Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201428
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624201428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne : A. B. C.,

D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. A., zastúpenej Mgr. Samuelom Dorociakom,
advokátom, ul. 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš proti žalovanej : G. A. C., D. C., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom E. XXXX/XX, F. A., zastúpenej JUDr. Milanom Trnovským, advokátom, Štefánikova 1361/4,
Liptovský Mikuláš, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať byt č. XX H. I. H. X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vrátane jeho
príslušenstva vo vchode č. XX E. A. F. A., ktorý bytový dom je zapísaný na liste vlastníctve č. XXXX,
okres Liptovský Mikuláš, obec F. A., katastrálne územie F. A., a odovzdať tento byt žalobkyni, to všetko

v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná vypratať byt č. 26 nachádzajúci sa na X. J. C. K. I.. L. XXXX, E. M. J. E. E. L. XX
E. A. F. A., ktorý bytový dom je zapísaný na liste vlastníctve č. XXXX, okres Liptovský Mikuláš, obec F.
A., katastrálne územie F. A., a odovzdať tento byt žalobkyni, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto výroku rozsudku.
III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto

náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V žalobe z 27. 3. 2024, doručenej na tunajší súd 2. 4. 2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský Mikuláš, obec F. A., katastrálne územie F. A., a to byt č. XX
N. C. L. XX, O. H. I. H. X. J., E. E. L. XX, stavby bytového domu súp. č. XXXX, vrátane ich príslušenstva,
ktorý bytový dom je postavený na pozemku registra „C“ parc. č. 3317/72, o výmere 636 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj si uplatnila nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že je výlučnou

vlastníčkou obidvoch uvedených bytov, ako aj ich príslušenstva, a v súvislosti s bytom č. XX jej náleží tiež
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 5972/321909
aspoluvlastníckypodielkbytovýmdomomzastavanémupozemkuvrozsahu5972/321909,avsúvislosti
s bytom č. XX spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
v rozsahu 5306/321909 a spoluvlastnícky podiel k bytovým domom zastavanému pozemku v rozsahu
5306/321909. Žalovaná uvedené byty dlhodobo užíva bez akéhokoľvek právneho titulu a bez súhlasu
žalobkyne, pričom za toto užívanie neuhrádza žalobkyni žiadne finančné plnenie, teda užíva tieto byty

bezodplatne. Žalobkyňa sa v minulosti opakovane pokúsila so žalovanou mimosúdne dohodnúť na
uzatvorení riadnej nájomnej zmluvy, ktorej obsahom by bola okrem iného aj dohoda strán na uhrádzaní
nájomného za užívanie uvedených nehnuteľností, pričom vyzvala žalovanú, aby v prípade, ak nedôjde
k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a uhradeniu nájomného v požadovanej výške, nehnuteľnosti vypratala.Písomnou výzvou zo 6. 2. 2024 žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby tieto byty vypratala v lehote 5 dní od
jej doručenia, avšak na túto výzvu žalovaná nijako nereagovala. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa
na § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka.

2. Dňa 24. 6. 2024 bolo na tunajší súd doručené vyjadrene žalovanej k žalobe z 24. 6. 2024, v ktorom
uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnila
tým, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu a poukázala na to, že sa žalobkyňa a žalovaná
v prítomnosti svojich rodičov dohodli, že žalovaná bude bezodplatne užívať predmetné byty (s výnimkou

uhrádzania plnení spojených s užívaním bytov), pretože rodičia strán sporu darovali žalobkyni finančné
prostriedkynaobstaraniepredmetnýchnehnuteľností.Pretožalovanánezasahujedovlastníckehopráva
žalobkyne neoprávnene, ale užíva byty na základe dohody o užívaní uzatvorenej so žalobkyňou za
prítomnosti rodičov, teda nie je pravda, že bez súhlasu žalobkyne dlhodobo užíva tieto nehnuteľnosti.
Na preukázanie týchto tvrdení navrhla žalovaná vypočuť rodičov strán sporu. Žalovaná ďalej uviedla,
že byty č. 25 a č. 26 začala užívať v roku 2013, potom ako sa žalobkyňa nasťahovala do bytu č. XX,

na ulici P. Q. A. v F. A., keď predmetné byty nadobudla na základe zmluvy o výstavbe bytov v dome č.
03/2009 z 8. 1. 2009 (v znení jej dodatku č. 1 z 26. 3. 2010 a dodatku č. 2 z 26. 3. 2010), pričom byt č. XX
bol predaný tretej osobe. Žalobkyňa je v súčasnosti stále vlastníkom bytu č. 26, ktorého cena vrátane
pozemkupredstavovala117967,71eur(vrátaneDPH.)Naúhradutejtokúpnejcenysižalobkyňazobrala
úver vo výške 56 500 eur. Rodičia strán sporu splatili istinu v tejto výške v mesačných splátkach po

