by sa povedať, že

v tomto období bol viac v zahraničí než na Slovensku. Od roku 2015 až do roku 2021 tiež s otcom
vlastnili spoločnosť poskytujúcu služby v oblasti telerádiologie, ktoré za spoločnosť poskytoval výhradne
žalobca. Od októbra 2022 do januára 2023 opäť intenzívne odchádzal na zahraničné pracovné cesty, a
nakoniec sa zo Slovenska definitívne odsťahoval. V roku 2015 žil a pracoval v Austrálii a na Slovensko
cestovával len občas. Dom na Č. V. Č. XX v Bratislave (ďalej len „dom”), za ktorý riadne zaplatil,

právoplatne nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2015. K tomuto domu dal otcovi v ten
istý deň, teda 02.01.2015 splnomocnenie aby v dobe jeho neprítomnosti mohol riešiť poistenie, dane,
odbery energií, inkaso a ďalšie záležitosti ohľadom domu. Išlo ale o generálne splnomocnenie, ktoré
nezahŕňaklauzuluopredajiaprevodenehnuteľnosti,aleboklauzulu,vktorejbyvýslovnesplnomocňoval
otca na podpísanie kúpnej zmluvy na tento dom. V tom čase, teda 02.01.2015, sa o ďalšom predaji

domu, alebo zmene vlastníckeho práva na dom ani neuvažovalo, prečo by aj. Následne sa vrátil zo
Slovenska do Austrálie, kde vtedy žil. Z e-mailovej komunikácie so žalovanou zo dňa 06.01.2015 je
zrejmé, že za dom vtedy zaplatil kúpnu cenu a aj ako bolo všetko dohodnuté. Nakoľko na Slovensku
až do mája 2019 osobný účet nemal, musel za dom vtedy zaplatiť zo svojho zahraničného účtu,
ktorý mal vtedy v Austrálii. Dňa 07.01.2015 za nehnuteľnosť aj zaplatil 140 000,00 eur, zvyšok kúpnej

ceny mu bol odpustený. Dňa 14.02.2015 mu družka, s ktorou vtedy žil v Austrálii oznámila, že chce
odísť z Austrálie do Spojeného kráľovstva (odkiaľ pochádzala) aj s mojou dcérou, ktorá sa v Austrálii
narodila. Aj napriek môjmu nesúhlasu potom dňa 01.05.2015 družka dcéru uniesla a m od tej doby
trávil dni buď riešením únosu dcéry na austrálskych a neskôr britských súdoch, alebo prácou. Dom sa
rozhodol predať na podnet svojich rodičov ,a to okolo apríla 2015. Dôvodom bolo, že po dramatickom

konci s družkou pochopil, že sa na Slovensku so svojou vlastnou rodinou (teda so svojou družkou a
s vlastnou dcérou) asi neusadím. Ďalej za daných okolností dom predstavoval len zbytočné starosti a
výdaje, ktorých mal aj tak už dosť. Tiež očakával vysoké výdavky na advokátov zastupujúcich ma pred
austrálskymi a britskými súdmi ohľadne únosu dcéry. Nápad otca dom predať sa mu pozdával. Dom
som chcel predať za cenu v rozpätí 200 000,00 - 250 000,00 eur tomu, kto zaplatí viac. Keďže sa rodičia

vtedy ako prví ponúkli s tvrdením: „my sme ti práve predali dom, čo keby si ho predal naspäť', vyhovel
im. Navyše sa nemusel zaoberať hľadaním kupca a obhliadkami domu. Dohodli nakoniec kúpnu cenu
na 220 000,00 eur. Rozhodne ale nešlo o dar, ale o predaj. Tiež nešlo o nejaké „vrátenie plnenia“,
ako tvrdí žalovaná. Nebol totiž dôvod vracať nehnuteľnosti, za ktoré zaplatil. Rodičom dôveroval a
tak nechal predaj a prepis nehnuteľností na nich, lebo bol dosť zaneprázdnený. Otec mu povedal,

že celú vec zariadi namiesto neho, aby sa mohol koncentrovať na súdne riešenie únosu .Rodičia
potom organizovali prípravu listín u svojho právneho zástupcu na Slovensku aj celý proces predaja a
prepisu domu, ktorý sa síce mohol uskutočniť počas jeho pobytu na Slovensku v období 31.05.2015 -
06.06.201,5aleneuskutočnilsa,ajkeďnatoboloodapríla2015dosťčasu.Keďsavtomtoobdobípočas
pobytu na Slovensku na predaj domu otca opýtal, tak sa vyhovoril, že celá vec je skoro hotová a bude

uskutočnená neskôr, no nepovedal kedy. Kúpne zmluvy mu otec čítať nedal, ani neposlal na kontrolu
alebo pripomienkovanie mailom. Dokument „Dodatočné schválenie úkonov“ si poriadne neprečítal,
nemal právne znalosti a ani v Austrálii nezohnal nikoho, kto by poznal slovenské právo a kto by mohol
danýdokumentodborneprávneposúdiť.Jednal vdobrejviere,žedompredáapeniazezadomdostane.Na Slovensko sa vrátil v marci 2019. Chovanie žalovanej, ale hlavne rodičov bolo veľmi zvláštne, dosť
emotívne v negatívnom slova zmysle a s pribúdajúcim časom sa stupňovala ich nenávisť a agresivita
voči nemu. Bol stále zaneprázdnený prácou, no dožadoval sa peňazí, alebo aby mu rodičia vrátili

nehnuteľnosti. Navyše Covid pandémia všetko spomaľovala a komplikovala. V druhej polovici 2019 už
opäť chodil späť do Austrálie na pracovné cesty a prvý polrok 2020 strávil v Austrálii až 5 mesiacov.
Paralelne tiež riešil súdne spory so svojou bývalou družkou v Británii. Bol teda preťažený a časovo
už nezvládal riešiť situáciu s rodičmi. Cely proces vymáhania nehnuteľnosti začal eskalovať koncom
roku 2021. Vtedy začal riešiť veci prostredníctvom mediátorov a od októbra 2021 cestou advokátov.

