Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200828
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200828.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Česká spořitelna, a. s., so

sídlom Olbrachtova 1929/ 62, 140 00 Praha, Česká republika, IČO: 45 244 782, zast. JUDr. Pavlom
Novákom, usadeným euroadvokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Bohuslava Martinu 1051/2,
140 00 Praha 4, pracovisko Fazuľová 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou so sídlom advokátskej
kancelárie: Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 629 222,80 CZK s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 629 222,80 CZK, a to v pravidelných mesačných

splátkach po 50,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania 1 splátky žalovaná stráca
výhodu splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Humenné žalobu/návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa

domáhalzaplateniaistiny629222,80CZK,poplatkov11437,60CZK,kapitalizovanýchúrokov27627,60
CZK a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pánovi H. B. (ďalej len „Poručiteľ“) bol na základe písomnej žiadosti –
návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru (ďalej len Zmluva) zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou
BNP Paribas Personal Finance SA (ďalej len „Pôvodný veriteľ“) poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
1 000 000 CZK, evidovaný pod č. XXXXXXXXXXXXXX. Poručiteľ sa zaviazal splácať predmetný úver

v 93 mesačných splátkach vo výške 14 601 CZK splatných vždy k 17. kalendárnemu dňu každého
kalendárneho mesiaca, a to od 17.05.2017. Zároveň sa Pôvodný veriteľ so Poručiteľom v Zmluve
dohodli, že nesplatená časť úveru bude úročená zmluvným úrokom a v prípade, že dohodnuté splátky
nebudú hradené riadne a včas, je pôvodný veriteľ oprávnený požadovať od Poručiteľa úrok z omeškania
vo výške stanovenej nariadením vlády. Pretože úver nebol riadne a včas splácaný, bol vyhlásený za
okamžite splatný ku dňu 31.03.2022. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel a na základe právoplatného
rozhodnutia v dedičskom konaní 10D/356/2022, I. XXX/XXXX, zo dňa 18.04.2023 prešli všetky práva

a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy na A. B. (ďalej len „Žalovaná“). Aj napriek pokusom o mimosúdne
riešenie, Žalovaná neprejavila záujem ani aspoň čiastočnými úhradami uhrádzať pohľadávku. Ku dňu
26.03.2025 predstavuje pohľadávka Žalobcu sumu vo výške 668 288 CZK, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 629 222,80 CZK, poplatkov vo výške 11 437,60 CZK, kapitalizovaných úrokov vo výške 27 627,60CZK (čiastky podľa prihlášky pohľadávky do dedičského konania - uvedené v uznesení). Pôvodný veriteľ
uzatvoril so Žalobcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o postúpení portfólia zmlúv o úveroch, na základe ktorej
rámcové a úverové zmluvy a s nimi súvisiace pohľadávky a právne vzťahy s Pôvodným veriteľom boli na

základe zmluvy o prevode portfólia postúpene s účinnosťou od 1.11.2023 na Žalobcu. O tejto skutočnosti
boli klienti Pôvodného veriteľa písomne informovaní zo strany Žalobcu.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej konkrétnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko žalobca
je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky

nemá založenú organizačnú zložku, bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci
tuzemského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu ako aj s otázkou rozhodného práva,
ktoré je potrebné, aby súd na danú právnu vec aplikoval.

4. Svoju právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť súd odvodil z článku 17 ods. 1 písm. c) v
spojenísčlánkom18ods.2NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.1215/2012oprávomocia

o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Žalobca totiž napriek
tomu, že má sídlo v Českej republike, smeruje svoju podnikateľskú činnosť do Slovenskej republiky, v
ktorej má žalovaná ako spotrebiteľ svoje bydlisko, ktorá skutočnosť bola preukázaná.

5. Za rozhodné právo je potrebné považovať právny poriadok Slovenskej republiky, a to z rovnakého

dôvodu, z ktorého súd odvodil svoju právomoc, t. j. z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú
činnosťnaúzemieSlovenskejrepublikyakokrajinyobvykléhopobytuspotrebiteľa,ktorúokolnosťmožno
vyvodiť z článku 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

6. Okresný súd Humenné návrhu v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 12Csp/20/2025
-36 zo dňa 22.04.2025, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor.

