Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215184
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1517215184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia

senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, zastúpeného JUDr.
Zuzanou Pangrácovou, advokátkou, so sídlom Sokolia ulica 4811/1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO:
55 373 691, proti žalovanej: F.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej
advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 821 08
Bratislava, IČO: 35 917 148, o zaplatenie 8.646, - eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-24Csp/171/2017-213 zo dňa 10.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-24Csp/171/2017-213 zo dňa
10.01.2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV, v poradí druhým rozsudkom č.k. B5-24Csp/171/2017- 213 zo dňa
10.01.2024, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.646,- eur spolu s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 8.646,- eur od 27.08.2014 do zaplatenia, do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v
rozsahu 100%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie opätovne uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
21.08.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
8.646,- eur spolu s príslušenstvom, titulom nevrátenia finančných prostriedkov za motorové vozidlo

predané žalobcovi, ktorý od kúpnej zmluvy odstúpil, nakoľko predmetné motorové vozidlo bolo zaistené
orgánmi činnými v trestnom konaní na základe podozrenia, že pochádza zo spáchaného trestného
činu. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 02.10.2013 bola medzi žalobcom, ako kupujúcim a žalovanou
ako predávajúcou, uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom
kúpy bolo motorové vozidlo továrenskej značky I. Q., D.: G I.: Y a kúpna cena predstavovala sumu
7.700,- eur. Žalovaná v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ
s obchodným menom F.. S. D. - P.C. SERVICES, IČO: 44603126, so sídlom Ševčenkova 1138/16,

Bratislava. Dňa 03.02.2014 bolo motorové vozidlo zaistené ORPZ Komárno, nakoľko bolo predmetom
trestného konania vedeného pod č. Q.-XXX/OdV-LM-XXXX na základe podozrenia, že pochádza zo
spáchaného trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového
stavu. Vykonaným metalografickým skúmaním zo dňa 05.03.2014, č. p. K.-H.-BA-D.-XXXX/XXXX a zodňa 03.06.3014, č. p. K.-H.-BA-D.-XXXX/XXXX v Kriminalisticko-expertíznom ústave PZ v Bratislave
bolo zistené, že na predmetnom motorovom vozidle bolo pozmenené výrobné číslo karosérie VIN,
pričompôvodnéVINjeYakoajčíslomotoraačísloprevodovky,nazákladečohobolovozidlostotožnené

s motorovým vozidlom D.: FN-S odcudzeným dňa 13.05.2007 v O. doline pôvodnému vlastníkovi S. S..
Vozidlo zaistili policajné orgány zákazníkovi žalobcu D. J., ktorý z uvedeného dôvodu dňa 31.07.2014
odstúpil od kúpnej zmluvy a požiadal o vrátenie kúpnej ceny; žalobca odstúpenie rešpektoval a kúpnu
cenu vrátil dňa 03.11.2015, a to vo výške 8.646,- eur, za ktorú sumu zákazníkovi motorové vozidlo
predal. Listom zo dňa 15.07.2014, doručeným žalovanej uložením na pošte dňa 06.08.2014, oznámil

žalobca žalovanej skutočnosti o zaistení predmetného motorového vozidla, súčasne v zmysle čl. 5, bod
5.1. Všeobecných obchodných podmienok pri výkupe vozidiel spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO
a.s., odstúpil od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi procesnými stranami dňa 02.10.2013, a vyzval žalovanú
na vrátenie kúpnej ceny. Žalobca uvedenú zásielku doručoval žalovanej opätovne, zásielku žalovaná
prevzala osobne dňa 21.08.2014, požadovanú sumu mala uhradiť do piatich dní od doručenia výzvy; na
odstúpenie od zmluvy žalovaná nijakým spôsobom nereagovala.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobným návrhom nesúhlasila, žalobu žiadala zamietnuť v
plnom rozsahu. Poukázala na to, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzatvárala dňa 02.10.2013, kedy
mala ukončenú podnikateľskú činnosť, živnosť dobrovoľne ukončila 28.08.2013, teda kúpnu zmluvu
uzatvárala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzniesla námietku premlčania uplatňovanej pohľadávky

s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa o zadržaní a zaistení vozidla dozvedel od zákazníka
22.05.2014, čo považuje za prvý deň plynutia premlčacej lehoty podľa §107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom žalobu podal 21.08.2017, teda viac ako tri roky od začiatku plynutia premlčacej lehoty.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 24Csp/171/2017-145 zo dňa
24.09.2018, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.646,- eur spolu s ročným úrokom

z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 8.646,- eur od 27.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

5. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.:
14Co/19/2019-166 zo dňa 28.06.2022 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 24Csp/171/2017-145 zo
dňa 24.09.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým, že súdu prvej
inštancie uložil povinnosť náležite zohľadniť a najmä vyhodnotiť všetky prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalovanej, ktoré sa týkajú platnosti

odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, vyhodnotiť stranami predložené a označené dôkazy, opätovne
ustáliť skutkový stav veci významný pre posúdenie celej výšky žalobcom uplatneného nároku, teda
nielen práva na vrátenie kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy, ale aj žalobcom uplatneného práva
na náhradu škody, a opätovne po právnom posúdení veci rozhodnúť vo veci samej, a v odôvodnení
svojho rozsudku aj riadne vysvetliť všetky dôvody svojho rozhodnutia.

6. Súd prvej inštancie, v zmysle intencií odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie a zistil, že žalobca
uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu, v ktorej bolo konkretizované motorové vozidlo a následne toto
vozidlo predal zákazníkovi za sumu 8.646,- eur, teda o 946,- eur vyššiu, ako bola kúpna cena v
prípade kúpnej zmluvy so žalovanou. Dňa 03.02.2014 bolo vozidlo zaistené policajným orgánom a podľa

potvrdenia policajného orgánu Liptovský Mikuláš na vozidle bolo pozmenené VIN číslo a číslo motora.
Následne žalobca so zákazníkom uzatvorili dohodu o urovnaní a vrátil zákazníkovi kúpnu cenu a ďalšie
náklady, a to 03.11.2015. Žalobca bol v júli 2014 v kontakte so žalovanou, oznámením, ktoré prevzala
21.08.2014 ju informoval o týchto skutočnostiach, k oznámeniu pripojil aj potvrdenie policajného orgánu.

7. Žalobca zotrval na tom, že dôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou, dôvody
odstúpenia sú dostatočne konkrétne, s odkazom na konkrétne ustanovenie zmluvy alebo VOP. Poukázal
na to, že každé vozidlo má pridelené VIN číslo, čo musí spĺňať v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z.,
predmetné vozidlo nespĺňalo podmienku pridelenia náhradného identifikačného čísla VIN, a preto je
nesprávne tvrdenie žalovanej, že vozidlo vydržala, nakoľko v prípade vydržania by malo mať vozidlo

to VIN číslo, aké bolo uvedené v kúpnej zmluve, avšak došlo k pozmeneniu VIN čísla vozidla, a preto
vozidlo nebolo spôsobilým predmetnom vydržania. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu škody, žalobca
trvá len na rozdiele medzi kúpnou cenou v prípade žalovanej a kúpnou cenou v prípade zákazníka.
Kúpnu cenu vrátil žalobca dňa 03.11.2015 vlastníkovi, čo spochybňuje tvrdenie žalovanej o premlčanínároku. Poukázal na § 420 OZ o porušení právnej povinnosti zo strany žalovanej, ktorá mala predať
vozidlo bez právnych vád, žalobcovi vznikla škoda, ktorú musel nahradiť zákazníkovi. K odstúpeniu od
zmluvy došlo pre naplnenie tejto vady, a to existencie právnej vady vozidla. Odstúpenie bolo v súlade s

bodom 5.1 VOP, keď boli naplnené všetky podmienky v tomto bode uvedené.

