Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203554
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4323203554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX/XX, D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H.,
proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XXX, D., o zaplatenie sumy 5 100 eur, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 22. augusta 2024, č. k. 5C/33/2023-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaná voči žalobkyni má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 22. augusta 2024, č. k. 5C/33/2023-111 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 223 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
protižalobkynivrozsahu 91,84%,ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 11, § 13 ods. 1 až 3, §

420 ods. 1, § 442 ods. 1, 4, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 9 ods.
1, 4, 6, § 15 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci“), § 34 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len
„Trestný poriadok“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej

zaplatenia peňažnej sumy vo výške 5 100 eur. Žalobu odôvodnila tým, že žiada zaplatiť túto peňažnú
sumu od žalovanej z dôvodu úmyselných prieťahov vo vyšetrovaní spôsobenou klamstvami, resp. krivou
výpoveďou žalovanej.

4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že proti žalovanej sa viedlo trestné konanie z dôvodu,
že zavinila dopravnú nehodu pri ktorej zranila žalobkyňu. V tomto trestnom konaní bola žalovaná
právoplatne uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a to trestným

rozkazom tamojšieho súdu, pričom žalobkyňa bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody
ako poškodená podľa § 288 ods. 1 Trestný poriadok na civilný proces. K dopravnej nehode došlo
dňa 15.02.2022 a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2023. Žalobkyňa si uplatňovala
náhradu škody proti žalovanej z titulu, že tá spôsobila úmyselné prieťahy vo vyšetrovaní a to svojoukrivou výpoveďou resp. klamstvami. Súd s poukazom na § 3 v spojení s § 9 ods. 1 a 4 Zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uviedol, že nie je možné vyvodiť
zodpovednosť za prípadné prieťahy v trestnom konaní voči žalovanej, pretože tá nie je ani pasívne

legitimovaná, resp. zodpovedná za takéto prieťahy, pretože za ne zodpovedá štát. Okrem toho žalovaná
ako obvinená v trestnom konaní len využila právne prostriedky, ktoré jej priznáva Trestný poriadok
(okreminéhoprávopodaťsťažnosťprotiuzneseniuovzneseníobvinenia),pričomcelýpriebehtrestného
konania ako aj rozsah dokazovania závisí predovšetkým od orgánov činných v trestnom konaní (napr.
príslušný orgán PZ, dozorujúci prokurátor a pod.). Z tohto dôvodu tak žalovaná ako obvinená v danom

prípade nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za celkovú dĺžku trestného konania, resp. rozsah
vykonaného dokazovania.

5. Súd zároveňposúdilnárokžalobkyne z hľadiska zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1
OZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná sa dopustila protiprávneho konania voči žalobkyni
za čo bola právoplatne odsúdená vyššie uvedeným rozhodnutím súdu. Z pripojené trestného spisu tiež

vyplýva, že dopravná nehoda sa stala dňa 15.02.2022 a trestné konanie bolo právoplatne skončené
dňa 19.08.2023. Počas tohto konania sa žalobkyňa viackrát zúčastnila na procesných úkonoch, resp. si
vyhotovovala fotokópie zo súdneho spisu. Žalobkyňa si podanou žalobou okrem iného uplatnila nárok
na náhradu škody vo výške 223 eur, ktorá pozostáva z nákladov na tlač listinných dokumentov, ktoré
zasielala v súvislosti s trestným konaním na políciu, okresnú prokuratúru, súd, poisťovňu ako aj MS

SR. Celkovo si tak uplatňovala náklady za vyhotovenie 326 farebných strán v celkovej výške 154
eur ako aj náhradu vo výške 8 eur za vyhotovenie čiernobielych strán. Okrem toho si uplatnila nárok
na ostatné náklady, ktoré pozostávali z kúpy USB kľúča, euroobalov a to aj farebných, poštovného,
nákladov na cestovné lístky a telefón v celkovej výške 61 eur. Súd po preskúmaní spisového materiálu
a vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný a to čo do sumy 223

eur, pretože ako vyplýva aj s predložených pokladničných dokladov od spoločnosti FaxCopy a. s.,
cestovných lístkov ako aj poštových podacích lístkov (č. l. 58 až 66), tak tieto náklady vznikli v časovom
období prebiehajúceho trestného konania a to v súvislosti s uplatňovaním procesných práv žalobkyne
ako poškodenej, resp. v súvislosti s podaním občianskoprávnej žaloby. Možno tak dospieť k záveru,
že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom takýchto nákladov.

