Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205807
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1219205807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v sporovej veci žalobcu: Rehoľa menších bratov -
Františkánov, so sídlom v Bratislave, Františkánska 439/2, IČO: 00 586 862, zast. JUDr. Jozefom
Zámožíkom, PhD., advokátom v Trnave, Hlavná 31, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Mlynské Nivy 44/A, IČO: 36 724 530, zast. JUDr. Allanom Böhmom, advokátom v Bratislave,
Jesenského2aChrenek,Toman,Kotrbaadvokátníkancelářspol.s.r.o.sosídlomTěšnov1/1059,11000
Praha, Česká republika, konajúci na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba, advokátska
kancelária spol. s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, o zaplatenie

190.708,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 17. marca 2023 č.k. 52C/77/2019-999 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .
V napadnutom výroku III. týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, výrokom II.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.443,92 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozsudku rozhodol o trovách konania tak, že
úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/Svoje rozhodnutie právne odôvodnil článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanoveniami
§ 4a ods. 1, ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 282/2015 Z.z.,
ustanoveniami § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., prílohou č. 3 písm. A
bod 1 a písm. E vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. a ustanoveniami § 162 od. 3 a § 164 Civilného
sporového poriadku. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku. V konaní mal za preukázané, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra,
č. OU-NR-OVBP2-2018/007924-22 zo dňa 09.05.2018 bolo rozhodnuté o vyvlastnení pozemkov KN-C
parc. č. 4829/13, 4832/5, 4837/24, 4837/21, 4837/22, 4832/6, 4829/15, 4829/22 a 4832/7 evidovaných
na LV č. 3423, k.ú. Zobor (ďalej len „pozemky žalobcu“) odčlenených od pôvodnej parcely KN-E č. 3094,
ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to podľa ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. za účelom
„Vybudovania strategického parku“, k. ú. Mlynarce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce,
Jelšovce, v prospech žalovaného. Primeraná náhrada za vyvlastnené pozemky bola určená v zmysle

znaleckého posudku č. 110/2017 zo dňa 23.10.2017 vypracovaného znaleckou spoločnosťou ÚEOS -
Komercia (ďalej len „znalecký posudok č. 110/2017“) vo výške 69.500,88 Eur. Rozhodnutie Okresného
úradu Nitra bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR
zo dňa 19.10.2018, č. 19649/2018/SV/79412 ako nadriadeným správnym orgánom a v ten istý deňbolo žalobcovi doručené. Žalobca z dôvodu nesúhlasu s výškou určenej primeranej náhrady podal
včas v rámci zákonnej jednoročnej prekluzívnej lehoty žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu 190.708,74 Eur spolu s príslušenstvom v prospech žalobcu. Výšku žalovanej

sumy vyčíslil ako rozdiel medzi sumou, ktorá mala predstavovať skutočnú trhovú cenu pozemkov určenú
znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX Ing. Petra Villanta (260.209,62 Eur) a sumou, ktorá bola určená
ako primeraná náhrada znaleckým posudkom č. 110/2017 (69.500,88 Eur). Sumu určenú v znaleckom
posudku Č.. XX/XXXX Ing. Petra Villanta považoval za objektívnu a správne určenú, odrážajúcou reálnu
hodnotu zodpovedajúcu skutočnej trhovej cene pozemkov. Metódy, ktoré boli použité v znaleckom

posudku Č.. XXX/XXXX nepovažoval za objektívne. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a zotrval na tom,
že správne určená primeraná náhrada bola znaleckým posudkom Č.. XXX/XXXX.
3/Vzhľadom na diametrálne odlišné znalecké posudky predložené sporovými stranami (znalecký
posudok č. 110/2017 a znalecký posudok č. 25/2018 vrátane jeho doplnenia zo dňa 20.08.2019),
nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie, ktorým poveril znalecký ústav STU v Bratislave.
Súd prvej inštancie uložil znaleckej organizácii určiť všeobecnú hodnotu pozemkov žalobcu ako aj

odborne posúdiť predložené znalecké posudky. Znalecký ústav STU doručil súdu prvej inštancie dňa
13.10.2021 znalecký posudok č. 25/2021 (ďalej aj „znalecký posudok č. XX/XXXX“), v ktorom pomocou
metódy polohovej diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 87.155,22 Eur
a pomocou porovnávacej metódy na sumu 80.944,80 Eur. Za vhodnú metódu pritom určil metódu
porovnávaciu z dôvodu objektívnejšieho vystihnutia hodnoty ohodnocovaných pozemkov v danom

mieste a čase, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že znalecký ústav STU mal k dispozícii zrealizované
kúpne ceny porovnateľných pozemkov, ktoré boli uzatvorené v porovnateľnom čase. Všeobecná
hodnotavyvlastnenýchpozemkovbolapretostanovenánasumu80.944,80Eur.Vovzťahukodbornému
posúdeniu sporných dvoch znaleckých posudkov uviedol, že znalecký posudok č. XXX/XXXX stanovil
všeobecnú hodnotu nehnuteľností len podľa metódy polohovej diferenciácie, pričom pri niektorých