8. Žalovaná poukázala na to, že nebolo v konaní preukázané, že by predané vozidlo malo tie právne
vady tvrdené žalobcom, od ktorých žalobca odvodzuje platnosť a dôvodnosť odstúpenia od kúpnej
zmluvy. Odstúpenie je neplatným právnym úkonom, neobstojí právna argumentácia protistrany ohľadom

evidencie vozidla a prideľovaní VIN čísla. Uvedené skutočnosti nič nemenia na jedinečnosti vozidla
ako veci podľa príslušných ustanovení OZ, teda bez ohľadu na pridelenie VIN čísla, ide o tú istú vec a
evidencia nemá právotvorné účinky. Žalovaná trvá na námietke premlčania uplatneného nároku.

9. Súd prvej inštancie takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 20 ods. 1, §
442 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 veta prvá a § 517 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka a

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa
niekto na úkor iného bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje
povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa

obohatil, oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie
môžespočívaťvoveciach,výkonoch,aleajvtom,žemajetokzodpovednostnéhosubjektusanezmenšil,
hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť
vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval
od samého začiatku alebo dodatočne odpadol.

11. V posudzovanom prípade si uplatnil žalobca nárok na vrátenie kúpnej ceny vo výške 7.700,-
eur na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi procesnými stranami dňa 02.10.2013,
predmetom kúpy bolo motorové vozidlo továrenskej značky I. Q., D.: G I.: Y pričom v listine o odstúpení
žalobca ako dôvod odstúpenia uviedol článok 5, bod 5.1. VOP. Odstúpenie žalovaná osobne prevzala

dňa 21.08.2014, na odstúpenie od zmluvy žalovaná nijakým spôsobom nereagovala, odstúpenie
nerozporovala, ani neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by odstúpenie neakceptovala. Bez ohľadu na
skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzatvárala žalovaná ako podnikateľka, pričom preukázateľne mala v čase
uzavretia kúpnej zmluvy ukončenú živnosť, o ktorej skutočnosti mal vedomosť aj žalobca, súd prvej
inštancie kúpnu zmluvu vyhodnotil za platný právny úkon, ktorý nenamietala ani jedna zo zmluvných

strán, teda sa stal pre obe strany záväzným, vrátane VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej
zmluvy, s ktorými podpísaním kúpnej zmluvy prejavila žalovaná súhlas.

12. Pri posudzovaní platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu dňa 15.07.2014, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v listine nazvanej „Oznámenie o právnych vadách motorového vozidla“

žalobca jasne a zreteľne vyjadril svoju vôľu odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2013 a jasne a
zreteľne uviedol aj dôvod odstúpenia poukazujúc na článok 5, bod 5.1 VOP, ktorý jasne a zreteľne
v odstúpení žalobca konkretizoval. Ani jedna z procesných strán v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
nemohla mať vedomosť, že motorové vozidlo bolo v minulosti odcudzené vtedajšiemu vlastníkovi,
žalobca do VOP zrejme z opatrnosti zakotvil svoje oprávnenie odstúpiť od kúpnej zmluvy práve pre

takýto prípad, s uvedenou zmluvnou podmienkou podpisom zmluvy prejavila žalovaná svoj súhlas. V
zmysle uvedeného odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcu zo dňa 15.07.2014 súd vyhodnotil ako platný
právny úkon, so všetkým dôsledkami pre obe zmluvné strany. Plnenie zo zaniknutej kúpnej zmluvy,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom, je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, jej
dôsledkom je povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu vzájomne si vydať všetko, čo plnením zo zmluvy

nadobudli. Ustanovenie §451 OZ zakladá vzájomnú podmienenosť plnenia medzi účastníkmi zmluvy,
hmotné právo viaže povinnosť jedného z účastníkov na povinnosť druhého z nich, iba tak sa môžu
svojho nároku úspešne domáhať. Žalobný návrh obsahuje vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti
(tzv. synalagma) procesným strán, petit žaloby viaže požadované plnenie, vrátenie kúpnej ceny zo
strany žalovanej na povinnosť žalobcu vrátiť predmet kúpy žalovanej. V konaní mal súd prvej inštancie

preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní pre účely
trestného konania. Na strane žalobcu z uvedeného dôvodu vznikla objektívna prekážka na vrátenie
motorového vozidla ako predmetu kúpy žalovanej, čo vyplynulo z daných skutočností, ktoré žalobcu
zbavili zákonnej povinnosti vrátiť predmet kúpy žalovanej, ktorá sa však svojej povinnosti vrátiť žalobcovikúpnu cenu na základe platného odstúpenia od zmluvného vzťahu, nezbavila. Na základe uvedeného
súd priznal nárok žalobcovi vo výške 7.700,-eur (kúpna cena motorového vozidla) titulom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej.

13. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 946,- eur predstavujúci rozdiel medzi výkupnou a
predajnou cenou motorového vozidla je ušlým ziskom na strane žalobcu, ktorý mu prináleží. Žalovaná
pri uzatváraní kúpnej zmluvy porušila zmluvnú povinnosť vyjadrenú v článku 2.1 VOP tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, keď predala vozidlo žalobcovi s právnymi vadami, keďže vozidlo

v skutočnosti nemalo VIN číslo motora uvedené v kúpnej zmluve, nakoľko dodatočne bolo zistené,
že toto číslo bolo pozmenené, čím sa prehlásenie žalovanej, že automobil nemá žiadne právne vady
stalo nepravdivým. Žalovaná ako zodpovedný subjekt tak porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného
vzťahu a vznikla jej povinnosť v dôsledku škodnej udalosti v majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného,
nahradiť vzniknutú škodu. Žalobca preukázateľne predal motorové vozidlo následnému vlastníkovi,
ktorému po zistení skutočnosti, že došlo k pozmeneniu VIN čísla vozidla, kúpnu cenu vo výške 8.646,-

eur dňa 03.11.2015 vrátil a na strane žalobcu tak nastal ušlý zisk, predstavujúci rozdiel medzi výkupnou
a predajnou cenou vozidla vo výške 946,- eur, ktorý oprávnene požaduje od žalovanej.

14. V prípade zrušenej zmluvy sa aplikačná súdna prax ustálila na závere, že vyššie uvedené
ustanovenie zákona dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol priamo zo zákona,

v takom prípade je možnosť účinne vzniesť námietku premlčania obmedzená. Súd môže na takúto
námietkuprihliadaťlenvtedy,akmôženámietkupremlčaniavzniesťajdruhýúčastníkzmluvnéhovzťahu.
Nie je pritom rozhodujúce, či druhá zmluvná strana takúto námietku vzniesla, ale iba to, či tak mohla
urobiť.
Na žalovanou vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky súd prvej inštancie

neprihliadal vzhľadom na ust. §107 ods. 3 OZ, keďže v danom prípade sa jedná o vyporiadanie
bezdôvodnéhoobohateniaanáhradyškody,vzniknutýchnastranežalovanejnaúkoržalobcuvdôsledku
zrušenej kúpnej zmluvy v dôsledku platného odstúpenia od kúpnej zmluvy jednou zo zmluvných strán,
a to žalobcu. Žalobca mal povinnosť uspokojiť zákazníka, ktorému predal vozidlo a ktorý rovnako
dôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 7.10.2013, a to vrátením kúpnej ceny vo výške žalovanej istiny,

