Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010408
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222010408.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DenisyMészárosovejasudcov
JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného U. Y. pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora a
poškodeného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-3T/45/2022 zo dňa 15.07.2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra 2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava II z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zn. B2-3T/45/2022 zo dňa 15.07.2024 bol obžalovaný U. Y.

oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 1Pv 480/20/1102, zo dňa 16.mája
2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.októbra 2020 v čase o 17.30 hod. v Bratislave, na križovatke ulíc Mramorová - Svornosti -
Lieskovská viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf evidenčného čísla BL XXXEY po

ulici Svornosti v smere von z mesta, pričom na svetelnej križovatke odbočoval s vozidlom doľava v
ľavom jazdnom pruhu z ulice Svornosti na Mramorovú ulicu v čase, keď to celková dopravná situácia
v danom mieste neumožňovala, nedal prednosť v jazde vodičovi protiidúceho vozidla značky BMW,
ktoré viedol vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov v smere do centra mesta, ktorý nebol v
zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o používaní služobných cestných vozidiel
č. 68/2010 v znení NMV SR č. 23/2016 čl. 20 písm. a) povinný dodržať maximálnu dovolenú rýchlosť v

uvedenom úseku, obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a v dôsledku jeho nesprávnej techniky jazdy došlo k stretu zúčastnených vozidiel a vzniku dopravnej
nehody, následkom čoho utrpela poškodená U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. XX, Y. nad
X., sériovú zlomeninu piateho až jedenásteho rebra vpravo s dislokáciou a so skrátením deviateho
rebra vpravo, ktoré boli príčinou pneumothoraxu vpravo aj so zakrvácaním do pleurálnej dutiny vpravo,
zlomeninu v oblasti fazetového kĺbu krčného stavca C4 bez luxácie, pomliaždenie a odreninu v pravom

kolene, zlomeninu jedenásteho rebra vľavo bez dislokácie staršieho dáta, pričom vzniknuté zranenia
sťažovali obvyklý spôsob života poškodenej v tom zmysle, že poškodená musela byť hospitalizovaná,
následne bola v domácej liečbe, bránili jej v bežnej práci, pri osobnej hygiene, v celkovom pohybe,
spánku a pri dýchaní, musela nosiť krčný stabilizačný golier, pričom celkovo bola obmedzená na
obvyklom spôsobe života minimálne 60 dní s práceneschopnosťou minimálne 80 dní, poškodený V.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 9, V., utrpel zlomeninu zubu čapovca druhého krčného stavca

tretieho typu podľa Anderson D Alonza, zlomeninu priečneho výbežku druhého krčného stavca vpravo,
poškodenie artérie vertebralis (stavcovej tepny) vpravo, otras mozgu, pomliaždenie pľúc obojstranne,opuch miechy v mieste zlomeniny a whiplash syndróm a tzv. Brown - Sequardov syndróm (miechová
hemiparalýza alebo plegia), ktorá je prejavom zranenia miechy, pričom vzniknuté zranenia sťažovali
obvyklý spôsob života poškodeného vtom zmysle, že musel byť hospitalizovaný a musel po hospitalizácii

nosiť tzv. „halo trakciu“, nemohol používať motorové vozidlo a bol stále odkázaný na pomoc inej osoby
pri bežných denných činnostiach, pričom celkovo bol práceneschopný 52 dní, avšak aj napriek tomu, že
prerušil práceneschopnosť a nastúpil do práce, zranenia mali naďalej vplyv na jeho obvyklý život pričom
objektívna dĺžka práceneschopnosti je pri vyššie uvádzaných zraneniach šesť až dvanásť mesiacov,
poškodený Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. nad X. XXX, utrpel traumu hlavy s pomliaždením

a tržnozmliaždenou ranou vľavo na čele veľkosti 1 cm ošetrenou chirurgicky a pomliaždenie chrbtice s
dobou liečby do 10 dní a taktiež v dôsledku dopravnej nehody vznikla poškodenej Kooperativa poisťovňa
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441 škoda vo výške 11.095,-€,
poškodenej Sociálnej poisťovni, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484 škoda vo výške 1.685,80
€, poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. IČO: 35942436 škoda vo výške 133,55 €, Kancelárii
Národnej rady Slovenskej republiky škoda vo výške 306,41 € a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky

škoda poškodením vozidla BMW vo výške 29.311,-€ a škoda vyplatením bolestného kpt. Z. I. vo výške
1.202,-€

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku boli poškodení

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, art flame, s.r.o., Mramorova 1,
Bratislava 821 06, IČO: 31 377 165,-Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava
- mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance

Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,
Záhradnícka č. 31, Bratislava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava 85101,
IČO: 35 942 436, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812
80 Bratislava I, U. I., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvalý pobyt P. B. XXXX/XX, Y. nad X., U.. V. M., nar.
XX.XX.XXXXvV.,trvalýpobytP.č.X,V.sosvojiminárokminanáhraduškodyodkázanínacivilnýproces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolania okresný
prokurátor a poškodený - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného a smeruje proti výroku o oslobodení

spod obžaloby. Prokurátor v dôvodoch odvolania konštatuje, že prvostupňový súd pri odôvodnení
svojho rozsudku poukazuje najmä na to, že správanie obžalovaného, teda nedanie prednosti vjazde -
vychádzajúc zo základného pravidla v cestnej premávke - po účastníkovi v cestnej premávke nemožno
spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto prevádzky inými
účastníkmi (vodičom vozidla BMW) a aby tomu prispôsobil svoje správanie. Naopak ak nie je z okolností,

ktoré môže účastník cestnej premávky bežne vnímať či predvídať zrejmé, že iný účastník cestnej
premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať od ostatných účastníkov cestnej premávky
dodržiavanie stanovených pravidiel. Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá cestnej dopravy,
potom na druhej strane nemôže očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, ak im to
znemožnil s ohľadom na charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej dopravy. Obžalovaný

nemohol vyhodnotiť, že vozidlo BMW sa pohybuje rýchlosťou väčšou ako maximálna povolená rýchlosť.
Obžalovaný nemal povinnosť vzhľadom na skutočnosti, ktoré mu boli zrejmé v kritickom čase, venovať
dlhšiu a detailnejšiu pozornosť pohybu vozidla BMW pred tým, ako sa rozhodol vykonať odbočovací
manéver.

S uvedeným odôvodnením rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I sa prokuratúra nestotožňuje. V
posudzovanejtrestnejvecijepodľaprokuratúrykľúčovouskutočnosťouto,žepodľaznaleckéhoposudku
z odboru cestnej dopravy, technika jazdy obžalovaného nebola z technického hľadiska správna, nebola
v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov - § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke. Obžalovaný nedal prednosť vjazde vozidlu BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti vozidla

BMW v uvedenom úseku. Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bol z technického
hľadiska nesprávny spôsob jazdy, t.j. vodič obžalovaného odbočoval doľava v čase, keď to celková
dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má
prokuratúra za to, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody je konanie obžalovaného spočívajúcev porušení ustanovenia § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič odbočujúci vľavo
je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám
idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom

idúcim súbežne s cestou a chodcom prechádzajúcim cez vozovku, pričom prekročenie najvyššej
povolenej rýchlosti zo strany vodiča BMW, ktorý však reagoval na vozidlo obžalovaného skôr, ako mu z
technického hľadiska vznikla povinnosť na vozidlo obžalovaného reagovať, je skutočnosťou, ktorá mala
vplyv na priebeh dopravnej nehody, avšak nie je primárnym dôvodom vzniku nehodového deja, ktorým
bolo konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby. Okresná prokuratúra Bratislava II je

toho názoru, že prekročenie povolenej rýchlosti zo strany vodiča BMW mohlo mať vplyv na rozhodnutie
Mestského súdu Bratislava I vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného, nie však vo vzťahu k výroku
o jeho vine.

Obžalovaný konal minimálne z nevedomej nedbanlivosti, keď síce nevedel, že svojím konaním ohrozí
vodiča a posádku vozidla BMW, avšak vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti (obžalovaný videl

prichádzajúce vozidlo BMW) ako aj na svoju prax, toto vedieť mal a s ohľadom na okolnosti skutku aj
mohol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol prokurátor krajskému súdu, aby na základe jeho odvolania
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava I na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky smeruje proti výroku o náhrade škody, teda proti
odkázaniu s nárokom na civilný proces. Pre prípad vyhovenia odvolaniu prokurátora navrhol poškodený,
aby súd v prípade pokračovania v konaní, konal aj o uplatnenom nároku na náhradu škody. K podanému
odvolaniu prokuratúry sa poškodený vyjadril tak, že sa s ním stotožňuje.

Nakoľko krajský súd po predložení veci na rozhodnutie o podaných odvolaniach nezistil dôvod na
zamietnutie podľa § 316 ods. 1 alebo zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, určil vo veci
termín verejného zasadnutia a urobil kroky k zabezpečeniu účasti všetkých oprávnených osôb.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť podanému
odvolaniu a rozhodnúť v zmysle petitu, ktorý je uvedený v písomných dôvodoch odvolania.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v procesnom postavení poškodeného, navrhlo podanému
odvolaniu vyhovieť.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že znalecký posudok vedie k jednoznačnému záveru o skutočnej
rýchlosti vozidla BMW, ktorá bola o 50 km vyššia, ako je v danom úseku povolená. Vyplýva tiež z
neho, že obžalovaný dal protiidúcemu vozidlu prednosť za predpokladu, že by sa toto pohybovalo
rýchlosťou maximálne povolenou v danom úseku. Zdôraznil, že obžalovaný nemal pri bežnom spôsobe

jazdy možnosť rozpoznať skutočnú rýchlosť, ktorá takto prevyšovala povolený limit. Vyjadril názor, že
obžalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uznanie viny v tomto
prípade. Preto označil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné.

