Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoEk/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106204774
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2106204774.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom
C. C. XXXX/X, D., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Záhradnícka 30,
Bratislava, pod sp. zn. EX 148/06, o vymoženie 358,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 29Er/150/2006-37 zo dňa 2. apríla 2012 v spojení s
dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 29Er/150/2006-83 zo dňa 6. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania a na predloženie predbežných otázok
Súdnemu dvoru Európskej únie zamieta.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením potvrdzuje.

III. Povinnej a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov konania voči oprávnenej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm.

c), § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 25 ods. 1 a § 31
Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci
je notárska zápisnica N 5421/2005, NZ 51163/2005, NCRLs 50518/2005, ktorej predmetom bolo
vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra o súhlase s vykonateľnosťou predmetnej Notárskej zápisnice podľa §

41 ods. 2 Exekučného poriadku a o právne významných skutočnostiach, ktoré by mohli byť podkladom
pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Primárny právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 1460299 zo dňa 28. apríla 2005, ktorú povinná
riadne a včas neplnila. V predmetnej zmluve povinná pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok
(a to najmä nesplatenia úveru a jeho príslušenstva) splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
aby v jej mene a právnymi účinkami pre ňu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti, z

titulu predmetnej zmluvy o úvere uzatvorila a podpísala v prospech oprávnenej notársku zápisnicu
ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Takáto notárska zápisnica mala pritom
obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zo zmluvy úvere (t. j. dosiaľ neznámu
čiastku, o ktorej ani nebolo známe, či v budúcnosti vznikne) a súhlas povinnej s vykonateľnosťou tejto
notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie mal však za to, že plnomocenstvo udelené splnomocnencovi
túto osobu neoprávňovalo na spísanie notárskej zápisnice v znení, ako bola spísaná. Okrem toho je

splnomocnenie tejto osoby na vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko splnomocnená osoba zjavne nekonala v záujme povinnej, skôr naopak a dohodao plnomocenstve je absolútne neplatná, čo má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu a teda notárska zápisnica neobsahuje
jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti a to súhlas povinnej s vykonateľnosťou, a teda nie je

exekučným titulom. Ak z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky pre povinnú, v
mene ktorej konal splnomocnenec, predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať. Z dôvodu absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j.
jej nespôsobilosti a nepoužiteľnosti ako exekučného titulu v exekučnom konaní, súd prvej inštancie

exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko exekučné konanie sa
začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podala včas odvolanie oprávnená z
dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm.
d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

Podľa oprávnenej súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, keď sa na základe ustanovenia §
41 ods. 2 Exekučného poriadku zaoberal komplexným skúmaním exekučného titulu napriek tomu,
že ako exekučný súd nemá legitimitu opätovne rozhodovať vo veci, pričom výsledkom jeho postupu
je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Navyše exekučný súd takto postupoval potom, čo
už raz súlad exekučného titulu so zákonom podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

preskúmaval. Oprávnená má za to, že plnomocenstvo (začlenené do zmluvy) nie je možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko povinná
sa pri podpise zmluvy nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, ale len rozšírila možnosť uznania
záväzku za jej osobu na osobu advokáta uvedeného v zmluve. Takéto splnomocnenie príslušná
právna úprava dovoľovala, pričom jeho formulácia bola určitá a dlžník mohol toto aj kedykoľvek

po uzatvorení zmluvy odvolať, čo však neučinil. Exekučný titul – notárska zápisnica bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom a spĺňal všetky požadované náležitosti. Súd prvej inštancie nedisponuje
právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Platná notárska zápisnica
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V

opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rámci činnosti notára. Konkrétne to teda znamená, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny
záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnená

v prípade nestotožnenia sa s ňou predostretými odvolacími dôvodmi žiadala, aby odvolací súd podľa
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, nakoľko opakované uskutočnenie revízneho
postupu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bez akejkoľvek časovej limitácie, je

podľa nej v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva
v právny poriadok. Oprávnená ďalej dôvodila, že plnomocenstvo nie je možné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a nemožno naň aplikovať právnu
úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej
právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez

vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávnenej na súdnu ochranu. Exekučný súd vo veci
aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom
Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Pri označenej smernici neprichádza do
úvahy ani jej priama aplikácia a to preto, že smernica bola správne transponovaná do právneho poriadku