koeficientoch mala byť podľa názoru znaleckého ústavu udelená vyššia hodnota koeficientov. Vo
vzťahu k odbornému hodnoteniu správnosti znaleckého posudku č. 25/2018 uviedol, že znalec pri
metóde polohovej diferenciácie použil vyššie hodnoty koeficientov, aké mali byť použité a pri metóde
porovnávacej použil inzerované ponuky na predaj pozemkov s neporovnateľným účelom využitia, a to
bez zrážok z inzerovaných cien ako ekonomického faktoru. Závery výnosovej metódy považoval za

odborne neprijateľné. Vzhľadom na nesúhlas so závermi znaleckého ústavu STU, predložil žalobca
ďalší znalecký posudok vypracovaný Ing. Hodúlom Č.. XXX/XXXX zo dňa 09.12.2021 (ďalej aj „znalecký
posudok Č.. XXX/XXXX“), v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená pomocou metódy
polohovej diferenciácie na sumu 310.102,32 Eur a pomocou porovnávacej metódy na sumu 335.606,91
Eur, ktorá bolo zvolená za vhodnejšiu. Súd prvej inštancie pre odstránenie rozporov vykonal aj výsluch

znalkyne zo znaleckého ústavu STU a znalca Ing. Hodúla, počas ktorého došlo k vysvetleniu rozdielnych
súm všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalcami v znaleckých posudkoch. Ing. Hodúl porovnával kúpne
zmluvy na pozemky aj z iných lokalít katastrálneho územia Zobor, pričom niektoré neboli dotknuté
verejnoprospešnou stavbou, čo malo vplyv aj na výšku kúpnych cien.
4/Súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia v správnom

súdnom konaní zamietol, a to vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn.
26S/43/2018-204 zo dňa 29.10.2019 o odmietnutí správnej žaloby.
5/Na základe vykonaného dokazovania sa stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 25/2021
znaleckého ústavu STU, v ktorom bola na základe vhodnejšej porovnávacej metódy stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľností žalobcu na sumu 80.944,80 Eur a rozhodol o povinnosti žalovaného

doplatiť žalobcovi sumu 11.443,92 Eur, čo malo predstavovať rozdiel medzi sumou stanovenou
porovnávacoumetódouvznaleckomposudkuČ..XX/XXXXasumou,ktorámalabyťvyplatenážalobcovi
vo vyvlastňovacom konaní. Vo zvyšku žalobu zamietol.
6/V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzal zo záveru znaleckého posudku č. 25/2021,
podľa ktorého bola ako vhodnejšia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností určená

porovnávacia metóda. Uvedenú metódu za vhodnejšiu určil pritom aj znalecký posudok Ing. Hodúla,
ktorý predložil žalobca. Znalecký ústav STU vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku Č.. XX/XXXX
zo zrealizovaných kúpnych cien porovnateľných (takmer identických) pozemkov s vysokou zhodou
posudzovanýchparametrov.Stotožnilsaajsozávermiznaleckéhoposudkuč.25/2021onerelevantnosti
znaleckých posudkov Č.. XXX/XXXX a Č.. XX/XXXX, ktoré predložili sporové strany. Znalecký posudok

Č.. XXX/XXXX znaleckej organizácie ÚEOS Komercia a.s. stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na
základe metódy polohovej diferenciácie. Vhodnejšia pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov bola
určená metóda porovnávacia, a preto súd z uvedeného znaleckého posudku nevychádzal. Znalecký
posudok Č.. XX/XXXX v znení jeho doplnenia zo dňa 20.08.2019 síce využíval metódu porovnávaciu,ale znalec používal podklady týkajúce sa predaja (inzercie) pozemkov s neporovnateľným účelom
využitia a pri výpočte nezohľadnil ekonomické faktory (zrážky z inzerovaných cien) napriek tomu, že
mal k dispozícii len ponukové a nie skutočne zrealizované kúpne ceny. Z uvedeného dôvodu súd prvej

inštancie nevychádzal ani z uvedeného znaleckého posudku.
7/S námietkou žalobcu voči porovnávaným zmluvám v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX, ktoré
boli uzavreté so žalovaným ako kupujúcim, t.j. de facto so štátom a voči podkladom kúpnych cien,
ktorými mali byť znalecké posudky ÚEOS Komercia použité ako podklad aj vo vyvlastňovacom konaní
so žalobcom, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil námietky o

nezohľadnení tzv. mimoriadnych okolností trhu, tak ako predpokladá vyhláška v prílohe 3 bod E1. V
zmysle prílohy 3 bod E1 vyhlášky 492/2004 Z.z. sa pri porovnávacej metóde v znaleckom posudku
musí použiť súbor aspoň troch pozemkov, čo bolo v prípade znaleckého posudku Č.. XX/XXXX
splnené. Skutočnosť, že zmluvy (nie všetky) boli uzatvorené so žalovaným, ich ešte nijako nevylučuje
z porovnávania, nakoľko právna úprava nevylučuje žiaden subjekt, ktorý zmluvu uzatvára. Znalkyňa
znaleckého ústavu STU uviedla, že boli použité zmluvy z centrálneho registra zmlúv a jedna bola

