Rozhodnutie – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/227/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235286
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123235286.3

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci manželky (navrhovateľky, matky): A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: RYBÁR advokát s.r.o., so
sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225 a manžela (otca): D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Jana Kra´liková Cˇi´zˇová, advokátka so sídlom

Budatínska Lehota 258, Kysucké Nové Mesto, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom: D. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na čas po
rozvode, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/187/2023-302 zo dňa 13.
februára 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o výživnom na maloleté deti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
9P/187/2023-302 zo dňa 13. februára 2025 rozhodol tak, že:
I. Súd manželstvo A. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorene´ dnˇa

XX.XX.XXXX v B. G., zapi´sane´ v knihe manzˇelstiev Matricˇne´ho u´radu B. G. vo zva¨zku XX, rocˇni
´k XXXX, na strane XX, pod poradovy´m cˇi´slom XXX, rozvádza.
II. Malolete´ deti D. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na cˇas po rozvode manzˇelstva
zverujú do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodicˇia su´ oprávnení a povinní malolete´ deti zastupovatˇ a spravovatˇ ich majetok.
IV.Otecjepovinnýprispievatˇnavy´zˇivumalolete´hoD.B.,nar.XX.XX.XXXXsumou180eurmesacˇne,

a na vy´zˇivu malolete´ho D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesacˇne, vzˇdy do 15. dnˇa v mesiaci
vopred k ruka´m matky.
V. Otec je oprávnený streta´vatˇ sa s malolety´m D. B., nar. XX.XX.XXXX a malolety´m D. B., nar.
XX.XX.XXXX, kazˇdy´ vi´kend v nepa´rnom ty´zˇdni v cˇase od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00
hod.
VI. Otec si malolete´ho D. B., nar. XX.XX.XXXX a malolete´ho D. B., nar. XX.XX.XXXX prevezme v

mieste bydliska matky a malolety´ch matke po ukoncˇeni´ styku vra´ti v mieste bydliska matky.
VII. Matka je povinna´ malolete´ deti na styk riadne a vcˇas pripravitˇ a malolete´ deti odovzdatˇ.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželka (ďalej „navrhovateľka“ alebo „matka“) sa návrhom
z 19.09.2023 domáhala rozvodu manželstva s manželom (ďalej aj „otec“) a úpravy pomerov k maloletým
deťom v rámci ktorej navrhla maloleté deti na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že

obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, uložiť otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého D. sumou 400 eur mesačne a maloletého D. sumou 300 eur mesačne,vždydo15-tehodňavmesiacivopredkjejrukám.Styknavrhlaupraviťtak,žeotecjeoprávnenýstretávať
sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod., kedy maloletých prevezme od
matkyvmiestejejbydliskadonedeledo18.00hod.kedymaloletýchodovzdámatkevmiestejejbydliska.

Poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu bude matka a žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
1.2 Vo vzťahu k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva súd vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v B. G.. Z manželstva
pochádzajú 2 maloleté deti. Manželia aktuálne nezdieľajú spoločnú domácnosť od augusta 2023, kedy

manžel opustil spoločnú domácnosť. Od tohto momentu ani jeden z manželov nemal záujem o záchranu
manželstva a obnovu manželského spolužitia. Súd s prihliadnutím na preukázané skutočnosti a citované
zákonné ustanovenia (§ 19 ods. 1, § 23 ods. 1 až 3 Zákona č. 36/2005 Zb. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“) preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je toho času len formálne, bez

toho, aby plnilo svoj účel. Podmienky pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine,
preto v danom prípade boli splnené. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel
a manželstvo manželov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva (§ 23 ods. 2 Zákona o rodine) súd
identifikoval vo vzájomnom citovom odlúčení sa z dôvodu rozdielnosti pováh, názorov a záujmov, ako
i neschopnosti vzájomnej komunikácie. Hoci navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že za príčinu

