Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010304
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010304.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného
zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 29.07.2025

sp. zn. 3PP/12/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods.
2 Tr. zák., zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu

úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným
stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/127/2018 zo dňa
10.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/109/2019 zo dňa 17.09.2019.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že po vykonanom dokazovaní na
verejnom zasadnutí zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon dvoch tretín súčtu pomerných

častí uložených trestov a jednu z materiálnych podmienok – preukázal určitý stupeň polepšenia, avšak
nesplnil druhú materiálnu podmienku a to v budúcnosti viesť riadny život. Poukázal na to, že odsúdený
stanovený program zaobchádzania plní, správanie a vystupovanie je aktuálne na požadovanej úrovni,
príkazy a nariadenia príslušníkov zboru ÚVTOS plní, podmienky k udeľovaniu disciplinárnych odmien
si vytvára, o aktivity pedagogického pôsobenia prejavuje záujem, doposiaľ si vytvoril 10 podmienok
kudeleniudisciplinárnejodmeny,disciplinárnetrestyevidovanénemá,dovýkonučinnostíprevšeobecný

rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty a poriadku ubytovacích priestorov sa
aktívne zapája, podarilo sa s ním dosiahnuť pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. S poukazom na
záver hodnotenia riaditeľa ústavu, tento neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu. Mal za to, že odsúdený v rámci výkonu trestu odňatia slobody svojou participáciou prejavuje
záujem o naplnenie cieľov programu zaobchádzania, aby sa mohlo konštatovať jeho polepšenie.
Uviedol, že posudzoval dosiahnutý stupeň nápravy u odsúdeného nielen podľa jeho správania sa, ale

tiež s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestným
činom, pre ktorý bol odsúdený.
Uviedol, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, ktoré je nutné
vykazovať dodržiavaním ústavného poriadku, avšak je potrebné zvýšeným úsilím dokazovať, že mieni
do budúcna využiť všetky teoretické výchovné programy pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti
a že sa nedopustí opätovného protiprávneho konania, preto nemožno od neho dôvodne očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život, i keď aktuálne dodržiava ústavný poriadok, ale len za múrmivýchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestu sa
opakovane dopúšťa rôznej trestnej činnosti.
Zdôraznil, že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky, je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré

súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám a pravidlám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,
pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu,
že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi
a etickými normami spoločnosti. Poukázal, že zjavný sklon k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti,

ktorej sa dopustil už 8-krát, pričom k zmene jeho postoja neviedol ani opakovaný výkon trestu odňatia
slobody, nasvedčuje tomu, že jeho aktuálne správanie je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam
výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že
už v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti poukázal na jeho odsúdenia Okresným súdom
Nitra sp. zn. 4T/9/2018, sp. zn. 21T/95/2016 a Okresným súdom Galanta sp. zn. 31T/127/2018, ktorý
trest v trvaní 6 rokov 6 mesiacov v súčasnosti vykonáva. Zároveň konštatoval, že pre spoločnosť

tu je odôvodnený predpoklad zvýšeného rizika recidívy odsúdeného, keďže v minulosti bol v dvoch
prípadoch podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a to dňa 12.04.1999, kedy mu
bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky (opätovne sa dostal do rozporu so zákonom a bol dňa
06.04.2001 odsúdený Okresným súdom Nitra sp. zn. 5T/78/2000 na trest odňatia slobody v trvaní 2
roky), pričom zvyšok tohto trestu mu bol nariadený dňa 12.11.2002 a dňa 23.07.2002, kde mu bola

stanovená skúšobná doba 3 roky, tu sa osvedčil dňa 31.12.2005. Podmienečné prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody teda nesplnili svoj účel, aby odsúdený viedol riadny život občana. Jeho prognóza
do občianskeho života nie je priaznivá, keďže sa dopustil ďalších trestných činov.
Mal za to, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému

spáchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť k vedeniu riadneho života a z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani
predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (opakovaný výkon odňatia slobody), odsúdeného zrejme
neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo
svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti

s výkonom trestu odňatia slobody.
Súd I. stupňa sa vysporiadal aj s argumentáciou odsúdeného o porušení zásady „ne bis in idem“
posudzovaním trestnej minulosti odsúdeného a uviedol, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu treba vždy zohľadniť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho
správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo

výkone trestu odňatia slobody, vždy je potrené tieto okolnosti posudzovať vo vzájomných súvislostiach,
iba tak je možné posúdiť, či aktuálne správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone
trestu nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je
výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.
Vyhodnotil, že okolnosti uvádzané odsúdeným týkajúce sa záruk a podmienok, ktoré má vytvorené

po prepustení na slobodu, nemajú vzhľadom na vyššie uvedené pre daný prípad relevanciu, pretože
dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené jeho žiadosti viaznu v jeho osobnosti a ochote po náprave a nie
vo vonkajších podmienkach, ktoré mu rodina vytvorila a ani skutočnosť, že má zabezpečenú prácu,
bývanie a udržiava kontakt s rodinou nie sú takými okolnosťami, ktoré by viedli k jeho prepusteniu,
pretože rodinu mal i v čase páchania trestnej činnosti a ani táto skutočnosť ho od opakovaného páchania

trestnej činnosti neodradila.
Súd I. stupňa zároveň prihliadol aj na povahu spáchaných trestných činov, typ ústavu, stupeň jeho
stráženia a mal za to, že v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho
resocializácie.Taktiežnevzhliadolanimožnosťpodmienečnéhoprepusteniavzmysle§68ods.1Tr.zák.
s nariadením probačného dohľadu za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností

v zmysle § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. a mal za to, že by ani uložené primerané obmedzenia či povinnosti
nedávali záruku, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu by odsúdený viedol riadny život,
s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, ako aj skutočnosti zistené o jeho osobe, jeho resocializačnú
prognózu, ktorá je menej priaznivá s tým, že v tomto smere zohráva významnú úlohu aj jeho život
pred nastúpením do výkonu trestu, okolnosti spáchanej trestnej činnosti a opakovanie páchania trestnej

činnosti po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Dospel preto k záveru, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami
počas výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko si nevytvoril podmienky na podmienečné prepustenie,
a preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. V písomných dôvodoch
prostredníctvom ustanovenej obhajkyne uviedol, že nesúhlasí s napadnutým uznesením, pretože súd

nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci. Poukázal na to, že bol 10-krát odmenený, pochválený,
má návrh na ďalšiu pochvalu, absolvoval národný projekt Šanca na návrat 1, pokračoval na projekte,
kde hlavným cieľom je začlenenie fyzických osôb v nepriaznivej sociálnej situácii do spoločnosti, na trh
práce a zlepšenie ich prístupu k sociálnym službám. Uviedol, že má zdravotné problémy so srdcom, má
defibrilátor, okrem iného aj z tohto dôvodu a hlavne vzhľadom na splnené podmienky podmienečného

prepustenia na slobodu žiada, aby jeho návrhu na podmienečné prepustenie v trestnej veci pod sp. zn.
3PP/12/2025, Krajský súd v Nitre vyhovel.
Namietal, že podľa jeho názoru celé uznesenie nie je objektívne a nemá oporu v príslušných právnych
predpisoch, poukázal na Ústavu Slovenskej republiky – základné práva a slobody sa zaručujú na
území Slovenskej republiky. Mal za to, že sa osvedčil a sú splnené formálne a materiálne podmienky
na podmienečné prepustenie, preukázal, že sa polepšil a to, že je možné od neho očakávať, že

povedie riadny život. Uviedol, že vystupuje v ústave na požadovanej úrovni, plní a rešpektuje príkazy
a nariadenia, možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a to v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Žiadalkrajskýsúd,abyzrušilnapadnutéuzneseniesúduI.stupňaarozhodolvovecisámtým,ževyhovie
jeho návrhu.

Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil aj samostatným písomným podaním sťažnosti, kde poukázal
na:
-nedodržanie lehoty 60 dní od podania žiadosti o podmienečné prepustenie – namietal, že napriek
podaniu jeho žiadosti v apríli 2025, nebolo do dnešného dňa (01.08.2025) právoplatne rozhodnuté,
-porušenie práva na obhajobu – v opatrení o ustanovení obhajcu ustanovil JUDr. Juditu Kučerovú, avšak

v opatrení neuviedol kontaktnú adresu ani tel. číslo, čo považuje za závažné porušenie jeho práv na
obhajobu,
-nesprávne vyhodnotenie skutkovej podstaty a právneho stavu – 03.06.2025, keď bolo pojednávanie
o podmienečné prepustenie odročené na neurčito, požiadal o preradenie do minimálneho stupňa
stráženia, vo veci bolo právoplatne rozhodnuté 22.07.2025 pod sp. zn. 4Nt/45/2025, avšak celé konanie