Nakoľko zmier s rodičmi aj napriek podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva stále možný nebol a do
dnešného dňa mu nevrátili ani dom ani peniaze, podal vo veci dna 08.09.2023 aj trestné oznámenie.
Dodal, že žalovaná, ktorá riešila celu korešpondenciu za rodičov jednak vo vzťahu s ním a jednak
vo vzťahu s právnikom rodičov, teraz v dome býva a je v osobnom dennom kontakte s rodičmi, má a
mala u nich vždy trvalý pobyt a v značnej miere sa podieľala na príprave celej veci ohľadom predaja
nehnuteľnosť. Mal dobré dôvody, prečo danú situáciu spočiatku neriešil. Predovšetkým o tejto situácii

po značnú dobu ani nevedel, pretože kúpna zmluva mu nebola poskytnutá, a to ani následne a v
danej dobe nevidel dôvody pre nejakú nedôveru voči rodičom. Bol v dobrej viere, že od nich peniaze
za predaj nehnuteľností prídu na jeho účet. Aj keď žiadna platba nechodila, tak veľmi dlho rodičom
požiadavku na úhradu kúpnej ceny nepripomínal, pretože mu to bolo voči nim trápne. Nechcel ich
nejak rozhnevať, mal obavy, aby sa kvôli tomu neurazili. Keď sa nakoniec odvážil rodičov spýtať sa

na túto vec, tak mu vždy len sľubovali, že zaplatia, zdráhal sa túto vec riešiť právnou cestou. Po celú
dobu bol viac než značne vyťažený v osobnom aj pracovnom živote . Je to práve žalovaná a jej rodičia,
ktorí sa obohatili na jeho úkor, a to tak, že ho uviedli do omylu pri predaji nehnuteľností, ktorý sami
podvodným spôsobom v jeho mene uskutočnili a jemu za nehnuteľnosti nezaplatili. Pokiaľ žalovaná
uvádza, že chcel previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zabúda, že jeho cieľom bol legálny

predaj nehnuteľností a v rámci tohto predaja bolo cieľom utŕženie kúpnej ceny, samotné nadobudnutie
nehnuteľností kupujúcimi bolo vzhľadom k synalagmatickej povahe právneho vzťahu nevyhnutným
dôsledkom, ale pre neho podružnou skutočnosťou. Rodičia ale zneužili jeho dôverčivosť a vedome
úmyselneuviedliprevýplatukúpnejcenyčísloúčtu jeho matky,abytaknadobudlinehnuteľnostizdarma.
Zopakoval, že naďalej trvá na tom, že splnomocnením zo dňa 02.01.2015 splnomocnencovi nedal

oprávnenie, aby za neho činil úkony spočívajúce v prevode nehnuteľností, čo vyplýva z formulácie textu
splnomocnenia, ako aj z okolností, za ktorých bolo vystavené. Pokiaľ by bolo jeho úmyslom umožniť
touto plnou mocou prevod nehnuteľností, vyjadril by sa v tejto listine explicitne, alebo prinajmenšom
výrazmi ako „...aby ho v plnom rozsahu práv zastupoval vo všetkých právnych úkonoch pri nakladaní
i dispozícii s uvedenými nehnuteľnosťami...“. Jeho skutočnou vôľou, ktorá bola splnomocnencovi

aj v tej dobe známa, bolo zaistenie plnenia bežných úkonov spojených s nehnuteľnosťami, teda aby
splnomocnenec v dobe jeho neprítomnosti mohol riešiť poistenie nehnuteľností, dane, odbery energií,
inkaso a ďalšie obdobné záležitosti. Vzhľadom na to, že splnomocnenie podpísal v rovnaký deň, ako
kúpnu zmluvu z 02.01.2015, ktorou som ako kupujúci nadobudol nehnuteľnosti, si splnomocnenec v
žiadnom prípade z tohto splnomocnenia nemôže vyvodzovať, že sa toto vzťahuje aj na predaj a prevod

nehnuteľností, alebo podpísanie kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosti od rodičov nekupoval preto, aby už v
deň ich kúpy uvažoval o ich predaji, to odporuje aj obyčajnému sedliackemu rozumu. Z obsahu mailu z
16.06.2015 sa jasne podáva jeho zámer k prevodu majetku na spoločnosť CMX s.r.o., nie na Z.. K. K.. a
jeho manželku. V tomto ohľade teda daný e-mail nijako nesvedčí o jeho zámere previesť nehnuteľnosti
na rodičov. Dodal, že od 26.06.2015 do 17.05.2021 bol spoločníkom a konateľom CMX s.r.o., takže

v prípade prevodu nehnuteľností na túto spoločnosť by nad nimi mal kontrolu. To ale rozhodne nie je
pravda o prevode do vlastníctva Z.. K. K.. a Z.. K. K.. .Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že bol s prevodom
vlastníctva k nehnuteľnostiam na manželov K. K.. plne uzrozumený. Z následného jednania manželov K.
K.., ktoré je relevantné pre výklad ich úmyslu, je naopak zrejmé, že mu neuhradili a ani nikdy nemienili
uhradiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Dovoláva sa zásady zákazu výkonu práv v rozpore s dobrými