rozvratu manželstva považovala mimomanželský vzťah manžela, súd v posudzovanom prípade neveru
manžela, ktorý počas trvania manželstva nadviazal vzťah s inou partnerkou, uzavrel ako dôsledok
rozvratu manželstva a nie jeho príčinu. Napokon tak súdu podrobne uviedla aj navrhovateľka vo svojom
návrhu keď opísala, ako sa v manželstve začali objavovať názorové nezhody i nedorozumenia, ktoré
viedli k citovému ochladeniu a ktoré nedokázali prekonať s tým, že sa situácia stala neúnosnou a manžel

si následne našiel mimomanželskú známosť.
1.3 Pokiaľ ide o otázku starostlivosti o maloleté deti, táto bola v konaní sporná. Matka navrhovala
zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a otec do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov s čím matka nesúhlasila poukazujúc na to, že aktuálne osobnú starostlivosť o maloleté deti
zabezpečuje ona. Súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie aj na názor kolízneho opatrovníka,

zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktoré zverenie je súčasne potvrdením aktuálneho
stavu a nezistením žiadnych nedostatkov zo strany matky. Súd otcom navrhovanú striedavú osobnú
starostlivosť nepovažoval aktuálne za vhodnú formu zabezpečovania o maloleté deti, s prihliadnutím na
to, že kým maloleté deti aktuálne bývajú s matkou v C., navštevujú tu i predškolské zariadenie, otec
býva so svojou partnerkou a novonarodenou dcérou H. v B. G.. Preto v prípade zverenia maloletých do

striedavej osobnej starostlivosti, by takáto forma starostlivosti pre maloleté deti bola spojená so zmenou
sociálneho prostredia a dochádzaním do školského, resp. predškolského zariadenia. V C. majú maloleté
deti vytvorené potrebné sociálne zázemie, kontakty a bližšiu rodinu, nakoľko ide o prostredie, v ktorom
vyrastali, žijú tam s matkou v rodinnom dome v BSM a majú tam aj bližšiu rodinu na strane otca. Ako
sám otec opísal vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, pokiaľ ide o prostredie v C. – odmalička sa

deti pohybujú v tomto prostredí, trávia čas so starými rodičmi, tetami a sesternicami, majú tu blízky
okruh, rodinu a kamarátov. Súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že na strane otca aktuálne nie sú
splnené podmienky na plnohodnotnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti tak, aby to bolo v záujme
maloletých detí. Zo správy zo šetrenia pomerov z 23.01.2025 v rodine otca vyplynulo, že otec aktuálne
bývav2-izbovombytevovlastníctvesvojejpartnerky.Hocidomácnosťjeudržiavanávporiadkuačistote,

v podstate v domácnosti otca, kde aktuálne chodia každý druhý víkend na jednu noc maloleté deti,
nemajú tieto zabezpečené vlastné lôžka, spia v takom prípade v spálni s otcom na manželskej posteli
a v čase realizácie styku otca jeho partnerka s maloletou H. pochádzajúcou z ich partnerského vzťahu,
spia v obývacej izbe. Čo sa týka matky táto býva v rodinnom dome, v ktorom má každé z maloletých detí
svoju vlastnú izbu a hoci sa otec vyjadril aj na pojednávaní, že plánuje zmenu bývania, pravdepodobne

až po vyporiadaní BSM. Súd aktuálne v súlade s názorom kolízneho opatrovníka nebol toho názoru, že
by striedavá osobná starostlivosť bola v záujme maloletých detí a neviedla by k lepšiemu zabezpečeniu
ich potrieb. V neposlednom rade prihliadol i na skutočnosť podanú správami z predškolského zariadenia,
že i keď otec by sa chcel v rovnakej miere podieľať na zabezpečovaní osobnej starostlivosti a výchove
maloletých detí, o výchovno-vzdelávacie výsledky svojho dieťaťa sa nezaujímal, resp. sa zaujímal