3PP/12/2025 bolo vedené s ním ako odsúdeným v II. NVS a aj rozhodnutie bolo vypracované tiež voči
nemu ako zaradenému v II. NVS a sudca ignoroval posledné kladné hodnotenie v konaní 4Nt/45/2025,
-riaditeľov záver v hodnotení v konaní 3PP/12/2025 nekorešponduje so skutočným stavom a vzhľadom
na jeho preradenie do I. NVS je neaktuálne, lebo bolo vypracované ešte pred rozhodnutím 4Nt/45/2025
– riaditeľov záver v hodnotení – stredné riziko recidívy je v rozpore s národnými resocializačnými

programami, ktoré úspešne absolvoval na výstupnom oddiele, úspešne absolvoval „Šanca na návrat
II“, taktiež medzinárodne uznávaný, pilotný program „Vnímam i Teba“, na kritický postoj k páchaniu
trestnej činnosti. Poukázal na to, že je členom oddielovej samosprávy a má na starosť kultúrno-osvetovú
činnosť, bol 10-krát disciplinárne odmenený a 11-tu odmenu má s návrhom od špeciálneho pedagóga
a schválená bude 01.08.2025. Namietal, že trest, ktorý vykonáva v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov mu

plynie od roku 2021 a koniec trestu má v roku 2027, avšak riaditeľ v hodnotení spomenul aj trest, ktorý
už vykonal v rokoch 2018-2021, čo považuje za protizákonné a protiústavné,
-rozhodovanie súdu I. stupňa JUDr. Jánom Šmrholom nie je nezávislé – v konaní rozhodoval zaujato,
ovplyvnený len záverom riaditeľa ústavu, ktorý je však neaktuálny, vzhľadom na to, že už je preradený
do I. NVS. Podotkol, že podmienečne prepustený bol skoro pred vyše 20 rokmi a v podmienke sa

osvedčil, a preto rozhodovanie na základe jeho trestnej minulosti, považuje za protiústavné a dochádza
tu k porušeniu zákazu dvojitého trestania vyplývajúceho z princípu – ne bis in idem. Poukázal na §
34 ods. 1 Tr. zák. a uviedol, že sebareflexívne sám nastúpil trest, aby si ho odpykal a splatil dlh voči
spoločnosti, pričom vo výkone trestu dostal 2x infarkt, srdce mu pracuje na 25% a implantovali mu
defibrilátor. K náprave páchateľa uviedol, že počas dlhých a ťažkých rokov bez jeho rodiny vo výkone

trestu absolvoval veľa rôznych resocializačných programov a získal nový postoj k životu a slobode,
prežil svoju smrť a ako tak sa drží života, netúži, aby tam zvyšok života premárnil. Ďalej argumentoval,
že preventívne pôsobí na spoluodsúdených svojím postojom k páchaniu trestnej činnosti, dlhé roky
organizoval rôzne besedy, hlavne čo sa týka závislostí a po prípadnom jeho prepustení na slobodu
a jeho životným príbehom vie pôsobiť preventívne hlavne na mládež, v spolupráci s probačnou službou

v Nitrianskom kraji môže organizovať besedy po školách.
Žiadal súd, aby ho neodčleňoval od spoločnosti a dal mu šancu na slobodný život.
Odsúdený ďalším podaním – sťažnosťou proti napadnutému uzneseniu, v písomných dôvodoch
opätovne namietal:-nedodržanie 60 dňovej lehoty,
-porušenie práva na obhajobu – nebolo mu umožnené komunikovať s ustanovenou obhajkyňou, videl
ju až na pojednávaní. Namietal, že sudca nebol na pojednávanie pripravený, samotnému vyhláseniu

rozhodnutia by malo predchádzať odobratie sudcu alebo senátu na záverečnú poradu, sudca ignoroval
všetky jeho dosiahnuté výsledky a jeho názory a vyjadrenia v napadnutom uznesení sú v rozpore
s uznesením programového vyhlásenia vlády SR a MS o humanizáciu väzenstva a uprednostňovať
alternatívne tresty.
-neaktuálne hodnotenie riaditeľa II. NVS v Želiezovciach – namietal, že lehotu mu vyrátali z dvoch

úhrnných trestov, ale hodnotenie mu mal vypracovať iba na trest 3To/109/2019 v trvaní 6 rokov 6
mesiacov, lebo trest 4T/9/2018 si v trvaní 3 roky za prečin odsedel.
V ďalších dôvodoch opakoval dôvody ako v písomnej sťažnosti, ktorá bola uvedená vyššie, či už
ohľadne odmien, absolvovaných programov, hodnotenia, poukázania na kriminálnu minulosť a jeho
námietky k tomu, zdravotné problémy, jeho kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti, ako i motivácie
po prípadnom prepustení z výkonu trestu.

