Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7116203314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: MPC CESSI a.s., so sídlom
Mlynská 22, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 651 445, zastúpeného: Advokátska kancelária Bröstl
& Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti
žalovanému: CORTEC s.r.o., so sídlom Rožňavská 12, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
45 584 168, o zaplatenie 23.299,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Košice, č. k. 29Cb/20/2016-630 zo dňa 22. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 29Cb/20/2016-630 zo dňa 22. marca 2024.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.779,52 eur s príslušenstvom oproti povinnosti žalobcu vrátiť

žalovanému:
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v. č. 67876/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v. č. 67875/14)
- chladiacu pultovú vitrínu Carina 02 1,4 (v. č. 57985/14)
- chladiacu pultovú vitrínu Carina 02 1,4 (v. č. 57987/14)
- chladiacu pultovú vitrínu Carina 02 1,4 (v. č. 57986/14),
povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 2.045 eur.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako kupujúci (resp. objednávateľ) uzavrel so žalovaným ako
predávajúcim (resp. zhotoviteľom) viacero ústnych kúpnych zmlúv, resp. viacero zmlúv o dielo,
predmetom ktorých bolo dodanie, príp. inštalácia chladiacich zariadení (vitrín) do jeho prevádzok.
Jedným z hlavných kritérií pri výbere zariadení bola ich spotreba. V rámci previerok spotreby na základe
vlastných meraní zistil nadmernú spotrebu elektrickej energie niektorých zariadení. Nameraná skutočná
spotreba elektrickej energie prevyšovala pri dvoch typoch vitrín (LCC Carina 02 1,4 a LCC Carina

04 1,4) spotrebu vyplývajúcu z dostupných technických údajov vzťahujúcich sa na nich. To, že tieto
zariadeniavykazujúodichuvedeniadoprevádzkynadmernúspotrebuenergieoprotitechnickýmúdajom
uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na nich, kvalifikoval ako vadu tovaru. Dňa 5.8.2015 vyzval
žalovaného na jej odstránenie v dodatočnej primeranej lehote 30 dní od doručenia výzvy a tiež nanáhradu škody vo výške zodpovedajúcej peňažnej sume rovnajúcej sa cene za nadmerné množstvo
spotrebovanej elektrickej energie a poskytnutie technickej dokumentácie, ktorá povinnosť žalovanému
vyplývazozákonač.182/2011Z.z.oštítkovaníenergetickyvýznamnýchvýrobkovaozmeneadoplnení

niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 182/2011 Z. z.“). Keďže žalovaný vady v dodatočnej primeranej
lehote neodstránil, listom zo dňa 23.11.2015 žalobca odstúpil od zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný
žalobcovi nevrátil ani časť zaplatenej kúpnej ceny, eviduje voči žalovanému pohľadávku 15.779,52
eur s DPH. Ďalej žalobca dôvodil, že nadmerná spotreba elektrickej energie za obdobie od inštalácie
chladiacich vitrín do momentu odstúpenia od zmluvy, predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu vo

výške 2.045,- eur, ktorej sa domáha titulom náhrady škody. Argumentoval pritom, že porušenie právnej
povinnosti žalovaného ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, spočívalo v
porušení povinnosti dodať tovar bez vád ako aj všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám
v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že vada tovaru spočíva v tom, že jeho vlastnosti
nie sú v súlade s energetickým štítkom na výrobku, t. j. tovar má vyšší energetický príkon a spotrebu
energie ako je deklarované žalovaným na štítku výrobku. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný

mu nedodal tovar v kvalite, aká bola uvedená na energetickom štítku z čoho vyplýva, že chladiace
vitríny nespĺňajú žalovaným deklarované technické parametre, s ktorými ho oboznámil pri kúpe. Žalobca
tiež žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu aj úrok podľa §§ 351 ods. 2; 502 ods.
1 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania podľa § 369 a nasl. Obchodného zákonníka, paušálnu
náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo

výške podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka a nahradiť žalobcovi trovy konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentoval, že na
štítku chladiacich vitrín, ktorý sa nachádza na ich tele, je uvedený príkon topného telesa, príkon

osvetlenia a príkon chladiaceho ventilátora, ktorý zabezpečuje rozvod chladeného vzduchu v rámci
zariadenia. Okrem menovaných súčastí sa v zariadeniach nachádza aj chladiaci agregát, ktorý má svoj
príkon uvedený priamo na tele agregátu vo vnútri zariadenia. Žalobcom nameraná spotreba tak zahŕňa
spotrebu všetkých súčastí chladiaceho zariadenia, ktoré odoberajú elektrickú energiu, t. j. spotrebu
topného telesa, osvetlenia, ventilátora a chladiaceho agregátu. A práve príkon chladiaceho agregátu

tvorí žalobcom nameraný rozdiel oproti príkonu zvyšných súčastí zariadenia. Dôvodil, že všetky údaje
o spotrebe elektrickej energie sú na chladiacich vitrínach označené, pričom niektoré sú na ich tele a
príkon agregátu je na tele agregátu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tovar nemá vady. Akcentoval,
že pri uzavretí kúpnej zmluvy a ani v rámci rokovaní, ktoré jej uzavretiu predchádzali, nebola žalobcom
definovanápožiadavkanaurčitúenergetickúvýkonnosťčispotrebuzariadení.Pokiaľideonárokžalobcu

na poskytnutie technickej dokumentácie, ktorá povinnosť má vyplývať zo zákona č. 182/2011 Z. z.,
žalovaný dôvodil, že s odkazom na predmetný predpis mu nevznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi
technickú dokumentáciu. Argumentoval, že týmto zákonom bola implementovaná smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky
významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch. Ďalšie podrobnosti o tom,

ktorý výrobok má byť označený štítkom, určujú delegované nariadenia Európskej komisie. Avšak ani v
jednom z nariadení Komisie účinných v rozhodnej dobe sa nezakladá informačná povinnosť vo vzťahu k
spotrebičom, ktoré sú určené na iné použitie pre domácnosti. S odvolaním sa na delegované nariadenie
Komisie (EÚ) č. 1060/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2010/30/EÚ podľa žalovaného platí, že nariadenie sa týka len chladiacich spotrebičov pre

domácnosť a netýka sa spotrebičov používaných pri podnikateľskej činnosti. Ku dňu uzavretia zmluvy
sa teda tovar, ktorý žalobcovi predal, nepovažoval za energeticky významný výrobok v zmysle zákona
č. 182/2011 Z. z. V tomto ohľade žalovaný poukázal aj na obsah Delegovaného nariadenia Komisie
(EÚ) 2015/1094, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ pokiaľ
ide o označovanie profesionálnych chladených skríň na uskladnenie energetickými štítkami. Týmto

nariadením sa zaviedla povinnosť na označovanie chladiacich zariadení štítkami s predpísanými
parametrami, avšak až s účinnosťou od 1. júla 2016. Dôvodil, že dokumentácia k tovaru bola žalobcovi
odovzdaná pri prevzatí tovaru a žalobca nie je ničím obmedzený v jeho užívaní na podnikateľské účely.
Tovar nemá vady v zmysle § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, osobitne nemá vadu spočívajúcu v
nadmernej spotrebe elektrickej energie a ani vadu v chýbajúcej technickej dokumentácii. Uzavrel, že