Obžalovaný sa v rámci záverečného návrhu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že

podaným odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu prijať
spravodlivé rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval pre svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto primeraným spôsobom vyhodnotil a následne

dospel k správnym záverom v otázke viny. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak,
aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového súdu, odvolací súd nepovažuje za úplne dostatočné argumenty súdu prvého stupňa
a za sčasti nejednoznačné považuje aj právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Uvedené

zistenie je podkladom pre nahradenie nedostatku v postupe prvostupňového súdu v rámci posúdenia
veci odvolacím súdom, čo je premietnuté aj do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný U. Y. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 16.05.2022 trestne
stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Obžalovanémujevpodstatekladenézavinu,žeakovodičosobnéhomotorovéhovozidlapriodbočovaní

s vozidlom doľava nedal prednosť v jazde vodičovi protiidúceho vozidla, ktoré viedol vodič Úradu pre
ochranu ústavných činiteľov, ktorý nebol v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o
používaní služobných cestných vozidiel č. 68/2010 v znení NMV SR č. 23/2016 čl. 20 písm. a) povinný
dodržať maximálnu dovolenú rýchlosť v uvedenom úseku, obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods.
4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a v dôsledku jeho nesprávnej techniky jazdy došlo k stretu

zúčastnených vozidiel a k vzniku dopravnej nehody, následkom čoho utrpeli pasažieri vo vozidle idúcom
po hlavnej ceste vyššie špecifikované zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní minimálne
80 dní, 52 dní a 10 dní a taktiež v dôsledku dopravnej nehody vznikla poškodenej Kooperativa poisťovňa
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441 škoda vo výške 11.095,-€,
poškodenej Sociálnej poisťovni, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484 škoda vo výške 1.685,80

€, poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. IČO: 35942436 škodu vo výške 133,55 €, Kancelárii
Národnej rady Slovenskej republiky škoda vo výške 306,41 € a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
škoda poškodením vozidla BMW vo výške 29.311,-€ a škoda vyplatením bolestného kpt. Z. I. vo výške
1.202,-€

Prvostupňový súd pôvodne vydal dňa 08.03.2023 vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného
vinným v zhode s podanou obžalobou.

Po podaní odporu obžalovaným nariadil súd prvého stupňa vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom
prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní

odmietol vypovedať. So súhlasom strán súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov
U. I., V. M., Y. Y., Y. U. M., U. U., W. M. O., U. Z., Z. I., K. P., V. L. a Y. B. z prípravného konania.
Takisto so súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní prečítané závery znaleckého posudku z odboru
cestnej dopravy vrátane ich doplnenia, závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a výsluchy
znalcov z prípravného konania. Súd prvého stupňa sa tiež opieral o listinné dôkazy prečítané na

hlavnom pojednávaní, predovšetkým o záznam o dopravnej nehode, zápisnicu z obhliadky miesta činu
a dokumentáciu z miesta nehody.Na podklade vykonaného dokazovania je možné v zhode so závermi súdu prvého stupňa ustáliť, že
obžalovaný sa pohyboval so svojim vozidlom po ulici Svornosti v smere von z mesta ku križovatke s
ulicou Mramorová, keď zaregistroval prichádzajúce oproti idúce vozidlo značky BMW. Nebol si pritom

istý, v ktorom jazdnom pruhu vozidlo šlo. Toto vozidlo nemalo zapnuté žiadne majáky, ani sirénu,
neblikalo svetlami. Nič na vozidle nebolo, čo by upozorňovalo, že jazdí vysokou rýchlosťou. Obžalovaný
videl vozidlo BMW v momente, keď sa rozhodol odbočiť a bolo veľmi ďaleko od neho. Na semafore
svietila zelená.

K otázke, v ktorom pruhu sa pohybovalo vozidlo BMW tesne pred stretom, sa nevedel vyjadriť ani vodič
tohto vozidla, svedok U. U. a rovnako nevedel uviesť, akou rýchlosťou sa pohyboval. Tým, že nemal
zapnutú svetelnú ani zvukovú signalizáciu, jazdil podľa predpisov. Brzdiť pred križovatkou začal, až
keď mu vozidlo obžalovaného vchádzalo do jeho pruhu. Kolízii s vozidlom Volkswagen Golf sa snažil
zabrániť spôsobom, že začal brzdiť a snažil sa vozidlu vyhnúť vyhýbaním do pravej strany. Manéver
doľava neurobil z dôvodu, aby nedošlo k stretu s prípadným protiidúcim vozidlom. Cez križovatku

prechádzal na zelenú. Tiež potvrdil, že vozidlo nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu.
Vozidlo obžalovaného začal registrovať v čase, keď mu začalo vchádzať do jeho jazdného pruhu.

V zhode s výpoveďou svedka U., aj svedok Z. I. potvrdil, že vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a
ani zvukovú signalizáciu. Takisto nevedel uviesť, v ktorom pruhu vozidlo šlo a ani akou rýchlosťou. Keď

vodič zbadal motorové vozidlo obžalovaného ako vchádzalo do pruhu, podľa neho začal vodič vozidla
BMW brzdiť, bolo to intenzívne brzdenie. Aký čas brzdilo pred nehodou uviesť nevedel. Nemal vedomosť
o tom, kedy vodič vozidla BMW zbadal motorové vozidlo obžalovaného. Svedok prvýkrát spozoroval
motorové vozidlo Volkswagen Golf, keď bolo pár metrov pred ich vozidlom. K brzdeniu sa vyjadril tak, že
išlo o intenzívne brzdenie, pri ktorom cítil výrazné spomalenie vozidla a reagoval naň tak, že sa zaprel

nohami do podlahy. Vodič ich stihol upozorniť, že sa blíži zrážka.

Svedkovia V. M. a U. I., ktorí sedeli vo vozidle BMW vzadu, sa nevedeli vyjadriť k okolnostiam nehody,
pretože situáciu na vozovke pred vozidlom nesledovali. Vodič ich iba upozornil, že dôjde k zrážke.
Svedkovia sa tiež nevyjadrili k tomu, či použili bezpečnostné pásy.