mravmi, kedy na strane Z.. K. K.. a Z.. K. K.. tento rozpor s dobrými mravmi spočíval v zámernom
uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej znenie mu neposkytli, pričom Z.. K. K.. na to zneužil k tomu neurčené
splnomocnenie,. zjavne úmyselne uviedli číslo účtu Z.. K. K.. a žalovaná im v tomto konaní asistovala
najneskôr v rámci e-mailovej komunikácie s ním, kedy po ňom vyžadovala schválenie právnych úkonov
aj napriek tomu, že mu neposkytla znenie právneho úkonu, ktorý mal takto schváliť. Žalovaná tvrdí, že

pokiaľ bol oboznámený s kúpnou zmluvou zo dňa 02.01.2015, tak bol oboznámený s kúpnou zmluvou
zo dňa 22.06.2015, avšak opomína dôležitú skutočnosť - že ako predávajúci by rozhodne nesúhlasil,
aby kúpna cena bola hradená kupujúcim na účet kupujúceho. Bola to žalovaná, kto zaistil prípravudokumentu „Dodatočné schválenie právnych úkonov“ a toto mu zaslala k podpisu. Naďalej má za to, že
predmetná kúpna zmluva je neplatná a zopakoval dôvody jej neplatnosti.
7. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že kúpnu zmluvu nevidel ani nepodpísal. V kúpnej zmluve bol kupujúci

Z.. N.Í. K. K. K. Z.. Q. K. a predávajúci Z.. P.. N. K. Z.. Pokiaľ ide o návrh na vklad tento taktiež nevidel,
nepripomienkoval. V tom čase bol v Austrálii a musel by byť nejaký lístok z pošty. Poštu z katastra prebral
N. K. K. a nepreposielal mu ju. V kúpnej zmluve bol účet predávajúceho uvedený účet Q. K. staršej.
Nebola mu uhradená kúpna cena v deň podpisu zmluvy, ani neskôr. Za túto nehnuteľnosť - dom , ktorú
kúpil v januári 2015 kúpnu cenu rodičom uhradil. Žalovaná sa podieľala na príprave zmlúv a kúpnej

zmluvy z 22.06.2015, tieto mi neboli zaslane na pripomienkovanie. Až keď kataster prerušil konanie dňa
13.07.2015, tak mu došiel 14.07.2015 e-mail so splnomocnením s tým, že musím prísť osobne, alebo
musí osobne podpísať splnomocnenie. Dôvodom predaja nehnuteľnosti rodičom bolo, že potreboval
peniaze na právnikov v Austrálii týkajúcich saj dcéry s družkou. Dôvodom podpisu splnomocnenia z
02.06.2015 bolo splnomocnenie týkajúce sa všeobecných záležitostí ohľadom domu, aby mohol otec
vstupovať do domu, platiť inkaso, daňové veci, zúčastňovať sa schôdzí, nebolo jedným z oprávnení

aj predať nehnuteľnosť. Splnomocnenie otcovi z dňa 04.03.2013 bolo všeobecné splnomocnenie s
tým, aby otec mohol riešiť a platiť dane, inkaso, vstupovať do bytu, zúčastňovať sa schôdzí. Bolo to
splnomocnenie na byt na E.. Kúpnu cenu k domu stanovil tak, že si pozrel kúpnu cenu domov v danej
lokalite a dobe. O obsahu kúpnej zmluvy z 22.06.2015 a návrhu na vklad sa dozvedel až 05.05.2022,
keď bol osobne na katastri vypýtať si celý spis týkajúci sa tejto veci. Udelil plnú moc dňa 01.02.2015

Slobodovi staršiemu a bol oboznámený s jej obsahom. Schválili úkon zo dňa 16.07.2016 označený
ako schválenie právnych úkonov, bol v Austrálii, nemá právne vzdelanie. Prečítal ho. Nie je právnik.
Je pravda, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že potreboval peniaze. Neboli mu
uhrádzane sumy týkajúce sa kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015. Písomne, ústne alebo cez skype alebo
akokoľvek ohľadom kúpnej zmluvy z 22.06.2015 so žalovanou nekomunikoval. Komunikoval s rodičmi

vo všeobecnej miere. Dodatočné schválenie úkonu pre kataster mu bolo zaslané dňa 14.07.2015
žalovanou.
8. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že žalobca bol iniciátorom prevodu. Veľmi tlačil na tento prevod, aby
sa uskutočnil. Bol to veľký nátlak a vôľa bola z jeho strany. Tlačil na rodičov. Vôľa bola z jeho strany, aj
iniciatíva k tomuto prevodu. Dokonca tlačil na to, aby sa použila tá istá zmluva, ako pri prevode domu

na neho. Bol to neskutočný tlak. Vyvolával, vypisoval, keď sa nedovolal rodičom, volal jej. Tlačil, aby
bol čím skôr podaný návrh na vklad nakoľko potreboval peniaze. Pokiaľ ide o číslo účtu, sám žalobca
chcel, aby bol uvedený tento účet, nakoľko nemal účet v SR a účet, ktorý mal bol spoločný s bývalo
družkou,sktoroubolvsporeanechcelhopoužiť.Kúpnuzmluvuzodňa22.06.2015 vypracovalarealitná
kancelária.Žalobcamal kdispozíciitútozmluvu,jetotaistázmluvaakozjanuára2015,lensúvymenené

strany. Bol oboznámený z jej obsahom v januári 2015. Na žiadosť žalobcu tam bolo č. účtu, ktorý žiadal
uvedenie toho istého, čo bolo v zmluve v januári 2015. Túto žiadosť adresoval rodičom a jej ohľadom
zmluvy. Má vedomosť, že kúpna cena v súvislosti s touto zmluvou bola žalobcovi uhradená v roku 2015,
dostal ju vyplatenú prevodom dňa 27.6.2017 na nemecký účet žalobcu. Bola zapojená do tohto procesu,
žalobca neskutočne tlačil, vyvolával rodičom ako aj jej, písal emaily. Dodatočne schválenie právneho