len občasne. Uvedené viedlo k pochybnostiam o praktickom a efektívnom záujme otca o túto formu
starostlivosti. Tiež vzhľadom na absenciu aktívneho angažovania sa otca v tomto smere a napokon i tú
okolnosť, že otec sa s maloletými deťmi o takejto forme zabezpečovania a starostlivosti ani nerozprával,
ako vyplynulo z jeho výpovede. I keď sama matka potvrdila, že otec má s maloletými deťmi dobrý vzťah,súd vzhľadom na uvedené ako i s prihliadnutím na stabilitu výchovného prostredia maloletých detí,
nevidel preto aktuálne priestor na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, pretože takéto rozhodnutie by aktuálne nebolo v najlepšom záujme maloletých detí.

1.4 Pri určení výživného súd vzal do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch
rodičov a objektívne odôvodnené potreby maloletých detí, majetkové pomery rodičov a matkou
navrhovanúvýškuvýživnéhorodičmi(namaloletéhoD.vsume400eurmesačneamaloletéhoD.vsume
300 eur mesačne), s ktorou výškou otec nesúhlasil. Za primerané a dôvodné výdavky maloletého D.
považoval súd sumu 368,41 eur (mesačne - strava v domácom prostredí 150 eur, strava v škôlke 50

eur, oblečenie 40 eur, obuv 30 eur, lieky, lieky 20 eur, poplatok za škôlku 25 eur, ZRŠ 3,33 eur (40 eur/12
mesiacov), pracovné zošity 0,08 eur (1 euro/12), hygienické potreby 15 eur, voľný čas 30 eur, kaderník
5 eur. Čo sa týka maloletého D. primerané a dôvodné boli výdavky vo výške 321,91 eur (mesačne
- strava v domácom prostredí 150 eur, strava v škôlke 20 eur, oblečenie 40 eur, obuv 30 eur, lieky
20 eur, ZRŠ 3,33 eur (40 eur/12 mesiacov), povinné poplatky na školské krúžky 3,33 eur (40 eur/12
mesiacov), pracovné zošity 0,25 eur (3 eur/12), hygienické potreby 15 eur, voľný čas 30 eur, kaderník 10

eur. Súd pri určovaní výšky výživného teda vychádzal z objektívne ustálených výdavkov na maloleté deti
v sumách 368,41 eur a 321,91 eur mesačne, na ktorých je povinnosť obidvoch rodičov podieľať sa podľa
svojich možností a schopností. Vzal do úvahy čistý príjem povinného rodiča, ktorý ustálil približne na
sumu 2.000 eur. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti si pomohol aj Metodikou pre výpočet výživného
rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, v zmysle ktorej z ustáleného príjmu otca vo výške 2.000 eur

predstavuje 9 % z jeho príjmu sumu cca 180 eur. Prihliadol tiež na tú skutočnosť, že bežný styk otca
smaloletýmideťmisarealizuje.Považovalpretozaprimeranéurčiťsumuvýživnéhopreotcanamaloleté
deti v sumách 180 eur mesačne. Tieto sumy pritom reflektujú na odôvodnené potreby maloletých detí
tak, ako ich súd ustálil ako i skutočnosť, že časť výdavkov maloletých detí je pokrytá sumou rodinného
prídavku 60 eur na každé z maloletých detí. Za potrebné považoval uviesť, že aj keď osobnú starostlivosť

maloletým deťom zabezpečuje len matka vzhľadom na vek detí a na to, že už navštevujú materskú
škôlku, tieto už nie sú odkázané na celodennú starostlivosť matky. Tiež to, že aby aj matka (nielen otec)
vyvinula maximálne úsilie na to, aby hoc limitovaná svojim zhoršeným zdravotným stavom, si i naďalej
hľadala pracovné miesto s ohľadom na jej pracovné obmedzenia (prevažne sedavého charakteru)
a zabezpečila si tak pravidelný zdroj svojich príjmov nad rámec čiastočného invalidného dôchodku