vyžiadaná od žalovaného, keďže o jej existencii vedeli, vylúčené boli hranične najlacnejšia a najdrahšia
zmluva.Ostatnéboliporovnávanévsúladesmetodikou.Vdanejlokaliteďalšiezmluvypreporovnávanie
neboli nájdené. Oslovenie vlastníka vyvlastňovaných pozemkov nepovažoval súd prvej inštancie za
stav tiesne, ktorý by mohol byť mimoriadnou okolnosťou trhu. Žalobca ničím nepreukázal, že by
predmetné kúpne zmluvy boli uzatvorené vlastníkmi v stave tiesne a nie slobodne a dobrovoľne. Aj v

prípade vyvlastňovacieho konania nemusí dotknutý vlastník akceptovať ponúknutú kúpnu cenu, môže
ju odmietnuť bez hrozby nejakej sankcie alebo negatívneho následku. Naopak, pokiaľ neakceptuje
ponúknutú cenu, má pri vyvlastnení možnosť domáhať sa určenia vyššej náhrady za vyvlastnenie.
V prípade prijatia názoru žalobcu o tiesni pri uzatváraní týchto zmlúv, by boli vlastne všetky zmluvy
uzatvorené v tiesni a teda de facto neplatné, čo je neakceptovateľný názor.

8/SúdprvejinštancienevychádzalzoznaleckéhoposudkuČ..XXX/XXXX Ing.Hodúlazdôvodu,
že jeho porovnávacia metóda porovnávala kúpne zmluvy na pozemky v inej lepšej lokalite katastrálneho
územiaZobor,ktorénebolinijakodotknutéverejnoprospešnoustavbou,takakoohodnocovanépozemky
žalobcu. Znalec pritom mal vedomosť, že na ohodnocovaných pozemkoch nebude možná občianska
vybavenosť, ale križovatka, a to vzhľadom aj na geometrický plán GP číslo 36298387-35/17, ktorý je

prílohou znaleckého posudku. Hodnota vyvlastňovaných pozemkov preto nemohla byť porovnateľná s
hodnotou pozemkov (stavebné pozemky, zastavané plochy a dvor), ktoré porovnával znalec Ing. Hodúl.
To isté platilo vo vzťahu k žalobcom predloženým kúpnym zmluvám.
9/Vzhľadom na odbornú presvedčivosť a riadne zdôvodnenie znaleckého posudku Č.. XX/XXXX
znaleckého ústavu STU, ktorý stanovil výšku všeobecnej hodnoty pozemkov na sumu 80.944,80 Eur,

sa súd prvej inštancie rozhodol nenariadiť ďalšie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, tak ako to
žiadal žalobca a pristúpil k rozhodnutiu vo veci samej. Žalovanému uložil povinnosť doplatiť žalobcovi
11.443,92 Eur, čo predstavovalo prevyšujúcu sumu, ktorá bola už žalobcovi vyplatená (69.500,88 Eur).
Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, a to z dôvodu plného úspechu v základe nároku.

10/Proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100% podal včas odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil
odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) Civilného sporového poriadku.
Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pochybil, keď priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom žalobca plne úspešný nebol. Žalobou sa domáhal

zaplateniasumy190.708,74Eur,pričomsúdmupriznalibasumu11.443,92Eur.Zuvedenéhovyplynulo,
že žalovaný bol úspešný v konaní v zamietnutej časti žaloby o zaplatenie sumy 179.264,82 Eur (94%) a
žalobca bol úspešný len v časti žaloby o zaplatenie sumy 11.443,92 Eur (6%). Rozdiel medzi úspechom
žalovaného a úspechom žalobcu je 88% (94% - 6%= 88%), a preto súd mal priznať nárok na náhradu
trov konania žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 88%. Nesprávne právne posúdenie veci, malo za

dôsledok nesprávny a nezákonný výrok rozhodnutia. Koncepcia legislatívnej úpravy trov konania je
v Civilnom sporovom poriadku upravená podľa zásady úspechu vo veci, a to bez umožnenia súdu
brať do úvahy skutočnosť, či výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania ako tomu bolo podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Medzi stranami nebol sporný základ sporu, ale výška nároku, preto
žalobca pri rozhodnutí uplatniť si nárok podľa znaleckého posudku č. 25/2018 musel aj znášať následky

svojho procesného neúspechu. Uvedené je spravodlivé, vzhľadom na riziko žalovaného spočívajúce v
možnosti, že bude zaviazaný na zaplatenie celej žalobcovej sumy. V závere navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že žalovanému proti žalobcovi prizná nárokna náhradu trov konania v rozsahu 88%. Žalovaný si zároveň uplatnil proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
11/Proti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca, ktorý ho namietal

z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového
poriadku. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom a nesprávne
hodnotil skutkový stav veci. Nesúhlasil s názorom o rovnakom výklade pojmov trhová cena a všeobecná
hodnota nehnuteľnosti. Poskytovanie objektívnej primeranej náhrady vo forme skutočnej trhovej ceny
nehnuteľnosti pri vyvlastnení bolo potvrdené judikatúrou ESĽP a podľa nálezu Ústavného súdu SR PL.

ÚS 37/95 by výška náhrady mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase
zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka spravodlivo požadovať.
Poskytnutá náhrada by mala tvoriť ekvivalent skutočnej hodnoty vyvlastnenej nehnuteľnosti a mala by
vyvlastnenému subjektu umožniť zaobstarať si obdobnú vec v danom čase a mieste.