7. Žalovaná v podanom odpore vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku s odôvodnením,
že návrh bol doručený súdu najskôr dňa 22.04.2025, pritom z listu – Odstúpenie od úverovej zmluvy

zo dňa 28.02.2022, ktorá bola pripojená ako príloha k návrhu, vyplýva, že dlh bol zosplatnený v celom
rozsahukudňu31.03.2022.Lehotanauplatnenienárokuzvyššieuvedenejzmluvyzačalaplynúťnajskôr
dňa 01.04.2022 a uplynula dňa 01.04.2025, teda po uplynutí premlčacej doby. Poukázala na to, že k
návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol pripojený prehľad splátok nebohého manžela žalovanej,
teda nemá vedomosť, koľko z uvedeného úveru nebohý manžel uhradil, kedy zaplatil poslednú splátku,

kedy nastala skutočne splatnosť úveru.

8. Žalobca k odporu žalovanej uviedol, že odmieta námietku premlčania nároku ako nedôvodnú. Nárok
žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy vznikol dňa 01.04.2022 a žaloba (návrh na vydanie platobného
rozkazu) bola riadne doručená súdu dňa 26.03.2025 o 11:05 hod. Je teda zrejmé, že premlčacia lehota

pred podaním žaloby neuplynula, a teda nárok nie je premlčaný.
K námietke týkajúcej sa prehľadu splátok žalobca zdôraznil, že pohľadávka bola žalobcom riadne
prihlásenádodedičskéhokonaniaažalovanávrámciprevzatiadedičstvanijakojejvýškunespochybnila.
Priložil ucelený prehľad splátok – transakčnú históriu úveru, z ktorého pohľadávka vyplýva. Ide o úver
č. XXXXXXXXXXXXXX u pôvodného veriteľa, ktorý bol následne po postúpení na žalobcu v evidencii

žalobcu prečíslovaný na úver č. XXXXXXXXXX.

9. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal
bonitu nebohého manžela žalovanej a to predovšetkým jeho výdavky. Údaje, ktoré poskytol nebohý
manželžalovanejneboliúplné,presnéapravdivé.Vpredloženýchdokladochjeuvedenýstavžiadateľao

poskytnutie úveru ako rozvedený, pričom v tom čase bol ženatý, jeho manželkou bola žalovaná, na ktorú
prešli jeho dlhy. Je pravda, že žalovaná v dedičskom konaní nevzniesla žiadne námietky a záväzky po
nebohom manželovi prevzala na seba, bolo to však len z dôvodu, že v prípade, ak v prípade odmietnutia
dedičstva, tieto by prešli na deti, poprípade na vnúčatá, čomu chcela predísť.
Žalovaná uviedla, že nie je schopná zaplatiť dlžnú sumu v akejkoľvek priznanej výške naraz, a to

vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, preto žiadala umožniť splatiť dlh v splátkach po 50 eur,
pretože vyššia splátka by jej spôsobila veľmi veľké existenčné problémy.
Žalovaná je zamestnaná v spoločnosti J., K.. Snina s príjmom cca 850 eur a je taktiež poberateľkou
vdovského dôchodku vo výške 357,80 eur. Z tohto príjmu uhrádza nájom za byt 380 eur, takistospláca pôžičku pre zamestnávateľa 190 eur, ktorá jej bola poskytnutá zo strany zamestnávateľa na
vyplatenie dlhov za jej nebohého manžela. Taktiež žalovaná spláca za nebohého manžela dlh voči
sociálnej poisťovni, ktorý predstavuje 7 274,67 eur, a to v splátkach po 50 eur mesačne. Taktiež poplatky