Z výpovede spolujazdca obžalovaného, svedka Y. U. M., ktorý sedel na zadnom sedadle vpravo, je
možné zistiť, že keď prichádzali ku križovatke, mali zelenú, preto odbočovali smerom doľava a vtedy
do nich narazilo čierne auto. Odhadoval, že obžalovaný s vozidlom vchádzal do križovatky rýchlosťou
20 - 25 km/hod. Cez križovatku obžalovaný tiež prechádzal na zelenú, podobnou rýchlosťou. Rýchlosť

oproti idúceho vozidla BMW čiernej farby odhadol cca na 100 km/h. Keď už boli s vozidlom skoro za
križovatkou, došlo k nárazu a niekoľko metrov ich odhodilo späť. Po vystúpení z vozidla videl, ako ďaleko
ich odhodilo a vtedy si uvedomil, že vozidlo oproti pomaly nemohlo ísť. Pred vozidlom BMW nevidel
jazdiť nijaké iné auto. Vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu.

Zo záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že miestom dopravnej nehody bola lokalita - komunikácia
sledovaná medzi dvoma uzlami (hl. m. Bratislava - Košice), 222 - Ul. svornosti - Slovnaftská, 223 -
Ul. svornosti - Mramorová. Čas dopravnej nehody bol stanovený dňa 24.októbra 2020 v čase o 17:30
hod. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplynulo, že táto bola vykonaná dňa
24.októbra 2020 v čase od 18:00 hod. do 22:50 hod. Križovatka bola štvorramenná. Povrch vozovky bol

suchý, neznečistený. Rýchlostný limit v úseku bol 60 km/hod. Miesto dopravnej nehody bolo v uzavretej
obci v Bratislave na svetelnej križovatke ulíc Svornosti - Mramorová - Lieskovská. Doprava na uvedenej
križovatke bola riadená trojfarebnou signalizáciou, ktorá bola v čase dopravnej nehody v prevádzke.

Za účelom spracovania analýzy dopravnej nehody, stanovenia technických príčin jej vzniku a posúdenia

techniky jazdy vodičov oboch vozidiel, bola do konania pribratá znalecká organizácia v odbore cestnej
dopravy, odvetvie nehody v cestnej premávke, ktorá svoje zistenia uviedla v znaleckom posudku a v
dvoch jeho doplneniach.

Zo záverov písomného znaleckého posudku, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané a znalec

bol ku nim v prípravnom konaní aj vypočutý, možno zistiť, že technika jazdy obžalovaného nebola
z technického hľadiska správna. Vodič nedal prednosť vodičovi vozidla BMW vzhľadom ku skutočnej
rýchlosti jazdy vozidla BMW, ani vzhľadom k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku.
Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska nesprávny spôsob jazdy,teda vodič odbočoval doľava v čase, keď mu to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody
neumožňovala. Súčasne znalec konštatoval, že technika jazdy vodiča BMW nebola z technického
hľadiska správna, nakoľko jeho počiatočná rýchlosť jazdy bola v rozsahu 80,8-89,3 km/h, teda vyššia

ako je maximálna dovolená v danom úseku. Vodič však začal na odbočujúce vozidlo reagovať včas
a správnym spôsobom. Na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja konštatoval,
že prvkami nehodového deja boli v tomto prípade z technického hľadiska nesprávna technika jazdy
obžalovaného, vyvolanie kolíznej situácie, ktorý nedal počas odbočovania doľava prednosť v jazde
vodičovi vozidla BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti jazdy vozidla BMW, ani vzhľadom k maximálnej

dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Ďalej ním bola z technického hľadiska nesprávna technika
jazdy vodiča BMW, ktorý sa v danom úseku pohyboval rýchlosťou, ktorá bola vyššia ako maximálna
povolená rýchlosť a táto mu znemožnila zabrániť nehode.

Následne bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku z odboru dopravy za účelom posúdenia,
či boli účastníci dopravnej nehody pripútaní bezpečnostnými pásmi. Na základe vykonanej obhliadky

vozidiel dospela znalecká organizácia k záverom, že z technického hľadiska bolo možné konštatovať: -
vodič vozidla X. U. Y. a spolujazdec vo vozidle Volkswagen sediaci vpredu Y. Y. boli počas nehodového
deja pripútaní bezpečnostnými pásmi. Spolujazdec vo vozidle Volkswagen sediaci vpravo vzadu Y. U.
M. nebol počas nehodového deja pripútaný bezpečnostným pásom. Z technického hľadiska nebolo
možné jednoznačne vyhodnotiť, či boli vodič vozidla BMW U. U. a spolujazdec sediaci vpredu Z. I.

počas nehodového deja pripútaní bezpečnostnými pásmi. Spolujazdkyňa vo vozidle BMW sediaca vľavo
vzadu U. I. a spolujazdec sediaci vpravo vzadu U.. V. M. neboli počas nehodového deja pripútaní
bezpečnostnými pásmi.

