Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200750
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200750.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom C. D. A. XXX a 2. E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. A. XXX, za účasti vlastníkov
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva: 1. F. G. a 2. H. A., za účasti Slovenského pozemkového
fondu, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o potvrdení vydržania, o odvolaní

navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8Vyd/1/2024-37 zo dňa 29.10.2024 v znení
opravného uznesenia č. k. 8Vyd/1/2024-58 zo dňa 26.6.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh navrhovateliek na
začatie konania o potvrdení vydržania a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 359c ods. 2,
§ 359d ods. 1 a 2, § 359e ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) a § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len ,,Občiansky zákonník“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu

prvej inštancie dňa 23.2.2024 sa navrhovateľky domáhali vydania rozhodnutia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci C. D. A., okres Šaľa, v katastrálnom
území C. D. A., ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor
parcela registra „C“ parcelné číslo 475, druh pozemku: záhrada o výmere 126 m2, parcela registra „C“
parcelné číslo 476/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela registra „C“
parcelné číslo 476/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra „C“

parcelné číslo 476/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parcela registra „C“
parcelné číslo 476/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 na podiel pod B. 1,2.,
v 8/24. Svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti sú v prírode pozemkom, v zastavanom
území obce C. D. A., tvoria zastavaný pozemok rodinným domom č. súp. XXX a hospodárskou budovou
č. súp. XXX, ako aj priľahlý pozemok, pričom stavby sú v celosti v ich podielovom spoluvlastníctve
u každej v podiele 1/2-iny k celku. Zvyšné podiely v predmetných pozemkoch na LV č. XXX vlastnia

navrhovateľky. Pôvodne boli tieto pozemky vedené v pkn vložke č. XXXX pre k.ú. C. D. A.. Ich právni
predchodcovia, starí rodičia dotknuté podiely odkúpili od knihových vlastníkov v roku 1938, o ktorom
úkone sa však listina nezachovala. Zachovala sa iba kúpna zmluva Čd. XXXX/XX zo dňa 9.3.1938,
na základe ktorej právni predchodcovia odkúpili zvyšné podiely na predmetných pozemkoch, ktorá
kúpa bola aj zaknihovaná do pozemkovej knihy. Následne nastali kritické historické udalosti, ako bola
zmena hraníc a následné vojnové udalosti, z toho vyplývajúci chaos, došlo k opomenutiu zaknihovania

odkúpenia i predmetných podielov, ktoré sú predmetom vydržania. V rodine však bolo vždy nesporné,
že došlo k riadnemu odkúpeniu celého pozemku, teda aj dotknutých podielov. Po smrti starých rodičovvstúpila v celosti do držby predmetných nehnuteľností, teda i dotknutých predmetných podielov ich
priama právna predchodkyňa: matka, dcéra ich starých rodičov, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX. Po smrti
matky navrhovateliek vstúpili do držby týchto nehnuteľností so subjektívnym presvedčením o vlastníctve

k predmetným nehnuteľnostiam. Dotknutí zapísaní knihoví vlastníci sú podľa ich presvedčenia a podľa
potvrdenia reg. obyvateľov zo dňa 8.1.2024 č.p.: SVS-OER.2-2024/4-126 neznámi, resp. neznámeho
pobytu, ktorú skutočnosť potvrdila aj obec C. D. A. svojim stanoviskom zo dňa 8.1.2024 pod zn.
7/2024. Navrhovateľky nadobudli vlastnícke právo k dotknutým podielom pozemkov dňom 8.1.2023.
Vyššie popísaný právny a skutkový stav si v súlade s ust. § 359d ods. 2 veta druhá CMP osvedčili

vo verejnej listine, notárskej zápisnici sp. zn. N 1/2024, NZ 4415/2024 JUDr. Karola Kovácsa, notára
so sídlom v Šali, zo dňa 14.2.2024. Navrhovateľky doložili súdu okrem Notárskej zápisnice zo dňa
14.2.2024 N 1/2024, NZ 4415/2024, NCRIs 4574/2014 aj výpis z listu vlastníctva vedeného Okresným
úradom Šaľa, katastrálny odbor pre okres Šaľa, obec C. D. A., katastrálne územie C. D. A. č. XXX,
č. XXXX, pozemnoknižná vložka č. XXXX, dokument verejného notára podpísaný v Šali dňa 9.3.1938
v maďarskom jazyku, uznesenie notára zo dňa 29.1.1962, uznesenie Okresného súdu Galanta č. k.