Okrem toho aj samotný právny zástupca žalovanej - JUDr. Koczán na pojednávaní dňa 03.06.2024
nespochybnil nárok žalobkyne pokiaľ ide o cestovné ako aj ostatné náklady, ktoré si uplatnila žalobkyňa
(tá pod ostatné náklady zahrnula sumu 61 eur). Z tohto dôvodu tak súd prvej inštancie dospel k záveru,
žezdôvoduprotiprávnehokonaniažalovanejvzniklažalobkyniškodaztituluvznikunákladovsúvisiacich
s realizovaním svojich práv ako poškodenej v trestnom konaní s tým, že žalovaná účinným spôsobom

nerozporovalatakétonáklady,resp.listinnédôkazy,ktorépredložilažalobkyňanapreukázanieichvzniku
ako aj výšky.

6.Prizodpovednostizaškoduvzmysle§420ods.1OZdôkaznébremenozaťažuježalobkyňu.Rovnako
žalobkyňu ako poškodenú zaťažuje dôkazné bremeno v tom, že škoda v majetkovej sfére poškodeného

vôbec vznikla ako aj výška tejto škody. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedenú skutočnosť žalobu v časti
týkajúcej sa sumy 4 634 eur (náhrada za stratu času žalobkyne ako aj dcér, resp. manžela dcéry na
procesných úkonoch v trestnom konaní) zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa takýto nárok špecifikovala
tak, že ten pozostáva z náhrady za stratu jej času na polícii, prokuratúre, u posudkového lekára, resp.
na súde a to v celkovej výške 190 eur za 19 dní x 10 eur za deň, z náhrady zo straty času za obdobie od

15.03.2022 do 11.05.2022 za 56 dní x 1 hodina/deň, čo je 56 hodín x 3 eurá za hodinu čo predstavuje
sumu 168 eur, ako aj za obdobie od 12.05.2022 do 19.08.2023 - 448 dní x 3 hodiny/deň, čo je 1344
hodín x 3 eurá/hodina, čo je 4 032 eur. Okrem toho si uplatnila náhradu za stratu času pre staršiu
dcéru, ktorá sa zúčastňovala s ňou na úkonoch na polícii v celkovej výške 140 eur (7 dní x 20 eur),
resp. pre mladšiu dcéru, ktorá musela prísť z I. spolu s manželom na rekonštrukciu nehody v celkovej

výške 104 eur (náklady na PHM vo výške 24 eur, náhrada za stratu času mladšej dcéry 40 eur, náhrada
za stratu času manžela mladšej dcéry vo výške 40 eur). K tomuto nároku súd uviedol, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno o vzniku takejto škody v súvislosti so stratou času, pričom pokiaľ ide o
náhradu za stratu času na polícii, prokuratúre, u posudkového lekára a súdu, tak vôbec nie je súdu
zrejmé, prečo si uplatňovala náhradu vo výške 10 eur za jeden deň za čas strávený na súde, resp.

pri úkonoch orgánov činných v trestnom konaní. Okrem toho bolo povinnosťou žalobkyne v trestnom
konaní zúčastňovať sa ako svedok, resp. poškodená na procesných úkonoch s tým, že podľa § 140
Trestného poriadku si v prípade procesného postavenia svedka mohla za jednotlivé procesné úkony
uplatniť náhradu nevyhnutných výdavkov, resp. náhradu ušlej mzdy alebo iného ušlého príjmu. Tiež jepotrebné uviesť, že žalobkyňa nepreukázala z akého dôvodu si uplatňovala náhradu za stratu času vo
výške 3 eurá za hodinu, pretože ako poškodená v trestnom konaní sama využívala svoje práva, ktoré jej
priznáva Trestný poriadok a to štúdium spisového materiálu, právo zúčastňovať sa procesných úkonov,

navrhovať dôkazy a pod., pričom zo žiadneho právneho predpisu jej nevyplýva takýto nárok na náhradu
za stratu času.

7. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že počas trestného konania bola žalobkyňa starobná dôchodkyňa
s tým, že nepreukázala, že by jej v dôsledku vykonávania svojich práv ako poškodenej vznikla škoda

spočívajúca v ušlom príjme, resp. že by sa jej akýmkoľvek spôsobom zmenšil jej majetok. Pokiaľ ide o
nárok za náhradu cestovných nákladov a stratu času v súvislosti so staršou dcérou, ktorá ju sprevádzala
na polícii, a to v počte 7 dní, s tým, že za každý deň žiada pre ňu náhradu za stratu času vo výške 20 eur
(celkovo 140 eur), tak tento nárok nebol zo strany žalobkyne preukázaný žiadnym dôkazom. Okrem toho
tieto náklady za stratu času mohli podľa názoru súdu vzniknúť len staršej dcére a nie samotnej žalobkyni,
apretovtejtočastinárokužalobkyňaniejeaktívnelegitimovanánapodaniežaloby,keďženepreukázala,

že by staršia dcéra postúpila takýto nárok na žalobkyňu, resp. že by žalobkyňa uhradila takéto náklady
staršej dcére, čím by jej mohlo vzniknúť oprávnenie na ich náhradu od žalovanej. Tieto isté právne
závery platia aj pokiaľ ide o náhradu za stratu času súvisiace s mladšou dcérou, ktorá viezla žalobkyňu
na rekonštrukciu dopravnej nehody spolu s manželom z Vrútok, pretože tieto náklady vznikli mladšej
dcére, resp. jej manželovi a nie žalobkyni. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyňa uhradila

takéto náklady mladšej dcére, resp. jej manželovi, čím by jej mohlo vzniknúť oprávnenie na ich náhradu
od žalovanej, alebo že by mladšia dcéra prípadne jej manžel postúpili takýto nárok na žalobkyňu. Okrem
toho žalobkyňa v súvislosti s jej mladšou dcérou ako aj jej manželom nepreukázala vznik akýchkoľvek
nákladov, ktoré by boli vynaložené. Z tohto dôvodu tak žalobkyňa nebola jednak aktívne legitimovaná
na podanie žaloby pokiaľ išlo o náhradu nákladov za účasť dcér, resp. manžela dcéry na procesných

úkonoch v trestnom konaní, resp. žalobkyňa nepreukázala vznik škody ako aj jej výšku.

8. Súd zamietol nárok žalobkyne aj v časti týkajúcej sa náhrady za zdravotné problémy, ktoré jej
vznikli zbytočným vyšetrovaním vo výške 243 eur (išlo o 465 dní s tým, že za jeden deň požadovala
sumu 0,52 eura) a to z dôvodu, že v súdnom konaní nebol preukázaný vznik škody ako aj jej

výška. Žalobkyňa tak svoje zdravotné problémy nepreukázala žiadnym dôveryhodným dôkazom (napr.
lekárskou správou), pričom nepreukázala z akého dôvodu a na základe akého právneho predpisu si
uplatňuje nárok na náhradu škody v takejto výške. Len samotné tvrdenie žalobkyne o tom, že bola v
strese a nemohla spávať ešte nepreukazuje vznik škody, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s trestným
konaním. Žalobkyňa tiež nepreukázala pokiaľ ide o jej zdravotné problémy, ktoré jej mali vzniknúť s

vyššie uvedeným trestným konaním, že by išlo o nemajetkovú ujmu súvisiacu s prípadným zásahom
do jej osobnostných práv, keďže takýto zásah žalobkyňa v súdnom konaní ani netvrdila a zároveň ani
nepreukázala s poukazom na § 11 a 13 OZ. Žalobkyňa nepreukázala predloženými dôkazmi splnenie
zákonných podmienok pre priznanie akejkoľvek nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ. Preto súd prvej
inštancie žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti (čo do zaplatenia sumy 4 877 eur) z vyššie uvedených

dôvodov zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobkyňa bola úspešná v súdnom
konaní v rozsahu 4,08 % (čo do sumy 223 eur) a žalovaná bola úspešná v rozsahu 95,92 % (čo do sumy
4 877 eur), pričom celkový úspech žalovanej bol v súdnom konaní v rozsahu 91,84 %. Súd preto priznal

žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v takomto rozsahu.

10. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III. podala včas odvolanie žalobkyňa poukazujúc na
existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením
súdu, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Má za to, že počas konania predložila dostatočné

množstvo dôkazov aj vyjadrení. Rovnako tak žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby žalovanej uhrádzala trovy
súdnehokonania,pretoženičnezavinila.Žalobkyňavpodanomodvolaníuviedla,žežalovanázámernev
trestnom konaní klamala a zavádzala, čím dochádzalo k predlžovaniu konania a k zbytočným prieťahom
a mareniu vyšetrovania. Uviedla, že povinné zmluvné poistenie pokrýva škody na majetku a zdraví
spôsobené autom niekomu inému a nie klamstvami pri vyšetrovaní ako to robí žalovaná. Má za to, že

zpodanejžalobyjezrejmé,ženasvojejobhajobepracovalakaždýdeň.Namietatvrdeniesúdu,žekeďže
je starobná dôchodkyňa, neušla jej žiadna mzda. Žalobkyňa bola v dôsledku nehody a správania sa
žalovanej vyradená z bežného života, pričom zanedbávala svoju rodinu a ostatné povinnosti. K bodu 20.
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedla, že náhradu 10 eur si uplatňuje za výsluchy, ktoréboli zbytočne zavinené sťažnosťami žalovanej voči vzneseným obvineniam. Jeden výsluch na polícií
obralo žalovanú o minimálne 3 celé dni jej bežného života a aj väčšinu noci, t. j. 20 hod x 3 dní je 60
hodín, pričom uviedla, že za jeden výsluch si mala uplatňovať 60 eur a nie 10 eur, pretože jeden výsluch

ju stál minimálne 60 hodín života. V závere podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, že
žalovaná je jej povinná uhradiť spornú sumu vrátane náhrady trov konania. Zároveň trvá na všetkých
svojich doterajších tvrdeniach.

11. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá s podaným odvolaním nesúhlasí

a odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Žalobkyňa v rámci odvolacej repliky poukázala na ňou podané odvolanie a dôvodoch v ňom
uvedených.

13. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojich pôvodných vyjadreniach.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobkyňou
ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti
odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

17. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

18. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 5 100 eur titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou,

a to úmyselnými prieťahmi v trestnom konaní. Žalobkyňa sa podanou žalobou zároveň domáhala aj
zaplatenia ňou vynaložených nákladov spojených s realizovaním svojich procesných práv v trestnom
konaní, pričom do tejto sumy zahrnula aj výdavky spojené s cestovným, resp. náhradu za stratu času
žalobkyne a jej rodinných príslušníkov z dôvodu účasti na procesných úkonoch v trestnom konaní.
Súčasťou žalobného nároku žalobkyne bola aj nemajetková ujma v podobe náhrady za spôsobené

zdravotné problémy súvisiace so samotným trestným konaním a správaním sa žalovanej. Súd prvej
inštanciepovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žepodanážalobajedôvodnálenvčastizaplatenia
sumy vo výške 223 eur okrem iného aj z dôvodu, že žalovaná relevantným spôsobom nenamietala
vznik tejto škody spôsobenej realizovaním procesných práv žalobkyne v trestnoprávnom konaní. Vo
zvyškusúdprvejinštanciežalobuzamietolakonedôvodnú,keďžalobkyňavdostatočnejmiereneuniesla

dôkazné bremeno na preukázanie vzniknutej škody v zmysle § 420 ods. 1 OZ a nemajetkovej ujmy
podľa § 13 OZ.19. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a konštatuje, že
súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj

správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

21. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené skutkové tvrdenia a dôkazy,
ako aj informácie zistené súdom. Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Vymedzenie

predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti. Súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať. Tiež musí mať jasno
v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ten-ktorý dôkaz (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 694 s.). V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185

ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje.
Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe
ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,

ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí„ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 697 s.).

22. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že strany sporu v procese dokazovania produkujú dôkazy o

svojich tvrdeniach s cieľom uniesť dôkazné bremeno. Uvedenému procesu predchádzajú rozhodujúce
tvrdenia a navrhovanie dôkazov. Vykonávanie relevantných dôkazov a ich hodnotenie je ďalšou „fázou“
zisťovania skutkového stavu. Jazykom civilného procesného sporového poriadku navrhovanie dôkazov
spadá do kategórie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. Žalobkyňa v podanom odvolaní predovšetkým rozporuje tvrdenie súdu o neunesení dôkazného
bremena a má za to, že v priebehu konania dostatočne preukázala samotný vznik škody ako aj jej
výšku. V tejto rovine preto odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazným bremenom sa rozumie

procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že
z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,

že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie najvyššieho súdu z 24.
júna 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

25. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že dôkazná povinnosť týkajúca sa nároku na náhradu
škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy postihuje žalobkyňu. Civilný sporový
poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní
postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktorého zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany sporu
v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania,
čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle

platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo) (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 2Cdo/110/2022).

26. Inými slovami, pokiaľ sa žalobkyňa v konaní domáha zaplatenia sumy titulom náhrady škody, ktorá
bola spôsobená ako strata času keď sa zúčastňovala na nevyhnutných procesných úkonoch v trestnom

konaní, t. j. na výsluchoch u osôb činných v trestnom konaní alebo na rekonštrukcii dopravnej nehody, je
povinnosťou žalobkyne vznik tohto nároku ako aj jeho samotnú výšku preukázať relevantnými dôkazmi.
Nárok žalobkyne pozostáva z náhrady za stratu jej času na polícii, prokuratúre, u posudkového lekára,
resp. na súde a to v celkovej výške 190 eur za 19 dní x 10 eur za deň, z náhrady zo straty času za
obdobie od 15.03.2022 do 11.05.2022 za 56 dní x 1 hodina/deň, čo je 56 hodín x 3 eurá za hodinu čo

predstavuje sumu 168 eur, ako aj za obdobie od 12.05.2022 do 19.08.2023 - 448 dní x 3 hodiny/deň,
čo je 1344 hodín x 3 eurá/hodina, čo je 4 032 eur. Rovnako tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd
musí konštatovať, že mu nie je celkom zjavné z akých premenných žalobkyňa pri výpočte straty času
vychádzala, a teda prečo si uplatňuje práve túto konkrétnu sumu. Aj napriek tomu, že žalobkyňa uvádza
jednotlivé hodiny, resp. dni a k tomu prislúchajúce sumy, nie je súdu zrejmé prečo a ako žalobkyňa

dospela k výslednej sume, pričom žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci
vznik ňou uplatnenej náhrady za stratu času. Súd v tejto rovine uvádza, že žalobkyňa v danej veci
neuniesla dôkazné bremeno, pričom ani v podanom odvolaní neuviedla, prečo si uplatňuje sumu 10
eur za jeden deň na súde, resp. pri procesných úkonoch spojených s trestným konaním. Žalobkyňa
parciálne nepreukázala, že existuje jej subjektívne právo prameniace z právneho predpisu. Len tvrdenie,

že daná suma predstavuje zbytočne prieťahy zavinené žalovanou voči vznesenému obvineniu nie je
možné vnímať ako dôvodné. V danom prípade nemôže byť na ťarchu žalovanej, keď ako obvinená
v trestnom konaní uplatňuje jej patriace procesné práva v zmysle príslušných trestnoprávnych noriem
tým, že využíva všetky možné zákonnom dané opravné prostriedky. Takýto postup potom nie je možné
ani považovať za účelový alebo taký, ktorý by spôsoboval zbytočné prieťahy v konaní. Rovnako tak súd

nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej týkajúcu sa toho, že jeden výsluch na polícii obralo
žalovanú o minimálne 3 celé dni jej bežného života, a preto si uplatňuje vyššie uvedenú sumu. Súd aj
v tomto prípade dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne.

