Uznesenie – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Vyd/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200750
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324200750.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci navrhovateľov: 1./ O. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. I. O. XXX, 2./ F. M., nar.
X.X.XXXX, bytom N. I. O. XXX, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.2.2024 bol Okresnému súdu Galanta doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci N. I. O., okres Š., v
katastrálnom území N. I. O., ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Š., katastrálny
odbor parcela registra „C“ parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, parcela

registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela
registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela
registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela
registra „C“ parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 na
podiel pod Z.. X,X., v X/XX.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti sú v prírode pozemkom, v zastavanom území
obce N. I. O., tvoria zastavaný pozemok rodinným domom č. súp. XXX a hospodárskou budovou č. súp.
XXX,akoajpriľahlýpozemok,pričomstavbysúvcelostivnašompodielovomspoluvlastníctveukaždejv
podiele X/X-iny k celku. Zvyšné podiely v predmetných pozemkoch na LV č. XXX vlastnia navrhovateľky.
Pôvodne boli tieto pozemky vedené v pkn vložke č. XXXX pre k.ú. N.T. I. O.. Ich právni predchodcovia,
starí rodičia dotknuté podiely odkúpili od knihových vlastníkov v roku XXXX, o ktorom úkone sa však

listina nezachovala. Zachovala sa iba kúpna zmluva zo dňa 9.3.1938 (Čd. XXXX/XX) na základe
ktorej títo právni predchodcovia odkúpili zvyšné podiely v predmetných pozemkoch, ktorá kúpa bola aj
zaknihovaná do pozemkovej knihy. Následne nastali kritické historické udalosti, ako bola zmena hraníc
a následné vojnové udalosti, z toho vyplývajúci chaos, došlo k opomenutiu zaknihovania odkúpenia i
predmetných podielov, ktoré sú predmetom vydržania. V rodine však bolo vždy nesporné, že došlo k
riadnemu odkúpeniu celého pozemku, teda aj dotknutých podielov. Po smrti starých rodičov vstúpila v

celosti do držby predmetných nehnuteľností, teda i dotknutých predmetných podielov ich priama právna
predchodkyňa - matka, dcéra ich starých rodičov, ktorá zomrela X.X.XXXX, OS Galanta sp. zn. XXX/XX/
XXXX, X. I.. XX/XXXX). Po vojne a následnej zmene režimu už nedošlo ku knihovému vysporiadaniu
dotknutýchpodielov.Navyše,vtomčaseplatnýprávnystavdefinovalpozemkyakopredmetsúkromného
a nie osobného vlastníctva. Právna ochrana súkromnoprávnych vzťahov občanov bola nižšieho stupňa,
osobnému vlastníctvu sa dostávalo zvýšenej právnej ochrany. Osobné vlastníctvo bolo nedotknuteľné,

súkromnévlastníctvobololenprípustné,čiprávnetolerované.Tentostavvyplynulzideologickejpodstaty
vtedajšieho spoločenského systému a jako taký bol reflektovaný vtedajším zákonodarstvom. Plne horešpektovala i tzv. socialistická ústava z roku 1960 (Ústavný zákon č. 100/1960 Zb.). V tom čase
panujúci právny poriadok vzhl'adom na uvedené preferoval užívacie vzťahy pred vlastníckymi vzťahmi
k pozemkom, aj z toho dôvodu sa účastníkom týchto súkromnoprávnych vzťahov videlo ich knihové

vysporiadanie ako bezpredmetné. Odvtedy ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti ako svoje
vlastné držali a užívali, vzhľadom na všetky okolnosti držby boli presvedčení o tom, že sú vlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Išlo o ich pozitívne presvedčenie, že vlastníctvo k predmetným pozemkom
nadobudli, ktoré presvedčenie spočívalo na omyle, vyššie popísanom, ktorý omyl bol ospravedlniteľný
(error probabilis). Išlo o vstup do držby odvodeným na základe singulárnej sukcesie. V súvislosti s

nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na súdnu
ochranu podla čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny považovať taký výklad ustanovenia §
134 Obč. zák., ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej
nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve so stavom vlastníckym. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o
existujúci právny dôvod, postačí, ak tu bol aj domnelý (putatívny) právny dôvod (I. ÚS 35/09). Pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pri tom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré
je v súlade s dobrými mravmi (11. ÚS 484/2015-46). Po smrti matky navrhovateliek vstúpili do držby
týchto nehnuteľností s uvedeným vedomím a subjektívnym presvedčením o vlastníctve k predmetným

nehnuteľnostiam. Dotknutí zapísaní knihoví vlastníci, sú podľa ich presvedčenia a podľa potvrdenia
reg. obyvateľov zo dňa 8.1.2024 č.p.: M.-T..X-XXXX/X-XXX neznámi, resp. neznámeho pobytu, ktorú
skutočnosť potvrdila aj obec svojim stanoviskom zo dňa 8.1.2024, pod zn. X/XXXX. Navrhovateľky
nadobudli vlastnícke právo k dotknutým podielom pozemkov dňom 8.1.2023. Vyššie popísaný právny
a skutkový stav si v súlade s ust. § 359d ods. 2 veta druhá CMP osvedčili vo verejnej listine, notárskej

zápisnici zo dňa 14.2.2024, sp. zn. I. X/XXXX, I. XXXX/XXXX, V.. N. N., notára so sídlom v Š..