nevyhnutné výdavky, ktoré uhrádza každý mesiac žalovaná je poplatok za elektrinu, plyn – 35,68 eur,
poistka na pohreb spoločnosti Union vo výške 13,45 eur a 24,04 eur. Taktiež rozsudkom Okresného súdu
Humenné č.k. 21Csp/20/2025-226 zo dňa 17.októbra 2025 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi
sumu 21 718,49 CZK v mesačných splátkach po 50 eur mesačne. Po uhradení všetkých nevyhnutných
výdavkov zostáva žalovanej nepatrná čiastka. K svojej životnej situácii ešte žalovaná uviedla, že po

smrti manžela bola nútená predať nehnuteľnosti, ktoré vlastnila, aby mohla uhradiť ďalšie dlhy za svojho
manžela. Doklady preukazujúce príjmy a výdavky žalovanej, ako aj rozsudok Okresného súdu Humenné
č.k. 21Csp/20/2025-226 zo dňa 17. októbra 2025 predložila.
Čo sa týka náhrady trov konania, žalovaná navrhla aplikovať ust. § 257 Civilného sporového poriadku a
to vzhľadom na predmet a povahu sporu, teda že žalovaná nebola pôvodnou dlžníčkou z prejednávanej
zmluvy, o uzavretí takejto zmluvy sa dozvedela až po smrti manžela, pričom, ako bolo uvedené vyššie,

dlh na seba prebrala len z dôvodu, aby tento neprešiel v dedičskom konaní na jej deti, prípadne vnúčatá,
teda uvedený dlh žalovaná nezavinila a taktiež z dôvodu nepriaznivej životnej a sociálnej situácie, ktoré
preukázala predloženými doklady.

10. Žalobca k vyššie uvedenému vo vyjadrení poukázal na to, že má právo na priznanie náhrady trov

konania, nakoľko žalovanej zaslal kvalifikovanú predžalobnú výzvu zo dňa 11.02.2025.
V ostatnom žalobca plne odkázal na svoj návrh, ktorým sa toto predmetné konanie začalo, teda
na návrh na vydanie platobného rozkazu z 26.03.2025 v spojení s vyjadrením zo dňa 20.06.2025,
29.09.2025 a 07.11.2025. Žalobca odkázal plne na všetky predložené dôkazy, ktoré boli súdu zaslané
spolu s predmetným návrhom na začatie tohto konania. Ak by súd napriek tomu situáciu posúdil ako

porušenie povinnosti napĺňajúce § 7 ods. 1, je potom potrebné najmä vnímať zásadnú skutočnosť, že v
takomto prípade môže byť žalobca sankcionovaný iba dôsledkom, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V žiadnom prípade teda nemôže dôjsť k zneplatneniu úverovej zmluvy.
Je preto zrejmé, že nie je možné v žiadnom prípade posúdiť úverovú zmluvu ako neplatnú a minimálne
v rozsahu istiny je žalovaná povinná záväzok uhradiť.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a zistil tento skutkový stav:

12. Manželovi žalovanej bol na základe písomnej žiadosti o klasický spotrebiteľský úver/Zmluva

o klasickom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pôvodným veriteľom
poskytnutý úver v celkovej výške 1 000 000 CZK, ktorý sa poručiteľ zaviazal vrátiť formou 96-tich splátok
mesačne po 14 601 CZK, pričom dátum prvej splátky bol 17.05.2017. Výška úrokovej sadzby bola 6,9
% ročne, RPMN bola dohodnutá vo výške 7,12 %.

13. Pôvodný veriteľ listom označeným ako „Odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo
dňaXX.XX.XXXXmanželovižalovanejoznámil,ževdôsledkuomeškaniasosplácanímúveru,odstupuje
odúverovejzmluvyaúversakudňu31.03.2022stávasplatnýmvcelomrozsahu.Vyzvalihokzaplateniu
dlžnej sumy 660 444 CZK, ktorá pozostávala z nasledovného: 87 806 CZK – dlžné mesačné splátky
úveru ( úverovej istiny, súvisiacich platieb a úrokov po lehote splatnosti vyčíslených ku dňu účinnosti

odstúpenia od zmluvy), 567 302 CZK – úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy,
4 536 CZK- zmluvné pokuty za omeškanie a 800 CZK - náhrady nákladov spojených s vymáhaním
splatného záväzku.