12/Ďalej namietal, že súd prvej inštancie vychádzal len zo znaleckého K. Č.. XX/XXXX, ktorý vypracoval

znalecký ústav STU. Nezohľadnil pritom námietky, ktoré voči nemu vzniesol žalobca. Znalecký posudok
nebol komparovaný so znaleckým posudkom Ing. Hodúla Č.. XXX/XXXX, ktorý si nechal vypracovať
žalobca a v ktorom znalec postupoval rovnako v súlade so znením vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Žalobca
nesúhlasil ani s názorom, že znalecký posudok Ing. Villanta vychádzal len z ponukových a nie skutočne
zrealizovaných kúpnych cien. Uvedené v zmysle vyhlášky problémom nie je. V znaleckom posudku

boli jasne identifikované použité ponuky realitných kancelárií, a preto nemožno považovať hodnotenie
dôkazov zo strany súdu prvej inštancie za správne. Čo sa týka znaleckého posudku č. 25/2021, ten
vychádzal len z kúpnych zmlúv uzavretých vždy s rovnakým kupujúcim - žalovaným, iné podklady
a ponuky realitných kancelárii znalecký ústav neskúmal. Okrem uvedeného, porovnávané kúpne
zmluvy boli až na jednu výnimku vždy uzatvárané medzi predávajúcim, ktorým bol subjekt verejného

práva bez zámeru dosiahnutia zisku; jednalo sa o zmluvy uzavreté v rámci ponukového konania
pred vyvlastňovacím konaním; kúpna cena v nich bola stanovená na základe znaleckých posudkov
vypracovanýchjednouznaleckouorganizáciouanienazákladedohodyzmluvnýchstrán.Nejednalosao
zmluvyuzatváranévrámcivoľnéhotrhu.Vprípadeneakceptovaniakúpnejcenyzostranypredávajúcich,
by následne došlo k vyvlastňovaciemu konaniu. Uvedené možno považovať za mimoriadnu udalosť,

pre ktorú v zmysle bodu E.1. prílohy č. 3 k vyhláške 492/2004 Z.z. nebolo možné predmetné kúpne
zmluvy ani použiť. Znalecké posudky, z ktorých boli stanovené kúpne ceny, boli tie, ktoré tvorili podklad
aj pre určenie hodnoty pozemkov žalobcu v rámci ponukového konania pred začatím vyvlastňovacieho
konania a ktoré boli použité ako právny a skutkový základ pre určenie náhrady za vyvlastnenie žalobcu
(znalecký posudok Č.. XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017, znalecký posudok XX/XXXX zo dňa 10.08.2018

a znalecký posudok XX/XXXX zo dňa 07.02.2018 vypracované spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s.).
Žalobca v listinných dôkazoch doložených v reakcií na vypracovaný znalecký posudok poukázal na
reálne hodnoty pozemkov, čo však zohľadnené zo strany súdu nebolo. Upozornil aj na fakt, že pri
vypracovaní znaleckého posudku Č.. XX/XXXX boli použité okrem zmlúv uverejnených v centrálnom
registri zmlúv aj kúpna zmluva vyžiadaná od žalovaného, keďže o jej existencii znalecký ústav vedel,

čo vyvolalo pochybnosť o jeho nezaujatosti.

13/V závere upozornil na Zámer Šindolka Nitra - Súbor polyfunkčných bytových domov Nitra - Šindolka
uverejnený na enviroportáli (https://www. enviroportal.sk/sk/eia/detail/subor-polyfunkcnych-bytovych-
domov-nitra-sindolka) dňa 14.03.2023, ktorý nemohol bez svojej viny použiť pred súdom prvej inštancie

a podľa ktorého majú byť bytové domy vystavané na dotknutých parcelách, ktoré susedia s pozemkami
žalobcu. Uvedené mohlo mať vplyv aj na zvýšenie hodnoty pozemkov, ktoré boli vyvlastnené žalobcovi.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
žalobcovi priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, alternatívne
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu vo výške 190.708,74 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať 100%
náhradu trov konania.

14/Ďalším podaním žalobca doplnil svoje odvolanie, v ktorom poukázal na personálne prepojenie
autorov znaleckého posudku ÚEOS - Komercia a autorov ZP Č.. XX/XXXX znaleckého ústavu STU

v Bratislave. Uviedol, že osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore Stavebníctvo,
podpísaná na znaleckom posudku Č.. XX/XXXX doc. Ing. Zora Petráková, PhD. bola v minulosti členka
predstavenstva ÚEOS Komercia, ktorá vypracovala znalecké posudky, na základe ktorých bola určená
kúpna cena v kúpnych zmluvách, ktoré boli porovnávané v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX. Rovnakoboli vtedy členmi predstavenstva Ing. Mária Prelovská a Ing. Vladimír Lenko, ktorý posudok ÚEOS
Komercia predloženého žalovaným vypracovávali. Členom dozornej rady v rokoch 2018 bol Doc. Ing.
Michal Božík, PhD., ktorý v čase jún 2018 bol aj znalcom ÚEOS Komercia a súčasnosti pôsobí na

Slovenskej technickej univerzite na katedre stavieb. V zmysle ustanovenia § 11 zákona o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch mal za to, že minimálne doc. Petráková mala byť vylúčená z vykonávania
znaleckej činnosti.