Navrhol odvolaciemu súdu:
1/abyrozhodoltak,žehoprepúšťanasloboduazvyšoktrestusamupodmienečneodkladánaskúšobnú
dobu podľa uváženia krajského súdu, krajský súd určí aj podmienky probačnej služby,
2/ ak by nerozhodol o jeho podmienečnom prepustení, aby vrátil spis 3PP/12/2025 prvostupňovému
súdu OS Košice, kde sa momentálne nachádza vo výkone trestu s minimálnym strážením s tým, že

tento ústav má podľa zákona právo na neho vypracovať hodnotenie na požiadanie OS Košice.

PopredloženíspisuKrajskémusúduvNitre,akosúdunadriadenémunarozhodnutieopodanejsťažnosti
odsúdeným proti napadnutému uzneseniu, doručil súd I. stupňa podanie odsúdeného, označené ako
„Príloha k sťažnosti – žiadosť“, z ktorého prílohy – „Záznam o udelení disciplinárnej odmeny“ vyplýva,

že odsúdenému bola 04.08.2025 ÚVTOS Želiezovce udelená disciplinárna odmena – Pochvala -
za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného v období od 01.11.2024 do 31.07.2025.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou

podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a/ až c/, § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedovalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného
súdu Galanta zo dňa 10.04.2019, sp. zn. 31T/127/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 17.09.2019, sp. zn. 3To/109/2019. Tento trest nastúpil 06.04.2021 po tom, čo vykonal súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/9/2018 zo dňa 07.06.2018, právoplatným dňa 07.07.2018. Možno teda konštatovať, že odsúdený je
vo výkone trestu odňatia slobody nepretržite od 05.11.2018, lehotu k podmienečnému prepusteniu mal
odsúdený splnenú dňa 06.08.2024 a predpokladaný koniec trestu pripadá na 06.10.2027.

Krajský súd po preskúmaní výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konania jemu predchádzajúceho
konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi
spôsob vykonávania dokazovania na verejnom zasadnutí.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu
podmienku vykonaním dvoch tretín súčtu pomerných častí uložených trestov a jednu materiálnu

podmienku – preukázal určitý stupeň polepšenia, avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku a to
v budúcnosti viesť riadny život. Aj krajský súd zhodne, ako súd I. stupňa konštatuje, že odsúdený
splnil len jednu z materiálnych podmienok, keď svojím správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody
preukázal polepšenie, poukazujúc najmä na hodnotenie ústavu, z ktorého je zrejmé, že jeho správanie
a vystupovanie je aktuálne (vo výstupnom oddiele) na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava,

pokyny a príkazy príslušníkov zboru plní, z radov odsúdených funkciou nie je poverený, disciplinárne bol
odmenený 10-krát, disciplinárne tresty evidované nemá. Pracovne zaradený nie je z dôvodu nedostatku
pre neho vhodných pracovných príležitostí, do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa aktívne zapája. Zo záveru hodnotenia však
vyplýva, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej

činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, avšak s prihliadnutím na
opakované páchanie a závažnosť trestnej činnosti, ako aj na skutočnosť, že v jeho správaní a postoji
k plneniu povinností boli v minulosti opakovane zaznamenané nedostatky, riaditeľ ústavu neodporúčal
jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Aj podľa názoru krajského súdu u odsúdeného nebola splnená druhá materiálna podmienka a to, že

od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi
a etickými normami spoločnosti, kde nadriadený súd posudzoval (nielen subjektívne) všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, na počet
spáchaných trestných činov a tiež na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho

viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

Krajský súd zdôrazňuje, aj na margo sťažnostných námietok odsúdeného s poukazom na jeho trestnú
minulosť, že v minulosti bol 8-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť a to v relatívne krátkych
časových obdobiach za sebou (rok 1995, 1997, 2001, 2002, 2005, 2016, 2018, 2019) a i napriek tomu,

