Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463292
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6121463292.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bývajúceho v C. D. E. F. G. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244,
so sídlom kancelárie v Košiciach na Krivej ulici č. 3 proti žalovanej H. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej
v C. D. I. F. G. XX zastúpenej JUDr. Marekom Hroudom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie

v Košiciach na Krmanovej ulici č. 16 o zaplatenie 4.458,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-12C/32/2021 – 366 zo dňa 15.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-12C/32/2021 – 366 zo dňa 15.11.2024
vo výroku III.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice v poradí prvým rozsudkom č.k. K2-12C/32/2021-189 zo dňa 14.6.2023 (v
spojení s opravným uznesením č.k. K2-12C/32/2021-240 zo dňa 9.11.2023) výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.458,02
Eur od 22.9.2021 do zaplatenia, pričom žalovanej povolil splácať dlh s príslušenstvom v splátkach v
sume 40 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc právoplatnosťou rozsudku, so splatnosťou

nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa
stáva splatným celý dlh. Výrokom II. nepriznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach na základe odvolania podaného oboma sporovými stranami rozsudkom sp.
zn. 8Co/11/2024 z 9.8.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením čo
do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 4.458,02 Eur, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 4.458,02 Eur od

22.9.2021 do zaplatenia, o povolení splátok, ako aj výrok II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. K2-12C/32/2021
– 366 zo dňa 15.11.2024 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 1.964,48 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
2.493,54 Eur od 16.6.2023 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej splácať istinu 4.458,02 Eur s
príslušenstvom v mesačných splátkach, s výškou splátky 50 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky

počnúc právoplatnosťou rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým,
že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Výrokom II. v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania 5% ročne zo sumy 1.964,48 Eur od 23.3.2020 do 21.9.2021 a zo sumy 2.493,54 Eur od
22.9.2021 do 15.6.2023 žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 80 %.

2. Vec právne posúdil podľa § 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nar. vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnomod 1.2.2013), § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1, 3 CSP a rozhodnutie odôvodnil tým,
že predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo posúdenie nároku žalobcu na úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia, ako aj rozhodnutie

o trovách konania. Uviedol, že v danom prípade v pôvodnom rozsudku nesprávne priznal úrok z
omeškania od 22.9.2021 z celej sumy istiny 4.458,02 Eur, pretože s prvou časťou žalovanej dlžnej
sumy 1.964,48 Eur za dobu 9 mesiacov roku 2020, 8 mesiacov roka 2021 a 19 dní mesiaca september
2021, teda časť nároku, ktorý si žalobca uplatnil počnúc mesiacom apríl 2020 (po nadobudnutí 1
spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu evidovaného na LV č. XXXXX vrátane spoluvlastníckeho

podielu o výmere 169/10000 na spoločných častiach a zariadeniach domu, príslušenstve na pozemku)
do podania žaloby, sa žalovaná mohla dostať do omeškania až potom, čo ju žalobca vyzval na plnenie,
nakoľko čas plnenia pri náhrade za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu nebol sporovými stranami
dohodnutý, ani stanovený právnym predpisom, ani určený rozhodnutím. Poukázal na § 563 OZ s tým,
že za výzvu na plnenie považoval žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 20.9.2021, nasledujúcim
dňom 21.9.2021 bola žalovaná povinná plniť, do omeškania sa tak dostala od 22.9.2021. Preto priznal

žalobcovi zo sumy 1.964,48 Eur úrok z omeškania 5 % ročne od 22.9.2021 do zaplatenia. Pokiaľ ide
o úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.493,54 Eur od 20.9.2021 do 14.6.2021, ktorý bol predmetom
rozšírenia žaloby, ktorú zmenu žaloby súd pripustil na pojednávaní dňa 14.6.2023, toto rozšírenie nároku
súd prvej inštancie považoval za výzvu na plnenie, to znamená 15.6.2023 mala žalovaná túto sumu plniť
a do omeškania sa dostala od nasledujúceho dňa 16.6.2023. Na základe toho uložil žalovanej zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.493,54 Eur od 16.6.2023 do zaplatenia, nakoľko bol
viazaný návrhom žalobcu, hoci by mu od tohto dňa patril vyšší úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti
úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.964,48 Eur od 23.3.2020 do 21.9.2021 a zo sumy
2.493,54 Eur od 22.9.2021 do 15.6.2023 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Proti výroku III. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Je presvedčená, že v jej prípade mal súd aplikovať ust. § 257 CSP.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie v čase vydania prvého rozhodnutia dôvody hodné osobitného
zreteľa videl. Za takéto dôvody považoval jej majetkové a sociálne pomery, pričom vzal do úvahy
aj fakt, že nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivé dôsledky pre žalobcu, ktorého

mesačný príjem predstavuje 1.500 Eur (netto), naviac mu plynú príjmy aj z prenájmu dvoch bytov spolu
v sume 1.100 Eur. Zdôraznila, že jej situácia sa oproti roku 2023 nijako pozitívne nezmenila, naopak,
s neustálym narastaním cien potravín, energií, DPH si reálne za svoj príjem dokáže zaobstarať čoraz
menej. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok v sume 403 Eur. Vzhľadom na pokročilý seniorský
vek a zdravotné problémy nie je možné očakávať, že by si dokázala ešte nejakým spôsobom privyrobiť.

