Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724202673
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7724202673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie
940,03 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.
19Csp/35/2024 z 12. februára 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni 879,33 eura, úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 835,54 eura od 27.4.2023 do zaplatenia

a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

M e n í výrok I. napadnutého rozsudku v časti lehoty na plnenie tak, že povoľuje žalovanému zaplatiť
uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške po 75 eur, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci,
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky
stáva sa zročné celé plnenie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo
výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 879,33 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5%
ročne zo sumy 835,54 eura od 27.4.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom II. vo zvyšku žalobu o zaplatenie 60,70 eura zamietol a výrokom III. priznal žalobkyni náhradu
trov konania 87,08 %, ktoré je povinný nahradiť žalobkyni žalovaný.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 940,03

eura s príslušenstvom titulom jemu poskytnutého a ním nesplatného úveru spolu s príslušenstvom.
Žalovaný v procesnej obrane namietal tvrdenie žalobkyne, že na úvere vyčerpal sumu 898 eura, tvrdil,
že použil finančné prostriedky iba na kúpu chladničky v sume 388 eur, ďalej tvrdil, že uhradil 10 splátok
po 30 eur (t.z. 3000 eur) a teda nesúhlasil s tým, že uhradil žalobkyni, podľa jej tvrdení, sumu 169,62
eura a napokon tvrdil, že žalobkyňa mu žiadnu úverovú kartu neposkytla a ani prostredníctvom karty
žiadne finančné prostriedky nečerpal.
Súd prvej inštancie právne vec posuúdil podľa § 369 ods. 1 a 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného

zákonníka, § 53 ods. 6 a 9, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona
o bankách (ďalej len „ZoB“), § 9 ods. 1 a 2 § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“).
Mal za nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 13.4.2022 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému na kúpu spotrebného tovaru vo výške 388 eur. Ďalej mal zanesporné, že úver vo výške 388 eur vyčerpal žalovaný na kúpu spotrebného tovaru naraz v plnej sume.
Z obsahu zmluvy súd zislil, že žalovaný mal určený aktuálny úverový rámec 900 eur, pričom maximálna
výška úverového rámca bola určená na 5.000 eur. Za spornú považoval súd otázku výšky čerpania

úveru, keďže žalobkyňa tvrdila, že žalovaný okrem kúpnej ceny tovaru 388 eur vyčerpal prostredníctvom
platobnej karty ďalšie sumy, a to 8.7.2022 dvakrát po 200 eur, jedenkrát 100 eur a dňa 8.8.2022 vyčerpal
10 eur, celkom 898 eur. Súd poukázal na to, že žalovaný v konaní tvrdil, že vyčerpal iba sumu potrebnú
na zakúpenie tovaru - chladničky 388 eur a že mu žiadna platobná, resp. úverová karta poskytnutá
nebola a žiadny úver nad sumu 388 eur nečerpal. Súd mal ale výpisom z účtu za preukázané, že

žalovaný využil možnosť výberu finančných prostriedkov pomocou karty na určenom mieste, a okrem
sumy 388 eur prostredníctvom kreditnej karty vybral sumu 510 eur.
Sporná bola aj výška úhrad zaplatených žalovaným, keďže žalobkyňa uvádzala, že žalovaný zaplatil iba
sumu 169,62 eura, ale oproti tomu žalovaný tvrdil, že má celý dlh vyrovnaný, pretože zaplatil žalobkyni
asi 10 splátok po 30 eur. Svoje tvrdenie však ničím nepreukázal. Žalobkyňa svoje tvrdenie týkajúce
sa úhrad úveru preukázala predložením výpisu z úverového účtu, z ktorého súd zistil, že na úvere

žalovaný uhradil: dňa 12.7.2022 - 32,33 eura, dňa 26.8.2022 - 32,33 eura, dňa 27.10.202 - 72,63 eura
a dňa 13.1.2023 - 32,33 eura, celkom 169,62 eura.
Ďalej súd poukázal na to, že zo zmluvy o úvere vznikla veriteľovi povinnosť poskytnúť dlžníkovi finančné
prostriedky v dohodnutej výške a povinnosťou dlžníka bolo poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a
zaplatiť dohodnuté úroky. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žalovanému poskytla

žalobkyňa úver vo výške 898 eura, preto bol žalovaný povinný istinu úveru vrátiť a zaplatiť aj dohodnuté
úroky. Súd mal výpisom z úverového účtu za preukázané, že žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti
zo zmluvy, preto žalobkyňa využila svoje právo a vyhlásila úver za predčasne splatný. O možnosti
predčasného zosplatnenia úveru bol žalovaný informovaný listom z 1.2.2023, ktorý bol na prepravu
odovzdaný 6.2.2023. V liste bol žalovaný upozornený, že je v omeškaní so sumou 122,49 eura, čo

pri mesačnej splátke 32,33 eura predstavovalo omeškanie s úhradou viac ako troch splátok. Keďže
žalovaný dlh z úveru neuhradil, žalobkyňa listom z 27.4.2023 ku dňu 26.4.2023 vyhlásila úver za
predčasnesplatný,oznámenieozosplatneníúveružalovanýprevzaladoručenieobochvýzievnepoprel.
Súd nezistil rozpor so zákonom ani pri postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobkyne postúpil
pohľadávku žalovaného na súčasnú žalobkyňu zmluvou z 1.3.2024. Predloženým výpisom z úverového