305,03 eur, a to po dobu 5 kalendárnych rokov, teda rodičia žalovanej zaplatili za žalobkyňu celkovo
sumu 18-301,80 eur. Rozdiel medzi kúpnou cenou 117.967,71 eur a 56 500 eur (úver), t.j. 60.596 eur
zaplatili rodičia žalobkyne. Okrem týchto nákladov zaplatili rodičia nadštandardné vybavenie vo výške
20.000 eur (podlahové kúrenie, sanita, kúpeľne, obklady, dlažby, koberce a prestrešenie terasy), celkovo
teda rodičia zaplatili sumu 98.897,80 eur. Žalobkyňa sa do bytu č. XX na ulici P. Q. A. v F. A. H. v priebehu

roka 2013, a následne v tom istom roku sa do bytu presťahovala žalovaná. K presťahovaniu sa žalovanej
do bytu č. XX, na ulici P. Q. A. došlo na základe skutočnosti, že rodičia strán sporu predali kúpnou
zmluvou z 8. 12. 2014, V 4971/2014 svoj byt č. 6, nachádzajúci sa na ulici Garbiarskej za kúpnu cenu
86.000 eur. Predmetná kúpna cena bola zo strany rodičov použitá práve na financovanie bytu č. 26.
Otec strán sporu v čase budovania a financovania bytu č. 26 pôsobil vo funkcii člena predstavenstva

a obchodno-technického riaditeľa spoločnosti STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. a preto mal
aj určité možnosti ako splatné záväzky na základe faktúr vystavených STAVOINDUSTRIOU Liptovský
Mikuláš, a.s. uhrádzať neskôr. Žalovaná bývala do doby, kým sa presťahovala v priebehu roku 2013,
v byte č. X, H. R. S., ktorý musela opustiť z titulu predaja predmetného bytu. Po predaji bytu na ulici
Garbiarskej, ktorý bol vo vlastníctve rodičov, došlo koncom leta 2013 za prítomnosti žalobcu, žalovanej

a ich rodičov k ústnej dohode o tom, že žalovaná bude užívať bez nájomného byt č. XX N. L. XX, H.
R. E. F. A. s tým, že bude len platiť náklady spojené s užívaním bytu a s tým, že rodičia uhradia za
žalobkyňu prostriedky zo ŠFRB, ktoré jej boli poskytnuté pri výstavbe bytového domu na ulici Vrbická
v Liptovskom Mikuláši po dobu výstavby, keď predmetný byt č. 26 bol budovaný STAVOINDUSTRIOU
Liptovský Mikuláš, a.s. na základe zmluvy o stavbe domu V 2891/2004. Rodičia poskytli žalobkyni

finančné prostriedky vo výške 293.450 Sk a finančné prostriedky vo výške uvedenej ďalej v tomto
podaní, na konto dohody urovnania medzi žalobkyňou a pánom T.. Rodičia namiesto žalobkyne plnili jej
partnerovi G. T., nar. XX. X. XXXX sumu 350.000 Sk. Na základe tejto skutočnosti sa stala žalobkyňa
vlastníkom bytu č. 25. Rodičia strán sporu na základe oznámenia ŠFRB uhradili v roku 2014 za G.
T. sumu 17.151,46 eur, ktorá predstavuje predčasné splatenie úverovej zmluvy ŠFRB 505/3290/2003,

ktorá sa týkala bytu č. 25 ako dôsledok dohody o urovnaní medzi žalobkyňou a G. T.. Na základe
uvedeného teda rodičia strán sporu poskytli žalobkyni finančné prostriedky vo výške 116.049,26 eur
a 643.450 Sk, a teda rodičia strán sporu mali a doteraz majú oprávnený záujem, aby žalovaná neplatila
nájom za užívanie bytov č. XX a č. XX, H. R. E., E. O. F. A., pričom žalovaná túto dohodu uzavretú
v období podľa vyššie uvedeného tvrdenia plnila. K dôvodu, prečo zaplatila dvakrát nájomné sa vyjadrila

