Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200904
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125200904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, dieťa rodičov matka: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/XX, XXX XX D., a otec: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.,
XXXXXG.,vkonaníonávrhumatkynazvýšenievýživného,naodvolanieotcaprotirozsudkuOkresného
súdu Nitra zo dňa 28.05.2025 č.k. 55P/12/2025-48, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, na 200 eur mesačne od 01.02.2025 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(výrok I.), zročné výživné za obdobie od 01.02.2025 do 31.05.2025 vo výške 400 eur povolil otcovi
splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty
výhody splátok a exekúcie (výrok II.), zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/22/2013-29
zo dňa 19.03.2013, v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého (výrok III.), o trovách konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
3 Zákona o rodine, a skutkovo tým, že dokazovaním ustálil od poslednej úpravy výživného v roku
2013 podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného na maloletého. Konštatoval, že
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.08.2011 č.k. 4C/79/2011-38, bolo manželstvo rodičov
rozvedené, maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi určená povinnosť platiť výživné

na maloletého 150 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.03.2013 č.k.
9P/22/2013-29, právoplatným dňa 09.04.2013, bolo schválenou rodičovskou dohodou výživné znížené
z 150 eur mesačne na 100 eur mesačne. Porovnaním pomerov zistil, že v čase poslednej úpravy
výživného mal maloletý 3 roky, navštevoval materskú školu, okrem bežných mesačných nákladov na
stravu a ošatenie maloletého, matka platila za škôlku 31 eur, lieky 18 eur, poistku 25 eur. V školskom
roku 2024/2025 je žiakom 9. ročníka základnej školy, je zdravý, dosiahol vek 15 rokov a náklady na jeho
odôvodnené potreby sa počas 12 ročného obdobia zvýšili niekoľkonásobne. Tieto zohľadnil v zmysle

ich vyčíslenia matkou, ako 20 eur ZRPŠ ročne t.j. 1,67 eur mesačne, 15 eur telefón mesačne, 25 eur
autobus mesačne, 10 eur škola, poistka 33 eur mesačne, a okrem presne nevyčíslených výdavkov na
stravu, oblečenie, drogériu, jednorazové výdavky na oblek a obuv na birmovku maloletého 190 eur (150
eur oblek + 40 eur topánky), t. j. alikvotne 15,83 eur mesačne, 100 eur poplatok na tanečný venček/ročne, t. j. pomerne 8,33 eur mesačne, fyzioterapeut 50 eur. Matke od poslednej úpravy výživného,
kedy pracovala na dohodu o pracovnej činnosti, pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej C. C.
C., nar. XX.XX.XXXX, aktuálne je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi 277 eur mesačne,

prídavky na deti, náhradné výživného 100 eur mesačne na maloletého A., výživné na maloletú C. 200
eur mesačne, s deťmi a druhom E. C. obýva 4-izbový rodinný dom v ich osobnom vlastníctve, v ktorom
majú mesačné výdavky 120 eur na elektrinu, 50 eur vodu, internet 15 eur, plyn 88 eur, t. j. spolu náklady
na bývanie vo výške 273 eur mesačne/4 osoby, teda alikvotne podiel na maloletého 68,25 eur. Matka má
náklady na hypotéku. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný (predtým vykonával

sezónne práce v Nórsku), aktuálne je rovnako nezamestnaný, nemajetný, poberá dávku v hmotnej núdzi
od apríla 2025 vo výške 87 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá, býva sám v dome svojho
brata, s nákladmi mesačne elektrina 10 eur, telefón 25 eur, internet 12 eur, voda 47 eur ročne, t. j. 3,91
eur mesačne, plyn 450 eur ročne, t. j. 37,5 eur mesačne a bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu.

3. Vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov, prihliadajúc na rozsah a spôsob osobnej

starostlivosti každého z rodičov o maloletého. Za preukázané mal, že osobnú starostlivosť o maloletého
vykonáva iba matka, otec styk s maloletým nerealizuje, vyživovaciu povinnosť si neplní (matka poberá
náhradné výživné) a nad rámec súdom určeného výživného maloletému ničím neprispieva. Vychádzal
z princípu potencionality príjmu otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, napriek tomu, že mu nebránia
žiadne objektívne príčiny ani zdravotné obmedzenia. Dôvodil, že na základe ponúk voľných pracovných

miest na webovej stránke E. (č.l. 41 - 45 spisu) by otec mohol so svojím vzdelaním (vyučený murár)
dosahovať hrubú mesačnú mzdu vo výške 1.200 eur, približne 930 eur netto. Uviedol, že pri výpočte
výšky výživného postupoval podľa metodiky MS SR, t.j., že otcovi prináleží platiť výživné na maloletého
vo výške 22 % z príjmu. Výživné zvýšil na výšku, ktorú by bol otec schopný uhrádzať z potenciálneho
čistého príjmu t.j. vo výške 204,60 eur. Po ustálení objektívnych a vyčíslených mesačných výdavkov na

maloletého cca 217,08 eur mesačne, bez výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, zohľadnil, že ich časť
je pokrytá z prídavku na dieťa 60 eur mesačne. Zvýšenú sumu výživného považoval za primeranú tak
odôvodneným potrebám maloletého, ako aj potencionálnym zárobkovým pomerom otca, ktorý je zdravý,
nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa.

4. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2025 do 31.05.2025 vo výške 400 eur, vyčíslil ako rozdiel medzi
určeným a zvýšeným výživným za 4 mesiace (100 eur x 4 mesiace), ktoré otcovi povolil splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 30 eur podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, navrhujúc rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa jeho pomery zmenili a nie je schopný na
maloletého určené výživné platiť. Je nemajetný, býva v dome svojho brata, je evidovaný na úrade práce

ako uchádzač o zamestnanie a snaží sa nájsť vhodnú prácu.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie. V podaní doručenom
súdu dňa 01.10.2025 navrhla rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a poukázala aj skutočnosť, že
maloletý od septembra 2025 nastúpil na strednú školu mimo svojho bydliska a jeho náklady sa zvýšili

7. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).11. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom rozsudku odvolací súd konštatuje
dostatočné vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky

zákonné náležitosti predpísané v ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP, konajúci súd
v ňom uviedol, čoho sa matka podaným návrhom domáhala, akými skutočnosťami ho odôvodnila, ako
sa k návrhu v priebehu konania vyjadril otec a kolízny opatrovník, aké skutočnosti zistil súd vykonaným
dokazovaním, a to so zameraním sa na skutočnosti majúce podstatný význam pre rozhodnutie o zvýšení
výživného na maloletého a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení,

dostatočne, zrozumiteľnevysvetlil,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaúčastníkovkonania aakými
úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o potrebe zvýšiť od podania návrhu vyživovaciu povinnosť otca
k maloletému. Uvádza, že v odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd
prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd sa po skutkovej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní

o návrhu matky podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil (§ 387 ods. 2 CSP). V záujme
doplnenia dôvodov napadnutého rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva
nasledovné.

12. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z obsahu odvolania, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo, ktoré

vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa
k výške zvýšeného výživného na maloleté dieťa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

15.Podľa §62ods.1Zákonaoplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa §62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá
je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Ustanovenia § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine
upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez

návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov.
Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa
zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd
dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie
rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj

špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné
rozhodnutie mení.

21. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku, ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie
opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu
pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na
strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto
musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej

úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako
i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre
určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba

prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre
zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené
výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

22. Vo vzťahu k námietkam otca v jeho odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí dôsledne zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce
v čase poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od
podania návrhu matky) a pokiaľ následne dospel k svojim záverom, vyplývajúcim mu z vykonaného
dokazovania o príjmoch rodičov, pri hodnotení ich možností a schopností a majetkových pomerov, a aj

maloletého (rastom základných životných nákladov spojených s jeho vekom a 12 ročným odstupom
od ostatného rozhodnutia súdu), zistil podstatnú zmenu pomerov porovnaním so skutočnosťami
rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/22/2013-29 zo dňa 19.03.2013, právoplatným dňa 09.04.2013, a
s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

23. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona

o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovaniapríjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú

komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež

osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa
mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. S vývojom dieťaťa sa mení skladba

starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa
stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej
povinnosti klesá.

24. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.

1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto

okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

25. Vychádzajúc zo skutkových okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie,
dospel odvolací súd k zhodnému záveru, že preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého,

bolo dôvodné premietnuť do výšky čiastočne zvýšeného výživného. Správne súd prvej inštancie určil
existenciu zmeny pomerov v čase podania návrhu, porovnaním obdobia od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom, kedy maloletý navštevoval materskú školu, s obdobím školského roka 2024/2025,
v ktorom navštevoval 9. ročník základnej školy, dovŕšil vek 15 rokov a jeho potreby sa zvýšili po každej
stránke vekom, rastom, školskou dochádzkou v čase prípravy na strednú školu. Výška zvýšeného

výživného zodpovedá kritériám rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v
ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. možnostiam a schopnostiam rodičov
a ich majetkovým pomerom, v nadväznosti na rozsah preukázanej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine) na strane maloletého. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností na strane každého rodiča
a správne súd prvej inštancie zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloletého, bez akejkoľvek

participácie otca, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa na starostlivosti a výchove
maloletého aktívne nepodieľa, alebo, že by sa finančne podieľal na zvýšených alebo mimoriadnych
nákladoch maloletého. Bolo preukázané, že otec dokonca riadne neplatí ani pôvodne určené výživné vo
výške 100 eur mesačne a výživa maloletého je zabezpečovaná prostredníctvom náhradného výživného.
Uvedené znamená, že matka výraznú časť svojho finančného plnenia na výžive maloletého vyvažuje

práve svojou osobnou starostlivosťou oň. Otec nepreukázal a ani netvrdil, že by sa podieľal na hradení
akýchkoľvek nákladov maloletého alebo mu poskytoval vecné plnenia (napr. nákup ošatenia, alebo
potrieb spojených so školskými či mimoškolskými záujmami). Odvolací súd dáva do pozornosti otca,
že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého vzhľadom na plynutie času, jeho vek
a rast životných nákladov, ktoré boli súdom prvej inštancie správne hodnotené s poukazom na ich

primeranosť a odôvodnenosť. Je nesporné, že zmena pomerov za obdobie 12 rokov od posledného
rozhodnutia súdu a na základe matkou tvrdených a aj preukázaných nákladov maloletého predstavovala
najmä zmenu nákladov nielen v súvislosti so zabezpečením bežných nákladov na stravu, ošatenie, ale
aj v súvislosti so vzdelávaním a trávením voľného času. K nákladom na odôvodnené potreby maloletéhoodvolací súd dopĺňa, že od posledného rozhodnutia súdu došlo nesporne k zvýšeniu výdavkov na výživu
a potreby maloletého ako aj k zmene ich charakteru spojených s platením priamych poplatkov v škole,
nákupom školských potrieb a pod.. Odvolací súd dopĺňa, že v prípade maloletého bolo potrebné, na

základe matkou uvádzaných údajov vyplývajúcich z obsahu spisu, jej vyjadrení a podaní, s poukazom na
vek maloletého, celkové priemerné mesačné náklady maloletého v čase rozhodnutia prvoinštančného
súdu ustáliť približne vo výške 402,08 eur mesačne. Maloletý v posudzovanom období dovŕšil vek 15
rokov, v školskom roku 2024/2025 bol žiakom 9. ročníka základnej školy a jeho priemerné mesačné
výdavky predstavovali náklady na stravu minimálne 155 eur (5 eur/deň), drogériu, hygienu 10 eur,