účtu mal súd za preukázané, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní
a na omeškanie bol upozornený už listom zo 6.2.2023. Po tomto upozornení žalovaný žiadnu úhradu
nevykonal, preto bol pôvodný veriteľ oprávnený pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB
postúpiť na žalobkyňu.
Podľa súdu bol úver výhodný z hľadiska nákladovosti, pretože podľa údajov zverejnených ministerstvom

financií bola maximálna výška odplaty pre úvery uzatvorené v období od 21. februára 2022 do 20. mája
2022aposkytnutéprostredníctvomkreditnýchkariet 46,26%pričomročnápercentuálnamieranákladov
poskytnutého úveru, zohľadňujúca výšku odplaty, túto hranicu nepresiahla - bola vo výške 30,62 %.
Ročná úroková sadzba, ktorá je súčasťou výpočtu RPMN bola 27 % ročne. Žalobkyňa si vyúčtovala
úroky z istiny úveru 898 eur vo výške 150,95 eura, čo súd zistil, že je 16,81 %, a teda táto hodnota

nedosahovala ani dohodnutú výšku úrokov z úveru. Žalobkyňa teda požadovala menej, ako by jej podľa
zmluvy patrilo.
Súd zhrnul, že žalobkyňa žalovala o zaplatenie 940,03 eura, ktorá istina pozostávala z neuhradenej
istiny úveru 835,54 eura a neuhradeného riadneho úroku 104,49 eura. Z vyúčtovania úveru mal súd
za preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu 898 eur, za ktorú si vyúčtovala žalobkyňa úrok vo výške

150,95 eura. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.048,95 eura. Na úvere uhradil 169,62
eura, preto žalobkyni dlhuje 879,33 eura. Z vyúčtovania ďalej súdu vyplynulo, že zo zaplatenej
istiny zaúčtovala žalobkyňa sumu 40,70 eura na poplatky a sumu 20 eur na náklady spojené s
uplatnením pohľadávky. Žalobkyňa však v žalobe skutkovo nevymedzila, na aké poplatky sumu 40,70
eura započítala, ani aké náklady v sume 20 eur mu v súvislosti s vymožením pohľadávky vznikli. Súd

preto všetky úhrady žalovaného započítal na úhradu úrokov a istiny úveru a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 879,33 eura a žalobu do výšky 60,70 eura zamietol. Súd z dôvodu omeškania dlžníka
s plnením jeho záväzku zároveň priznal žalobkyni aj úroky z omeškania 8,5 % z omeškanej istiny úveru
835,54 eura od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t. j. od 27.4.2023 do zaplatenia v zmysle § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu priznal žalobkyni v pomere
87,08 %.3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v ktorom tvcrdil, že načerpal prostriedky vo
výške 400 eur, nie vo výške 1.200 eur. Poukázal na to, že je dôchodcom a nemá finančné prostriedky
v hotovosti. Mal za to, že je uplatnené penále úmyselné a nie je v súlade s právom, preto ho žiadal

v plnom rozsahu zamietnuť. Podaním z 25.2.2025 žalovaný požiadal súd o splátkový kalendár, pretože
nemá finančné prostriedky v hotovosti. Podaním z 10.3.2025 opätovne požiadal o splátkový kalendár,
s tým že nedisponuje hotovosťou. Uviedol, že synovia mu pomáhajú s nákladmi na stravu atď. S týmto
podaním žalovaný predložil potvrdenie o výplate dôchodkových dávok v mesačnej výške 573,70 eura
a platobný doklad SIPO II. za obdobie 01/25 vystavený na jeho meno vo výške úhrady 241,38 eura.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie poukázala na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti
a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali jej nárok, zároveň uviedla, že sa s rozhodnutím súdu
stotožňuje. Vzhľadom na životnú situáciu žalovaného vyjadrila súhlas s úhradou súdne vymáhanej sumy
v splátkach v minimálnej výške 75 eur mesačne.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania žalovaného, ktoré bolo
podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP

a contrario preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1
CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné čo do merita veci (dôvodu a výšky žalovanej
pohľadávky); odvolací súd ale vyhovel žiadosti žalovaného o umožnenie plnenia uloženej povinnosti
v splátkach (t.j. zmenil lehotu na plnenie uloženej povinnosti).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2025 o 9:50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancieodvolateľnielenvymedzujeto,ohľadnektorýchvýrokovrozhodnutiasúduprvejinštancienastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Z obsahu podaného odvolania mal odvolací súd za to, že odvolateľ svojím odvolaním napadol výroky
I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, výrok II. napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť a nebol
v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Žalovaný formálne neuviedol odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania mal odvolací súd za to, že
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).13. Žalovaný urobil predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie otázky výšky čerpania úveru
žalovaným, posúdenie dôvodnosti uloženého úroku z omeškania a posúdenie možnosti plnenia uloženej
povinnosti v splátkach (t.j. zmeny lehoty na plnenie uloženej povinnosti), k čomu odvolací súd uvádza

nasledovné:

14. Odvolací súd má za nesporné, že právny predchodca žalobkyne uzavrel so žalovaným Zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb dňa 13.4.2022, v ktorej si zmluvné strany dohodli výšku úverového rámca 5.000

eur, aktuálnu výšku úverového rámca 900 eur a výšku prvého čerpania revolvingového úveru 388
eur, čerpanie ktoré uskutočnil žalovaný 16.6.2022. Ďalej mal odvolací súd za preukázané z výpisu z
úverového účtu na meno žalovaného, že dňa 8.7.2022 bol uskutočnený výber v ATM vo výške 500
eur a dňa 8.8.2022 vo výške 10 eur. Spôsob čerpania úveru zodpovedal aj obsahu zmluvy, podľa čl.
3 bod. 3.1. ktorej je čerpanie úveru možné formou financovania tovaru alebo služieb, ktoré akceptujú
platobnú kartu, výberom hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, alebo prevodom na účet

určený dlžníkom, alebo iným dohodnutým spôsobom. Odvolací súd vzal za preukázané výpisom z účtu,
že žalovaný využil možnosť výberu finančných prostriedkov pomocou karty na určenom mieste, a okrem
sumy388,-eur(t.z.sumy,ktorábola zmluvnedohodnutáakoprvéčerpanierevolvingovéhoúveru)vybral
prostredníctvom kreditnej karty sumu 510 eur, t.j. načerpal z revolvingového úveru spolu 898 eur, preto
je nedôvodná odvolacia námietka žalovaného o čerpaní prostriedkov len vo výške 400 eur. Odvolací

súd konštatuje, že odmenou za vyčerpanie úveru bol úrok vo výške 150,95 eura, ktorý nepresahuje úrok
obvyklý v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný bol tak povinný zaplatiť žalobkyni na úver
sumu 1.048,95 eura, ale uhradil len 169,62 eura, čo mal odvolací súd za preukázané výpisom z účtu
žalovaného k revolvingovému úveru, a teda žalobkyni dlhuje 879,33 eura, t.j. sumu, na plnenie ktorej
bol žalovaný zaviazaný výrokom I. napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol

uhradil na úver viac, než tvrdila a preukázala žalobkyňa.

15. Žalovaný ďalej namietal penále, ktoré tvrdil, že je úmyselné a v nesúlade s právom; aj túto námietku
vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Keďže žalovaný dlh z úveru, resp. dohodnuté splátky neuhradil právnemu predchodcovi žalobkyne
riadne a včas, vyhlásil tento veriteľ ku dňu 26.4.2023 a to platne a účinne úver za predčasne splatný;
nasledujúcim dňom, t.j. od 27.4.2023, bol žalovaný v omeškaní s plnením zosplatneného záväzku.
Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., preto súd prvej inštancie správne priznal žalobkyni aj úroky z omeškania 8,5 % (3,5 % bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného, ktorá v zmysle § 3
nar. vl. č. 87/1995 Z.z. bola zvýšená o 5 % percentuálnych bodov) z omeškanej istiny úveru 835,54
eur od 27.4.2023 do jej zaplatenia.

16. Žalovaný zároveň v odvolaní žiadal o uloženie, resp. umožnenie plnenia povinnosti v splátkach, čo
odôvodňoval svojou zlou finančnou situáciou. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu. Žalobkyňa súhlasila s uložením, resp. umožnením žalovanému plniť uloženú povinnosť
v splátkach vo výške po 75 eur mesačne. Na uvedenom základe preto odvolací súd zmenil výrokom I.

napadnutého rozsudku uloženú povinnosť na plnenie v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
tak, že povolil žalovanému zaplatiť uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške po 75 eur,
splatných vždy do 10-teho dňa v mesiaci, ku ktorému kalendárnemu dňu v mesiaci mal žalovaný v
zmluvne dohodnutú splatnosť pôvodných mesačných splátok, a to počnúc od právoplatnosti tohto
rozsudku až do zaplatenia s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky stane sa zročným celé plnenie.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 879,33
eura, úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 835,54 eura od 27.4.2023 do zaplatenia a v súvisiacomvýroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a zároveň sám rozhodol procesným
postupom podľa § 388 CSP, a zmenil lehotu na plnenie uloženej povinnosti tak, že žalovanému povolil
zaplatiť uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške po 75 eur, splatných vždy do 10-teho dňa

v mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že neuhradením čo
i len jednej splátky stáva sa zročné celé plnenie.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu, keďže odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný (odvolací súd len vyhovel žiadosti
žalovaného o možnosť plnenia uloženej povinnosti v splátkach, t.j. zmenil lehotu na splnenie uloženej
povinnosti). Odvolací súd dodáva, že nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).