žalovaná tak, že predmetné sumy boli poskytnuté žalobkyni ako finančná výpomoc, pretože v období
pred ich vyplatením sa osobne stretli a žalobkyňa ju požiadala o finančnú výpomoc, teda žalobkyňa
trvala na existencii uzatvorenej ústnej dohody medzi sporovými stranami a ich rodičmi.

3. Dňa 18. 8. 2024 bola na tunajší súd doručená replika žalobkyne z 15. 8. 2024, v ktorej uviedla, že

v plnom rozsahu zotrváva na všetkých doterajších skutočnostiach uvedených v žalobe, pričom považuje
tvrdenia žalovanej za nepravdivé a neúčelové. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná nerozporovala
užívanie nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ale uvádzala skutkové tvrdenia,
ktoré majú nasvedčovať o existencii právneho titulu pre užívanie týchto nehnuteľností. Žalobkyňarozporovala tvrdenie žalovanej ohľadom darovania finančných prostriedkov zo strany ich rodičov
a dodala, že tieto skutkové tvrdenia nemajú s danou vecou žiaden súvis. Žalobkyňa poprela, že by medzi
ňou a jej rodičmi došlo k dohode v akejkoľvek forme, že z dôvodu finančnej pomoci rodičov žalobkyne

táto umožní svojej sestre (žalovanej) bezodplatne trvalo užívať byty, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne.
Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že jej rodičia v rovnakom rozsahu (ak nie viac) finančne pomohli aj
žalovanej. Rodičia žalovanej totiž poskytli v roku 2006 peňažné prostriedky na kúpu bytu č. X E. bytovom
dome súp. č. XXXX v F. A.. Žalovaná je teda vlastníčkou dvojizbového bytu, ktorý ale neužíva. Skutkové
tvrdenia žalovanej preto nedávajú zmysel, a nie je jasné z akého dôvodu by rodičia strán kúpili obidvom

dcérambyty,anáslednebyjednudcéruobmedzilivužívaníjejbytusodôvodnením,abyhoužívaladruhá
dcéra, ktorá má vlastný byt. Medzi žalobkyňou a žalovanou nikdy nebola uzatvorená žiadna dohoda
ohľadne užívania nehnuteľností. Žalobkyňa umožnila žalovanej len dočasne užívať nehnuteľnosti, avšak
žalovaná túto skutočnosť zneužila vo svoj prospech. Ak by aj existovala akákoľvek dohoda medzi
žalobkyňou a žalovanou o užívaní bytu (čo neexistuje), tak takúto dohodu by bolo možné ukončiť aj
ústne, s ohľadom na absenciu písomnej formy dohody. V písomnej výzve zo 6. 2. 2024 žalobkyňa

z dôvodu právnej istoty ukončila akékoľvek dohody týkajúce sa užívania bytu. Vzhľadom na uvedené
neexistuje žiaden právny titul na užívania nehnuteľností žalovanou. Preto žalobkyňa zotrvala na tom,
aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

4. V duplike z 9. 10. 2024, doručenej na tunajší súd 9. 10. 2024 žalovaná uviedla, že jej tvrdenia nie

sú nepravdivé a nie sú účelové, a skutočnosť, že rodičia žalobkyni darovali finančné prostriedky bude
vyplývať z ich svedeckých výpovedí.

