Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201701
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8222201701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 7,
Košice, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom,
advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Bardejov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 9C/50/2022-95 zo dňa 17.06.2024,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto, cit.:
,,I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanejpriznávavočižalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškektorých

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci ide o žalobu o určenie, či tu právo
je alebo nie je podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
len ,,CSP“). Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či na strane žalobkyne je naliehavý právny záujem
na ňou formulovanej určovacej žalobe, teda, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra F. G. č. XXX -

záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C., tak ako je jej vlastnícke právo aj v katastri
nehnuteľností zapísané.
Poukázal na to, že otázkou naliehavého právneho záujmu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.06.2022 pod sp.zn. 9Cdo/251/2021, obsahom ktorého
je sumarizácia ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR k otázke naliehavého právneho
záujmu určovacích žalôb na pozitívnom, ale aj negatívnom určení vlastníckeho práva. Súdna prax sa
ustálila na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)

k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok Najvyššieho súdu 4Cdo/105/2013). V zmysle
ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je
na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo budepodkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie
zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností (Najvyšší súd SR 2Cdo/163/2005,
1Cdo/56/2003, R 24/2009).

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2021 sp.zn.
9Cdo/216/2021,podľaktoréhonaliehavýprávnyzáujemnaurčovacejžalobejevzásadedanývtedy,keď
existujerozpormedziúdajmivevidenciikatastranehnuteľnostíažalobcamitvrdenýmskutočnýmstavom
vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a
teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný

vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľnosti presne
tak ako požaduje.
Spomenul tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2020 pod sp.zn. 6Cdo/169/2020, podľa ktorého
ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto tretej osobe nepochybne naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je

podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a tak žaloba o určenie vlastníckeho
práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch
medzi stranami.
Taktiež prvoinštančný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018 pod sp.zn.
6Cdo/15/2017 publikované ako judikát R 31/2019, podľa ktorého ak je nehnuteľnosť v katastri

nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny
záujem na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Poukázal ďalej na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach III. ÚS 588/2021 a III.
ÚS 622/2021 konštatoval, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej
základe je možné dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu a zároveň na jej základe možno

dosiahnuť úpravu vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba.
V zmysle vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít tak súd prvej

inštancie konštatoval, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k parcele registra F. G. č. XXX - záhrada o výmere 882 m2,
zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. v rozsahu, v akom je na liste vlastníctva žalobkyňa aj zapísaná.
Uvedenou určovacou žalobou tak nebude odstránená spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva k
časti parcely registra D. G.. Podľa názoru súdu prvej inštancie spornosť duplicitného vlastníctva by

žalobkyňa odstránila iba formuláciou negatívneho určovacieho žalobného petitu.
Nazákladeuvedeného súdprvejinštanciedospelkzáveru,ženastranežalobkyneniejedanýnaliehavý
právny záujem na ňou formulovanej určovacej žalobe z dôvodu, že by ňou nedošlo k zosúladeniu
tvrdenéhoskutočnéhosprávnymstavomevidovanýmvkatastrinehnuteľností,pretožalobubezďalšieho
zamietol v celom rozsahu z dôvodu jej neprípustnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie

nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhovaným výsluchom žalovanej, a preto tento návrh
zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu, keďže žaloba bola zamietnutá,

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie, že v
tomto konkrétnom prípade by spornosť duplicitného vlastníctva žalobkyňa odstránila iba formuláciou

negatívneho určovacieho žalobného petitu. Svoj názor sa súd pokúsil oprieť o uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2017 a sp.zn. 9Cdo/l69/2021, no zjavne sa neoboznámil s celým obsahom
predmetných uznesení Najvyššieho súdu SR, s ich kontextom a tým, čo bolo predmetom sporov, ale len
so základnými publikovanými vetami.
Podľa bodu 17. odvolaním napadnutého rozsudku z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Cdo/15/2017 má podľa súdu prvej inštancie vyplývať, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností
vedenáduplicitneakovlastníctvožalobcuajžalovaného,pričomžalobcajenalistevlastníctvaevidovaný
ako jej vlastník, má žalobca naliehavý právny záujem iba na negatívnom určení, že žalovaný nie je
vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Preto sa súd prvej inštancie domnieva, že petit žaloby v tomto konanímal byt negatívny t.j. taký, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku registra F. parcelné číslo XXX, druh
záhrada o výmere 882 m2, zapísaného na č. XXXX, katastrálne územie: C..
Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR takýto priamy záver len o negatívnom petite žaloby