ktorú dôvodne v predmetnom konaní požadoval od žalovanej, námietku premlčania ako druhý účastník
zmluvného vzťahu namietať teda nemôže a ani nemá právny dôvod.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že previedla vozidlo na žalobcu v dobrej viere a po celý čas držby
vozidla bola držiteľom oprávneným, súd prvej inštancie prijal argumentáciu žalobcu, že právnym, ale aj
faktickým problémom, ktorý bráni uvedenému, je skutočnosť, že motorové vozidlo je v každom prípade

konkretizované a identifikované jednoznačnými znakmi uvedenými v evidencii vozidiel, vrátane VIN
čísla a evidenčného čísla. Pokiaľ počas existencie vozidla dôjde ku zmene týchto evidenčných znakov
na samotnom vozidle, ktorá ale nebola uskutočnená v súlade s právnymi predpismi, dôjde ku zápisu
dvoch motorových vozidiel do evidencie, a teda v evidencii budú dva rôzne záznamy popisovať jedno
a to isté motorové vozidlo. Pokiaľ je zmena údajov o vozidle vykonaná v súlade s právnymi predpismi,

takto zmenené údaje o motorovom vozidle sú priradené k tomu istému motorovému vozidlu, ktorého
sa zmena týka. Pokiaľ by sa mala na vozidlo, o ktorom existujú v evidencii vozidiel dva záznamy,
aplikovať možnosť jeho vydržania, znamenalo by to, že vydržaním by došlo ku vzniku vlastníckeho práva
v prospech dobromyseľného vlastníka, a to k vozidlu, ktoré je identifikované novšími (vecne a právne
nesprávnymi) údajmi. V takom prípade by súčasne, v dôsledku vydržania, mali byť za platné a právne

správne uznané len tie údaje o motorovom vozidle v evidencii motorových vozidiel, ktoré do nej boli
uvedené v rozpore s právnymi predpismi. Na základe uvedeného tak akceptovaním možnosti vydržania
by súd prvej inštancie musel dospieť ku záveru, že vydržaním dochádza v posudzovanom prípade ku
nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech dobromyseľného držiteľa vozidla, pričom súčasne by sa za
relevantný predmet vydržania vozidla považovalo vozidlo zapísané v evidencii v dôsledku nezákonnej

zmeny údajov, čo je právne neudržateľné. V neposlednom rade treba zohľadniť aj skutočnosť, že
predmetné vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti a je vylúčené, aby k takémuto vozidlu žalovaná
nadobudla vlastnícke právo v dôsledku vydržania.

15. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi

v súlade s § 517 ods. 1 OZ zákonný ročný úrok z omeškania zo žalovanej istiny, určený odo dňa
nasledujúceho po dni uvedenom v listine o odstúpení od zmluvy na zaplatenie pohľadávky ako prvom
dni omeškania do zaplatenia.16. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v plnom rozsahu, proti všetkým
jeho výrokom, dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný.

18. Žalovaná namietala, že zhrnutie a vyhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie
nezodpovedá riadne zistenému skutkovému stavu, nakoľko z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie iba zhrnul vyjadrenia žalobcu a žalovanej, bez toho, aby sám riadne a nepochybne ustálil
skutkový stav, z ktorého vychádzal pri vydaní napadnutého rozsudku. Konajúci súd v rámci napadnutého

rozsudku zmätočne „mieša“ skutkové okolnosti s právnymi závermi a naopak. Napadnutý rozsudok
postráda akúkoľvek logickú štruktúru, je zmätočný až nepreskúmateľný.

19. Pokiaľ sa jedná o posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu, má žalovaná za to, že bolo potrebné
posúdiť a vyhodnotiť právne postavenie žalovanej ako vlastníka, resp. nevlastníka predmetného

motorového vozidla.

20. Zo záverov a jednotlivých konštatovaní súdu prvej inštancie, najmä v bode 24 napadnutého
rozsudku, možno identifikovať, že súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná nikdy nebola vlastníčkou
motorového vozidla. Ak teda žalovaná podľa súdu prvej inštancie k predmetnému motorovému vozidlu

nikdy nenadobudla vlastnícke právo z dôvodu, že toto pochádza z trestnej činnosti, nemohla potom
žalovaná nikdy uzavrieť so žalobcom platnú kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie však konštatuje (bod 19),
že „kúpnu zmluvu vyhodnotil za platný právny úkon“. Následne súd hodnotí ako platné aj odstúpenie
od kúpnej zmluvy, opäť v bode 19, kde uvádza : „V zmysle uvedeného odstúpenie od kúpnej zmluvy
žalobcu zo dňa 15.07.2014 súd vyhodnotil ako platný právny úkon, so všetkým dôsledkami pre obe

zmluvné strany.“

21. Na jednej strane teda súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaná nebola, a ani nemohla byť
vlastníčkou predmetného motorového vozidla, na strane druhej, v rozpore s týmto konštatovaním,
vyslovuje právny záver o platnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako aj platnosti

odstúpenia od kúpnej zmluvy, a to napriek tomu, že i samotný žalobca celý čas v konaní namietal
neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy. Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v
zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani
existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho
práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné

ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak.
V zmysle vyššie uvedeného, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nebola a ani nemohla
byť vlastníčkou predmetného motorového vozidla, mal následne konštatovať, že žalovaná nemohla na
žalobcu nikdy previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu, a teda logicky ani nemohla so žalobcom
uzavrieť platnú kúpnu zmluvu. V takom prípade mal potom súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie §

457 OZ, a teda že prijatím kúpnej ceny na základe neplatnej zmluvy potom došlo na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu, ktoré je žalovaná povinná vydať, a to s ohľadom na § 457 OZ, ktoré ukladá
účastníkovi neplatnej zmluvy povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal.
Žalovaná v priebehu konania vzniesla voči nároku žalobcu námietku premlčania; súd prvej inštancie
konštatoval, že na žalovanou vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky

neprihliadal vzhľadom na ust. §107 ods. 3 OZ, keďže v danom prípade sa jedná o vyporiadanie
bezdôvodnéhoobohateniaanáhradyškody,vzniknutýchnastranežalovanejnaúkoržalobcuvdôsledku
zrušenej kúpnej zmluvy v dôsledku platného odstúpenia od kúpnej zmluvy jednou zo zmluvných strán,
a to žalobcu. Tento záver súdu prvej inštancie je nesprávny. Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ možno
aplikovať iba v prípade synalagmatických záväzkov, keď proti sebe stojí právo, ktoré sa premlčuje,

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo, ktoré sa nepremlčuje, právo vlastnícke. Podľa
záverov súdu prvej inštancie predávajúca, teda žalovaná, nebola vlastníkom motorového vozidla, ktoré
bolo predmetom predaja, a preto ho nemohla previesť na žalobcu - kupujúceho. To znamená, že
kupujúci, teda žalobca sa podanou žalobou nemohol domáhať vrátenia zaplatenej kúpnej ceny oprotivráteniu vlastníctva žalovanému k motorovému vozidlu. Žalovaná sa nemohla domáhať vlastníctva k
motorovému vozidlu, a teda nemohla sa domáhať práva, ktoré sa nepremlčuje. Ako je zrejmé zo žaloby,
žalobca sa o skutočnosti, že došlo k zadržaniu a zaisteniu predmetného motorového vozidla dozvedel od

zákazníka dňa 22.05.2014, čo je nepochybne možné považovať za prvý deň plynutia premlčacej lehoty.
Žalobca podal žalobu dňa 21.08.2017, teda po viac ako troch rokoch od začiatku plynutia objektívnej
premlčacej lehoty.