14. Manžel žalovanej zomrel dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho pôvodný veriteľ prihlásil pohľadávku

do dedičského konania, listom označeným ako „Prihláška pohľadávky do dedičského konania“ zo dňa
02.03.2023. V nej sa uvádza, že manželovi žalovanej bol na základe písomnej žiadosti o poskytnutie
úveru poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 000 000 CZK. Ku dňu úmrtia činil jeho nesplatený
dlh z titulu tohto úveru 668 288 CZK. Pôvodný veriteľ prihlásil svoju vyššie špecifikovanú pohľadávku
do dedičského konania a navrhol, aby bola zahrnutá do pasív dedičstva a v rámci jeho prejednania

uspokojená.

15. Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Humenné pod sp.zn. 10D/356/2022, I. XXX/XXXX
zo dňa 18.04.2023 vyplýva, že pohľadávka pôvodného veriteľa, z poskytnutého spotrebiteľského úveruevidovaného pod č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 668 288 CZK/v prepočte 28 626,60 eur sa zaväzuje
uhradiť pozostalá manželka - žalovaná, v lehote po dohode s veriteľom.

16. Právny predchodca žalobcu listom označeným ako „Výzva k zaplateniu dlhu na úverovom účte“ zo
dňa 06.02.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 660 444 CZK, pozostávajúcej
z istiny 629 222 CZK, úrokov z úveru 19 784 CZK, poistného 6 102 CZK, náhrady nákladov spojených
s vymáhaním 800 CZK a zmluvných pokút 4 536 CZK.

17. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalobcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o postúpení portfólia zmlúv o
úveroch, na základe ktorej rámcové a úverové zmluvy a s nimi súvisiace pohľadávky a právne vzťahy s
pôvodným veriteľom boli na základe zmluvy o prevode portfólia postúpené s účinnosťou od 01.11.2023
na žalobcu.

18. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, OZ“) platného a
účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 OZ, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 103, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 470 ods. 1, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie

je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa §15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie

nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, a posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základnýchživotných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
spríjmomspotrebiteľavSociálnejpoisťovni,atoprostredníctvomprevádzkovateľaregistra.Veriteľpodľa

§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

20. Po aplikovaní predmetných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne
zhodnotil:

21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Európskej únie sú povinné
zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ďalej len „smernica“).

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.

1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá

zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať.

Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.22. K otázke premlčania nároku je potrebné uviesť, že nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy
vznikol dňa 01.04.2022 a žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) bola riadne doručená súdu dňa

24.03.2025 o 11:05 hod. Je teda zrejmé, že premlčacia lehota pred podaním žaloby neuplynula, a teda
nárok nie je premlčaný.

23. Po preštudovaní predložených listín súd usúdil, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní schopnosti manžela žalovanej splácať úver
veriteľom. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi
dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko
predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a
osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod.

V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší
úverznižujerizikoveriteľov,ktorírovnakémuspotrebiteľoviposkytliúveryaleboinéslužbyužskôr.Veriteľ
má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej
starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa,
v zozname dlžníkov a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.

24. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s. r. o. proti GK
rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti

stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu

spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

25. Žalobca v tomto konaní nedoložil žiadne podklady z ktorých by bolo zrejmé, ako skúmal bonitu

manžela žalovanej, aj napriek skutočnosti, že žalovaná nedostatočné skúmanie bonity opakovane
namietala.

26. Súd tak dospel k názoru, že žalobca nedostatočne skúmal bonitu u manžela žalovanej pred,
respektíve pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy, čo má za následok uplatnenie § 11 ods. 2 Zákona

č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov a teda žalobca má nárok len na vrátenie reálne poskytnutej sumy úveru (aby nevzniklo
bezdôvodné obohatenie) a to konkrétne v čase podania žaloby na splatné a nezaplatené splátky úveru.