nakoľko tovar nemá žalobcom tvrdené vady, nebol na strane žalobcu daný dôvod na odstúpenie od
zmluvy. A vzhľadom na to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, nemôže existovať ani
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením tejto povinnosti. Nárok žalobcu preto považoval
v celom rozsahu za nedôvodný.5. Rozsudkom č. k. 29Cb/20/2016-316 zo dňa 26. júna 2020 súd prvej inštancie zamietol žalobu
a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov

konaniarozhodnepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí.Predmetnýrozsudoknapadol
odvolaním žalobca, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.
k. 4Cob/132/2020 – 353 zo dňa 29. júna 2024 tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento vec opätovne prejednal, pričom vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že žalobca ako objednávateľ a aj ako kupujúci so žalovaným ako zhotoviteľom, a aj ako
predávajúcim uzatvoril zmluvy, predmetom ktorých bola dodávka a aj inštalácia chladiacich zariadení s
ich príslušenstvom. Časť chladiacich pultových vitrín LCC Carina 04 1,4 a Carina 02 1,4 bola dodaná
na základe ústnej kúpnej zmluvy a časť na základe písomnej zmluvy o dielo. Dňa 3.8.2015 bola na
prevádzkachvSpišskejNovejVsiavLevočivykonanákomplexnáprevierkaspotrebyelektrickejenergie,

vrátane kontroly spotreby chladiacich vitrín, ktoré boli žalovaným žalobcovi dodané na základe zmlúv.
Nadmerná spotreba elektrickej energie predstavovala vo finančnom vyjadrení za obdobie od inštalácie
vitrín ku dňu 3.8.2015 peňažnú čiastku vo výške 2.073,25 eur. Zistenú nadmernú spotrebu považoval
žalobca za podstatnú vadu tovaru s tým, že porušením povinnosti dodať tovar bez vád, došlo na strane
žalobcu k vzniku škody vo výške zodpovedajúcej peňažnej čiastke rovnajúcej sa cene za nadmerné

množstvo spotrebovanej elektrickej energie. Listom zo dňa 5.8.2015 žalobca vyzval žalovaného na
náhradu škody, odstránenie vady tovaru a na poskytnutie technickej dokumentácie tovaru. Žalobca
odstúpil od zmluvy písomne dňa 23.11.2015 z dôvodu vád tovaru, ktorá spočívala v tom, že zariadenia
vykazujúodichuvedeniadoprevádzkynadmernúspotrebuenergieoprotitechnickýmúdajomuvedeným
na štítkoch nachádzajúcich sa na dodaných zariadeniach.

7. Ďalej súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že znalecký posudok č. 68/2018
vyhotovený znalcom Ing. Korpášom Jaroslavom na žiadosť žalobcu odpovedal na nasledovné otázky:
1.1.1 Definujte, aké povinnosti má predajca vo vzťahu k uvedeným chladiarenským zariadeniam?
1.1.2 Uveďte, či uvedené chladiarenské zariadenia musia obsahovať z vonkajšej časti informáciu o ich

celkovom príklone.
1.1.3 Porovnajte príkon uvedený na štítkoch chladiarenských zariadení so skutočným nameraným
príkonom.
1.1.4 Nachádza sa vo vnútri chladiarenského zariadenia ďalší údaj o príkone chl. agregátu? Ak áno, je
tento údaj relevantný alebo kľúčový je len údaj o príkone vo vonkajšej časti chladiarenských zariadení?

Ak áno, z akej právnej normy táto skutočnosť vyplýva?
1.1.5 Spĺňajú uvedené chladiarenské zariadenia všetky technické parametre v zmysle príslušných
technických noriem?
1.1.6 Aké doklady je predajca povinný dodať kupujúcemu v súvislosti s uvedenými chladiarenskými
zariadeniami?

1.1.7Jevsúladesbezpečnostnýmipredpismiakskutočnýpríkonjevyššíneždeklarovanýnavonkajšom
štítku?
1.1.8 Vykazujú uvedené chladiarenské zariadenia vždy rovnaký príkon alebo sa ich príkon mení v
závislosti od vonkajších faktorov?

· Na otázku č. 1.1.1 znalec odpovedá: V zmysle vyhlášky 508/2009 patria chladiace zariadenia medzi
vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B. Podľa STN EN 60335-1 norma platí aj pre
spotrebiče, ktoré nie sú určené na normálne použitie v domácnosti, ale ktoré aj napriek tomu môžu
byť zdrojom nebezpečenstva pre osoby, ako sú spotrebiče určené na použitie nepoučenými osobami v
obchodoch, v ľahkom priemysle alebo poľnohospodárstve.

Na základe vyhlášky 508/2009, STN EN 60335-1, NV 404 má predajca povinnosť dodať k dodávanému
zariadeniu
- návod na montáž a uvedenie do prevádzky (NV SR 404, § 3 ods. 1a; vyhláška 508, § 6 - súčasť
sprievodnej dokumentácie),

- sprievodnú dokumentáciu nevyhnutnú na prevzatie a používanie chladiacich zariadení (NV SR 404,
§ 4 ods. 1; vyhláška 508, § 6),
- návod na použitie, ktorý musí byť k dispozícii spolu so spotrebičom, aby sa mohol spotrebič bezpečne
používať (STN EN 60335-1, bod 7.12; NV SR 404, § 3 ods. 1a; vyhláška 508, § 6),- konštrukčnú dokumentáciu (§ 5 vyhlášky 508) obsahujúca náležitosti podľa prílohy č. 2.
Naviac, podľa NV SR 404 § 4 ods. 3 Dodávateľ výrobku je povinný pravdivo a úplne informovať o
vlastnostiach výrobku predávajúceho. A podľa zákona 264 § 10 ods. 6, Distribútor nesmie distribuovať

výrobok, o ktorom na základe vlastných informácií alebo svojich odborných znalostí vie, alebo o ktorom
môže predpokladať, že môže ohroziť oprávnený záujem. Medzi inými tiež informáciami dôležitými na
kontrolu príkonu a teda aj spotreby elektrickej energie zariadení.

· Na otázku č. 1.1.2 znalec odpovedá: Chladiarenské zariadenie musí obsahovať jednoznačný údaj o

celkovom príkone, ktorý zahŕňa príkon všetkých spotrebičov v danom zariadení. V danom prípade je to
príkon všetkých spotrebičov (osvetlenia vitrín, ohrevu vitrín, ventiláciu vitrín, kompresora a ventilátora
kompresorovej jednotky) prispievajúcich svojím čiastkovým príkonom k celkovému príkonu zariadenia.
Podľa STN EN 60335-1 čl. 7 Označovanie a inštrukcie „7.1 Spotrebiče sa musia označiť:
-Menovitým napätím alebo rozsahom menovitého napätia vo V;
-Symbolom označujúcim druh napájania, ak nie je vyznačená menovitá frekvencia;

-Menovitým príkonom vo W, kW alebo menovitým prúdom v A;

Podľa Prílohy č. 4 Evidencia vyhradeného technického elektrického zariadenia (súčasť sprievodnej
dokumentácie) obsahuje
a) názov vyhradeného technického zariadenia,

b) typové označenie,
c) meno, priezvisko a miesto podnikania výrobcu, ak ide o fyzickú osobu, a názov, sídlo, identifikačné
číslo organizácie a právnu formu výrobcu, ak ide o právnickú osobu,
d) výrobné číslo,
e) rok výroby,

f) umiestnenie,
g) základné technické parametre, ktoré sú pre vyhradené technické zariadenie elektrické
a. menovité napätie a prúd,
b. menovitý výkon alebo príkon,
c. krytie vzhľadom na prostredie a vonkajší vplyv (vyhotovenie).