28D/14/2023 zo dňa 4.4.2023 a oznámenie Obce C. D. A. zo dňa 8.1.2024.

2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8Vyd/1/2024-22 zo dňa 11.3.2024 vyzval na uplatnenie námietok
proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vyššie uvedených nehnuteľností navrhovateľovi v
lehote do 15.10.2024. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 18.3.2024.

K predmetnej veci sa vyjadril Slovenský pozemkový fond. Zastávajú názor, že navrhovateľky neosvedčili
existenciu titulu, od ktorého odvodzujú vydržanie vlastníckeho práva, nakoľko nepredložili právny titul,
z ktorého by mohli právni predchodcovia pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť
dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, patria. Uviedli, že na
získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a

oprávnenosti držby a poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,NS
SR“) sp. zn. 4Cdo 283/2009, sp. zn. 3 Cdo 12/2010 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhli
návrh na začatie konania zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľky neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D. A. - parcela registra "C" parcelné
číslo 475, druh pozemku: záhrada o výmere 126 m2, parcela registra "C" parcelné číslo 476/1,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela registra "C" parcelné číslo
476/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra "C" parcelné
číslo 476/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parcela registra "C"

parcelné číslo 476/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 na podiel pod
B. 1,2., v 8/24, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Šaľa, katastrálnom
odbore na liste vlastníctva č. XXX. Dobromyseľnosť navrhovateliek, resp. ich právnych predchodcov
v tom, že im dotknuté nehnuteľnosti patria, u navrhovateliek chýba, nakoľko absentuje predloženie
nadobúdacieho titulu, od ktorého by mohli odvodzovať oprávnenosť svojej držby a na základe ktorého

sa mohli domnievať, že získali vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam. Poukázal aj na to, že až
do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Z kúpnej zmluvy
predloženej navrhovateľkami je zrejmé, že jej predmetom boli parcely zapísané vo vložke č. XXX, pod
A.I.1-3 č.XXX, XXX a XXX pod B.12/a.b. Navrhovateľky v návrhu žiadnym spôsobom neidentifikujú

právny titul, na základe ktorého mali získať dobrú vieru, že im nehnuteľnosť patrí v celom rozsahu.
Samotná skutočnosť, že navrhovateľky nehnuteľnosti užívajú v celom rozsahu, že ich obhospodarujú,
neosvedčuje ich dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosť v celom rozsahu patrila po celú vydržaciu dobu.
Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou
podmienkou preukazovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľky hodnoverne nepreukázali, že splnili podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, neosvedčili, že ich právni
predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázali
titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili a že sa tak stalo oprávnene.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uznesenie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhovateľky uviedli, že súd prvej
inštancie sa odklonil od judikatúry NS SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚS SR“),
na ktorú poukázali. V zmysle judikatúry slovenských súdov oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o
existujúci právny dôvod, postačí, ak tu bol aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že

držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byt' rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa odvoláva na judikát NS SR sp. zn 5Cdo/30/2010, Slovenský
pozemkový fond vo svojich námietkach zo dňa 28.3.2024 na judikát NS SR sp. zn 4Cdo283/2009. V
oboch prípadoch ide o prekonané judikáty, čo poukazuje na neznalosť súdu prvej inštancie, ako aj
neznalosť Slovenského pozemkového fondu najnovšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2024,

ktorý rozhodol, že právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa
a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Pri
vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho

môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo,
teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodné, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce
poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Právni predchodcovia vstúpili do
držby predmetných nehnuteľností pred vyše 80-timi rokmi, dotknutých vlastníkov poctivo vyplatili, čo
dokazuje tá skutočnosť, že za vyše 8 desiatok rokov nikto z dotknutých vlastníkov, resp. ich prípadných

právnych nástupcov nikdy ich oprávnenú držbu nespochybnil. Potvrdením vydržania dôjde k zjednoteniu
vlastníckych práv k stavbe a pozemku. Usporiadanie vlastníckych práv je aj vo verejnom záujme. Pokiaľ
súd prvej inštancie nechcel poskytnúť ochranu dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe mal sa s touto
otázkou vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.

7. Obec C. D. A. v podaní zo dňa 4.7.2025 uviedla, že právni predchodcovia navrhovateliek užívali
predmetnú nehnuteľnosť ako vlastníci v dobrej viere po dobu približne 80 rokov. Nehnuteľnosť nebola
nikým spochybňovaná a právni predchodcovia konali ako vlastníci. Po uvedené obdobie boli riadne
uhrádzané dane z nehnuteľnosti a právni predchodcovia konali ako vlastníci. Mala za to, že tieto
skutočnosti potvrdzujú oprávnenosť ich užívania v dobrej viere.