že mu boli v šiestich prípadoch uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, opätovne sa dopúšťal
ďalších protiprávnych konaní, za ktoré bol odsúdený.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že výkon nepodmienečných trestov, resp. i nariadeného výkonu
zvyšku trestu odňatia slobody z podmienečného prepustenia, v prípade odsúdeného nesplnilo svoj účel,

odsúdený sa chronicky a opakovane dopúšťal trestnej činnosti, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného
k zákonom chráneným hodnotám. I nadriadený súd zohľadnil pri posudzovaní prognózy ďalšieho života
odsúdeného pri prepustení z výkonu trestu odňatia slobody hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Želiezovce, z ktorého vyplýva, že i keď sa menovaný opakovane dopustil páchania
rôznorodej trestnej činnosti, k spáchanému trestnému činu verbálne prezentuje kritický postoj, avšak

resocializačná prognóza je u odsúdeného menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu, preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest
splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd dodáva že inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné
využiťaaplikovaťlenzasplneniazákonomstanovenýchpodmienok.Odsúdenýnemáautomatickynárok
na podmienečné prepustenie. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré správanie
prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený povykonaní stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom
k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké

riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom
pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

K námietkam odsúdeného nadriadený súd uvádza:
V prvom rade k naplneniu druhej materiálnej podmienky je nutné zdôrazniť, že polepšenie je možné

definovať ako vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje
len v jeho správaní. Musí ísť pritom o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré
odôvodňujú nádej, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život a toto od neho možno očakávať. Ani
samotnáskutočnosť,žeodsúdenýjevovýkonetrestuodňatiaslobodydostatočnedlhýčasaanizískanie
11-tich disciplinárnych odmien (10-tich ku dňu rozhodovania súdu I. stupňa) nepredstavuje dôvod na
jeho podmienečné prepustenie, keďže inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym,

ktorý je možné využiť a aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré boli už vyššie
uvedené, preto s námietkou odsúdeného, že splnil formálne i materiálne podmienky, sa krajský súd
nestotožňuje. Zároveň je potrebné dodať, že materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený
v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. je potrebné skúmať aj pri
zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (viď R

5/2017).

Krajský súd nezistil porušenie poriadkovej lehoty na rozhodnutie, ktorú odsúdený namietal, keďže
súd I. stupňa konal v danej veci plynule, vyžiadal na odsúdenie hodnotenie, potrebné lustrácie, určil
vo veci termín verejného zasadnutia a keďže na verejnom zasadnutí 03.06.2025 odsúdený požiadal

o ustanovenie obhajcu, po jeho ustanovení, bolo vo veci rozhodnuté na ďalšom verejnom zasadnutí.
Nadriadený súd zároveň konštatuje, že zákon ustanovuje 60-dňovú lehotu, ktorá je lehotou poriadkovou,
zmyslom ktorej je zachovanie významu podmienečného prepustenia, najmä pri krátkodobých trestoch.
V tejto súvislosti k námietke odsúdeného ohľadne neoznámenia adresy a telefonického kontaktu
ustanovenej obhajkyne zo strany súdu I. stupňa krajský súd uvádza, že povinnosti obhajcu sú uvedené

v ustanovení § 41 Tr. por. a zo zápisnice o verejnom zasadnutí súdu I. stupňa dňa 29.07.2025,
z vyjadrenia odsúdeného zistil, že s ustanoveným obhajcom súhlasí, avšak zo zápisnice nevyplýva,
že by žiadal poradu s obhajkyňou, ani nenamietal, že sa s ňou nemohol pred verejným zasadnutím
skontaktovať.
Ani namietané hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Želiezovce odsúdeným, nepovažoval krajský súd za

relevantné, keďže vychádzalo zo skutočností – správania sa odsúdeného k danému obdobiu, pričom
ani zástupca ÚVTOS na verejnom zasadnutí 29.07.2025, vypracované hodnotenie riaditeľom zo dňa
02.05.2025, neupravil, pričom uviedol, že k zmene nedošlo, záver hodnotenia sa nemení a neodporúča
sa podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu.

K namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu skutkovej podstaty a právneho stavu odsúdeným krajský
súd uvádza, že keďže odsúdený si návrh na podmienečné prepustenie podával v čase výkonu trestu,
keď bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nebolo možné rozhodnúť
o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia, i keď uvedenú
skutočnosť do zápisnice odsúdený uviedol (že dňa 22.07.2025 bol právoplatne preradený do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia), skutočnosť o preradení neuviedol ani zástupca ÚVTOS prítomný na
verejnom zasadnutí.
Krajský súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 4Nt/45/2025 preukázané, že
odsúdený žiadal o preradenie z II. NVS do I. NVS dňa 05.06.2025, hodnotenie riaditeľom ÚVTOS
Želiezovce k žiadosti o zmenu spôsobu výkonu trestu vypracované 23.06.2025 bolo súdu I. stupňa