Menovitým príkonom je príkon zariadenia ako celku.

· Na otázku č. 1.1.3 znalec odpovedá: Skutočne nameraný príkon svojou veľkosťou dokumentuje
skutočnosť, že príkon uvedený na vonkajšom štítku chladiacich zariadení je príkon bez príkonu agregátu

(kompresorovej jednotky). Skutočný príkon je tak súčtom elektrických príkonov spotrebičov vonkajšieho
štítku a elektrického príkonu odpovedajúceho chladiacemu výkonu agregátu na vnútornom štítku a
príkonu ventilátora.
Z toho vyplýva, že príkon chladiacich zariadení označený na ich vonkajších štítkoch je len čiastkový.
Celkový príkon tvoria príkony všetkých spotrebičov súčasne pracujúcich, teda aj príkon kompresorovej

jednotky, ktorá je súčasťou chladiaceho zariadenia. Príkon je stanovený ako stredná hodnota (meranie
podľa STN EN 60335- 1) za 24 hodín prevádzky a premieta súčasný chod jednotlivých spotrebičov
(osvetlenie vitríny, ventilácia vitríny, ohrev, kompresor a ventilátor kompresora) počas celého cyklu
dennej prevádzky.
To je aj požiadavka STN EN 60335- 1 v bode

10 Príkon a prúd
„10.1 Príkon spotrebiča pri menovitom napätí a pri normálnej prevádzkovej teplote sa nesmie odchýliť
od menovitého príkonu pre elektromechanické spotrebiče o viac ako (pri menovitom príkone viac ako
300W) plus 15% alebo 60W (podľa toho čo je väčšie).
Splnenie požiadavky sa kontroluje meraním po ustálení príkonu, keď:

- Všetky obvody, ktoré môžu pracovať súčasne, sú v chode; (tým je myslené, že v chode sú všetky
spotrebiče, ktoré môžu súčasne pracovať - spotrebiče tvoriace príkon z vonkajšieho štítku - osvetlenie,
ventilátory, ohrev - a spotrebiče tvoriace príkon vnútorného štítku - agregát a ventilátor kompresorovej
jednotky);
- Spotrebič sa napája menovitým napätím;

- Spotrebič je v prevádzke pri normálnych podmienkach. Ak sa príkon počas pracovného cyklu mení,
ako príkon sa stanoví stredná hodnota príkonu, ktorý sa vyskytuje počas sledovaného obdobia.· Na otázku č. 1.1.4 znalec odpovedá: Vnútorný štítok prislúcha ku agregátu (kompresorovej jednotke
chladiaceho zariadenia). Uvádza chladiaci výkon tejto jednotky, ktorému prislúcha elektrický príkon daný
tabuľkami týchto kompresorových agregátov. Tento údaj je relevantný a spolu s údajom na vonkajšom

štítku tvorí výsledný príkon celého chladiaceho zariadenia. Podľa STN EN 60335-1 Označovanie
a inštrukcie
7.1 Spotrebiče sa musia označiť
Menovitým príkonom vo W, kW alebo menovitým prúdom v A.

Podľa vyhlášky 508/2009 § 6 a Prílohy č. 4 Evidencia vyhradeného technického zariadenia obsahuje
v bode
g) základné technické parametre, ktoré sú pre vyhradené technické zariadenie elektrické
a. menovité napätie a prúd,
b. menovitý výkon alebo príkon.

Menovitým príkonom sa pritom rozumie menovitý príkon zariadenia ako celku.

· Na otázku č. 1.1.5 znalec odpovedá: Chladiarenské zariadenia nespĺňajú nasledovné požiadavky STN
EN 60335-1, vyhlášky 508 a NV 404:
- Príkon na vonkajšom štítku chladiaceho zariadenia nezodpovedá celkovému príkonu zariadenia

(zariadenie obsahuje spotrebič - kompresor, ktorého štítok je umiestnený vnútri zariadenia s uvedením
chladiaceho príkonu)
- K zariadeniu nie je dodaná konštrukčná dokumentácia
- K zariadeniu nie je dodaná sprievodná dokumentácia
- K zariadeniu nie je dodaný návod na montáž a uvedenie do prevádzky

- K zariadeniu nie je návod na obsluhu (použitie)
- Štítok o výstrahe nie je uvedený v slovenskom jazyku
- Zariadenie nie je označené číslom IP podľa stupňa ochrany proti vznikaniu vody
- Príkon uvádzaný na štítku nezodpovedá hodnote príkonu, ktorý tieto zariadenia v skutočnosti dosahujú
(merania, výsledok obhliadky).

· Na otázku č. 1.1.6 znalec odpovedá: Na základe vyhlášky 508/2009, STN EN 60335- 1, NV 404 má
predajca povinnosť dodať k dodávanému zariadeniu
- návod na montáž a uvedenie do prevádzky (NV SR 404, § 3 ods. 1 a; vyhláška 508, § 6 - súčasť
sprievodnej dokumentácie),

- sprievodnú dokumentáciu (obsahuje náležitosti podľa prílohy č. 3) nevyhnutnú na prevzatie a
používanie chladiacich zariadení (NV SR 404, § 4 ods. 1; vyhláška 508, § 6),
- návod na použitie, ktorý musí byť k dispozícii spolu so spotrebičom, aby sa mohol spotrebič bezpečne
používať (STN EN 60335-1, bod 7.12; NV SR 404, § 3 ods. 1.a; vyhláška 508, § 6),
- konštrukčnú dokumentáciu (§ 5 vyhlášky 508) obsahujúca náležitosti podľa prílohy č. 2.

· Na otázku č. 1.1.7 znalec odpovedá: Nesúlad príkonu uvádzaného na štítku so skutočným, navyše,
ak je skutočný vyšší než deklarovaný, je z hľadiska bezpečnostných predpisov neprípustné. Pri vyšších
príkonoch je nebezpečie prekročenia hodnoty prúdu istiaceho prvku (ističa), čo môže v lepšom spôsobiť
pripojenia týchto zariadení od elektrickej energie, v horšom prípade poruchy na vedeniach elektrickej

inštalácie (ohrev vedení).