Býva sama v predmetnej garsónke, v ktorej sa nachádza vybavenie domácnosti, ktoré patrí výlučne jej.
Všetkynákladyspojenésužívanímgarsónkyplatíona,garsónkasanachádzavpôvodnomstave,nebola
v nej vykonávaná žiadna rekonštrukcia. Uviedla, že okrem výdavkov na bývanie, stravu a lieky spláca
spotrebný úver v E. J. v sume 111,40 Eur mesačne. Úver bude splácať do roku 2026. Situáciu vyvolanú
týmto súdnym sporom pociťuje ako ťaživú. Je v zlej zdravotnej situácii, trpí hypertenziou. Má úplne

limitované možnosti na nákup nového oblečenia a obuvi. Poukázala aj na majetkovú a sociálnu situáciu
žalobcu, ktorý je v produktívnom veku, má zabezpečené vlastné bývanie, príjem. Zdôraznila, že jeho
vidinou bolo prinútiť ju na predaj spoluvlastníckeho podielu dotknutej garsónky s cieľom majetkového
prospechu, uvedomujúc si jej nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu, predovšetkým vo vzťahu k jej
bytovej otázke. S prihliadnutím na jej majetkové, sociálne a osobné postavenie by úhrada trov konania

bola pre ňu neúnosná a dotkla by sa uspokojovania jej základných životných potrieb. Aplikáciou § 257
CSPbyaspoňčiastočnesúdodstránilneprimeranútvrdosťzákona.PoukázalananálezÚstavnéhosúdu
ČR sp. zn. I. ÚS 2862/2007, v ktorom ústavný súd uviedol, že pri skúmaní podmienok sa nezameriava
činnosť súdu iba na čisto formálne zisťovanie solventnosti, či zárobkovej a majetkovej situácie strán, ale
súd má skúmať aj možný dopad na priznanie alebo naopak na nepriznanie náhrady nákladov súdneho

sporunakaždéhoúčastníka.Zároveňaplikáciatohtoustanoveniamáslúžiťnaodstránenieneprimeranej
tvrdosti rozhodnutia, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu. Zdôraznila, že jej
finančné a majetkové pomery sú natoľko kritické, že objektívne nebude schopná uhradiť trovy konania
protistrany, nakoľko sa už v súčasnosti borí s existenčnými problémami, a to ešte bude musieť splácať
žalobcovi pohľadávku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. tak,

že žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania neprizná.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý výrok III. rozsudku považuje za
presvedčivý, vecne správny a dostatočne odôvodnený. Poukázal na to, že pre rozhodnutie o nepriznanínáhrady trov konania podľa § 257 CSP sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. Judikatúra pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada nielen na majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní. Zdôraznil, že žalovaná nikdy nebola výlučnou vlastníčkou
garsónky, napriek tomu od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu ignoruje žalobcu ako druhého
spoluvlastníka. Snažil sa o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie, vyzval ju na uzatvorenie dohody
o hospodárení so spoločnou vecou, s ktorou nesúhlasila a navyše ani nemala záujem na nájdení iného

riešenia. Ponúkol jej, že odkúpi jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za súčasného uzavretia
nájomnej zmluvy, s čím taktiež nesúhlasila. Má za to, že celé konanie zapríčinila práve žalovaná.
Poukázal aj na to, že žalovaná dlhodobo zadlžuje nehnuteľnosť. Na základe vyúčtovania nákladov za
služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2023 mala nedoplatok v sume 881,36 Eur a ďalšiu
nezaplatenú pohľadávku v sume 116,90 Eur. Taktiež jej vznikol nedoplatok na úhradách za plnenie
spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu 7.10.2024 v sume 631,36