22. Pokiaľ sa jedná o právny predpis, ktorým sa riadia vzťahy žalobcu a žalovanej, týmto je nepochybne

Občiansky zákonník, a to napriek tomu, že žalobca má vo svojich zmluvách klauzulu o tom, že sa
zmluvný vzťah riadi Obchodným zákonníkom. Žalovaná bola v čase uzavretia neplatného právneho
úkonu, resp. v čase vzniku bezdôvodného obohatenia v postavení spotrebiteľa, a nie podnikateľa. Je
tiež zrejmé, že v prípade žalovanej sa nejednalo o žiadne vedomé a už vôbec nie úmyselné konanie,
nakoľko sama žalovaná netušila, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
je vylúčená aplikácia ustanovenia § 106 ods. 2 ZO, resp. § 107 ods. 2 OZ o 10 - ročnej premlčacej

dobe. Vzhľadom na vyššie uvedené mal preto súd prvej inštancie uzavrieť, že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nárok žalobcu na náhradu škody sú premlčané. Námietku premlčania
vzniesla žalovaná už vo svojej replike zo dňa 20.11.2017. V neposlednom rade žalovaná poukazuje
na skutočnosť, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil z akého dôvodu neprihliadol na
námietku žalovanej vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nárok na náhradu škody, na ktorý súd prvej

inštancie už vôbec nemohol aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ.

23. Žalovaná taktiež namieta nesprávnosť toho, akým spôsobom súd prvej inštancie posúdil otázku
platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca bližšie nešpecifikoval, ktoré
konkrétne ustanovenie bodu 2.1 VOP mal na mysli, nakoľko toto ustanovenie VOP obsahuje body

a), b) a c). Žalobca následne v zmysle ustanovenia § 435 ods. 1 Obchodného zákonníka oznámil
žalovanej právne vady na motorovom vozidle. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa riadil
Občianskym zákonníkom, nie Obchodným zákonníkom. Nakoľko však ustanovenie VOP obsahuje tri
rôzne ustanovenia týkajúce sa odstúpenia, žalobca bol povinný vymedziť dôvod odstúpenia tak, aby
ho nebolo možné dodatočne meniť alebo upravovať, tak ako sa tomu v podstate dialo počas celého

konania, keď sám žalobca uvádzal rôzne dôvody odstúpenia. Odstúpenie žalobcu ako jednostranný
právny úkon teda trpí vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy
zo strany žalobcu pre jeho neurčitosť, najmä že neobsahuje vymedzenie, ktoré konkrétne povinnosti
mala žalovaná porušiť a v čom malo toto porušenie povinností spočívať. S ohľadom na sankčný
charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia.

Údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho
úkonu; bez uvedenia tohto údaja nie je možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu
za perfektné a nemôže mať za následok sledované právne účinky (viď napr. rozsudky Najvyššieho
súdu Českej republiky z 20. septembra 2011, sp. zn. 21Cdo/4986/2010 a z 31. januára 2012 sp.
zn. 30Cdo/1233/2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.: 3Obdo/61/2016 z

30.11.2016, publikovaný v ZSR 62/2017).
Odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy nemá vyššie uvedené kvality a je preto neplatným právnym
úkonom. Ak teda súd prvej inštancie vyslovil záver, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné,
žalovaná považuje tento záver súdu za nesprávny. Paradoxne sám žalobca v priebehu konania namietal
neplatnosť kúpnej zmluvy, od ktorej mal podľa jeho vyjadrenia platne odstúpiť. Nárok žalobcu je

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumentáciu žalobcu prezentovaný v priebehu konania
uplatnený zmätočne, bez riadne vymedzeného právneho dôvodu, nakoľko nie je možné platne odstúpiť
od neplatnej zmluvy. Za daných okolností je v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy nárok žalobcu
premlčaný. V prípade platnosti kúpnej zmluvy, čo predpokladá záver, že sa žalovaná stala vlastníčkou
motorového vozidla, ktoré následne previedla na žalobcu, žalovaná namieta neplatnosť odstúpenia od

kúpnej zmluvy, nakoľko neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy žalobcom, motorové vozidlo
nemalo právne vady, pričom odstúpenie žalobcu je navyše neurčité a nezrozumiteľné.
V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaná nebola nikdy vlastníčkou
motorového vozidla, na druhej strane vyhodnotil kúpnu zmluvu ako platnú. Záver o platnosti kúpnej
zmluvy konajúci súd prvej inštancie bližšie neobjasnil. Záver o tom, že žalovaná nikdy nebola a ani

nemohlabyťvlastníčkoumotorovéhovozidlasúdprvejinštancieodôvodnilpôvodommotorovéhovozidla
v trestnej činnosti.24. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 390 písm. a) CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zo dňa 17.08.2017 v plnom
rozsahu ako nedôvodnú zamietne, a aby zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania,

vrátane trov odvolacieho v rozsahu 100%.

25. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne
správny, súd prvej inštancie správne a v súlade s ustanovením § 391 ods. 2 a 3 Civilného
sporového poriadku vec v intenciách odvolacieho súdu posúdil a správne odôvodnil. V odvolaní nie sú

naplnené zákonné dôvody pre jeho podanie, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a zároveň správne právne posúdil vec.
Žalovanou namietaná údajná zmätočnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku nie je odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP.
Súd prvej inštancie sa v súlade s odporúčaním odvolacieho súdu vysporiadal aj s námietkou premlčania,
poukázal na aplikačnú súdnu prax, v zmysle ktorej ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka

dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol priamo zo zákona, v takom prípade
je možnosť účinne vzniesť námietku premlčania obmedzená. Žalovaná v odvolaní považuje tento
záver súdu prvej inštancie za nesprávny, argumentujúc tým, že si z odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvodila, že žalovaná nebola vlastníčkou motorového vozidla, a preto nemohla na žalobcu ako
kupujúceho previesť vlastnícke právo, čo znamená, že žalobca sa podanou žalobou nemohol domáhať

vrátenia zaplatenej kúpnej ceny oproti vráteniu vlastníctva k motorovému vozidlu, a teda sa žalovaná
nemohla domáhať práva, ktoré sa podľa názoru žalovanej nepremlčuje.
Tento záver žalovanej považuje žalobca za nesprávny a pre podporu svojho názoru odkazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28.02.2024, č. k.: 7Cdo/245/2022, ktorým Najvyšší súd SR
na základe dovolania žalobcu v obdobnom spore proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.

26Co/33/2021-544 zo dňa 22.06.2022 (na ktorý poukazuje aj žalovaná v odvolaní), zrušil tento rozsudok
Krajského súdu (a rovnako tak aj rozsudok prvoinštančného súdu v Galante). V prípade vyššie
uvedeného sporu najvyšší súd posudzoval otázku premlčania pri neplatnej kúpnej zmluve, teda v
obdobnej situácii, akú v odvolaní načrtla žalovaná, a teda z neplatného právneho úkonu a nie z
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom dospel k záveru, cit.: „V konaní bolo nepochybne

zistené, že žalobca v dôsledku realizácie vlastníckeho práva tretej osoby nemohol uplatniť námietku
premlčania.Dovolacísúdpretopovažujeustanovenie§107ods.3OZzaaplikovateľnénadanýskutkový
stav.“
Žalobca považuje názor žalovanej v odvolaní za nesprávny a nesúhlasí s tým, že nárok žalobcu je
premlčaný, a to bez ohľadu na to, či by súd posúdil daný skutkový stav ako neplatný právny úkon (kúpna