· Na otázku č. 1.1.8 znalec odpovedá: Okamžitý príkon uvedených chladiarenských zariadení je závislý
od viacerých faktorov:
- Spôsob prevádzky (režim otvárania vitrín - početnosť zákazníkov)

- Vonkajšia teplota prostredia, v ktorom sú používané chladiace zariadenia
- Požadovaná cieľová teplota tovaru (cukrárenské výrobky, mäsové, lahôdkové produkty)
- Dlhodobý režim prevádzky a doby režimu voľna predajní
- Umiestnenie zariadení s vplyvom na oteplenie (blízkosť iných tepelných zariadení a predmetov
znižujúcich teplotu vitrín).

8. Uznesením č. k. 29Cb/20/2016 - 535 zo dňa 18. januára 2014 súd prvej inštancie pripustil zmenu
žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15.779,52 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 12.12.2015 až do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému:- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v. č. 67876/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v. č. 67875/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v. č. 57985/14)

- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v. č. 57987/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v. č. 57986/14),
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.045,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 12.12.2015 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 409 ods. 1; 420; 422 ods. 1; 436 ods. 1 písm. d);
560 ods. 1; 564; 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú požiadavky na tovar, vady tovaru,
nároky z vád tovaru, vady diela, nároky z vád diela a dôsledky odstúpenia od zmluvy.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre rozhodnutie vo veci samej tak bolo potrebné ustáliť, či

„nedostatok“ dodaného tovaru vymedzený žalobcom v odstúpení od zmluvy je vadou, t. j. či žalovaný
porušil niektorú z povinností vymedzených v § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na §
422 ods. 1 Obchodného zákonníka; ak áno, či bol dodržaný postup stanovený Obchodným zákonníkom
preuplatnenienárokovzvadnéhoplnenia;akáno,čidošlokúčinnémuodstúpeniuodzmluvyaakáno,či
v súvislosti s týmto odstúpením môže žalobca žiadať nárok uplatnený v žalobe. Pri posúdení existencie/

neexistencie vád považoval súd prvej inštancie za potrebné vychádzať z ust. § 422 Obchodného
zákonníka,ktorývymedzujetzv.faktickévadytovaru:t.j.a)vadymnožstva,b)vadyvakostiavyhotovení,
c) vady v obale alebo vyhotovení na prepravu, d) dodanie iného tovaru, e) vady v dokladoch potrebných
na užívanie tovaru (iba také, ktoré sa vyskytujú v dokladoch potrebných na užívanie tovaru).

11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar čo do množstva,
druhu a vlastností presne podľa zmluvy; ak vlastnosti tovaru nie sú vymedzené v zmluve, musí mať
vlastnosti ustanovené v Obchodnom zákonníku. Porušenie tejto primárnej povinnosti predávajúceho, t.
j. vadné plnenie, má za následok vznik zodpovednosti za vady. Tovar má vady, ak predávajúci poruší
povinnosti ustanovené v § 420 Obchodného zákonníka alebo sa jedná o dodanie iného tovaru, než

určuje zmluva, alebo sú tu vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Poukázal, že v odstúpení
od zmluvy žalobca vady vymedzuje nasledovne „...zariadenia vykazujú od ich uvedenia do prevádzky
nadmernú spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na
dodaných zariadenia...“. Pre rozhodnutie vo veci samej (vo vzťahu k špecifikácii vád) je podľa súdu
prvej inštancie dôležitá len skutočnosť, či táto konkrétna vada je daná, pretože účinné odstúpenie od

zmluvy sa viaže len na existenciu vady uvedenej v odstúpení. Na to, aby bolo možné dôjsť k záveru, že
uvedenáskutočnosťjevadou,muselaexistovaťpovinnosťžalovanéhooznačovaťdodanéchladiarenské
zariadenia štítkami obsahujúcimi údaj o celkovej spotrebe daného zariadenia.

12. Skutočnosť, že si žalobca pri uzatváraní zmlúv konkrétnu spotrebu vymienil podľa súdu prvej

inštancie žalobca nepreukázal, napokon v priebehu konania tvrdil, že uvedená skutočnosť je právne
irelevantná, pretože vychádzal z údaja uvedeného na štítku na tele chladiacej vitríny, čo je podľa
jeho tvrdenia doklad potrebný na užívanie tovaru. Preto ak spotreba zariadenia ako celku uvedenému
nezodpovedá, ide o vadný tovar a o vadu v dokladoch tovaru.

13. Žalobca tvrdil, že povinnosť uviesť štítok upravuje zákon č. 182/2011 Z. z. Týmto zákonom bola
implementovaná smernica EP a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a
iných zdrojov energetiky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch
(smernica o označovaní), ktorou sa ustanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych opatrení, ktoré
sa týkajú informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou štandardných informácií o výrobku,

o spotrebe energie, čím sa koncovým užívateľom umožní vybrať si účinnejší výrobok. Vo vzťahu k
chladiacim zariadeniam je významné Nariadenie komisie (EÚ) č. 1060/2010 z 28. septembra 2010,
ktorým sa smernica dopĺňa, no platí len vo vzťahu k chladiacim zariadeniam pre domácnosť, teda tovar
dodaný žalovaným sa za energeticky významný výrobok nepovažoval. Označovanie profesionálnych
chladiacich skríň energetickými štítkami ako povinnosť pre dodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie

komisie (EÚ) 2015/1094, avšak až s účinnosťou od 1.7.2016.

14. Z uvedeného je tak podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že povinnosť žalovaného opatriť
chladiace vitríny štítkom obsahujúcim informáciu o celkovej spotrebe energie na tele chladiacehozariadenia v čase uzavretia kúpnych zmlúv, neexistovala. Ak aj túto povinnosť ukladali technické normy,
jej uvádzaním sa sledoval iný účel (bezpečnosť práce atď.), nie deklarovanie celkovej spotreby energie
pre koncového užívateľa ako relevantného údaja vo vzťahu ku kúpe daného zariadenia. Súd prvej

inštancie považoval za dôležité zdôrazniť, že žalobcom predložený znalecký posudok je pre rozhodnutie
vo veci samej irelevantný. Totiž nie je vo vzťahu k uplatnenému nároku podstatné, či žalovaný porušil/
neporušil iné svoje povinnosti vyplývajúce preň z uzavretých kúpnych zmlúv (súd prvej inštancie tým
netvrdí, že k porušeniu povinností došlo), ktorých prípadné porušenie by mohlo byť vadným plnením,
ale len skutočnosť, či to, že „zariadenia vykazujú od ich uvedenia do prevádzky nadmernú spotrebu

energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na dodaných zariadeniach“
je vadným plnením v zmysle § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka; pretože v súvislosti s postupom pri
uplatňovaní nárokov z vadného plnenia upraveného v Obchodnom zákonníku, len existencia tejto vady
môže viesť k účinnému odstúpeniu od zmluvy (keďže odstúpenie sa viaže na existenciu vady v ňom
uvedenú) a následne k nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

15. Keďže žalobcom vytýkaný „nedostatok“ dodaného tovaru nie je vadou, nemohlo dôjsť podľa súdu
prvej inštancie k účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto žalobca nemá na vydanie bezdôvodného
obohatenia nárok.

16. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že celý čas, t. zn. v odstúpení od zmluvy

ako aj v rámci súdneho konania hovorí o tých istých skutkových okolnostiach a teda, že štítky na
zariadeniach udávajú nesprávny príkon. Považoval za nesporné, že formulácia „nadmerná spotreba
elektrickej energie“ v odstúpení od zmluvy a formulácia „neobsahujú na svojom vonkajšom štítku celkový
príkon a preto je možné predmetné zariadenie označiť za vadné“ hovoria úplne o odlišných skutkových
okolnostiach.

17. V konaní ale nebolo podľa súdu preukázané, že žalovaný porušil povinnosti uvedené v ust. § 420
Obchodného zákonníka t. j., že nedodal tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva.
Rovnako nemožno vyvodiť, že by bol dodaný iný tovar, ako určovala zmluva. V neposlednom rade sa
nedá podľa súdu prvej inštancie tvrdiť ani to, že by mali existovať vady v dokladoch potrebných na

užívanie tovaru, nakoľko právna úprava považuje za faktické vady vo vzťahu k dokladom iba také vady,
ktoré sa vyskytnú vo vzťahu k dokladom potrebným na užívanie tovaru, pričom je možné uzavrieť, že
žalobcovi nič nebráni v riadnom užívaní tovaru.

18. Taktiež v konaní nemal súd prvej inštancie preukázané, že predmet zmluvy v zmysle Zmluvy o dielo

zo dňa 10.12.2014 nespĺňa požadované hygienické a technické normy platné v Slovenskej republike a
EÚ. Predovšetkým Zmluva o dielo zo dňa 10.12.2014 neobsahuje žiadne požadované údaje o spotrebe
elektrickej energie. V konaní nebolo preukázané, že zmluvné strany prejednávali spotrebu elektrickej
energie pri uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy.

19. Štítky sú podľa súdu prvej inštancie v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Všetky údaje o
spotrebe elektrickej energie na chladiacom zariadení sú uvedené, niektoré na tele zariadenia a príkon
agregátu na tele agregátu.

20. V súvislosti so žiadosťou o výsledok kontroly (inšpekčný záznam č. 1337/58/2014), ktorá

bola vykonaná dňa 3.9.2015 u kontrolovanej osoby CORTEC s.r.o, Magnezitárska 2/A, 040 13
Košice, zameranou na prešetrenie podnetu ohľadom klamlivého označovania chladiacich spotrebičov
energetickými štítkami Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach uviedol, že kontrolovaná osoba (v postavení distribútora) ponúkala výrobky
(chladiarenské vitríny a mraziace boxy) prostredníctvom katalógov, pričom v kontrolovanej prevádzkarni

kontrolovanej osoby (Magnezitárska 2/A, Košice) boli takéto výrobky (chladiarenské vitríny a mraziace
boxy) výstavným tovarom s poznámkou, že ide o nepredajné vzorky. V priebehu kontroly boli
požadované energetické štítky a informačné listy na výrobky - chladiace vitríny LCDD DORADO 1,5;
LCDD DORADO 2; LCDD DORADO 2,5; LCDD DORADO 2,5 AZ; LCDD DORADO NW; LCDD
DORADO 3,75; LCC CARINA 02 1.4, LCC CARINA 04 1.4, pričom tieto pri kontrole neboli predložené.

Na základe toho bol kontrolovanej osobe uložený záväzný pokyn na doručenie kópií energetických
štítkov a informačných listov na vyššie uvedené výrobky.21. Dňa 16.9.2015 kontrolovaná osoba doručila orgánu dohľadu technické listy na výrobky - LCDD
DORADO a LCC CARINA 02, 04, ako aj vyjadrenie ku kontrole, v ktorom poukázala na to, že
povinnosť označovania predmetných výrobkov energetickými štítkami sa ku dňu vykonania kontroly

na kontrolovanú osobu nevzťahovala v zmysle zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky
významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom bola implementovaná
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov
energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch. Zároveň
poukázala na to, že ďalšie podrobnosti o tom, ktorý výrobok má byť označený štítkom určujú delegované

nariadenia Európskej komisie, pričom ani v jednom z nariadení Komisie sa nezakladá informačná
povinnosť vo vzťahu k spotrebičom, ktoré sú určené na použitie iné ako pre domácnosti. S odvolaním
sa na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie chladiacich spotrebičov pre domácnosť
energetickými štítkami, je možné konštatovať, že nariadenie sa týka len chladiacich spotrebičov pre
domácnosť, netýka sa teda spotrebičov používaných pri podnikateľskej činnosti. Kontrolované výrobky

spadajú pod delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1094, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, ktoré v článku 3 zavádza povinnosť označovať kontrolované výrobky
energetickými štítkami s účinnosťou od 1.7.2016. O týchto skutočnostiach bol vyhotovený interný
záznam (úradný záznam) dňa 21.9.2015.

22. Dňa 30.11.2015 bola pisateľovi podnetu zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného
inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave zaslaná - Odpoveď v súvislosti s vykonanou kontrolou zo dňa
3.9.2015 zameranou na prešetrenie jeho podnetu. V uvedenej odpovedi sa uvádza, že problematika
energetického štítkovania energeticky významných výrobkov uvedených v jednotlivých delegovaných
nariadeniach Komisie upravuje zákon č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý stanovuje v § 3 povinnosti hlavných zodpovedných
(dodávateľov) a v § 4 povinnosti predajcov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/
EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch
a štandardných informáciách o výrobkoch a zákon č. 182/2011 Z. z., do ktorého bola smernica
implementovaná, používajú pojem „konečný spotrebiteľ“ v celom svojom znení. Samotná definícia tohto

pojmu nie je v zákone ani v smernici uvedená. Z kontextu však vyplýva, že pojem „konečný spotrebiteľ“
zahŕňa nielen samotného spotrebiteľa, ale aj právnické osoby, aby pokryl pôsobnosť smernice na všetky
energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy, alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie.
V delegovanom nariadení Komisie č. 1060/2010 o označovaní chladiacich spotrebičov pre domácnosť
energetickými štítkami je však pojem „konečný spotrebiteľ“ definovaný ako „spotrebiteľ“, ktorý si kúpi,

alebooktoromsapredpokladá,žesikúpichladiacispotrebičpre„domácnosť“.Obdobneajpodľazákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je definovaný spotrebiteľ ako „fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania“.

23. Z uvedeného teda podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že delegované nariadenie Komisie č.
1060/2010 platí len pre spotrebiče určené pre spotrebiteľov pre použitie v domácnosti. Európska
komisia vypracovala samostatné delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1094, ktorým sa dopĺňa
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, ktoré stanovuje požiadavky na štítkovanie a

poskytovanie štandardných informácií profesionálnych chladených skríň, ktoré v článku 3 zavádza
povinnosťdodávateľovapredajcovoznačovaťkontrolovanévýrobkyenergetickýmištítkami(bezohľadu,
na aký účel a akému subjektu sú predávané) s účinnosťou od 1.7.2016. Na základe uvedených
skutočností preto SOI už ďalej v kontrole nepokračovala a neprijala ďalšie opatrenia, zamerané na
vyvodzovanie administratívno-právnej zodpovednosti voči kontrolovanej osobe.