úkonu vypracoval právnik M.. U. na žiadosť žalobcu toto posielal M.. U. prostredníctvom nej, nakoľko
nemal jeho emailovú adresu. Žalobca ju žiadal o vysťahovanie 06.08.2022 a 12.09.2022. Žalobca
vyslovene tlačil na rodičov na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod domu, na základe plnej moci z januára
2015 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z 22.06.2015. Žalobca bol so všetkými obsahmi týchto úkonov
oboznámený, dennodenne o tom komunikoval ,dokonca schválenie právneho úkonu bolo editovane vo

worde ktoré si vytlačil, so svedkom podpísal, bolo apostilované a zaslané ku katastrálnemu konaniu.
Platba bola žalobcovi uhradená v súvislosti so zmluvou z 2015, prebehla v 2 tranžiach na účet v S. v H..
Nemôže komunikovať za neho, prečo to on nepodpísal, keď bol v SR, on komunikoval, on prejavil vôľu.
9. Z výpovede svedka Z.. N. K. K.. vyplýva, že strany sporu pozná, žalobca je syn s ktorým má narušené
vzťahy už dlhšiu dobu, s dcérou sú vzťahy dobré. Uviedol, že prevod domu bol vyslovene na žiadosť a

nátlak žalobcu. Boli použité tie isté zmluvy, ako pri prevode domu a bytu na Kazanskej na jeho osobu
a splnomocnenia, ktoré mu boli dané k týmto nehnuteľnostiach po ich nadobudnutí žalobcom, aby sa
mohol o ne strať a platiť potrebné veci. Syn bol oboznámený s obsahom týchto vecí a úkonov, sám ich
chcel. Vyslovene to bolo na jeho požiadavku. Najjednoduchšia cesta bolo schválenie právneho úkonu,
čo požadoval kataster, aby mohlo dôjsť k rýchlemu prevodu. Určite sa s týmto oboznámil, bolo mu to

zaslané do Austrálie. To podpísal. Neboli problémy. Chodili na dovolenky aj s vnučkou t.j. jeho dcérou
do Anglicka a podobne. Až následne sa vzťahy zhoršili. Vyhrážal sa im, že neuvidíme vnučku a vyústilo
to do fyzického napadnutia manželky. Podľa neho si vymýšľa a klame, že nebol oboznámený s týmto,
všetko bolo na jeho podnet a so všetkým bol oboznámený. Pokiaľ ide o účet aj ten tam bol ponechaný zpôvodnýchzmlúv.Poincidentesmanželkou muurýchleneposlalplatbu130000,00eur +10000,00eur,
celkom 140 000,00 eur na účet v Nemecku, lebo bol aj nahnevaný, avšak nemal toľkú hotovosť a 130
000,00 eur poskytla dcéra, pretože tam vtedy už bývala v tomto RD a plánovala si založiť rodinu. Rodinný

dom s manželkou kupovali za účelom zabezpečenia bývania detí a to jedného alebo druhého. Byt na E.
predtým už vlastnil syn. Pokiaľ ide o prípravu kúpnej zmluvy a právnych dokumentov ohľadne prevodu
rodinného domu toto všetko zabezpečoval on a pomáhala mu pri tom dcéra, ktorá celý život žalobcovi
taktiež pomáhala. Tieto dokumenty však robili právnici. Nevedel povedať, či žalobca kúpnu zmluvu
videl, ale telefonovali spolu, skypovali a všetko chcel, aby spravili urýchlene. Návrh na vklad za žalobcu

podpísal on, tak ako aj kúpnu zmluvu, mal plnomocenstvo. Poštu z katastra určenú žalobcovi ,keďže
majú rovnaké meno aj tituly preberal on, mal na to aj plnomocenstvo. Túto poštu mu nepreposielal,
aby mu to niekto tam nečítal, lebo tam mal stále spory a telefonicky ho oboznamoval s tým, čo prišlo
z katastra. Z katastra prišlo, že buď treba tie zmluvy podpísať, alebo schválenie právnych úkonov. S
týmto ho oboznámili, a aj sa mu to poslalo. Presne nevie kedy to poslali, dcéra mu to posielala v
e-maily. Myslí si, že bol oprávnený predať dom na základe plnomocenstva na prevod nehnuteľnosti ,

bola to generálna plná moc. Takú istú mal aj na prevod bytu na Kazanskej, tam to kataster schválil a
tento prevod syn ani nenapáda. Došlo k úhrade tejto kúpnej ceny v tento deň, lebo zostali tieto peniaze
na tom účte, tam bolo okolo 400 000,00 eur. Poslal mu 140 000,00 eur preto, lebo toľko zaplatil syn
za ten dom. Podľa neho syn klame, keď podal na nich trestné oznámenie, že mu neuhradili kúpnu
cenu. Úloha žalovanej v celom procese bola posielane mailov a komunikácia, keďže on techniku až

tak dobre neovláda. Navyše syn komunikoval vždy po 22.00 hodine a to už bohužiaľ potom otravoval
dcéru (žalovanú). Žalobca sa o nehnuteľnosti na Č. nikdy nestaral ani neprejavil o ne záujem.
10. Z výpovede svedkyne Z.. Q. K. vyplýva, že obidve strany pozná, sú to jej deti. Myslí si, že zo strany
žalobcu je vo vzťahu k nej a jej manželovi nenávistný vzťah, čo sa prenáša aj voči dcére. S dcérou má
dobrý vzťah, pomáhajú jej ako samo živiteľke s vnukom. Kúpili rodinný dom 14.11.2013 ako investíciu