zmluva) alebo ako platné odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzavretej so žalovanou dňa 02.10.2013 (ďalej
len „kúpna zmluva“).
Žalobca taktiež nesúhlasí s názormi žalovanej, týkajúcimi sa neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.
V texte odstúpenia od zmluvy (list s názvom Oznámenie o právnych vadách motorového vozidla zo dňa
15.07.2014), sa hneď v druhom odseku uvádza, že motorové vozidlo bolo zaistené orgánmi činnými

v trestnom konaní z dôvodu pozmeňovania VIN čísla a súčasne je v ňom uvedené, že po motorovom
vozidle s pôvodným VIN číslom bolo vyhlásené pátranie. Vo štvrtom odseku Oznámenia sa uvádza,
že žalovaná svojimi prehláseniami v bode 2.1 VOP potvrdila, že na motorom vozidle neviazne právna
vada, že toto nepochádza z trestnej činnosti, ani iné obmedzenia nakladania a dispozície s motorovým
vozidlom.VobochvyššieuvedenýchodsekochOznámenia,tedavdruhomajvoštvrtom,súnepochybne

uvedené dva dôvody odstúpenia od zmluvy, tak ako sú obsahom čl. 5.1 písm. a) a písm. c) VOP, a
teda tvrdenie žalovanej o tom, že predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy je neurčité a bez uvedenia
konkrétneho dôvodu odstúpenia, nemožno považovať za správne. Obidva dôvody odstúpenia sú z textu
oznámenia tak zrejmé, že aj priemerný spotrebiteľ, nieto ešte bývala podnikateľka, akou žalovaná bola
do uzavretia kúpnej zmluvy, im musia bez akýchkoľvek pochybností porozumieť a nemôžu namietať ich

neurčitosť, či zameniteľnosť, ako tak prezentuje žalovaná v odvolaní.
Žalobca súčasne poukazuje aj na to, že v prípade argumentácie údajnej neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy, žalovaná v priebehu konania a ani v odvolaní nepredložila žiaden nový argument ani
dôkaz, ktorý by bol dôvodom pre nové posúdenie tohto odstúpenia, ale iba opakovane uvádzala rovnaké
argumenty.

Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu (okrem
priloženého uznesenia aj s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššiehosp.zn.1VCdo/3/2022),ježalobcatohonázoru,žebezohľadunato,akýbybolprávnydôvod
zániku kúpnej zmluvy, t.j. zrušenie z dôvodu odstúpenia alebo pre jej neplatnosť, na strane žalovanejvznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie oproti povinnosti žalobcu vydať predmet kúpy, ktorú si
však žalovaná na rozdiel od žalobcu nesplnila, pričom v oboch prípadoch je tu aplikovateľné ust. § 107
ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda nepremlčanie nároku žalobcu voči žalovanej. Žalobca napadnutý

rozsudok považuje za správny a žiada, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovanú
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

26.Kvyjadreniužalobcusavyjadrilažalovaná,ktoráuviedla,žesavplnomrozsahupridržiavapodaného
odvolania, ako aj všetkých predchádzajúcich písomných a ústnych podaní a vyjadrení. Nie je sporné,

že vozidlo nadobudla v roku 2009 (31.05.2009) od rodinných známych. Vozidlo malo kontrolu originality,
bolo riadne servisované, žalovaná nemala žiadne podozrenie, že by mohlo pochádzať z trestnej
činnosti. Vozidlo užívala viac ako štyri roky, realizovala potrebné kontroly a servis, následne sa rozhodla
vozidlo predať, dala inzerát, na ktorý reagoval žalobca. Auto prešlo internými kontrolami žalobcu, dňa
02.10.3013 podpísala so žalobcom kúpnu zmluvu, bola jej žalobcom vyplatená kúpna cena 7.700,-eur
a vlastníctvo k vozidlu bolo prepísané na žalobcu. Žalovaná vozidlo užívala v dobrej viere a správala sa

ako skutočný vlastník, a preto v čase predaja žalobcovi motorové vozidlo nemalo žiadne právne vady
(nakoľko ho žalovaná pred predajom žalobcovi nadobudla do svojho vlastníctva). Uvedené skutočnosti
žalovaná uvádzala už počas konania (por. rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn.: 5Co/300/2016 zo
dňa 24.05.2017).
Odstúpenie od zmluvy považuje žalovaná za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nebol naplnený

titul, že vozidlo trpelo právnymi vadami a navyše presný (určito a zrozumiteľne vyjadrený) dôvod
odstúpenia ani nie je uvedený v listine o odstúpení. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy mohlo byť
len porušenie zmluvných povinností niektorou zo zmluvných strán, pričom žalovaná tvrdí, že z jej
strany k žiadnemu porušeniu nedošlo. Žalobca sa špecializuje ako právnický subjekt na predaj a kúpu
ojazdených motorových vozidiel, mal možnosť auto po technickej aj právnej stránke riadne preveriť.

Ustanovenie VOP, ktoré je pre predmetnú vec relevantné a o ktoré sa opiera žalobca, je podľa žalovanej
znevýhodňujúce, predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ochrany spotrebiteľa. Žalovaná v čase
predaja vozidla nebola podnikateľom, ale fyzickou osobou, kúpna zmluva teda nemala byť uzavretá
podľa Obchodného zákonníka, ale sa jedná o zmluvu spotrebiteľského charakteru a je a bolo nutné
aplikovať na ňu predpisy občianskeho práva.

Žalovaná po celý čas konania namietala, že by predané vozidlo malo tie právne vady tvrdené žalobcom,
od ktorých žalobca odvodzuje platnosť a dôvodnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Odstúpenie je podľa
žalovanej neplatným právnym úkonom. Podľa žalovanej neobstojí právna argumentácia protistrany
ohľadom evidencie vozidla a prideľovaní VIN čísla. Uvedené skutočnosti nič nemenia na jedinečnosti
vozidla ako veci podľa príslušných ustanovení OZ, teda bez ohľadu na pridelenie VIN čísla ide o tú istú

vec a evidencia nemá právotvorné účinky.
Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy nie je a nebolo zo strany žalobcu náležite,
určito a zrozumiteľne vymedzené, a preto je odstúpenie ako také absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalovaná si nemá, a rozhodne nie je povinná, domyslieť si dôvod odstúpenia od zmluvy žalobcu
alebo si ho nejakým spôsobom odvodzovať. V neposlednom rade je však z argumentácie žalovanej

produkovanej počas celého konania zrejmé, že žalovaná namieta, že by vôbec existoval nejaký dôvod
odstúpenia, a taktiež zotrváva na tom, že ustanovenie VOP, o ktoré sa opiera žalobca predstavuje
neprijateľnú podmienku.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.04.2024 v bode III. je zrejmé, že žalobca zámerne poukazuje len na
situáciu, kedy došlo k zániku kúpnej zmluvy jeho odstúpením alebo na situáciu, kedy je kúpna zmluva

neplatná (od samého počiatku), a to bez ohľadu na jeho rôzne často protichodné vyjadrenia v konaní,
aby sám seba dostal do situácie, kedy mu zdanlivo svedčí oprávnenie požadovať od žalovanej vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaná má však za to, že kúpna zmluva so žalobcom bola uzavretá platne
a odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy je neplatným právnym úkonom, pričom žalovanej nikdy
nevznikla žiadna povinnosť vyplatiť žalobcovi akékoľvek plnenie, či už titulom bezdôvodného obohatenia