24. Súd prvej inštancie uzavrel, že je nepochybné, že medzi stranami sporu bol obchodný záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi nimi ako medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Z vyššie
uvedeného považoval za zrejmé, že všetky opatrenia, obmedzenia sa vzťahovali len na domácnosti. Ku
dňu uzavretia zmlúv sa teda tovar za energeticky významný výrobok v zmysle zákona č. 182/2011 Z. z.

nepovažoval. Prijatie právneho záveru, že tovar/dielo má žalobcom označené vady (ktorý žalobca spája
s porušením právnej povinnosti žalovaného dodať tovar bez vád), je v danom prípade predpokladom
pre priznanie sekundárneho nároku na náhradu škody a zmluvnej pokuty za podmienok stanovených
Obchodným zákonníkom.25.Nedôvodnýmjepodľasúduprvejinštancieajuplatnenýnároknanáhraduškody,keďženiejesplnený
jeden zo základných predpokladov pre jeho priznanie - porušenie povinnosti žalovaného dodať tovar bez

vád (§ 373 Obchodného zákonníka). Keďže odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.11.2015 nebolo dôvodné z
dôvodu nadmernej spotreby energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa
na dodaných zariadeniach, súd nemohol vyhovieť nároku na zaplatenie sumy 2.045,00 eur v súvislosti
s nadmernou spotrebou elektrickej energie z titulu náhrady škody. Vzhľadom na vyššie uvedené taktiež
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemohol vyhovieť žalobe o nároku na zaplatenie sumy 5.475

eur, t. j. zmluvnej pokuty za určité obdobie.

26. Len pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ak by aj (čo nie je) bolo plnenie poskytnuté žalovaným
vadné, žalovaný oprávnene namietol nesplnenie notifikačnej povinnosti včas. Za situácie, keď bol tovar
dodaný v roku 2014, pričom kontrola elektrickej energie bola vykonaná zo strany žalovaného až v
období od augusta 2015 (vady oznámené 5.8.2015), nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že

žalobca nepostupoval v intenciách § 562 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že neobstojí v tejto
súvislosti argument žalobcu, že žalovaný o vadách vedel (§ 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, kedy
by neoznámenie vád bez zbytočného odkladu, neviedlo k nemožnosti priznať nároky z vád v súdnom
konaní), pretože žalobca nikdy nedeklaroval, že údaj o spotrebe na štítku nachádzajúcom sa na tele
chladiaceho zariadenia je údajom o celkovej jeho spotrebe, a túto povinnosť mu neukladalo žiadne

zákonné ustanovenie.

27. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu
v celom rozsahu.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1,
2 CSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi
prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho
konania.

30. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so zásadnou
argumentáciou žalobcu a to, že povinnosť uviesť štítok upravuje zákon č. 182/2011 Z. ž. o štítkovaní
energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o
štítkovaní“). Tvrdil, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi implementáciou smernice EP a Rady
2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými

výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (smernica o označovaní) (ďalej aj
„smernica o označovaní“) do slovenského právneho poriadku a zákonom o štítkovaní a tieto dva
právne akty v ich obsahu v podstate prakticky stotožňuje. Mal za to, že predmetný postup nemožno
považovať za správny z dôvodu, že smernice EP a Rady EÚ nepredstavujú priamo záväzný právny
akt. Zákonodarca pri implementácii smernice o označovaní zvolil extenzívny prístup, ktorým v súlade s

cieľom smernice o označovaní rozšíril pôsobnosť tohto zákona aj na iné energeticky významné výrobky
ako upravovali vtedajšie delegované nariadenia EK, čo podopiera aj osobitná časť dôvodovej správy k
§ 2 zákona o štítkovaní. Argumentoval, že súd prvej inštancie preto postupoval nesprávne, ak smernicu
o označovaní a zákon o štítkovaní v podstate v ich rozsahu stotožnil, pričom sa v napadnutom rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu.

31. Ďalej žalobca uviedol, že povinnosť, aby dodaný tovar bol v súlade s jeho technickými parametrami
(povinnosť dodať tovar bez vád) je zákonná povinnosť predávajúceho, pričom je právne irelevantné,
či kupujúci mal v tomto smere na tovar takéto požiadavky. Žalovaný nepoprel, že chladiace zariadenia
majú vyššiu spotrebu ako je deklarovaná na vonkajšom štítku a ani to, že vonkajší štítok neobsahuje

menovitý príkon chladiarenského zariadenia ako celku, ale že v ňom absentuje príkon chladiarenského
kompresora, ktorý podľa tvrdení žalovaného mal byť vyznačený na štítku nachádzajúcom sa priamo
na kompresore. Dôvodil, že nemožno opomenúť, že si žalobca so žalovaným v zmluve o dielo č.
2910201401 v bode 7.1. dohodli, že „Zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet zmluvy spĺňa hygienickéa technické normy platné v Slovenskej republike a EÚ.“ Zo znaleckého posudku vyplýva, že v zmysle
platných technických noriem, ktoré identifikoval znalec, mal byť celkový príkon zariadení označený na
vonkajšom štítku zariadenia.

32. Vo vzťahu k technickej norme, na ktorú žalovaný poukázal (STN EN ISO 23953-2), ktorá má byť
záväzná pre chladiarenské zariadenia, ktoré sú predmetom konania, žalobca dôvodil, že žalovaný
nepreukázal záväznosť tejto technickej normy. A ak by tomu tak aj bolo, neznamená to automaticky
vylúčenie záväznosti inej technickej normy. Zároveň žalobca poukázal, že žalovaný vedel, resp. v čase

predaja musel vedieť, že dodané zariadenia majú vady. V takom prípade nie je možné, aby sa žalovaný
odvolával na § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka.

33. Žalobca od zmlúv o dielo odstúpil z dôvodu, že pri vykonaných previerkach spotreby elektrickej
energie zariadenia vykazovali nadmernú spotrebu elektrickej energie oproti hodnotám, ktoré boli
uvedené na dostupných štítkoch zariadení. Argumentoval, že podľa § 5 ods. 4 zákona o štítkovaní sa

zakazuje použitie štítku, ktorý by mohol pôsobiť klamlivo alebo zavádzajúco voči konečnému užívateľovi
energeticky významného výrobku, vzhľadom na spotrebu energie alebo iného podstatného zdroja
počas používania energeticky významného výrobku. Zariadenia boli označené vonkajšími štítkami,
ktoré neobsahovali údaje o celkovej spotrebe zariadenia. Žalovaný tak deklaroval konkrétny menovitý
príkon zariadenia, ktorý však nezodpovedal celkovému príkonu chladiarenských zariadení. Je teda

podľa žalobcu zrejmé, že takéto označenie pôsobí klamlivo a zavádzajúco voči konečnému užívateľovi
energeticky významného výrobku vzhľadom na jeho spotrebu.

