Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-11C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120210835
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120210835.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., zastúpenej JUDr. Lubomírom Müllerom,
usadeným euroadvokátom, Nábrežie sv. Metoda 120/14, 971 01 Prievidza, adresa na doručovanie: F.
XXXX/X, XXX XX C. X, G. E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:
00 166 073, o zaplatenie 6,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.07.2020, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.07.2020
(od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), domáha od žalovaného zaplatenia odškodnenia 6,70 eur
(paušálnej náhrady trov trestného konania podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii) s úrokom 5,00% od 16.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
ustanoveniami § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v
znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/1996 Z. z."), § 4, § 23 ods. 1 písm. c) zákona č.
119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 119/1990 Zb."), čl.

36 ods. 3 Listiny základných práva a slobôd, čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 9 ods. 5, čl. 14
ods.6Medzinárodnéhopaktuoobčianskychapolitickýchprávach(č.120/1976Zb.),§517ods.2zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tým, že Rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 84/1974 zo dňa 23.04.1974 v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 8To 439/1974-25 zo dňa 31.05.1974, ktoré žalobkyňa nepredložila spolu so
žalobou, bola žalobkyňa uznaná vinnou z prečinu proti socialistickému spolužitiu podľa § 9 ods. 1 písm.

a) zákona č. 150/1969 Zb. a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne.
Trest bol vykonaný od 05.09.1974 do 05.12.1974. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 3Nt 13/2016 zo dňa 02.08.2017, ktoré žalobkyňa predložila spolu so žalobou, boli hore uvedené
rozhodnutia zrušené podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. a trestné stíhanie proti žalobkyni bolo zastavené
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení. Dňa 15.05.2018 požiadala žalobkyňa o
odškodnenie v položke náhrada trestného konania vo výške 6,70 eur. Žiadosť o odškodnenie zo dňa
15.05.2018 žalobkyňa predložila spolu so žalobou. Žalovaný dňa 18.06.2018 odmietol žalobkyni priznať

akékoľvek odškodnenie s odôvodnením, že "so zrušením či zmiernením trestu podľa § 5 zákona č.
125/1996 Z. z. nie je spojené odškodnenie v položkách podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. Zároveň je
nutné dodať, že zákon č. 125/1996 Z. z. žiadnym spôsobom neupravuje náhradu škody." Oznámenie o
výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 18.06.2018 predložila žalobkyňaspolu so žalobou. Žalobkyňa uviedla, že konanie podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. sa uskutočňuje
v nadväznosti na ustanovenie "§ 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb.", čo znamená, že po zrušení
odsudzujúceho rozsudku a zastavení trestného stíhania má rehabilitovaná osoba nadväzujúci nárok na

odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v platnom znení. Výklad žalovaného, že ten,
kto bol nevinne väznený a potom bol rehabilitovaný podľa zákona č. 125/1996 Z. z., nemá na žiadne
odškodnenie nárok, je podľa žalobkyne v priamom rozpore s právom na odškodnenie podľa čl. 36 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (č. 120/1976 Zb.). Podľa názoru žalobkyne

je výklad žalovaného aj v priamom rozpore s jeho vlastným konaním, lebo svojou odpoveďou zo dňa
12.06.2001 priznal odškodnenie H. I., ktorý bol Uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov sp. zn.
1Nt 368/97 zo dňa 25.02.1998 rovnako rehabilitovaný podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. Žalobkyňa
zastala názor, že výklad žalovaného je aj v rozpore s Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
19C/15/2018 zo dňa 24.06.2020, ktorým boli žalobkyni priznané iné odškodňovacie položky. Žalobkyňa
uviedla, že ustanovenie § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. je prakticky identické s ustanovením § 6 českého

zákonač.198/1993Sb.aMinisterstvospravodlivostiČeskejrepublikyvtakýchtoprípadochodškodnenie
bez problémov priznáva. Poukázala pritom na Uznesenie Okresného súdu Kutná Hora sp. zn. Rt 1/2008
zo dňa 16.02.2009 a 07.05.2009 a následnú odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky
zo dňa 16.12.2009, a na Uznesenie Okresného súdu Ostrava č. k. Rt 3/2009-85 zo dňa 11.03.2010
a následnú odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa 22.11.2010. Žalobkyňa tieto