Slovenskej republiky konkrétne zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a je zabezpečená jej úplná účinnosť. Smernica nie
je interpretačným pravidlom transponovanej právnej úpravy. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie
založil aj na viacerých rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné
a úplne nemožné. Všetky exekučným súdom citované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

nemajú všeobecnú záväznosť a to preto, že označujú tých, ktorým sú určené a teda sú záväzné len
pre nich (čl. 288 ods.4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Adresátom predmetných rozhodnutí nebol
členský štát a preto neprichádza do úvahy ani uplatňovanie niektorých pravidiel regulujúcich aplikáciu
smerníc. Exekučný súd však vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základedomnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Zároveň oprávnená poukázala aj na absurdnosť
záveru súdu prvej inštancie, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva. Žiadne
z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo

forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnej v plnej miere zachované
a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu
možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania
je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené
plnomocenstvo. Povinná toto právo nevyužila. Súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie

vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
so zákonom. Oprávnená navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu v prvej inštancii v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V odvolacom konaní samostatným podaním oprávnená navrhla prerušiť konanie podľa ustanovenia
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, Čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne (predbežné) otázky v nasledujúcom znení:
Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy? Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také
rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia
s odkazom na Smernicu zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? V návrhu
na prerušenie uviedla, že uvedeným dojednaním povinná neprevzala na seba žiadne nové povinnosti,
či záväzky, resp. oprávnenej nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Udelením plnomocenstva povinná

dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť
pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Navyše
v prípade, ak by povinná zmenila názor a chcela by zamedziť tomu, aby zástupca v jej mene
spísal notársku zápisnicu podľa ňou udeleného plnomocenstva, povinná mohla plnomocenstvo v

zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Práva na
odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohla ani platne vzdať, dôkaz o takejto skutočnosti (záväzku)
neexistuje a vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Vzhľadom na uvedené okolnosti
udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v jeho neprospech. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať vo
vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov následného
sporového konania, ale v celom jej znení, v nadväznosti a podmienenosti jednotlivých jej ustanovení pri
výklade a následnom aplikovaní na konkrétny právny vzťah, a preto je nutné požiadať o výklad pojmu
„nekalá zmluvná podmienka" v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Ďalej uviedla, že je

potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad Čl. 17 a Čl. 47 Charty základných práv EÚ,
a to v súvislosti v výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka" v kontexte Smernice Rady 93/13/
EHS a jej následnej aplikácii exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy. Ustanovenia
vnútroštátneho práva (najmä § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku,§ 44 ods. 2, § 57 ods.1 písm. g)
a § 58 ods.1 Exekučného poriadku, § 31, § 37, § 39 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) mali byť

vykladané v rámci Smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s Čl. 17 a Čl. 47 Charty základných práv
EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie aj nadradená.

6. Dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že oprávnenej
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 eur, a to do troch dní odo

dňa doručenia tohto uznesenia. Dopĺňacie uznesenie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 243h
ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do
31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) , § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, § 196, § 200

ods. 1 prvá a druhá veta, § 203 ods. 1 prvá veta, § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, §
14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom do 31.7.2017 (ďalej len „vyhláška“).7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

8. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1.
decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný
predpis neustanovujú inak.

9. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom
prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

11. Oprávnená namietala nesúlad ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s
Čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Uvedené ustanovenie nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore
s princípmi právneho štátu. V tomto ustanovení zákonodarca zveril exekučnému súdu právomoc pred
udelením poverenia exekútorovi preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania
garantom jeho zákonnosti, čo sa najvýraznejšie prejavuje v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný súd dospeje k záveru, že exekučný
titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť
o udelenie poverenie zamietne a exekučné konanie zastaví. Takáto právomoc exekučného súdu je plne

v súlade s princípmi právneho štátu, nie je preto dôvod na prerušenie konania. Navyše Ústavný súd
SR sa k tejto otázke už vyjadril v uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. decembra 2010, podľa ktorého
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Tiež
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 183/2011 z 12. mája 2011 uviedol, že všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie tohto konania. Ústavný súd SR sa vyjadril v podobnom duchu aj v uznesení sp. zn. IV. ÚS
78/2011 z 17. marca 2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený

skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

12. Odvolací súd návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku nevyhovel a tento zamietol, pretože ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci

aplikoval, nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

13. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí

ministerstvu spravodlivosti.

14. Podľa Čl. 267 prvých troch viet Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv a b) platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred

vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre
vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa
takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie jeprípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na
Súdny dvor Európskej únie.