v prípade, ak žaluje ten, kto je zapísaný na liste ako vlastník, nevyplýva. Najvyšší súd SR v rámci
dovolacieho konania, vyvolaného žalobcom, posudzoval právnu situáciu, či súdy prvej a druhej inštancie
postupovali správne, ak zamietli žalobu z dôvodu, že žalobca formuloval petit žaloby negatívne, pričom
petit žaloby mal byť podľa názoru oboch súdov pozitívny, t.j. že žalobca mal žiadať, aby súd rozhodol, že
on je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku ktorej si duplicitne uplatňoval vlastnícke právo aj žalovaný.

Najvyšší súd vyslovil názor, že aj negatívny petit určovacej žaloby bol v tomto konkrétnom prípade
správny a rozsudky oboch súdov zrušil. Najvyšší súd SR nevyslovil, ani nijako nenaznačil, že petit
určovacej žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú má
zapísanú na liste vlastníctva a ku ktorej si uplatňuje duplicitne vlastnícke právo aj žalovaný, musí byť
voči žalovanému formulovaný negatívne. Najvyšší súd skonštatoval, že podstatné je, aby sa takouto
žalobu odstránil stav neistoty, bez ohľadu na to, ako je žaloba formulovaná.

Podľa bodu 15. odvolaním napadnutého rozsudku z uznesenia Najvyššieho súdu SR 9Cdo/l 69/2021 má
vyplývať, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor
medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva,
resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje
spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď

sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak ako
požaduje.Súdprvejinštancieztohovyvodilzáver,využijúc,žežalobkyňanemánaliehavýprávnyzáujem
na určovacej žalobe, ak jej vlastníctvo k nehnuteľnosti je už evidované v katastri nehnuteľností.
Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie žalobcu však jednoznačne
vyplýva, že predmetom preskúmavania bolo zamietnutie určovacej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú mal zapísanú na liste vlastníctva, avšak k ohrozeniu
jeho vlastníctva zo strany žalovaného ešte nedošlo, ani nebola daná duplicita vlastníctva vo vzťahu k
žalovanému. Preto súdy vyhodnotili, žalobu ako predčasnú, na ktorej podaní nie je naliehavý právny
záujemaNajvyššísúdsastýmstotožniladovolanieodmietol.Bod15.odvolanímnapadnutéhorozsudku
presne cituje bod 20.3. uznesenia Najvyššieho súdu SR, pričom tento bod si mal súd prvej inštancie

vykladať v celku a nie vytrhnúť z kontextu poslednú vetu tohto bodu uznesenia. Naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vždy vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii
katastra nehnuteľností žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného
zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. V
takomto prípade nie je podstatné, ak žalobca je, alebo nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako

vlastník sporných nehnuteľností, pretože hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je
spochybnená. Ak však neexistuje spor v zmysle citovanej prvej vety bodu 20.3 uznesenia Najvyššieho
súdu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, nemôže sa vlastník nehnuteľnosti domáhať, aby súd určil, že on
je jej vlastníkom, pretože na takomto určení nie je právny záujem.
Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa riadil nesprávnou právnou úvahou, že žaloba

o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti musí mať negatívne vymedzený petit žaloby, ak
žalobca je evidovaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Ak sa jedná o duplicitu vlastníctva žalobcu
a žalovaného k spornej nehnuteľnosti, je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2017
v podstate jedno, či petit určovacej žaloby bude negatívny, t.j. že žalovaný nie je vlastníkom spornej
nehnuteľnosti alebo opačne, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bol ten, že uvedenou žalobou nebude
odstránená spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva k časti parcely registra D. G.. Tu žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je určenie vlastníctva k časti parcely registra
D. G., ale určenie vlastníctva k parcele F. G., parcelné číslo XXX, druh záhrada o výmere 882 m2,
zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: C., a preto takýto dôvod nemôže byť dôvodom na

zamietnutie žaloby.
Žalobkyňa sa prostredníctvom návrhov na opravu chýb v katastrálnom operáte, v konaniach vedených
na Okresnom úrade v Bardejove, katastrálny odbor, pod sp.zn. X 49/2016, domáhala odstránenia
poznámky na LV XXXX, k.ú. C. k parcele F. G. XXX o tom, že hodnovernosť údajov k uvedenej
parcele bola spochybnená a to z dôvodov uvedených v samotných návrhoch. Okresný úrad v Bardejove,