rozhodnutia nepredložila spolu so žalobou. Ďalej poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4So 143/2008 zo dňa 20.08.2009 vo veci H. J., podľa ktorého je neprípustné vykladať
zákony prameniace z doby spoločného československého štátu v jednej nástupníckej krajine v prospech
poškodených a v druhej v ich neprospech, ktorý taktiež nepredložila. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neuspokojil nárok žalobkyne do 6 mesiacov od padania žiadosti, žiada žalobkyňa úrok z omeškania odo

dňa uplynutia 6 mesiacov podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 3 ods.
1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, s poukazom na dva rozsudky Okresného súdu Bratislava I a dva rozsudky
Krajského súdu v Bratislave, ktoré nepredložila. Záverom žalobkyňa uviedla, že skutková podstata veci
nie je sporná, ide len o právne posúdenie, preto navrhla, aby súd rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania.

2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám vyjadril vo Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021
žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. Žalovaný
výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky postupovalo správne, keď oznámením č. 33611/2018/143 zo dňa
18.06.2018 nevyhovelo žiadosti o odškodnenie v celom rozsahu z dôvodu, že na priznanie odškodnenia
absentuje právny titul. Žalovaný v prvom rade poukázal na zámer samotného zákona č. 125/1996 Z. z.
vyjadrení v dôvodovej správe: "Význam tohto zákona spočíva predovšetkým v morálnom zadosťučinení
odporcom totalitného komunistického režimu v poukázaní na zločinnosť ideológie, na ktorej bol tento

systém založený, a taktiež vyslovuje aj dôležitú zásadu civilizované právneho štátu, aby žiaden zločin
nezostal nepotrestaný. ... Navrhovaný zákon nestanovuje pre obete komunistického systému nijaké
materiálne pôžitky a nemá nároky na štátny rozpočet, vyjmúc prípadov, keď vláda je zmocnená, aby v
niektorých prípadoch napravila niektoré krivdy spáchané na odporcoch komunistického režimu, najmä
v oblasti sociálnej, zdravotnej, alebo finančnej." Citujúc ustanovenie § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. s

dôrazom na jeho poslednú vetu: "Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia § 4 a
nasl. zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.", žalovaný deklaroval nemožnosť stotožnenia sa
s výkladom žalobkyne, že citované ustanovenie je potrebné vykladať tak, že po zrušení rozsudku a
zastavení trestného stíhania má "rehabilitovaná" osoba automaticky nárok aj na odškodnenie podľa §
23 ods. 1 zákona č. 199/1990 Zb. Žalovaný naopak zastal názor, že zákon č. 125/1996 Z. z. odkazuje

na zákon č. 119/1990 Zb. len pokiaľ ide o proces samotného zrušenia rozsudku, čo vyplýva z formulácie
"na účely tohto konania", avšak so zrušením či zmiernením trestu podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z.
nie je spojené odškodnenie v položkách podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. Žalovaný mal za to, že
uvedený výklad žalovaného napokon podporuje aj následné ustanovenie § 6 zákona č. 125/1996 Z. z.
v zmysle ktorého, zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na

osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon. Z uvedených skutočností je,
podľa názoru žalovaného, zrejmé, že zákon č. 125/1996 Z. z. nepredpokladá s akýmkoľvek materiálnym
odškodnením, ale jeho podstatou je morálne zadosťučinenie, ktorému sa žalobkyni dostalo Uznesením
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Nt 13/2016 zo dňa 02.08.2017, ktorým bol zrušenýodsudzujúci Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 84/1974 zo dňa 23.04.1974 v
spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 8To 439/1974-25 zo dňa 31.05.1974. Na
margo tvrdenia žalobkyne, že výklad žalovaného, že kto vykonal trest odňatia slobody a následne bol

"rehabilitovaný" podľa zákona č. 125/1996 Z. z., nemá nárok na žiadne odškodnenie, je v priamom
rozpore s právom na odškodnenie podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práva a slobôd, čl. 46 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9 ods. 5 a čl. 14 ods. 6 Medzinárodného paktu o občianskych a
politických právach, žalovaný uviedol, že predmetnému tvrdeniu žalobkyne nemožno prikladať žiadnu
váhu, keďže ani jeden z ňou uvedených právnych predpisov nezakladá priamo nárok na odškodnenie,

ale odkazuje na osobitný predpis, pričom žiaden z právnych predpisov platných v Slovenskej republike
žalobkyni za daných skutkových okolností odškodnenie neumožňuje. Vo vzťahu k poukázaniu žalobkyne
na obdobný prípad z roku 2001, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky priznalo
žiadateľovi odškodnenie, žalovaný uviedol, že nie je možné automaticky prezumovať správnosť takého
postupu ministerstva v minulosti, a že aj aplikačná prax ministerstva sa vyvíja, a s odkazom na
prednesenú argumentáciu, považuje aktuálny postup ministerstva za správny. V súvislosti s poukázaním