34. Vo vzťahu k chladiarenským zariadeniam žalobca uviedol, že z právnych predpisov, a to najmä z
Nariadenia vlády č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a

postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia,
vyplýva záväznosť technických noriem platných v Slovenskej republike na predmetné chladiarenské
zariadenia. Na základe toho považoval žalobca za potrebné aplikovať znalcom identifikovanú technickú
normu STN EN 60355-1 + A11, z ktorej plynie povinnosť označiť zariadenie na vonkajšom štítku
celkovým príkonom zariadenia. Žalobca do konania okrem znaleckého posudku doložil aj ďalšie

podklady a vyjadrenia znalca, ktoré vyvrátili tvrdenia žalovaného.

35. Žalovaný ďalej v rámci svojej argumentácie odvodzoval povahu posúdenia zmluvy od postupu
žalobcupriodstúpeníodzmluvy.Vzhľadomnato,žežalobcaposkytollehotužalovanémunaodstránenie
vady, žalovaný sa domnieva, že má ísť o nepodstatné porušenie zmluvy, čo podľa žalobcu nemožno

akceptovať.

36. Žalobca zdôraznil, že účinky § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nenastávajú, ak vady tovaru
sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Považoval za zrejmé, že vytýkané vady (nesprávne označenie aj chýbajúca technická dokumentácia) sú

takej povahy, že žalovaný o nich vedel, resp. musel v čase dodania tovaru vedieť. Dodal, že zákonodarca
neustanovil „neprimerane dlhú“ dobu na odstúpenie od zmluvy, po ktorej sa už nie je možné odvolávať
na § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako sa to snaží žalovaný zavádzajúco interpretovať. Okrem
toho žalobca mal za to, že nezanedbal odbornú starostlivosť pri prehliadke tovaru. Zdôraznil, že pokiaľ
chladiarenské zariadenia nedosahujú pri meraní spotreby elektrickej energie hodnoty, ktoré žalovaný

uviedol na vonkajšom štítku, možno takúto nadspotrebu elektrickej energie zariadenia označiť ako vadu.

37. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že by súd nerozlišoval medzi smernicou a zákonom je zavádzajúce.
Argumentoval, že to, čo je potrebné porovnávať, a čo rozlíšil aj súd prvej inštancie, je vzťah medzi

zákonom a delegovanými nariadeniami, kde svoje úvahy o ich aplikácii a výklade zhrnul v odseku
41. odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tomto smere je podľa žalovaného najpodstatnejšie to, že
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010 z 28. septembra 2010, ktorým sa dopĺňa smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie chladiacich spotrebičov pre
domácnosť energetickými štítkami, sa týka len chladiacich spotrebičov pre domácnosť (s výnimkou

profesionálnych mrazničiek pultového typu, čo nie sú zariadenia dodané žalovaným), netýka sa teda
spotrebičov používaných v profesionálnom prostredí. Povinnosť na označovanie chladiacich zariadení
štítkami, pokiaľ ide o označovanie profesionálnych chladených skríň na uskladnenie energetickýmištítkami, zaviedlo až delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1094, ktorým sa dopĺňa smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, a to s účinnosťou od 1.7.2016.

38. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca uviedol, že potrebu rozlišovania medzi smernicou a zákonom
stavia na tvrdení, že v zákone č. 182/2011 Z. z. zákonodarca rozšíril pôsobnosť tohto zákona aj na
iné energeticky významné výrobky, ako upravovali vtedajšie delegované nariadenia EK. Uvedené má
vyplývať z toho, že v zákone sa uvádza pojem konečný užívateľ namiesto konečného spotrebiteľa.
Žalobca pritom poukázal na dôvodovú správu k zákonu. Žalovaný v tomto smere poukázal na to, že aj

zo samotnej dôvodovej správy vyplýva, že definícia energeticky významného výrobku je identická so
znením čl. 2 písm. a) smernice 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky
významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch. Samotné nahradenie
pojmu konečného spotrebiteľa pojmom konečný užívateľ však môže podľa žalovaného znamenať
maximálne to, že povinnosti vyplývajúce z obsahu tohto zákona sa uplatnia aj na vzťahy, kde užívateľom
konkrétneho spotrebiča je subjekt používajúci ho v priemyselnom sektore. Týmto však nie je nijako

pokrytá otázka toho, čo možno subsumovať pod energeticky významný výrobok z pohľadu povinností
na označovanie. V tomto smere poukázal na to, že podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/2011
Z. z. je subjekt, ktorý uvádza energeticky významný výrobok na trh alebo do prevádzky povinný dodať
k energeticky významnému výrobku štítok a informačný list vypracovaný podľa osobitného predpisu.
Týmto osobitným predpisom sú práve delegované nariadenia Komisie EÚ. V čase dodania tovaru, vo

vzťahu k chladiacim zariadeniam, bolo v platnosti delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2016 z 11.
marca 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, pokiaľ ide o
energetické označovanie chladiacich spotrebičov, a ktorým sa ruší delegované nariadenie Komisie (EÚ)
č. 1060/2010, ktoré výslovne zo svojej pôsobnosti vyníma profesionálne chladené skrine na uskladnenie
(viď. článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2016), čo je tovar, ktorý dodával žalovaný.

39. V ďalšom žalovaný argumentoval, že žalobca rozporuje možnosť aplikácie ust. § 562 ods.
2 Obchodného zákonníka, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal v odseku 65. napádaného
rozhodnutia. Žalovaný dôvodil, že úvahy súdu prvej inštancie v tejto otázke vecne a logicky nadväzujú na
predošlé konštatovania v odôvodnení napádaného rozhodnutia a nadväzujú na fakt, že ak má byť vadou

chýbajúca dokumentácia k predmetu dodania, tak takáto vada nemôže byť označená inak, ako vada
zjavná, vo vzťahu ku ktorej mal žalobca prípadné oznámenie o vadách adresovať najneskôr v lehote
ustanovenej v § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, pri vynaloženej odbornej starostlivosti.
Uvedené platí rovnako aj o všetkých požiadavkách na označenie tovaru. Vo vzťahu k lehote na
uplatnenie vád podľa § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka považoval za nutné brať do úvahy,

že tovar dodaný v režime prvej objednávky mal žalobca v dispozícii už 15.4.2014. Tovar dodaný v režime
zmluvy o dielo mal žalobca v dispozícii od 15.12.2014. Tak pri prvom dodaní, ako aj pri druhom dodaní sa
jedná o tovar, vo vzťahu ku ktorému žalobca tvrdí rovnaké vady. Ak by sme aj pripustili, že vadou tovaru
je nesprávne označenie a hypoteticky by sme vychádzali z toho, že to súvisí so spotrebou elektrickej
energie (čo žalovaný popiera), tak s prihliadnutím na požiadavku zachovania odbornej starostlivosti

nemožno tvrdiť, že žalobca uplatnil svoje nároky v subjektívnej lehote bez zbytočného odkladu po tom,
čo ich mal zistiť pri vynaloženej odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej pri odovzdaní tovaru.
Tvrdil, že vo vzťahu k subjektívnej lehote na strane žalobcu je nutné označiť dobu 8 mesiacov od
odovzdania tovaru do oznámenia vady za dobu, ktorú nemožno stotožniť s pojmom bez zbytočného
odkladu. Na strane žalobcu totiž informácia o spotrebe elektrickej energie musela byť známa už od mája

2014 a pri tovare podľa zmluvy o dielo minimálne od januára 2015.