ošatenie, obuv 60 eur (tieto náklady síce matka jednoznačne neuviedla, preto odvolací súd pri ich
ustálení vychádzal z bežných cien tovarov a veku maloletého, s poukazom na zabezpečenie stravovania
počas vyučovania, ako aj nákladov na kúpu ošatenia a drogérie), v ostatnom odkazuje na ustálenie
súdom prvej inštancie, pomerné náklady na bývanie 68,25 eur (podiel maloletého ako spolubývajúcej
osoby v 1/4 na matkou uvádzaných nákladoch na bývanie v štvorčlennej domácnosti 273 eur mesačne),
škola-školsképotreby10eur(bežnénákladyprimeranéžiakovinadruhomstupniZŠ,nákladynapísacie

potreby, zošity a učebnice neposkytnuté bezplatne školou a na telesnú výchovu), ZRPŠ 1,67 eur, telefón
15 eur, doprava 25 eur, poistka 33 eur, mimoriadne výdavky - jednorazové výdavky na oblek a obuv na
birmovku maloletého 190 eur (150 eur oblek + 40 eur topánky), t. j. alikvotne 15,83 eur mesačne, 100
eur poplatok na tanečný venček/ročne, t. j. pomerne 8,33 eur mesačne. Pokiaľ ide o mimoriadne náklady
na fyzioterapiu pre maloletého 50 eur mesačne, tu je potrebné uviesť, že tieto náklady, výšku a ich

pravidelnosť matka v konaní nepreukázala a preto ich nemožno zahrnúť do pravidelných mesačných
nákladov maloletého.

26. Za skutkovo a právne správnu považuje aj úvahu súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí,
týkajúcu sa príjmových a majetkových pomerov otca a ich porovnania s pomermi existujúcimi v čase

ostatného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému. Odvolací súd sa nestotožnil
s námietkami otca o nedostatočnom zistení skutočného stavu v súvislosti s jeho príjmovými pomermi
a ich vyhodnotením súdom prvej inštancie. Za neopodstatnenú je treba považovať argumentáciu otca,
že nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné z dôvodu že je evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie. Ďalej odvolací súd dodáva, že v konaní nebola preukázaná jeho znížená

pracovná schopnosť z dôvodu zdravotného stavu a pokiaľ vyživovacia povinnosť otca k maloletému,
ktorý je výživou odkázaný na svojich rodičov trvá, je otec povinný na tejto participovať v primeranom
rozsahu, aj na úkor vlastných potrieb a to v zmysle zákonných kritérií určovania výživného na maloleté
dieťa, čo v danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho závery pri posúdení zvýšenia
výživného na maloletého v celom rozsahu spĺňa. Odvolací súd dopĺňa, že základom pre hodnotenie

schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem
zisteniaskutočnýchpríjmovajprevereniepodkladov,odôvodňujúcichzáver,čidosahovanýpríjemrodiča
zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodiča,
ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná
vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie

príjmu, úmerného týmto predpokladom. Za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií je opodstatnený
záver, že vzhľadom na odborné vyučenie otca – murár, ktorý nemá žiadne zdravotné obmedzenia
pre výkon povolania, otec nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky, aby sa zamestnal, resp.
zabezpečil si príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Takýto
prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, nakoľko

prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa
dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie
zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič

reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje
preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Odvolací súd tu napokon poukazuje na vyjadrenie
samotného otca, že na živobytie si vie zarobiť brigádnicky a vykonával načierno aj údržbárske práce,
pričom odmietol vykonávať prácu v hydinárňach za mzdu 680 eur mesačne. Správne súd prvej inštancie
posúdil zmenu pomerov u obidvoch rodičov a ich osobné náklady a to vo vzťahu k záujmu maloletého

na zabezpečení primeranej výživy a jeho odôvodnených potrieb zo strany oboch rodičov. Pri ustálení
výšky priemerných mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletého vo výške 402,08 eur, ktoré
sú čiastočne pokryté prídavkom na dieťa (60 eur mesačne), je súdom prvej inštancie určený podiel
finančnej participácie otca na potrebách maloletého formou zvýšeného výživného plne opodstatnený.Súd prvej inštancie výšku zročného výživného za rozhodné obdobie správne ustálil ako rozdiel medzi
výživným, ktoré mal otec podľa rozhodnutia uhradiť a určeným výživným podľa pôvodného rozsudku.

27. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).