8. K odvolaniu navrhovateliek sa vyjadril Slovenský pozemkový fond v podaní zo dňa 2.7.2025.
Bol názoru, že navrhovateľky neosvedčili existenciu právneho titulu, od ktorého by bolo možné
dôvodne odvodiť vydržanie vlastníckeho práva. Navrhovateľky síce označili za právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva kúpu z roku 1938, avšak o tomto právnom úkone sa nezachovala žiadna listina.

Takéto tvrdenie sa preto považuje za nepodložené. Poukázal na skutočnosť, že až do 31.12.1950
platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Keďže k takémuto zápisu v prospech
právnych predchodcov navrhovateliek nedošlo, nemali objektívny dôvod nadobudnúť presvedčenie, že
sastalivlastníkmidotknutýchnehnuteľností.Ztohodôvodunemožnopovažovaťichdržbuzaoprávnenú.

Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

9. K vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu k odvolaniu zaslali navrhovateľky vyjadrenie zo
dňa 13.8.2025. Uviedli, že Slovenský pozemkový fond žiadnym spôsobom nedokázal spochybniť ich
dobromyseľnosť vo vzťahu k vlastníkom, ktorí majú stratiť svoje vlastníctvo. Ich dobromyseľnosť v plnom

rozsahu potvrdila obec C. D. A. svojim vyjadrením zo dňa 4.7.2025. Slovenský pozemkový fond navyše
uvádza skutočnosť, ktorá nevyplýva zo zákona, teda to, že neosvedčili existenciu právneho titulu, od
ktorého by bolo možné dôvodne odvodiť vydržanie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 359d ods. 2 veta
prvá CMP. Súdu prvej inštancie predložili verejnú listinu, konkrétne notársku zápisnicu zo dňa 14.2.2024
a poukázali na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) a § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Uviedli, že Slovenský pozemkový fond sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto otázkou ani nespochybnil osvedčené skutočnosti vo verejnej
listine, teda nebol preukázaný opak. V zmysle slovenského právneho poriadku platí teda ten skutkový
a právny stav, ktorý bol vo verejnej listine osvedčený. Poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskejúnie zo dňa 15.3.2018 sp. zn. C-575/16, ktorý ustálil, že pokiaľ ide o osvedčovanie právne významných
skutočnosti a vyhlásení vykonávaných notárom, z notárskeho poriadku vyplýva, že sa táto činnosť týka
v zásade skutočností a vyhlásení, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie alebo preukazovanie

práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Úkony notára teda môžu predstavovať
predstupeň k prípadnému súdnemu konaniu o týchto skutočnostiach a vyhláseniach. Podľa európskeho
právajudikátySúdnehodvoraEÚsúprameňompráva,ichvýkladjezáväznýprevšetkysúdyvEurópskej
únii. V závere dodali, že Slovenský pozemkový fond neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu ukladá
zákon.

10.Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), bez viazanosti odvolacími
dôvodmi (§ 66 CMP), a to postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), pričom
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i argumenty navrhovateliek predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
správne zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania pre neosvedčenie oprávnenosti a

dobromyseľnosti držby pre absenciu nadobúdacieho titulu, na základe ktorého malo vzniknúť vlastnícke
právo vydržaním. Navrhovateľky nesúhlasili so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania dôvodiac, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom odvolací súd ani s
prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

13. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2021 notári stratili oprávnenie vydávať osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu podľa § 63 Notárskeho poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch
fáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho

uznesenia.

14. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

15. Predpokladom vydržania je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie vydržacej
doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať
splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa
vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ

nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Súdna prax chápe
dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné
hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol

mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej vlastníkom.
Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom
právnom dôvode. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny. Pri putatívnom dôvode pôjde
o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo.

16. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.17. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia
konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné
právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d)

Slovenský pozemkový fond.

18. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

19. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

20. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

21. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

22. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

23. Podľa § 359f ods. 2 CMP, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu

uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne
určí.

24. Podľa § 359h ods. 1 CMP, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b)
a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak

dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.

25. Podľa § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a)
uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné

právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1
písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b)
uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil

predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním.

26. Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

27. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným
od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii
väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej
správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil CMP práve o

ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má
znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Hoci ide o mimosporové
konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenúšpecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa
hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Preto ak
súd dospeje v ktorejkoľvek fáze konania k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver

má dostatočný podklad v relevantných skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení,
nemá inú možnosť, ako návrh navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia
vydržania v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať
sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (t.j. určovacou
žalobou).