žalobkyne na doposiaľ neprávoplatný Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/15/2018 zo
dňa 24.06.2020, žalovaný zdôraznil, že proti označenému rozsudku podal dňa 31.07.2020 odvolanie,
pričom toto konanie stále prebieha a nebolo ku dňu spísania vyjadrenia žalovaného k žalobe
právoplatne skončené. Z toho dôvodu nie je, podľa žalovaného, možné uvedenému argumentu sine
qua non vyhovieť. Žalovaný predniesol argumentáciu spochybňujúcu závery Rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 19C/15/2018 zo dňa 24.06.2020: Okrem vyššie uvedeného má žalovaný za to, že
pre odškodnenie žalobkyne neexistuje ani žiaden ústavný rámec, resp. že odškodnenie žalobkyne nie
je predmetom úpravy základných práv a slobôd v Ústave Slovenskej republiky. Čl. 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky upravuje právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. V zmysle
čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v čl. 46 Ústavy Slovenskej

republiky sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Nieto ustanovenia
zákona, ktoré by žalobkyni v súvislosti s danými skutkovými okolnosťami priznávalo odškodnenie v
sume 6,70 eur podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. Zároveň v skutkových okolnostiach
prípadu nieto ani žiadneho nezákonného rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že žiaden zákon v skutkových
okolnostiach tohto prípadu odškodnenie žiadateľky neupravuje. Okruh prípadov, na ktoré sa vzťahujú

súdne rehabilitácie podľa zákona č. 119/1990 Zb. a prípadov, na ktoré sa vzťahuje zrušenie alebo
zmiernenie trestu podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. je rozdielny, preto nie je dôvod spochybňovať
prístup zákonodarcu, ktorý so súdnou rehabilitáciou podľa zákona č. 119/1990 Zb. spojil i priznanie
primeraného odškodnenia (popri spoločenskej rehabilitácii), no so zrušením alebo zmiernením trestu
podľa zákona č. 125/1996 Z. z. spojil len morálne zadosťučinenie. Okrem toho, kým v prípadoch súdnych

rehabilitácií podľa zákona č. 119/1990 Zb. dochádza k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku, na základe §
5 zákona č. 125/1996 Z. z. dochádza len k zmierneniu alebo zrušeniu trestu bez zrušenia samotného
rozhodnutia o vine. Aj táto skutočnosť odôvodňuje rozdielnosť nárokov, ktoré sú spojené so súdnou
rehabilitáciou (materiálne odškodnenie) a zrušením alebo zmiernením trestu podľa zákona č. 125/1996
Z. z. Žalovaný mal za to, že v úprave zákona č. 125/1996 Z. z. neexistuje žiadna medzera, ktorú by

bolo potrebné vypĺňať výkladom. Preto, ak tento zákon odškodnenie neupravuje, práve naopak, ani v
dôvodovej správe ho nepredpokladá, a pri odkaze na zákon č. 119/1990 Zb. hovorí len o primeranom
použití § 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb., neexistuje žiaden právny základ, na podklade ktorého by
žiadateľovi bolo možné priznať odškodnenie v položkách podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. Ak by
zákonodarca pri zmiernení alebo zrušení trestu podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. mal záujem priznať

odškodnenie v položkách podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb., nepochybne by na túto úpravu odkázal,
resp. by jednoznačne uviedol, že pri odškodnení sa postupuje primerane podľa tohto ustanovenia.
Napokon, ak by zákonodarca predmetným zákonom mal záujem rozšíriť okruh osôb, ktorým patrí
odškodnenie podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. o osoby, v prípade ktorých dôjde k zmierneniu alebo
zrušeniu trestu podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z., nemohla by dôvodová správa konštatovať, že zákon

