Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/216/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203165
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225203165.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX,
B., a otec – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B., zastúpený: Mgr. Martin Majerčík, advokát so

sídlom Krajinská 30, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/135/2025-63 zo dňa 03. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas

do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A. vedeného na
Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 11P/133/2025 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky
a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Výrokom II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 1, § 2 ods. 1, § 363, § 366 z. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 3, § 325 ods.
1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 z. č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že matka návrh na zverenie maloletej
do svojej starostlivosti neodkladným opatrením odôvodnila agresívnym správaním otca voči nej a jej

synovi D. (maloletý syn matky z predchádzajúceho partnerského vzťahu – pozn. odvolacieho súdu) aj v
prítomnosti maloletej, pričom v miere potrebnej pre nariadenie neodkladného opatrenia domáce násilie
aj osvedčila, a to najmä priloženou zápisnicou o podaní trestného oznámenia, preverovanie ktorého nie
je dosiaľ ukončené. Z podaného návrhu vyplýva, že rodičia maloletej od 22.09.2025 nežijú v spoločnej
domácnosti, nakoľko matka spolu s oboma maloletými deťmi odišla do krízového centra. Z podaného
návrhu je tiež zrejmé, že komunikácia a dôvera medzi rodičmi je vážne narušená. Napriek tomu, že

matka žiada o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a z návrhu je zrejmé, že maloletá sa t. č.
reálne v jej starostlivosti aj nachádza, mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom na osvedčené domáce
násilie zo strany otca, pohlavie a pomerne nízky vek maloletej (ktorá dňa XX.XX.XXXX dovŕšila 9 rokov)
a s tým súvisiacu prirodzenú fixáciu dcéry na matku, je potrebné v záujme maloletej dočasne upraviť
pomery a neodkladným opatrením ju zveriť do starostlivosti matky. Súd prvej inštancie mal v potrebnej
miere za osvedčené, že otec nie je toho času schopný vytvárať maloletej potrebné emocionálne a

psychické zázemie a stabilitu, a že je daná reálne hrozba, že svojím správaním nebude rešpektovať
právo maloletej na bezpečie a stabilitu prostredia, ochranu jej duševného, telesného a citového vývinu.Súd prvej inštancie zároveň neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú
v sume 150,- eur mesačne. V tejto súvislosti konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej
nebola doposiaľ súdom upravená, čo môže matku stavať do nevýhodnej pozície, kedy si nie je istá v akej

výške a či vôbec otec na maloletú bude prispievať. V posudzovanom prípade mal súd prvej inštancie
preto preukázanú existenciu nevyhnutnej potreby dočasnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej
povinnosti otca k maloletej, pričom pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného
na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (129,74 eur
mesačne od 01.07.2025), zohľadňujúc aj skutočnosť, že časť nákladov na maloletú je krytá aj prídavkom

na dieťa (t. č. 60,- eur mesačne). Takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme maloletej, najmä v
záujmetoho,abymalazabezpečenénevyhnutnévýdavky,ktorýmisúpredovšetkýmvýdavkynabývanie,
stravu, hygienu, oblečenie a pod. Nakoľko súd prvej inštancie nemal dostatočne preukázané príjmové
a majetkové pomery otca ani jeho schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletej, výživné upravil v miere, aká nevyhnutne pokryje odôvodnené potreby maloletej, a to do času,
kým súd nerozhodne vo veci samej. Prvoinštančný súd mal teda za to, že výška výživného upravená

neodkladným opatrením v sume 150,- eur na maloletú je primeraná a zodpovedá jej odôvodneným
potrebám v nevyhnutnom rozsahu. Súd prvej inštancie doplnil, že súd bude pokračovať v konaní vo veci
samej vedenom pod sp. zn. 11P/133/2025, v rámci ktorého vznikne dostatočný priestor na vykonanie
riadneho dokazovania a spoľahlivého zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej prostredníctvom

splnomocneného zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku.