a kompenzačných príspevkov. Navyše súd uviedol, že osobitne pri určení vyživovacej povinnosti otcovi
nezohľadňoval jeho výdavok na poistky maloletých v sume 33 eur a 32 eur mesačne, ako to súdu
uviedol vo svojej výpovedi. Vychádzal pritom z právneho názoru, podľa ktorého vo všeobecnosti platí,
že pokiaľ nad rámec bežného výživného existujú finančné výdavky spojené s maloletým dieťaťom
(napr. sporenie či poistenie), ide zo strany otca o dobrovoľné plnenie, ktoré nemá vplyv na určenie

výšky výživného. Aj to bol dôvod, pre ktorý súd návrh na vyžiadanie poistných zmlúv zo strany otca
zamietol, nakoľko to považoval za nadbytočné. Rovnako nevyhovel návrhu matky na pripojenie spisu
sp. zn. 54Pc/26/2023 (o určenie manželského výživného – poznámka odvolacieho súdu), z dôvodu
jeho nadbytočnosti a nehospodárnosti s prihliadnutím na to, že tento bol predložený krajskému súdu na
rozhodnutie o odvolaní.

1.5 Súd ďalej rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností neboli doposiaľ obmedzení ani pozbavení,
resp. im nebol ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani neboli zistené dôvody
podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine.
1.6 Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd upravil styk otca vychádzajúc pritom

z návrhov obidvoch rodičov. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletými počas každého druhého
víkendu s prespatím od piatka do nedele. Konkrétne každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hodiny
do nedele do 18.00 hodiny s tým, že miesto odovzdávania a preberania maloletých bude miesto
bydliska matky. Zhodne otec vo svojej výpovedi (pre prípad nevyhovenia jeho návrhu na zverenie detí
do striedavej osobnej starostlivosti) navrhol upraviť jeho styk s maloletými každý druhý víkend. Ani

jeden z rodičov nenavrhoval upravovať styk otca s maloletými deťmi v širšom rozsahu, nakoľko sa nad
rámec uvedeného rozsahu vedia dohodnúť aj na spontánne realizovanom styku otca počas bežného
pracovného týždňa a letných prázdnin a Vianočných sviatkov. Matka otcovi v styku s maloletými deťmi
nebráni. Vo všeobecnosti obaja rodičia považujú vzájomnú komunikáciu vo vzťahu k maloletým deťom
za dobrú, vedia sa dohodnúť o otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Súd preto o úprave styku otca

s maloletými rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s deťmi stretávať každý víkend v nepárnom týždni
v čase od piatka od 16.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny s tým, že na miesto prevzatia a odovzdania
maloletých detí určil miesto bydliska matky.1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu ich náhradu podľa
ust. § 52 Zákona č. 160/2015 Zb. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
zo dňa 11.04.2025 odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
2.1 V bode 5. uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil príčiny rozvratu manželstva (bod 29.
odôvodnenia). Bola názoru, že jedinou príčinou rozvratu manželstva bola nevera otca maloletých detí,

teda mimomanželský vzťah manžela. Vzájomné citové odlúčenie, neschopnosť vzájomne komunikovať,
citovéochladenieboloužlenlogickýmvyústením(dôsledkom)manželovejnevery,ktorýopustilspoločnú
domácnosť, manželku a maloleté deti.
2.2 V ďalšej časti odvolania matka uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že čistý mesačný
príjem otca je 2.000 eur a jeho zdravotný stav je dobrý. Otec svoje mesačné výdavky špecifikoval
(bod. 45), z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva ktoré otcom uvádzané výdavky súd považoval

za dôvodné a primerané a ktoré nie. Matka na pojednávaní viacero týchto výdavkov otca namietala
ako nedôvodné, resp. neprimerane vysoké, s uvedeným sa však súd už nevysporiadal (čo však
pri námietkach otca už učinil v bodoch 48., 49. a 50. rozsudku). V uvedenom smere považovala
rozhodnutiesúduzanepreskúmateľné.Podľamatkysúdnemalprihliadaťnavýdavkyotcatitulomsplátky
spotrebného úveru vo výške 200 eur (motorové vozidlo zn. Škoda Superb), príspevok na domácnosť