3. Navrhovateľky doložili súdu Notársku zápisnicu zo dňa 14.2.2024 I. X/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/
XXXX, výpis z listu vlastníctva vedeného Okresným úradom Š., katastrálny odbor pre okres Š., obec
N. I. O., katastrálne územie N. I. O. Č.. XXX, č. XXXX, pozemnoknižná vložka č. XXXX, dokument

verejnéhonotárapodpísanývŠ.dňa9.3.1938vmaďarskomjazyku,Uznesenienotárazodňa29.1.1962,
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. XXD/XX/XXXX zo dňa 4.4.2023, oznámenie Obce N. I. O. zo
dňa 8.1.2024.

4. Súd uznesením č.k. 8Vyd/1/2024-22 zo dňa 11.3.2024 vyzval na uplatnenie námietok proti

vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vyššie uvedených nehnuteľností navrhovateľovi v lehote do
15.10.2024. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 18.3.2024.

5. Následne podaním doručeným dňa 17.4.2024 (teda v zákonnej lehote) sa k predmetnej veci vyjadril
Slovenskýpozemkovýfond,ktorýuviedol,ženavrhovateliavnávrhuuvádzajú,žepôvodnebolipozemky,

ktoré sú predmetom vydržania, vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k.ú. N. I. O.. Ich právni
predchodcovia, starí rodičia, dotknuté podiely odkúpili od knihových vlastníkov v roku XXXX, o ktorom
úkone sa však listina nezachovala. Navrhovateľky predložili zachovanú kúpnu zmluvu zo dňa 9.3.1938
č. d. XXXX/XX, na základe ktorej títo právni predchodcovia odkúpili zvyšné podiely v predmetných
pozemkoch, ktorá kúpa bola aj zaknihovaná do pozemkovej knihy. K tvrdeniam navrhovateľov uviedli,

že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého
sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Zastávajú názor,
že navrhovatelia nijakým spôsobom nepotvrdili pravdivosť svojich tvrdení. Neosvedčili existenciu titulu,
od ktorého odvodzujú vydržanie vlastníckeho práva nakoľko nepredložili právny titul, z ktorého by
mohli, resp. ich právni predchodcovia pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné

presvedčenie, že im nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, patria. Na získanie vlastníckeho
práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby.
Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo 283/2009 publikovanom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto: „Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba

hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a
treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu do každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde drží vec vomyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“ Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, „ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným.“ Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach
navrhovateľmi, resp. ich právnymi predchodcami automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010: „Dlhodobá držba
nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla

v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhujú návrh na začatie konania zamietnuť.

6. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

7. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k

veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

8. Podľa § 359c ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"),
účastníkmi konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania
zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej
sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku, a d) Slovenský pozemkový fond.

9. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práv
ak nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

12. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

13. Predpokladmi vydržania v zmysle § 134 OZ sú: a) spôsobilý predmet vydržania, b) subjekt
vydržania, c) oprávnená držba a d) vydržacia doba. Navrhovateľ musí v návrhu vierohodným spôsobom

opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania. V zmysle ustálenej judikatúry
oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho
práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nieiba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že

mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010).

14. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď
si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí.
Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne
požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto
vec patrí, že je jej vlastníkom.

15. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateliek a námietok Slovenského pozemkového fondu má za to,
že navrhovateľky neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území N.Á. I. O., a parcela registra "C" parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrada o
výmere XXX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

o výmere XX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parcela registra "C" parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2 na podiel pod Z.. X,X., O. X/XX, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na
Okresnom úrade Š., katastrálnom odbore na liste vlastníctva č. XXX. Ako to totiž uviedol aj Slovenský

pozemkový fond, dobromyseľnosť navrhovateliek, resp. ich právnych predchodcov v tom, že im dotknuté
nehnuteľnosti patria, u navrhovateliek chýba, nakoľko zo strany navrhovateliek absentuje predloženie
nadobúdacieho titulu, od ktorého by mohli odvodzovať oprávnenosť svojej držby a na základe ktorého
sa mohli domnievať, že získali vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd ďalej v tomto smere
poukazuje aj na to, že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo,

v zmysle ktorého sa vlastníckej právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy.
Z kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľkami je zrejmé, že jej predmetom boli parcely zapísané vo
vložke č. XXX, pod F..R..X-X Č..XXX, XXX F. XXX pod Z..XX/a.Z.. Navrhovateľky v návrhu žiadnym
spôsobom neidentifikujú právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť
patrí v celom rozsahu. Samotná skutočnosť, že navrhovateľky nehnuteľnosti užívajú v celom rozsahu,

že ich obhospodarujú, neosvedčuje ich dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosť v celom rozsahu patrila
po celú vydržaciu dobu. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Na získanie vlastníckeho práva
vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukazovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby.

16. Vychádzajúc zo zistených skutočností musí súd konštatovať, že navrhovateľky na základe

nimi predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázali/neosvedčili, že splnili podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčili, že ich právni predchodcovia
predmetné nehnuteľnosti užívali dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázali titul, na základe
ktorého do tejto držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 59 ods. 1 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).