15/Kodvolaniužalobcuvyužilprávovyjadriťsažalovaný,ktorýnesúhlasilsjehonámietkami.Predmetom

konania bolo určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, v súdnom spise sa nachádzali dva znalecké
posudky, a preto súd prvej inštancie nariadil vyhotovenie znaleckého posudku renomovaným znaleckým
ústavom, ktorý mal nielen určiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ale aj sa vyjadriť k rozporom medzi
predloženými znaleckými posudkami. Súd dal sporovým stranám možnosť sa ku všetkým trom
posudkom vyjadriť. V nadväznosti na to si dal žalobca vypracovať ďalší znalecký posudok Ing. Hodúlom,
čo súd akceptoval a pripustil aj konfrontáciu znalcov Ing. Hodúla a Ing. Masarykovej, ktorá vypracovala

znalecký posudok za znalecký ústav. Z uvedeného je nepochybné, že súd prvej inštancie mal snahu
zodpovednepristúpiťkzisteniuskutkovéhostavuavykonalvšetkypotrebnédôkazy.Knámietkežalobcu,
že rozhodnutie bolo založené len na záveroch znaleckého posudku XX/XXXX znaleckého ústavu,
žalovaný uviedol, že znalecký posudok objektívne ocenil nehnuteľnosti, ktoré boli vyvlastnené, čo aj
zdôvodnil či už v samotnom súdnom konaní alebo počas konfrontácie znalcov. Znalecký posudok

Ing. Hodúla mal nedostatky spočívajúce v tom, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nevychádzal z
územného plánu na výstavbu celej infraštruktúry a účelu, na ktorý mali byť nehnuteľnosti použité -
stavba prepojovacej komunikácie s protihlukovou bariérou. Záujem o tento typ pozemkov má iba štát.
Kúpne zmluvy, z ktorých mal vychádzať Ing. Hodúl sa líšili účelom využitia a pri metóde polohovej
diferenciácie stanovil koeficienty neadekvátne. Sám pritom na otázku žalovaného odpovedal, že za

cenu, ktorú stanovil, by si nikdy pozemky nekúpil. Povolením výsluchu znalca Ing. Hodúla a Ing.
Masarykovej či už vo vzťahu k vlastnému, alebo k druhému posudku, súd prvej inštancie vykonal
komparáciu znaleckých posudkov. K žalobcovým námietkam voči znaleckému posudku Č.. XX/XXXX,
konkrétne voči porovnávacej metóde pri určovaní ceny nehnuteľností uviedol, že znalecké predpisy
nerozlišujú medzi subjektmi, ktoré zmluvu uzatvárajú a nekladú na inú rovinu ich verejnomocenský alebo

súkromnoprávny charakter. Všetky relevantné predpisy kladú za podmienku primeranosť ceny, čím sa
rozumie plná náhradu trhovej hodnoty vyvlastňovanej veci. Žalovaný zároveň upozornil, že Ing. Hodúl
uviedol, že takmer všetky zmluvy, z ktorých vychádzal on, mu doložil žalobca. Výhrada žalobcu voči
predloženiujednejzkúpnychzmlúvznalkynižalovanýmjepretonedôvodná,keďžesámposkytolsvojmu
znalcovi takmer všetky zmluvy. Strany v súdnom konaní bežne spolupracujú so znalcami a poskytujú

im informácie a súčinnosť. K mimoriadnym okolnostiam, ktoré nemali byť v znaleckom posudku Č..
XX/XXXX znaleckého ústavu zohľadnené uviedol, že bežne s pozemkami určenými na vybudovanie
verejnoprospešnej cesty s protihlukovou stenou sa neobchoduje, preto pri porovnávaní kúpnych zmlúv
tohto typu sa nemôže za mimoriadnu okolnosť považovať skutočnosť, že nadobúdateľom je právnická
osoba so 100% majetkovou účasťou štátu, žiadna iná osoba by o tento typ pozemkov nemala ani

záujem. Väčšina zmluvných strán považovala kúpnu cenu za primeranú až veľkorysú, návrh kúpnej
ceny akceptovali, pretože vedeli, že podobný finančný obnos by od nikoho nedostali. K námietke o
personálnom prepojení žalovaný uviedol, že sa jedná o účelovú a irelevantnú námietku. Námietku
možnej zaujatosti vzniesol až 16 mesiacov od vypracovania posudku a 28 mesiacov od ustanovenia
znaleckého ústavu. Doc. Ing. Petráková, PhD. sa nepodieľala na vypracovaní znaleckého posudku Č..

XX/XXXX. Vypracovala ho Ing. Masaryková. Doc. Ing. Petráková, PhD. bola len osobou zodpovednou
za výkon znaleckej činnosti znaleckého ústavu a z jej funkcie vyplýva aj povinnosť podpisovať všetky
písomnepodanéznaleckéúkonyznaleckéhoústavuSTUBratislava.Doc.Ing.Božík,PhD.sanepodieľal
rovnako na vypracovaní znaleckého posudku Č.. XX/XXXX a v súčasnosti je na starobnom dôchodku. V
závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne správny a zároveň

aby výrok III. zmenil v zmysle odvolania žalovaného.