katastrálny odbor a neskôr, v dôsledku odvolania žalobkyne voči zamietnutiu jej návrhu, ani Okresný
úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (č.k. Xo 17/2016), žalobkyni nevyhoveli a odkázali ju, aby si
svoje práva uplatnila cestou súdu, keďže správne orgány nie sú oprávnené riešiť duplicitné vlastníctvo,
posudzovať komu svedčí vlastnícke právo, ako aj posudzovať otázku právnych účinkov rozhodnutí,verejných listín, individuálnych právnych aktov, ktoré sú už zapísané v katastri nehnuteľností. Preto sa
žalobkyňa obrátila na príslušný súd, aby o veci rozhodol.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 20bdoV/11/2019 má žalobca naliehavý právny záujem na

určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30. júna
2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ CSP) vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu
neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto
neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv. Dovolací súd v nadväznosti na uvedené
ďalej konštatoval, že uvedené platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne

žalovaná strana /bod 26. rozsudku.
Judikatúra ustálila, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie
bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého
odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre
procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-

ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné
odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Vlastníctvo žalobkyne k parcele F. G. XXX bolo konaním žalovanej spochybnené, o čom

svedčí aj zápis poznámky Okresného úradu Bardejov, odbor katastrálny podľa § 39 ods. 2 katastrálneho
zákona na LV XXXX, k.ú. C., ktorý k uvedenej parcele zapísal poznámku o tom, že hodnovernosť údajov
katastra k nehnuteľnosti F. G. XXX bola spochybnená (H. XXX/XX), preto je potrebné súdom určiť, kto
je vlastníkom spornej parcely.
Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /

§ 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP /, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389
CSP odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná. Podľa jej názoru súd prvej inštancie žalobu

oprávnene zamietol, pretože na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na formulovanej
právnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k parcele F. - G. parcelné číslo XXX, druh záhrada o výmere
882 m2, zapísaného na LV č. XXXX , katastrálne územie C., lebo určovacou žalobou nebude odstránená
spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva. Subsidiárne nepôsobí ani rozhodnutie Okresného úradu
Bardejov, pozemkového odboru č. XXX/X/ XX zo dňa 14.11.1997, na základe ktorého bol schválený

register obnovenej evidencie pozemkov v kat. území C., na základe ktorého bola časť parcely D.- G.
XXXX/X vo výmere 107 m2 vo vlastníctve žalovanej, zakreslená v časti parcely F.- G. XXX vo vlastníctve
žalobkyne, čím vznikla duplicita vlastníctva k týmto parcelám.
Poukázala na závažnú skutočnosť, že právny predchodca žalovanej A. E., oplotil svoj pozemok a
plot medzi pozemkom žalovanej a žalobkyne a tento stojí viac ako 50 rokov na rovnakom mieste

aoddeľujepozemkyžalovanejodpozemkuF.-G.XXXvovlastníctvežalobkyne.Rozhodneniejesporná
skutočnosť, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely D. - G. č. XXXX/X o výmere
107 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C..
Operát registra bol schválený právoplatným rozhodnutím OU - OP č. XXX/X/ XX zo dňa 14.04.1997, čo
vyplýva zo zákona č. 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Žalovaná nadobudla spornú parcelu na základe Osvedčenia o vydržaní č. N 386/01, Nz 202/02, kde
bolo konštatované, že žalovaná splnila všetky podmienky vydržania ku dňu 15.08.1978, pretože spornú
parcelu mala v užívaní a nepretržitej držbe od roku 1943 pri započítaní nepretržitej držby právnych
predchodcov žalovanej. Tejto notárskej zápisnici predchádzala Darovacia zmluva a zmluva o vecnom
bremene v katastri nehnuteľností registrovaná pod č. I. XXXX/XXXX, ktorou H. E. a J. E. darujú žalovanej