Na podklade žiadosti vyšetrovateľky bolo znaleckou organizáciou vypracované doplnenie č. 2

znaleckého posudku č. 49/2021, v ktorom boli zohľadnené údaje poskytnuté svedkami - účastníkmi
dopravnej nehody v rámci ich výsluchov vykonaných po vznesení obvinenia. Zo záverov doplnenia
č. 2 možno zistiť, že za podstatné východiskové údaje, ktoré mali za následok zmenu v pôvodných
záveroch, boli brané vyjadrenia svedka Z. I. v jeho výpovedi po vznesení obvinenia. V ich dôsledku
bolo pri vypracovaní analýzy priebehu dopravnej nehody počítané s dlhším časom brzdenia, teda oproti

pôvodne použitom údaji 0,23 s, znalci počítali s časom cca 1,00 s.

Na základe opätovne vypracovanej analýzy nehodového deja bolo konštatované, že technika jazdy
obžalovaného nebola z technického hľadiska správna. Vodič nedal prednosť vodičovi vozidla BMW
vzhľadom ku skutočnej rýchlosti jazdy vozidla BMW určenej v rozsahu 98,5-108,9 km/h v danom úseku.

Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska nesprávny spôsob
jazdy, teda vodič odbočoval doľava v čase, keď mu to celková dopravná situácia v mieste dopravnej
nehody neumožňovala. Zároveň je s prihliadnutím na možnosť zabránenia stretu vozidla obžalovaného
s vozidlom BMW zo strany vodiča BMW možné konštatovať, že obžalovaný dal prednosť v jazde
vozidlu BMW vzhľadom k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Tiež bolo možné

konštatovať, že obžalovaný nevytvoril vodičovi vozidla BMW z technického hľadiska prekážku náhlu.
Súčasne znalec konštatoval, že technika jazdy vodiča BMW nebola z technického hľadiska správna.
Vodič vozidla BMW síce reagoval na odbočujúce vozidlo obžalovaného z technického hľadiska skôr,
ako mu z technického hľadiska vznikla povinnosť na toto vozidlo reagovať, ale nesprávnym prvkom v
technike jazdy vodiča vozidla BMW bola jeho počiatočná rýchlosť jazdy v rozsahu 98,5-108,9 km/h, teda

vyššia ako je maximálna dovolená v danom úseku. Záverom znalec konštatoval, že príčinou dopravnej
nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy obžalovaného v súčinnosti z technického
hľadiska nesprávnou technikou jazdy vodiča vozidla BMW.

Pokiaľ ide o následky dopravnej nehody v podobe zranení jej účastníkov a spôsobenej materiálnej

škody, v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôkazy, ktoré boli vykonané súdom
prvého stupňa a ide predovšetkým o závery znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo Prof. MUDr.
U. Vidiščáka, ktorý posudzoval zranenia vzniknuté v súvislosti s dopravnou nehodou u poškodených U.
I., V. M., Z. I. a u Y. U. M.. Z podaných posudkov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa
prečítané, vyplýva rozsah zranení, ich závažnosť, nevyhnutná doba liečenia, ovplyvnenie spôsobu

života poškodených počas liečby a bodové ohodnotenie bolestného. Čo sa týka ďalších dôkazov
vykonaných za účelom objasnenia následkov dopravnej nehody, ide predovšetkým o potvrdenia z
poisťovní obsahujúce vyčíslenia úhrady nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, výplat poistného
plnenia, vyplatených nemocenských dávok a takisto znalecký posudok o stanovení rozsahu škody naosobnom motorovom vozidle zn. BMW. Nakoľko voči týmto záverom prvostupňového súdu nesmerovali
žiadne odvolacie námietky a v priebehu dokazovania boli tieto otázky jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností ustálené, nepovažuje odvolací súd za potrebné venovať im v rámci odôvodnenia tohto

rozhodnutia ďalšiu pozornosť. V celom rozsahu je možné v tomto smere odkázať na odôvodnenie
prvostupňového rozsudku.

Vychádzajúc z vymedzenia skutkovej vety, bolo na podklade vyššie uvedených dôkazov potrebné
bez rozumných pochybností ustáliť, či obžalovaný U. Y., ako vodič osobného motorového vozidla zn.

Volkswagen Golf W. BL XXXEY, svojim spôsobom jazdy nedal pri odbočovaní doľava prednosť v
jazde osobnému motorovému vozidlu zn. BMW, ktoré viedol U. U., čím mal porušiť dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Súčasne je vzhľadom
na formuláciu skutkovej vety podanej obžaloby nevyhnutné pri právnom posúdení veci dať odpoveď na
otázku, či vozidlo zn. BMW bolo v čase dopravnej nehody vozidlom s právom prednostnej jazdy v zmysle
§ 6a písm. j/ zákona č. 8/2009 Z.z.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde
protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch,
vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom idúcim súbežne s cestou
a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci

vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu
idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej
premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť

jazdy.

Vykonané dokazovanie potvrdilo, že obžalovaný U. Y. so svojim vozidlom odbočoval z ulice Svornosti
(v smere von z mesta) na Mramorovú ulicu, čiže odbočoval doľava a nevyhnutne tak musel prekrižovať
dráhu pohybu vozidla zn. BMW. Križovatka uvedených ulíc je vybavená svetelnou signalizáciou. Zo

signálneho plánu križovatky, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že v čase dopravnej
nehody bola križovatka riadená svetelným signalizačným zariadením. Vyplýva tiež z neho, že svetelný
signál„Voľno“svietinasvetelnomsignalizačnomzariadenívuvedenejkrižovatkesúčasnepreobasmery
jazdy po ulici Svornosti, vrátane vozidiel odbočujúcich z ulice Svornosti na Mramorovú ulicu.

