Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/169/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725202597
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725202597.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou
so sídlom Martin, A. Kmeťa 17, proti žalovanému: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C., D. XXX/XX,
právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, Škultétyho 472/10,

ozriadenievecnéhobremena,vštádiukonaniaonávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 24C/110/2025-64 z 21. októbra
2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje v časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd
žalobcu cez parcelu registra „C“ č. 156/51 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným

úradom Martin, katastrálnym odborom, pre okres Turčianske Teplice, obec C. C., katastrálne územie
C. F..

Uznesenie súdu prvej inštancie mení v časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým
uložil povinnosť žalovanému, aby do 3 dní od doručenia uznesenia okresného súdu odstránil bránu

nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. 156/51 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre okres Turčianske Teplice, obec C. C., katastrálne
územie C. F. tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do troch dní od doručenia uznesenia odstránil bránu
nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. 156/51 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. C. F. a zároveň,

aby sa zdržal akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez danú parcelu.
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Považoval teda za osvedčené, že žalobca ako vlastník stavby nie je zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zároveň za osvedčené
vyhodnotil i to, že žalovaný zriadil bránu, ktorá žalobcovi bráni v nerušenom užívaní jeho vlastníctva
a v nerušenom výkone povolania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý alebo, aby odvolaním napadnuté uznesenie bolo
zrušené a vec bola vrátená na nové konanie.
4. Výrok okresného súdu považoval za nevykonateľný, pretože na danom pozemku sa žiadna brána
žalovaného nenachádza. Brána z fotografií 1-2 žalovanému nepatrí, na pozemku je umiestnená viac

ako 10 rokov a posledné tri týždne je pravidelne otvorená. Zároveň považoval lehotu troch dní, ktorá mu
bola poskytnutá na odstránenie brány za neprimeranú k lehote, v ktorej má právo podať odvolanie.5. Rozhodnutie okresného súdu zároveň označil za nepreskúmateľné, keďže v ňom neboli uvedené
žiadne dôvody, ktoré by sa mohli považovať za dostatočne naliehavé pre nariadenie neodkladného
opatrenia v prospech žalobcu. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa

žalovaného nevyplýva, akým spôsobom má byť žalobcovi z jeho strany bránené v prístupe. Uviedol, že
žalobca na mieste, kde sa nachádza stavba nebýva, ani tam nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť
dlhodobo. Poukázal na kúpnu zmluvu, ktorou pôvodne PD Mošovce v minulosti žalobcovi odpredávali
predmetné nehnuteľnosti, keď jednou zo základných podmienok PD Mošovce bolo, že žalobca bude
k svojim nehnuteľnostiam chodiť inak, ako cez pozemok žalovaného. Z danej kúpnej zmluvy čl. IV. bodu

4. žalobcovi vyplývala povinnosť zriadiť si na vlastné náklady prístupovú cestu.
6. Odvolateľ taktiež poukázal na LV č. XXXX kat. úz. C. F., kde má žalobca zapísanú stavbu „teľatník“.
Uviedol, že žalobca využíva stavbu v rozpore s tým, na čo je určená. Nemá v danej stavbe povolenie
bývať ani v nej podnikať.
7. Nariadenie neodkladného opatrenia namietal i z dôvodu povinnosti, ktorá mu bola uložená
v zmysle Mimoriadneho núdzového opatrenia, vydaného Hlavným veterinárnym lekárom SR č. z.

MNO-4130/2025, č. s. 6534/2025-220/18 zo 7.5.2025, ktorým bol pre žalovaného vydaný zákaz vstupu
nepovolených osôb a vjazd nepovolených vozidiel do chovov. Žalovaný má totiž v areáli zriadenú farmu,
ktorej sa tento zákaz bezprostredne dotýka, a je preto povinný predmetnú farmu, vrátane pozemku KNC
parc. č. 156/51 o výmere 25 m2, ktorý ako výlučný vlastník používa práve ako prístupovú cestu k nej,
uzavrieť pred vstupom nepovolených osôb a vjazd nepovolených vozidiel do chovu vnímavých zvierat.