rodinný dom, súp. č. XX postavený na parcele F.- G. XXX/X, zapísaný na LV. č. XXX.
Novovytvorené parcely F. XXX/X a XXX/X boli zapísané záznamom K. XXXX/XXXX na základe návrhu o
zápis v prospech žalovanej v celosti na LV č. XXX v kat. území C. pod ČZ XX/XX. Z doposiaľ uvedených
skutočností vyplýva, že sporná parcela D. par. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 107 m2 je súčasťou
pozemkov F.- G. pare. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 260 m2 a F.- G. pare. XXX/X,

záhrada o výmere 363 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná jednoznačne zastáva
názor, že parcela žalobkyne par. č. XXX záhrada je o výmere 776 m2, takže nie o výmere 882 m2 ako
je uvedené v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX.Podľa žalovanej je doslova zarážajúce, že na parcele č. XXXX/X žalobkyňa ako aj žalovaná mali na
uvedenej parcele rovnaké podiely 7/8. Žalobkyňa nebrala na vedomie tú skutočnosť, že parcela č.
XXXXX/X ako zvyšková parcela nebola vyčerpaná v celom rozsahu, ale došlo len k zníženiu jej výmery

na 108 m2.
Na chybu pri meraní L. M. N. v GP č. XXXXXXXX-XXX/XX nadviazal znalec D. N. v GP č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, ktorý parcelu F. XXX nezakreslil v GP. ROEP z roku 1996 len potvrdila tú skutočnosť, že
L. M. N. sa mal pridržiavať pri vypracovaní GP údajov z katastra, Osvedčenia o vydržaní č. N 386/01,
Nz 202/02 zo dňa 26.06.2022 a údajmi ROEP. Žalovaná má mať reálne výmeru po spočítaní parciel

F.- G. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X 916 m2, ale má výmeru len 808 m2. Stotožňuje sa s názorom
súdu prvej inštancie, že žalobu zamietol a to z dôvodu, že predmetnou žalobou nebude odstránená
spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva k časti parcely registra D.. Okresný úrad Prešov, odbor
opravných prostriedkov taktiež nevyhovel odvolaniu žalobkyne a len potvrdil právny názor Okresného
úradu v Bardejove, katastrálny odbor.
V predmetnej veci ide o žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je podľa §137 písm. c/ CSP. Súd

prvej inštancie správne skúmal, či na strane žalobkyne je naliehavý právny záujem na ňou formulovanej
určovacej žalobe, teda, či je výlučnou vlastníckou parcely registra F. č. XXX - záhrada o výmere
882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C.. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 9Cdo/251/2021, ako aj 2Cdo/163/2005, 1Cdo/56/2003, R 24/2009 a 9Cdo/216/2021.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia

vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľnosti presne tak ako požaduje. Stotožňuje sa s
právnym názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na
predmetnej určovacej žalobe, nebude ňou odstránená spornosť duplicitného vlastníctva k časti parcely
registraD.G.,nedošlobyňoukzosúladeniutvrdenéhoskutočnéhostavusprávnymstavomevidovaným
v katastri nehnuteľností.

5. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení súhlasí s rozsudkom súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobkyne. K odvolaniu žalobkyne sa však v podstate nevyjadrila
a nevyvrátila tak názory žalobkyne uvedené v odvolaní svedčiace o tom, že súd prvej inštancie rozhodol
nesprávne.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bol podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

7. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu

odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré

by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP.

8. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto

skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:

11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. V danom spore súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru,
ženastranežalobkyneniejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,žejevýlučnouvlastníčkouparcely
registra F. G. O. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. v rozsahu, v akom
je už zapísaná na tomto LV.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nepochybné, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou parcely registra F. G. č. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre
okres C., obec C., kat. územie C.. Na tomto LV je uvedená zároveň poznámka v znení: „Poznamenáva
sa: Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, že hodnovernosť údajov katastra k nehnuteľností F. XXX

bola spochybnená – H. XXX/XX.“

14. Ďalej podľa LV č. XXX vedenom pre okres C., obec C., kat. územie C. je žalovaná výlučnou
vlastníčkou parciel registra: F. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Na tomto LV je uvedená zároveň
poznámka v znení: ,,D. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zodpovedajú F. XXX/X, XXX/X“. „Poznamenáva sa:

Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, že hodnovernosť údajov katastra k nehnuteľností D. XXXX/X
bola spochybnená – H. XXX/XX-X v.z. XXX/XX.“