5. Na pojednávaní 23. 1. 2025 žalobkyňa uviedla, že zotrváva na svojich doterajších písomných
podaniach, pričom považovala za nesporné, že žalobkyňa je vlastníčkou bytov uvedených v žalobe a že

žalovaná ich užíva bezplatne, a to minimálne od roku 2013. Skutočnosti uvádzané žalovanou v rámci
procesnej obrany považuje za bezpredmetné k tomu, čo je predmetom sporu, nakoľko predmetom sporu
je to, či žalovaná užíva byty na základe nejakého právneho titulu. Medzi žalobkyňou a žalovanou nikdy
nedošlo k uzatvoreniu dohody o bezodplatnom užívaní bytov. A ak by sa aj pripustilo, že žalobkyňa
konkludentne vyjadrila súhlas s tým, aby žalovaná užíval tieto byty bezodplatne po nejakú dobu, tak

na základe výzvy žalobkyne zo 6. 2. 2024 táto prejavila vôľu ukončiť akúkoľvek dohodu, čiže odstúpila,
resp. vypovedala akúkoľvek dohodu ohľadne užívania nehnuteľností. Totiž, keďže je nesporné, že strany
sporu neuzatvorili nájomnú zmluvu, čo je nesporné, mohlo by ísť len o nejakú inominátnu zmluvu,
ktorá by bola uzatvorená v ústnej forme, resp. konkludentne, tak bolo by ju možné vypovedať, resp.
ukončiť aj len ústne, a žalobkyňa tak urobila písomne, takže by sa považovala dohoda o užívaní bytov

v súčasne za ukončene, a išlo by ďalej o užívanie bez právneho titulu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej
ohľadne darov, či finančnej pomoci rodičov poskytnutej žalobkyni, tieto sa nezakladajú sa na pravde a
sú hrubo skreslené, a to minimálne v celkovom finančnom vyjadrení o jej výške, teda vo výške 116.049
eur a 21.358 eur, toto sú nepravdivé tvrdenia. Rodičia pomohli finančne žalobkyni, avšak len v tom
rozsahu, že v súvislosti s bytom na ulici P. Q. A. jej poskytli sumu maximálne 5.132 eur, a žalovaná

opomenula uviesť, že v danom bytovom dome boli nadobudnuté dva byty, byt č. XX N. C. L. XX, J. C.
L. XX následne otec predal tretej osobe za 86.000 eur, takže z celkovej sumy, ktorú mal otec žalobkyne
finančne poskytnúť na nadobudnutie týchto bytov je potrebné odpočítať 86.000 eur, čiže jeho celková
pomoc môže byť niekde okolo 5.132 eur, a žalobkyňa na byt č. XX vynaložila na jeho nadobudnutie
a zariadenie minimálne vo výške 76.000 eur. A pokiaľ ide o byty na ulici E., ktoré sú predmetom tohto

konania, tak tam žalobkyni rodičia pomohli, avšak v celkovej výške iba 31.000 eur s tým, že žalobkyňa na
tieto byty, na ich nadobudnutie, udržanie a zariadenie , vynaložila minimálne sumu 54.000 eur. Celkovo
suma, ktorú rodičia žalobkyni poskytli tak bola 36.000 eur, a nie 130.000 eur, ako to tvrdí žalovaná. Tieto
skutočnosti sú však podľa žalobkyne nepodstatné k predmetu tohto konania, napriek tomu žalobkyňa
považovala za potrebné sa k nim vyjadriť. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla žalobe vyhovieť.

Žalobkyňa sa stotožnila s predbežným právnym posúdením súdu, a aj s tým, že nebolo zo strany
žalovanejexaktnetvrdenézaakýchpodmienokaokolnostímalabyťdohodauzatvorená,zčohovyplýva,
že k dohode nedošlo, a preto je aj podľa nej nadbytočné vykonávať dokazovanie týkajúce sa skutočností
tvrdených žalovanou nad rámec existencie právneho titulu k užívaniu bytu.

6. Na tomto pojednávaní žalovaná uviedla, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach
a aj na návrhov dôkazov. Naďalej tvrdila, že došlo k uzavretiu vzťahu, ktorý ju oprávňuje bezodplatne
užívať predmetné byty, okrem užívania náhrad spojených s užívaním bytu a nestotožnila sa s právnym
názorom žalobkyne o možnosti výpovede ako to interpretovala. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyneprednesenej na tomto pojednávaní ohľadne celkovej výšky poskytnutej sumy žalobkyni jej rodičmi je pre
žalovanú nová skutočnosť, ktorá musí byť ozrejmená zo strany žalobkyne, a preto žalovaná tiež navrhla
výsluch otca, ktorý riadil výstavbu bytu ako riaditeľ STAVOINDUSTRIE, ktorá realizovala všetky byty,

ktoré sú predmetom sporu. Podľa žalovanej k dohode v roku 20123 medzi stranami sporu a ich rodičmi
došlo, a na ten účel aj po predbežnom právnom posúdení súdom zotrvala na vypočutí svedkov, ktorí
boli navrhnutí na vypočutie v tomto smere.