pre deti. Žalobcovi sa narodila v Austrálii dcéra, vnučka, kde predtým žil so svojou priateľkou z Anglicka .
Tento rodinný dom v 01/2015 previedli na žalobcu. Potom, čo sa vzťahy žalobcu s jeho priateľkou
zhoršili, na nich začal tlačiť, aby previedli tento rodinný dom, nakoľko podľa austrálskych zákonov by
mala jeho priateľka nárok na výživné, aj na polovicu jeho majetku. Za tým účelom im poslal aj mail,
že treba rýchlo predať barák aj byt. Toto malo byť predané spoločnosti CMX, ktorá sa vtedy však len

zakladala. Manžel použil plnú moc, ktorú mal od syna a rodinný dom sa previedol. Pri návrhu na vklad
bolo prerušené konanie a bolo potrebné doložiť buď novú kúpnu zmluvu s podpismi, alebo vystaviť novú
plnú moc. Žalobca pred austrálskym notárom vystavil plnú moc, kde vyjadril svoju vôľu na predaj tohto
rodinného domu aj toho, že sa jedná o túto konkrétnu vec. Následne kataster 14.08.2015 vklad povolil
a získali sme vlastnícke právo. V roku 2017 sa dcére narodil vnuk a oni previedli tento rodinný dom

na žalovanú. Musí povedať, že od obidvoch detí požadovali plnú sumu za rodinný dom, nakoľko už sú
starší. Sumu 220 000,00 eur dcéra splatila z predaja svojho bytu. Syn poslal sumu 140 000,00 eur zo
spoločného účtu v Austrálii, nakoľko nemal podľa našej vedomosti účty na Slovensku. Túto sumu mu
vrátili v roku 2017. Vzťahy medzi nimi sa zhoršili pre vzťah syna voči jeho dcére, našej vnučke, ktorú
chodili do Anglicka opatrovať. O predmete sporu vie, veď sa ich to bytostne týka, to bol ich rodinný dom,

oni ho kúpili, oni ho predali dcére, nemuseli to predať jej, ale cudziemu. Komunikovali o predmete sporu
s dcérou, s manželom, majú dobré vzťahy. Má tu kúpnopredajné zmluvy, má tu mailovú komunikáciu
medzi manželom a synom o vrátení peňazí, kedy sa vrátili, z ktorého účtu, bolo to 130 000,00 eur na
účet v Nemeckej banke, čo poslala dcéra a 10 000,00 eur dali z manželovho účtu, aby to bolo presne.
Kúpnu cenu z kúpnej zmluvy z 22.06.2015 vtedy nemohli zaplatiť ani vrátiť, nemali komu, lebo to

nechcel. Bola to vyložene jeho vôľa. Kúpnu zmluvu pripravovala realitná kancelária, lebo to bola tá istá
kúpna zmluva ako pri pani E., iba sa vymenili kupujúci a predávajúci. Bolo to na želanie žalobcu, ktorý ju
odobril a ktorý ich súril s predajom. Táto kúpna zmluva sa neuzavrela v dňoch 31.05.2015 až 06.06.2015
preto, lebo 02.06.2015 odlietal do Anglicka a nevedel, aké sú tam podmienky, až z toho mailu čo čítala
to vyplýva. Dňa 06.06.2015 odlietal do Austrálie, bolo málo času, vybavovali sa veci okolo vnučky.

Iniciátorom kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 bol žalobca, nebola uhradená kúpna cena , až v roku
2017 bola, lebo to bolo vyslovene na žiadosť žalobcu. V období keď bol majiteľom rodinného domu na
Č. žalobca neprejavil starostlivosť o nehnuteľnosť, neplatil účty ani nič. Ani v období, keď boli vlastníkmi
s manželom. Citovala e-mail z 16.06.2015.
11. V záverečnej reči obe strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách.

12. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Kúpna zmluva zo dňa 22.06.2015 a dňa 02.01.2015,
Splnomocnenie zo dňa 02.01.2015, Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa
22.06.2015, doručenky, kolok v hodnote 66,- eur, Rozhodnutie Okresného úradu C., katastrálny odbor
zo dňa 13.07.2015, Schválenie právnych úkonov zo dňa 16.07.2015, Rozhodnutie Okresného úradu C.,katastrálny odbor zo dňa 14.08.2015, letenky, email žalovanej P.. Q. K. zo dňa 14.07.2015, email zo
dňa 06.01.2015, kópia SWIFT transferu zo dňa 07.01.2015, kópia výpisu z účtu Austrálskej banky NAB
žalobcu, oznámenie MV SR KR PZ v C., OR PZ v C. P., odbor kriminálnej polície o odstúpení trestného

oznámenia zo dňa 06.10.2023, Spoločenská zmluva obchodnej spoločnosti CMX, s.r.o..

13. Žalovaná v konaní predložila nasledovné listiny: e-mail žalobcu žalovanej zo dňa 16.06.2015, Kúpna
zmluva zo dňa 04.11.2013, zo dňa 02.01.2015, zo dňa 22.06.2015 a zo dňa 04.12.2017, Návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 22.06.2015, Rozhodnutie Okresného úradu C.,

katastrálny odbor zo dňa 13.07.2015, Schválenie právnych úkonov zo dňa 16.07.2015, Rozhodnutie
Okresného úradu C., katastrálny odbor zo dňa 14.08.2015, Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny, výzvy
na vypratanie domu zo dňa 12.09.2022 a zo dňa 16.08.2022, potvrdenia o vykonaní platby zo dňa
27.06.2017, Zmluva o nájme zo dňa 02.06.2015, podací lístok zo dňa 16.08.2022, email zo dňa
17.06.2017 a zo dňa 16.06.2015.

14. Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 22 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže

ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.
16. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
17. Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže

ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych
úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
18. Podľa § 31 odsek 1 a 4 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil

v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj
vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu
19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú..
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 33 odsek 1 ,2 a 3 Občianskeho zákonníka ,ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však

splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec
pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez
plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne
bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie

bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie
záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s
ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
23. Podľa § 132 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
24. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpis.

25. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.
26. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k žalobe špecifikovaným nehnuteľnostiam
a tvrdil, že zápis v katastri nehnuteľností, kde je ako vlastníčka ( výlučná a podielová) zapísaná žalovanánezodpovedá skutočnosti. S poukazom na uvedené súd má preukázaný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý tvrdí, že vlastnícke právo svedčí
jemu a nie žalovanej . Zároveň súd mal preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, nakoľko

táto je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka resp. podielová spoluvlastníčka predmetných
nehnuteľností.
27. Žalobca v konaní namietal vlastnícke právo žalovanej a tvrdil, že žalovaná ho nemohla nadobudnúť
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2017 , nakoľko predávajúci ( rodičia), neboli v čase
prevodu vlastníckeho práva na žalovanú ich vlastníkmi a preto v zmysle zásady nemo plus iuris nemohli

ani previesť vlastnícke právo k v žalobe špecifikovaným nehnuteľnostiam na žalovanú.
28. Žalobca namietal, že kúpna zmluva, ktorou žalobca previedol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na svojich rodičov ako kupujúcich zo dňa 22.06.2015 je absolútne neplatný právny
úkon a to z dôvodu opodstatneného predpokladu kolízie záujmov, nakoľko kupujúcim v tejto zmluve
bol aj jeho otec, ktorý ju podpísal aj ako jeho splnomocnený zástupca na základe generálnej plnej
moci zo dňa 02.01.2015. Dôvodil, že predmetné plnomocenstvo je absolútne neplatný právny úkon,

nakoľko predmetné splnomocnenie bolo generálne splnomocnenie a nebolo výslovne vymedzené, ani
vyšpecifikované na predaj tohto domu a bolo podpísané dňa 02.01.2015. Kúpnu zmluvu za žalobcu ako
predávajúceho podpísal Z.. N. K. K.., žalobca túto zmluvu ani nečítal, nakoľko svojim rodičom dôveroval.
Aj keď došlo z jeho strany k dodatočnému schváleniu právnych úkonov dňa 01.08.2015, takýto
právny úkon nemá žiadne právne účinky, pretože splnomocnenie postihnuté absolútnou neplatnosťou

nemožno ako právny úkon ani dodatočne schváliť . Ak je absolútne neplatné predmetné splnomocnenie,
tak je postihnutá absolútnou neplatnosťou aj kúpna zmluva z 22.06.2015. O rozpore záujmov svedčí aj
fakt, že kúpna cena mala byť zaplatená na účet v banke, ktorého vlastníkom nikdy nebol a nemal k
tomuto účtu ani dispozičné právo - pričom účet mal byť priamo Z.. Q.R. K. (matky) ako kupujúcej, čo
dotvára celkový obraz nečestného konania kupujúcich. Kúpna zmluva bola spísaná zo strany právneho

zástupcu Z.. N. K., a Z.. Q. K., ako kupujúcich a žalobca nemal ani vedomosť o tom, že úmyselne
bolo z ich strany uvedené iné číslo účtu. Úmysel kupujúcich získať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva
a neuhradiť za ne kúpnu cenu je určite v rozpore s jeho záujmom získať kúpnu cenu za predmetné
nehnuteľnosti, ktorá mu nebola uhradená.
29. Žalovaná v spore tvrdila, že k uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2025 a prevodu

nehnuteľností na rodičov bol vykonaný výlučne sledujúc záujem žalobcu a na výslovnú žiadosť žalobcu,
ako aj vzhľadom na záujem žalobcu ochrániť svoj majetok v súvislosti s konaním vo veci určenia
vyživovacej povinnosti voči jeho maloletej dcére.
30. Súd uvádza, že podstatou sporu bol žalobcom tvrdený rozpor v záujmoch žalobcu ako
splnomocniteľa (zastúpeného) a jeho zástupcu (splnomocnenca - otca), ktorý ako splnomocnenec bol

zároveň aj jedným z kupujúcim. V tejto súvislosti poukazoval na judikatúru. Súd uvádza, že pokiaľ
ide o poukaz žalobcu na judikatúru, tak z nej vyplýva predovšetkým skutočnosť, že rozpor zástupcu
so záujmami zastúpeného musí byť nielen tvrdený , ale aj preukázaný, čo sa posudzuje v každej
konkrétnej veci individuálne s ohľadom na vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti. Podstatné je
aj, že takýto rozpor medzi záujmami zastúpeného a zástupcu musí reálne existovať v čase uzatvárania

toho právneho úkonu ( úkonov), ktorého sa takýto rozpor týka. Neskoršie rozpory ( napr. aj v rodine)
nie sú právne významné. Ani samotná skutočnosť, že zástupca bol aj zmluvnou stranou zmluvy ešte
nemusí nevyhnutne znamenať konanie v rozpore so záujmami zastúpeného.
31. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený rozpor medzi záujmami žalobcu ako zastúpeného a jeho zástupcu
(otca) k tomu súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobca sám udelil svojmu