Na to, aby bolo možné prijať záver, že obžalovaný vykonával odbočovací manéver tak, že nedal
prednosť v jazde vodičovi vozidla BMW, muselo by byť splnené, že ho donútil náhle zmeniť smer alebo
rýchlosť jazdy. Pojem „náhla zmena smeru alebo rýchlosti jazdy“ je z technického hľadiska definovaná
ako zmena, pri ktorej vodič naplno využije maximálne možný súčiniteľ adhézie medzi pneumatikou a
vozovkou, teda vozidlo brzdí maximálnym brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky, resp.

mení smer jazdy na hranici šmyku. Na základe vykonanej analýzy priebehu dopravnej nehody znalci
dospeli k záveru, že je možné z technického hľadiska konštatovať, že obžalovaný nedal prednosť vozidlu
BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti, teda vodič nemohol nenáhlou zmenou rýchlosti alebo smeru
jazdy zabrániť stretu s vozidlom obžalovaného. Súčasne však bolo možné konštatovať, že obžalovaný
dal prednosť v jazde vozidlu BMW vzhľadom ku maximálnej povolenej rýchlosti v danom úseku. Zároveň

v zmysle definície z technického hľadiska prekážky náhlej, je možné konštatovať, že obžalovaný so
svojim vozidlom nevytvoril vodičovi vozidla BMW z technického hľadiska prekážku náhlu. Prekážka je z
technickéhohľadiskanáhla,akjevytvorenánavzdialenosťkratšiu,nežnaktorejmôževodičzpovolenej,
respektíve primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov znalcov, rešpektujúc pritom ustanovenie § 2 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 8/2009 Z.z., povinnosť dať prednosť v jazde, nie je koncipovaná ako absolútna, ale na
dodržanie tejto povinnosti musí byť splnené, že vodič, ktorý má prednosť v jazde, nesmie byť donútený
náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. V posudzovanej trestnej veci zdieľa aj krajský súd názor,
že vodič vozidla BMW by za predpokladu dodržania maximálnej povolenej rýchlosti jazdy v danom

úseku, ktorá je 60 km/h, nemusel v snahe vyhnúť sa stretu s vozidlom obžalovaného, náhle brzdiť.
To, že vodič vozidla BMW nedokázal zastaviť svoje vozidlo a zabrániť zrážke, pretože išiel rýchlosťou
vyššou takmer o 50 km/h, ako je maximálna povolená, znamená, že práve táto okolnosť mala za
následok, že sa odbočovací manéver nepodarilo obžalovanému bezpečne zrealizovať. Prijatím záveru ozodpovednosti obžalovaného za vznik dopravnej nehody za tejto situácie, by fakticky došlo k tolerovaniu
nebezpečného spôsobu jazdy, ktorý previedol vodič BMW v rámci mesta, pričom hrubým spôsobom
porušil svoje povinnosti vodiča vysokým prekročením maximálnej povolenej rýchlosti, čím súčasne

ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.

Druhou zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť s prihliadnutím na vymedzenie skutkovej vety
obžaloby, ako aj s prihliadnutím na odvolacie námietky prokuratúry, je otázka maximálnej povolenej
rýchlosti v prípade vozidla zn. BMW v správe Ministerstva vnútra SR, používaného Úradom na ochranu

ústavných činiteľov a diplomatických misii. Prokurátor sa na podporu svojho tvrdenia o výnimke z
povinnosti dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, odvoláva na Nariadenie Ministerstva vnútra SR č
68/2010 v znení č. 23/2016 o používaní služobných cestných vozidiel, konkrétne čl. 20 písm. a/. V prvom
rade je potrebné uviesť, že v prípade tohto aktu, ide o predpis interný, ktorý upravuje postup útvarov v
pôsobnosti ministerstva vnútra, teda nepôsobí navonok.

Dokazovanie vykonané v tejto trestnej veci umožňuje prijať záver, že vozidlo, ktoré viedol svedok U.
U., bolo vybavené zvláštnym výstražným zariadením, tak ako to predpokladá čl. 17 ods. 1 citovaného
nariadenia, nakoľko toto vozidlo bolo používané pri preprave chránenej osoby, ústavného činiteľa. Zo
zhodných vyjadrení vodiča tohto vozidla, ako aj druhého člena ochrany, svedka I., vyplýva, že počas
jazdy nepoužili výstražné zariadenie, preto „museli dodržiavať rýchlosť a keď ho používajú, vtedy ju

nemusia dodržiavať“, sa dá jednoznačne vyvodiť, že vozidlo takýmto zariadením vybavené bolo. Článok
18 v písmenách a/ až j/ citovaného nariadenia ďalej upravuje dôvody použitia výstražného zariadenia a
článok 19 citovaného nariadenia určuje, kto rozhoduje o použití výstražného zariadenia.

Podľa článku 20 ods. 1 citovaného nariadenia, vodiči vozidiel, ktoré nie sú vybavené výstražným

zariadením, pri jazde musia dodržiavať maximálne povolenú rýchlosť jednotlivých skupín vozidiel podľa
právneho predpisu okrem vodičov vozidiel
a/ úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ministerstva pri zabezpečovaní ochrany
a prepravy určených osôb

Podľa článku 20 ods. 2 citovaného nariadenia /veta prvá/, povolené maximálne rýchlosti pre jednotlivé
skupiny vozidiel je možné prekročiť iba v prípadoch uvedených v článku 18.