7. Na doplňujúce otázky súdu na tomto pojednávaní (podľa § 129 ods. 1 CSP a § 150 ods. 2 CSP)

žalovaná uviedla spresňujúce, resp. modifikujúce skutkové tvrdenia, že prvý raz jej to oznámili rodičia,
to bola len nejaká telefonická výzva, ale potom sa stretli všetci, a bol im povedané, že tým, že rodičia
sa nechcú do tých bytov (ako jedného spojeného bytu) sťahovať, tak jej ponúkli možnosť, že predajú
byt, v ktorom ona dovtedy bývala, pretože je to ekonomicky výhodnejšie ho predať, a namiesto neho
jej ponúkli možnosť sa presťahovať do tohto spojeného bytu. Potom žalovaná so žalobkyňou len
dohadovala trvalý pobyt, prepísanie elektrickej energie, a mala tam žalovaná na tú adresu napísanú aj

živnosť. Keď sa stretli boli tam všetci, a otec vystupoval v tomto smere ako ten, kto povedal, že rodičia
sa odmietajú presťahovať a jej bola ponúknutá možnosť a má sa dohodnúť so žalobkyňou na detailoch.
Žalovanej bolo povedané, že sa presťahuje do tohto spojeného bytu bude platiť iba réžiu, nebol to pokyn,
ale rodičia jej to predniesli ako ponuku, a žalovaná ju prijala s tým, že sestra s tým súhlasila. Následne
žalovaná ale nevedela uviesť, či sa rodičia so žalobkyňou na tom predtým dohodli ako s vlastníčkou,

myslela si, že pravdepodobne áno, lebo sestra sa k tomu nevyjadrila negatívne, nepovedala žalovanej,
že s tým nesúhlasí, nebolo to prvýkrát kedy to asi počula, tak žalovaná to brala tak, že s tým súhlasím,
lebo veď mala sestra možnosť na to povedať niečo. Medzi žalovanou a žalobkyňou sa neuskutočnila
žiadna výslovná dohoda, kde by žalovanej žalobkyňa povedala, že môže užívať jej byty. Žalovaná mala
za súhlas sestry to, že sestra jej nepovedala nie, a to ani pri tých následných krokoch, pri prepisoch

elektriny, trvalého pobytu, a tak to žalovaná brala ako hotovú vec, ako že sestra s tým súhlasí, a nemala
dôvod si myslieť, že s tým nesúhlasí. Žalovaná sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam, za akých došlo
k darovaniu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany rodičov, pretože sa o týchto veciach začala
dozvedať postupne, sama nemala vedomosť, že rodičia podporovali sestru v takej výške, k tomu by
vedel povedať viac ich otec. Žalovaná tiež uviedla, že sa o nejakom časovom obmedzení bezplatného

užívania týchto bytov nebavili. Predtým žalovaná bývala nejaké roky s manželom aj dieťaťom v byte, na
ul. S. s tým, že podľa rodičov malo toto byť jej veno, a ten spojený byt, ktorý si zariaďovala na E. ulici
žalobkyňa bude akože jej veno, ale potom sa sestra presťahovala na ul. A., jeden byt sa uvoľnil, a rodičia
vybrali ten byt na S., kde bývala žalovaná ako najvhodnejší na predaj, a preto žalovanú posunuli na ul.
E., takže žalovaná predpokladala, že v tom spojenom byte aj zostane, tak ako predtým bývala na S.

ulici, že je to akoby len zámena bytov. Na otázku súdu, či to umožnenie bývania žalovanej v bytoch na
Vrbickej ulici bolo aj z dôvodu, že sestre boli darované rodičmi tie tvrdené finančné prostriedky, teda, že
tie darovania boli týmto podmienené, žalovaná uviedla, že otec jej povedal, že keď pomohli jej a dali jej
tú možnosť užívať ten spojený byt, tak dali takú istú možnosť aj sestre, ale bližšie to s nimi žalovaná
neriešila, pretože to považovala za ich súkromné finančné záležitosti.