16/V odvolacej replike žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že pri
ustanovení znaleckého ústavu nemal pripomienky z dôvodu nevedomosti o nesprávnosti záverov,
ku ktorým dospeje znalecký ústav. Nepovažuje za rozhodujúci počet znaleckých posudkov, keďže

znalecký posudok Č.. XX/XXXX neodstránil rozpory, čo bola jeho úloha. K námietke žalovaného o
nezohľadnených účeloch Ing. Hodúlom, pre ktoré mali byť pozemky vyvlastnené uviedol, že znalec
zohľadňoval jednotlivé ekonomické, fyzické, polohové a ostatné faktory a podrobne uviedol ich vplyv na
hodnotu pozemkov. Zároveň žalobca opätovne poukázal na zámer Šindolka Nitra, ktorý bol zverejnený14.03.2023 a podľa ktorého majú byť na parcelách, ktoré susedia s pozemkami žalobcu, umiestnené
bytovédomy.Ďalejuviedol,ženerozlíšeniemedziverejnomocenskýmasúkromnoprávnymcharakterom
subjektov v prípade kúpnych zmlúv, na základe ktorých bola vykonaná porovnávacia metóda v

znaleckom posudku č. 25/2021, malo podstatný vplyv na posúdenie daného skutkového a právneho
stavu. V znaleckom posudku neboli zohľadnené ani mimoriadne okolnosti trhu, na čo poukazoval vo
svojich prednesoch. K vysvetleniu žalovaného, že je bežnou praxou, aby strany sporu spolupracovali so
znalcami a poskytovali im informácie a dokumenty, žalobca uviedol, že toto nie je možné zovšeobecniť,
stotožniťapostaviťnajednuúroveňzískavanieinformáciiadokumentovodprocesnejstrany,bezktorých

by nebolo možné uskutočniť znalecké dokazovanie a získavanie zmluvy od žalovaného a následne na
danom skutkovom základe založiť svoje znalecké posúdenie. Nesúhlasil ani s vyjadrením, že väčšina
zmluvných strán kúpnych zmlúv by bola spokojná s kúpnou cenou, keďže ide o subjektívny názor
žalovaného a žalobca opakovane uviedol, že ak by z ich strany nedošlo k akceptácii kúpnej ceny,
nasledovalo by vyvlastnenie za náhradu rovnajúcu sa tejto kúpnej cene. V závere zopakoval, že v čase
ustanovenia znaleckého ústavu nemal vedomosť o tom, kto bude znalecký posudok vypracovávať, a

preto nemohol namietať personálne prepojenie.
17/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§

185 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a
výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného
voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že toto dôvodné je, a preto

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy.
18/V rozsahu potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II.) sa odvolací súd stotožnil s
odôvodnením rozsudku a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku na
zdôraznenie vecnej a právnej správnosti považoval za potrebné doplniť nasledovné.

19/Podstatou sporu bolo určenie výšky primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky. Právna úprava
vyvlastnenia pozemkov a stavieb a núteného obmedzenia vlastníckeho práva k nim podľa zákona
č. 282/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 určuje primeranú náhradu za vyvlastnenie ako náhradu za
vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovanú stavbu spolu s náhradou účelne vynaložených nákladov,
ktoré vzniknú v súvislosti s vyvlastnením alebo v dôsledku vyvlastnenia. Zákonodarca pritom za

podklad pre určenie náhrady za vyvlastnenie určil všeobecnú hodnotu majetku, stavby alebo všeobecnú
hodnotu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu určenú v znaleckom posudku podľa osobitného
predpisu, ktorý predstavuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Predmetná vyhláška
upravujevšeobecnúhodnotumajetkuakovýslednúobjektivizovanúhodnotumajetku,ktorájeznaleckým

odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g). Oproti predchádzajúcej právnej úprave,
ktorú poskytoval zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),

v ktorom bola primeraná náhrada určovaná podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, možno
konštatovať, že došlo k zmene týkajúcej sa terminológie podkladu pre určenie primeranej náhrady
za predmet vyvlastňovania. Zmena terminológie však nemala vplyv na účel primeranej náhrady, a to
vyváženia ujmy zapríčinenej zásahom štátu do vlastníckych práv. Náhrada sa vyvlastnenému poskytuje
ako vyrovnanie majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s vyvlastnením a mala by predstavovať

ekvivalent, ktorého hodnota umožňuje vyvlastnenému obstaranie obdobnej veci (majetkové pomery
vyvlastneného by sa nemali vyvlastnením zmeniť).

20/Z obsahu spisu je nepochybné, že v sporovom konaní bol predložený každou sporovou stranou
vypracovaný znalecký posudok opatrený znaleckou doložkou, s diametrálne rozdielnym záverom o

všeobecnej hodnote pozemkov žalobcu. Súd prvej inštancie, pre správne určenie všeobecnej hodnoty
pozemkov žalobcu, rozhodol v zmysle ustanovenia § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku o
nariadení znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, ktorý predstavuje špecializované, vedecké
a odborné pracovisko plniace funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnostizapísanej v zozname znalcov. Úlohou znaleckého ústavu bolo určiť všeobecnú hodnotu pozemkov ku
dňu vyvlastnenia (19.10.2018) a zároveň odborne posúdiť sporné znalecké posudky Č.. XXX/XXXX M.
Č.. XX/XXXX.