alebo titulom náhrady škody.
Žalobcanadobudolvlastníckeprávokmotorovémuvozidluodžalovanejatotovlastníckeprávopreviedol
na tretiu osobu. Skutočnosť, že žalobca, resp. ani tretia osoba (kupujúci) nevyužili právne prostriedky
na ochranu vlastných záujmov, či už v trestnom konaní, alebo občianskoprávnom konaní, napríklad v
podobe určovacej žaloby, nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalovanej. Žalobca mohol svoj vzťah s

treťou osobou kupujúcim vyporiadať akýmkoľvek spôsobom podľa vlastného uváženia, a ak akceptoval
odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy, následne sa žalobca stal opäť vlastníkom motorového
vozidla. Vydanie vozidla v rámci trestného konania (úplne) pôvodnému vlastníkovi je len následkom
nevyužitia právnych prostriedkov zo strany žalobcu. Napadnutý rozsudok sa v tomto smere vecounáležite nezaoberal je v tomto ohľade zmätočný a nepreskúmateľný, najmä za situácie, keď ustálil, že
kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovanou je platná a na druhej strane uvádza, že žalovaná nikdy
nebola vlastníčkou motorového vozidla. V tomto smere sa žalovaná vyjadrila podrobne v podanom

odvolaní.
Žalovaná v priebehu konania vzniesla voči nároku žalobcu námietku premlčania, ktorú súd prvej
inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú; záver súdu prvej inštancie však nie je správny. Ustanovenie §
107 ods. 3 OZ možno aplikovať iba v prípade synalagmatických záväzkov, keď proti sebe stojí právo,
ktoré sa premlčuje - právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo, ktoré sa nepremlčuje -

právo vlastnícke. Podľa nesprávnych záverov súdu prvej inštancie predávajúca, teda žalovaná nebola
vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom predaja, a preto ho nemohla previesť na žalobcu
- kupujúceho. To znamená, že kupujúci, teda žalobca sa podanou žalobou nemohol domáhať vrátenia
zaplatenej kúpnej ceny oproti vráteniu vlastníctva žalovanému k motorovému vozidlu. Žalovaná sa
nemohla domáhať vlastníctva k motorovému vozidlu, a teda nemohla sa domáhať práva, ktoré sa
nepremlčuje. Táto premisa vychádza z nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná sa nikdy

nestala vlastníčkou motorového vozidla.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal preto súd prvej inštancie uzavrieť, že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nárok žalobcu na náhradu škody sú premlčané. V neposlednom rade
žalovaná poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil z akého
dôvodu neprihliadol na námietku žalovanej vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nárok na náhradu škody,

na ktorý súd prvej inštancie už vôbec nemohol aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ.
27. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

28. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre
danú vec považoval za rozhodujúce, že dňa 02.10.2013 žalobca ako podnikateľ podnikajúci v predmete
nákupu a predaja motorových vozidiel odkúpil v právnom režime Občianskeho zákonníka od žalovanej
jazdené motorové vozidlo značky I. za kúpnu cenu 7.700,-eur, ktoré vozidlo žalobca následne ďalej

predal. Dňa 03.02.2014 bolo toto vozidlo políciou zaistené a bolo na ňom vykonané kriminalisticko-
technické skúmanie so záverom, že VIN číslo: Y na karosérii vozidla vykazovalo znaky pozmeňovanie a
bolozistenépôvodnéVINčíslo:YVozidlobolopolíciouprepodozrenie,žesúvisísospáchanímtrestného
činu vyradené z premávky na pozemných komunikáciách a odovzdané na ďalšie úkony.

29. Žalovaná časť odvolania založila na námietke o nedostatkoch odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, primárne spočívajúcich v absencii zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktoré
zakladá vadu nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia podľa
nej absentuje vymedzenie zisteného skutkového stavu v takom rozsahu, ktorý by umožňoval riadne
preskúmanie napadnutého rozhodnutia. S touto námietkou žalovanej sa však odvolací súd nestotožnil.

30. V napadnutom rozsudku zo súdom prvej inštancie opísaného skutkového deja bolo totiž zrejmé, o
čomanaakomzákladesúdprvejinštancierozhodol,vrozhodnutísúzreteľnepopísanétakéskutočnosti,
na základe ktorých mohol súd prvej inštancie dospieť k právnemu záveru o tom, či nárok vyjadrený
žalobným petitom, vzhľadom na tvrdené a preukázané skutočnosti, je alebo nie je právne opodstatnený.

Následné právne posúdenie veci podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený skutkový stav dopadajú,
je vecou súdu, ktorému prináleží povinnosť vybrať príslušnú právnu normu. Táto odvolacia námietka
žalovanejpretoniejedôvodnáaniejepretoanispôsobiláprivodiťprežalovanúpriaznivejšierozhodnutie
v spore.

31. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dopĺňa, že súd
prvej inštancie správne zistil a ustálil skutkový stav veci, zistený skutkový stav následne aj správne
právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani
právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej
inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

32. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že kúpna
zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou je platná. Odvolací súd
v tejto súvislosti dodáva, že táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu v priebehu celého konaniaspornou, keď obe sporové strany vo svojich vyjadreniach zhodne tvrdili, že predmetná kúpna zmluva
je zmluvou platnou.

33. Žalovaná tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní zotrvala na tom,
že predmetné motorové vozidlo nadobudla dobromyseľne na základe kúpnej zmluvy uzavretej s p. I.
S., rodinnou známou, ktorá ako svedkyňa uvedenú skutočnosť aj potvrdila; toto vozidlo užívala ako
svoje vlastné po dobu 4 rokov, platila ako vlastník motorového vozidla povinné zmluvné poistenie, bola
zapísaná v technickom preukaze ako jeho držiteľ; a teda bola po celú dobu (ako aj v čase jeho predaja

žalobcovi) dobromyseľná v tom, že jej vozidlo patrí, teda mala za to, že vlastnícke právo k tomuto
motorovému vozidlu nadobudla už aj samotným vydržaním.

34. Podľa právnej úpravy § 134 Občianskeho zákonníka je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec.
Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s

vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav
držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo/211/2006).

35. Medzi základné okolnosti, ktoré potvrdzujú oprávnenosť držby veci, patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec

nadobudol, a to najmä z hľadiska, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva, nebude
spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale postačí
existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal

vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Nadobúdací titul preto pri posudzovaní vydržania vždy bude
jednou z podstatných okolností, ktorá môže nasvedčovať oprávnenosti držby (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4Cdo/287/2006).

36. Odvolací súd má za to, že žalovaná nesporne mohla k predmetnému vozidlu vlastnícke právo

nadobudnúť práve tak, ako sama tvrdí právnym titulom vydržania, teda oprávnenou držbou vozidla po
dobu nepretržite troch rokov, keďže na jej strane nepochybne išlo o držiteľa so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľného v tom, že vec mu patrí. Keďže vo vzťahu k vozidlu, ako to správne tvrdí
žalovaná, bola preukázaná existencia nadobúdacieho titulu - kúpnej zmluvy uzatvorenej s p. S. a s
tým súvisiaca tvrdená dobromyseľnosť žalovanej ohľadom nadobudnutia vozidla a z toho vyplývajúca

oprávnená držba žalovanej po nepretržitú dobu 3 rokov, možno uzavrieť, že žalovaná v čase uzavretia
kúpnej zmluvy so žalobcom bola vlastníčkou vozidla a kúpna zmluva bola medzi žalovanou a žalobcom
uzavretá platne, tak ako správne skonštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, pričom
odvolacísúdopakovanepodotýka,žeexistenciakúpnejzmluvyakoajotázkajejplatnostimedzistranami
sporu v konaní nebola otázkou spornou.