8. Pri zisťovaní relevantného skutkového stavu súd mohol v tejto veci vychádzať len z prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy), ktoré boli produkované
stranami sporu výlučne v tomto konaní, teda nemohol prihliadať na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré tieto strany sporu realizovali, či už v iných, v súčasnosti prebiehajúcich

konaniach na tunajšom súde alebo v už právoplatne skončenom konaní (zastavením konania), ktoré
bolo vedené na tunajšom súde pred rovnakým zákonným sudcom ako v tejto veci.

9. Vzhľadom na to, že z obsahu písomného vyjadrenia žalobe vyplynul rozpor v časti podstatných
skutkových tvrdení žalovanej, týkajúcich sa toho, kto vlastne bol účastníkom dohody, ktorá mala byť

uzatvorená koncom leta 2013, v rámci ktorého podania malo dôjsť k dojednaniu práva žalovanej
na bezplatné užívanie predmetných bytov, keďže v úvodnej časti tohto podania žalovaná uvádzala
skutkové tvrdenie, že táto dohoda mala byť uzatvorená iba medzi ňou a žalobkyňou, len za prítomnosti
rodičov (teda akoby iba svedkov tejto dohody, bez toho aby boli sami tiež účastníkmi tejto dohody),
a v závere tohto vyjadrenia už uvádzala odlišné skutkové tvrdenie, že táto dohoda mala byť uzatvorená

medzi žalovanou, žalobkyňou a ich rodičmi (teda akoby štyrmi riadnymi účastníkmi zmluvy), musel
súd postupom podľa § 129 ods. 1 CSP vyzvať žalovanú (ústne, na pojednávaní, a to z dôvodov
hospodárnosti a efektívnosti, vzhľadom na súdom očakávané nepresné odpovede, čo sa nakoniec aj
potvrdilo, keď súd musel, aj v zmysle § 150 ods. 2 CSP, klásť žalovanej opakovane ďalšie doplňujúceotázky, aby sa okolnosti v tomto smere nepochybne vyjasnili) na odstránenie tejto nezrozumiteľnosti
podania (písomného vyjadrenia k žalobe) týkajúcu sa okruhu účastníkov dohody, na čo žalovaná na
tomto pojednávaní ústne spresnila, resp. modifikovala svoje dovtedajšie skutkové tvrdenia, keď uviedla,

že k uzavretiu tejto dohody došlo tým spôsobom, že jej rodičia povedali, že môže užívať oba predmetné
byty žalobkyne na ul. Vrbickej. Žalovaná sa so žalobkyňou o tom síce potom nikdy nerozprávali, avšak
z toho, že žalobkyňa nikdy neprejavila nesúhlas, a to ani pri následných úkonoch, keď sa prepisovala
elektrina, či trvalý pobyt v týchto bytoch, si žalovaná vyvodila súhlas žalobkyne s tým, že môže bezplatne
užívať tieto byty. Žalovaná pritom tiež uviedla, že tu išlo o akúsi zámenu bytov, keď (vzhľadom na to, že

byt na ulici S., kde dovtedy bývala so svojou rodinou, a ktorý sa chápal ako jej veno) sa rodičia rozhodli
(ako ekonomicky najvýhodnejší variant predať) a presunuli žalovanú do spojeného bytu na Vrbickej ulici
(ktoré bolo dovtedy chápané ako veno žalobkyne), a z ktorého sa žalobkyňa presunula do bytu na ul.
P. Q. A..

10. Z uvedených spresňujúcich, resp. upravených skutkových tvrdení žalovanej na pojednávaní však

vyplynulo, že tu neexistuje žiaden platný právny titul, ktorý by oprávňoval žalovanú bezplatne užívať
predmetné dva byty (jeden spojený byt) na ul. E., teda ktorý by vylučoval žalobou uplatnený nárok
(žalobkyne ako ich vlastníčky) na ich vypratanie.

11. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že hoci podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka

je možné prijať návrh na uzatvorenie zmluvy aj konkludentne, teda nie iba výslovným vyhlásením
(hovorenou rečou, či písmom), ale aj iným konaním, z ktorého možno (objektívne) vyvodiť súhlas
s prijatím návrhu (za ktoré konanie by aj inak bolo možné považovať žalobkyňou poskytnutú súčinnosť
pri prepisoch elektriny a trvalého pobytu), na uzatvorenie zmluvy (dohody) by aj tak bolo potrebné, aby
tejto akceptácii predchádzal (právne perfektný) návrh (žalovanej) na uzatvorenie zmluvy (dohody), teda

ktorý by bol tiež z obsahového hľadiska dostatočne určitý (v zmysle § 37 ods. 1 OZ určitosť je náležitosť
právneho úkonu všeobecne, nielen jednostranného právneho úkonu - návrhu na uzatvorenie zmluvy
podľa§43aods.1OZ,atopodhrozbouabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu),atedazktoréhonávrhu
na uzatvorenie zmluvy (ktorý by mohol byť aj konkludentný) by dostatočne určito vyplývali obligatórne
obsahové náležitosti navrhovanej zmluvy.

12. Vychádzajúc však zo skutkových tvrdení žalovanej prednesených na pojednávaní, že so žalobkyňou
o dohode o bezplatnom užívaní bytov vôbec nekomunikovali, teda že nič v tomto smere spolu
nedojednávali, len si navzájom poskytli súčinnosť pri prepise elektriny a trvalého pobytu k týmto
bytom, nebolo možné mať za to, že by tu bol zo strany žalovanej voči žalobkyni realizovaný (čo i len

v konkludentnej podobe) návrh na uzatvorenie zmluvy o bezplatnom užívaní predmetných bytov na
neurčitú dobu (ako to právne kvalifikovala žalovaná), pretože len z tohto, že žalovaná v súčinnosti so
žalobkyňou prepisovali elektrinu a trvalý pobyt ešte nebolo možné vyvodiť, že by išlo o (konkludentný)
návrh na uzatvorenie zmluvy (dohody) o bezplatnom užívaní bytov na neurčitú dobu, keďže nebola
naplnená podmienka dostatočnej určitosti ohľadne obsahu navrhovanej zmluvy v takomto návrhu.

Ztakéhoto(konkludentného)návrhunauzatvoreniezmluvynebolototižvôbecjasné,čižalovanánavrhla
žalobkyni uzatvorenie zmluvy o bezplatnom užívaní na neurčitú dobu alebo len na dobu určitú (ako to
tvrdila žalobkyňa, že to tak vtedy myslela), a po akú dobu, ba dokonca (vzhľadom na ďalšie skutkové
tvrdenia žalovanej, z ktorých vyplývalo, že malo ísť o zámenu týchto dvoch bytov za jej pôvodný byt
na ul. S., ktorý bol predtým považovaný za jej veno s tým, že predmetné byty žalobkyne na Vrbickej

ul. boli predtým považované za veno žalobkyne, a táto z ich odišla do ďalšieho bytu, čím sa to celé
posunulo), či tu nešlo o darovanie predmetných dvoch bytov žalovanej (aj preto, že by nedávalo žiaden
zmysel tvrdenie o poskytnutí peňažných prostriedkov rodičmi žalobkyni na nadobudnutie bytov do jej
vlastníctva a súčasne umožnenie žalovanej tam natrvalo bezplatne bývať za formálneho rešpektovania
vlastníckeho práva žalobkyne k týmto bytom.) Nie je pritom vôbec podstatné, ako tieto konkludentné

konania čase prepisov elektriny a trvalého pobytu subjektívne chápala žalovaná, na význam týchto
konaní je treba hľadieť objektívne. Na základe takéhoto vadného (neurčitého) návrhu na uzatvorenie
zmluvy potom nemohla vzniknúť žiadna zmluva (vrátane dohody o bezplatnom užívaní bytov), teda
nemohlo dôjsť ani ku platnému (konkludentnému) uzatvoreniu „dohody z konca leta 2013“. Navyše,
na darovanie nehnuteľností sa pod hrozbou absolútnej neplatnosti vyžaduje (podľa § 628 ods. 2 OZ

v spojení s § 40 ods. 1 OZ) písomná forma.