40. Poukaz žalobcu na vedomosť žalovaného o vade spočívajúcej v tom, že štítok, ktorý je voľne k
dispozícii, neobsahuje celkový príkon zariadenia, považoval žalovaný za zavádzajúci. Tvrdil, že na to,
aby o niečom žalovaný vedel, a to o čom mal vedieť, je nejaká vada, tak táto vada by najskôr musela

existovať. Ak niečo neexistuje, tak sa o tom nedá vedieť. Vady v tomto prípade – nesprávne označenie, či
chýbajúca dokumentácia - sú podľa žalovaného len v rovine tvrdených skutočností, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

41. Za zavádzajúce žalovaný označil aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého cit.: „K výpočtu nadspotreby

zariadení predloženého žalobcom odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že tento výpočet nebol
v konaní spochybnený.“ Poukázal, že odvolací súd v odseku 34. odôvodnenia uznesenia uviedol cit.:
„Čo sa týka výpočtu nadspotreby, žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podstate verifikoval, že žalobcom
nameraná spotreba zahŕňa spotrebu všetkých súčastí chladiaceho zariadenia. A i keď značeniezariadení štítkami žalovaný posudzuje právne inak ako žalobca, správnosť a pravosť predmetnej listiny
ako dôkazu nespochybnil.“ Z uvedeného kontextu sa nikde nedá podľa žalovaného vyčítať, že by
žalovaný uznal týmto spôsobom nárok žalobcu, ani že by takto túto skutočnosť osvedčil odvolací súd.

42. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu mu bolo doručené na
vyjadrenie dňa 6.7.2024.

43. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

44. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

45. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne
závery.

46. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387

ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

47. Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento primárne považoval za zásadnú otázku, či zo zákona
o štítkovaní v rozhodnom čase dodania chladiarenských zariadení žalovaným žalobcovi vyplývala

povinnosť dodávateľa (žalovaného) označiť profesionálne chladiarenské zariadenie štítkom, ktorý
obsahuje údaj o jeho celkovej spotrebe elektrickej energie. V tejto súvislosti poukázal na § 5
ods. 4 zákona č. 182/2011 Z. z., z ktorého vyplýva zákaz použiť štítok, ktorý by mohol pôsobiť
klamlivoalebozavádzajúcovočikonečnémuužívateľovienergetickyvýznamnéhovýrobku,vzhľadomna
spotrebu energie alebo iného podstatného zdroja počas používania energeticky významného výrobku.

Argumentoval v podstate tým, že zákon používa pojem konečný užívateľ, ktorý je širším pojmom ako
pojem spotrebiteľ.

48. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že
označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými štítkami ako povinnosť dodávateľov

zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094, avšak až s účinnosťou od 1.7.2016 (odsek
41. rozsudku súdu prvej inštancie). Súdu prvej inštancie žalobca vytýkal, že vychádzal z nesprávneho
právneho predpisu, pokiaľ sa sústredil výlučne na smernicu v spojení s delegovanými nariadeniami EK.
Mal za to, že ak by súd uplatnil pri danej otázke zákon o štítkovaní a zohľadnil jeho rozšírenú pôsobnosť
vo vzťahu k smernici, dospel by k záveru o existencii vady dodaných chladiarenských zariadení.

49. Súd prvej inštancie zákonnú povinnosť štítkovať konkrétne výrobky v zmysle zákona č. 182/2011
Z. z. vykladal v spojení s Nariadeniami európskej komisie (č. 1060/2010 a č. 2015/1094) a smernicou
Rady č. 2010/30/EÚ, ktorá mala byť do zákona o štítkovaní implementovaná. Za významný považoval
charakter predávaného tovaru, ktorým bolo profesionálne chladiace zariadenie (čo nebolo medzi

stranami sporné), pri ktorom povinnosť štítkovania zaviedlo až Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094
s účinnosťou od 1.7.2016, čo bolo niekoľko rokov po tom, ako sa uskutočnilo dodanie tovaru
žalobcovi. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obdo/2/2024 zo dňa 20.2.2025, podľa ktorých Nariadenia európskej komisie
nevyžadujú transpozíciu do vnútroštátneho práva, ale majú všeobecnú platnosť a môžu sa priamo

uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Zákon č. 182/2011 Z. z. o označovaní energetickými
štítkami transponoval do našej legislatívy smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o
označovaní energetických výrobkov. Uložil povinnosť dodávateľom a predajcom poskytovať informácie
o energetickej hospodárnosti výrobkov, a to na štítkoch umiestnených na výrobku. Vzťahoval sa navýrobky, pre ktoré existovali delegované nariadenia Komisie, ktoré upravovali konkrétne požiadavky
na štítkovanie. Ak takéto nariadenie pre konkrétne výrobky v rozhodnom období dodania tovaru
neexistovalo, povinnosť dodávateľa označovať dané výrobky štítkom nemusela existovať.

50. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že vo vzťahu k uplatnenému
nároku je podstatné to, či skutočnosť, že zariadenia vykazujú od ich uvedenia do prevádzky nadmernú
spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na dodaných
zariadeniach, je vadným plnením v zmysle § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože v súvislosti s

postupom pri uplatňovaní nárokov z vadného plnenia, len existencia tejto žalobcom špecifikovanej vady
môže viesť k účinnému odstúpeniu od zmluvy (keďže odstúpenie sa viaže na existenciu vady v ňom
uvedenú) a následne k prípadnej dôvodnosti nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosti uvedené
v ust. § 420 Obchodného zákonníka t. j., že nedodal tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje
zmluva a ani to, že by bol žalovaným žalobcovi dodaný iný tovar, ako určovala zmluva. V neposlednom

rade sa nedá tvrdiť ani to, že by mali existovať vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru, nakoľko
právna úprava považuje za faktické vady vo vzťahu k dokladom iba také vady, ktoré sa vyskytnú vo
vzťahu k dokladom potrebným na užívanie tovaru, pričom je možné uzavrieť, že žalobcovi nič nebráni
v riadnom užívaní tovaru. Rovnako za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že
nakoľko žalobcom vytýkaný nedostatok dodaného tovaru nie je vadou, nemohlo dôjsť podľa súdu prvej

inštancie k účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto žalobca nemá na vydanie bezdôvodného obohatenia
nárok. K nároku na náhradu škody súd prvej inštancie správne uzavrel, že nie je splnený jeden zo
základných predpokladov pre jeho priznanie - porušenie povinnosti žalovaného dodať tovar bez vád
(§ 373 Obchodného zákonníka). Keďže odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.11.2015 nebolo dôvodné z
dôvodu nadmernej spotreby energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa

na dodaných zariadeniach, súd prvej inštancie správne nevyhovel nároku na zaplatenie sumy 2.045,00
eur v súvislosti s nadmernou spotrebou elektrickej energie z titulu náhrady škody a nemohol vyhovieť
ani žalobe o nároku na zaplatenie sumy 5.475,- eur titulom zmluvnej pokuty.

51.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.

Rovnako potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako správny.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).