37. Spornou otázkou, ktorú žalovaná namietala v podanom odvolaní bolo, či mohol žalobca platne
odstúpiť od predmetnej zmluvy pre právne vady predávaného motorového vozidla a či odstúpenie
žalobcu od kúpnej zmluvy je platný právny úkon, nakoľko žalovaná mala za to, že vzhľadom na
jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť vymedzenia dôvodov odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu ako

kupujúceho, je potrebné považovať právny úkon odstúpenia do zmluvy za absolútne neplatný.

38. Súd prvej inštancie považoval odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy za platné, keď dospel k
záveru, že žalobca bol oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy, a to z dôvodu existencie právnej vady, za
ktorú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo v kúpnej zmluve

identifikovateľné iným VIN číslom (VIN: Y ako v skutočnosti malo (Y V tejto súvislosti považuje odvolací
súd za potrebné uviesť, že VIN číslo je podstatným údajom, ktorý identifikuje motorové vozidlo, ide o kód,
ktorý je jedinečný pre konkrétne vozidlo a slúži na jeho identifikáciu. Žalovaná teda žalobcovi predala
iné vozidlo, ako bolo vozidlo označené v kúpnej zmluve. Ak teda žalovaná žalobcovi predala motorovévozidlo s iným identifikačným číslom, ako toto vozidlo v skutočnosti malo, ide o vadu veci, ktorá nie je
odstrániteľná a nepochybne takáto vada predávanej veci zakladá právo kupujúceho na odstúpenie od
zmluvy.

39. V konaní nebolo pritom sporné, že žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 02.10.2013 v bode 2.1.
všeobecných obchodných podmienok prehlásila, že motorové vozidlo nemá žiadne právne vady a že nie
je zaťažené akýmkoľvek právom tretích osôb. Podľa bodu 5.1. a) všeobecných obchodných podmienok
je kupujúci (t.j. žalobca), kedykoľvek, teda i po predaji automobilu kupujúcim novému vlastníkovi,

oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade, že vyjde najavo, že ktorékoľvek z prehlásení predávajúceho
uvedenévbode2.1všeobecnýchobchodnýchpodmienokniejepravdivýmatobezohľadunato,čiotom
predávajúci (žalovaná), v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel alebo nie. Podľa bodu 5.1. c) všeobecných
obchodných podmienok je kupujúci (žalobca) oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade, že orgány činné
v trestnom konaní zaistia motorové vozidlo pre účely preverenia, či motorové vozidlo je predmetom
trestného činu a to bez ohľadu na to, či o tom predávajúci (žalovaná) v čase uzavretia kúpnej zmluvy

vedel alebo nevedel. S ohľadom na uvedené považoval odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie,
odstúpenie od zmluvy uzavretej medzi stranami sporu za dôvodné, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu
zmluvy, a teda aj k povinnosti zmluvných strán vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pokiaľ ide
o povinnosť žalobcu ako kupujúceho vrátiť žalovanej ako predávajúcej samotný predmet kúpy, túto je
potrebné považovať zo strany žalobcu za splnenú vydaním vozidla policajnému orgánu policajného pri

jeho zaistení.

40. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že uvedené ustanovenia VOP o možnosti žalobcu odstúpiť od
zmluvy v prípade, že orgány činné v trestnom konaní zaistia motorové vozidlo pre účely preverenia, či
motorové vozidlo je predmetom trestného činu a to bez ohľadu na to, či o tom predávajúci (žalovaná) v

čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel alebo nevedela, sú podľa žalovanej znevýhodňujúce a predstavujú
neprijateľnú podmienku v zmysle ochrany spotrebiteľa a že žalovaná v čase predaja vozidla nebola
podnikateľom, ale fyzickou osobou a kúpna zmluva predstavuje zmluvu spotrebiteľského charakteru a
je nutné aplikovať na ňu predpisy občianskeho práva, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie a
rovnakotakodvolacísúdnapredmetnúzmluvuaplikovaliustanoveniaObčianskehopráva.Zuvedeného

dôvodu je nedôvodná námietka žalovanej o tom, že na prejednávanú vec boli nesprávne aplikované
ustanovenia Obchodného zákonníka. Odvolací súd, vzhľadom na uvedenú odvolaciu námietku
žalovanej,dospelpopreskúmaníkúpnejzmluvyaVOPkzáveru,žetátozmluvaneobsahujeneprijateľné
zmluvné podmienky. Námietka žalovanej ohľadom nepreskúmania zmluvy s cieľom identifikovať možné
neprijateľnézmluvnépodmienkysúdomprvejinštancieniejerelevantná,nakoľkosasúdprvejinštanciev

tomto smere musel s obsahom zmluvy ako aj VOP oboznámiť a v prípade zistenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky by súd prvej inštancie z úradnej povinnosti neprijateľnú zmluvnú podmienku vo svojom
rozhodnutí identifikoval. Rovnako tak aj odvolací súd preskúmal predmetnú kúpnu zmluvu vrátane
VOP s prihliadnutím na v odvolaní namietané skutočnosti, pričom po tomto prieskume neidentifikoval
žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právo žalobcu ako predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy

zakotvené v bode 5.1 VOP podľa názoru odvolacieho súdu nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko takto upravené právo na odstúpenie od zmluvy zodpovedá aj zákonnej právnej
úprave zakotvenej v ust. § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje predávajúcemu odstúpiť
od kúpnej zmluvy aj vtedy, keď predávajúci ho ubezpečil, že predávaná vec má určité vlastnosti a že
nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. V týchto prípadoch postačí na odstúpenie,

že ubezpečenie predávajúceho je nepravdivé. Žalovaná v čl. 2, bode 2.1. VOP ubezpečila žalobcu ako
kupujúceho, že motorové vozidlo (okrem iného) nemá žiadne právne vady a nie je zaťažené právom
tretích osôb, pričom toto ubezpečenie sa ukázalo ako nepravdivé, keď nebolo sporné, že orgány činné
v trestnom konaní zaistili motorové vozidlo pre účely preverenia, či motorové vozidlo je predmetom
trestného činu a zistili, že išlo o odcudzené motorové vozidlo, ktoré následne aj zadržali (čo zakladá

právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 5, bod 5.1 písm. c) VOP).

41. Nedôvodné je aj tvrdenie žalovanej o neplatnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy z dôvodu, že
v ňom absentuje presný (určito a zrozumiteľne vyjadrený) dôvod odstúpenia. Odvolací súd, zhodne so
súdom prvej inštancie považuje tento právny úkon žalobcu za platný, nakoľko sú v ňom zrozumiteľne,

jednoznačne a nezameniteľne uvedené dôvody žalobcu, pre ktoré došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy; žalobca ako kupujúci v ňom jasne a zreteľne uviedol dôvod odstúpenia, ktorý jasne
a zreteľne konkretizoval. V oznámení sa uvádza, že motorové vozidlo bolo zaistené orgánmi činnými v
trestnom konaní z dôvodu pozmeňovania VIN čísla a že po motorovom vozidle s pôvodným VIN číslombolo vyhlásené pátranie. Ďalej žalobca v oznámení uviedol, že žalovaná svojimi prehláseniami v bode
2.1 VOP potvrdila, že na motorom vozidle neviazne právna vada, že toto nepochádza z trestnej činnosti,
ani iné obmedzenia nakladania a dispozície s motorovým vozidlom. Vzhľadom na uvedené, odvolaciu

námietku žalovanej, že predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy je neurčité a bez uvedenia konkrétneho
dôvodu odstúpenia, a preto je neplatné, nemožno považovať za dôvodnú.