otcovi písomné splnomocnenie dňa 02.01.2015, čo ani nebolo sporné. Avšak žalobca tvrdil, že na
podpis kúpnej zmluvy, kde na strane predávajúceho alebo kupujúceho koná splnomocnený zástupca, je
potrebné špeciálne splnomocnenie na podpis kúpnej zmluvy. Na takýto prevod vlastníckych práv nie je
možné udeliť generálne splnomocnenie, nakoľko generálne splnomocnenia sú vo všeobecnosti sporné
dokumenty. Ďalej tvrdil, že udelené splnomocnenie bolo neurčité, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie

a že generálne splnomocnenie a ani špeciálne splnomocnenie na prevod nehnuteľností nie je vo
všeobecnosti možné nahradiť iným dokumentom.
32. Súd k tomu uvádza, že sa s týmito tvrdeniami žalobcu nestotožňuje, nakoľko nemajú oporu ani
v platnej právnej úprave, ani vo vykonanom dokazovaní. Ako vyplýva z predmetnej plnej moci zo
dňa 02.01.2015 (čl.29) žalobca ako vlastník tam uvedených a presne špecifikovaných (určitých)

nehnuteľností splnomocnil svojho otca, aby ho v plnom rozsahu práv zastupoval vo všetkých právnych
úkonovsúvisiacichsuvedenýminehnuteľnosťami. Predmetnáplnámocpodľanázorusúduspĺňavšetky
zákonné náležitosti ustanovenia § 34 odsek 1 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno
udeliť aj plnomocenstvo neobmedzené iba na konkrétny právny úkon, pričom pre platnosť takéhotosplnomocnenia sa vyžaduje iba jeho písomná forma, čo je v danom prípade taktiež splnené. Preto tieto
námietky žalobcu ohľadom platnosti predmetnej plnej moci súd vyhodnotil ako nedôvodné.
33. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, a to zo samotného tvrdenia žalobcu v jeho písomnom

vyjadrení zo dňa 04.03.2024 ( čl. 197 a nasl.), kde popisuje priebeh a časové súvislosti, že dom sa
rozhodol predať na podnet svojich rodičov a to okolo apríla 2015. Dôvodom bolo, že po dramatickom
konci s družkou pochopil, že sa na Slovensku so svojou vlastnou rodinou (teda so svojou družkou a
s vlastnou dcérou) asi neusadí. Ďalej za daných okolností dom predstavoval len zbytočné starosti a
výdaje, ktorých mal aj tak už dosť. Tiež očakával vysoké výdavky na advokátov zastupujúcich ho pred

austrálskymi a britskými súdmi ohľadne únosu dcéry. Nápad otca dom predať sa mu pozdával. Dom
chcel predať za cenu v rozpätí 200 000,00 eur - 250 000,00 eur tomu, kto zaplatí viac. Keďže sa rodičia
vtedy ako prví ponúkli s tvrdením my sme ti práve predali dom, čo keby si ho predal naspäť, vyhovel
im. Navyše sa nemusel zaoberať s hľadaním kupca a obhliadkami domu. Dohodli nakoniec kúpnu cenu
na 220 000,00 eur.
34. Z vyššie uvedeného tvrdenia samotného žalobcu teda jednoznačne vyplýva skutočnosť, že bolo

prejavom jeho vôle nehnuteľnosti, ktoré kúpil predtým od rodičov týmto aj znovu predať za dohodnutú
kúpnucenu220000,00eur.Taktobolauzatvorenáajkúpnazmluvazodňa22.06.2015,ktorúzažalobcu
podpísal ako jeho zástupca otec, ktorý bol aj jedným kupujúcim( druhým bola matka žalobca). Navyše
predmetný právny úkon t.j. predaj nehnuteľnosti za predmetnú kúpnu cenu žalobca schválil aj ďalším
určitým právnym úkonom, a to listinou (čl. 81), kde je jednoznačne uvedené kto je predávajúcim a kto

kupujúcim, na základe ktorej skutočnosti následne kataster nehnuteľností povolil vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúcich. Ak žalobca nemal v úmysle previesť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na jeho rodičov, tak prečo predmetnú listinu podpísal, čo sám potvrdil. Len tvrdenie
žalobcu, že túto listinu nečítal, že nie je právnik a pod. podľa názoru súdu neobstojí a je účelové. Súd
poukazuje v tejto súvislosti aj na to, že žalobca je vzdelaný človek, dlhodobejšie pracujúci v zahraničí,

podnikateľ. Preto nemožno uveriť, že podpísal niečo, čo podľa jeho slov nečítal, že nie je právnik, ale
lekár a pod. Pokiaľ ide o listinu schválenie právnych úkonov ide o jednoznačný a zrozumiteľný text o
tom, čo sa schvaľuje. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje a akcentuje aj na mail žalovanej (čl.110)
adresovaný žalobcovi, ktorá žalobcovi jasne a úplne zrozumiteľne oznamuje problémy na katastri, ako
aj ďalší potrebný a možný postup.