otca 300 eur priateľke (splátka úveru priateľky), cestovné 200 eur (otec pracuje v mieste svojho pobytu),
poistky otca. Nie je potom ani zrejmé, akú výšku celkových mesačných dôvodných výdavkov otca
súd zohľadnil pri stanovení výšky výživného na maloleté deti. V bode 8. odvolania matka uviedla, že
z obsahu napadnutého rozhodnutia potom možno v podstate ustáliť, že súd prvého stupňa pri stanovení
výšky výživného na maloleté deti vychádzal len z Metodiky pre výpočet výživného bez zohľadnenia/

posúdenia možností a schopností povinného rodiča. Podľa nej preto súdom stanovená výška výživného
nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám
maloletých detí.
2.3 Matka preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej
návrhu čo do výšky výživného na maloleté deti v celom rozsahu vyhovie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.04.2025 zotrval na svojom vyjadrení a zároveň
súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

4. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 12.05.2025 uviedol, že sa

v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom a skutkovými zisteniami okresného súdu uvedenými
v rozsudku majúc za to, že napadnutý rozsudok je zákonný, vecne správny a dostatočne odôvodnený.
4.1 K príčinám rozvratu manželstva otec uviedol, že matka v podanom odvolaní tvrdí, že jedinou príčinou
rozvratu manželstva bola jeho údajná nevera, čím spochybňuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa.
Tento záver však nemá oporu v obsahu vykonaného dokazovania. Zo zisteného skutkového stavu

vyplýva, že medzi účastníkmi manželstva dlhodobo pretrvávali vážne manželské nezhody a citové
ochladenie, ktoré narušili základné piliere manželského spolužitia, a to už dávno predtým, ako došlo
k nadviazaniu mimomanželského vzťahu zo strany otca. Mimomanželský vzťah preto nemožno označiť
za príčinu rozvratu, ale skôr za dôsledok už existujúceho a dlhodobo nefunkčného vzťahu medzi
manželmi. Takýto záver podporuje aj vlastný návrh matky na rozvod manželstva, v ktorom sama

poukazuje na narušené manželské vzťahy, nezávisle od jeho mimomanželskej známosti.
4.2 Námietka matky, že sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s výdavkami otca a nezohľadnil
jej námietky nie je dôvodná. Zo spisu je zrejmé, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom
opakovane posudzoval výdavky oboch rodičov, a to aj v rámci návrhov na vydanie neodkladných
opatrení. Za potrebné považoval zdôrazniť, že súd nie je povinný reagovať v odôvodnení rozhodnutia

na každú jednotlivú procesnú námietku účastníka konania, ale výlučne na tie, ktoré považuje za právne
relevantné a rozhodujúce pre vecné posúdenie sporu. Súd túto požiadavku rešpektoval, pričom v závere
rozhodnutia výslovne uviedol, ktoré skutočnosti boli pri rozhodovaní určujúce. V bode 3. označenom
„K vyživovacej povinnosti otca“ uviedol, že si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom riadne
a včas plní. Okrem pravidelného príspevku na výživu detí zabezpečuje deťom aj bývanie – a to

hradením nákladov na nehnuteľnosť, v ktorej deti žijú spolu s matkou, konkrétne uhrádzaním platieb
za elektrickú energiu a hypotekárnych splátok. V tejto súvislosti považoval za nevyhnutné poukázať
na to, že v prípade neuhrádzania hypotekárneho úveru by mohlo dôjsť k realizácii záložného práva
zo strany banky, čo by malo priamy dopad na bývanie detí a ich životnú stabilitu. Uvedené plneniapreto nemožno ignorovať pri komplexnom hodnotení príspevku otca k zabezpečeniu potrieb maloletých.
Otec nesúhlasil so spochybňovaním výdavkov súvisiacich s jeho životnými nákladmi (titulom splátky
spotrebného úveru, platby poistenia a príspevku na domácnosť). Vozidlo, ktoré on spláca slúži výlučne