Eur, o čom doložil listinné dôkazy do spisu. Uvedené nedoplatky uhradil, pričom žalovaná mu ani
následne neuhradila pomernú časť vzniknutého nedoplatku. Je presvedčený, že v predmetnej veci nie
sú prítomné také dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu ust. § 257 CSP najmä z dôvodu, že žalovaná svojim laxným postojom vyvolala predmetné
sporové konanie, naďalej neuhrádza náklady za služby spojené s bývaním a správou bytu, ktoré hradí

výlučne on a odmieta sa s ním rozumne dohodnúť. Považuje za nespravodlivé, aby mu nebola priznaná
náhrada trov konania, keďže si len bráni svoje porušené práva a právom chránené záujmy. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že jej majetková situácia sa žiadnym spôsobom
nezmenila, naopak zhoršila sa, pretože mesačne spláca nedoplatky súvisiace s užívaním predmetného
bytu v sume 100 Eur. Nevie sa vyjadriť k tvrdeniam žalobcu ohľadom ním uhradených platieb.
Nedoplatky, ktoré jej boli zo strany správcu vyúčtované spláca v rámci platieb SIPO, kde sa suma
navýšila o spomínaných 100 Eur. Zásadne pri tom nezmenila spôsob užívania dodávaných médií.

Nedoplatky boli spôsobené zmenou ich ceny pre spotrebiteľa. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že
jej sociálna situácia je neúnosná a skutočne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby nebola
žalobcovi priznaná náhrada trov konania.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

7. Rozsudok vo výrokoch I. a II. nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§
367 ods. 3 CSP), a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

18. Odvolací súd úvodom uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má právo na to, aby sa mu nahradili
všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd

odchýliťodtohtopravidla,musívychádzaťzozákonaatútoodchýlkuajnáležiteodôvodniť,inakporušuje
základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v
konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Aj
tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr
reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

19. Z vyššie citovaného ust. § 257 CSP vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje možnosť, kedy
súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrany a protistrane tak
náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Zo znenia uvedeného § 257 CSP je pritom zrejmé,
že zákon vyžaduje pre aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona vždy spojenie dvoch podmienok a
to: a) dôvody hodné osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa

ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či
ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť osobné, majetkové a sociálne
pomerystránkonania,dôvodyuplatnenianárokunasúde,čipostupstranyvkonaní.Ust.§257CSPvšak

neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie
neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Túto normu preto nie je možné interpretovať
tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.Ust. § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. na dosiahnutia spravodlivosti pre
strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

20. Po preskúmaní danej veci v napadnutej časti výroku III. o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval,
že tu neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali procesne
neúspešnú žalovanú nezaviazať procesne úspešnému žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd uvádza, že každé súdne rozhodnutie

by okrem atribútu zákonnosti malo spĺňať aj kritérium spravodlivosti. Účastníci konania sú podieloví
spoluvlastnícibytu(garsónky),ktorýužívaibažalovaná.Žalobcajejpredpodanímžalobynavrholviacero
riešení tejto situácie. V konaní bolo preukázané, že žalovaná okrem dôchodku nemá iný príjem. Jediný
majetok, ktorý vlastní je 1 podielu z garsónky a hnuteľné veci, ktoré sa v nej nachádzajú. Naproti
tomu žalobca je v produktívnom veku a okrem 1 podielu v garsónke má ešte ďalšie nehnuteľnosti,
ktoré prenajíma a má z nich zisk. Ako však bolo uvedené vyššie, § 257 CSP neslúži na zmierňovanie,

alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama
skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Súd vždy musí prihliadať na konkrétny prípad, na dôvody jeho
vzniku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná inú možnosť, ako zostať bývať v predmetnej garsónke
nepripúšťa. Odmietla predať svoj spoluvlastnícky podiel za súčasného podpísania nájomnej zmluvy.

Pretojejmuselobyťzrejmé,žebudemusieťžalobcoviplatiťúhraduzaužívanieajjehospoluvlastníckeho
podielu na predmetnej garsónke. Tým by predišla súdnemu sporu a vzniku trov konania. Svoj návrh na
riešeniesporuneponúkla.Jenepochybné,žežalobcasapodanoužaloboulendomáhalsvojichzákonom
garantovaných a chránených práv, pričom v konaní bol procesne úspešný. Keďže žalobca pred podaním
žaloby ponúkol žalovanej možnosti, ako predísť súdnemu sporu, bolo by voči nemu, ako aj voči celému

konaniu nespravodlivé, ak by aj za takejto situácie musel znášať trovy konania, keď žalovaná nemala
záujem o mimosúdne riešenie sporu.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo veci samej a súčasne aj
správne rozhodol o náhrade trov konania, keď zohľadnil pomer úspechu a neúspechu strán v spore. Na

základevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,ktorénásledneajsprávneprávne
posúdil. Zároveň dostatočne presvedčivo odôvodnil, prečo neaplikoval § 257 CSP pre neexistenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý výrok III.
rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol z procesného hľadiska plne úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
b) desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).