8. Žalobca v následnej reakcii uviedol, že podľa fotografií, ktoré do spisu doložili je zrejmé, že sa v areáli
bývalého PD Mošovce pri vstupe nachádza brána, ktorá je zatvorená. Zdôraznil, že má vedomosť o tom,
že bránu postavil žalovaný, a teda predpokladal, že konal zákonne a postavil ju na svojom pozemku.
Žalovaného označil za toho, ktorý bránu otváral a zatváral, mal a má k nej kľúče. Skutočnosť, že brána

je vo vlastníctve žalovaného, potvrdzuje i list žalovaného z 1.9.2025, ktorý bol do spisu doložený.
9. Žalobca ďalej poznamenal, že nerozumie, prečo by lehota troch dní na splnenie povinnosti mala
korešpondovať s lehotou na odvolanie, pretože zmyslom neodkladného opatrenia je jeho predbežná
vykonateľnosť, ktorá nastupuje pred jeho právoplatnosťou.
10. Trval na tom, že dostatočne odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď žalovaný mu

znemožňovalprístupkjehostavbe,ktorúpoužívalnapodnikateľskéúčely.Vdanejnehnuteľnostižalobca
vykonáva údržbu motorových vozidiel, parkuje tam svoje osobné automobily. Konaním žalovaného je mu
znemožnené nielen užívať vlastnú nehnuteľnosť, ale je mu bránené vo výkone podnikateľskej činnosti,
ktorá mu zabezpečuje úhradu jeho životných nákladov. Taktiež sú obmedzované vlastnícke práva tretích
osôb k autám, ktoré spoločnosť žalobcu prevzala na údržbu a po skončení tejto činnosti by si ich majitelia

nemali ako vyzdvihnúť.
11. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že má v areáli zriadenú farmu, tak neuvádza pod akým názvom a aké má
pridelené identifikačné číslo. Ak by ju tam i mal, tak žalobca uviedol, že uvedenú cestu nie je možné
využívať ako vstup do chovu, pretože z danej cesty vstupujú do objektov v areáli viacerí vlastníci,
ktorí tam majú stavby, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zároveň cez danú cestu chodia

i osoby, ktoré žalovaný v areáli ubytováva. Núdzové opatrenie Hlavného veterinára SR, ktoré žalovaný
k odvolaniu pripojil, považoval za neaktuálne – platné do 1.12.2025. Pokiaľ by žalovaný daný pozemok
považoval za vstup do jeho chovu, potom žalobca upozornil, že nedodržiava bod č. 3 opatrenia a nemá
zabezpečenú dezinfekčnú rohož alebo brod pre osoby a bariéru pre vozidlá.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie v časti výroku, v ktorej bola
žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd

žalobcu cez parcelu registra „C“ č. 156/51, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. F. podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil. V časti výroku okresného súdu, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť
bránu nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. 156/51, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. F. zmenil
podľa § 388 CSP tak, že návrh zamietol.

13. Primárne odvolací súd poukazuje na vnútornú rozpornosť odvolacej argumentácie žalovaného. Na
jednej strane totiž žalovaný existenciu brány popiera, z ktorého dôvodu považuje výrok neodkladného
opatrenia za nevykonateľný. Na druhej strane však výslovne napáda primeranosť lehoty troch dní na
odstránenie brány, ktorú označuje za neprimerane krátku v porovnaní s lehotou na podanie odvolania.14. Pokiaľ by sa však na pozemku žalovaného skutočne žiadna brána nenachádzala, logicky by nebolo
možné/potrebné polemizovať o primeranosti lehoty na jej odstránenie. Samotná existencia námietky
smerujúcej proti lehote na odstránenie brány totiž fakticky potvrdzuje jej existenciu a potrebu aktívneho/

faktického konania zo strany žalovaného. Krajský súd tak považuje uvedené, vzájomne sa vylučujúce
námietky, za účelové a zásadne oslabujúce presvedčivosť/vierohodnosť obrany žalovaného.
15. Okrem toho, námietka žalovaného, podľa ktorej je výrok rozhodnutia nevykonateľný z dôvodu, že
sa na jeho pozemku nenachádza „brána žalovaného“, je aj v priamom rozpore
s jeho vlastným písomným vyjadrením. Zo spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaný v liste