15. Podľa Čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení
prijatých podľa článku 114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a) citovaného

ustanovenia), ako aj opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2
písm. b)). Podľa odseku 3 uvedeného článku potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym
legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené
v odseku 2 písm. b) a napokon podľa odseku 4 uvedeného článku opatrenia prijaté podľa odseku
3 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto
opatrenia však musia byť zlučiteľné so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

16. Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávnenej Súdnemu dvoru EÚ predložená je otázka, či je
možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky

vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

17. Uvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom
spore a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Rozhodujúce súdy totiž nevyslovili názor, že

neprijateľnou zmluvnou podmienkou je vždy a za každých okolností jednostranný právny úkon
spotrebiteľa i keď ho mal možnosť odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu všeobecne a en bloc. Súdy podrobne vyargumentovali a s
poukazomnavyššieuvedenézdôvodnenierozobrali,prečopredmetnésplnomocnenieakojednostranný
úkon spotrebiteľa považovali za neprijateľnú podmienku a to s poukazom na konkrétne okolnosti daného

prípadu, ktoré v danej otázke obsiahnuté nie sú. Súdy pritom nepopreli, že spotrebiteľ v zásade môže
jednostranným právnym úkonom dobrovoľne splnomocniť fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, avšak iba vtedy, ak je tento právny úkon v súlade so všetkými dotknutými
normami. Ak by aj teda Súdny dvor EÚ na prvú otázku odpovedal záporne, vzhľadom na jej všeobecnú
formuláciu nezohľadňujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, nemohlo by to mať a nemalo by to

žiaden vplyv na rozhodnutie súdov v danej konkrétnej veci s poukazom na vyššie použitú argumentáciu.
Z uvedených dôvodov je teda prvú otázku formulovanú oprávnenou potrebné posúdiť ako akademickú
nemajúcu reálny základ v prejednávanom spore a preto nedôvodnú.

18. Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávnenej predložená Súdnemu dvoru EÚ, je otázka, či

je v súlade s Čl. 17 a Čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

19. Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro a Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)

a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém
ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a

predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v Čl. 6 Smernice, teda
zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej Čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok

prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktoráexistuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ vo veci
Pohotovosť s.r.o. a Iveta Korčkovská (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj

bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou
uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom
ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov Súdneho

dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia
posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak exekučný súd
dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky
relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle
práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2
zákona Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom
exekučnom konaní vymôcť.

20. S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom
prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu únijného práva na Súdny dvor

EÚ, návrh oprávnenej na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ
zamietol.

21. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359

Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006), po skonštatovaní, že odvolanie
obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
v spojení s dopĺňacím uznesením je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

22. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

23. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

24. Notárska zápisnica predstavuje v sústave exekučných titulov osobitný typ, vyznačujúci sa jeho
vydávaním bez ingerencie súdu či iného orgánu, ktorému by zákonodarca zveril rozhodovacie
kompetencie a práve preto v procese tvorby takéhoto titulu musia byť prísne dodržané všetky formálne
náležitosti, aby zápisnica mohla spĺňať aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica

má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej
osoby s oprávnenou o splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto zápisnice viesť exekúciu
ibezpredchádzajúcehosúdnehokonania.Predpokladommateriálnejvykonateľnostinotárskejzápisnice
sú označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu
alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide

o zmluvný záväzok), predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s
vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník
prejavil súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku, pričom notár nie je oprávnený v súvislosti so
spisovaním notárskej zápisnice skúmať, či právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje.
Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice je teda súhlas povinnej s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice, keď práve tento prejav vôle povinnej robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú
na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom,
ktorý aj v prejednávanej veci na základe plnomocenstva zastupoval povinnú (dlžníka) pri spísaní
notárskej zápisnice a oprávnenej (veritea z hmotnoprávneho úverového vzťahu) je skutočnosťouznámou tunajšiemu súdu z jeho činnosti bez potreby dokazovania (§ 186 Civilný sporový poriadok). Mgr.
Tomáš Kušnír bol pritom nielen vopred zvolený oprávnenou ako zástupca povinnej (bez ohľadu na to,
kto napokon povinným v konkrétnej veci bude), ale jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára

úverovej zmluvy, oprávnenou predkladaného jej zmluvným partnerom. Stávalo sa tak opakovane, že
rovnaký advokát hájil aj záujmy oprávnenej v množstve exekučných konaní, sledujúcich vymoženie
pohľadávok od úverových dlžníkov. Povinná ako spotrebiteľ, ktorá mala záujem (potrebu) získať úver, sa
nachádzala v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred oprávnenou, bez toho, aby mohla

vplývať na ich obsah, vrátane včlenenej dohody o plnomocenstve s vopred vybraným splnomocnencom,
podpísaným na predtlačenom formulári. (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98
až C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro). Účelom občianskoprávneho inštitútu
zastúpenia je, aby za určitú osobu, ktorá z rôznych dôvodov nechce, či nemôže sama činiť právny úkon,
urobil právny úkon jej zástupca. Zastupovať iného však nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ako ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