21/Znalecký posudok Č.. XX/XXXX znaleckého ústavu STU v Bratislave komplexným spôsobom
poskytol odpovede na otázky, ktoré v súdnom konaní vyvolali potrebu nariadenia kontrolného
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Dostatočným spôsobom sa zaoberal použitými metódami
pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ako aj zdôvodnením výberu najvhodnejšej metódy pre

stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov ku dňu vyvlastnenia. V posudku boli jasne identifikované
kúpne zmluvy, ktoré tvorili podklad porovnávacej metódy určenia všeobecnej hodnoty pozemkov ako
aj faktory, ktoré ovplyvňovali porovnávanie. Porovnávané kúpne zmluvy boli dohľadané z centrálneho
registra zmlúv s výnimkou jednej, ktorá bola doložená žalovaným, pričom vyhľadávacím kritériom boli
porovnateľné pozemky a porovnateľné obdobie, v ktorom boli kúpne zmluvy uzatvorené. Znalecký ústav
nepoužíval kúpne zmluvy uzatvárané na pozemky z iných lukratívnejších lokalít alebo na pozemky s

iným neporovnateľným účelom využitia. Pre použitie porovnávacej metódy bol potrebný súbor aspoň
troch pozemkov, čo znalecký ústav splnil. K námietke žalobcu o použitých kúpnych zmluvách pre účely
stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou sa dostatočne vyjadril súd prvej
inštancie vo svojom rozsudku. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil, pre úplnosť považoval za
potrebné zdôrazniť, že kúpne zmluvy boli uzatvárané v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Zmluvné

strany nemali povinnosť ich uzatvoriť a v prípade nesúhlasu s kúpnou cenou im nehrozila žiadna
sankcia v podobe následnej nižšej náhrady poskytnutej vo vyvlastňovacom konaní. Námietku žalobcu,
že podkladom pre kúpnu cenu porovnávaných kúpnych zmlúv predstavovali znalecké posudky znaleckej
organizácie ÚEOS Komercia, a.s. vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. K zmene vlastníckeho práva
nedošlo vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom musí byť všeobecná hodnota pozemkov určená na základe

znaleckého posudku, kúpne zmluvy boli uzatvorené v rámci voľného trhu, v ktorom je možné rokovať
o kúpnej cene, a to aj v prípade, že všeobecnú hodnotu stanovil znalecký posudok. Rovnako nebolo
možné sa stotožniť s názorom žalobcu o uzavretí kúpnych zmlúv v tiesni. Samotná skutočnosť, že
jednou zmluvnou stranou bola právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu ešte nezakladá
dôvod existencie tiesne v zmluvných rokovaniach. Rovnako ani skutočnosť, že sa jednalo o ponukové

konanie nezakladá tieseň, ktorá by ovplyvnila súhlas zmluvných strán s podmienkami kúpnych zmlúv.
Žalobca zároveň spochybňoval jednotlivé zmluvné strany kúpnych zmlúv, ktoré s výnimkou jednej
predstavovali subjekty verejného práva. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že vyhláška č. 492/2004
Z.z.akoanižiadeninýprávnypredpisnevylučujúpreúčelyporovnávacejmetódypoužitiekúpnychzmlúv
uzatvorených subjektmi verejného práva a zároveň dodáva, že kúpne zmluvy boli uzatvorené v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade, ak štát alebo verejné orgány vystupujú vo vzťahoch so
súkromnoprávnou povahou, nemajú vrchnostenské oprávnenia, nesmú vnútiť svoju vôľu zmluvnému
partnerovi a sú právnickými osobami. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil ani s touto
odvolacou námietkou žalobcu.

22/Ďalšie žalobcove námietky týkajúce sa znaleckého posudku Č.. XX/XXXX v odvolacom konaní
kopírovali jeho procesný útok, ktorý použil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ktorý bol už
zo strany súdu prvej inštancie vecne správne vyhodnotený. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré útok žalobcu vyvrátili a urobil adekvátne skutkové závery ohľadne všeobecnej hodnoty
pozemkov. Rozhodnutie dostatočným spôsobom poskytlo odpovede na otázky žalobcu, ktoré nastolil.

23/K odvolacím námietkam voči hodnoteniu dôkazov, odvolací súd poukázal na ustanovenie článku
15 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nemá žiaden dôkaz predpísanú zákonnú
silu. Súd sa pri hodnotení dôkazov riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, každý dôkaz hodnotí
jednotlivo a všetky dôkazy hodnotí vo vzájomných súvislostiach. Váhu jednotlivým dôkazom pripisuje

sám sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov
vykonaných v konaní o nároku žalobcu vo veci samej. Pri hodnotení znaleckého posudku posudzuje súd
jeho komplexnosť, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon
vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. Faktické (nie právne) obmedzenie
spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti.