15. Podľa upovedomenia Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 30.11.2015 č. P./XXX-XX
o zápise obmedzujúcej poznámky, k majetkoprávnemu vyporiadaniu parciel F. XXX a F. XXX/X, XXX/X,

XXX/X, XXX/X boli vyhotovené GP č. XXXXXXXXX-XX/XXXX a GP č. XXXXXXXX-XXX/XX, na základe
ktorých zápisom do súboru popisných informácií a do súboru geodetických informácií vznikla duplicita
k časti parcely F. XXX a k parcele D. XXXX/X. Ďalej je v tomto upovedomení uvedené, že nakoľko
správny orgán nie je oprávnený riešiť duplicitné vlastníctvo, posudzovať komu svedčí vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ako aj posudzovať otázku právnych účinkov rozhodnutí, verejných listín, individuálnych

právnych aktov, ako sú notárske zápisnice, právoplatné rozhodnutia správnych orgánov a súdov, ktoré
sú úž zapísané v G., Okresný úrad odporučil riešiť danú záležitosť cestou súdu. Hodnovernosť údajov
katastra podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné
alebo viacnásobné vlastníctvo k nehnuteľnosti.

16. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal otázkou, či je na určení požadovanom
žalobou daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. V súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít absencia naliehavého právneho záujmu spôsobuje, že súd nemôže
žalobu skúmať z meritórnej stránky, ale musí žalobu zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho
záujmu. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca (uznesenie NS

SR z 22.9.2010, sp.zn. 4Cdo/56/2009). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase
rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu je naliehavý právny záujem sa
prihliada z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté (R 88/2001,
rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27.10.1997, sp.zn. 1Cdo/26/97). O taký prípad môže ísť aj v situácii,

kedy na podklade požadovaného určenia bude možné vykonať zmeny zápisov v katastri nehnuteľností
(R 42/2004, rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 25.6.2002, sp.zn. 1Cdo/5/02).

17. „Z vyššie prezentovaného prehľadu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke danosti
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v sporoch o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností možno vyvodiť právny záver, že
duplicitnezapísanývlastníkmávždynaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníctva,nakoľkorozhodnutie
o takej určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu
podľa ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Súdna prax, vychádzajúc vždy z konkrétnychokolností prejednávaného sporu, pripúšťa tak pozitívny určovací petit (súd určuje, že žalobca je
vlastníkom), ako aj negatívny určovací petit (súd určuje, že žalovaný nie je vlastníkom), v oboch
prípadoch súd rozhodne o spornosti zápisu vlastníckeho práva spočívajúcej v jeho duplicite a rozhodne,

kto z duplicitne zapísaných vlastníkov je vlastníkom nehnuteľnosti. Z judikátu R 31/2019, ktorý pripúšťa
negatívny určovací petit, nijako nemožno vyvodiť, že je prípustný len takýto negatívny určovací petit,
vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia je ho potrebné interpretovať tak, že v sporoch o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností je prípustný
aj negatívny určovací petit, čo však nevylučuje prípustnosť aj pozitívneho určovacieho petitu.“ (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/24/2024 z 25.06.2025).

18. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi
údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v
prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor,
kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca

domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/216/2021 z 29.11.2021).

19. ,,Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a

ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Zmyslom sporového súdneho
konania je totiž vyriešiť/odstrániť existujúci občianskoprávny spor a súčasne predísť reťazeniu súdnych
sporov. Keďže dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, je jeho povinnosťou preukázať, že kladný určovací

výrok súdu konečným spôsobom odstráni medzi stranami konania existujúci stav právnej neistoty, resp.
spornosti. V prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností je určovacia
žaloba spravidla prípustná. Stav spornosti môže byť, okrem iného, vyvolaný tiež podstatným omylom
pri identifikácii (stotožňovaní) nehnuteľností, príp. pri ich evidencii, ak táto skutočnosť má za následok
vážne problémy vo sfére vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zúčastnených osôb, prípadne existenciou

duplicitného zápisu, t.j. že určitá nehnuteľnosť, resp. jej časť je zapísaná v prospech viacerých odlišných
vlastníkov“. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/33/2024 z 31.10.2023).