Po analýze citovaných článkov je možné podľa názoru nadriadeného súdu dospieť k záveru, že
argumentácia prokuratúry o použiteľnosti ustanovenia citovaného v obžalobe neobstojí. Dôvodom je

najmä to, že vozidlo, ktoré bolo účastné na posudzovanej dopravnej nehode, bolo vybavené zvláštnym
výstražným zariadením, to znamená, že nie je na tento prípad článok 20 nariadenia vôbec použiteľný. V
každom prípade vo vzťahu k takémuto predpisu platí, že nemôže negovať všeobecne záväzný právny
predpis alebo s ním byť v rozpore a taktiež platí, že citovaný článok nemožno vykladať izolovane,
pretože v odseku 2 tohto článku sa jasne hovorí, že výnimka z maximálnej povolenej rýchlosti platí iba

v prípadoch uvedených v článku 18 nariadenia.

Krajský súd však pri riešení otázky, akou rýchlosťou sa bezprostredne pred nehodou v danom úseku
mohlo pohybovať vozidlo zn. BMW, primárne vychádzal z ustanovení § 6a písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z.,
ktoré hovorí o povinnosti umožniť vozidlu, ktoré používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym

výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou (ďalej len "zvláštne
výstražné znamenie") pri plnení špeciálnych úloh (ďalej len "vozidlo s právom prednostnej jazdy"), a
vozidlu, ktoré sprevádza, bezpečný a plynulý prejazd podľa § 40 ods. 8,

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič vozidla s právom prednostnej jazdy

nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3
ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a) až f), pričom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných
účastníkov cestnej premávky neohrozil.

Podľa § 16 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v

odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej
služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej
informačnej služby.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú jasné pravidlá, z ktorých sa dá vyvodiť, kedy pre

vozidlo (napríklad ozbrojeného bezpečnostného zboru) neplatia najvyššie dovolené rýchlosti, ako aj iné
povinnosti a zákazy ustanovené zákonom o cestnej premávke. Z vymedzenia pojmu vozidlo s právom
prednostnej jazdy vyplýva, že sa s ním nevyhnutne spája použitie zvláštneho výstražného znamenia
a je daná podmienka plnenia špeciálnych úloh (výnimky z dodržiavania predpisov sa vzťahujú aj na
ním sprevádzané vozidlo). Znamená to, že zvláštne výstražné znamenie musí byť aktivované, aby pre

vodiča vozidla s takýmto zariadením platila výnimka z dodržiavania predpisov a súčasne je použitie
takéhoto zariadenia jednoznačným signálom pre ostatných účastníkov cestnej premávky, aby takémuto
vozidlu umožnili plynulý prejazd a zároveň si uvedomovali, že vodič takéto vozidla nie je povinný
dodržiavať viaceré z povinností vodiča, medzi inými aj povinnosť dodržiavať maximálnu povolenú
rýchlosť. Okrem toho je v § 16 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. vo vzťahu k vozidlám ozbrojených síl,
ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva

a Slovenskej informačnej služby uvedené, že nie sú ich vodiči povinní dodržiavať maximálnu povolenú
rýchlosť, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí minister, prípadne riaditeľ SIS.
Logickysavšakvkontextesvymedzenímpojmovuvedenýchv6apísm.j/citovanéhozákonadádovodiť,
že ustanovenie § 16 ods. 8 sa nevzťahuje na vozidlá s právom prednostnej jazdy, nakoľko u nich platí
režim osobitne vymedzený v § 40 ods. 1 citovaného zákona. Na znenie § 16 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z.

a v ňom obsiahnutú delegáciu nadväzuje úprava interným predpisom vydaným ministrom, konkrétne v
posudzovanom prípade ide o už citované články 20 ods. 1, ods. 2 a 18 nariadenia č. 68/2010.

Opierajúc sa o vyššie uvedené argumenty, krajský súd prijal záver, že vozidlo vedené svedkom U.
nedisponovalo právom prednostnej jazdy, nakoľko nepoužilo počas jazdy zvláštne výstražné znamenie,

hocinímvybavenébolo.Tejtosituáciesibolvedomývprvomradejehovodič,ktorýpočasceléhokonania
spolu so svojim kolegom zhodne uvádza, že bol povinný dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť,
pretože nepoužil výstražné znamenie a logicky ho za vozidlo s právom prednostnej jazdy nemal prečo
považovať ani obžalovaný, ako vodič odbočujúceho motorového vozidla. Obžalovaný sa tak mohol
oprávnené domnievať, že vodič oproti idúceho vozidla bude dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť,

pretože neexistovali žiadne rozumné dôvody pre vyvodenie záveru, že sa tak nestane.

Vo všeobecnej rovine z hľadiska posudzovania zavinenia vodiča pri spoluzavinení poškodeného dáva
odvolací súd do pozornosti tzv. princíp obmedzenej dôvery. Ide o osobitný princíp v cestnej doprave,
ktorýzohľadňuješpecifikáprávnejúpravycestnejpremávky.UplatňujesanaúzemíSlovenskejrepubliky,

ako aj v iných krajinách Európy. Princíp obmedzenej dôvery znamená, že vodič ako účastník cestnej
premávky môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržovať pravidlá cestnej
premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak.