doručené dňa 27.06.2025 a súd I. stupňa o preradení odsúdeného na ďalší výkon zvyšku trestu odňatia
slobody vo výmere 6 rokov 6 mesiacov, z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rozhodol uznesením zo dňa 22.07.2025, sp.
zn. 4Nt/45/2025, právoplatným 22.07.2025.
OdsúdenýsavčaserozhodovaniasúduI.stupňafyzickynachádzalvÚVTOSŽeliezovce,od05.08.2025

sa nachádza vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca (v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia).V prípade rozhodovania o podmienečnom prepustení je v zmysle § 488 ods. 1 Tr. por. rozhodujúca
príslušnosť súdu podľa miesta výkonu trestu, teda kde sa odsúdený nachádza v čase rozhodovania
súdu.

K postupu súdu I. stupňa v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. zák. nadriadený súd uvádza, že týmto
ustanovením sa upravuje postup súdu pri skúmaní formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie
v podobe výkonu potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody v prípadoch, keď odsúdený vykonáva po sebe
viac trestov odňatia slobody uložených samostatne. V tomto prípade sa u odsúdeného posudzoval

výkon dvoch trestov a to trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/9/2018, ktorý vykonal dňa 06.04.2021 a nastúpil výkon trestu vo veci Okresného súdu Galanta sp.
zn. 31T/127/2018 v trvaní 6 rokov 6 mesiacov, ktorý toho času vykonáva. Podmienečné prepustenie
prichádzadoúvahy(splnenieformálnejpodmienky),akodsúdenýspoluvykonalužtrestodňatiaslobody,
ktorý sa rovná súčtu pomerných častí uložených trestov, ktoré by umožňovali podmienečné prepustenie
z jednotlivých uložených trestov samostatne a nie je pritom rozhodujúce, ktorý z takto samostatne

uložených trestov odsúdený vykonáva v dobe rozhodovania súdu a tento výpočet platí aj v prípade, ak
niektorý z trestov už zatiaľ aj celý vykonal. Súd I. stupňa preto správne vychádzal pri splnení formálnej
podmienky na podmienečné prepustenie, z ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. zák.

K námietke odsúdeného, že samotnému vyhláseniu rozhodnutia by malo predchádzať odobratie

sudcu alebo senátu na záverečnú poradu, sudca však len vypne zvuk, prokurátorka aj obhajkyňa
ostávajú v súdnej miestnosti nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval procesne správne,
v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku o konaní verejného zasadnutia a vyhlásení
uznesenia a z ničoho nevyplýva, že by rozhodovanie samosudcu o návrhu odsúdeného po prerušení
videokonferenčného spojenia prebiehalo v prítomnosti odsúdeným tvrdených osôb (nevyplýva to ani

z prehratého zvukového záznamu z verejného zasadnutia súdu I. stupňa). Napriek tomu dáva krajský
súd do pozornosti súdu I. stupňa, že v prípade vykonávania verejného zasadnutia prostredníctvom
videokonferencie, by mal zaznamenávať na zvukový záznam ako i do zápisnice skutočnosť, že pred
rozhodnutím všetky osoby opustili pojednávaciu miestnosť a kto sa dostavil do pojednávacej miestnosti
na vyhlásenie rozhodnutia.

S poukazom na uvedené skutočnosti, i s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu,
v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonával, vzhľadom k tomu, že nebola splnená druhá
z materiálnych podmienok a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
nadriadený súd dospel k záveru, že bude potrebné, aby na odsúdeného naďalej pôsobili výchovné

prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody, pretože vzhľadom na sklony odsúdeného k páchaniu
trestnej činnosti, nie sú splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie ani pri prípadnom uložení
skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho správaním, či nariadením kontroly odsúdeného
technickými prostriedkami.

Ani sťažnostné námietky odsúdeného nebolo možné vyhodnotiť tak, aby preukazovali polepšenie
odsúdeného a teda poskytli v rozumnej miere odôvodnený predpoklad vedenia riadneho života v čase
po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu.
Je nevyhnutné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený
odsudzujúcim rozhodnutí, aby mohol uložený trest naplniť svoj výchovný a preventívny účel.

Rozhodnutie súdu I. stupňa o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody považoval preto nadriadený súd za správne a zákonné.

Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, bola
sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.