Rozsudok – Osvojenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 55P/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125209377
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125209377.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny – odbor sociálnych vecí Nitra, C. D. XX, XXX XX E., dieťa rodičov – matky: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXX/XX, XXX XX I., a otca: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
B. XXX/XX, XXX XX I., t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. B. XXX/XX, XXX XX I., na osvojenie maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, r. č. XXXXXX/XXXX,
občan SR, sa stáva o s v o j e n c o m navrhovateľa K. G., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, r. č. XXXXXX/

XXXX, občan SR, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Osvojiteľ bude z a p í s a n ý namiesto otca maloletého dieťaťa v knihe narodení matričného úradu
Nitra vo zväzku 198, ročník 2015, strana 131, poradové číslo 49.

III. Priezvisko osvojenca bude „G.“.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.09.2025 bol na tunajšom súde podaný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal osvojenia
maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej uzavreli dňa
01.08.2025 manželstvo, v spoločnej domácnosti žijú spolu viac ako päť rokov, navrhovateľ prijal od
začiatku maloletú ako vlastné dieťa. Navrhovateľ sa každodenne podieľa na výchove a starostlivosti
o maloletú, maloletá ho prirodzene oslovuje ako „otec“ a vníma ho ako jedinú otcovskú autoritu, vzťah
medzi nimi je hlboký, citový a trvalý, dieťa má k nemu dôveru, cíti sa v jeho prítomnosti bezpečne
a nachádza v ňom oporu. Navrhovateľ je zamestnaný ako elektromontážny pracovník vo Švajčiarsku,

má stabilný a nadštandardný príjem, je schopný zabezpečiť dieťaťu riadnu výživu, výchovu a všetky
potrebné životné podmienky. Nikdy nebol trestne stíhaný, je bezúhonný, vedie usporiadaný život a žije
riadnym rodinným spôsobom života. Je zodpovedný, spoľahlivý, a jeho zámerom je nielen fakticky ale
aj právne prevziať rodičovskú úlohu a zodpovednosť za maloleté dieťa. Ďalej uviedol, že biologický otec
maloletej o dieťa nejaví záujem, nestretáva sa s ním, neplní si vyživovaciu povinnosť, je drogovo závislý
a nie je schopný zabezpečovať záujmy dieťaťa. Absencia jeho súhlasu spôsobuje matke v bežnom
živote značné problémy či už pri vybavovaní rôznych dokumentov, rozhodnutiach ohľadom školy,

zdravotnej starostlivosti alebo cestovania do zahraničia. Na záver uviedol, že osvojenie je v záujme
maloletého dieťaťa, medzi navrhovateľom a maloletou existuje silné citové puto, maloletá vyjadrila
záujem niesť rovnaké priezvisko ako jej matka a navrhovateľ, aby sa cítila plnohodnotnou súčasťourodiny, a osvojením nadobudne maloletá právne postavenie vlastného dieťaťa osvojiteľa, čo jej zaručí
nielen rodičovské vedenie a ochranu, ale aj právo dediť po osvojiteľovi.

2. Matka maloletého dieťaťa s návrhom na osvojenie vyjadrila na pojednávaní dňa 03.12.2025
v záverečnej reči súhlas, nakoľko žijú všetci traja v spoločnej domácnosti, dcéra má vytvorený vzťah
k navrhovateľovi a otec maloletej o dieťa neprejavuje žiaden záujem.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu na osvojenie vyjadril prostredníctvom výsluchu na dožiadanom

súde dňa 25.11.2025, počas ktorého uviedol, že ak matka stiahne obvinenie za výživné aj spätne, tak
budesosvojenímsúhlasiť.Ďalejuviedol,ževyživovaciupovinnosťsinamaloletédieťaneplní,omaloletú
sa teraz keď je vo výkone trestu odňatia slobody nezaujíma, nie je s ňou vôbec v kontakte. Na záver
uviedol, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pojednávania sa nezúčastní.

4. Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 13.10.2025 na č. l. 30, v závere ktorého

uviedol, že na základe vykonaného šetrenia možno konštatovať, že domácnosť manželov G. je stabilná,
udržiavaná a materiálne zabezpečená, vzťahy v rodine sú harmonické, podporné a láskyplné, biologický
otec maloletej o dieťa nejaví záujem a neplní si vyživovaciu povinnosť. Maloletá A. má k navrhovateľovi
vytvorený hlboký citový vzťah a sama súhlasí s jeho zámerom osvojiť si ju, súhlasí aj so zmenou
priezviska po osvojení a matka maloletej osvojenie plne podporuje. Z uvedených skutočností vyplýva, že

osvojenie maloletej Vanesy manželom matky je v najlepšom záujme dieťaťa, a preto odporučili návrhu
vyhovieť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 03.12.2025 a to výsluchom
účastníkov, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a obsahom spisu sp. zn. 55P/115/2025,

obsahom pripojeného spisu sp. zn. 15Pd/2/2025, sp. zn. 24P/125/2019, a zistil tento skutkový stav:

5.1 Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádza z nemanželského vzťahu matky F. G., a otca J. B..

5.2 Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na svojom návrhu trvá, žije s maloletou v spoločnej

domácnosti, navrhovateľ je zdravý, o čom doložil aj lekárske potvrdenie, je schopný sa o maloleté dieťa
riadne starať a majú spolu vytvorené silný citový vzťah.

5.3 Matka maloletej na pojednávaní konanom dňa 03.12.2025 uviedla, že otec o maloletú neprejavuje
záujem,uviedla,žemávedomosť,žeprotiotcovibolozačatétrestnékonanievoveciprečinuzanedbania

povinnej výživy, otec od matky žiadal, aby stiahla trestné oznámenie a on bude s osvojením súhlasiť,
o čom matka doložila súdu listy otca. Na záver uviedla, že otec sa žiadnym spôsobom o maloleté dieťa
nezaujíma ani sa kontaktu s maloletou nijako nedomáha.

5.4 Otec maloletého sa pojednávania dňa 03.12.2025 nezúčastnil, súhlasil, aby súd konal a rozhodol

v jeho neprítomnosti.

5.5 Kolízny opatrovník na poslednom pojednávaní s návrhom na osvojenie súhlasil, nakoľko v rámci
šetrenia boli zistené všetky vyhovujúce podmienky – sociálne, bytové, rovnako bola vypočutá maloletá
A., ktorá sama uviedla, že s takouto zmenou by súhlasila a tiež aj so zmenou priezviska.

6. Podľa § 143 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, konanie o osvojenie možno
začať len na návrh.
Podľa § 144 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o osvojenie možno začať len na návrh.
Podľa § 146 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je

schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované
dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie. Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť,
a to podľa možnosti osobne.
Podľa § 147 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného
dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu
osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
Podľa § 148 Civilného mimosporového poriadku, v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie
aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.7. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi

osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove
detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh
osvojiteľa.
Podľa§98Zákonaorodine,Osvojiteľomsamôžestaťlenfyzickáosoba,ktorámáspôsobilosťnaprávne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do

zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka
sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa § 99 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový
rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 100 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z

manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú
splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť
len manželia. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so
súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony

alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča
maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je
maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať

starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav
osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia
oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
Podľa § 105 Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov

bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre
ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Podľa § 106 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi
osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý
mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy

medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Podľa § 107 ods. Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme
maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh
osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe

oznámenia súdu.

8. Súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný a v záujme maloletého dieťaťa, pretože bolo preukázané, že medzi ním a maloletou je
vytvorené silné citové puto, považuje maloletú za svoje vlastné dieťa a maloletá považuje navrhovateľa

za svojho otca, a tak ho aj oslovuje. Navrhovateľ je manželom matky, ktorá s osvojením súhlasila,
všetci spolu žijú v jednej domácnosti, majú medzi sebou vytvorené silné citové väzby a stabilné
rodinné zázemie. Otec maloletej sa o maloletú A. dlhodobo nezaujíma, nekontaktuje ju, neplní si
zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Otec je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a k
návrhu sa vyjadril prostredníctvom výsluchu vykonaným dožiadaným súdom, počas ktorého uviedol,

že vyživovaciu povinnosť si na maloleté dieťa neplní, otec sa o maloletú teraz keď je vo výkone trestu
odňatia slobody nezaujíma, a nie je s ňou vôbec v kontakte. Súd mal tieto skutočnosti preukázané aj
z výsluchu matky aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý v najlepšom záujme maloletého dieťaťaosvojenie navrhovateľom odporučil. Súd samozrejme zohľadnil aj názor maloletej A., ktorá s osvojením
a zmenou priezviska vyjadrila súhlas.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že sú splnené
zákonné podmienky na osvojenie maloletého dieťaťa, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach sa
vylučuje nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom
súde v Trnave.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.