35. Súd preto uvádza, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015 nebol žalobcom
preukázaný žiadny tvrdený reálny rozpor v záujmoch žalobcu ako splnomocniteľa a jeho zástupcu
ako splnomocnenec. Žalobca mal vedomosť s ohľadom na všetky okolnosti ( jeho samotné vyjadrenia,
obsah listiny -schválenie právnych úkonov, ktorý podpísal ),že ako predávajúci prevádza predmetné
nehnuteľnosti jeho rodičom ako kupujúcim. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že predmetná listiny

nie je apostilovaná, nakoľko žalobca jej podpísanie nenamietal.
36. Ďalej žalobca tvrdil, že úmyslom jeho rodičov ako kupujúcich bolo od počiatku neuhradiť mu
kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Takýto úmysel kupujúcich (jeho rodičov) a teda ani jeho splnomocneného
zástupcu (otca) reálne existujúci v čase vykonania právneho úkonu preukázaný v konaní žalobcom
nebol. Takýto úmysel samo osebe nepreukazuje ani skutočnosť, že účet na ktorý mala byť poukázaná

kúpna cena patril kupujúcej ( jeho matke). Z vyjadrení žalovanej ,ako aj z výpovede svedkov (rodičov
strán sporu) , totiž vyplýva konzistentné tvrdenie, že tento účet tam ostal z predchádzajúcej kúpnej
zmluvy, ktorou žalobcovi predali predmetné nehnuteľnosti rodičia, a ktorá bola použitá aj pri prevodu
zo dňa 22.06.2015 a kde došlo len k výmene osôb kupujúcich a predávajúceho.
37. Napokon žalobca predovšetkým dôvodil rozpor záujmov jeho otca ako jeho zástupcu a svojich

záujmov spočívajúci v tom, že rodičia od počiatku mali úmysel nezaplatiť mu kúpnu cenu za
nehnuteľnosť a túto mu ani doposiaľ neuhradili. Avšak z vykonaného dokazovania a to výpovedi svedkov
je úplne zrejmé, že títo žalobcovi uhradili sumu 140 000,00 eur (130 000,00 eur od žalovanej a 10
000,00 eur mali sami ) a to prevodom dňa 27.06.2017, t.j. ešte pred prevodom nehnuteľností kúpnou
zmluvou zo dňa 20.12.2017 na žalovanú, ktorú skutočnosť žalobca ničím nenamietal. Minimálne teda

časť kúpnej ceny bola žalobcovi uhradená v roku 2017. Súd navyše v tejto súvislosti poukazuje aj na
výpoveď svedkyne Z.. Q. K., ktorá uviedla, že kúpnu cenu z kúpnej zmluvy z 22.6.2015 vtedy nemohli
zaplatiť ani vrátiť , nemali komu, lebo to žalobca nechcel, nebola uhradená kúpna cena, až v roku 2017
bola, lebo to bolo vyslovene na žiadosť žalobcu.
38. Žalobca spochybňoval hodnovernosť svedkov (jeho rodičov ) s poukazom na ich dobrý vzťah so

žalovanou a vedomosť o predmete sporu a pod. K tomu súd uvádza, že svedkovia boli poučení o
povinnosti vypovedať pravdu a ich hodnovernosť nie je spochybnená ani tým, že mali vedomosť o
predmete sporu, nakoľko ako vyplýva z celého kontextu konania boli aj priamo účastní namietaných
prevodov a mali teda sami vedomosť o týchto skutočnostiach a okolnostiach prevodu. Navyše ako jezrejmé z tvrdenia žalovanej a svedkov a napokon aj samotného žalobcu, žalovaná sa sama podieľala na
vybavovaní predmetných záležitostí ohľadom nehnuteľností medzi žalobcom a jeho rodičmi, čo vyplýva
aj z predloženej mailovej komunikácie ohľadom postupu katastra, pričom žalobca komunikáciu so

žalovanou ohľadom zmluvy zo dňa 22.06.2015 popieral. Skutočnosť, že vzťahy žalobcu s jeho rodičmi
(ako aj sestrou) sú narušené je úplne zrejmá z celého kontextu konania a vyjadrení strán sporu, avšak
to ešte neznamená, že svedkovia nevypovedali o okolnostiach, ktorých boli aj priamymi aktérmi a
ktoré sú im teda logicky známe, pravdu. Napokon svedkovia sami tieto skutočnosti ohľadne súčasných
narušených vzťahov uviedli súdu pri svojej výpovedi.

39. Žalobca ďalej tvrdil, že mailová komunikácia zo dňa 14.07.2015 potvrdzuje, že chcel previesť
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť CMX s.r.o., ktorá v tom čase už existovala,
a nie na rodičov. Súd k tomu uvádza, že ak žalobca nemal v úmysle previesť vlastníctvo predmetných
nehnuteľností na rodičov, ale na túto spoločnosť, nič mu nebránilo tak urobiť, nakoľko bol ich vlastníkom.
40. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že nebola preukázaná skutočnosť,
žeplnámoczodňa 02.01.2015jeabsolútneneplatná.Žalobcanepopieral,žeprevodvlastníckehopráva

k predmetným nehnuteľnostiam schválil, na základe ktorej skutočnosti následne kataster nehnuteľností
povolil vklad vlastníckeho práva v prospech rodičov žalobcu ako kupujúcich na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 22.06.2015. V konaní nebol preukázaný žalobcom tvrdený rozpor v záujmoch žalobcu ako
zastúpeného so záujmami jeho otca, ako zástupcu žalobcu pri predaji predmetných nehnuteľností.
Pretoabsolútnouneplatnosťounebolapostihnutáanikúpnazmluvazodňa22.06.2015,ktorounadobudli

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam rodičia žalobcu. Preto ani kúpna zmluva zo dňa
20.12.2017, ktorou previedli rodičia žalobcu predmetné nehnuteľnosti na žalovanú nie je neplatná a
žalovaná má riadny nadobúdací titul k predmetným nehnuteľnostiam, ktorému zodpovedá aj súčasný
zápis na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, kde je správne vedená ako ich vlastníčka.
41. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa § 18n ods. 1 písm. d) a ods.2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 01.06.2023, od 1. júna 2023 sa Okresný súd

Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva
v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu
Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. S poukazom na uvedené
preto o žalobách v občianskoprávnych veciach, ktoré boli podané na zaniknutý Okresný súd Bratislava
II do 31.05.2023, je príslušný konať a rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.