13. Vzhľadom na uvedené mal tiež súd rozsiahlu argumentáciu strán (iniciovanú žalovanou)
ohľadne darovaní peňazí rodičmi žalobkyni za nepodstatnú, a rovnako aj argumentáciu žalobkyneo jednostrannom ukončení takejto (platne neuzatvorenej) dohody. Navyše, žalovaná vo svojich
spresňujúcich skutkových tvrdeniach už ani (výslovne, po otázke súdu) neuvádzala, resp. nevedela
uviesť, že by a ako tieto jednotlivé darovania peňazí žalobkyni mali bezprostredne súvisieť s bezplatným

užívaním týchto bytov (ako nejaká podmieňujúca súčasť dohody z konca leta 2013.)

14. Z vyššie uvedených spresňujúcich skutkových tvrdení žalovanej na pojednávaní a ich právneho
vyhodnotenia súdom vyplýva, že žalovaná neuniesla ani len bremeno tvrdenia (v zmysle § 150 ods.
1 CSP), pretože z týchto jej skutkových tvrdení nevyplynula existencia právneho titulu oprávňujúceho

ju užívať predmetné byty. A teda ak by aj tieto doplňujúce, resp. spresňujúce skutkové tvrdenia
žalovanej boli dokazovaním preukázané, nemohli by viesť k úspechu žalovanej v spore, a preto súd
ani nepovažoval za hospodárne vykonávať (žalovanou navrhované) dokazovanie k takýmto (z hľadiska
úspechu v spore) irelevantným skutkovým tvrdeniam. Podstatné skutkové okolnosti sa nezisťujú až
z vykonaných dôkazov, ale dokazovaniu musia predchádzať skutkové tvrdenia subsumovateľné pod
príslušnú právnu normu.

15. Súd mal za nesporné (pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP) skutkové tvrdenia, že žalobkyňa
je vlastníčkou uvedených dvoch bytov a žalovaná ich bezodplatne užíva (a platí len úhrady spojené
s užívaním bytu.) Taktiež bolo nesporné, že žalobkyňa výzvou zo 6. 2. 2024 vyzvala žalovanú, aby tieto
nehnuteľnosti vypratala, avšak táto na uvedenú výzvu nijako nereagovala.

16. Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú (zásada hospodárnosti konania - čl. 17 základných
princípov CSP), a preto si ich súd osvojil ako zistený skutkový stav.

17. Vzhľadom na uvedené (nespornosť, resp. irelevantnosť skutkových tvrdení strán sporu) nebolo

v tomto konaní potrebné vykonať žiadne dokazovanie, a súd preto tiež odmietol vykonať aj navrhnuté
dôkazy - výsluchy svedkov (rodičov), a aj strán sporu, pričom osobitne k výsluchu stranám sporu súd
navyše dodáva, že (s poukazom na § 195 ods. 2 CSP) neprichádzal do úvahy ich výsluch aj preto,
že jedna z podmienok pre nariadenie výsluchu strán sporu je skutočnosť, že dokazovanú skutočnosť
nemožno preukázať inak (napr. s výpoveďami svedkov), čo by však v danom prípade (ak by neboli

odmietnuté výpovede svedkov - rodičov z iných dôvodu) bolo možné práve prostredníctvom výpovede
týchto svedkov.

18. Takto (na základe nespornosti) zistený skutkový stav súd následne právne posúdil najmä podľa
nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

19. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovným úvahami.

21. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčku obidvoch predmetných bytov, ktoré žalovaná
neoprávnene (bez právneho titulu) bezplatne užíva (platí len úhrady spojené s užívaním bytov), pričom
žalovaná neuniesla ani len bremeno tvrdenia ku existencii právneho titulu, ktorý by ju na takéto bezplatné

užívanie predmetných bytov (ako nepomenovanej zmluvy podľa § 51 OZ) oprávňoval (viď k tomu bližšie
vyššie uvedené podrobné odôvodnenie v časti týkajúcej sa skutkových zistení), súd podľa § 126 ods. 1
CSP vyhovel žalobkyňou podanej reivindikačnej žaloby (na vypratanie nehnuteľností.)

22. Pokiaľ ide o určenú lehotu na plnenie, súd vychádzal z rozsahu žalobného návrhu v zmysle § 216

CSP, ktorým je súd viazaný, podľa ktorého žalobkyni postačovalo vypratanie bytu v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu nakoniec ani žalovaná osobitne nerozporovala, a ktorú aj súd
považoval za primeranú povahe priznaného nároku.

23. Porovnajúc žaloby petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu

bola žalobkyňa, a preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá príslušný súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.)