V prípade konfliktu odborných záverov znaleckých posudkov, ponúka Civilný sporový poriadok postup
ako konflikt vyriešiť. Z dôvodu zrejmého rozporu v záveroch znalcov má súd možnosť nariadiť znalecké
dokazovanie znaleckým ústavom, ktorý ako erudovaná autorita predstavuje najkompetentnejší subjekt
pre vyriešenie sporných otázok. Je potom logickým záverom, keď sa súd stotožní s odbornými záverminajerudovanejšieho subjektu pre vyriešenie odbornej otázky. Je pravdou, že žalobca v súdnom konaní
predložil ďalší znalecký posudok Ing. Hodúla, ktorý opätovne určil diametrálne vyššiu všeobecnú
hodnotu pozemkov ako znalecký ústav, avšak z vykonaných výsluchov znalca Ing. Hodúla a Ing.

Masarykovej mal súd prvej inštancie za preukázané, že kúpne zmluvy porovnávané Ing. Hodúlom (s
výnimkoujednej)bolinapozemkyvoveľalukratívnejšíchoblastiachkatastrálnehoúzemiaZoboraneboli
nijako dotknuté verejnoprospešnou stavbou, tak ako ohodnocované pozemky žalobcu, čo ho viedlo k
záveru o jeho nerelevantnosti.

24/Odvolaciu námietku voči zaujatosti znalcov znaleckého ústavu vyhodnotil odvolací súd ako účelovú.
Zaujatosť sa rozhodol žalobca namietať až v odvolacom konaní. Zároveň bolo potrebné uviesť, že
Ing. Božík PhD., ktorého zaujatosť žalobca namietol a ktorý mal byť v čase vypracovania znaleckého
posudku Č.. XXX/XXXX členom dozornej rady znaleckej organizácie ÚEOS Komercia, a.s. nebol v čase
vypracovania znaleckého posudku Č.. XX/XXXX (12.10.2021) znalcom znaleckého ústavu Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave, a preto sa nemohol podieľať na vypracovaní znaleckého posudku.

Jeho pôsobenie ako pedagóga na Slovenskej technickej univerzite nijakým spôsobom nepreukazuje
zaujatosť znaleckého ústavu pri vypracovaní znaleckého posudku. K námietke voči osobe doc. Ing. Zory
Petrákovej, PhD. odvolací súd uvádza, že uvedená osoba bola podpísaná na znaleckom posudku iba
ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore stavebníctvo, nie ako riešiteľka, ktorá by
sa podieľala na vypracovaní znaleckého posudku.

25/Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu o zverejnení Zámeru Šindolka Nitra -
Súbor polyfunkčných bytových domov Nitra - Šindolka na enviroportáli dňa 14.03.2023, čo mohlo mať
podľa žalobcu vplyv aj na zvýšenie hodnoty ohodnocovaných pozemkov. K uvedenému odvolací súd
konštatuje,žepredmetomkonaniabolaspornávýškaprimeranejnáhradyzavyvlastnenépozemky,ktorá

sa poskytuje ku dňu vyvlastnenia pozemkov, teda k 19.10.2018. Zverejnenie zámeru Šindolka Nitra dňa
14.03.2023 sa udialo po vyše štyroch rokoch odo dňa vyvlastnenia a týkalo sa iných pozemkov ako
pozemkov žalobcových, ktoré pozemky neboli uvedeným ani dotknuté.

26/Súd prvej inštancie dostatočným a jasným spôsobom vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Odvolací súd sa nestotožnil so žiadnou z odvolacích námietok prezentovaných
žalobcom, a preto posúdil jeho odvolanie ako nedôvodné.

27/Ako dôvodné však vyhodnotil odvolanie žalovaného voči výroku o trovách konania. Súd prvej
inštancie priznal na základe plného procesného úspechu žalobcu v základe nároku aj nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
sumu 190.708,74 Eur a v súdnom konaní mu bolo priznaných iba 11.443,92 Eur. Aj napriek tomu,
že právna úprava Civilného sporového poriadku neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3

Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktoréhosapostupovalovprípade,akrozhodnutieovýškeplnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, nemožno uvedené úplne ignorovať. Priznanie
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% z pôvodne žalovanej sumy, ktorá niekoľkonásobne
prevyšovala sumu priznanú súdom na základe znaleckého posudku by nebolo spravodlivým, a to
ani s ohľadom na dikciu ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri rozhodovaní o výške
nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že žalobca pri stanovení
žalovanej sumy vychádzal zo sumy uvedenej v znaleckom posudku, ktorý si nechal vypracovať a
výška nároku sa odvíjala od znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu nemožno žalobcu zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu a znaleckej činnosti.

V uvedenom prípade sa javí ako najvhodnejšie a najspravodlivejšie riešenie priznanie práva na plnú
náhradu trov konania procesne úspešnému žalobcovi z dôvodu procesného úspechu v základe sporu,
avšak výlučne len z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). „Priznanie plnej náhrady trov konania
z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255
Civilného sporového poriadku), keďže ten skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného

nároku“ (BARICOVÁ, Jana. § 255 [Náhrada trov podľa úspechu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ,
Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1027.) Z uvedeného dôvodu odvolacísúd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy.
28/Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnutý výrok II. rozhodnutia

súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdiť ako vecne správny (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a napadnutý výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
29/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom

konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
30/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporovéhoporiadku)vlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).