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vydal vyzývacie uznesenie, voči ktorému uplatnil riadne
zdôvodnené námietky Slovenský pozemkový fond. Keďže v konaní o potvrdení vydržania podľa
§ 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vydržaním, bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či v danej veci bolo
osvedčené splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam vydržaním a tiež vyhodnotiť opodstatnenosť námietok uplatnených v konaní
Slovenským pozemkovým fondom.

29. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré podmienky

navrhovateľky nepreukázali, keď len vyhlásenie navrhovateliek o splnení podmienok vydržania do
notárskej zápisnice sp. zn. N 1/2024, NZ 4415/2024 zo dňa 14.2.2024 nie je postačujúce so zreteľom na
všetky okolnosti na konštatovanie ich dobrej viery, že im vlastnícke právo patrí. Navrhovateľky označili
za domnelý právny titul nadobudnutia sporných nehnuteľností ich právnych predchodcov odkúpenie
dotknutých podielov od knihových vlastníkov v roku 1938 a pokiaľ ide o ne samotné, tvrdili v návrhu

na začatie konanie spôsob nadobudnutia ich vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vstupom do držby
s vedomím a subjektívnym presvedčením o ich vlastníctve. Hoci navrhovateľky za domnelý právny titul
nadobudnutia vlastníctva ich právnych predchodcov označili v návrhu na začatie konania odkúpenie
predmetnýchnehnuteľností,neosvedčilijehoexistenciu.Notárprispisovanínotárskejzápisnicevzmysle
ustanovenia § 56 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

v znení neskorších predpisov osvedčil výlučne skutočnosť, že sa navrhovateľky k nemu dostavili a urobili
vyhlásenie s obsahom zaznamenaným v notárskej zápisnici, čo neznamená, že by osvedčil obsah, resp.
pravdivosť ich vyhlásenia. Pravdivosť údajov, či tvrdení účastníka, notár pri tejto činnosti nezisťuje, nie
je jeho povinnosťou dohliadať na to, či vykonané vyhlásenie je v súlade s právom.

30. Za domnelý právny titul vo vzťahu k nadobudnutiu sporných nehnuteľností navrhovateľky tieto
výslovne označili vstup do držby so subjektívnym presvedčením o vlastníctve sporných nehnuteľností
po právnych predchodcoch. V tomto konaní navrhovateľky tvrdili nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, čo vyžaduje osvedčenie splnenia základných predpokladov, ktorými sú spôsobilý subjekt
a spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a uplynutie zákonnej doby oprávnenej držby. Jedným

zo znakov oprávnenej držby je nadobúdací titul, ktorého existenciu navrhovateľky nepreukázali.
Navrhovateľky nepreukázali vo vzťahu k nim samotný spôsob (právny titul hoci aj neplatný alebo
domnelý), na základe ktorého by vstúpili do držby sporných nehnuteľností. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že nebohí právni predchodcovia, matka navrhovateliek ako i samotné navrhovateľky
sporné nehnuteľnosti dlhodobo užívali, nakoľko len dlhodobé (aj keď nerušené) užívanie sporných

nehnuteľností na vydržanie vlastníckeho práva k nim nepostačuje. Argument navrhovateliek v odvolaní,
že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s judikatúrou, nie je opodstatnený. Hoci navrhovateľka
v konaní odkazovala na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, napadnuté rozhodnutie nie je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, nakoľko k zamietnutiu návrhu
nedošlo pre neexistenciu platného právneho dôvodu, ale pre neosvedčenie domnelého právneho titulu

a dobromyseľnosti pri vstupe do držby. Predmetná judikatúra sa navyše venuje splneniu podmienok
vydržania v súvislosti so závermi zistenými na podklade dokazovania vykonaného v sporovom konaní,
pričom predmetom konania v prejednávanej veci je návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
v ktorom sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré podmienky navrhovateľky nepreukázali, pričom uvedený záver

nevylučuje možnosť navrhovateliek domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami
v rámci sporového konania.31. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa v dostatočnej miere vyporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľkami, vyjadreniami
účastníkov konania , následne dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,

keď skúmal osvedčenie nároku navrhovateliek náležitou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych
noriem. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľmi nie sú
naplnené.

32.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09), pričom je tiež potrebné vychádzať z toho,

že odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok. Na ďalšiu argumentáciu navrhovateliek, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený
žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

36. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).