z 1.9.2025 (č. l. 48 spisu) označenom ako „Dohoda o vysporiadaní prístupovej cesty k budovám
a parcelám A. B....“ výslovne a opakovane bránu spomína: „...mu už nebudem tolerovať, aby mi chodil
cez moje pozemky, bránou vozil bordel ...“, „...ak im budeš otvárať bránu, tak vymením zámok a budeš
platiť vrátnika...“,“...darmo ja budem zatvárať bránu...“, resp. „...vecné bremeno z mojej strany bude
spoplatnené sumou 100 EUR ročne – poplatky na dane a pozemky elektrina na otváranie brány údržby
brány“.

16. Predmetné písomné podanie žalovaného, navyše v kontexte s fotodokumentáciou predloženou
žalobcom, v postačujúcom rozsahu osvedčuje existenciu spornej brány, ako i skutočnosť, že žalovaný
bránu považuje za prostriedok regulácie a obmedzovania prístupu, keď ju má vo svojej faktickej
dispozícií, vrátane možnosti meniť zámok a tým prístup (žalobcovi) úplne znemožniť.

17. Skutočnosť, že stavba žalobcu je v katastri evidovaná ako „teľatník“, nemá zásadný význam
z pohľadu dôvodnosti/zákonnosti napadnutého neodkladného opatrenia. Aj keby žalobca užíval
stavbu v rozpore s jej kolaudačným určením, nejde o okolnosť, ktorá by legitimizovala zásah zo
strany žalovaného. Prípadné porušenie stavebných alebo iných verejnoprávnych predpisov je vecou
príslušných orgánov verejnej správy, nie súkromnoprávnej svojpomoci žalovaného.

18. Obdobne, bez právnej relevancie ostáva námietka týkajúca sa mimoriadnych núdzových
veterinárnych opatrení. Neodkladné opatrenie totiž neukladá žalovanému povinnosť umožniť
nekontrolovaný vstup na farmu (ktorej existencia v konaní o neodkladnom opatrení ani nebola
osvedčená),alelenodstrániťprekážku,ktoráznemožňujeprístupknehnuteľnostižalobcu.Inýmislovami
neodkladné opatrenie nebránilo (v inkriminovanom období platnosti opatrení) žalovanému realizovať

potrebné úkony (napr. dezinfikačné rohože) pre naplnenie veterinárnych opatrení.

19. K namietanej nepreskúmateľnosti odvolací súd uvádza, že napriek svojej stručnosti rozhodnutie
okresného súdu nie je nepreskúmateľné. Okresný súd považoval za osvedčené, že prístup
k nehnuteľnosti žalobcu je možný výlučne cez pozemok žalovaného, že existuje fyzická prekážka

brániaca tomuto prístupu a že žalobcovi vzniká bezprostredná ujma, spočívajúca v znemožnení užívania
nehnuteľnosti a výkonu podnikateľskej činnosti. V konaní
o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné dokazovanie, ale len osvedčenie rozhodujúcich
skutočností, čo súd prvej inštancie splnil.
20. Neosvedčeným je tiež tvrdenie žalovaného, že žalobca v nehnuteľnosti „dlhodobo nebýva ani

nepodniká“. Samotný žalovaný totiž (opäť rozporuplne) na inom mieste uvádza, že „žalobca využíva
stavbu v rozpore s tým na čo je určená“. Možno doplniť, že určujúcou skutočnosťou je to, že vlastníkovi
je znemožnený výkon jeho vlastníckeho práva. Hypoteticky „nízka“ intenzita či frekvencia užívania
nehnuteľnosti v okolnostiach súdenej veci nie je osvedčená, a teda ani osobitne významná.
21. Napokon, ani prípadná existencia zmluvného záväzku žalobcu z minulosti zriadiť si prístupovú cestu,

neoprávňuje žalovaného k svojvoľnému a úplnému znemožneniu prístupu
k nehnuteľnosti žalobcu. Otázka existencie alebo neexistencie vecného bremena, prípadne splnenia
zmluvnej povinnosti žalobcu, bude/je predmetom rozhodovania vo veci samej, nie konania o
neodkladnom opatrení. Do času právoplatného rozhodnutia súdu nemožno pripustiť stav, ktorý vedie k
faktickej izolácii nehnuteľnosti žalobcu.