5. Namietal, že súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutkový stav veci a pri rozhodovaní sa oprel
najmä o neoverené a nepravdivé tvrdenia matky, bez toho, aby mu umožnil sa k nim vyjadriť alebo
predložiť relevantné dôkazy. Prvoinštančný súd zároveň neprihliadol na veľmi dobrý, stabilný a dlhodobo

budovaný vzťah medzi otcom a maloletou ani na skutočnosť, že otec jej dlhodobo poskytuje stabilné,
bezpečné a podnetné domáce prostredie. Otec odmietol tvrdenia matky o fyzickom a psychickom násilí.
V rodine sa síce vyskytovali konflikty súvisiace najmä s dlhodobou závislosťou matky od alkoholu, avšak
tieto nikdy neprerástli do fyzického násilia z jeho strany. Matku ani deti nikdy nenapadol, neohrozoval ani
im neublížil. Matka zo spoločnej domácnosti odišla s deťmi náhle a bez predchádzajúceho upozornenia,

čo rešpektuje. Jeho cieľom je však udržať pravidelný kontakt s dcérou. Otec ďalej odmietol tvrdenia
matky, že maloletá bola svedkom domáceho násilia, že sa ho bojí a odmieta kontakt s ním. Zo správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 27.10.2025 jednoznačne vyplýva, že maloletá má s ním dobrý vzťah,
nepociťuje voči nemu strach a chce sa s ním stretávať. Styk prebieha každý druhý víkend, pričom pri
ostatnom stretnutí maloletá u neho po dohode s matkou ostala od piatka do utorka z dôvodu choroby

maloletej. Maloletá má v jeho rodinnom dome stabilné, bezpečné a známe prostredie, v ktorom vyrastala
takmer celý život. Má tam vlastnú izbu, pričom v starostlivosti o maloletú mu pomáha aj jeho matka, ktorá
s ním žije v spoločnej domácnosti. V susedstve bývajú tiež krstní rodičia maloletej. Podľa otca matka
nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala neodkladnú a okamžitú zmenu starostlivosti
omaloletú,ktorásadlhodobonachádzavstarostlivostiobochrodičov.Vsúvislostistrestnýmoznámením

matky otec uviedol, že trestné stíhanie nebolo doposiaľ začaté a nebolo voči nemu vznesené žiadne
obvinenie. Otec poukázal tiež na skutočnosť, že matka sa toho času nachádza v krízovom centre,
ktoré neposkytuje všetky podmienky pre dlhodobé zázemie dieťaťa. Starší syn matky D. dokonca
odmietol v tomto zariadení bývať a odišiel k svojmu biologickému otcovi. V aktuálnej situácii by bolo
preto pre maloletú vhodnejšie, aby jej dočasné umiestnenie reflektovalo potrebu pravidelného režimu,

stabilného prostredia a emocionálnej istoty. Podľa otca v danej veci neboli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia ani pokiaľ ide o uloženie povinnosti platiť výživné. Poukázal na to,
že odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, pravidelne a dobrovoľne prispieva na výživu maloletej
sumou 150,- eur mesačne. Výživné bolo matke uhradené dňa 01.10.2025 a 14.11.2025, čo potvrdzuje
dobrovoľné plnenie jeho rodičovských povinností. Otec v neposlednom rade namietal, že súd prvej

inštancie opomenul upraviť jeho styk s dcérou, čím de facto vytvoril právny stav, v dôsledku ktorého
môže byť maloletá náhle a úplne od neho odlúčená. Prvoinštačný súd bez osvedčenia bezprostredne
hroziacej ujmy zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, napriek tomu, že mal k dispozícii miernejší
prostriedok – dočasnú úpravu styku alebo zachovanie doterajšej starostlivosti o maloletú.6. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

8. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu a odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď neodkladným opatrením
dočasne zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej sumou 150,- eur mesačne.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahovýchväzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.

V dôsledku toho súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

19. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia
sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého

dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd
jeprioritouzáujemmaloletéhodieťaťaavytvoreniestavuspravodlivejrovnováhymedzizáujmomdieťaťa
a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred
záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich

sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 Civilného mimosporového poriadku) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava

pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý
si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.

20. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda

osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery.

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 22.09.2025, kedy matka
aj s maloletou A. a s maloletým synom z predchádzajúceho partnerského vzťahu ušla zo spoločnej
domácnosti. V súčasnosti býva matka aj s maloletou a synom D. v krízovom centre. Rodičia doposiaľ

nemajú upravený výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej, preto matka iniciovala konanie
vo veci samej (konanie sp. zn. 11P/133/2025), v rámci ktorého žiada zveriť maloletú do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň otec
bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej a upraví sa aj jeho styk s maloletou. Spolu s návrhom
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej podala matka i návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý bol uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/133/2025-26 zo
dňa 08.10.2025 vylúčený na samostatné konanie a zapísaný pod sp. zn. 11P/135/2025. Návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáha, aby súd do právoplatného skončenia konania
vo veci samej zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživumaloletej sumou 150,- eur mesačne. Poukazuje na to, že maloletá bola svedkom domáceho násilia,
ktorého sa otec dopúšťal voči matke a jej synovi. V dôsledku správania otca bola preto nútená aj
s deťmi opustiť spoločnú domácnosť, pričom sa ukrýva v krízovom centre. Na otca podala trestné

oznámenie. Uvádza, že maloletá sa otca bojí, nemá s ním v súčasnosti vytvorený blízky vzťah a odmieta
sa s ním stretávať. Matka má obavu, že otec nebude prispievať na výživu maloletej, preto zastáva
názor, že je potrebné formou neodkladného opatrenia uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej v nevyhnutnej miere. Otec s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí.
Odmieta jej tvrdenia o fyzickom či psychickom násilí. Uvádza, že rešpektuje rozhodnutie matky opustiť

aj s deťmi spoločnú domácnosť, avšak chce mať zachovaný kontakt s dcérou. Poukazuje na vyjadrenie
maloletej pred kolíznym opatrovníkom, z ktorého je zrejmé, že maloletá má s ním dobrý vzťah a chce
sa s ním stretávať. Zároveň uvádza, že s maloletou sa stretáva každý druhý víkend. Taktiež uvádza,
že po odchode matky zo spoločnej domácnosti dobrovoľne a pravidelne prispieva na výživu maloletej
sumou 150,- eur mesačne. Zo spisového materiálu bolo zároveň zistené, že dňa 07.10.2025 Mestský
súd Bratislava IV uznesením č. k. 61C/67/2025-56 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi

(tam v procesnom postavení žalovaného – pozn. odvolacieho súdu), aby sa nepribližoval k matke (tam
v procesnom postavení žalobkyne 1/ – pozn. odvolacieho súdu) a jej synovi D. (tam v procesnom
postavení žalobcu 2/ – pozn. odvolacieho súdu) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou
súdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy. Proti predmetnému
uzneseniu podal otec dňa 23.10.2025 odvolanie. Taktiež bolo zistené, že na Okresnom riaditeľstve

Policajného zboru v Bratislave III, odbor kriminálnej polície, sa vedie trestné stíhanie vo veci zločinu
týrania a blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) z. č. 300/2005 Z. z. Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť páchateľ voči matke a jej synovi D.. Konanie nie je skončené a je
v štádiu prípravného konania.

23. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné posúdiť, či
matka osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v tomto prípade
najmä maloletej A.) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebola
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k maloletej z dôvodu, že matkou uvádzané

dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletej
nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia.