č.125/1996Z.z.nemánárokynaštátnyrozpočet.Žalovanýpovažovalzadôležitéopätovnepoukázaťna
zámer samotného zákona č. 125/1996 Z. z. vyjadrený v dôvodovej správe, ktorú citoval vyššie. Žalovaný
mal teda za to, že zákon č. 125/1996 Z. z. odkazuje na zákon č. 119/1990 Zb. len pokiaľ ide o proces
samotného zrušenia rozsudku, čo vyplýva z formulácie "na účely tohto konania", avšak so zrušením či
zmiernením trestu podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. nie je spojený žiaden nárok na odškodnenie v

položkách podľa § 23 zákona č. 119/1990 Zb. Ani zákon č. 119/1990 Zb. a ani zákon č. 125/1996 Z. z.
neupravujú medze, v ktorých by bolo možné pri skutkových okolnostiach tohto prípadu priznať žalobkyni
akékoľvek odškodnenie. Príklady aplikačnej praxe Ministerstva spravodlivosti Českej republiky, na ktoré
žalobkyňa poukázala, žalovaný označil za de iure úplne irelevantné v prejednávanej veci. Sumarizujúcvyššieuvedené,zastalžalovanýnázor,žežalobkyňavkonanínemôžebyťúspešná,keďžezaopísaných
skutkových okolností nie je daný právny titul jej nároku.

3. Súd získal vedomosť o Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 až počas pojednávania
konaného dňa 02.06.2022, kedy žalovaný súdu oznámil, že vyjadrenie k žalobe zaslal súdu elektronicky
dňa 08.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom listín prináležiacich k sporu sp. zn. 11C/27/2020,
obsiahnutých v elektronickom súdnom registri, súd zistil, že sa v ňom nenachádza elektronické podanie
žalovaného zo dňa 08.11.2021. Žalovaný preto doručil súdu na pojednávaní dňa 02.06.2022 krátkou

cestou jedno vyhotovenie Vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021, ktoré súd zažurnalizoval
do spisu ako č. l. 35 - 38.

4. Riadne a včas predvolaný advokát žalobkyne sa na pojednávanie konané dňa 02.06.2022 nedostavil,
pričom svoju neúčasť aj neúčasť žalobkyne ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 30.05.2022
nazvaným "Žaloba o odškodnení - 6,70 eur s příslušenstvím - omluva a návrhy", datovaným 28.05.2022

(č. l. 23 - 33), v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne na pojednávaní
z dôvodu, že cestovné náklady by mnohonásobne prevýšili hodnotu sporu (6,70 eur), a že súhlasia
s prejednaním veci bez ich osobnej účasti. Súd preto pojednával v neprítomnosti advokáta žalobkyne
podľa § 180 CSP. V elektronickom podaní advokáta žalobkyne zo dňa 30.05.2022, nazvanom "Žaloba
o odškodnení - 6,70 eur s příslušenstvím - omluva a návrhy", datovanom 28.05.2022 (č. l. 23 - 33),

navrhla žalobkyňa konanie prerušiť podľa § 164 CSP do právoplatného skončenia súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/15/2018, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu v spore sp. zn. 11C/27/2020.

5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.06.2022 zotrval na tvrdeniach obsiahnutých vo Vyjadrení

žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 a súhlasil s prerušením konania až do času, kým nebude
právoplatne rozhodnuté o jeho odvolaní proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
19C/15/2018 zo dňa 24.06.2020, ktorým súd vyhovel žalobe s identickými stranami sporu a totožným
predmetnom sporu. Na základe návrhu žalobkyne na prerušenie konania, súhlasu žalovaného s
prerušenímkonania,azistenia,ževsúdnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.

19C/15/2018 sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (V konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/27/2020 sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia
odškodnenia 6,70 eur s úrokom 5,00% od 16.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V súdom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/15/2018, sa tá istá žalobkyňa domáha
od toho istého žalovaného odškodnenia 266,94 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný

súd Bratislava I rozhodol v spore vedenom pod sp. zn. 19C/15/2018 Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 19C/15/2018 zo dňa 24.06.2020, ktorým žalobe vyhovel v prvom výroku enunciátu
rozsudku, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere 100% v druhom výroku enunciátu
rozsudku. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom odvolací súd doteraz nerozhodol. V
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/27/2020 nie nie medzi stranami sporná

vec po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku. Vec je medzi stranami sporná po právnej stránke.
Vyriešenie právnej stránky veci v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
19C/15/2018 má význam pre rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
11C/27/2020, nakoľko právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 19C/15/2018 bude mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. 11C/27/2020) súd konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/15/2018 uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
02.06.2022 v súlade s ustanovením § 164 CSP. Po tom, čo súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie,
ktorým konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 19C/15/2018, a oznámil, že uznesenie podľa § 164 CSP vyhotoví písomne a

doručí neprítomnému advokátovi žalobkyne a žalovanému, pretože je proti nemu prípustné odvolanie
(§ 235 ods. 2 CSP), udelil žalovaný súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa §
177 ods. 2 písm. b) CSP (poznámka súdu: aj žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania v bode VII. žaloby).

6. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/27/2020-43 zo dňa 02.06.2022, ktorým súd konanie
prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 19C/15/2018, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2022. Spolu s Uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 11C/27/2020-43 zo dňa 02.06.2022 doručil súd advokátovi žalobkyne Vyjadreniežalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, ak to považuje za potrebné, a Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 02.06.2022.

7. Žalobkyňa sa k Vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021, resp. k vyjadreniu žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 02.06.2022, nevyjadrila.

8. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-11C/27/2020 zo dňa 24.01.2025, právoplatným dňa
05.02.2025, rozhodol súd o pokračovaní v konaní, ktoré bolo prerušené Uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. 11C/27/2020-43 zo dňa 02.06.2022, právoplatným dňa 24.08.2022, podľa ustanovenia
§ 165 ods. 1 CSP, keďže odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, nakoľko súd zistil, že
vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018 (do 31.05.2023 vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/15/2018) bolo rozhodnuté Rozsudkom Mestského
súdu Bratislava IV č. k. B1-19C/15/2018-152 zo dňa 06.03.2024, právoplatným a vykonateľným dňa
01.05.2024, tak, že súd žalobu zamietol a žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

9. Z pripojeného Rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-19C/15/2018-152 zo dňa 06.03.2024,
právoplatného a vykonateľného dňa 01.05.2024 (č. l. 63 - 66 spisu), vyplýva, že v súdom konaní
vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018 (do 31.05.2023 vedenom na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/15/2018), v ktorom sa tá istá žalobkyňa domáhala od toho
istého žalovaného odškodnenia 266,94 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, bol Uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/48/2021-118 zo dňa 15.12.2022, právoplatným a vykonateľným
dňa 10.03.2020, na odvolanie žalovaného, zrušený Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
19C/15/2018-88zodňa24.06.2020(ktorýmsúdprvejinštanciežalobevyhovelvprvomvýrokuenunciátu

rozsudku, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere 100% v druhom výroku enunciátu
rozsudku) a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave, ako súd
odvolací, vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou
domáhať sa odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb., nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené
podľa zákona č. 125/1996 Z. z., a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v

intenciách zákona č. 58/1969 Zb. Nakoľko v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.
zn. B1-11C/27/2020 (do 31.05.2023 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/27/2020)
nie je medzi stranami sporná vec po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku, ale vec je medzi
stranami sporná po právnej stránke, a vyriešenie právnej stránky veci v spore vedenom na Mestskom
súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018 má význam pre rozhodnutie Mestského súdu Bratislava

IV v spore vedenom pod sp. zn. B1-11C/27/2020, je právny názor vyslovený odvolacím súdom v spore
vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018, t. j. právny názor, že žalobkyňa
niejeoprávnenouosoboudomáhaťsaodškodneniapodľazákonač.119/1990Zb.,nakoľkoodsudzujúce
rozhodnutie bolo zrušené podľa zákona č. 125/1996 Z. z., a že súd prvej inštancie má žalobkyňou
uplatnený nárok posúdiť v intenciách zákona č. 58/1969 Zb., záväzným právnym názorom (§ 391 ods.

2 CSP) aj v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-11C/27/2020.

10. Podľa Čl. 12 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

12. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

13. Žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v bode VII. žaloby. Žalovaný

súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP na
pojednávaní konanom dňa 02.06.2022. Vzhľadom na to súd na prejednanie sporu, v súlade s citovaným
ustanovením § 177 ods. 2 písm. b) CSP, nenariadil pojednávanie, a v zmysle citovaného ustanovenia
§ 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.08.2025 o 11:00 hod. Oznámenie o mieste ačase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli Mestského súdu Bratislava IV,
pracovisko Prokofievova 6 - 12, Bratislava - Petržalka, dňa 22.07.2025 a zverejnené na webovej
stránke Mestského súdu Bratislava IV dňa 22.07.2025. Žiadna zo strán nepožiadala súd o oznámenie

miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Strany sporu ani advokát
žalobkyne sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť
spisového materiálu vzťahujúceho sa na daný spor, opísanými v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia

rozsudku; Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-19C/15/2018-152 zo dňa 06.03.2024,
právoplatným a vykonateľným dňa 01.05.2024 (č. l. 63 - 66 spisu); a výpoveďou žalovaného na
pojednávaní dňa 02.06.2022, na ktorom žalovaný udelil súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Medzi stranami nebola vec sporná po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku. Vec bola medzi

stranami sporná po právnej stránke.

16. Z nesporných skutkových okolností je zrejmé, že žalobkyňa bola Rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 3T 84/1974 zo dňa 23.04.1974 v spojení s Uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 8To 439/1974-25 zo dňa 31.05.1974 uznaná vinnou z prečinu proti socialistickému

spolužitiu podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/1969 Zb. o prečinoch a bol jej uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorý vykonala od 05.09.1974 do
05.12.1974. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Nt 13/2016 zo dňa 02.08.2017,
právoplatným dňa 02.08.2017, boli hore uvedený odsudzujúci rozsudok v spojení s hore uvedených
uznesením odvolacieho súdu zrušené podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. a trestné stíhanie pre daný

skutok (za ktorý žalobkyňa už trest odňatia slobody vykonala) bolo zastavené podľa § 2 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb. Žalobkyňa požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o odškodnenie
v položke náhrada trestného konania vo výške 6,70 eur Žiadosťou o odškodnenie zo dňa 15.05.2018.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Žiadosti o odškodnenie zo dňa 15.05.2018 nevyhovelo
v Oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 18.06.2018, z

dôvodu, že nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenie uplatneného podľa zákona č. 119/1990
Zb., nakoľko § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. odkazuje na zákon č. 119/1990 Zb. len pokiaľ ide o proces
samotného zrušenia rozsudku, čo vyplýva z formulácie "na účely tohto konania", avšak so zrušením či
zmiernením trestu podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. nie je spojené odškodnenie v položkách podľa §
23 zákona č. 119/1990 Zb., a zákon č. 125/1996 Z. z. žiadnym spôsobom neupravuje náhradu škody.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon č. 119/1990 Zb."), účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré
v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody
zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách

zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených
v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v
používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané
hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné
zákony vedome alebo hrubo porušovali.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd
občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich
medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými
zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo

aj ich trestné stíhanie a trestanie.

19. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb., nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: c) náhradu
trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby
a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený

nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov.20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb., pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/1996 Z. z."), súd na návrh zruší alebo zmierni trest uložený
za trestný čin, na ktorý sa nevzťahuje rehabilitácia podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii
v znení neskorších predpisov, ak sa v priebehu konania preukáže, že konanie odsúdeného smerovalo

k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami.
Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia § 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej
rehabilitácii.

22. Podľa Čl. 46 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "zákon
č. 58/1969 Zb."), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom

súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym
ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal
štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh
štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod
žaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

25.Podľa§20zákonač.58/1969Zb.,pokiaľniejeustanovenéinak,spravujúsaprávnevzťahyupravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

26.Podľa§442ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov,uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Doterajšia spornosť ohľadom právnej stránky veci bola odstránená pre súd prvej inštancie v

tomto spore záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v spore vedenom na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018, do právoplatného skončenia ktorého bolo konanie vedené
na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-11C/27/2020 prerušené podľa § 164 CSP Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/27/2020-43 zo dňa 02.06.2022, právoplatným dňa 24.08.2022,
vysloveným odvolacím súdom v Uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/48/2021-118 zo dňa