27. Vzhľadom na to, že žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2025 ako pán sporu vymedzil petit

navrhovaného rozsudku, tak ako bol pôvodný, respektíve pokiaľ súd uzná, že bol porušený § 7 ods.
1 žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 629 222,80 CZK, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, čiže bez príslušenstva, súd je týmto návrhom a týmto petitom žalobcu viazaný.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2025 navrhla žalobcovi priznať istinu vo výške 629 228 CZK

bez príslušenstva v mesačných splátkach vo výške 50 eur, a to vzhľadom k tomu, že trvá na tom, že
došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k porušeniu § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Právny
predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu jej nebohého manžela. Údaje, ktoré poskytol nebohý
manžel žalobcovi neboli úplné, presné a pravdivé.

Súd tak priznal žalobcovi na istine sumu 629 222,80 CZK a vo zvyšku žalobu zamietol.

28. Vzhľadom k tomu, že u žalovanej nie sú možnosti a schopnosti zaplatiť dlžnú sumu naraz a
to vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, žiadala, aby súd umožnil splácať dlžnú sumu vprimeranýchsplátkachpo50eurmesačne.ŽalovanájezamestnanávspoločnostiJ.,K.,Sninaspríjmom
okolo 850 eur, jej príjem ešte zvyšuje vdovský dôchodok vo výške 357,80 eur. Z tohto príjmu uhrádza
nájom za byt 380 eur, pretože býva v nájomnom byte, takisto spláca pôžičku pre zamestnávateľa 190

eur, ktorá jej bola poskytnutá zo strany zamestnávateľa na vyplatenie dlhov za jej nebohého manžela.
Taktiež žalovaná spláca za nebohého manžela dlh voči sociálnej poisťovni 7 274,67 eur., a to v splátkach
po 50 eur mesačne. Poplatky nevyhnutné výdavky, ktoré uhrádza každý mesiac žalovaná, je poplatok
za elektrinu, plyn – 35,68 eur, poistka na pohreb spoločnosti Union vo výške 13,45 eur a 24,04 eur. Z
dôvodu dlhov jej nebohého manžela bola nútená predať svoj majetok, aby tieto dlhy mohla povyplácať.

29. Podľa § 232 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Podľa odseku 2 ak súd uložil
v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je
ustanovené inak. Podľa odseku 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie o právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého

plnenia.

30. V danom prípade žalovaná navrhla, aby svoj dlh mohla splácať vo forme splátok. Súd mal za
preukázané, že výška príjmu žalovanej nepostačuje na úhradu všetkých jej dlhov. V súlade s citovaným
zákonným ustanovením súd preto lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej určil v splátkach a to

aj s ohľadom na jej nepriaznivú majetkovú situáciu berúc do úvahy potrebu zabezpečovanie základných
životných potrieb žalovanej. Súd dospel k záveru, že výška splátky 50 eur mesačne je primeraná.
Zároveň súd určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia a aj podmienky zročnosti celého
dlhu.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

32. Napriek tomu, že bol žalobca vo väčšom rozsahu a pomere úspešný v konaní, súd mu nárok na
náhradu trov konania nepriznal voči žalovanej a to podľa § 257 CSP z dvoch konkrétnych dôvodov. Prvý
dôvod je to, že žalovaná nebola pôvodnou dlžníčkou z tejto zmluvy, je zrejmé, že vstúpila a prevzala
tento dlh po svojom nebohom manželovi, ktorý bol pôvodným dlžníkom, teda v osobe a v tomto predmete

sporu súd vidí dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože žalovaná nezavinila tento dlh. Druhým dôvodom
jejejsociálna,ekonomickáafinančnásituácia,ktorábolapreukázaná,aktorájejneumožňujeanisplácať
dlh jednorazovo, preto jej súd povolil splátky, čo má vplyv aj na trovy konania. Na strane žalobcu tak
nevznikne značná ujma čo sa týka rozhodovania o trovách konania, pretože ide o banku, ktorá poskytuje
vo veľkom ako predmet svojho podnikania takéto úvery a pôžičky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.