Pokiaľvodičidúcipohlavnejcesteiderýchlosťoupovolenou,resp.primeranouavodičodbočujúcidoľava

a križujúci jeho dráhu, mu nedá prednosť v jazde, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť na vodičovi,
ktorý z hlavnej cesty odbočoval doľava. Pokiaľ však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá výrazne
presahuje maximálne povolenú rýchlosť a vodič odbočujúci z hlavnej cesty doľava ešte nemá dôvod
predpokladať také prekročenie rýchlosti, nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú kolíziu.

Odvolací súd konštatuje, že pre vyriešenie otázky, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody je
potrebné vyhodnotiť právnu otázku, či obžalovaný mal predpokladať, že oproti nemu sa môže pohybovať
vozidlo rýchlosťou takmer o 50 km/h vyššou, ako je maximálne povolená v danom úseku a teda či má
vzhľadom na to, že sa proti nemu môže pohybovať vozidlo takouto rýchlosťou, dlhšie a detailnejšie
vyhodnocovať dopravnú situáciu.

Z logického výkladu pravidiel cestnej premávky vyplýva, že vodič, ktorý dáva pri jazde križovatkou
prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám,
ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti od križovatky vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízko, že vojdenie
ním riadeného vozidla do križovatky by u vodičov idúcich po hlavnej ceste vyvolalo nebezpečenstvo

nutnosti náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Pritom vodič spravidla na základe svojich skúsenosti
odhaduje, ktoré vozidlo je v dostatočnej vzdialenosti tak, že mu umožňuje križovať jeho jazdnú dráhu a
ktoré už nie, a pri tomto svojom odhade vychádza z rýchlosti, ktoré právne predpisy v mieste križovatky
povoľujú.Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný vykonal odbočovací manéver, pri ktorom zohľadnil aktuálnu
dopravnú situáciu, ktorá mu nebránila v odbočení za predpokladu dodržania pravidiel cestnej premávky

ostatnými účastníkmi. Obžalovaný preto nemal povinnosť vzhľadom na skutočnosti, ktoré mu boli zrejmé
v rozhodnom čase, venovať dlhšiu a detailnejšiu pozornosť pohybu oproti idúceho vozidla predtým, ako
sarozhodolvykonaťodbočovacímanéver.Akbysmepripustiliopačnýnázor,tedaževodičmusívenovať
nadobvyklúmierudostatočnedlhúadetailnúpozornosťkaždémuúčastníkovicestnejpremávky,ktorého
vidí, bez ohľadu na jeho vzdialenosť od daného vodiča, resp. že sa má dôsledne presvedčiť, či iný

účastník neporušuje nejakú svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, či iného predpisu a až podľa toho
potom urobiť rozhodnutie, ako sa bude vodič správať, by predstavovalo neprimerané zaťaženie vodiča
povinnosťou, ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a v praktickej rovine by skutočne viedla
k možným absurdným situáciám, keď by na niektorých frekventovaných križovatkách prakticky nebolo
možné odbočiť, pretože vodič by nikdy nemal istotu, či sa iný účastník premávky nespráva protiprávne
a či ho svojim odbočovacím manévrom neohrozí.

Správne preto uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie
je trestným činom, preto výrok o oslobodení obžalovaného U. Y. spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný.

Pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona skutková podstata predpokladá
zavinenie nedbanlivostné, či už vo forme vedomej alebo nevedomej, ktoré však nebolo z konania
obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Pri
nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah
môže rozvinúť (R 20/1981). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení

obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. Uvedené platí aj v tomto prípade
a nemožno obžalovanému dať na zodpovednosť následok na základe pre neho nepredvídateľného
priebehu spočívajúceho v protiprávnom konaní poškodeného. Nebolo preukázané, že obžalovaný
naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví a ani iného trestného činu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora

ako nedôvodné.

Po vyhodnotení získaných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, zohľadňujúc argumenty
uvedené prokurátorom v podanom odvolaní, musí odvolací súd konštatovať, že záver mestského súdu
o nenaplnení skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a o použitom dôvode oslobodenia v zmysle

§ 285 písm. b) Trestného poriadku je správny.

Čo sa týka rozhodnutia o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody, o tomto bolo
rozhodnuté v súlade s Trestným poriadkom, ktorý v prípade oslobodenia spod obžaloby obligatórne
určuje, že poškodený subjekt je s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Z uvedeného

dôvodu nebol daný žiaden zákonný podklad na zmenu výroku o náhrade škody, ktorý je uvedený v
prvostupňovom rozsudku.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je plne v súlade so zásadou prezumpcie neviny upravenou v § 2 ods.
4 Tr. poriadku a táto zásada vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny

znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný
aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 319 Tr. poriadku a
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, v prípade oslobodzujúceho rozsudku ide o odvolanie podané
neoprávnenou osobou, nakoľko s prijatím výroku o oslobodení spod obžaloby Trestný poriadok spája
iba jediný možný nadväzujúci výrok o náhrade škody a tým je postup podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku
o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, teda ani rozhodnutím

nadriadeného súdu nie je možné tento výrok zmeniť. Ak podá poškodený odvolanie proti výroku o
náhrade škody podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.