15.12.2022, právoplatnom a vykonateľnom dňa 10.03.2020, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou
domáhať sa odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb., nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené
podľa zákona č. 125/1996 Z. z., a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v
intenciách zákona č. 58/1969 Zb. Nakoľko v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.
zn. B1-11C/27/2020 nie je medzi stranami sporná vec po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku, ale

vec je medzi stranami sporná po právnej stránke, a vyriešenie právnej stránky veci v spore vedenom na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018 má význam pre rozhodnutie Mestského súdu
Bratislava IV v spore vedenom pod sp. zn. B1-11C/27/2020, je právny názor vyslovený odvolacím súdom
v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018, t. j. právny názor, že
žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb., nakoľko

odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa zákona č. 125/1996 Z. z., a že súd prvej inštancie má
žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách zákona č. 58/1969 Zb., záväzným právnym názorom
(§ 391 ods. 2 CSP) aj v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-11C/27/2020.29. Žalobkyňa bola pôvodne odsúdená pre prečin proti socialistickému spolužitiu podľa § 9 ods. 1 písm.
a) zákona č. 150/1969 Zb. o prečinoch. Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších
predpisov sa však na tento prečin nevzťahoval. K zrušeniu tohto odsúdenia došlo až v prieskumnom

konaní na základe § 5 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
v znení neskorších predpisov, pričom predpokladom na zrušenie tohto odsúdenia je preukázanie, že
konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne
neprimeranými prostriedkami.

30. Rešpektujúc záväzný právny názor (§ 391 ods. 2 CSP) odvolacieho súdu v spore vedenom na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-19C/15/2018, vyslovený v Uznesení Krajského súdu v
Bratislave č. k. 3Co/48/2021-118 zo dňa 15.12.2022, právoplatnom a vykonateľnom dňa 10.03.2020, že
žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb., nakoľko
odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa zákona č. 125/1996 Z. z., a že súd prvej inštancie má
žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách zákona č. 58/1969 Zb., posúdil súd uplatnený nárok

aj v intenciách zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody podľa citovaného zákona je kumulatívne splnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia
titulu (nezákonného rozhodnutia), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní nebola sporná
existencia titulu, ktorý je Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 84/1974 zo dňa

23.04.1974. V nadväznosti na zrušenie uvedeného odsudzujúceho rozsudku žalobkyňa žiadala náhradu
škody spočívajúcej v náhrade trov trestného konania, pričom vychádzala z paušálnej sumy uvedenej
v citovanom ustanovení § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. Ako to vyplýva aj zo záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
B1-19C/15/2018, vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/48/2021-118 zo dňa

15.12.2022, právoplatnom a vykonateľnom dňa 10.03.2020, odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb.
žalobkyni nepatrí a § 23 ods. 1 nemožno na prejednávanú vec aplikovať. Podstatnou skutočnosťou je,
že predmetné ustanovenie umožňuje oprávneným osobám žiadať odškodnenie v rozsahu stanovenej
paušálnejsumy,tedabezpotrebypreukazovaťvýškutýchtonárokov.Vovzťahukuplatňovanémunároku
žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie tvrdenia ohľadne jeho vzniku a netvrdila a ani nepreukázala skutočnú

výšku nároku na náhradu trov trestného konania.

31.Vzhľadomnauvedenésúdkonštatuje,žežalobkyňanepreukázalavznikavýškuuplatnenéhonároku
na náhradu trov trestného konania, preto ani nedošlo k naplneniu predpokladov stanovených zákonom
č. 58/1969 Zb. na priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, z ktorého

dôvodu súd žalobu zamietol v I. výroku enunciátu rozsudku.

32. Záverom súd dodáva, že poukazovanie žalobkyne na rozhodnutia súdov Českej republiky sú
nepochybne inšpiratívne vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy a možno v rámci argumentácie
využiť úvahy v nich uvedené, nemožno ich však považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe

súdov Slovenskej republiky a poukazovať na ne ako judikáty, ergo výklad zákona, od ktorého možno
odvodzovať právnu istotu adresáta právnych noriem platných v Slovenskej republike.

33. Taktiež poukazovanie žalobkyne na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré
nie sú judikátmi (t. j. neboli ako rozhodnutia zásadného významu publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), je bez zásadnejšieho
právneho významu, nakoľko takéto rozhodnutia sú záväzné len pre strany sporu, ktorých sa týkajú, a
nemajú odporúčací charakter pre budúce rozhodnutia v skutkovo a právne obdobným sporoch, ako je
tomu v prípade judikátov. A aj v prípade uplatňovania judikátov sú súdy vždy povinné brať zreteľ na
osobitnosti každého jedného sporu zvlášť.

II.

34. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto žalovanému vznikol nárok na
náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala,
v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný vo Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa

08.11.2021 výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, rozhodol súd o nároku
žalovaného na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§
355 ods. 1 CSP).

Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch

vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).