25. Z notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod číslom N 5421/2005, NZ
51163/2005, NCRLs 50518/2005 dňa 29. októbra 2005 vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na
základe plnomocenstva z úverovej zmluvy zastúpený na základe substitučnej plnej moci, v mene
povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe a zaviazal sa takýto dlh zaplatiť v lehote

určenej v notárskej zápisnici k rukám oprávnenej osoby a vyhlásil tiež, že v prípade neuhradenia dlhu
v danej lehote, súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v ustanovení § 63 Exekučného poriadku
a § 258 Občianskeho súdneho poriadku s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul
podľa ustanovenia § 41 ods. 2 pís. c) Exekučného poriadku. Z úverovej zmluvy (na ktorú sa odvoláva
i notárska zápisnica) je zrejmé, že splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša

Kušníra na už vyššie uvedené, bolo obsiahnuté v zmluve, majúcej charakter zmluvy formulárovej.

26. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru konštatovaním existencie rozporu záujmov povinnej
a zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra a v dôsledku toho neprípustnosti zastupovania jeho osoby. Oprávnená
vybrala povinnej ako splnomocnenca advokáta, ktorý v početných prípadoch chránil jej záujmy ako

veriteľky. Uvedené postavenie Mgr. Tomáša Kušníra reálne predurčuje prioritu ochrany záujmov a s tým
súvisiacich úkonov v prospech oprávnenej a nie povinnej. Protichodné postavenie veriteľa a dlžníka
je úplne prirodzené. V dôsledku toho je potom delegovanie vôle dlžníka (spotrebiteľa) na ,,advokáta“
veriteľa (s možnosťou vytvorenia exekučného titulu) vylúčené. Prehliadanie tohto rozporu
by fakticky znamenalo akceptovanie jednostranného prejavu vôle veriteľa (oprávnenej) pre spísanie

notárskejzápisniceakovykonateľnéhoexekučnéhotituluzaväzujúcehopovinného,realizovanejvýlučne
podľa vôle veriteľa (oprávnenej), bez ohľadu na vôľu povinného ako spotrebiteľa. Záujmy oprávnenej a
splnomocnenca tak sledovali rovnaký cieľ a to ochranu veriteľa (oprávnenej). K neprijateľnosti udelenia
plnejmocitomu,kohozáujmysúvrozporesozáujmamizastupovaného,vyslovilprávnynázorajÚstavný
súd SR (sp. zn. I. ÚS 5/2000). Z dôvodu nedostatku oprávnenia osoby konajúcej v mene povinného

túto zastupovať ako pri spisovaní zápisnice, tak aj pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou, nebola
splnená zákonná požiadavka vykonateľnosti exekučného titulu. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 183/2011 z 12. mája 2011 boli ako zjavne neopodstatnené odmietnuté sťažnosti oprávnenej v
obdobných prípadoch (oprávnená namietala porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v
exekučných konaniach, v ktorých boli exekúcie zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska

zápisnica spísaná zástupcom povinnej splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej
zmluve). Ústavný súd SR konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je
relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru
ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho,
že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho

alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

27. Podľa Čl. 17 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi
k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006), upravujezákon podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z
toho možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu
konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky a je tak aj

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie
na podklade titulu odporujúceho zákonu, ak aj došlo k udeleniu poverenia (hoci sa tak stať nemalo). Musí
aj tu byť daný právny prostriedok spôsobilý eliminovať nežiadúce dôsledky takéhoto prípadu, ktorým
je práve zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení

účinnom do 30.11.2006.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie v spojení s dopĺňacím uznesením o náhrade trov exekúcie ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 contrario Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej
povinnej a súdnemu exekútorovi nepriznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že povinná ako aj súdny exekútor boli v odvolacom konaní pasívni, nevykonali

žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im
ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Čl. 17 Základných princípov
Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa
ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods.
1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej

inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že účastníkom konania žiadne trovy v odvolacom
konanínevznikli,bybolozjavnenielennerozumnéaleivrozporesozásadouhospodárnostiexekučného
konania. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému a
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej nepriznal.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).