22. Možno preto zhrnúť, že je v konaní osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej
je reálny prístup vedený aj cez pozemok žalovaného. Na tomto pozemku je umiestnená brána, ktorá
žalobcovi fakticky znemožnila prístup k jeho nehnuteľnosti. Daným konaním dochádza k zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu, garantovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako i k porušeniu § 123 Obč.

zák., podľa ktorého má vlastník právo svoju vec (okrem iného) užívať. Ak je prístup k nehnuteľnosti
úplne znemožnený, výkon vlastníckeho práva sa stáva iluzórnym. Z návrhu, ako i z fotodokumentácie
predloženej do spisu má odvolací súd osvedčené, že žalobcova nehnuteľnosť slúži i na výkon
jeho podnikateľskej činnosti. Pokiaľ sa teda žalobca fyzicky k danej nehnuteľnosti nedostane, je muznemožnené vykonávať podnikanie, a tým aj zabezpečovanie si prostriedkov na pokrytie životných
nákladov. Ponechanie súčasného stavu by tak znamenalo trvajúci protiprávny zásah, ktorý by žalobcovi
mohol spôsoboval škodu. Odvolací súd prihliada aj na skutočnosť, že právny poriadok SR neposkytuje

ochranu svojpomocným a šikanóznym zásahom do práv iných osôb.

23. Zaoberajúc sa súčasne otázkou (implicitne vznesenou) primeranosti rozsahu nariadeného
neodkladného dospel krajský súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho
v zdržaní sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez danú parcelu, je

dostatočne efektívny spôsob, ako bezodkladne obnoviť prístup k nehnuteľnosti žalobcu, a to za situácie,
že otázka prechodu je medzi dotknutými subjektami stále výrazne sporná.
24. Inými slovami nie je potrebné, súčasne s uložením povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania
znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez danú parcelu, uložiť žalovanému i povinnosť, odstrániť
spornú bránu. Je totiž evidentné, že k umožneniu prejazdu postačuje jej odomknutie. Konštatované
v zásade zhodne potvrdzujú i sporové strany, keď žalovaný uvádza, že brána bola „posledné tri

týždne pravidelne otvorená“ a žalobca oznámil, že aktuálne „je brána otvorená“. Už samotné uloženie
povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi znemožňoval prechod a
prejazd cez sporný pozemok, je teda postačujúce a spôsobilé zabezpečiť sledovaný účel neodkladného
opatrenia, ktorým je dočasná ochrana práva žalobcu na prístup k jeho nehnuteľnosti. Takto formulovaná
povinnosť dostatočne pokrýva aj prípadné konanie žalovaného spočívajúce v uzatvorení alebo inej

manipulácii
s predmetnou bránou, ktorá by žalobcovi bránila v užívaní jeho práva. Uloženie ďalšej povinnosti
spočívajúcej v odstránení brány ako konkrétneho zásahu do dispozičného oprávnenia žalovaného
k jeho majetku tak predstavuje intenzívnejší zásah do práv žalovaného, ktorý nie je nevyhnutný na
dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má mať primárne dočasný charakter

a má byť obmedzené len na nevyhnutný rozsah, pričom súd je povinný uprednostniť také riešenie,
ktoré pri zachovaní účelu opatrenia predstavuje čo najmenší zásah do práv povinného subjektu. Za
situácie, keď účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť uložením povinnosti zdržať sa konania,
ktoré by žalobcovi znemožňovalo alebo obmedzovalo výkon jeho práva, nie je opodstatnené ukladať
žalovanému aj povinnosť odstrániť konkrétnu stavbu, resp. technické zariadenie, ktoré samo osebe

nemusí predstavovať prekážku výkonu práva, pokiaľ nie je používané spôsobom odporujúcim uloženej
povinnosti.

25. Opísané úvahy viedli odvolací súd k čiastočnej zmene napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

26. O trovách (aktuálneho) štádia konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov k nemu
sa viažuceho odvolacieho konania, rozhodne okresný súd v konečnom rozhodnutí - § 262 ods. 1 CSP.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.