24. Ako už bolo vyššie uvedené z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej
nežijú v spoločnej domácnosti od 22.09.2025, pričom maloletá sa od uvedeného dátumu nachádza

v starostlivosti matky. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ nie je upravený
rozhodnutím vo veci samej (rozsudkom). Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie ohľadom
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pod sp. zn. 11P/133/2025. V preskúmavanej
veci podľa názoru odvolacieho súdu matka nijako neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
formou neodkladného opatrenia pokiaľ ide o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. V danom

prípade nebola zistená existencia dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
Od konca septembra 2025 totiž fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletú matka, pričom v konaní
nebolo osvedčené, že by otec tento stav nerešpektoval (i keď má k prostrediu, kde matka spolu
s maloletou v súčasnosti žije, výhrady). Z vyjadrenia matky aj maloletej pred kolíznym opatrovníkom
vyplýva, že maloletá sa s otcom pravidelne stretáva, čo v konaní potvrdil aj otec. Maloletá pred kolíznym

opatrovníkom zároveň uviedla, že s otcom má dobrý vzťah, nikdy na ňu nekričal ani ju nebil a chcela
by sa s ním stretávať. Odvolací súd zdôrazňuje, že úprava pomerov formou neodkladného opatrenia
má byť výnimočná s prihliadnutím na charakter tohto inštitútu. Za súčasného stavu konania považuje
odvolací súd existujúci stav ohľadom osobnej starostlivosti o maloletú A. za vyhovujúci a bez potreby
zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa návrhu matky ani
pokiaľ ide o výživné, pretože ohrozenie výživy maloletej nebolo vôbec osvedčené.

26. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného mimosporového

poriadku, ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič
napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu či vôbec neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci
v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V zmysledaného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných
potrieb maloletého dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného.
Nariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§366Civilnéhomimosporovéhoporiadkuprichádzadoúvahy

vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa
neodkladným opatrením treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu tak, aby dieťa malo
dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, bývanie.

27. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Výživa

maloletej nie je nijako ohrozená, nakoľko otec v konaní preukázal, že si pravidelne plní svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletej. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 01.10.2025 (t. j. ešte pred
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej) uhradil matke sumu 150,- eur na výživu maloletej. Uvedenú skutočnosť
potvrdila aj matka pred kolíznym opatrovníkom. Sumu 150,- eur na výživu maloletej uhradil otec matke
aj dňa 14.11.2025. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že výživa maloletej je v nevyhnutnom rozsahu

zabezpečená, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dobrovoľne a pravidelne plní. Tu
je potrebné poukázať i na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti
otcovi prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere matka odôvodňovala iba obavou, že si otec
túto povinnosť plniť nebude, čo však nie je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.

28. V súvislosti s námietkou otca ohľadom nesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu,
ktorý mu neumožnil vyjadriť sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd
môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie sa preto nedopustil žiadneho pochybenia, keď

pred rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia neumožnil otcovi vyjadriť sa
k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie neupravil jeho styk s maloletou, odvolací súd uvádza,
že prvoinštančný súd konal o návrhu matky, ktorá neodkladným opatrením nežiadala upraviť styk otca

s maloletou. Navyše zo zhodných vyjadrení matky i maloletej, ktoré sú obsahom správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 27.10.2025, je zrejmé, že styk otca s maloletou prebieha, otec sa s maloletou
pravidelne stretáva.

30. Čo sa týka otcom namietanej vhodnosti krízového centra pre pobyt maloletej, odvolací súd mal

správou kolízneho opatrovníka osvedčené, že maloletá má v súčasnej domácnosti matky, ktorá sa
nachádza v krízovom centre, vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jej potrieb a priaznivý fyzický,
psychický a sociálny vývin maloletej. Zo správy taktiež vyplýva, že matka môže v tomto zariadení spolu
s deťmi bývať až do septembra 2026.

31. V preskúmavanej veci je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, odvolací súd však poukazuje
na to, že jedine v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A.
je daný dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností, na vykonanie dokazovania
a zistenie skutočného stavu veci, t. j. ktorý z rodičov, resp. či obaja rodičia spĺňajú predpoklady na
zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, príjmové, výdavkové a majetkové pomery rodičov, ich

schopnosti a možnosti, ako aj odôvodnené potreby maloletej tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom
záujme maloletej.

32. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie
neodkladnéhoopatrenieniejeopodstatnený,pretonapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciespoužitím

ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

33. O náhrade trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade
týchto trov konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej

vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 11P/133/2025 o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).