27. Okrem vyššie uvedeného si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila aj náhradu za stratu času pre

staršiu dcéru, ktorá sa zúčastňovala s ňou na úkonoch na polícii v celkovej výške 140 eur (7 dní x
20 eur), resp. pre mladšiu dcéru, ktorá musela prísť z I. spolu s manželom na rekonštrukciu nehody v
celkovej výške 104 eur (náklady na PHM vo výške 24 eur, náhrada za stratu času mladšej dcéry 40 eur,
náhrada za stratu času manžela mladšej dcéry vo výške 40 eur). Súd prvej inštancie v tomto prípade
dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie si daného nároku titulom

náhrady škody za stratu na čase. Odvolací súd tak aj s týmto názorom súdu prvej inštancie súhlasí. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu predmetné výdavky za stratu času a cestovné, resp. pohonné hmoty
vznikli len dcére žalobkyne a jej manželovi, pričom z podanej žaloby ani z ostatného obsahu súdneho
spisu nevyplýva, že by uvedené náklady boli uhradené zo strany žalobkyne, teda, že by žalobkyni týmto
vznikla škoda alebo úbytok na jej majetku. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by dcéra žalobkyne

alebo jej zať postúpili túto pohľadávku na žalobkyňu a tým by nadobudla oprávnenie na jej vymáhanie
od žalovanej. Inými slovami, v konaní sa žalobkyňa môže domáhať len uplatnenia tých nárokov, ktoré
jej prislúchajú, t. j. žalovaná môže zodpovedať za škodu spôsobenú výlučne žalobkyni a nie osobám jej
blízkych. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd opätovne konštatuje, že žalobkyňa ani v tomto prípade
neuniesla dôkazné bremeno, keď súdu nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci vznik ňou uplatnenej

náhrady za stratu času jej rodinných príslušníkov pri realizácii trestnoprocesných úkonov žalobkyne.
Z obsahu spisu nevyplýva žiaden listinný alebo iný dôkaz, z ktorého by bol zrejmý vznik danej škody
a jej výška.28. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne týkajúci sa náhrady nemajetkovej ujmy titulom zdravotných problémov,
ktoré mala zaviniť žalovaná trestným konaním, odvolací súd uvádza, že ani tento nárok žalobkyňa
nepreukázala. Žalobkyňa daný nárok odôvodnila tým, že bola v strese a že nespávala. Súd vzhľadom

na uvedené konštatuje, že len samotné tvrdenie žalobkyne, že jej v súvislosti s trestným konaním
boli spôsobené zdravotné problémy nepreukazuje vznik škody a nárok žalobkyne na jej náhradu.
Pokiaľ sa žalobkyňa v konaní domáha náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v súvislosti s trestným
konaním jej boli spôsobené zdravotné problémy, je potrebné, aby vznik takejto škody bol doložený
adekvátnymi dôkazmi, napr. lekárskou správou alebo iným vyšetrením. Žalobkyňa pritom ani neuviedla

na základe akého zákonného ustanovenia alebo predpisu si daný nárok uplatňuje, resp. ako dospela
k jeho konkrétnej výške.

29. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, pričom
uviedla, že sa s daným výrokom súdu nestotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ
žalobkyňa vyjadrí iba nesúhlas s rozhodnutím súdu bez ďalšieho odôvodnenia v čom vidí vadu daného

rozhodnutia, resp. výroku súdu, nie je možné jej námietku považovať za kvalifikované tvrdenie, ktoré
by bolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom k skutočnosti, že nie je
zrejmé, v čom žalobkyňa vidí vadu rozhodnutia v tejto napadnutej časti, odvolací súd nevie bez ďalšieho
preskúmať náležitým spôsobom rozhodnutie v napadnutej časti. Išlo o závislý výrok, preto síce podliehal
odvolaciemu prieskumu, ale z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov

konania ako súvisiaci výrok potvrdil.

30. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej voči žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP
v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).