20. ,,19. Dovolací súd v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu, za súčasného rešpektovania
zachovania princípu spravodlivého procesu pre obe strany sporu (nie len z aspektu dovolateľov) dospel

k záveru, že v prejednávanej veci vecný prieskum napadnutého rozsudku v zhode s právnou otázkou
položenou žalobcami v dovolaní (bod 13.) nemohol ovplyvniť výsledok konania. Je tomu tak preto,
že nižšie súdy pre vec v rozhodujúcom založili nedôvodnosť žaloby na závere, že určovacím petitom
v požadovanom znení žalobcovia nemôžu dosiahnuť odstránenie právnej neistoty vlastníckeho práva
právneho predchodcu k sporným pozemkom, resp. neistoty v ich právnom vzťahu, keďže na liste

vlastníctva, ktorého sa určovací žalobný petit týka, je zapísaný ako vlastník sporných parciel právny
predchodca žalobcov, čím žaloba stráca akékoľvek opodstatnenie, práve ktorý právny záver nižších
súdov (dovolateľmi nespochybnený) bol tým určujúcim pre posúdenie nedôvodnosti podanej žaloby.
20. Aj podľa najvyššieho súdu určenie práva v znení petitu žaloby žalobcov nemôže vytvoriť podklad
pre uvádzané objasnenie právnych vzťahov medzi stranami sporu, pretože požadované určenie

vlastníckeho práva by nič nevypovedalo o tom, či a aký právny vzťah medzi žalobcami, resp. ich
právnym predchodcom a žalovanou existuje a aké práva a povinnosti z tohto vzťahu pre nich plynú.
Dovolací súd pripomína, že zo žalovaného určenia vlastníckeho práva nerezultuje záver, ktorým by
došlo k odstráneniu spornosti skutočného vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX
pre k.ú. B. v ich polohovom prekrytí s parcelami zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. B. v prospech

právneho predchodcu žalobcov. I keď rozhodovacia prax najvyššieho súdu pripúšťa, aby sa určenia
svojho vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP za určitých podmienok domáhala aj osoba, ktorá
je v katastri nehnuteľností už zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, ak je jej nadobudnuté právo k
nehnuteľnosti kvalifikovane spochybňované a pritom nie je daný dôvod na žalobu na plnenie, osoba,
ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, má naliehavý právny záujem na

určení existencie tohto práva proti žalovanému, ktorý jej právo popiera a tvrdí, že vlastníkom je on len
takou žalobou, ktorá určenie vlastníckeho práva žiada spôsobom, ktorý odstráni spornosť skutočného
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, čo daný prípad nie je.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7Cdo/33/2024 z 28.08.2025).21. Odvolací súd konštatuje, že v tomto spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáha určenia, že je
výlučnou vlastníčkou parcely registra F. G. O. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX

v k.ú. C.. Na uvedenom liste vlastníctva je však žalobkyňa ako výlučný vlastník predmetnej parcely F.
zapísaná a to v rozsahu, v akom sa domáhala určenia vlastníckeho práva. V prípade vyhovenia žalobe
žalobkyne by rozsudok nebol spôsobilým titulom pre vykonanie zmeny v zápise katastra nehnuteľností
na inom liste vlastníctva, než na ktorý sa určovací výrok vzťahuje. Zo žalovaného určenia vlastníckeho
práva nerezultuje záver, ktorým by došlo k odstráneniu spornosti skutočného vlastníctva k parcele F. G.

XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. v jej prekrytí s parcelou D. G. XXXX/X zapísanou na LV č.
XXX pre k.ú. C. v prospech žalobkyne. Poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov by na základe
takéhoto rozhodnutia nebola z LV č. XXXX odstránená. V zmysle uvedeného pozitívna určovacia žaloba
v tomto prípade nie je procesne prípustná a naliehavý záujem žalobkyne nebol preukázaný, nakoľko
ako vlastník predmetnej parcely, vo vzťahu ku ktorej žiada žalobkyňa určiť svoje výlučné vlastníctvo, nie
je na príslušnom LV č. XXXX pre k.ú. C. zapísaná žalovaná.

22. Súd prvej inštancie preto v danom prípade dospel k správnemu záveru, že na požadovanom určení
nie je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem. Ak teda súd prvej inštancie žalobu zamietol z
dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, jeho závery nie sú výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia, ako to namieta žalobkyňa v odvolaní.

23. Odvolací súd dodáva, že ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo
nie je, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby preskúmal
žalobu z vecnej stránky.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

26.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní

nebola úspešná, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalovanej v
rozsahu 100 %, ktorá podala vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).