42. Právnym následkom odstúpenia od kúpnej zmluvy je, že predmetná zmluva sa od počiatku zrušuje
(ex tunc) a práva a povinnosti z takto zrušenej zmluvy zanikajú. Pokiaľ už bolo na základe takejto

zrušenej zmluvy plnené, tak odstúpením od zmluvy sa subjekty zrušenej zmluvy vzájomne vysporiadajú
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 a § 451), nakoľko pre takéto ich vyporiadanie v
prejednávanej veci neexistuje žiadna osobitá právna úprava.

43. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rovnaké právne následky nastávajú aj v prípade, ak by
bola predmetná kúpna zmluva neplatná, nakoľko aj v tomto prípade, sú si strany povinné vydať, čo si

na základe neplatnej zmluvy plnili a rovnako aj v tomto prípade sa subjekty zrušenej zmluvy vzájomne
vysporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 a § 451 OZ).

44. Teda možno uzavrieť, že bez ohľadu na to, aký by bol právny dôvod zániku kúpnej zmluvy (jej
zrušenie z dôvodu odstúpenia alebo jej prípadná neplatnosť z dôvodu, že žalovaná nemohla ako

„nevlastník“ previesť na žalobcu vlastnícke právo), na strane žalovanej vznikla jednoznačne povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie oproti povinnosti žalobcu vydať predmet kúpy, ktorú si však žalovaná
na rozdiel od žalobcu nesplnila. Odvolací súd má za to, že v oboch prípadoch dochádza k vzniku
synalagmatického právneho vzťahu a v oboch prípadoch je aplikovateľné ust. § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a teda nepremlčanie nároku žalobcu voči žalovanej.

45. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie svedčiacou pre aplikáciu ust. § 107
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca si svoju povinnosť vydať motorové vozidlo splnil tým, že toto
vydal polícii SR, ktorá následne zabezpečuje jeho vrátenie osobe, ktorej svedčilo vlastnícke právo. Tým,
že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 456 Občianskeho zákonníka, bola rovnako

žalovaná povinná splniť si svoju povinnosť a vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Je nesporné, že
záväzok z kúpnej zmluvy pri jej vzniku mal synalagmatický charakter avšak nebol ako synalagmatický
aj splnený. V čase podania žaloby si žalobca už nemohol splniť svoju synalagmatickú povinnosť, keďže
už bola splnená prostredníctvom policajného orgánu vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi veci. V zmysle
Občianskeho zákonníka ide teda o potencialitu synalagmatických plnení, ktorá nastala tým, že sporové

strany boli povinné vrátiť si plnenie po platnom odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy s účinkom ex tunc.

46. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomnú
podmienenosť námietok premlčania v bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na základe zrušenej (aj
neplatnej) kúpnej zmluvy. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť rovnováhu v plneniach účastníkov

zrušenej (ako aj neplatnej) zmluvy. Táto rovnováha je narušená v prípadoch kúpnej zmluvy, keď
vlastnícke právo sa nepremlčuje, a teda vlastníkovi veci by pri existencii zrušenej alebo neplatnej kúpnej
zmluve mohla okrem predmetu kúpy zostať aj kúpna cena, ak by úspešne vzniesol námietku premlčania.
Vzájomná podmienenosť námietok premlčania vzniku tohto právneho stavu bráni. Ako už bolo uvedené
vyššie v konaní bolo nepochybne zistené, že žalobca v dôsledku realizácie vlastníckeho práva tretej

osoby nemohol uplatniť námietku premlčania, preto na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať
ustanovenie § 107 ods.3 OZ.

47. Rozhodujúce je teda vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každá zo strán obohatila
v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na synalagmatickom charaktere ich záväzkového vzťahu

nič nemení ani skutočnosť, že predmet kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému
vlastníkovi, keď je nesporné, že predmetné vozidlo bolo zadržané, pretože bolo odcudzené, t.j. bolo
zaťažené vlastníckym právom tretej osoby. Vrátením predmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s predávajúcim.

48. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania aj vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody,
ktorá predstavuje ušlý zisk žalobcu ako rozdielu ceny, za ktorú predmetné motorové vozidlo kúpil od
žalovanej a predal tretej osobe (p. J.), ktorej osobe po jeho zaistení, v dôsledku odstúpenia od zmluvy,
dňa 03.11.2015 vrátil zaplatenú kúpnu cenu.49. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý

zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu) (por. NS SR sp. zn. 4Cdo/319/2008). Je nesporné, že právo na
náhradu škody a ušlého zisku, upravené primárne v občianskom zákonníku, podlieha premlčaniu. Právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z

ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná. Je potrebné
určiť začiatok plynutia premlčacej lehoty.

50. Medzi okolnosti určujúce začiatok plynutia premlčacej lehoty práva na náhradu škody v podobe
ušlého zisku patrí vedomosť o škode a o osobe, ktorá je povinná ju nahradiť. Z toho je teda zrejmé,
že Občiansky zákonník vychádza predovšetkým z toho, že vo vzťahu k nároku na náhradu škody je

rozhodujúca tzv. subjektívna premlčacia lehota. Je však potrebné venovať pozornosť pojmu poškodenia
a vedomosti o ňom. Je potrebné dôsledne rozlišovať, pokiaľ ide o pojem škoda ako zásah do majetku
osoby, pojmy „škodná udalosť“ a „škoda“. Ak má mať poškodený nárok na náhradu škody, musí táto
najprv vzniknúť ako zásah do jeho majetku. Ak nedôjde k škode na majetku poškodeného, aj keď už
nastala okolnosť, ktorá spôsobila škodu, poškodená strana by nemohla uplatniť žiadne práva, pretože

by nevznikli. Z hľadiska premlčania práva na náhradu škody v podobe ušlého zisku teda nie je pre
plynutie premlčacej lehoty rozhodujúce to kedy, keď sa poškodený dozvedel o samotnej škodovej
udalosti, ale vtedy, kedy mu samotná škoda vznikla (napr. v rozhodnutí NS Č S R z 20.03.2008 sp.
zn. 25Cdo/490/2006 tak v dôsledku uvedeného medzi vznikom škody a škodovou udalosťou uplynulo
9 rokov).

51. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalobcovi mohla začať plynúť premlčacia lehota
na náhradu škody v podobe ušlého zisku až odo dňa, kedy došlo k vráteniu kúpnej ceny kupujúcemu p.
Nagyovi,ktorývdôsledkuzaisteniakradnutéhoodcudzenéhomotorovéhovozidlapríslušnýmpolicajným
orgánom odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom a vyzval žalobcu na vrátenie kúpnej ceny,

k vráteniu ktorej došlo zo strany žalobcu dňa 03.11.2015. Týmto dňom začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 03.11.2017.
Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 21.08.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby.

52. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah

podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové
tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a
zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup,

ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v
takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký
prípad nešlo.

53. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd

uvádza, že z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 220 ods. 2 CSP) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa
tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca predmetnou žalobou
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany

použila. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré
dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre
ktoré rozhodol, tak ako rozhodol. Odvolateľka preto nedôvodne namietala nedostatok odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04, uvádza, že „všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutiavšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie
(podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky

súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere
uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že
vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.
januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994).

54. Vo vzťahu k ďalšiemu žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.
f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam), odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno

vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový

stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

55. Čo sa týka žalovanou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom len vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny

predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že
uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej
inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny
predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych
autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

56. Odvolací súd dopĺňa, že obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je
umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,

žeichskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaleboprijatévzrejmomomylekonajúcich
súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

57. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO protiPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo56/2011).

58. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. §
220 CSP zdôvodnil.

59. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).