na dochádzanie do zamestnania a na udržiavanie kontaktu s maloletými deťmi. Nejde o luxusné či
nadštandardné motorové vozidlo, ale o bežné ojazdené auto s nízkou mesačnou splátkou zvolenou
tak, aby neprimerane nezaťažila rodinný rozpočet. Okrem toho, keďže rodičia už nežijú v spoločnej
domácnosti, znáša aj výdavky spojené s vlastným bývaním, ktoré je potrebné pri určení vyživovacej
povinnosti zohľadniť rovnako, ako výdavky matky. Pokiaľ ide o životné poistky, úrazové poistenie, či

sporenie pre deti, ide o finančné produkty, ktoré slúžia výlučne v prospech detí a ich budúcnosti.
Požiadavka matky na ich zrušenie je preto v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.
Pokiaľ súd vychádzal pri určení výživného z tzv. Metodiky na určenie výživného tak otec uviedol, že
metodikabolaprijatáakopomôckaprezjednotenierozhodovacejpraxeaještandardnevyužívanásúdmi
v rodinnoprávnych veciach. Jej použitie neodporuje platnému právu a nijakým spôsobom neporušuje
princípy proporcionality, individualizácie rozhodovania ani zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd

pritom metodiku aplikoval primerane konkrétnym okolnostiam prípadu a vykonanému dokazovaniu.
Odvolacie dôvody uplatnené matkou nie sú podľa otca dôvodné a nezakladajú potrebu zmeny alebo
zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.
4.3 Otec tak navrhol tak, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny.

5. Matka ani kolízny opatrovník na vyjadrenie otca písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení,
žeodvolaniebolopodanévčas(§362CSP),účastníkomkonaniavktoréhoneprospechbolorozhodnutie
vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP, § 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu (§
65 CMP a contrario), bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku IV. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
Ostatné výroky odvolaním nenapadnuté ostali nedotknuté.

7. V predmetnej veci okresný súd rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.),
maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), obaja
rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.), otcovi uložil
povinnosť prispievať na maloleté deti výživným (výrok IV.), upravil stretávanie otca s maloletými deťmi

(výroky V., VI. a VII.) a rozhodol o trovách konania (výrok VIII.).

8. Rozsudok okresného súdu napadla navrhovateľka odvolaním. Pokiaľ v bode V. odvolania uviedla,
že súd prvého stupňa nesprávne ustálil príčinu rozvratu manželstva odvolací súd uvádza, že jej
podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) posúdil ako návrh na opravu rozsudku z dôvodu

iných zrejmých nesprávností majúcich predstavovať nesprávne ustálené príčiny rozvodu manželstva
účastníkov konania ako i odvolanie proti výroku o výživnom na maloleté deti (v rámci odvolacieho návrhu
navrhla len, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu čo
do výšky výživného na maloleté deti v celom rozsahu vyhovie). Okrem toho navrhovateľka, ktorá podala
návrhnarozvodmanželstvamohlapodaťodvolanielenvprípade,akbysúdjejnávrhnarozvodzamietol,

čo nebol daný prípad. V zmysle dôvodovej správy k CSP účinnému od 01.06.2015 sa nesprávnosť
odôvodneniarozsudkubudeopravovaťprostredníctvominštitútu„inýchzrejmýchnesprávností“voforme
vydania opravného uznesenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil okresnému súdu v zmysle
ust. § 224 CSP rozhodnúť o návrhu navrhovateľky na vydanie opravného uznesenia (vyhovením/
zamietnutím) s tým, že rozhodnutie doručí účastníkom konania do vlastných rúk (§ 223 ods. 1, §

234 ods. 2 CSP). Okresný súd následne uznesením č. k. 9P/187/2023-362 zo dňa 15.08.2025 návrh
navrhovateľky na vydanie opravného uznesenia zo dňa 11.04.2025 zamietol. O odvolaní navrhovateľky
rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 12CoP/228/2025-387 zo dňa 13,11,2025 tak, že ho
odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2025.

9. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v tejto preskúmavanej veci zaoberal len odvolaním matky proti
rozsudku okresného súdu a to ohľadom výroku IV. týkajúcom sa výživného na maloleté deti.10. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného
na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým

od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.) ale aj ďalších odôvodnených potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami
a možnosťami rodičov. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy,

ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoje vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných

vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len
bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, oboznámením sa s odvolaním matky ako i obsahom celého spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci ohľadom odôvodnených potrieb detí a pomerov
rodičov, ktoré špecifikoval v bode 44. až 47 odôvodnenia rozhodnutia a dospel k správnemu právnemu

záveru o výške výživného na maloleté deti (body 51. a 53. odôvodnenia rozhodnutia). Konštatuje tak,
že rozhodnutie súdu je v napadnutej časti vo výroku IV. o výživnom na maloleté deti vecne správne.
Aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd podľa § 387 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na
ne odkazuje.

13. Reagujúc na námietky matky v odvolaní odvolací súd udáva, že v súlade s § 62 ods. 1 Zákona
o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá až
do času, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Maloleté deti v čase rozhodovania okresného súdu
boli vo veku 6 a 4 roky, obe navštevovali predškolské zariadenie. Súdom boli ustálené aj nevyhnutné

výdavky na maloleté deti. Nemožno opomenúť, že bolo potrebné pri určení výživného prihliadnuť aj na
štátne sociálne dávky (rodinné prídavky). Pokiaľ ide o matku táto si vzhľadom na vek detí plní k nim
vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Z konania pred okresným súdom vyplýva, že
otec sa okrem dobrovoľne plateného výživného v sume 100 eur mesačne na každé dieťa podieľa na
nákladoch bývania detí ako i platením hypotekárneho úveru (580 eur mesačne) na dom, ktorý je v BSM

rodičov a v ktorom v súčasnej dobe býva matka s deťmi. Otec tiež prispieva deťom iným spôsobom
(matka na pojednávaní uviedla, že ak požiada otca o kúpu vecí pre deti /oblečenie, lieky/, že ich zakúpi).
Čo sa týka otca tento má okrem maloletých detí ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej H. B.,
nar. XX.XX.XXXX. Pri určení výživného okresný súd vychádzal z Metodiky Ministerstva spravodlivosti
SR pre výpočet výživného rodičov k deťom ku ktorej aj keď má len odporúčací charakter možno preto

prihliadať. O to viac, že v danej veci nebolo potrebné zohľadniť špecifické potreby detí (napr. spojené
so zdravotným stavom). Rozhodným údajom boli vekové kategórie detí, počet vyživovacích povinností
a príjem otca v sume 2.000 eur. Preto otcove výdavky na ktoré poukazovala matka v odvolaní (splátka
spotrebného úveru na kúpu osobného motorového vozidla, na domácnosť priateľke, cestovné do práce,
poistky) okresný súd nezohľadňoval. Matkou navrhované výživné môže byť odôvodnené pri nástupe

maloletých detí do základnej školy avšak za stavu rovnakého príjmu otca či inak nezmenených pomerov.
Preto aj podľa odvolacieho súdu určené výživné na maloletého D. a maloletého D. spĺňa suma 180
eur mesačne a to aj s prihliadnutím na to, že výživným sa má dieťaťu zabezpečiť taká životná úroveň,ktorú by dosahovalo i v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti, resp. sa podieľali na úhrade
výdavkov spoločnej domácnosti i jej jednotlivých členov.

14.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnepovažovalodvolaniematkyzadôvodnéarozsudokokresného
súdu vo výroku IV. o výživnom na maloleté deti ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na

náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).